2008, Časová línia, Chovateľské reportáže, Chovateľské veľtrhy, Reportáže

INTERZOO Nürnberg

Hits: 4593

INTERZOO Nürnberg 2008

Dlhý čas som odolával lákavému poznaniu, pozrieť sa na chovateľský veľtrh do Norimbergu – INTERZOO. Koná sa len každé dva roky. V roku 2008 som sa tam napokon dostal. Obával som sa časového stresu, keďže sme šli len na otočku – na jediný deň. Moje obavy sa však pomerne rýchlo rozplynuli. Priznám sa, že neholdujem príliš kadejakým technickým vymoženostiam. Páčia sa mi prešpekulované akvaristické výrobky, ale neženiem sa za nimi. V Norimbergu som videl veľmi veľa pekných oblekov na telách manažérov, vážne výrazy Číňanov, Indov, Pakistancov, Nemcov, Čechov, Japoncov, Talianov, Rusov a ktoviekoho ešte. Smrdelo to tam biznisom a to mne nebolo práve celkom po chuti. Áno, veľtrh je určený pre firemného klienta, mne to však beztak pripadalo priveľmi vážne. Prekvapilo ma, že výstavná plocha nebola ani zďaleka tak veľká, ako som čakal. Aj keď plocha veľká bola. Očakával som však minimálne trikrát väčšiu plochu, na ktorej by boli vystavovatelia. Keď si predstavím, že by som tam mal byť dva dni, tak by som sa tam nudil. A viem, že moji známi tam chodievajú aj na tri dni :-).

Dnu som spolu s mojimi kamarátmi vošli hneď po otvorení. Po jednej hodine popoludní som mal za sebou provizórny obed aj prehliadku celej výstavnej plochy. Potom som si dal ešte jedno kolo. V Norimbergu som videl veľmi veľa pekných morských akvárií, veľmi veľa svietiacich trubíc nad 10 000 K do zeleno žiariacich sladkovodných nádrží. Mrzelo nás všetkých, že zväčša sme sa stretli s neochotou predať tovar priamo na mieste. Neboli sme posledný deň veľtrhu. Chápem, že sme boli na veľtrhu, ale napr. postrkať do akvárií v košíčkoch rastliny s cenovkami a potom nič nepredať je pre mňa nepríjemné poznanie. Páčila sa mi veľmi časť, ktorú zabezpečil Heiko Bleher, ktorý tam aj bol. Poskytol tam pekné pohľady na kvázi biotopové akvária, kde napodobňoval rôzne časti sveta, ktoré iste sám pochodil. Pamätám si Čínu, Amazon. Tieto akvária vynikali prirodzenou krásou a boli aj poučné. Ako chovateľa gupiek ma potešilo, že som tam videl vo viacerých prípadoch celkom pekné gupky. Neboli to výstavné kusy, ale iste by som si z nich rád kúpil. Som presvedčený o tom, že predstavujú dobre predajný tovar. Čakal som v Norimbergu lepší výber krmív, viac možnosti nakúpiť a väčšiu plochu. Ak sa mi niekedy v budúcnosti podarí zájsť do Norimbergu, tak určite pôjdem v nedeľu. Po čase som nadobudol dojem, že Interzoo mi nestojí zato, aby som tam cestoval len kvôli nemu. Myslím si, že v posledný deň veľtrhu sa predajachtivosť vystavovateľov radikálne zvýši.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Chovateľské reportáže, Chovne, Reportáže

Chovňa Jozefa Vrábela v Třánoviciach

Hits: 3671

V roku 2011 som bol účastníkom akvaristického zájazdu, v rámci ktorého sme navštívili okrem iného aj chovňu Jozefa Vrábla, resp. firmu Czechfish Trade v Třánoviciach. Páčilo sa nám :-).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2008, 2009, 2011, 2014, Americké cichlidy, Časová línia, Cichlidy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Pterophyllum scalarae

Hits: 28371

Skaláre sú po gupkách a mečovkách asi najznámejšou rybou chovaná v akváriách. Je to juhoamerická cichlida z povodia Amazonky, ktorá by mala byť v husto rastlinami zarastenom akváriu. Ide o menej náročný druh. Synonymá: Platax scalaris, Ptaxoides dumerilii, Pterophyllum dumerilii, Pterophyllum eimekei, Zeus scalaris. Existuje mnoho variet skalárov. Ako cenená forma sa považuje čierny skalár. Kedysi pôvodné skaláre boli úctyhodných rozmerov, dnes už takéto skaláre by sme hľadali len veľmi ťažko. Dnes aj 10 cm vysoký skalár je dobrý. Bohužiaľ u skalárov došlo v akváriových chovoch už k takej degradácii šľachtením, chovom v nevhodných podmienkach. Veľmi často sa stretávam u chovateľov bez väčšieho záujmu, alebo u začínajúcich akvaristov, že skaláre chovajú v malých nádržiach. Skalár by sa mal chovať aspoň v 150 litrovej nádrži, ktoré je 50 cm vysoké. Dá sa povedať, že čím su prešľachtenejšie, tým sú chúlostivejšie. A zároveň, tým sa ľahšie chytajú do sieťky. Divoké ryby sú šikovnejšie a nedajú sa len tak ľahko chytiť. Čím sú variety vzdialenejšie od divokej formy, tým sú chúlostivejšie. Pohlavie sa rozoznáva ťažko, samička má v období neresu na hlave menší nádor. Skalár je schopný mať 1000 ikier, avšak poter je veľmi malý a vyžaduje striktne prachovú živú potravu, čo môže byť problém. Skalár na rozmnoženie potrebuje tlak vody – vysoký vodný stĺpec, ale pokiaľ má všetko ostatné v dobrom stave, je schopný sa vytrieť aj v 8 litrových 20 cm vysokých nádržkách. To je však chovateľský extrém a netreba si z neho brať príklad. Skaláre, pokiaľ majú mladé, tak sa môžu istý čas starať o potomstvo, ak je vo forme ikier. Ak sa vyliahne plôdik, skalár takmer vždy podľahne a nakŕmi sa nimi – vlastným potomstvom. Preto sa v tejto dobe neodporúča, aby sa dospelce zdržiavali spolu so znáškou. Ikry kladú na pevný podklad, ktorým môže byť aj list rastliny, napr. list echinodoru. Používa sa aj napr. nerovný kúsok s odstrihnutej PET flaše.

Skalár je pokojná ryba, pri ktorej nie je dobre chovať príliš zvedavé ryby, ktoré rady ochutnávajú plutvy takýchto pokojnejších rýb. Nevhodná kombinácia je napr. s mrenkami štvorpruhými – Capotea tetrazona. Skaláre ak majú príležitosť, požierajú menšie ryby, napr. neónky, ale aj gupky. Ak žijú vedľa seba roky, je možné že si na seba zvykli a v tom prípade je možné, že skaláre nechajú tieto „malé ryby“ na pokoji. Samostatnou kapitolou je chov spoločne s terčovcami. Terčovce sú veľmi náročné ryby a náchylné na množstvo chorôb. Skaláre sú v tomto smere odolnejšie. Spoločný chov odporúčam len skúseným chovateľov. V zásade to nie je vylúčené, skaláre však musia byť dostatočne odčervené. Podobný druh skalára, ktorý sa veľmi ťažko drží pri živote ale dosahuje veľkostí, ktoré kedysi dosahoval aj P. scalare, je Pterophyllum altum. Existuje mnoho foriem skalárov, registrujem tieto: albino, amazonia, diamond, gold marbled veiltail, gold veltail, koi, leopard, marble, manacapuru, manacapuru red back.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Chovateľské reportáže, Chovne, Reportáže

Chovňa Zdeňka Dočekala

Hits: 4130

Na ceste z Třeboňskej burzy sme sa zastavili u Zdeňka Dočekala, veľmi známeho akvaristu, ktorý bol tiež v Třeboni. Boli sme štyria z Bratislavy plus jedno auto „domácich“. Zdeněk býva v horskej dedinke na Morave, veľmi sympatickej. Bol začiatok zimy, ale u nich bola už vtedy kopa snehu. Atmosféra bola výborná, bavili sme sa o kadečom, Zdeněk spomínal na svoje zážitky. Pripravil sa na nás, čakala nás obložená misa, pekne naukladaná – mňa to výrazne prekvapilo. Videli sme aj jeho ryby a mali sme čo obdivovať. Skaláre, kalistusky a celý rad iných. Boli nádherné. Zaujímavé bolo, že napriek tomu, že sme boli v chovni, tak v nádržiach boli v „kvetináčoch“ bežne rastliny. Ťažko sme odchádzali od Zdeňka, aj ryby sme si pobrali nejaké, ale podstatné bolo, že sme sa cítili výborne.

Use Facebook to Comment on this Post