Príroda, Živočíchy, TOP, Organizmy, Fotografie

Mačky

skala
Hits: 11407

Mačky sú úžasné a nezávislé tvory, ktoré sú spoločníkmi ľudí na celkom svete. Ich graciózna elegancia a zvedavý pohľad oslovujú takmer každého. Samozrejme, jej divoká forma žije v prírode. Domestifikované boli ako jedno z prvých zvierat. Datuje sa tento proces do staroveku. Ako už bolo naznačené, majú vysokú mieru rozhodovať o vlastných aktivitách samé. Existuje nepreberné množstvo plemien, ktoré majú rozličné vlastnosti. Od elegantných perzských mačiek po hravé bengálske. Sú prirodzenými lovcami. Majú sklon dlho spať, až 15 hodín denne, tým si udržiavajú energiu. Doroumievajú sa zvukmi, mňaukajú, brumkajú, syčia … Takýmto spôsobom komunikujú aj s ľuďmi. Majú výrazné oči a podľa nich poznáme náladu. Zúžené zrenice znamenajú radosť, hravú náladu, rozšírené sú znakom strachu a vzrušenia. Lízaním srsti sa čistia a odstraňujú nepríjemné vône. 

Ich tlapky sú mimoriadne flexibilné, umožňujú im pohybovať sa ticho. Zuby sú adaptované na lovecký životný štýl. Sú vybavené ostrými rezacími zubami na odtrhávanie mäsa, špicaté špičiaky slúžia na chytenie koristi. Oči majú veľké zrenice, ktoré sa vedia rýchlo prispôsobiť intenzite svetla. Ich pohyby uší môžu odhaliť ich náladu, resp. odhaliť predmet ich záujmu. V ich zadnej časti sa nachádza výnimočný orgán – vestibulárny aparát, ktorý im udržiava rovnováhu a vďaka nemu vykonávajú veľmi presné pohyby. Ich sluch je vynikajúci, je schopný zachytávať vysokofrekvenčné zvuky. Aj ich čuch je veľmi citlivý, rozpozná aj feromóny iných mačiek. Pri prítomnosti svojich majiteľov, resp. iných mačiek prehlbujú svoj hlas – pradú – tým vyjadrujú svoju radosť, resp. náklonnosť. Telesná mačiek je 38 – 39 °C. Táto teplota im umožňuje byť efektívnymi lovcami a udržiavať si teplo v chladnejšom prostredí.

Mačky boli domestifikované približne pred 9 500 rokmi na Blízkom východe, kde sa zblížili s ľuďmi vďaka svojej schopnosti kontrolovať populáciu hlodavcov v uskladnených zásobách obilia (Wikipédia). Tento vzťah sa postupne prehĺbil a mačky sa stali neoddeliteľnou súčasťou mnohých kultúr. V starovekom Egypte boli mačky uctievané a považované za posvätné zvieratá. Bohyňa Bastet, zobrazovaná s hlavou mačky, symbolizovala ochranu, plodnosť a . Zabitie mačky bolo v Egypte považované za ťažký zločin. V stredovekej Európe však mačky čelili prenasledovaniu kvôli poverám spojeným s čarodejníctvom, čo viedlo k ich masovému vyhubeniu v niektorých oblastiach. Dnes sú mačky jednými z najobľúbenejších domácich miláčikov na svete. Ich schopnosť prispôsobiť sa rôznym prostrediam, od mestských bytov po vidiecke farmy, z nich robí ideálnych spoločníkov pre rôzne typy ľudí. Okrem toho sú známe svojou čistotnosťou a schopnosťou používať mačaciu toaletu bez potreby špeciálneho výcviku. Mačky majú tiež významný vplyv na . Ako predátori pomáhajú regulovať populácie malých hlodavcov a vtákov. Avšak v niektorých oblastiach, najmä na ostrovoch, kde pôvodné druhy nemajú prirodzených predátorov, môžu mačky predstavovať hrozbu pre biodiverzitu. Preto je dôležité kontrolovať populáciu túlavých mačiek a zabezpečiť, aby domáce mačky neohrozovali miestnu faunu. V súčasnosti prebieha množstvo výskumov zameraných na behaviorálne a genetické aspekty mačiek. Tieto štúdie nám pomáhajú lepšie porozumieť ich správaniu, zdravotným potrebám a vzťahu s ľuďmi. Napríklad výskum komunikácie medzi mačkami a ľuďmi odhaľuje, ako mačky dokážu prispôsobiť svoje vokalizácie na získanie pozornosti alebo potravy (UnitedLife).

Cats are amazing and independent creatures that are companions to humans all around the world. Their graceful elegance and curious gaze appeal to almost everyone. Of course, their wild form still exists in nature. They were domesticated as one of the first animals, a process dating back to ancient times. As indicated earlier, they have a high degree of autonomy in deciding their own activities. There is an endless variety of breeds with diverse characteristics, from elegant Persian cats to playful Bengals. They are natural hunters, and they have a tendency to sleep for long periods, up to 15 hours a day, to conserve energy. They communicate with humans through sounds like meowing, purring, and hissing. They have expressive eyes, and their mood can be deduced from them. Narrowed pupils indicate joy and a playful mood, while dilated ones are a sign of fear and excitement. By licking their fur, they clean themselves and remove unpleasant odors.

Their paws are extremely flexible, allowing them to move silently. Their teeth are adapted to a hunting lifestyle, with sharp cutting teeth for tearing meat and pointed canines for catching prey. Their eyes have large pupils that can quickly adapt to light intensity. Movements of their ears can reveal their mood or indicate the object of their interest. In the back of their ears, there is an exceptional organ – the vestibular apparatus – which helps them maintain balance and perform very precise movements. Their hearing is excellent, capable of capturing high-frequency sounds. Their sense of smell is also very sensitive, capable of recognizing the pheromones of other cats. In the presence of their owners or other cats, they deepen their voice – purring – expressing joy or affection. The body temperature of cats is 38-39 °C, allowing them to be efficient hunters and maintain warmth in colder environments.

Cats were domesticated approximately 9,500 years ago in the Middle East, where they formed a bond with humans thanks to their ability to control rodent populations in stored grain supplies (Wikipedia). This relationship gradually deepened, and cats became an integral part of many cultures. In ancient Egypt, cats were venerated and considered sacred animals. The goddess Bastet, depicted with a cat’s head, symbolized protection, fertility, and home. Killing a cat in Egypt was regarded as a severe crime. In medieval Europe, however, cats faced persecution due to superstitions associated with witchcraft, leading to their mass eradication in some regions. Today, cats are among the most popular pets in the world. Their ability to adapt to various environments, from urban apartments to rural farms, makes them ideal companions for different types of people. Additionally, they are known for their cleanliness and ability to use a litter box without special training. Cats also have a significant impact on ecosystems. As predators, they help regulate populations of small rodents and birds. However, in some areas, particularly on islands where native species lack natural predators, cats can pose a threat to biodiversity. Therefore, it is crucial to control the population of stray cats and ensure that domestic cats do not endanger local wildlife. Currently, numerous studies focus on the behavioral and genetic aspects of cats. These studies help us better understand their behavior, health needs, and relationship with humans. For instance, research on communication between cats and humans reveals how cats can adjust their vocalizations to gain attention or food (UnitedLife).

TOP

Všetky

,

Krajina, Slovensko, Spiš, TOP, Fotografie

Spiš

skala
Hits: 3240

je kraj na severe Slovenska, na východ od Vysokých Tatier. Nemecky je Spiš Zips (Wikipedia.sk), latinsky Scepusium, maďarsky Szepes, poľsky Spisz. Spišskej stolici vládli rody Zápoľských, Turzovcov, Csákyovcov (Wikipedia.sk). Je to kraj turisticky a kultúrne atraktívny. Ponúka viacero národných parkov: na severozápade regiónu Tatranský národný park, okrem toho , Slovenský raj, Nízke Tatry (Wikipedia.sk). ako Levoča, Kežmarok, lokality Spišské Podhradie, Spišský hrad, Spišská Sobota. Lyžiarske strediská Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova dolina (Wikipedia.sk). V Slovenskom raji sa nachádza s dĺžkou 18.5 km druhá najdlhšia jaskyňa na Slovensku – Stratená jaskyňa. Okrem toho je známa Dobšinská ľadová jaskyňa a jaskyňa Psie diery. Krasové tiesňavy Suchej Belej, Veľkého Sokola sú považované za najkrajšie na Slovensku (rajportal.sk). Spiš je región, ktorý nie vždy patril k Slovensku (Wikipedia.sk). V 11. storočí bol Spiš z juhu obsadzovaný Uhorským a zo severu Poľskom kráľovstvom. Do roku 1802 existovala Provincia X spišských kopijníkov (Parvus comitatus – Sedes superior), ktorá požívala výhody. Od roku 1726 boli centrom provincie Betlanovce. Kopijníci boli zemania. Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský dal z neskoršie vzniknutej Provincie 24 spišských miest, 13 z nich do poľského zálohu, ktorý trval 360 rokov. Ocitli sa v ňom napr. Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, , Podolínec. Predmetom zálohu bol len ekonomický prospech. O koniec zálohu sa vojensky postarala až v druhej polovici 18. storočia Mária Terézia. V roku 1614 sa na Spiši konala Luteránska synoda, tiež nazývaná Spišská synoda, na ktorej sa rokovalo o protestantskej organizácii.(Wikipedia.sk). Po vzniku Československa v roku 1918 malo územné nároky na Spiš po rieku Poprad. Poľskí vojaci boli 8.12.1918 porazení pri Kežmarku. V júni 1919 došlo opäť k obsadeniu Poľskom. Do roku 1925 boli tieto spory (aj na Hornej Orave) pomerne intenzívne. Opäť rozhoreli v októbri 1938 a v máji 1945 (Wikipedia.sk). Od 12. storočia sem prichádzali nemeckí kolonisti, od 14. storočia vyššie polohy osídľujú Rusíni a Ukrajinci, s ktorými prišlo aj iné náboženstvo. Hladným strediskom Židov bola obec Huncovce. Od 15. storočia tu žijú aj Rómovia (spis.sk). Na severe Spiša, podobne aj na Orave a v poľskom Spiši a Orave žije goralská menšina, ktorá vznikla v dôsledku troch migračných vĺn. Poľská vláda ich v roku 1918 považovala za Poliakov (Gotkiewicz M., 1969). Po roku 1945 boli z regiónu vyhnaní , takmer všetci. Etnicky nemecká je obec Chmeľnica pri Starej Ľubovni (Wikipedia.sk).

Spiš is a region in northern Slovakia, east of the High Tatras. In German, Spiš is called Zips (Wikipedia.sk), in Latin, it’s referred to as Scepusium, in Hungarian, it’s Szepes, and in Polish, it’s Spisz. The Spiš County was ruled by the Zápoľský, Turzovci, and Csáky families (Wikipedia.sk). It is a region that is both touristically and culturally attractive, offering several national parks: Tatranský National Park in the northwest, Pieniny, Slovak Paradise, and Low Tatras (Wikipedia.sk). Cities like Levoča, Kežmarok, sites like Spišské Podhradie, Spiš Castle, and Spišská Sobota. Ski resorts like Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). In Slovak Paradise, the second-longest cave in Slovakia, Stratená Cave, stretches for 18.5 km. Other notable caves include Dobšinská Ice Cave and Psie Diery Cave. The karst gorges of Suchá Belá and Veľký Sokol are considered the most beautiful in Slovakia (rajportal.sk).

Spiš is a region that hasn’t always been part of Slovakia (Wikipedia.sk). In the 11th century, Spiš was contested by the Kingdom of Hungary from the south and the Kingdom of Poland from the north. Until 1802, there existed the Province X of Spiš spearmen (Parvus comitatus – Sedes superior), which enjoyed privileges. From 1726, Betlanovce became the center of the province. The spearmen were landowners. King Sigismund of Luxembourg granted 24 Spiš towns, 13 of them to the Polish pledge, which lasted for 360 years. Towns like Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec were part of the pledge, which was only for economic benefit. The end of the pledge was militarily secured only in the second half of the 18th century by Maria Theresa. In 1614, the Lutheran Synod, also known as the Spiš Synod, took place in Spiš, discussing Protestant organization (Wikipedia.sk).

Spiš ist eine Region im Norden der Slowakei, östlich der Hohen Tatra. Auf Deutsch wird Spiš als Zips bezeichnet (Wikipedia.sk), auf Latein als Scepusium, auf Ungarisch als Szepes und auf Polnisch als Spisz. Die Spišer Stuhlregion wurde von den Familien Zápoľský, Turzovci und Csáky regiert (Wikipedia.sk). Es ist eine sowohl touristisch als auch kulturell attraktive Region, die mehrere Nationalparks bietet: Im Nordwesten die Tatra-Nationalpark, dazu Pieninen, Slowakisches Paradies und Niedere Tatra (Wikipedia.sk). Städte wie Levoča, Kežmarok, Orte wie Spišské Podhradie, Spišský hrad und Spišská Sobota. Skigebiete wie Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). Im Slowakischen Paradies befindet sich mit einer Länge von 18,5 km die zweitlängste Höhle der Slowakei – die Stratená-Höhle. Daneben sind die Dobšinská ľadová jaskyňa und die Psie Diery-Höhle bekannt. Die Karstschluchten von Suchá Belá und Veľký Sokol gelten als die schönsten in der Slowakei (rajportal.sk).

Spiš ist eine Region, die nicht immer zu der Slowakei gehörte (Wikipedia.sk). Im 11. Jahrhundert wurde Spiš von Süden vom Königreich Ungarn und von Norden vom Königreich Polen umkämpft. Bis 1802 existierte die Provinz X der Spišer Spießbürger (Parvus comitatus – Sedes superior), die Privilegien genoss. Ab 1726 wurde Betlanovce das Zentrum der Provinz. Die Spießbürger waren Landbesitzer. König Sigismund von Luxemburg gewährte 24 Städten in Spiš, von denen 13 an das polnische Pfand gingen und das 360 Jahre dauerte. Städte wie Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec waren Teil des Pfandes, das nur wirtschaftlichen Nutzen brachte. Das Ende des Pfandes wurde erst in der zweiten Hälfte des 18. Jahrhunderts durch Maria Theresia militärisch gesichert. 1614 fand die Lutheranische Synode, auch als Spišer Synode bekannt, in Spiš statt und diskutierte die protestantische Organisation (Wikipedia.sk).

Spisz to region na północy Słowacji, na wschód od Wysokich Tatr. Po polsku jest nazywany Spiszem (Wikipedia.sk), po łacinie Scepusium, po węgiersku Szepes, a po słowacku Spiš. Regionem spodziewanej krainy turystycznej i kulturalnej, oferującej kilka parków narodowych: na północny zachód od regionu znajduje się Tatrzański Park Narodowy, oprócz tego Pieniny, Słowacki Raj i Niżne (Wikipedia.sk). Miasta takie jak Levoča, Kežmarok, miejsca takie jak Spišské Podhradie, Spišský hrad i Spišská Sobota. Ośrodki narciarskie, takie jak Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). W Słowackim Raju znajduje się druga co do długości jaskinia na Słowacji – Jaskinia Stratená o długości 18,5 km. Oprócz tego znane są Jaskinia Lodu Dobšinská i Jaskinia Psie Diery. Wąwozy krasowe Suchej Belej i Veľkého Sokola uważane są za najpiękniejsze na Słowacji (rajportal.sk).

Spisz to region, który nie zawsze należał do Słowacji (Wikipedia.sk). W XI wieku Spisz był okupowany od południa przez Królestwo Węgier, a od północy przez Królestwo Polskie. Do 1802 roku istniała Provinz X spišskich rycerzy (Parvus comitatus – Sedes superior), ciesząca się przywilejami. Od 1726 roku Betlanovce były centrum prowincji. Rycerze byli ziemianami. Węgierski król Zygmunta Luksemburski przyznał 24 miastom w Spiszu, z których 13 poszło pod polskie zastaw, który trwał 360 lat. Miasta takie jak Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec były częścią zastawu, który przynosił korzyści tylko ekonomiczne. Koniec zastawu został zapewniony militarnie dopiero w drugiej połowie XVIII wieku przez Marię Teresę. W 1614 roku odbyła się na Spiszu Synoda Luterańska, znana również jako Synoda Spišska, na której omawiano organizację protestancką (Wikipedia.sk).

Niektoré príspevky

,

Krajina, Slovensko, TOP, Fotografie

Šariš

skala
Hits: 4281

tvoria povodie riek Torysa, Topľa a Ondava. Historickým centrom bol Šarišský hrad, od roku 1647 je ním Prešov (saris.eu.sk). Maďarský pomenovanie Šariša je Sáros, nemecké Scharosch (Wikipedia). Pomenovanie Šariš pochádza pravdepodobne od slova Sar, údajne sa tak nazýval jeden zo staroslovanských kmeňov (Mario Hudák). Nemecké osídlenie sa najviac prejavilo v mestách Bardejov a Prešov. Prvá valašská kolonizácia v 14. storočí sa usídlila najmä v strede a na juhu. Sever zasiahla až od 16. storočia (kulturno.sk). Je zaujímavé, že tento región nebol zasiahnutý tureckým rabovaním. Po valašskej kolonizácii v 15. storočí do regiónu Šariš prišli Rusíni a Ukrajinci (Wikipedia). 

Charakteristické sú pre región drevené kostoly (saris.eu.sk). Centrom Horného Šariša je Bardejov, Dolného Prešov (Wikipedia). Na severe sa chovali ovce, bolo hlavným živobytím, spracovávala sa vlna a kožušina. V iných oblastiach sa choval dobytok a ošípaná. Pestoval sa ľan, konope, zemiaky, pohánka, ale aj ovocie, najmä čerešne a marhule. V lesných oblastiach sa ťažilo , vyrábalo drevené uhlie. V okolí Čergova sa vyrábali šindle. V Suchej doline sa vyrábalo vápno s vyťaženého vápenca. V Prešove sa vyrábali zbrane, , v Bardejove košíky. V regióne existovali viaceré sklárne, v Bogliarke maľovali na sklo. Významne sa tu tvorili drevorezbárske predmety. Prešov preslávilo jediné slovenské ložisko kamennej (kulturno.sk). sa tu stavali ako zruby. Smerom na juh boli omietnuté vápnom. Na Hornom Šariši sa používali aj viachranné strechy. Na drevených kostoloch zanechali svoju aj majstri z východných a juhovýchodných krajín (kulturno.sk). V regióne sa používali paličkované čipky, obľúbené boli čepce. Tancovali sa povelové a krútivé tance, parobské čapáše, bašistofka, hajdukovanie. Špecialitami sú pohánkové cestoviny plnené syrom, múčno-mliečne kaše a polievky zo sušeného ovocia. Na sa pripravujú bobaľky, alebo kračun (kulturno.sk). 

Územie Šariša sa koncom 18. storočia členilo na šesť slúžnovských okresov: Hornotoryský, Strednotoryský, Dolnotoryský, Sekčovský, Topliansky a Makovický (Mario Hudák). Vo Svidníku sa konávajú Rusínov a Ukajincov. V Bardejove slávnosti Rusínske a ukrajinské piesne. V Raslaviciach Šarišské slávnosti (Wikipedia). Obyvatelia Šariša hovoria írečitým šarišským nárečím (slovakia.travel). V Bardejove je Šarišské múzeum so zbierkou ikonopisectva. V Boliarovciach sa zachoval funkčný mlyn. Vo Svidníku je múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry. V Raslaviciach sa nachádza Galéria ľudového umenia (kulturno.sk).

The region of Šariš is formed by the basins of the Torysa, Topľa, and Ondava rivers. The historical center was Šariš Castle, and since 1647, it has been represented by Prešov (saris.eu.sk). In Hungarian, Šariš is called Sáros, and in German, it’s referred to as Scharosch (Wikipedia). The name Šariš likely originates from the word „Sar,“ which supposedly referred to one of the Old Slavic tribes (Mario Hudák). German settlement had a significant impact, especially in the cities of Bardejov and Prešov. The first Wallachian colonization in the 14th century settled mainly in the central and southern parts, reaching the north only from the 16th century (kulturno.sk). Remarkably, this region was not affected by Turkish raids. After Wallachian colonization in the 15th century, Rusyns and Ukrainians came to the Šariš region (Wikipedia).

Characteristic of the region are wooden churches (saris.eu.sk). The center of Upper Šariš is Bardejov, and the center of Lower Šariš is Prešov (Wikipedia). Sheep farming, which was the main livelihood, predominated in the north, with wool and fur processing. In other areas, cattle and pigs were raised. Linen, hemp, potatoes, buckwheat, as well as fruits, especially cherries and apricots, were cultivated. In the forested areas, wood was harvested, and wooden coal was produced. In the Čergov area, shingles were manufactured. Limestone was extracted, and lime was produced in Suchá dolina. In Prešov, weapons and locks were manufactured, while Bardejov was known for basket weaving. Several glassworks existed in the region, and in Bogliarka, they painted on glass. Wooden carvings were a significant craft in the area. Prešov gained fame for having the only Slovak rock salt deposit (kulturno.sk). Houses were constructed as log cabins, and those facing south were coated with lime. In Upper Šariš, multi-roof structures were used. Craftsmen from eastern and southeastern countries left their mark on the wooden churches in the region (kulturno.sk). Bobbin lace and headscarves were popular in the region. Dances included command and spinning dances, parobské čapáše, bašistofka, and hajdukovanie. Specialties included buckwheat pasta filled with cheese, flour-milk porridge, and soups made from dried fruits. For Christmas, bobaľky or kračun are prepared (kulturno.sk).

By the late 18th century, the Šariš region was divided into six district courts: Upper Torysa, Middle Torysa, Lower Torysa, Sekčov, Topľianky, and Makovica (Mario Hudák). In Svidník, the Rusyn and Ukrainian Festivals take place. Bardejov hosts the Rusyn and Ukrainian Song Festivals. In Raslavice, the Šariš Festivals are held (Wikipedia). The inhabitants of Šariš speak the distinctive Šariš dialect (slovakia.travel). Bardejov features the Šariš Museum with an icon painting collection. In Boliarovce, a functional mill has been preserved. Svidník has a museum of Ukrainian-Rusyn culture. Raslavice houses the Gallery of Folk Art (kulturno.sk).

Шариш утворює вододіл річок Ториса, Топля та Ондава. Історичним центром був Шаришський замок, а з 1647 року ним є Пряшів (saris.eu.sk). У русинській мові Шариш відомий як „Сярось“ (Syaros‘) і в українській як „Шаріш“ (Sharish) (Wikipedia). Назва Шариша, ймовірно, походить від слова „Сар“ (Sar), яке, за переказами, вживалося для позначення одного зі старослов’янських племен (Mario Hudák). Німецьке заселення мало значущий вплив, особливо в містах Бардейов і Пряшів. Перша валахська колонізація у 14 столітті поширилася переважно в центральних і південних частинах. Північна частина була заселена лише з 16 століття (kulturno.sk). Цікаво, що цей регіон не був зачеплений турецькими набігами. Після валахської колонізації в 15 столітті до Шариша прийшли русини та українці (Wikipedia).

Для регіону характерні дерев’яні церкви (saris.eu.sk). Центром Верхнього Шариша є Бардейів, а нижнього – Пряшів (Wikipedia). Мешканці Шариша розмовляють своїм специфічним наріччям (slovakia.travel). Традиційним засобом забезпечення в регіоні був скотарство, яке визначало життя на півночі. Вовна і ковдра з вовни оброблялися. В інших областях тримали худобу і свиней. Вирощували лля, коноплі, картоплю, гречку, а також фрукти, особливо вишні і абрикоси. У лісах видобували деревину, виготовляли дерев’яне вугілля. В околицях Чергова виготовляли шиндри. В Сухій Долині виготовляли вапно з вапняка. В Пряшові виготовляли зброю та замки, а в Бардейові були відомі виробництвом кошиків. В регіоні існували кілька склярень, а в Боглярці малювали на скло. Дереворізьбарство було значущим ремеслом в області. Пряшів здобув славу як єдиний солодкий резервуар в Словаччині (kulturno.sk). Домогосподарства будувалися як зруби. У південній частині вони могли бути вапнякові. У Верхньому Шариші використовувалися багатошарові дахи. Майстри з східних та південно-східних країн залишили свої сліди також на дерев’яних церквах в регіоні (kulturno.sk).

В регіоні носили паличковану вишивку, популярні були чепці. Танці включали командні і обертові танці, хлопські чапаї, баштовську пісню та гайдамацьку ходу. Традиційні страви включають гречані локшина з сиром, каші з муки та молока та супи з сушених фруктів. На Різдво готують бобалки або крачун (kulturno.sk). В кінці 18 століття регіон Шариш був розділений на шість судових округів: Верхньоториський, Середньоториський, Нижньоториський, Секчівський, Топлянський і Маковицький (Mario Hudák). У Свідник проводяться Свята русинів і українців. В Бардейові відбуваються свята Русинських і Українських пісень. У Раславицях проходять Шаришські свята (Wikipedia). Музей Шариша в Бардейові має у своїх експозиціях іконопис. У Боляровцях зберігся функціональний млин. У Свіднику є музей українсько-русинської культури. У Раславицях є Галерея народного мистецтва (kulturno.sk).

Niektoré príspevky

,

Krajina, Typ krajiny, TOP, Polia, Fotografie

Polia

skala
Hits: 2867

obilnín, zlatisté vlny tancujúce na vetre. Fotograf môže využiť hru svetla a tieňov, aby zdôraznil textúru obilia a jeho pohybový charakter. Napr. slnečnice, s ich žiarivými kvetmi, vytvárajú pôsobivý obraz. Pri správnom svetelnom nastavení môže fotograf zachytiť intenzitu farieb a dynamiku kvetov, ktoré sa otáčajú za slnkom. Ranná rosa vytvára neopakovateľné vzory na listoch rastlín. Fotografovania v rannej hodine, keď len čo vykuká nad obzor, prináša magické svetelné podmienky, ktoré dodávajú obrazom na poliach zvláštnu atmosféru. Výhody moderných technológií nám umožňujú zachytávať obrazy polí aj z výšky. Letieť vrtuľníkom alebo používať bezpilotné lietadlo, dron môže priniesť pohľad, ktorý nám odhalí vzory a , ktoré nie sú viditeľné z úrovne zeme. Čiastočne tieto možnosti nám umožní aj pozícia z vyvýšeného miesta. Fotografovania počas rôznych ročných období zachytí sezónne zmeny polí.

Fields of grain, golden waves dancing in the wind. A photographer can leverage the interplay of light and shadow to emphasize the texture and dynamic character of the crops. For instance, sunflowers, with their radiant blooms, create an impressive image. With the right lighting settings, a photographer can capture the intensity of colors and the dynamic motion of the flowers turning towards the sun. Morning dew creates unique patterns on plant leaves. Photographing in the early hours, as the sun barely peeks above the horizon, brings magical lighting conditions that impart a distinctive atmosphere to field images. The benefits of modern technology enable us to capture images of fields from above. Flying a helicopter or using an unmanned aerial vehicle, a drone, can provide a perspective that unveils patterns and colors not visible from ground level. Partially, these possibilities can also be explored from an elevated position. Photographing throughout different seasons allows us to capture the seasonal changes in the fields.

 
 
, , , , ,

Krajina, Zahraničie, Česko, Fotografie

Hřensko

skala
Hits: 2571

Hřensko je vstupnou bránou do Národného parku České Švajčiarsko. Leží pri sútoku Labe a Kamenice v najnižšom bode Českej republiky v nadmorskej výške 115 metrov nad morom (hrensko.cz), 12 kilometrov severne od Děčína. Je to najnižšie položené miesto v Českej republike (Informačná tabuľa). Labe tvorí mohutný kaňon vytesaný do vysokej skál (hrensko.cz). Vysoké hradby skál obklopujú malú rieku. Steny sú veľmi strmé, často kolmé, vysoké 50 – 150 metrov. Nachádza sa tu množstvo skalných previsov, niekoľko tunelov, úzke lávky. Kaňon je prístupný iba v člne (Informačná tabuľa). 

Vďaka nízkym teplotám v skalách sa tu darí horským rastlinám. Hřensko je východzím bodom pre výlety na Pravčickú bránu (hrensko.cz). Prvá písomná zmienka je z roku 1408. Pri ústí Kamenice bolo skladisko dreva a mlyn. Po Labe sa tu plavilo a skladovalo aj , sklo a soľ. V 19. storočí sa začína viac rozvíjať cestovný ruch (hrensko.cz). Nemecký názov pre Hřensko je Herrnskretschen. Časti : Hřensko, Mezná, rekreačná osada Mezní louka (Wikipedia CS). Majú tu historickú skúsenosť s padaním skál, ktoré niekedy borili aj (hrensko.eu). Pôvod slova Hřensko je odvodený od krčmy na rohu – Hotniss Kretzmar. Od mena Hernskrez, Hrzensko až po Hřensko (hrensko.eu). Prvá písomná zmienka je z 15. storočia (Informačná tabuľa).

Hřensko is the gateway to Bohemian Switzerland National Park. It lies at the confluence of the Elbe and Kamenice rivers, at the lowest point in the Czech Republic, with an elevation of 115 meters above sea level (hrensko.cz), 12 kilometers north of Děčín. It is the lowest-lying place in the Czech Republic (Information board). The Elbe forms a massive canyon carved into a high rock wall (hrensko.cz). Towering rock walls surround the small river, with steep, often vertical cliffs reaching heights of 50 – 150 meters. The area features numerous rock overhangs, several tunnels, and narrow footbridges. The canyon is accessible only by boat (Information board).

Due to low temperatures in the rocks, mountain plants thrive here. Hřensko is the starting point for hikes to Pravčická Gate (hrensko.cz). The first written mention of Hřensko dates back to 1408. At the mouth of the Kamenice River, there was a timber storage site and a mill. The Elbe River was used for transporting and storing grain, glass, and salt. In the 19th century, tourism began to develop more significantly (hrensko.cz). The German name for Hřensko is Herrnskretschen. The village consists of Hřensko, Mezná, and the recreational settlement of Mezní Louka (Wikipedia CS). The area has a history of rockfalls, sometimes causing damage to houses (hrensko.eu). The origin of the word Hřensko comes from a tavern at the corner – Hotniss Kretzmar. Over time, the name evolved from Hernskrez, Hrzensko, to Hřensko (hrensko.eu). The first written record of the name dates back to the 15th century (Information board).

Hřensko ist das Eingangstor zum Nationalpark Böhmische Schweiz. Es liegt am Zusammenfluss der Elbe und Kamenice, an der tiefsten Stelle der Tschechischen Republik mit einer Höhe von 115 Metern über dem Meeresspiegel (hrensko.cz), 12 Kilometer nördlich von Děčín. Es ist der tiefstgelegene Ort in der Tschechischen Republik (Informationstafel). Die Elbe bildet einen mächtigen Canyon, der in eine hohe Felswand gehauen wurde (hrensko.cz). Hohe Felswände umgeben den kleinen Fluss, mit steil abfallenden, oft senkrechten Klippen, die 50 – 150 Meter hoch sind. Hier gibt es zahlreiche Felsüberhänge, einige Tunnel und schmale Stege. Der Canyon ist nur mit dem Boot zugänglich (Informationstafel).

Aufgrund der niedrigen Temperaturen in den Felsen gedeihen hier Gebirgspflanzen besonders gut. Hřensko ist der Ausgangspunkt für Wanderungen zum Prebischtor (hrensko.cz). Die erste schriftliche Erwähnung von Hřensko stammt aus dem Jahr 1408. An der Mündung der Kamenice gab es ein Holzlager und eine Mühle. Über die Elbe wurden Getreide, Glas und Salz transportiert und gelagert. Im 19. Jahrhundert entwickelte sich der Tourismus zunehmend (hrensko.cz). Der deutsche Name für Hřensko ist Herrnskretschen. Die Gemeinde besteht aus Hřensko, Mezná und der Erholungsiedlung Mezní Louka (Wikipedia CS). Die Region hat Erfahrungen mit Felsstürzen, die gelegentlich Häuser beschädigten (hrensko.eu). Der Ursprung des Wortes Hřensko geht auf eine Eckkneipe – Hotniss Kretzmar zurück. Der Name entwickelte sich über Hernskrez, Hrzensko zu Hřensko (hrensko.eu). Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem 15. Jahrhundert (Informationstafel).

Hřensko je vstupní branou do Národního parku České Švýcarsko. Leží při soutoku Labe a Kamenice v nejnižším bodě České republiky v nadmořské výšce 115 metrů (hrensko.cz), 12 kilometrů severně od Děčína. Je to nejníže položené místo v České republice (Informační tabule). Labe zde vytváří mohutný kaňon vyhloubený do vysoké skalní stěny (hrensko.cz). Vysoké skalní stěny obklopují malou řeku, přičemž stěny jsou velmi strmé, často kolmé, s výškou 50 – 150 metrů. V oblasti se nachází mnoho skalních převisů, několik tunelů a úzké lávky. Kaňon je přístupný pouze lodí (Informační tabule).

Díky nízkým teplotám ve skalách se zde daří horským rostlinám. Hřensko je výchozím bodem pro výlety k Pravčické bráně (hrensko.cz). První písemná zmínka o Hřensku pochází z roku 1408. U ústí Kamenice bylo skladiště dřeva a mlýn. Po Labi se zde plavilo a skladovalo obilí, sklo a sůl. V 19. století se začal více rozvíjet cestovní ruch (hrensko.cz). Německý název pro Hřensko je Herrnskretschen. Obec se skládá z částí Hřensko, Mezná a rekreační osada Mezní Louka (Wikipedia CS). Oblast má historickou zkušenost s pádem skal, které někdy poškodily i domy (hrensko.eu). Původ názvu Hřensko je odvozen od hospody na rohu – Hotniss Kretzmar. Název se postupně vyvíjel od Hernskrez, Hrzensko až po Hřensko (hrensko.eu). První písemná zmínka pochází z 15. století (Informační tabule).