2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, TOP

Moravany nad Váhom – lokalita mnohých archeologických vykopávok

skala
Hits: 5448

Mora­va­ny sa nachá­dza­jú pri ústí poto­ka Strie­bor­ni­ca, asi 5 km od Pieš­ťan. Roz­lo­ha Mora­vian je nece­lých 11 km2, na kto­rých žije 2041 oby­va­te­ľov. Obec bola pod­ľa nále­zov síd­lom lov­cov mamu­tov a neskôr síd­lis­kom volú­to­vej a len­gy­el­skej kul­tú­ry. Našli sa tu boha­té nále­zy štie­pa­ných kamen­ných nástro­jov, zbra­ní, šper­kov a pla­tík. V roku 1938 sa tu našla soš­ka ženy vyre­zá­va­ná z mamu­tie­ho kla, Venu­ša z Mora­vian, kto­rej vek sa odha­du­je na 22 800 rokov. Je to naj­star­ší doklad výtvar­né­ho pre­ja­vu na Slo­ven­sku (wiki​pe​dia​.sk). Má len 7.5 cm. Pred rokom 1967 bola v Nemec­ku. Po smr­ti nemec­ké­ho arche­oló­ga Lot­ha­ra Zotza ju na Slo­ven­sko donies­la jeho asis­tent­ka Gise­la Fre­un­do­vá. Bola náj­de­ná medzi rok­mi 1925 – 1937. Uvá­dza sa, že bola náj­de­ná pri orbe v loka­li­te Pod­ko­vi­ca pri Pieš­ťa­noch (nit​ra​.sme​.sk). Do rúk Lot­ha­ra Zotza sa vraj dosta­la od kúpeľ­né­ho hos­ťa. Zotz tvr­dil, že v Mora­va­noch našiel úžas­né veci, napr. aj ďal­šiu Venu­šu, vyso­kú viac ako 30 cm. Nále­zy posie­lal do Pra­ha sa vo vir­va­re 2. sve­to­vej voj­ny stra­ti­li (Anton Štev­ko). Slo­ven­ská poš­ta vyda­la 20.10.2006 prí­le­ži­tost­nú poš­to­vú znám­ku Mora­vian­ska Venu­ša. Gra­fic­kú úpra­vu znám­ky a rytec­kú trans­krip­ciu die­la vytvo­ril Arnold Feke (tele​com​.gov​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1348 – pod náz­vom Mar­wan. V 18. sto­ro­čí bola v Mora­va­noch kom­pa. V obci sa nachá­dza pôvod­ne rene­sanč­ný kaš­tieľ zo 16. sto­ro­čia. Neskôr bol zba­ro­ki­zo­va­ný. V doli­ne Strie­bor­ni­ce je malá vod­ná nádrž, oko­lo kto­rej je rekre­ač­ná oblasť. Na kon­ci Výtoc­kej doli­ny je malé kra­so­vé úze­mie – Soko­lie ska­ly (wiki​pe​dia​.sk).

Zná­ma je loka­li­ta Výto­ky, kto­rá sa nachá­dza za Striebornicou.

Vedie k nej aj náuč­ný chod­ník, kto­rý vedie chod­ník popod Soko­lie ska­ly so zacho­va­nou pôvod­nou tep­lo­mil­nou fau­nou a fló­rou. V tých­to ska­lách sú jas­ky­ne osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej (mora​va​ny​.sk).

Mora­va­ny is loca­ted near the mouth of the Strie­bor­ni­ca stre­am, about 5 km from Pieš­ťa­ny. Mora­va­ny covers an area of just under 11 km² and is home to 2,041 inha­bi­tants. Accor­ding to fin­dings, the vil­la­ge was once the sett­le­ment of mam­moth hun­ters and later a sett­le­ment of the Line­ar Potte­ry and Len­gy­el cul­tu­res. Rich finds of chip­ped sto­ne tools, wea­pons, jewel­ry, and clay figu­res have been dis­co­ve­red. In 1938, a sculp­tu­re of a woman car­ved from mam­moth ivo­ry, kno­wn as the Mora­vian Venus, was found here, esti­ma­ted to be 22,800 years old. It is the oldest evi­den­ce of artis­tic expres­si­on in Slo­va­kia (wiki​pe​dia​.sk). The sculp­tu­re is only 7.5 cm tall. It was found in Ger­ma­ny befo­re 1967 and brought to Slo­va­kia after the death of Ger­man archa­e­olo­gist Lot­har Zotz by his assis­tant Gise­la Fre­un­do­vá. The arti­fact was alle­ged­ly dis­co­ve­red bet­we­en 1925 and 1937, possib­ly during plo­wing in the Pod­ko­vi­ca loca­li­ty near Pieš­ťa­ny (nit​ra​.sme​.sk). Lot­har Zotz clai­med to have found ama­zing things in Mora­va­ny, inc­lu­ding anot­her Venus sta­tue over 30 cm tall. The fin­dings were sent to Pra­gue and were lost in the cha­os of World War II (Anton Štev­ko). The Slo­vak Post issu­ed a com­me­mo­ra­ti­ve posta­ge stamp for Mora­vian Venus on Octo­ber 20, 2006. The grap­hic design of the stamp and the engra­ving trans­c­rip­ti­on of the work were cre­a­ted by Arnold Feke (tele​com​.gov​.sk). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1348 under the name ​“Mar­wan.” In the 18th cen­tu­ry, the­re was a kom­pa (a kind of com­mu­nal agri­cul­tu­ral esta­te) in Mora­va­ny. The vil­la­ge is home to a ori­gi­nal­ly Renais­san­ce cast­le from the 16th cen­tu­ry, later Baroque-​style. In the Strie­bor­ni­ca val­ley, the­re is a small water reser­vo­ir sur­roun­ded by a rec­re­a­ti­onal area. At the end of the Výtoc­ká val­ley, the­re is a small karst area cal­led Soko­lie ska­ly (wiki​pe​dia​.sk).

A well-​known site in Mora­va­ny is Výto­ky, loca­ted bey­ond Striebornica.

The­re is an edu­ca­ti­onal trail lea­ding to it, pas­sing bene­ath Soko­lie ska­ly, pre­ser­ving the ori­gi­nal ther­mop­hi­lic fau­na and flo­ra. The­se rocks have caves that were inha­bi­ted in the youn­ger Sto­ne Age (mora​va​ny​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Ducové

skala
Hits: 1630

Duco­vé je obec na Dol­nom Pova­ží, ležia­ca asi 4 km od Pieš­ťan v nad­mor­skej výš­ke 200 met­rov nad morom. Na plo­che 2.63 km2 žije 457 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1348. pod náz­vom Duch­re­uy (Kru­pa Vla­di­mír). Nad obcou sa nachá­dza arche­olo­gic­ká loka­li­ta Kos­to­lec, veľ­ko­mo­rav­ský veľ­mož­ský dvo­rec s rotun­dou (Wiki­pe­dia). Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).

Naj­star­šie osíd­le­nie Duco­vé­ho pochá­dza z mlad­šej čas­ti star­šej doby kamen­nej, pat­rí do obdo­bia gra­vet­tien­skej kul­tú­ry (26 000 – 14 000 rokov pred n. l.). Zis­ti­lo sa na loka­li­te Kos­to­lec, ale aj na ďal­ších mies­tach v cho­tá­ri obce. Polo­ha Kos­to­lec je roz­de­le­ná v nerov­na­kej veľ­kos­ti medzi Duco­vé a Hubi­nu. Z archeol­ogického a his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka pat­rí medzi význam­né slo­van­ské loka­li­ty. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Naj­výz­nam­nej­šie osíd­le­nie Kos­tol­ca z hľa­dis­ka našich národ­ných dejín pred­sta­vu­je slo­ven­ské osíd­le­nie z 9. – 10. sto­ro­čia. Vybu­do­va­né opev­ne­nie – pali­sá­da z dubo­vých kolov, obyt­né čas­ti – zru­bo­vé domy a kos­to­lík – rotun­da sú cha­rak­te­ri­zo­va­né ako súčasť veľ­mož­ské­ho dvor­ca síd­la prí­sluš­ní­kov dvor­skej aris­to­kra­cie. Po defi­ni­tív­nom záni­ku dvor­ca sa jeho plo­cha pou­ží­va­la až do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako cin­to­rín. V polo­vi­ci 15. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne v súvis­los­ti s akti­vi­tou husit­ských a brat­ríc­kych voj­sk na Pova­ží bolo na Kos­tol­ci vybu­do­va­né vojen­ské sta­no­vis­ko – základ­ňa. Oby­va­te­lia obce sa veno­va­li hlav­ne poľ­no­hos­po­dár­stvu. Od polo­vi­ce 16. sto­ro­čia hra­lo úlo­hu aj vinoh­rad­níc­tvo. V roku 1598 bolo v obci 11 domov. V roku 1787 24 domov a 157 oby­va­te­ľov. V roku 1900 24 domov a 164 oby­va­te­ľov. Od 5.7.1990 sa na svia­tok svä­té­ho Cyri­la a Meto­da usku­toč­nil prvý roč­ník Národ­nej púte na Kos­to­lec. Púte sa kona­jú od toh­to roku pra­vi­del­ne (Marián Klčo, Vla­di­mír Kru­pa).

Duco­vé is a vil­la­ge in the Lower Váh regi­on, loca­ted about 4 km from Pieš­ťa­ny at an alti­tu­de of 200 meters abo­ve sea level. It covers an area of 2.63 km² and is home to 457 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1348, under the name ​“Duch­re­uy” (Kru­pa Vla­di­mír). The vil­la­ge has had vari­ous his­to­ri­cal names, inc­lu­ding Duc­zev, De-​chobrod, Ducib­rod, Ducyb­rod, Duc­zo­wa, Ducó, Duc­zo, Duc­zo­ve, Duc­zo­wa, Duc­zó, Dut­zo, Duc­zo­we, Duc­zo­wce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).

The oldest sett­le­ment in Duco­vé dates back to the youn­ger part of the older Sto­ne Age, belo­n­ging to the Gra­vet­tian cul­tu­re peri­od (26,000 – 14,000 years BC). Evi­den­ce has been found at the Kos­to­lec site and other loca­ti­ons wit­hin the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. The Kos­to­lec loca­ti­on is divi­ded une­ven­ly bet­we­en Duco­vé and Hubi­na. From an archa­e­olo­gi­cal and his­to­ri­cal per­spec­ti­ve, it is con­si­de­red a sig­ni­fi­cant Sla­vic site. It is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The most impor­tant sett­le­ment at Kos­to­lec in terms of Slo­vak his­to­ry repre­sents the Slo­vak sett­le­ment from the 9th to the 10th cen­tu­ry. The cons­truc­ted for­ti­fi­ca­ti­ons, pali­sa­de of oak logs, resi­den­tial are­as with log hou­ses, and the church – rotun­da, cha­rac­te­ri­ze it as part of the mano­rial esta­te of mem­bers of the court aris­toc­ra­cy. After the defi­ni­ti­ve dec­li­ne of the manor, its area was used until the mid-​19th cen­tu­ry as a ceme­te­ry. In the mid-​15th cen­tu­ry, pro­bab­ly in con­nec­ti­on with the acti­vi­ties of Hus­si­te and Uni­ty of the Breth­ren tro­ops in the Váh regi­on, a mili­ta­ry camp – base was built at Kos­to­lec. The vil­la­gers main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re. From the mid-​16th cen­tu­ry, viti­cul­tu­re also pla­y­ed a role. In 1598, the­re were 11 hou­ses in the vil­la­ge. In 1787, the­re were 24 hou­ses and 157 inha­bi­tants. In 1900, the­re were 24 hou­ses and 164 inha­bi­tants. Sin­ce July 5, 1990, the Nati­onal Pilg­ri­ma­ge to Kos­to­lec has been held annu­al­ly on the feast of Saints Cyril and Met­ho­dius. Pilg­ri­ma­ges have been taking pla­ce regu­lar­ly sin­ce that year (Marián Klčo, Vla­di­mír Krupa).

Lite­ra­tú­ra

  • Kru­pa Vla­di­mír, Duco­vé. In: Šüle Peter, 2005: Encyk­lo­pé­dia miest a obcí Slo­ven­ska. Luče­nec: PS-​LINE, ISBN 80−969388−8−6. p. 138.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské

Spišský Štvrtok

skala
Hits: 2941

Spiš­ský Štvr­tok som nav­ští­vil pri svo­jom puto­va­ní oko­lo Levo­če.

Maďar­ský názov obce je Csütör­tök­he­ly, nemec­ký Don­ners­mar­kt. Na nie­čo cez 14 km2 žije asi 2 500 oby­va­te­ľov. Leží na kri­žo­vat­ke dáv­nych súčas­ných medzi Pop­ra­dom a Spiš­skou Novou Vsou. Na Levo­ču, Hra­bu­ši­ce a na Gemer.(wiki​pe​dia​.sk). Leží v Hor­nád­skej kot­li­ne v okre­se Levo­ča. Je brá­nou do Slo­ven­ské­ho raja. Myšia hôr­ka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazý­va­jú ju aj Spiš­ský­mi Mykén­mi. Obec bola už od 10. sto­ro­čia trho­vou osa­dou a stre­dis­kom spiš­ských kopij­ní­kov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). Oko­lie obce bolo osíd­le­né už v pra­ve­ku. Našli sa tu sto­py po člo­ve­ko­vi z mlad­šej doby bron­zo­vej i želez­nej – halš­tat­skej. Naj­väč­ší význam však má objav pra­ve­ké­ho orga­ni­zo­va­né­ho mes­teč­ka v Myšej Hôr­ke, kto­ré bolo opev­ne­né naj­star­ším muri­vom v stred­nej Euró­pe a život v ňom pul­zo­val pred 3500 rok­mi. V blíz­kos­ti boli aj cen­trá slo­van­ské­ho veľ­ko­mo­rav­ské­ho osíd­le­nia. Akis­te na mies­te dneš­nej obce bola sta­rá trho­vá osa­da. V 11. sto­ro­čí sa obce zmoc­ni­li Maďa­ri, obec pome­no­va­li pod­ľa uhor­ské­ho krá­ľa na Vil­la sanc­ti Ladis­lai – Obec svä­té­ho Ladi­sla­va. Svä­tý Ladi­slav sa stal pat­ró­nom obce. Ďal­šie náz­vy obce: Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. V obci je kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va s kapl­n­kou Zápoľ­ských. Spo­čiat­ku, ešte pred nájaz­da­mi Tatá­rov bol dre­ve­ný, pri rekon­štruk­cii bol posta­ve­ný v román­skom slo­hu. V roku 1402 bol posta­ve­ný nový gotic­ký kos­tol, kto­rý bol v 18. sto­ro­čí baro­ki­zo­va­ný klen­bou (wiki​pe​dia​.sk).

I visi­ted Spiš­ský Štvr­tok during my jour­ney around Levoča.

The Hun­ga­rian name of the vil­la­ge is Csütör­tök­he­ly, and the Ger­man name is Don­ners­mar­kt. It is home to about 2,500 resi­dents on an area of app­ro­xi­ma­te­ly 14 km². It is situ­ated at the cross­ro­ads of for­mer tra­de rou­tes bet­we­en Pop­rad and Spiš­ská Nová Ves, lea­ding to Levo­ča, Hra­bu­ši­ce, and Gemer (wiki​pe​dia​.sk). Loca­ted in the Hor­nád Basin in the Levo­ča dis­trict, Spiš­ský Štvr­tok ser­ves as the gate­way to Slo­vak Para­di­se. The Mou­se Hill counts its age at 3,500 years and is also kno­wn as Spiš Myce­nae. The vil­la­ge has been a mar­ket sett­le­ment and a cen­ter for Spiš spe­ar makers sin­ce the 10th cen­tu­ry. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). The sur­roun­ding area was inha­bi­ted in pre­his­to­ric times, with tra­ces of peop­le from the youn­ger Bron­ze Age and Iron Age (Halls­tatt peri­od). The most sig­ni­fi­cant dis­co­ve­ry is the pre­his­to­ric orga­ni­zed town in Mou­se Hill, for­ti­fied with the oldest mason­ry in Cen­tral Euro­pe, pul­sa­ting with life 3,500 years ago. In the vici­ni­ty, the­re were also cen­ters of Sla­vic Gre­at Mora­vian sett­le­ments. Like­ly, in the loca­ti­on of toda­y­’s vil­la­ge, the­re was an old mar­ket sett­le­ment. In the 11th cen­tu­ry, the Hun­ga­rians sei­zed the vil­la­ge, naming it after the Hun­ga­rian king as Vil­la sanc­ti Ladis­lai – the Vil­la­ge of St. Ladis­laus. St. Ladis­laus beca­me the pat­ron saint of the vil­la­ge. Other names for the vil­la­ge inc­lu­de Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. The vil­la­ge has the Church of St. Ladis­laus with the cha­pel of the Zápoľ­ský fami­ly. Ini­tial­ly, befo­re the Tatar inva­si­ons, it was a wooden church, and during recons­truc­ti­on, a new Got­hic church was built in 1402, later baro­qu­e­i­zed in the 18th cen­tu­ry with a vault (wiki​pe​dia​.sk).

Spiš­ský Štvr­tok odwie­dzi­łem podc­zas mojej pod­ró­ży wokół Levoči.

Węgier­ska nazwa miejs­co­wo­ści to Csütör­tök­he­ly, nie­miec­ka Don­ners­mar­kt. Na obszar­ze oko­ło 14 km² miesz­ka oko­ło 2 500 miesz­ka­ńców. Znaj­du­je się na skr­zy­żo­wa­niu dawnych szla­ków między Pop­ra­dem a Spiš­skou Novou Vsou. Leży blis­ko Levo­či, Hra­bu­šic i Geme­ru (wiki​pe​dia​.sk). Poło­żo­na jest w kot­li­nie Hor­nád w okręgu Levo­ča. Jest bra­mą do Sło­wac­kie­go Raju. Mysia Hôr­ka ma ponad 3500 lat i jest nazy­wa­na również Spiš­ský­mi Myke­na­mi. Miejs­co­wo­ść była już od X wie­ku osa­dą tar­go­wą i cen­trum kopij­ni­ków spis­kich. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o miejs­co­wo­ści pocho­dzi z roku 1263 (spiss​kys​tvr​tok​.sk). Oko­li­ce były już zamiesz­ka­ne w pra­dzie­jach. Zna­le­zi­ono tu śla­dy czło­wie­ka z młods­zej epo­ki brązu i żela­za – okre­su halsz­tac­kie­go. Jed­nak naj­wa­żniejs­ze jest odkry­cie pra­dzie­jo­we­go zor­ga­ni­zo­wa­ne­go mias­tecz­ka w Myšej Hôr­ke, któ­re było umoc­ni­one naj­stars­zym murem w środ­ko­wej Euro­pie, a życie w nim tęt­ni­ło 3500 lat temu. W pobli­żu znaj­do­wa­ły się również ośrod­ki sło­wia­ńs­kie­go osad­nict­wa wiel­ko­mo­ra­ws­kie­go. Pra­wdo­po­dob­nie na miejs­cu dzi­siejs­zej miejs­co­wo­ści ist­nia­ła sta­ra osa­da tar­go­wa. W XI wie­ku miejs­co­wo­ść zosta­ła opa­no­wa­na przez Węg­rów, nazwa­no ją od węgier­skie­go kró­la Vil­la sanc­ti Ladis­lai – Mias­to św. Ladi­sla­va. Świ­ęty Ladis­laus stał się pat­ro­nem miejs­co­wo­ści. Inne nazwy miejs­co­wo­ści to: Quin­to­fo­rum, Vil­la San­ti Ladis­lai, Vil­la San­ti Ladi­slav­si, Osa­da sv. Ladi­sla­va, San­tus Ladis­laus, Štwar­tok, Foru­mqu­in­tum, Don­ners­mark, Quin­to, Zent­hlaz­lou, Chet­hert­hek­hel, Csu­tor­tokhr­ly, Don­ners Marc­kt, Don­ners­mar­kt, Štwr­tek, Štvr­tek, Štwar­tek, Doners-​Marck, Čtwr­tek, Cžtevr­tek, Csötör­tök­fa­lu, Štvr­tek nad Her­ná­dom, Štvr­tok. W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się kości­ół św. Ladi­sla­va z kap­li­cą Zápoľ­ských. Poc­ząt­ko­wo, jeszc­ze przed najaz­da­mi Tata­rów, był dre­wnia­ny, a podc­zas rekons­trukc­ji został zbu­do­wa­ny w sty­lu roma­ńs­kim. W 1402 roku wybu­do­wa­no nowy gotyc­ki kości­ół, któ­ry w XVIII wie­ku został zba­ro­ki­zo­wa­ny kopu­łą (wiki​pe​dia​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Polia, Šariš, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny

Pusté Pole

skala
Hits: 1917

Šariš­ská obec Pus­te Pole leží v doli­ne poto­ka Hrad­lo­vá, na sty­ku Levočs­kých vrchov a poho­ria Čer­gov. Nachá­dza sa v nad­mor­skej výš­ke 560 met­rov nad morom, seve­ro­zá­pad­ne od rov­no­men­né­ho sed­la. Na roz­lo­he 3.24 km2 žije 222 oby­va­te­ľov. Od roku 1956 je obec odčle­ne­ná od obce Kri­va­ny. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1270 pod náz­vom Bacha­me­zey. Dedi­na kon­com 15. sto­ro­čia zanik­la, jej kata­ster spus­tol, čo sa odra­zi­lo v pome­no­va­ní Pus­té Pole pri novo zalo­že­nej obce Vis­lan­ka. V roku 1956 pre­vza­la osa­mos­tat­ne­ním obec názov Pus­té Pole (Wiki­pe­dia).

The Šariš vil­la­ge of Pus­te Pole is situ­ated in the val­ley of the Hrad­lo­vá stre­am, at the junc­ti­on of the Levočs­ké Vrchy and the Čer­gov moun­tain ran­ge. It is loca­ted at an alti­tu­de of 560 meters abo­ve sea level, nort­hwest of the sadd­le of the same name. The vil­la­ge covers an area of 3.24 km², and it is home to 222 resi­dents. Sin­ce 1956, the vil­la­ge has been sepa­ra­te from the muni­ci­pa­li­ty of Kri­va­ny. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1270 under the name Bacha­me­zey. By the end of the 15th cen­tu­ry, the vil­la­ge disap­pe­a­red, and its cadas­tre dete­ri­ora­ted, influ­en­cing the naming of Pus­té Pole near the newly foun­ded vil­la­ge of Vis­lan­ka. In 1956, the vil­la­ge adop­ted the name Pus­té Pole through its inde­pen­den­ce (Wiki­pe­dia).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Myjavské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Jablonka

skala
Hits: 4697

Jab­lon­ka je obec na Myja­ve, ozna­čil by som ju za stre­dis­ko­vú. V stre­de obce odpo­rú­čam v prí­pa­de potre­by nav­ští­viť reštau­rá­ciu. Vždy mi tam chu­ti­lo :-). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1661 (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). V Jab­lon­ke, ležia­cej na úpä­tí Bie­lych Kar­pát, k 1.1.2011 žilo 477 oby­va­te­ľov. Ma 26 osád: U Figu­rov, Guzi­ce, Ščib­ran­ské, Kra­ti­na, Hop­ká­če, U Ušia­kov, U Malia­ri­kov, U Micha­lič­kov, U Babia­ri, Jab­lon­ka cen­trum, Kviet­ko­vé, U Jáno­šov, U Trian­čí­kov, U Kubí­kov, U Klbeč­kov, U Koda­jov, U Tíži­kov, Pod­pa­sie­nok, Pod­ko­ry­tár­ka, U Moc­kov, U Borov­ských, U Maro­nov, U Hor­niač­kov, Močia­re, Švan­ca­ro­va doli­na, U Slá­deč­kov (jab​lon​ka​.sk). Osíd­ľo­va­nie Jab­lon­ka zača­lo v dru­hej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia. Je mož­né, že do hôr sa uchy­ľo­va­li husi­ti. Je mož­né, že v hlbo­kých horách hľa­da­lo úto­čiš­te pred Tur­ca­mi. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1661. V rokoch 1930 až 1989 pôso­bil v Jab­lon­ke diva­del­ný súbor Bre­zin­ka, za kto­rým stál dlhé roky Ján Moc­ko. (jab​lon​ka​.sk).

Oko­lie Jab­lon­ky je veľ­mi pek­né. Samot­ná obec leží v krás­nom pro­stre­dí. Veľ­mi pek­ná kra­ji­na je naj­mä sme­rom na západ ku Polian­ke, ale aj sme­rom na seve­ro­zá­pad na Myja­vu. Dru­há stra­na z Mate­jov­ca ponú­ka tiež pek­nú scenériu.

Jab­lon­ka is a vil­la­ge near Myja­va, and I would desc­ri­be it as a cen­ter. In the cen­ter of the vil­la­ge, I recom­mend visi­ting the res­tau­rant if needed. I alwa­ys enjo­y­ed it the­re :-). The first writ­ten men­ti­on is from 1661 (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). In Jab­lon­ka, loca­ted at the foot­hills of the Whi­te Car­pat­hians, the­re were 477 inha­bi­tants as of Janu­ary 1, 2011. It has 26 sett­le­ments: U Figu­rov, Guzi­ce, Ščib­ran­ské, Kra­ti­na, Hop­ká­če, U Ušia­kov, U Malia­ri­kov, U Babia­ri, Jab­lon­ka cen­ter, Kviet­ko­vé, U Jáno­šov, U Trian­čí­kov, U Kubí­kov, U Klbeč­kov, U Koda­jov, U Tíži­kov, Pod­pa­sie­nok, Pod­ko­ry­tár­ka, U Moc­kov, U Borov­ských, U Maro­nov, U Hor­niač­kov, Močia­re, Švan­ca­ro­va doli­na, U Slá­deč­kov (jab​lon​ka​.sk). Sett­le­ment of Jab­lon­ka began in the second half of the 16th cen­tu­ry. It is possib­le that the Hus­si­tes sought refu­ge in the moun­tains. They may have sought refu­ge from the Otto­mans deep in the moun­tains. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1661. From 1930 to 1989, the Bre­zin­ka the­a­ter ensem­ble ope­ra­ted in Jab­lon­ka, led for many years by Ján Moc­ko. (jab​lon​ka​.sk).

The sur­roun­dings of Jab­lon­ka are very beau­ti­ful. The vil­la­ge itself is in a love­ly set­ting. The lands­ca­pe is espe­cial­ly beau­ti­ful towards the west to Polian­ka, as well as nort­hwest towards Myja­va. The Mate­jo­vec side also offers a pic­tu­re­sque scenery.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post