Krajina, Slovensko, Fotografie

Polomka – čarovný svet horehronský

skala
Hits: 3292

Polomka je najväčšia obec na Horehroní, má takmer 3 000 obyvateľov. Stred leží v nadmorskej výške 628 metrov nad morom (polomka.sk). Rozloha obce je 94.02 km2. Leží na pravom brehu Hrona, 20 km východne od Brezna. Na južnom úpätí Nízkych Tatier a ich styku s Veporskými vrchmi (Wikipedia). Polomka je charakteristická nárečím, zachovala sa tu tradičná kuchyňa, „hriatô s mädom“, „krompak v kapuste“, „štikaná chamula“, ťahaná „polomská štrúdľa“ (polomka.sk). , miestne mapuje folklórny súbor Brezinky (polomka.sk), ktorý vznikol v roku 1954 . Pýchou polomského kroja je plnou ručnou výšivkou bohato zdobená pokrývka hlavy – kapka (polomka.sk). V Polomke ani v blízkom okolí nie je dostatok pracovných príležitostí. Pri obci sa nachádza lyžiarske stredisko Bučník (polomka.sk).

Podnebie v Polomke je vlhké, vegetačné obdobie je krátke. Pestovali sa tu najmä krmoviny, ovos, jarec, žito, strukoviny, od 19. storočia zemiaky. Ako významná textilná plodina sa pestoval ľan a konope. V 19. storočí nastal rozmach remesiel, povozníctva. Vybudovaná bola píla na vodný pohon. Fungoval vodný mlyn a pivovar. Začiatkom 20. storočia nepriaznivé pomery spôsobili vysťahovalectvo do Austrálie, Francúzska a Ameriky. 12. novembra 1932 je dňom Polomskej vzbury – vzbury proti krutým exekútorom, ktorí pripravili mnohé o strechu nad hlavou. Polomka patrila počas SNP medzi povstalecké obce. V chate Pod Homôlkou boli partizáni napadnutí jednotkou Edelweis, zajatí a odtransportovaní do koncentračného tábora Mauthausen, kde boli popravení. Polomka bola oslobodená rumunskými a sovietskymi vojakmi 30. januára 1945. Po vojne sa postavilo mnoho rodinných , bytov aj verejných inštitúcií. V roku 1976 bol vybudovaný Drevokombinát (polomka.sk).

Koncom 13. storočia na Horehroní vznikali prvé banícke . Z rôznych historických prameňov je možné sa domnievať, že Polomka vznikla už začiatkom 14. storočia, písomné doklady však neboli nájdené. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1525. Pôvodní obyvatelia boli Rusíni, noví osadníci prichádzali najmä zo Spiša (najkrajsikraj.sk). V roku 1551 tu žilo 9 rodín, v roku 1605 37 (polomka.sk), v roku 1828 v 230 domoch 2 293 obyvateľov (najkrajsikraj.sk). Historické názvy obce: Polunka, Poluoka, Schgyar, Sqeer alias Polunka, Pollunka alias Zeer, Pollunka (najkrajsikraj.sk). Obyvatelia sa venovali roľníctvu a pastierstvu. Dejiny Polomky sú úzko späté s hradom Muráň a s muránskym panstvom (polomka.sk).

Polomka is the largest village in , with nearly 3,000 inhabitants. The village center is situated at an elevation of 628 meters above sea level (polomka.sk). The village covers an area of 94.02 km2 and is located on the right bank of the Hron River, 20 km east of Brezno, at the southern foothills of the Low Tatras, where they meet the Veporské vrchy (Wikipedia). Polomka is characterized by its dialect, preserving traditional cuisine, including dishes like „hriatô s mädom“ (a warm drink with honey), „krompak v kapuste“ (cabbage stuffed with meat and rice), „štikaná chamula“ (a type of dumpling), and the pulled „polomská štrúdľa“ (polomka.sk). The folk ensemble Brezinky (polomka.sk), formed in 1954, showcases folklore and local traditions. The pride of the Polomka traditional costume is the head covering called „kapka,“ adorned with full handmade embroidery (polomka.sk). Due to a lack of employment opportunities in Polomka and its vicinity, there is a ski resort called Bučník near the village (polomka.sk).

Polomka has a humid climate with a short growing season. The primary crops historically included fodder, oats, barley, rye, and legumes, with potatoes introduced in the 19th century. Linen and hemp were grown as significant textile crops. In the 19th century, crafts and carriage making thrived, and a water-powered sawmill, mill, and brewery were established. Adverse conditions at the beginning of the 20th century led to emigration to Australia, France, and America. November 12, 1932, is remembered as the day of the Polomka Uprising, a rebellion against harsh executors who left many families homeless. Polomka actively participated in the Slovak National Uprising (SNP) during World War II. In the cottage Pod Homôlkou, partisans were attacked by the Edelweiss unit, captured, and transported to the Mauthausen concentration camp, where they were executed. Polomka was liberated by Romanian and Soviet troops on January 30, 1945. After the war, many family homes, apartments, and public institutions were built. In 1976, the Wood Combine (Drevokombinát) was established (polomka.sk).

In the late 13th century, the first mining settlements emerged in Horehronie. Although it is believed that Polomka was founded in the early 14th century based on various historical sources, no written evidence has been found. The first written mention of the village dates back to 1525. The original inhabitants were Ruthenians, and new settlers came mainly from (najkrajsikraj.sk). In 1551, there were 9 families living here, and by 1605, the number had grown to 37 (polomka.sk). In 1828, there were 2,293 residents in 230 houses (najkrajsikraj.sk). Historical names for the village include Polunka, Poluoka, Schgyar, Sqeer alias Polunka, Pollunka alias Zeer, and Pollunka (najkrajsikraj.sk). The inhabitants were engaged in agriculture and pastoralism. The history of Polomka is closely tied to Muráň Castle and the Muráň domain (polomka.sk).

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Zamagurie, Polia, Fotografie

Kamienka

skala
Hits: 2198

Kamienka sa nachádza neďaleko Starej Ľubovne, na pomedzí Spišskej Magury a Ľubovnianskej vrchoviny (obeckamienka.sk), v nadmorskej výške 600 metrov nad morom. Rozloha je 29.16 km2 (Wikipedia). Najstarší názov obce je Eva. Ďalším je Petri Villa, Kamjonka, Kovesfalva, Stein (obeckamienka.sk), Lapidis, Villa Lapidis, Kamenyk, Villa Kamien (obeckamienka.sk). Eva zanikla, vznikla dedinka Kameň (obeckamienka.sk). Poľský historik Andrzej Žaki pripúšťa existenciu obce už pre 12. storočím. Za zakladateľa obce je považovaný gróf Viliam Drugeth. Obyvatelia sa venovali aj remeslám, ešte v 19. storočí tu pôsobili garbiari, stolári, kováči, obuvníci, krajčíri (obeckamienka.sk). Už viac ako 40 rokov sa v obci koná folklórny festival (obeckamienka.sk), v obci pôsobí folklórna skupina Barvinok,. Žije tu 1 400 obyvateľov (obeckamienka.sk).

Kamienka is located near Stara Lubovna, on the border between the Spis Magura and Lubovnianska Highlands (obeckamienka.sk), at an altitude of 600 meters above sea level. The area of the municipality is 29.16 km2 (Wikipedia). The oldest name of the village is Eva. Other names include Petri Villa, Kamjonka, Kovesfalva, Stein (obeckamienka.sk), Lapidis, Villa Lapidis, Kamenyk, Villa Kamien (obeckamienka.sk). Eva disappeared, and the village of Kameň emerged (obeckamienka.sk). Polish historian Andrzej Žak acknowledges the existence of the village as early as the 12th century. Count Viliam Drugeth is considered the founder of the village. The inhabitants were also engaged in crafts; in the 19th century, there were coopers, carpenters, blacksmiths, shoemakers, and tailors (obeckamienka.sk). For more than 40 years, a folk festival has been held in the village (obeckamienka.sk), and the folk group Barvinok operates in the village. There are 1,400 inhabitants (obeckamienka.sk).

Kamienka znajduje się niedaleko Starej Lubovny, na pograniczu Spišskiej Magury i Lubowiańskiego Pogórza (obeckamienka.sk), na wysokości 600 metrów nad poziomem morza. Powierzchnia gminy wynosi 29,16 km2 (Wikipedia). Najstarszą nazwą wsi jest Eva. Inne nazwy to Petri Villa, Kamjonka, Kovesfalva, Stein (obeckamienka.sk), Lapidis, Villa Lapidis, Kamenyk, Villa Kamien (obeckamienka.sk). Eva zniknęła, a powstała wieś Kameň (obeckamienka.sk). Polski historyk Andrzej Žak uznaje istnienie wsi już w XII wieku. Za założyciela wsi uważany jest hrabia Viliam Drugeth. Mieszkańcy zajmowali się także rzemiosłem; w XIX wieku działali tu beczkarze, stolarze, kowale, szewcy i krawcy (obeckamienka.sk). Od ponad 40 lat w miejscowości odbywa się festiwal folklorystyczny (obeckamienka.sk), działa tutaj zespół folklorystyczny Barvinok. Mieszka tu 1400 osób (obeckamienka.sk).

Каменка розташована неподалік від Старої Любовні, на кордоні Спишської Магури та Любовнянського Предгір’я (obeckamienka.sk), на висоті 600 метрів над рівнем моря. Площа муніципалітету становить 29,16 км2 (Wikipedia). Найстаріше ім’я селища – Ева. Інші назви включають Petri Villa, Kamjonka, Kovesfalva, Stein (obeckamienka.sk), Lapidis, Villa Lapidis, Kamenyk, Villa Kamien (obeckamienka.sk). Ева зникла, і з’явилася село Камінь (obeckamienka.sk). Польський історик Анджей Жак визнає існування селища ще в XII столітті. За засновника селища вважається граф Віліам Другет. Мешканці також займалися ремеслом; у XIX столітті тут діяли бочкарі, столяри, кузнеці, черевикові та портни (obeckamienka.sk). Понад 40 років в селі проводиться фольклорний фестиваль (obeckamienka.sk), діє фольклорний ансамбль Barvinok. Тут проживає 1400 осіб (obeckamienka.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Beckov

skala
Hits: 4117

leží na Považí severne od Nového Mesta nad Váhom. Nad obcou sa týči hrad. Beckovská brána je najsevernejšia časť Podunajskej nížiny. Je to niva medzi Novým Mestom nad Váhom a Beckovom (Informačná tabuľa). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1208. Z listiny Belu IV. vyplýva, že Beckov bol kráľovským mestom od roku 1238. Beckovská brána je najsevernejšia časť Podunajskej nížiny. Je to niva rieky Váh medzi Novým Mestom nad Váhom a Beckovom  (Informačná tabuľa). Bol jedným z prvých stredovekých miest na Považí (Wikipedia). Dôležitú úlohu pri osídľovaní hralo povodie Váhu, stará diaľková cesta, brod pod vyčnievajúcim bralom, rozsiahle pastviny a les (obec-beckov.sk). Najstaršie osídlenie katastru Beckova je doložené už z paleolitu (Bárta J., 1985: Nové. paleolitické v okrese Trenčín. In: Arecheologické výskumy a nálezy na Slovensku, v r. 1984, , s. 267). Z rímskej doby (0-400 n.l) pochádza sídlisko na Ráte. Objavených bolo 31 polozemníc, 46 zásobných jám, 45 kolových jám, 6 pecí (jedna chlebová, dve železiarske) a iné predmety. V tejto, vtedy germánskej osade, vyrábali železo, keramiku, tkali látku, mleli , brúsili nástroje. Osídlenie tu pretrvávalo do začiatku 5. storočia (Varsik V., Hanuliak M., Kovár B., 2004: Záchranný výskum v Beckove, AVANS, Nitra). V rannom stredoveku sa archeologickým výskumom potvrdila existencia vyspelého veľkomoravského sídliska na hrade (Kodoňová M., Tóthová Š., 1995: Hrad Beckov, Pamiatkový ústav , p. 28). Potvrdená bola aj slovanská osada (Točík A.: Nálezová správa 7312/75, AÚ SAV, Nitra). V obci sa nachádza kostol svätého Pestúna, kláštor Františkánov z roku 1690 – 1692, gotický rímsko-katolícky kostol svätého Štefana Kráľa z roku 1424 a evanjelický kostol z rokov 1791 – 1792. Každý druhý júlový víkend sa konajú Beckovské letné slávnosti  (Informačná tabuľa). V Beckove sa narodili: spisovateľ Jozef Miloslav Hurban, maliar Ladislav Medňanský, geológ a paleontológ Dionýz Štúr (Wikipedia), Hugolín Gavlovič (skonline.sk). Ladislav Medňanský patril k najvýznamnejším stredoeurópskym maliarov poslednej tretiny 19. a začiatku 20. storočia (obec-beckov.sk).

Beckov is located in the region north of Nové Mesto nad Váhom. Above the village stands a castle. The Beckov Gate is the northernmost part of the Danube Lowland. It is the floodplain of the Váh River between Nové Mesto nad Váhom and Beckov (Information board). The first written mention of the village is from 1208. According to a charter from Béla IV, Beckov became a royal town in 1238. The Beckov Gate is the northernmost part of the Danube Lowland, the floodplain of the Váh River between Nové Mesto nad Váhom and Beckov (Information board). It was one of the first medieval towns in the Považie region (Wikipedia). The Váh River basin, an ancient long-distance road, a ford under the prominent bral, extensive pastures, and forests played a significant role in the settlement (obec-beckov.sk). The oldest settlement in the Beckov territory dates back to the Paleolithic period (Bárta J., 1985: New Paleolithic Settlements in the Trenčín District. In: Archaeological Research and Finds in Slovakia, in 1984, Nitra, p. 267). From the Roman era (0-400 AD), there is a settlement at Ráte. 31 pit-houses, 46 storage pits, 45 post holes, 6 ovens (one bread oven, two ironworking ovens), and other items were discovered. In this, then-Germanic settlement, they produced iron, ceramics, wove fabric, ground grain, and sharpened tools. The settlement persisted until the early 5th century (Varsik V., Hanuliak M., Kovár B., 2004: Rescue Research in Beckov, AVANS, Nitra). In the early Middle Ages, archaeological research confirmed the existence of an advanced Great Moravian settlement on the castle (Kodoňová M., Tóthová Š., 1995: Beckov Castle, Monument Institute Bratislava, p. 28). The Slavic settlement was also confirmed (Točík A.: Report 7312/75, AÚ SAV, Nitra). In the village, there is the Church of Saint Pestún, the Franciscan Monastery from 1690-1692, the Gothic Roman Catholic Church of Saint Stephen the King from 1424, and the Evangelical Church from 1791-1792. Beckov Summer Festivities take place every second weekend in July (Information board). Notable individuals born in Beckov include writer Jozef Miloslav Hurban, painter Ladislav Medňanský, geologist and paleontologist Dionýz Štúr (Wikipedia), Hugolín Gavlovič (skonline.sk). Ladislav Medňanský was one of the most significant Central European painters of the late 19th and early 20th centuries (obec-beckov.sk).

,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Dolné Považie, Fotografie

Moravany nad Váhom – lokalita mnohých archeologických vykopávok

skala
Hits: 6659

Moravany sa nachádzajú pri ústí potoka Striebornica, asi 5 km od Piešťan. Rozloha Moravian je necelých 11 km2, na ktorých žije 2041 obyvateľov. Obec bola podľa nálezov sídlom lovcov mamutov a neskôr sídliskom volútovej a lengyelskej kultúry. Našli sa tu bohaté nálezy štiepaných kamenných nástrojov, zbraní, šperkov a platík. V roku 1938 sa tu našla soška ženy vyrezávaná z mamutieho kla, Venuša z Moravian, ktorej vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku (wikipedia.sk). Má len 7.5 cm. Pred rokom 1967 bola v Nemecku. Po smrti nemeckého archeológa Lothara Zotza ju na doniesla jeho asistentka Gisela Freundová. Bola nájdená medzi rokmi 1925 – 1937. Uvádza sa, že bola nájdená pri orbe v lokalite Podkovica pri Piešťanoch (nitra.sme.sk). Do rúk Lothara Zotza sa vraj dostala od kúpeľného hosťa. Zotz tvrdil, že v Moravanoch našiel úžasné veci, napr. aj ďalšiu Venušu, vysokú viac ako 30 cm. Nálezy posielal do sa vo virvare 2. svetovej stratili (Anton Števko). Slovenská pošta vydala 20.10.2006 príležitostnú poštovú známku Moravianska Venuša. Grafickú úpravu známky a ryteckú transkripciu diela vytvoril Arnold Feke (telecom.gov.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1348 – pod názvom Marwan. V 18. storočí bola v Moravanoch kompa. V obci sa nachádza pôvodne renesančný kaštieľ zo 16. storočia. Neskôr bol zbarokizovaný. V doline Striebornice je malá vodná nádrž, okolo ktorej je rekreačná oblasť. Na konci Výtockej je malé krasové územie – Sokolie  (wikipedia.sk).

Známa je lokalita Výtoky, ktorá sa nachádza za Striebornicou.

Vedie k nej aj náučný chodník, ktorý vedie chodník popod Sokolie skaly so zachovanou pôvodnou teplomilnou faunou a flórou. V týchto skalách sú osídlené už v mladšej dobe kamennej (moravany.sk).

Moravany is located near the mouth of the Striebornica stream, about 5 km from . Moravany covers an area of just under 11 km2 and is home to 2,041 inhabitants. According to findings, the village was once the settlement of mammoth hunters and later a settlement of the Linear Pottery and Lengyel cultures. Rich finds of chipped stone tools, weapons, jewelry, and clay figures have been discovered. In 1938, a sculpture of a woman carved from mammoth ivory, known as the Moravian Venus, was found here, estimated to be 22,800 years old. It is the oldest evidence of artistic expression in Slovakia (wikipedia.sk). The sculpture is only 7.5 cm tall. It was found in Germany before 1967 and brought to Slovakia after the death of German archaeologist Lothar Zotz by his assistant Gisela Freundová. The artifact was allegedly discovered between 1925 and 1937, possibly during plowing in the Podkovica locality near Piešťany (.sme.sk). Lothar Zotz claimed to have found amazing things in Moravany, including another Venus statue over 30 cm tall. The findings were sent to Prague and were lost in the chaos of World War II (Anton Števko). The Slovak Post issued a commemorative postage stamp for Moravian Venus on October 20, 2006. The graphic design of the stamp and the engraving transcription of the work were created by Arnold Feke (telecom.gov.sk). The first written mention of the village is from 1348 under the name „Marwan.“ In the 18th century, there was a kompa (a kind of communal agricultural estate) in Moravany. The village is home to a originally Renaissance castle from the 16th century, later Baroque-style. In the Striebornica valley, there is a small water reservoir surrounded by a recreational area. At the end of the Výtocká valley, there is a small karst area called Sokolie skaly (wikipedia.sk).

A well-known site in Moravany is Výtoky, located beyond Striebornica.

There is an educational trail leading to it, passing beneath Sokolie skaly, preserving the original thermophilic and flora. These rocks have caves that were inhabited in the younger Stone Age (moravany.sk).

,

Krajina, Slovensko, Dolné Považie, Fotografie

Ducové

skala
Hits: 1995

Ducové je obec na Dolnom Považí, ležiaca asi 4 km od Piešťan v nadmorskej výške 200 metrov nad morom. Na ploche 2.63 km2 žije 457 obyvateľov. Prvá písomná zmienka je z roku 1348. pod názvom Duchreuy (Krupa Vladimír). Nad obcou sa nachádza archeologická lokalita Kostolec, veľkomoravský veľmožský dvorec s rotundou (Wikipedia). Ďalšie historické názvy : Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Najstaršie osídlenie Ducového pochádza z mladšej časti staršej doby kamennej, patrí do obdobia gravettienskej kultúry (26 000 – 14 000 rokov pred n. l.). Zistilo sa na lokalite Kostolec, ale aj na ďalších miestach v chotári obce. Poloha Kostolec je rozdelená v nerovnakej veľkosti medzi Ducové a Hubinu. Z archeol­ogického a historického hľadiska patrí medzi významné slovanské lokality. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Najvýznamnejšie osídlenie Kostolca z hľadiska našich národných dejín predstavuje slovenské osídlenie z 9. – 10. storočia. Vybudované opevnenie – palisáda z dubových kolov, obytné časti – zrubové a kostolík – rotunda sú charakterizované ako súčasť veľmožského dvorca sídla príslušníkov dvorskej aristokracie. Po definitívnom zániku dvorca sa jeho plocha používala až do polovice 19. storočia ako cintorín. V polovici 15. storočia pravdepodobne v súvislosti s aktivitou husitských a bratríckych vojsk na Považí bolo na Kostolci vybudované vojenské stanovisko – základňa. Obyvatelia obce sa venovali hlavne poľnohospodárstvu. Od polovice 16. storočia hralo úlohu aj vinohradníctvo. V roku 1598 bolo v obci 11 . V roku 1787 24 domov a 157 obyvateľov. V roku 1900 24 domov a 164 obyvateľov. Od 5.7.1990 sa na sviatok svätého Cyrila a Metoda uskutočnil prvý ročník Národnej púte na Kostolec. Púte sa konajú od tohto roku pravidelne (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Ducové is a village in the Lower region, located about 4 km from at an altitude of 200 meters above sea level. It covers an area of 2.63 km2 and is home to 457 inhabitants. The first written mention dates back to 1348, under the name „Duchreuy“ (Krupa Vladimír). The village has had various historical names, including Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

The oldest settlement in Ducové dates back to the younger part of the older Stone Age, belonging to the Gravettian culture period (26,000 – 14,000 years BC). Evidence has been found at the Kostolec site and other locations within the village’s territory. The Kostolec location is divided unevenly between Ducové and Hubina. From an archaeological and historical perspective, it is considered a significant Slavic site. It is a national cultural monument. The most important settlement at Kostolec in terms of Slovak history represents the Slovak settlement from the 9th to the 10th century. The constructed fortifications, palisade of oak logs, residential areas with log houses, and the church – rotunda, characterize it as part of the manorial estate of members of the court aristocracy. After the definitive decline of the manor, its area was used until the mid-19th century as a cemetery. In the mid-15th century, probably in connection with the activities of Hussite and Unity of the Brethren troops in the Váh region, a military camp – base was built at Kostolec. The villagers mainly engaged in agriculture. From the mid-16th century, viticulture also played a role. In 1598, there were 11 houses in the village. In 1787, there were 24 houses and 157 inhabitants. In 1900, there were 24 houses and 164 inhabitants. Since July 5, 1990, the National Pilgrimage to Kostolec has been held annually on the feast of Saints Cyril and Methodius. Pilgrimages have been taking place regularly since that year (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

  • Krupa Vladimír, Ducové. In: Šüle Peter, 2005: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec: PS-LINE, ISBN 80-969388-8-6. p. 138.