Spišský Štvrtok som navštívil pri svojom putovaní okolo Levoče.
Maďarský názov obce je Csütörtökhely, nemecký Donnersmarkt. Na niečo cez 14 km2 žije asi 2 500 obyvateľov. Leží na križovatke dávnych súčasných medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou. Na Levoču, Hrabušice a na Gemer.(wikipedia.sk). Leží v Hornádskej kotline v okrese Levoča. Je bránou do Slovenského raja. Myšia hôrka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazývajú ju aj Spišskými Mykénmi. Obec bola už od 10. storočia trhovou osadou a strediskom spišských kopijníkov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263 (spisskystvrtok.sk). Okolie obce bolo osídlené už v praveku. Našli sa tu stopy po človekovi z mladšej doby bronzovej i železnej – halštatskej. Najväčší význam však má objav pravekého organizovaného mestečka v Myšej Hôrke, ktoré bolo opevnené najstarším murivom v strednej Európe a život v ňom pulzoval pred 3500 rokmi. V blízkosti boli aj centrá slovanského veľkomoravského osídlenia. Akiste na mieste dnešnej obce bola stará trhová osada. V 11. storočí sa obce zmocnili Maďari, obec pomenovali podľa uhorského kráľa na Villa sancti Ladislai – Obec svätého Ladislava. Svätý Ladislav sa stal patrónom obce. Ďalšie názvy obce: Quintoforum, Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi, Osada sv. Ladislava, Santus Ladislaus, Štwartok, Forumquintum, Donnersmark, Quinto, Zenthlazlou, Chetherthekhel, Csutortokhrly, Donners Marckt, Donnersmarkt, Štwrtek, Štvrtek, Štwartek, Doners-Marck, Čtwrtek, Cžtevrtek, Csötörtökfalu, Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok. V obci je kostol svätého Ladislava s kaplnkou Zápoľských. Spočiatku, ešte pred nájazdami Tatárov bol drevený, pri rekonštrukcii bol postavený v románskom slohu. V roku 1402 bol postavený nový gotický kostol, ktorý bol v 18. storočí barokizovaný klenbou (wikipedia.sk).
