Krajina, Slovensko, Príroda, Rastliny, Tatry, Organizmy, Fotografie

Nová Polianka

Hits: 2805

Nová Polianka je najmladšia z tatranských osád, vznikla v roku 1956 vo výške 1040 metrov nad morom. Je v nej vojenský liečebný ústav pre liečbu respiračných ochorení a tuberkulózy. Osada je prísne liečebná, nie je východiskom pre turistiku, nemá ubytovacie, ani stravovacie zariadenia. Jej názov je odvodený od neďalekej Tatranskej Polianky. Medzi týmito dvoma obcami pôvodne stála poľovnícka chata Daniela Rolanda Diergardta, ktorý v rokoch 1898 – 1929 vlastnil okolité . Samotu nazývali aj Danielovo. Dnes je tam samota s lesovňou TANAPu Danielov dom (vysoketatry.sk). Celý charakter bol od začiatku určený liečebným účelom, a preto tu neexistujú bežné turistické služby ako hotely, reštaurácie či rekreačné zariadenia pre širokú verejnosť. Hlavnou funkciou je poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti v horskom prostredí (Vysoké Tatry). V Novej Polianke stojí rozsiahly liečebný komplex (tatryakoliek.sk). Zaujímavosťou osady je existencia plavecko-rekreačného bazéna, s dĺžkou 13 m umiestneného v nadmorskej výške 1 060 m n. m. Bazén je umiestnený pod holým nebom. Nie je prístupný verejnosti (Wikipedia).


Nová Polianka is the youngest of the Tatra settlements, founded in 1956 at an altitude of 1,040 meters above sea level. It houses a military medical facility specializing in the treatment of respiratory diseases and tuberculosis. The settlement is strictly a medical zone – it is not a starting point for hiking, and it does not offer accommodation or dining services. Its name is derived from the nearby settlement of Tatranská Polianka. Between these two locations, there once stood a hunting lodge owned by Daniel Roland Diergardt, who possessed the surrounding forests between 1898 and 1929. The area was also known as Danielovo. Today, it is the site of a remote TANAP forestry house called “Danielov dom” (vysoketatry.sk).

The overall character of the settlement has been medical from the beginning, and therefore standard tourist services such as hotels, restaurants, or recreational facilities for the general public do not exist. Its primary purpose is to provide specialized healthcare in a mountain environment (High Tatras). A large medical complex stands in Nová Polianka (tatryakoliek.sk). An interesting feature of the settlement is the existence of a 13-meter-long swimming and recreational pool, located at an altitude of 1,060 meters above sea level. The pool is outdoors and not accessible to the public (Wikipedia).


Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Zamagurie, Biotopy, Fotografie

Dunajec

Hits: 3283

Po Dunajci sa dá ísť na plti z rôznych miest a na rôzne miesta. Slovenské služby zväčša poskytujú plavbu z Červeného Kláštora do Lesnice. Ak si správne pamätám, sezóna je od apríla do októbra. Okolo je množstvo skál, popri nej je turistický chodník, po ktorom sa zvyknú preplavení turisti vracať do Červeného Kláštora. Pltiari v Lesnici nakladajú plte a príslušenstvo do áut a cez Lesnicu ho dookola dovezú naspäť do Červeného Kláštora (). Plavba na pltiach po Dunajci je turisticky veľmi významná, jej začiatky sa datujú do prvej polovice 19. storočia (Informačná tabuľa). Splav na pltiach na poľskej strane začína v obci Sromowce Wyźne, končí v Krościenko nad Dunajcem. Na Slovenskej strane začína v Majeroch, alebo v Červenom Kláštore, končí v Lesnici. Dunajec je 274 km dlhá rieka, ktorá na Slovensku tečie len na 17-tich kilometroch. Od roku 1920 tvorí hraničnú čiaru -poľských hraníc. Od dávnych čias je Dunajec považovaný za dôležitú dopravnú cestu (Wikipedia). Už v 2. storočí pred n. l. pltníci prepravovali na Dunajci tovar. Jantár, železo, , antimon, sušené slivky, syr, medovinu a iné (plte-dunajec.sk). Využívali ju grécki a rímski kupci, v čase keď tu boli galskí . Neskôr cestu, ktorá nesie pomenovanie „Soľná cesta“, používali Germánia a (Wikipedia). Preprava tovaru na pltiach zaznamenala prepad v roku 1813, vďaka veľkým povodniam. V roku 1923 pltníctvo na Dunajci zaniklo celkom. Obnovilo sa v širšej miere spolu s prevážaním ľudí po roku 1950. Až do dnešných čias sa zachoval tradičný symbol pltníkov – pltnícky klobúk, ktorý je zdobený mušličkami (plte-dunajec.sk).  v roku 1997 postavilo na hornom toku vodnú elektráreň Czorsztyn a vyrovnávaciu nádrž Niedzica (Wikipedia).

Na okolitých zrázoch žijú napr. Tichodoma murari, Monticola saxatilis, Lacerta vivipara, Vipera berus, vydra Lutra lutra, rybárik Alcedo atthis, hniezdi tu výr skalný Bubo bubo a krkavec Corvus corax. Rastie tu Astragalus australis, Phyteum orbiculate, Aster serpentimontanus (Informačná tabuľa).


It is possible to raft down the Dunajec River from various starting points to different destinations. Slovak services usually provide trips from Červený Kláštor to Lesnica. If I remember correctly, the season runs from April to October. Around the river, there are numerous rock formations, and along it runs a hiking trail which tourists often use to walk back to Červený Kláštor after their rafting trip. In Lesnica, the rafters load the rafts and equipment onto cars and transport them back around to Červený Kláštor (Peter Kaclík). Rafting on the Dunajec has major tourist importance, with its beginnings dating back to the first half of the 19th century (information board). On the Polish side, rafting starts in the village of Sromowce Wyżne and ends in Krościenko nad Dunajcem. On the Slovak side, it begins in Majere or in Červený Kláštor and ends in Lesnica.

The Dunajec is a 274 km long river, of which only 17 km flow through Slovakia. Since 1920, it has formed part of the Slovak–Polish border. The Dunajec has been considered an important transport route since ancient times (Wikipedia). As early as the 2nd century BC, rafters transported goods on the Dunajec—amber, iron, wood, antimony, dried plums, cheese, mead, and others (plte-dunajec.sk). Greek and Roman merchants used it during the time of the Celtic Gauls. Later, the route, called the “Salt Road,” was used by Germanic tribes and Slavs (Wikipedia). Transport of goods on rafts collapsed in 1813 due to major floods. In 1923, rafting on the Dunajec ceased completely. It was revived on a larger scale, along with the transport of people, after 1950. To this day, the traditional symbol of the rafters has survived—the rafter’s hat decorated with seashells (plte-dunajec.sk). In 1997, Poland built the Czorsztyn hydroelectric plant and the Niedzica reservoir on the upper course of the river (Wikipedia).

On the surrounding cliffs live species such as Tichodroma muraria, Monticola saxatilis, Lacerta vivipara, Vipera berus, the otter Lutra lutra, the kingfisher Alcedo atthis; the eagle owl Bubo bubo and the raven Corvus corax also nest here. Plants growing in the area include Astragalus australis, Phyteuma orbiculare, and Aster serpentimontanus (information board).


Po Dunajcu można spływać tratwami z różnych miejsc do różnych punktów docelowych. Słowackie usługi zazwyczaj oferują spływy z Czerwonego Klasztoru do Lesnicy. Jeśli dobrze pamiętam, sezon trwa od kwietnia do października. Wzdłuż rzeki znajduje się wiele skał, a obok niej biegnie szlak turystyczny, którym turyści często wracają po spływie do Czerwonego Klasztoru. W Lesnicy flisacy ładują tratwy i sprzęt na samochody i przewożą je z powrotem do Czerwonego Klasztoru (Peter Kaclík). Spływy Dunajcem mają duże znaczenie turystyczne, a ich początki sięgają pierwszej połowy XIX wieku (tablica informacyjna). Po stronie polskiej spływ rozpoczyna się we wsi Sromowce Wyżne i kończy w Krościenku nad Dunajcem. Po stronie słowackiej zaczyna się w Majere lub w Czerwonym Klasztorze i kończy w Lesnicy.

Dunajec ma długość 274 km, z czego tylko 17 km przepływa przez Słowację. Od 1920 roku stanowi linię graniczną między Słowacją a Polską. Od najdawniejszych czasów Dunajec był uważany za ważny szlak transportowy (Wikipedia). Już w II wieku p.n.e. flisacy przewozili Dunajcem towary—bursztyn, żelazo, drewno, antymon, suszone śliwki, ser, miód pitny i inne (plte-dunajec.sk). Korzystali z niego greccy i rzymscy kupcy w czasach, gdy na tych terenach mieszkali galijscy Celtowie. Później drogę tę, zwaną „Szlakiem Solnym”, używali Germanie i Słowianie (Wikipedia). Transport towarów na tratwach załamał się w 1813 roku z powodu wielkich powodzi. W 1923 roku flisactwo na Dunajcu całkowicie zanikło. Zostało odnowione na szerszą skalę wraz z przewozem ludzi po 1950 roku. Do dziś zachował się tradycyjny symbol flisaków—kapelusz flisacki ozdobiony muszelkami (plte-dunajec.sk). W 1997 roku Polska zbudowała na górnym biegu elektrownię wodną Czorsztyn i zbiornik retencyjny Niedzica (Wikipedia).

Na okolicznych urwiskach żyją m.in. Tichodroma muraria, Monticola saxatilis, Lacerta vivipara, Vipera berus, wydra Lutra lutra, zimorodek Alcedo atthis; gniazduje tu puchacz Bubo bubo oraz kruk Corvus corax. Rosną tu rośliny takie jak Astragalus australis, Phyteuma orbiculare, Aster serpentimontanus (tablica informacyjna).



TOP

Všetky

 

Krajina, Slovensko, Príroda, Rastliny, Tatry, Organizmy, Fotografie

Flóra Vysokých Tatier

Hits: 5255

Vysoké sú domovom pre viac než tisíc druhov rastlín, ktoré odhaľujú pôsobivú biodiverzitu a prispievajú k unikátnemu ekosystému tejto alpskej krajiny. Sú charakterizované výraznými alpínskymi podmienkami vrátane výrazných zmien v teplote a výskyte extrémnych podmienok na vrcholoch. Tieto faktory formujú , ktoré sa musia prispôsobiť na prežitie v tomto prostredí. Vysokohorská vyniká svojimi adaptáciami, vrátane krátkeho rastu, hustého pokrytia listov a schopnosti kvitnúť v krátkom období. S nárastom environmentálnych výziev je nevyhnutné venovať pozornosť udržateľnosti ochrany flóry Vysokých Tatier. Rôzne ochranné programy a výskumné projekty smerujú k zachovaniu tohto jedinečného ekosystému pre budúce generácie, aby sa mohli aj naďalej pýšiť bohatstvom a krásou svojej flóry. Medzi typické rastliny Vysokých Tatier patrí Dianthus carthusianorum. Tieto rastliny rastú na horských lúkach a skalách. Nájdeme tu aj endemické druhy, napríklad šafran spišský – Crocus scepusiensis. Rastliny Vysokých Tatier hrajú kľúčovú úlohu v ekosystéme tejto alpskej oblasti. Samozrejme prispievajú ku kráse a atraktivite Vysokých Tatier.


The High Tatras are home to more than a thousand plant species, unveiling impressive biodiversity and contributing to the unique ecosystem of this alpine landscape. Characterized by distinct alpine conditions, including significant temperature changes and extreme conditions at the summits, the High Tatras shape plants that must adapt to survive in this challenging environment. The alpine flora stands out with adaptations such as short growth, dense leaf coverage, and the ability to bloom in a short period. As environmental challenges increase, attention must be given to the sustainability of preserving the flora of the High Tatras. Various conservation programs and research projects aim to maintain this unique ecosystem for future generations to continue boasting the richness and beauty of its flora. Among the typical plants of the High Tatras is Dianthus carthusianorum, which thrives on mountain meadows and rocks. Endemic species are also present, including the crocus (Crocus scepusiensis). The plants of the High Tatras play a crucial role in the ecosystem of this alpine region, contributing not only to its biodiversity but also enhancing the beauty and allure of the High Tatras.


Tatry Wysokie to dom dla ponad tysiąca gatunków roślin, odkrywając imponujące bogactwo przyrody i przyczyniając się do unikalnego ekosystemu tego alpejskiego krajobrazu. Charakteryzują się wyraźnymi warunkami alpejskimi, obejmującymi znaczne zmiany temperatury i ekstremalne warunki na szczytach, co kształtuje rośliny, które muszą się dostosować, aby przetrwać w tym wymagającym środowisku. Rośliny wysokogórskie wyróżniają się adaptacjami, takimi jak krótki wzrost, gęste pokrycie liści i zdolność kwitnienia w krótkim okresie. W miarę wzrostu wyzwań środowiskowych, konieczne jest zwrócenie uwagi na zrównoważoność ochrony flory Tatr Wysokich. Różne programy ochrony i projekty badawcze mają na celu utrzymanie tego wyjątkowego ekosystemu dla przyszłych pokoleń, aby mogły nadal chwalić się bogactwem i pięknem swojej flory. Między typowe rośliny Tatr Wysokich należy Dianthus carthusianorum, który rośnie na górskich łąkach i skałach. Występują tu także gatunki endemiczne, takie jak krokus spiski (Crocus scepusiensis). Rośliny Tatr Wysokich odgrywają kluczową rolę w ekosystemie tego alpejskiego regionu, przyczyniając się nie tylko do jego różnorodności biologicznej, ale także podkreślając piękno i atrakcyjność Tatr Wysokich.



TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Tatry, Hory, Biotopy, Fotografie

Popradské pleso

Hits: 3600

leží v závere Mengusovskej doliny. Je to krásne pleso obkolesené nádhernými kopcami. Je pomerne dostupné aj pre menej zdatných turistov.

Popradské pleso sa nachádza v doline pod hrebeňom Kriváňa. Vyznačuje sa jasne modrou vodou. V lete sú jeho pokryté farebnými kvetmi, v zime je zamrznuté. Okolie Popradského plesa je obľúbeným východiskom pre mnohé turistické trasy. Popradské pleso je súčasťou bohatej tatranskej histórie. V minulosti slúžilo ako zastávka pre pastierov s ich stádami. Popradské pleso je prístupné po turistickej chodníkoch. Nachádza sa tu neďaleko niekoľko horských chát. Táto oblasť je obľúbená nielen pre jednodňové výlety, ale aj pre viacdňové túry a horské expedície. Aby sa zachovala krása Popradského plesa a jeho okolia, je dôležité dodržiavať pravidlá ochrany prírody. Návštevníci by mali rešpektovať prírodné prostredie, nenechávať odpadky a dodržiavať všetky pokyny.

Popradské pleso sa v minulosti nazývalo Rybie pleso. Je ľadovcového pôvodu, má rozlohu 6.88 hektárov, je 17 metrov hlboké, leží v nadmorskej výške 1494 metrov nad morom (Wikipedia).


Popradské pleso is situated at the end of Mengusovská Valley. It is a beautiful lake surrounded by stunning peaks and is relatively accessible even for less experienced hikers. Located in the valley beneath the ridge of Kriváň, Popradské pleso is characterized by its clear blue water. In the summer, its shores are covered with colorful flowers, while in the winter, it freezes over, transforming into a serene icy landscape. The surroundings of Popradské pleso serve as a popular starting point for numerous hiking trails, making it a hub for outdoor enthusiasts.

This lake holds a significant place in the rich history of the Tatra region. In the past, it served as a stopover for shepherds and their flocks, adding a historical dimension to its natural beauty. Accessible via hiking trails, Popradské pleso is conveniently located near several mountain chalets. This area is favored not only for day trips but also for multi-day hikes and mountain expeditions. To preserve the beauty of Popradské pleso and its surroundings, it is crucial to adhere to the rules of nature conservation. Visitors should respect the natural environment, refrain from littering, and follow all guidelines set in place.

In the past, Popradské pleso was known as Rybie pleso. It is of glacial origin, covering an area of 6.88 hectares, with a depth of 17 meters. Situated at an elevation of 1494 meters above sea level, it stands as a testament to the geological wonders of the Tatra Mountains (Wikipedia).


Popradské pleso leży na końcu Mengusowskiej. To piękne jezioro otoczone jest pięknymi szczytami i jest stosunkowo dostępne nawet dla mniej doświadczonych turystów.

Położone w dolinie pod granią Kriváňa, Popradské pleso charakteryzuje się jasnoniebieską wodą. Latem brzegi jeziora pokrywają się kolorowymi kwiatami, podczas gdy zimą zamarza, przekształcając się w spokojny krajobraz lodowy. Okolice Popradského plesa są popularnym punktem wyjścia na liczne szlaki turystyczne, co czyni je centralnym miejscem dla miłośników aktywności na świeżym powietrzu. To jezioro zajmuje istotne miejsce w bogatej historii regionu Tatr. W przeszłości pełniło rolę przystanku dla pasterzy i ich stad, dodając historyczny wymiar do swojego naturalnego piękna. Popradské pleso jest dostępne dzięki szlakom turystycznym, dogodnie położonym w pobliżu kilku schronisk górskich. To miejsce cieszy się popularnością nie tylko jako cel wycieczek jednodniowych, ale również jako punkt wyjścia na wielodniowe wędrówki i wyprawy górskie.

Aby zachować piękno Popradského plesa i jego otoczenia, ważne jest przestrzeganie zasad ochrony przyrody. Odwiedzający powinni szanować środowisko naturalne, unikać pozostawiania śmieci i przestrzegać wszystkich wytycznych. W przeszłości Popradské pleso znane było jako Rybie pleso. Jest jeziorem polodowcowym o powierzchni 6,88 hektara, o głębokości 17 metrów, położonym na wysokości 1494 metrów nad poziomem morza (Wikipedia).




TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Tatry, Biotopy, Fotografie

Mengusovská dolina

Hits: 4686

Turisticky patrí Mengusovská dolina medzi najnavštevovanejšie Vysokých Tatier. Prvým jej majiteľom bol gróf Botyz, ktorý ju získal v roku 1264. Je pozoruhodné, že až do roku 1897 bola dolina vo vlastníctve Botyzových potomkov Mariássyovcov (topky.sk). Preteká ňou Hincov potok. V hornej časti sa delí na Hincovu kotlinu a Kotlinu Žabích plies. V Hincovej kotline je najväčšie a najhlbšie pleso na slovenskej strane Tatier – Veľké Hincove pleso. Okrem toho sa tu nachádza Malé Hincove pleso a Hincove oká. V Kotline Žabích plies sú Veľké, Malé a Vyšné Žabie pleso. V dolnej časti pri ústí Zlomiskovej doliny je Popradské pleso (wikipedia.sk). Mengusovská dolina sa nachádza medzi Mlynickou a Štôlskou dolinou.


Mengusovská Valley is among the most visited valleys in the High Tatras. Its first owner was Count Botyz, who acquired it in 1264. Remarkably, the valley remained in the possession of Botyz’s descendants, the Mariássy family, until 1897 (topky.sk). Hincov Creek flows through the valley, splitting into Hincová kotlina (Hinco’s Basin) and Kotlina Žabích plies (Basin of Frog Ponds) in the upper part. In Hincová kotlina, you can find the largest and deepest lake on the Slovak side of the Tatras – Veľké Hincove pleso. Additionally, there are Malé Hincove pleso and Hincove oká. In Kotlina Žabích plies, you’ll find Veľké, Malé, and Vyšné Žabie pleso. Towards the lower part, near the mouth of Zlomisková dolina, lies (wikipedia.sk). Mengusovská Valley is situated between Mlynická and Štôlska Valley.


Dolina Mengusovska należy do najczęściej odwiedzanych dolin Wysokich Tatr. Jej pierwszym właścicielem był hrabia Botyz, który nabył ją w 1264 roku. Ciekawe jest, że aż do 1897 roku dolina pozostawała własnością potomków Botyza, rodziny Mariássy (topky.sk). Dolinę przepływa potok Hincov, dzieląc się na górnym odcinku na kotlinę Hincovą i Kotlinę Žabích plies. W Kotlinie Hincovej znajduje się największe i najgłębsze jezioro po słowackiej stronie Tatr – Veľké Hincove pleso. Ponadto znajdują się tu Malé Hincove pleso i Hincove oká. W Kotlinie Žabích plies znajdują się Veľké, Malé i Vyšné Žabie pleso. W dolnej części, przy ujściu Doliny Zlomiskovej, leży Popradské pleso (wikipedia.sk). Dolina Mengusovska położona jest między Doliną Mlynicką a Doliną Štôlską.