brány

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky

Vchody

30/09/201518/03/2024 skala

Vchody sú miesta určené na vstup alebo výstup z budovy alebo iného uzavretého priestoru. Sú to oblasti, ktoré zvyčajne obsahujú dvere alebo iné pohyblivé štruktúry, ktoré umožňujú ľuďom vstúpiť dovnútra alebo opustiť daný priestor. Vchody môžu byť rôzneho druhu a môžu sa líšiť v závislosti od ich umiestnenia, účelu a architektonického dizajnu. Vchody môžu byť navrhnuté s dôrazom na architektonický štýl budovy. Pre jasné usmerňovanie ľudí môžu byť vchody označené návodmi, šípkami alebo značeniami, aby bolo ľahké nájsť hlavný vstup alebo východ. Vchody môžu zahŕňať nielen vonkajší priestor pred budovou, ale aj vnútorný priestor, kde ľudia môžu vstúpiť dovnútra a prípadne vykonať nejakú formu registrácie alebo kontroly. Vchody predstavujú dôležitý prvok v architektonickom plánovaní a dizajne budov. Ja za vchody pre účely www.sozo.sk považujem tie otvorené. Pre brány a dvere mám osobitný príspevok.

Entrances are designated areas for entering or exiting a building or another enclosed space. They are locations that typically include doors or other movable structures, allowing people to enter or leave a given area. Entrances can take various forms and may vary depending on their location, purpose, and architectural design. Entrances can be designed with an emphasis on the architectural style of the building. To provide clear guidance to people, entrances may be marked with signs, arrows, or other indicators, making it easy to find the main entrance or exit. Entrances can encompass not only the external space in front of a building but also an internal area where people can enter and possibly undergo some form of registration or control. Entrances represent a crucial element in the architectural planning and design of buildings. For the purposes of www.sozo.sk, I consider only open entrances. I have a separate contribution for gates and doors.

Známy drevený gotický kostol. Spod brány (vchodu)

Výhľad na námestie spod baziliky svätého Egídia

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky, TOP

29/09/201513/03/2024 skala

Brány sú v kontexte tohto príspevku kovové, alebo kamenné štruktúry, ktoré poskytujú vstup alebo výstup z určeného priestoru. Drevené brány považujem v duchu www.sozo.sk za dvere. Brány môžu byť súčasťou budovy alebo samostatného konštrukčného prvku. Brány môžu mať rôzne formy, od klasických dvojkrídlových brán po moderné automatizované brány. V histórii bolo niekoľko miest vybavených mestskými bránami, ktoré slúžili na kontrolu vstupu a výstupu z mesta. Tieto brány mohli byť súčasťou mestských opevnení a mohli mať obranný charakter.

In the context of this post, gates refer to metallic or stone structures that provide entry or exit from a designated space. I consider wooden gates to fall under the category of doors in the spirit of www.sozo.sk. Gates can be a part of a building or standalone architectural elements. They can take various forms, ranging from classical double-winged gates to modern automated ones. Throughout history, several places have been equipped with city gates designed to control entry and exit from a city. These gates could be integrated into the city fortifications and often served a defensive purpose.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Krupina – jedno z najstarších slovenských miest

15/07/201418/04/2024 skala

Krupina je na polceste medzi Banskou Bystricou a Šahami a medzi Zlatými Moravcami a Lučencom. Je to historické mesto ležiace na pomedzí Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Na okraji historického regiónu siedmich stredoslovenských banských miest. V listinách sa spomína už od 12. storočia. V roku 1244 získalo mestské výsady a stalo sa slobodným kráľovským mestom (Rastislav Sabucha). V Krupine, nemecky Karpfen, maďarsky Korpona žilo v roku 2005 7 812 obyvateľov. Leží v nadmorskej výške 262 metrov nad morom (Wikipedia ENG). Okolie Krupiny bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. V stredoveku sem prišli Slováci. Krupina patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku (Wikipedia.sk). Plnohodnotné stredoveké mesto z Krupiny vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. V roku 1241 mesto spustošili Tatári. Neskôr mesto ohrozovali Turci, aj preto boli vybudované strážne veže – vartovky, z ktorých sa tá na vrchu Stražavár zachovala (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč). Podzemné chodby sú takmer pod celým historickým centrom. Zrejme sa v nich primárne skladovali potraviny. Veľké pivnice vyvolávajú množstvo otázok, v jednej z nich, pod starou radnicou, mučili bosorky. Práve tu upálili najviac stríg na našom území. Traduje sa, že poslednú bosorku v Európe upálili v roku 1741 práve v Krupine. V meste sa nachádzajú tzv. Turecké studne – vytesané otvory do skaly, možno studne z ktorých Turci napájali kone (Dagmar Teliščáková). Po roku 1989 malo mesto ako jedno z prvých miest na Slovensku káblovú televíziu a miestne televízne vysielanie. Začali vychádzať Hontianske noviny (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč).

Z Krupiny pochádza spisovateľ a kňaz Karol Braxatoris, básnik Andrej Sládkovič, prozaička, redaktorka a publicistka Elena Maróthy-Šoltésová, herec Viliam Polónyi. Pôsobil tu hudobný skladateľ Eugen Suchoň, spisovateľ Jozef Cíger Hronský (Wikipedia.sk), študoval tu Marián Labuda (Miroslav Lukáč).

Krupina is situated halfway between Banská Bystrica and Šahy and between Zlaté Moravce and Lučenec. It is a historical town located on the border of the Štiavnické Vrchy and Krupinská Planina regions, on the edge of the historic region of the seven Central Slovak mining towns. It is mentioned in documents from the 12^th century. In 1244, it gained town privileges and became a free royal town (Rastislav Sabucha). In Krupina, known as Karpfen in German and Korpona in Hungarian, there were 7,812 inhabitants in 2005. It is situated at an elevation of 262 meters above sea level (Wikipedia ENG). The surroundings of Krupina were inhabited in the younger Stone Age, and Slovaks settled here in the medieval period. Krupina is among the oldest towns in Slovakia (Wikipedia.sk). German colonists who arrived in the late 12^th and early 13^th centuries shaped Krupina into a fully-fledged medieval town. In 1241, the town was devastated by the Tatars. Later, it faced threats from the Turks, leading to the construction of guard towers, one of which, on Stražavár Hill, still stands today (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč). Underground tunnels extend beneath almost the entire historical center, likely used primarily for storing food. Large cellars raise many questions; in one of them, beneath the old town hall, alleged witches were tortured. It is said that the last witch in Europe was burned at the stake in Krupina in 1741. The city is home to the so-called Turkish Wells — carved openings into the rock, possibly wells from which the Turks watered their horses (Dagmar Teliščáková). After 1989, the city was among the first in Slovakia to have cable television and local television broadcasting. The Hontian Newspapers began to be published (Vladimír Júda, Miroslav Lukáč).

Notable individuals from Krupina include writer and priest Karol Braxatoris, poet Andrej Sládkovič, prose writer, editor, and publicist Elena Maróthy-Šoltésová, actor Viliam Polónyi. The music composer Eugen Suchoň, writer Jozef Cíger Hronský (Wikipedia.sk), and actor Marián Labuda studied in Krupina (Miroslav Lukáč).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

09/01/201402/04/2024 skala

Čachtice sú obec ležiaca medzi riekou Váh a Malými Karpatmi. Nad dedinou sa vypína hrad, ktorý je však oveľa lepšie viditeľný z obce Višňové. Prvá písomná zmčaienka o obci je z roku 1248. Územie bolo osídlené už v neolite, čo dokazujú nálezy, hradisko, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z doby bronzovej, haltštatskej, rímskej, slovanskej a z ranného stredoveku (Informačná tabuľa). Slovanské sídlisko je doložené z 8. až 9. storočia (cachtickapani.cz). Ležia v nadmorskej výške 203 metrov, v roku 2004 tu žilo 3630 obyvateľov (Wikipedia). Našli sa tu mamutie kosti. Z mladšej doby kamennej sú nálezy volútovej keramiky. Z neskorej doby kamennej sa našla kanelovaná keramika. Z bronzovej doby je cenný žiarový hrob pravdepodobne velatickej kultúry a keramika maďarovskej kultúry. Významné sú nálezy z doby rímskej, o osídlení Slovanmi svedčia poľnohospodárske nástroje a nádoby. V prvej polovici 13. storočia bola obec spomínaná ako Čekče. Neskoršie názvy: Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický tvrdil, že názov pochádza zo staroslovanského “čechati”, čo znamená kutať, kopať. Podzemných labyrintov tu bolo veľa (Wikipedia.sk).

V 14. storočí boli Čachtice kráľovským mestom, hrali významnú úlohu pri obrane pred nepriateľom. Kamenný most je vzácna ojedinelá pamiatka stredovekej architektúry u nás (Ammer). Obyvatelia sa tu pôvodne zaoberali roľníctvom, vinohradníctvom a remeslami, ktoré rozvinuli najmä habánski usadlíci zo 17. storočia (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu pôvodne gotický kostol svätého Ladislava z roku 1373 – 1390 ( Informačná tabuľa). V roku 1680 bol prestavaný. Rozšírili ho a zbarokizovali (Wikipedia.sk). Je spojený s farou unikátnym kamenným mostom. Vedľa kostola je v kamennej pevnosti staršia kaplnka (Informačná tabuľa). Gotická kaplnka svätého Antona Paduánskeho je najstaršia stavba a to z roku 1330, vidno na nej viaceré veľkomoravské prvky (Wikipedia.sk). V roku 1599 bola obec spustošená Turcami (Hanuš). Ďalšou pamiatkou je renesančný kaštieľ Draškovičovcov, v ktorom je múzeum histórie Čachtíc a literárneho spolku Tatrín, ktorý v roku 1847 uzákonil spisovnú slovenčinu (Informačná tabuľa). Mikuláš Draškovič si ho nechal postaviť v roku 1668. Zo stavieb majiteľov Čachtického hradu sa zachovala kúria Drugetovcov, ktorá bola začiatkom 17. storočia postavená ako menšie šľachtické sídlo ma miestach, kde stál kaštieľ rodu Orsághov. Cisársky Nádašdyovský kaštieľ postavený pred rokom 1645, a ktorý obývala Alžbeta Báthoryová, sa nezachoval (Hanuš).

Barokový mariánsky stĺp na námestí je z roku 1742. Bol postavený, aby sa odvrátili časté požiare, ktoré sužovali obec v 18. storočí. Baroková golgota je z roku 1620, dala ju postaviť Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej ako prosbu o odpustenie svokriných hriechov. Sochu svätého Floriána (patróna hasičov) dal postaviť Pavel Forgáč. Kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého z roku 1801, pomník padlým vojakom v 1. a 2. svetovej vojne od Pavla Bána a socha panny Márie Lurdskej v jaskyni, ktorú dal vytvoriť barón František Horecký sa nachádzajú na Urbanovského ulici. Za niektorými vinohradníckymi kamennými listovňami a pivnicami sa nachádzali chodby – katakomby. Vykopané boli do spraše s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Dnes sú na mnohých miestach zasypané, znehodnotené (Wikipedia.sk).

V Čachticiach som zachytil zopár fotografiami život, ktorý tu prebieha. Nepodarilo sa mi zachytiť sobotné trhy a trhy cez pracovný deň, ktorých som alebo bol párkrát svedkom. Z pohľadu mestského človeka je v Čachticiach pokoj. Noviny v stánku som mal nárok kúpiť iba do 11-ej, potom už bolo zavreté. Žije to azda najviac na ceste z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom.

Čachtice is a village situated between the Váh River and the Small Carpathians. Above the village rises a castle, more prominently visible from the village of Višňové. The first written mention of the village dates back to 1248. The area was inhabited as early as the Neolithic period, as evidenced by findings such as a hillfort, burial grounds from the Bronze Age, Hallstatt, Roman, Slavic, and early medieval periods (Information Board). A Slavic settlement is documented from the 8^th to the 9^th century (cachtickapani.cz). It is located at an elevation of 203 meters, and in 2004, it had a population of 3,630 (Wikipedia). Mammoth bones have been discovered here. Stone tools from the later Stone Age and pottery with volute decoration have been found. From the late Stone Age, there is ribbed pottery. A valuable grave from the Bronze Age, likely of the Vĕlatic culture, and pottery from the Hungarian culture have also been discovered. Significant Roman period finds include agricultural tools and vessels, providing evidence of Slavic settlement. In the first half of the 13^th century, the village was mentioned as Čekče. Later names include Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický claimed that the name comes from the Old Slavic “čechati,” meaning to forge or dig. There were many underground labyrinths here (Wikipedia.sk).

In the 14^th century, Čachtice became a royal town and played a significant role in defense against enemies. The stone bridge is a rare medieval architectural monument in the region (Ammer). The original inhabitants were engaged in agriculture, viticulture, and crafts, especially developed by the Haban settlers in the 17^th century (Wikipedia.sk). The originally Gothic Church of St. Ladislaus from 1373 – 1390 still stands here (Information Board). It was rebuilt in 1680, expanded, and baroquized (Wikipedia.sk). It is connected to the rectory by a unique stone bridge. Next to the church is an older chapel in the stone fortress. The Gothic Chapel of St. Anthony of Padua, dating back to 1330, shows several elements of the Great Moravian Empire (Wikipedia.sk). In 1599, the village was devastated by the Turks (Hanuš). Another monument is the Renaissance Draškovič Castle, housing the Čachtice History and Tatrín Literary Association Museum, which established the standard Slovak language in 1847 (Information Board). Mikuláš Draškovič had it built in 1668. From the buildings of the owners of Čachtice Castle, the Drugetovcov manor remains, built in the early 17^th century as a smaller noble residence where the Orságh Castle once stood. The Imperial Nádašdy Castle, built before 1645 and inhabited by Elizabeth Báthory, did not survive (Hanuš).

The baroque Marian column in the square dates back to 1742 and was built to ward off frequent fires that plagued the village in the 18^th century. The baroque Calvary from 1620 was erected by Judita Révaiová, the daughter-in-law of Elizabeth Báthory, as a plea for forgiveness for her mother-in-law’s sins. The statue of St. Florian (patron saint of firefighters) was erected by Pavel Forgáč. The chapel with the statue of St. John of Nepomuk from 1801, the monument to fallen soldiers in World War I and II by Pavel Bán, and the statue of Our Lady of Lourdes in a cave, commissioned by Baron František Horecký, are located on Urbanovského Street. Behind some vineyard stone lodges and cellars were tunnels – catacombs. Excavated into smooth-walled ash, they had Romanesque and Gothic vaults. Today, many of them are filled and degraded (Wikipedia.sk).

In Čachtice, I captured a few photographs of the life unfolding here. Unfortunately, I couldn’t capture the Saturday and weekday markets that I witnessed a few times. From the perspective of a city person, Čachtice exudes tranquility. I was only allowed to buy newspapers until 11 AM at the kiosk; after that, it was closed. Life seems to be most active on the road from Piešťany to Nové Mesto nad Váhom.

Odkazy

Čachtice
Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave

Po ceste do Piešťan a do Nového Mesta nad Váhom chodí väčšina áut

Na stĺpe je značka informujúca o ceste ku hradu

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zámky

Smolenický zámok

12/11/201318/03/2024 skala

Smolenice ležia na úpätí Malých Karpát. Smolenický zámok je veľmi známy, celoročne je využívaný. Pri zámku sa nachádza veľmi pekný park. V zámku sídli Kongresové centrum Slovenskej akadémie vied. Zámok postavili v 14. storočí. V roku 1390 ho kráľ Žigmund daroval Stiborovi zo Stiboríc. Od roku 1777 patril Pálfyovcom (Informačná tabuľa). Na začiatku 18. storočia, keď František Rákoczi povstal proti cisárovi a chcel vydobyť Uhorsku samostatnosť, stal sa Smolenický hrad dejiskom bojov medzi kurucmi a vojskom. Posledný opis nespustnutého hradu pochádza z 18. storočia. Neskôr sa na ňom nerobili už žiadne úpravy. Hrad bol obohnaný múrom, v ktorom sa nachádzali štyri bašty s troma delami. Vstupná brána bola orientovaná na sever. Chránili ju dve železné krídlové bránky a vyťahovací most, pod ktorým sa nachádzala hlboká priekopa. Na nádvorí bola 27 siah hlboká, do skaly vykresaná studňa (Štefan Jastrabík).

V rokoch 1948 – 1950 bola vyčistená a prehĺbená na 60 metrov. Z prízemného nádvoria viedli kamenné schody do hradnej záhrady. Pod východnou stranou hradu sa nachádzali dve veľké pivnice s vínom. V kaplnke sa nachádzal oltár s obrazmi Márie Magdalény, Panny Márie a sv. Tomáša. Na treťom pochodí bývali grófi, kontesy a iní príslušníci grófskej rodiny. Grófkin nábytok bol dekorovaný žltou farbou, grófov bol čierny a lemovaný zlatom. Za napoleonským vojen hrad vyhorel a časom sa zmenil na rumovisko (Štefan Jastrabík). V roku 1855 založil gróf Móric Pálfy pod Smolenickým hradom žrebčín. Spočiatku na chov hospodárskych koní pre vlastnú potrebu. V 80-tych rokoch 19. storočia ho Ján Pálfy zveľadil. Zameral sa na chov kočiarových ťažších karotierov a ťažších jazdeckých koní, neskôr dostihových koní. Žrebčín zanikol po rozpade Rakúsko-Uhorska (Wikipedia).

“Dnešný” zámok bol vybudovaný na začiatku 20. storočia na ruinách starého hradu, aj keď prvé práce sa začali už v roku 1887 úpravou bášt a stavbou kaplnky v južnej bašte. Začal ho budovať majiteľ smolenického a dobrovodského panstva, gróf Jozef Pálfy (1853 – 1920). Skutočná výstavba hlavnej budovy sa začala v roku 1911. Gróf Pálfy si z dvoch plánov stavby vybral ten, ktorý sa najviac podobal zámku v Kreuzensteine pri Viedni. Tento zámok vlastnila jeho matka, grófka Vilczeková. Prvá svetová vojna v lete v roku 1914 bola príčinou zastavenia stavebných prác. Vonkajšie práce boli zhruba hotové, ale vnútorná výstavba bola len v začiatkoch. V roku 1921 celú zbierku keramiky presunuli na Červený Kameň. Po roku 1945 sa stal majiteľom zámku štát. Slovenská národná rada prevzala zámok a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Dala ho dostavať a vnútro zariadiť. 22. júla 1952 na zámku vznikol požiar a časť bašty zostala bez strechy. Začiatkom roku 1955 začala druhá etapa dostavby zámku, ktorá skončila v roku 1957. Nezvyčajná podoba veže poukazuje na to, ako si šľachtickí feudáli potrpeli na zvláštnosti. Má tri poschodia. Medzi druhým a tretím poschodím je galéria. Na samom vrchole je rozhľadňa. Súčasťou zámku je anglický park (Štefan Jastrabík).

“Smolenice is situated at the foot of the Small Carpathians. The Smolenice Castle is well-known and is used throughout the year. A beautiful park is located next to the castle. The castle houses the Congress Center of the Slovak Academy of Sciences. The castle dates back to the 14^th century. In 1390, King Sigismund donated it to Stibor of Stiboric. Since 1777, it belonged to the Pálffys (Information Panel). In the early 18^th century, during the uprising led by Francis II Rákóczi against the emperor to achieve Hungary’s independence, Smolenice Castle became the scene of battles between kurucs and imperial troops. The last description of the uninhabited castle dates back to the 18^th century. No further modifications were made later. The castle was surrounded by a wall with four towers equipped with cannons. The entrance gate faced north, protected by two iron gates and a drawbridge over a deep moat. In the courtyard, there was a well carved 27 fathoms deep into the rock (Štefan Jastrabík).

In the years 1948 – 1950, it was cleared and deepened to 60 meters. Stone stairs led from the ground courtyard to the castle garden. Two large wine cellars were located under the eastern side of the castle. The chapel housed an altar with paintings of Mary Magdalene, the Virgin Mary, and St. Thomas. On the third floor, there were the counts’ quarters. The countess’s furniture was decorated with yellow paint, while the count’s furniture was black with gold trim. After the Napoleonic Wars, the castle burned down and eventually turned into ruins (Štefan Jastrabík). In 1855, Count Móric Pálffy established a stud farm beneath Smolenice Castle. Initially, it was for breeding working horses for personal use. In the 1880s, Ján Pálffy expanded it, focusing on the breeding of carriage draft horses and heavier riding horses, later also racehorses. The stud farm disappeared after the collapse of Austria-Hungary (Wikipedia).

The current castle was built at the beginning of the 20^th century on the ruins of the old castle, although the first work began in 1887 with the renovation of the bastions and the construction of a chapel in the southern bastion. The construction of the main building began in 1911 by Count Jozef Pálffy (1853 – 1920), the owner of the Smolenice and Dobrovoľa estates. The real construction of the main building started in 1911. Count Pálffy chose a design that resembled the Kreuzenstein Castle near Vienna, owned by his mother, Countess Vilczek. The First World War in the summer of 1914 caused a halt in construction. External works were roughly finished, but the internal construction was only in its beginnings. In 1921, the entire ceramic collection was moved to Červený Kameň. After 1945, the state became the owner of the castle. The Slovak National Council took over the castle and chose it as its summer residence. It had it completed and furnished. On July 22, 1952, a fire broke out at the castle, leaving part of the bastion without a roof. In early 1955, the second phase of castle completion began, ending in 1957. The unusual shape of the tower reflects the peculiarities that aristocratic feudal lords appreciated. It has three floors, with a gallery between the second and third floors. At the very top is an observation tower. The castle is surrounded by an English park (Štefan Jastrabík).”