Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Podunajsko, Stavby, Fotografie, Dopravné a technické diela

Vodný mlyn v Kolárove s dreveným mostom

skala
Hits: 3008

Vodný mlyn v Kolárove je zrekonštruovaný plávajúci mlyn – lodný mlyn, ktorý kotví na brehu mŕtveho ramena Malého Dunaja (Martin Kiňo, Václav Sulek). Tieto majú byzantský pôvod s využitím najmä na Balkáne (travelguide.sk). Plávajúce mlyny sa vždy ukotvili v miestach s najsilnejším prúdom, ktorý využívali na pohon mlynských kolies, vďaka čomu neboli závislé od zmien výšky hladiny (krasneslovensko.eu). Mlyn je replikou mlynu z Radvane nad Dunajom (Jiří Výborný). Pôvodný mlyn bol postavený v roku 1920. Podkladom pre terajší mlyn boli dobové , a najmä verný model bývalého zamestnanca mlyna, Suhaja Lajosa (travelguide.sk). Priamo v mlyne bolo zriadené Múzeum vodného mlynárstva (Martin Kiňo, Václav Sulek). V ňom možno vidieť okrem iného, unikátny stroj na výrobu rybárskych sietí, jeden z prvých na svete (slovakianguide.com). Lodný mlyn je zaradený i medzi národné kultúrne . Pôvodný mlyn bol v 60-tych rokoch 20. storočia presunutý do Múzea slovenskej dediny v Martine (Martin Kiňo, Václav Sulek). Dnešný mlyn je mierne upravený, ale je plne funkčný. Areál leží na polostrove, ktorého hranice tvoria toky Malého Dunaja a Váhu z jednej strany a mŕtveho ramena Malého Dunaja zo strany druhej (muzeum.sk).

Od polovice 90-tych rokov v susedstve mlynu vyrastá areál aj pre cykloturistov. Okrem obytnej s krčmou tu vzniklo aj malé múzeum starej poľnohospodárskej techniky a rodinná ekofarma s domácimi zvieratami (Jiří Výborný) – Farma Vodný mlyn – 133046. K areálu patrí aj priestor na stanovanie a ubytovanie v bungalovoch – Kemping Mlyn. Zastrešené javisko poskytuje priestor pre kultúrne . Nachádzajú sa tu aj dve detské ihriská (novezamky.sk).

K areálu vedie drevený most pre peších s celodrevenou zastrešenou konštrukciou. Svojou dĺžkou 86 metrov sa radí medzi najdlhšie v Európe (muzeum.sk). Bol postavený v roku 1992 podľa výpovedí pamätníkov pôvodného mostu, ktorý zničili ľadové kryhy v polovici 20. storočia. Piliere pôvodného mosta sú v letnom období pri nízkej hladine viditeľné. Nový most bol dvakrát prestavaný v rokoch 1997 a 2000 (novezamky.sk). Most je zo špeciálne napusteného agátového dreva a mal by vydržať približne 150 rokov (Milan Šalko).

The water mill in Kolárovo is a reconstructed floating mill – a boat mill anchored on the bank of the dead arm of the Little Danube ( Kiňo, Václav Sulek). These mills have Byzantine origins, mainly utilized in the Balkans (travelguide.sk). Floating mills were always anchored in places with the strongest currents, which they used to drive the mill wheels, making them independent of changes in the river’s water level (krasneslovensko.eu). The mill is a replica of a mill from Radvan nad Dunajom (Jiří Výborný). The original mill was built in 1920, and the current mill is based on period photographs, especially a faithful model created by a former mill employee, Lajos Suhaj (travelguide.sk). The mill itself houses the Museum of Water Milling (Martin Kiňo, Václav Sulek). Among other exhibits, visitors can see a unique machine for making fishing nets, one of the first in the world (slovakianguide.com). The boat mill is also listed among the national cultural monuments. The original mill was relocated to the Museum of Slovak Village in Martin in the 1960s (Martin Kiňo, Václav Sulek). The current mill has undergone slight modifications but remains fully functional. The area is located on a peninsula, bordered by the waters of the Little Danube and rivers on one side and the dead arm of the Little Danube on the other (muzeum.sk).

Since the mid-90s, a complex for cyclists has been developing in the vicinity of the mill. Besides a residential building with a pub, there is also a small museum of old agricultural machinery and a family eco-farm with domestic animals (Jiří Výborný) – Vodný mlyn Farm – 133046. The complex includes a camping area with bungalows – Kemping Mlyn. A covered stage provides space for cultural events, and there are two playgrounds for children (novezamky.sk).

A wooden footbridge with a fully wooden roof structure leads to the area. With a length of 86 meters, it is considered one of the longest in Europe (muzeum.sk). It was built in 1992 according to the testimonies of witnesses to the original bridge, which was destroyed by ice floes in the mid-20th century. The pillars of the original bridge are visible in the summer when the water level is low. The new bridge was rebuilt twice in 1997 and 2000 (novezamky.sk). The bridge is made of specially impregnated agate wood and is expected to last approximately 150 years (Milan Šalko).

A Kolárovoi vízimalom egy felújított úszó malom – hajó malom, amely a Kis-Duna holtágának partján horgonyzik (Martin Kiňo, Václav Sulek). Ezeknek a malomnak a byzantin eredete van, főként a Balkánon használták (travelguide.sk). Az úszó malom mindig azokon a helyeken volt lekötve, ahol a legerősebb áramlatok voltak, amelyeket a malomkerekek meghajtására használtak, így függetlenek voltak a folyó vízszintjének változásaitól (krasneslovensko.eu). A malom egy replika a Radván nad Dunajom található malomról (Jiří Výborný). Az eredeti malomot 1920-ban építették. A jelenlegi malom alapját a korabeli fényképek és a malom egykori alkalmazottjának, Lajos Suhajnak a hű másolata képezi (travelguide.sk). A malomban közvetlenül kialakították a Vízimalmáriumot is (Martin Kiňo, Václav Sulek). Itt látható többek között egy egyedi hálókészítő gép is, az egyik első a világon (slovakianguide.com). A hajó malom szerepel a nemzeti kulturális emlékek között is. Az eredeti malomot az 1960-as években áthelyezték a Martini Szlovák Falu Múzeumába (Martin Kiňo, Václav Sulek). A jelenlegi malom enyhe módosításokon esett át, de teljesen működőképes maradt. A terület egy félszigeten fekszik, az egyik oldalon a Kis-Duna és a Vág folyó vizeivel, a másik oldalon pedig a Kis-Duna holtágával határolva (muzeum.sk).

Az 1990-es évek közepétől kerékpárosok számára is kialakították a malom közelében a komplexumot. Egy lakóépülettel és kocsma részleggel, valamint egy kis múzeummal az öreg mezőgazdasági technikáról és egy családi ökofarmmal háziállatokkal (Jiří Výborný) – Vodný mlyn Farm – 133046. A komplexumhoz tartozik egy kemping terület is bungalókkal – Kemping Mlyn. Egy fedett színpad kulturális események helyszínéül szolgál, és két játszótér is található a gyerekeknek (novezamky.sk).

A területhez egy fa gyaloghíd vezet, teljesen fa tetővel. 86 méteres hosszával az egyik leghosszabb Európában (muzeum.sk) közé tartozik. 1992-ben épült az eredeti híd tanúvallomásai szerint, amelyet az 1950-es évek közepén a jégár miatt elpusztítottak. Az eredeti híd pillérei nyáron alacsony vízállásnál láthatók. Az új hidat kétszer újították fel, 1997-ben és 2000-ben (novezamky.sk). A híd speciálisan impregnált achát faanyagból készült, és várhatóan körülbelül 150 évig tart (Milan Šalko).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Hrady, Umenie, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Lietavský hrad

skala
Hits: 3151

Lietavský hrad z roku 1241 leží v nadmorskej výške 635 metrov nad morom. Nachádza sa asi 10 km od Žiliny. Historické názvy hradu: Litova, Letava, Lethawa, Zsolnalitva (Wikipedia). Je druhou najväčšou zrúcaninou na Slovensku (Peter Opalka). Podľa starých záznamov mal hrad asi 90 miestností. Vyzbrojený bol 43 delami. Panské obytné komnaty boli zariadené s veľkým prepychom. Mal aj vlastnú studňu, hlbokú 104 metrov (aktuality.sk). V 13. storočí ho dal postaviť pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. Začiatkom 14. storočia zabral hrad Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1641 majetkové spory o hrad spôsobili jeho následné chátranie. V roku 1698 už nebol obývaný. Slúžil ako archív do roku 1770 (Wikipedia). Meno Lietavy sa odvodzuje sa od mena slovanskej bohyne Lietvy (Lady) (Letopis Matice slovenskej, 1867, p. 50. – Slovenské pohľady 1884, p. 440). Je to však sporné. Mená, názvy s koncovkou „ava“, „va“ obyčajne znamenajú tečúcu vodu, rieku, väčší potok. Jediný väčší tok v tejto oblasti je Rajčianka (hradlietava.sk). O aspoň čiastočnú sanáciu a konzerváciu hradu sa pokúša občianske združenie, ktoré v roku 2008 získalo hrad do vlastníctva (Ladislav Kavecký). V roku 2009 bol zapísaný na zoznam najohrozenejších pamiatok na svete na rok 2010, ktorý vydáva americký Svetový pamiatkový fond (WMF) (Adam Zelinka, wmf.org). Hrad je národná kultúrna pamiatka. Ročne na Lietavský hrad navštívi okolo 30-tisíc ľudí (Ladislav Kavecký).

Lietava Castle, dating back to 1241, is situated at an elevation of 635 meters above sea level, approximately 10 km from Žilina. The historical names of the castle include Litova, Letava, Lethawa, and Zsolnalitva (Wikipedia). It is the second-largest ruin in Slovakia (Peter Opalka). According to historical records, the castle originally had around 90 rooms and was armed with 43 cannons. The lord’s residential chambers were furnished with great luxury, and the castle even had its own well, reaching a depth of 104 meters (aktuality.sk). It is believed that someone from the Balašovci family likely built the castle in the 13th century. In the early 14th century, Matúš Čák Trenčiansky took control of the castle. Property disputes in 1641 led to the subsequent deterioration of the castle. By 1698, it was uninhabited, serving as an archive until 1770 (Wikipedia). The name „Lietava“ is derived from the Slavic goddess Lietvy (Lady), although this is disputed. Names ending in „ava“ or „va“ typically signify flowing water, a river, or a larger stream. The only significant watercourse in the area is Rajčianka (hradlietava.sk). An association has been attempting partial restoration and conservation since 2008 when it acquired ownership of the castle (Ladislav Kavecký). In 2009, it was listed among the most endangered monuments in the world for 2010 by the World Monuments Fund (WMF) (Adam Zelinka, wmf.org). Lietava Castle is a national cultural monument, drawing around 30,000 visitors annually (Ladislav Kavecký).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Objekty, predmety a priestory, Mestá, Umenie, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Bytča

skala
Hits: 4709

Bytča je mesto na Hornom Považí. Nachádza sa neďaleko od Žiliny.

Leží v Bytčianskej doline v nadmorskej výške 337 metrov nad morom. Na rozlohe 43.17 km2 tu žije 11 320 obyvateľov. Má tieto mestské časti: Beňov, Hliník nad Váhom, Hrabové, Malá Bytča, Mikšová, Pšurnovice, Veľká Bytča a Jabloňovský majer, Kypúsy, Šagáty, Tomborov Salaš. V meste sa nachádza Bytčiansky zámok (kaštieľ), ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho súčasťou je renešančný Sobášny palác (Wikipedia). Sobášny palác bol postavený v roku 1601 a stavali ho pravdepodobne talianski majstri na pokyn Juraja Thurza. Svadobná sála má 34.5 x 12.5 metra. Palác v roku 1647 vyhorel. Bol síce opravený, ale používal sa iba ako sklady, dreváreň a sýpka (bytca.sk). V roku 1856 vyhorel znovu, čo podnietilo stavebné úpravy tohto objektu a zmeny jeho využitia (muzeum.sk). Popperovci palác vnútri celkom prestavali a v roku 1886 sa z neho stala administratívna budova okresného súdu. Palác bol rekonštruovaný a 23. októbra 2009 slávnostne otvorený (bytca.sk). Kaštieľ vznikol vďaka Františkovi Thurzovi zrejme v roku 1575. Základnú koncepciu tohto diela vytvoril Ján Kilian de Syroth z Milána (bytca.sk). V Bytči je aj pomerne monumentálna synagóga, ktorá úzko súvisela s veľkým počtom židovského obyvateľstva, ktoré v meste žilo najmä na konci 18. a na začiatku 19. storočia. Postavená bola v roku 1801, ale jej súčasná podoba je zo začiatku 20. storočia (bytca.sk).

Prvá písomná zmienka o Bytči je z roku 1234. Asi v roku 1512 sa narodil František Thurzo, zakladateľ bytčianko – oravskej vetvy Thurzovcov. V roku 1555 je Bytča súčasťou Hričovského panstva. V roku 1601 sa postavil Sobášny palác. V roku 1708 obsadilo mesto nemecké cisárske vojsko. V oddieli v zámku slúžil Juraj Jánošík. V rokoch 1708 – 1710 postihol Bytču mor. V roku 1766 zomrel Lukáči vo veku 112 rokov, čim sa stal pravdepodobne najstarším obyvateľom Bytče v celých jej dejinách. V roku 1831 a 1849 zasiahla mesto cholera. V roku 1858 zemetrasenie. V roku 1946 došlo k pripojeniu Hliníka nad Hronom a Malej Bytče k Veľkej Bytči (bytca.sk).

mesta: básnik Samo Chalupka, básnik, publicita Viliam Paulíny-Tóth, kňaz a prezident vojnového Slovenského štátu Jozef Tiso, lekár Ján Červeňanský, ktorý je považovaný za zakladateľa modernej slovenskej ortopédie (Wikipedia).

Bytča is a town in Upper , located near Žilina.

It lies in the Bytčianska Valley at an elevation of 337 meters above sea level. Covering an area of 43.17 km2, the town is home to 11,320 residents. It consists of the following districts: Beňov, Hliník nad Váhom, Hrabové, Malá Bytča, Mikšová, Pšurnovice, Veľká Bytča, and settlements Jabloňovský majer, Kypúsy, Šagáty, Tomborov Salaš. The town features the Bytča Castle (chateau), designated as a national cultural monument. It includes the Renaissance Wedding Palace (Wikipedia). The Wedding Palace was built in 1601, probably by Italian masters under the instruction of Juraj Thurza. The wedding hall measures 34.5 x 12.5 meters. In 1647, the palace suffered a fire but was only used for storage, a lumberyard, and a granary (bytca.sk). In 1856, it burned again, prompting renovations and changes in its use (muzeum.sk). The Popper Palace underwent significant internal renovations and, in 1886, it became the administrative building of the district court. The palace was reconstructed and officially reopened on October 23, 2009 (bytca.sk). The castle, likely established in 1575 by František Thurzo, was conceived by Ján Kilian de Syroth from Milan (bytca.sk). Bytča is also home to a relatively monumental synagogue closely connected to the large Jewish population in the late 18th and early 19th centuries. Built in 1801, its current form dates from the early 20th century (bytca.sk).

The first written mention of Bytča dates back to 1234. Around 1512, František Thurzo, the founder of the Bytča- branch of the Thurzo family, was born. In 1555, Bytča became part of the Hričov estate. The Wedding Palace was constructed in 1601. In 1708, the town was occupied by German imperial forces. Juraj Jánošík served in the castle’s unit. Between 1708 and 1710, Bytča was struck by a plague. In 1766, Mikuláš Lukáči died at the age of 112, likely becoming the oldest resident in the history of Bytča. Cholera affected the town in 1831 and 1849, followed by an earthquake in 1858. In 1946, Hliník nad Hronom and Malá Bytča were annexed to Veľká Bytča (bytca.sk).

Notable personalities from the town include the poet Samo Chalupka, poet and publicist Viliam Paulíny-Tóth, priest and president of the wartime Slovak State Jozef Tiso, and the physician Ján Červeňanský, considered the founder of modern Slovak orthopedics (Wikipedia).

 

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Stavby, Fotografie

Bojnický zámok

skala
Hits: 4239

Bojnický zámok je postavený na travertínovej kope nad mestom Bojnice. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1113. Bol dreveným hradom, ktorý bol postavený na mieste staršieho hradiska. V priebehu 13. storočia bol stavaný z kameňa ako majetok Poznanovcov (bojnicecastle.sk). Historické názvy Bojnického zámku: Baimoz, Waymich, Baymuch, Baymach (hrady.sk), Boynicz, Bajmocz, Weintz, Bajmóc (hrady-zamky.sk). Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1489 bol majiteľom Matej Korvín, do roku 1526 Bojnický zámok (hrad) obývali Zápoľského vojská. Po roku 1527 Turzovci hrad prestavali na renesančné sídlo. Z gotického hradu sa stal renesančný zámok. Od roku 1637 patrilo panstvo Pálfiovcom, ktorí ho prestavali do barokovej podoby. Do romantickej podoby bol prestavaný v rokoch 1889 – 1910. 9. mája 1950 Bojnický zámok zasiahol požiar. Od roku 1970 je zámok národnou kultúrnou pamiatkou (bojnicecastle.sk). Medzi najvýznamnejšie časti zámku patrí Bojnický oltár od Narda di Cione, veľký gobelín „Jozef a jeho bratia”, ktorý bol utkaný v Bruseli začiatkom 17. storočia (muzeum.sk). Múzeum Bojnice tu organizuje pravidelne napr. Medzinárodný festival duchov a strašidiel, Valentínsky víkend, Veľkonočné prechádzky zámkom, Rozprávkový zámok, Rytierske dni, na zámku (muzeum.sk).

Okolo zámku sa nachádza veľmi pekný park (). Jeho súčasťou je lipa kráľa Mateja, ktorú podľa povesti zasadil Matúš Čák Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpárdovcov Ondrej III., v roku 1301 (bojnicecastle.sk). Táto lipa je pravdepodobne najstarším stromom na Slovensku (Wikipedia). Súčasťou Bojnického areálu je travertínová jaskyňa s priemerom 22 metrov a výškou 6 metrov. Obyvatelia zámku vedeli o jej existencii, ktorá im slúžila ako úkryt a zásobáreň (bojnicecastle.sk). V tesnom susedstve zámockého parku sa nachádza zoologická záhrada.

Bojnice Castle is situated on a travertine hill above the town of Bojnice. The first written mention of it dates back to 1113. Originally a wooden fortress, it was constructed on the site of an older hillfort. During the 13th century, it was rebuilt using stone as the property of the Poznanovce family (bojnicecastle.sk). Historical names of Bojnice Castle include Baimoz, Waymich, Baymuch, Baymach (.sk), Boynicz, Bajmocz, Weintz, Bajmóc (hrady-zamky.sk). In the late 13th century, Bojnice came under the control of Matúš Čák of Trenčín. In 1489, it was owned by Matthias Corvinus, and until 1526, the castle was occupied by the Zápoľský army. After 1527, the Turzo family transformed the castle into a Renaissance residence. The Gothic fortress evolved into a Renaissance-style castle. From 1637, it belonged to the Pálfy family, who renovated it into a Baroque form. It underwent Romantic-style renovations from 1889 to 1910. A fire struck Bojnice Castle on May 9, 1950. Since 1970, the castle has been a national cultural monument (bojnicecastle.sk). Among its most significant parts are the Bojnice Altar by Nardo di Cione and the large tapestry „Joseph and His Brothers,“ woven in Brussels in the early 17th century (muzeum.sk). Bojnice Castle organizes various events regularly, including the International Festival of Ghosts and Monsters, Valentine’s Weekend, Easter Walks at the Castle, Fairytale Castle, Knight Days, and Christmas at the Castle (muzeum.sk).

The castle is surrounded by a beautiful park (Peter Kaclík), featuring the Matejko Linden, which, according to legend, Matúš Čák of Trenčín planted in 1301 when the last king of the Árpád dynasty, King Andrew III, passed away (bojnicecastle.sk). This linden is likely the oldest tree in Slovakia (Wikipedia). Part of the Bojnice complex is a travertine cave with a diameter of 22 meters and a height of 6 meters. The castle residents were aware of its existence, using it as a refuge and water reservoir (bojnicecastle.sk). In close proximity to the castle park is the Bojnice .

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Objekty, predmety a priestory, Hrady, Mestá, Umenie, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Žilina

skala
Hits: 8381

Žilina je centrom severozápadného Slovenska, je krajským sídlom. V Žiline žije 82 925 obyvateľov na ploche 80.03 km2. Mesto leží v údolí , v Žilinskej kotline, na sútoku s riekou Kysuca a Rajčianka v nadmorskej výške 333 metrov nad morom (zilina.sk). Prvá písomná zmienka o Žiline – terra de Selinan je z roku 1208 (Ľubomír Viliam Prikryl, Peter Štanský). Mesto sa rozvíjalo v blízkosti Žilinského hradu, ktorý existoval do polovice 15. storočia. Zaujímavé je, že doteraz nebol objavený. V Žiline žili Slováci a z Tešína. Mariánske námestie má ako jediné na Slovensku zachované renesančné arkády – laubne. V roku 1850 žilo v Žiline 2 326 obyvateľov, v roku 1911 10 000 (Peter Štanský). Mestské časti: Bánová, Bôrik, Brodno, Budatín, Bytčica, Hájik, Hliny, Mojšova Lúčka, Považský Chlmec, Rosinky, Solinky, , Strážov, Trnové, Vlčince, Vranie, Zádubnie, Zástranie, Závodie, Žilinská Lehota. Lokálne časti: Frambor, Hruštiny, Kálov, Malá , Nová Žilina, Nový Chlmec, Rudiny, Šašvárka, Šibenice, Veľký diel, Závažie. Posledný májový týždeň sa v meste konajú Staromestské slávnosti. Známi rodáci: moderátorka Zuzana Belohorcová, spisovateľ Ľubomír Feldek, herec Ľubo Gregor, Anna Šišková, speváci Dušan Grúň, Ivan Krajíček, Sisa Sklovská, režisér Šulík, futbalisti Stanislav Griga, Marek Mintál, hokejisti Roman Kontšek, Ronald Petrovický, cyklista Peter Sagan (Wikipedia).

Budatínsky zámok bol pôvodne hradom. Nachádza sa v Žilinskej mestskej časti Budatín. Dnes v ňom sídli Považské múzeum (Wikipedia). Budatínsky hrad v minulosti patril medzi vodné . Jeho najstaršia časť bola postavená po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia (Informačná tabuľa). Pôvodne vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia (Wikipedia). Prvá zmienka o hrade je z roku 1323. Historické názvy objektu: Budetyn, Budetin (hrady.sk). V 14. storočí ho získal Matúš Čák Trenčiansky. Počas baroku sa v roku 1745 objekt obklopil parkom. V januári 1849 hrad poškodil požiar (Wikipedia). Vzhľadom na svoju polohu v blízkosti sútoku Váhu a Kysuce, plnil aj funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov zo Sliezska (Informačná tabuľa). Park, ktorý je súčasťou Budatínskeho zámku ma rozlohu 50 000 m2. Dnes už má svoju pôvodnú podobu z 18. storočia. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Žije tu aj 350 ročná lipa s obvodom kmeňa 620 cm a výškou 26.2 metra (regionmalafatra.sk).

Zilina is the center of northwestern Slovakia and serves as the regional capital. It is situated in the valley of the Vah River, in the Zilina Basin, at the confluence with the Kysuca and Rajcianka rivers, at an elevation of 333 meters above sea level. The city covers an area of 80.03 square kilometers, with a population of 82,925 inhabitants (zilina.sk). The first written mention of Zilina – terra de Selinan is from the year 1208 (Ľubomír Viliam Prikryl, Peter Štanský). The city developed in the vicinity of Zilina Castle, which existed until the mid-15th century, and interestingly, it has not been discovered to this day. Slovaks and Germans from Tesin lived in Zilina. Marianske Square is unique in Slovakia for preserving Renaissance arcades – laubne. In 1850, Zilina had 2,326 inhabitants, and by 1911, the population had grown to 10,000 (Peter Štanský). The city consists of districts such as Bánová, Bôrik, Brodno, Budatín, Bytčica, Hájik, Hliny, Mojšova Lúčka, Považský Chlmec, Rosinky, Solinky, Staré mesto, Strážov, Trnové, Vlčince, Vranie, Zádubnie, Zástranie, Závodie, and Žilinská Lehota. Additionally, there are local parts including Frambor, Hruštiny, Kálov, Malá Praha, Nová Žilina, Nový Chlmec, Rudiny, Šašvárka, Šibenice, Veľký diel, and Závažie. The city hosts the Old Town Festivities in the last week of May. Notable natives include TV presenter Zuzana Belohorcová, writer Ľubomír Feldek, actors Ľubo Gregor and Anna Šišková, singers Dušan Grúň and Ivan Krajíček, Sisa Sklovská, director Martin Šulík, footballers Stanislav Griga and Marek Mintál, and hockey players Roman Kontšek and Ronald Petrovický, as well as cyclist Peter Sagan (Wikipedia).

Budatín Castle was originally a fortress and is located in the Budatín district of Žilina. Today, it houses the Považské Museum (Wikipedia). Budatín Castle was once classified as a water castle, with its oldest section constructed after the Tatar invasion in the mid-13th century (Information board). Originally built as a watchtower fortress in the second half of the 13th century (Wikipedia), the first mention of the castle dates back to 1323. Historical names for the structure include Budetyn and Budetin (hrady.sk). In the 14th century, it came into the possession of Matúš Čák Trenčiansky. During the Baroque period, the castle was surrounded by a park in 1745. In January 1849, the castle suffered damage from a fire (Wikipedia). Due to its proximity to the confluence of the Váh and Kysuca rivers, it also served as a royal toll collection station, where tolls were collected from merchants coming from Silesia (Information board). The park, part of Budatín Castle, covers an area of 50,000 m2 and has retained its original 18th-century layout. It is a national cultural monument. Within the park stands a 350-year-old lime tree with a trunk circumference of 620 cm and a height of 26.2 meters (regionmalafatra.sk).

TOP

Všetky

 

 
,