Krajina, Slovensko, Malé Karpaty, Fotografie

Častá

skala
Hits: 2763

Obec Častá leží na rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny (casta.sk), v nadmorskej výške 248 metrov nad morom (casta.sk). Nad obcou je hrad Červený Kameň (casta.sk). Rozloha je 35.23 km2. Žije tu 2 235 obyvateľov (Wikipedia). Od roku 2004 tu na kolene organizuje každoročne divadelný festival Festeátro. 1. septembra sa konáva vytrvalostný beh Mraznické chodníčky. 8. mája turistický pochod Častovská päťdesiatka. Od roku 2004 sa pravidelne organizuje Vianočný volejbalový turnaj (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka je z roku 1240 (Wikipedia). Vznikla ako podhradie hradu Červený Kameň (casta.sk). Historické názvy: Shastus, Sathmansdorf, Sathmania, Schatmansdorf, Czasta, Czeste, Chuzthu, Vereskeo, Cheztey, Chastuc, Chachtha, Chachta, Schatmanstorf, Wereskew oppidum, Woeroeskewe falwa, Sathmand, Wereskeofalwa, Schadmanssdorff, Chaztew, Schadmania, Chaytczke, Cheyshe alias Sathmania, Chaztew, Czasta, Cseszte, Schadmansdorff, Cscheste, Cschasta, Schathmansdorff, Cžasta, Cseste (casta.sk). Maďarský názov je Cseszte, nemecký Schattmannsdorf (Wikipedia). V roku 1560 získala Častá privilégia mestečka. V polovici 16. storočia sa tu usadilo niekoľko zemianskych rodín a chorvátski kolonisti. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, pôsobili tu viaceré cechy: debnárov, krajčírov, čížmárov, hrnčiarov, súkenníkov. V 16. storočí tu bol vybudovaný pivovar. Na konci 17. storočia tu bola papiereň. Zo 17. storočia sú zmienky o baniach na zlato a striebro, v 19. storočí na síru a meď. V roku 1738 bola v Častej morová epidémia, na zaľudnenie boli pozvaní nemeckí kolonisti (casta.sk).

Neďaleko od Častej prechádza aj Malokarpatská vínna cesta, ktorá pozýva milovníkov vína k objavovaniu kvalitných slovenských vín. Medzi najvýznamnejšie patrí kostol svätého Štefana, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Je to gotický kostol so zachovanými renesančnými a barokovými prvkami.

The village of Častá is located on the border of the Small Carpathians and the Trnava Hills (casta.sk), at an elevation of 248 meters above sea level (casta.sk). Above the village stands Červený Kameň Castle (casta.sk). The area of the village is 35.23 km2, and it is home to 2,235 residents (Wikipedia). Since 2004, the Theater on the Knee has been organizing the annual theater festival Festeátro here. On September 1st, the endurance race Mraznické chodníčky takes place. On May 8th, the tourist march Častovská päťdesiatka is organized. Since 2004, the Christmas volleyball tournament has been regularly organized (Wikipedia).

The first written mention is from the year 1240 (Wikipedia). It originated as a sub-castle settlement of Červený Kameň Castle (casta.sk). Historical names include Shastus, Sathmansdorf, Sathmania, Schatmansdorf, Czasta, Czeste, Chuzthu, Vereskeo, Cheztey, Chastuc, Chachtha, Chachta, Schatmanstorf, Wereskew oppidum, Woeroeskewe falwa, Sathmand, Wereskeofalwa, Schadmanssdorff, Chaztew, Schadmania, Chaytczke, Cheyshe alias Sathmania, Chaztew, Czasta, Cseszte, Schadmansdorff, Cscheste, Cschasta, Schathmansdorff, Cžasta, Cseste (casta.sk). The Hungarian name is Cseszte, and the German name is Schattmannsdorf (Wikipedia). In 1560, Častá was granted town privileges. In the mid-16th century, several noble families and Croatian colonists settled here. The residents were engaged in agriculture, viticulture, and various guilds operated here: coopers, tailors, cobblers, potters, and clothiers. A brewery was built in the 16th century. At the end of the 17th century, there was a paper mill. From the 17th century, there are mentions of mines for gold and silver, and in the 19th century, for sulfur and copper. In 1738, there was a plague epidemic in Častá, and German colonists were invited to repopulate the area (casta.sk).

Near Častá, the Small Carpathians Wine Route passes by, inviting wine enthusiasts to discover high-quality Slovak wines. Among the most significant landmarks is the Church of Saint Stephen, recognized as a national cultural monument. It is a Gothic church with preserved Renaissance and Baroque elements.

Krajina, Slovensko, Dolné Považie, Fotografie

Ducové

skala
Hits: 1996

Ducové je obec na Dolnom Považí, ležiaca asi 4 km od Piešťan v nadmorskej výške 200 metrov nad morom. Na ploche 2.63 km2 žije 457 obyvateľov. Prvá písomná zmienka je z roku 1348. pod názvom Duchreuy (Krupa Vladimír). Nad obcou sa nachádza archeologická lokalita Kostolec, veľkomoravský veľmožský dvorec s rotundou (Wikipedia). Ďalšie historické názvy : Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Najstaršie osídlenie Ducového pochádza z mladšej časti staršej doby kamennej, patrí do obdobia gravettienskej kultúry (26 000 – 14 000 rokov pred n. l.). Zistilo sa na lokalite Kostolec, ale aj na ďalších miestach v chotári obce. Poloha Kostolec je rozdelená v nerovnakej veľkosti medzi Ducové a Hubinu. Z archeol­ogického a historického hľadiska patrí medzi významné slovanské lokality. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Najvýznamnejšie osídlenie Kostolca z hľadiska našich národných dejín predstavuje slovenské osídlenie z 9. – 10. storočia. Vybudované opevnenie – palisáda z dubových kolov, obytné časti – zrubové a kostolík – rotunda sú charakterizované ako súčasť veľmožského dvorca sídla príslušníkov dvorskej aristokracie. Po definitívnom zániku dvorca sa jeho plocha používala až do polovice 19. storočia ako cintorín. V polovici 15. storočia pravdepodobne v súvislosti s aktivitou husitských a bratríckych vojsk na Považí bolo na Kostolci vybudované vojenské stanovisko – základňa. Obyvatelia obce sa venovali hlavne poľnohospodárstvu. Od polovice 16. storočia hralo úlohu aj vinohradníctvo. V roku 1598 bolo v obci 11 . V roku 1787 24 domov a 157 obyvateľov. V roku 1900 24 domov a 164 obyvateľov. Od 5.7.1990 sa na sviatok svätého Cyrila a Metoda uskutočnil prvý ročník Národnej púte na Kostolec. Púte sa konajú od tohto roku pravidelne (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Ducové is a village in the Lower region, located about 4 km from at an altitude of 200 meters above sea level. It covers an area of 2.63 km2 and is home to 457 inhabitants. The first written mention dates back to 1348, under the name „Duchreuy“ (Krupa Vladimír). The village has had various historical names, including Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

The oldest settlement in Ducové dates back to the younger part of the older Stone Age, belonging to the Gravettian culture period (26,000 – 14,000 years BC). Evidence has been found at the Kostolec site and other locations within the village’s territory. The Kostolec location is divided unevenly between Ducové and Hubina. From an archaeological and historical perspective, it is considered a significant Slavic site. It is a national cultural monument. The most important settlement at Kostolec in terms of Slovak history represents the Slovak settlement from the 9th to the 10th century. The constructed fortifications, palisade of oak logs, residential areas with log houses, and the church – rotunda, characterize it as part of the manorial estate of members of the court aristocracy. After the definitive decline of the manor, its area was used until the mid-19th century as a cemetery. In the mid-15th century, probably in connection with the activities of Hussite and Unity of the Brethren troops in the Váh region, a military camp – base was built at Kostolec. The villagers mainly engaged in agriculture. From the mid-16th century, viticulture also played a role. In 1598, there were 11 houses in the village. In 1787, there were 24 houses and 157 inhabitants. In 1900, there were 24 houses and 164 inhabitants. Since July 5, 1990, the National Pilgrimage to Kostolec has been held annually on the feast of Saints Cyril and Methodius. Pilgrimages have been taking place regularly since that year (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

  • Krupa Vladimír, Ducové. In: Šüle Peter, 2005: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec: PS-LINE, ISBN 80-969388-8-6. p. 138.