2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Južná Morava, Krajina, Ľudská príroda, Mestá, Moravské, Parky, Príroda, Zahraničie

Lužánky – park v Brne

skala
Hits: 208

Pôvod­ným názov pre Lužán­ky je Augar­ten, v han­te­cu Augec. Leží v nad­mor­skej výš­ke 214 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Lužán­ky sú prvým verej­ný par­kom v Čes­ku (goto​br​no​.cz). S roz­lo­hou 22 hek­tá­rov je naj­väč­ším brnen­ským par­kom (brna​.cz). Zalo­že­ný bol v roku 1786 ako jeden z prvých verej­ných par­kov v stred­nej Euró­pe (goto​br​no​.cz). Avšak prvé zmien­ky o Lužán­kach sú z 13. sto­ro­čia, kedy Niger veno­val luž­nú lúku s hos­po­dár­skym dvor­com neďa­le­ko hra­dieb her­bur­ské­mu kláš­to­ru. V 16. sto­ro­čí ten­to maje­tok pre­vza­li jezu­iti a v 18. sto­ro­čí tu posta­vi­li kapl­n­ku a okras­nú záh­ra­du (Wiki­pe­dia). Záh­ra­da vznik­la na úze­mí pôvod­nej luž­nej lúky pri Ponáv­ke. Jej auto­rom bol cisár­sky záh­rad­ník Franz Bis­sin­ger, kto­rý ju osa­dil do fran­cúz­ske­ho štý­lu (brna​.cz). 

Upro­stred par­ku sa nachá­dza novo­re­ne­sanč­ný Pavi­lon, kde sa aj dnes kona­jú ple­sy, kon­cer­ty, sláv­nos­ti a výsta­vy. Dnes je zná­my aj pod náz­vom Kasi­no a plní aj fun­kciu det­ské­ho cen­tra voľ­né­ho času. Súčas­ná podo­ba par­ku pochá­dza z roku 1840 a jej auto­rom je Anto­nín Šebá­nek (goto​br​no​.cz). Šebá­nek zme­nil ráz záh­ra­dy na park anlic­ké­ho prí­rod­né­ho štý­lu. Park roz­ší­ril na 22.3 ha, stal sa mest­ským kor­zom, výlet­ným mies­tom a mies­tom kul­túr­nym a spo­lo­čen­ským (brna​.cz). Lužán­ky sú aj dnes špor­to­vým a spo­lo­čen­ským cen­trom (goto​br​no​.cz). Park je kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Súčas­ná podo­ba par­ku je výsled­kom rekon­štruk­cie z rokov 1991 – 2012 pod­ľa Iva­na Otru­bu (Otru­ba). V rokoch 1978, 2015 – 2016 orni­to­ló­go­via zazna­me­na­li v par­ku 72 dru­hov vtá­kov, z toho 29 hniez­dnia­cich (Čer­ný, Šebe­la). V roku 2004 bolo v par­ku vybu­do­va­né ume­lé kory­to rie­ky Ponáv­ky, kto­rá kedy­si cez park tiek­la. Dnes je jej tok zve­de­ný do potru­bia, kto­ré skrý­va val tiah­nu­ci sa ved­ľa Drob­né­ho uli­ce (jeco​ol​.net).

The ori­gi­nal name for Lužán­ky is Augar­ten, in the local dia­lect kno­wn as Augec. It lies at an alti­tu­de of 214 meters abo­ve sea level. Lužán­ky is the first pub­lic park in the Czech Repub­lic. With an area of​22 hec­ta­res, it is the lar­gest park in Brno. It was foun­ded in 1786 as one of the first pub­lic parks in Cen­tral Euro­pe. Howe­ver, the first men­ti­ons of Lužán­ky date back to the 13th cen­tu­ry when Niger dona­ted a mea­dow with an eco­no­mic manor near the walls of the Her­bur­ský monas­te­ry. In the 16th cen­tu­ry, this pro­per­ty was taken over by the Jesu­its, and in the 18th cen­tu­ry, they built a cha­pel and orna­men­tal gar­den here. The gar­den was cre­a­ted on the ter­ri­to­ry of the ori­gi­nal flo­odp­lain mea­dow near the Ponáv­ka River. Its aut­hor was the impe­rial gar­de­ner Franz Bis­sin­ger, who plan­ted it in the French style.

In the midd­le of the park stands the Neo-​Renaissance Pavi­li­on, whe­re balls, con­certs, celeb­ra­ti­ons, and exhi­bi­ti­ons are held to this day. It is also kno­wn as the Casi­no and ser­ves as a chil­dre­n’s lei­su­re cen­ter. The cur­rent form of the park dates back to 1840 and was desig­ned by Anto­nín Šebá­nek. Šebá­nek trans­for­med the cha­rac­ter of the gar­den into a park in the English natu­ral sty­le. The park was expan­ded to 22.3 hec­ta­res, beco­ming a city pro­me­na­de, a pla­ce for excur­si­ons, and a cul­tu­ral and social cen­ter. Lužán­ky is still a sports and social cen­ter today. The park is a cul­tu­ral monu­ment. The cur­rent form of the park is the result of recons­truc­ti­on from 1991 to 2012 accor­ding to Ivan Otruba.

In the years 1978, 2015 – 2016, ornit­ho­lo­gists recor­ded 72 spe­cies of birds in the park, of which 29 are nesting. In 2004, an arti­fi­cial bed of the Ponáv­ka River, which once flo­wed through the park, was built. Today, its cour­se is diver­ted into a pipe­li­ne, which hides the embank­ment run­ning next to Drob­né Street.

Lite­ra­tú­ra

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Oslavné, Piešťanské reportáže, Reportáže

Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch

skala
Hits: 9862

Kaž­do­roč­ne sa v Pieš­ťa­noch otvá­ra kúpeľ­ná sezó­na v prvý júno­vý víkend. Orga­ni­zá­to­ri vždy pri­pra­via spo­lo­čen­ský a kul­túr­ny program.

Rok 2012 – Súčas­ťou podu­ja­tia boli aj pre­te­ky dra­čích lodí medzi mos­ta­mi. Sta­rým a Kolo­nád­nym mostom.

Rok 2009 – V roku 2009 sa v prvý júno­vý víkend kona­li voľ­by do európ­ske­ho par­la­men­tu, pre­to sa ten­to­krát Otvo­re­nie kona­lo týž­deň pred­tým ako obvykle.

Eve­ry year, the bat­hing sea­son in Pieš­ťa­ny starts on the first wee­kend of June. Orga­ni­zers alwa­ys pre­pa­re a social and cul­tu­ral program.

Jedes Jahr beginnt in Pieš­ťa­ny am ers­ten Juni­wo­che­nen­de die Bade­sai­son. Die Orga­ni­sa­to­ren bere­i­ten immer ein gesells­chaft­li­ches und kul­tu­rel­les Prog­ramm vor.

Year 2012 – Part of the event were also dra­gon boat races bet­we­en the brid­ges. Old and Kolo­nád­ny Bridge.

Jahr 2012 – Teil der Verans­tal­tung waren auch Dra­chen­bo­ot­ren­nen zwis­chen den Brüc­ken. Alte und Kolo­nád­ny Brücke.

Year 2009 – In 2009, the Euro­pe­an Par­lia­ment elec­ti­ons took pla­ce on the first wee­kend of June, so the Ope­ning took pla­ce a week ear­lier than usu­al this time.

Jahr 2009 – Im Jahr 2009 fan­den die Wah­len zum Euro­pä­is­chen Par­la­ment am ers­ten Juni­wo­che­nen­de statt, daher fand die Eröff­nung die­ses Mal eine Woche früher als gewöhn­lich statt.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, Časová línia, Hudba, Ľudia, Umenie, Zábava

Muzikanti, hudobníci

skala
Hits: 5892

Muzi­kan­ti a hudob­ní­ci zohrá­va­jú neza­stu­pi­teľ­nú úlo­hu v kul­tú­re a spo­loč­nos­ti. Ich vášeň a talent pre hud­bu pri­dá­va­jú zvuk a meló­diu do náš­ho kaž­do­den­né­ho živo­ta. Hud­ba je uni­ver­zál­nym jazy­kom, a hudob­ní­ci sú jej pre­kla­da­teľ­mi. Ich schop­nosť vyjad­ro­vať emó­cie a poci­ty pro­stred­níc­tvom hud­by umož­ňu­je ľuďom pre­ží­vať rôz­ne emo­ci­onál­ne sta­vy a pri­pá­jať sa k hlbo­kým citom. Muzi­kan­ti pris­pie­va­jú k boha­tej roz­ma­ni­tos­ti hudob­ných žán­rov a kul­túr­nych tra­dí­cií. Ich rôz­no­ro­dé štý­ly a vply­vy z rôz­nych čas­tí sve­ta pri­dá­va­jú hud­be šír­ku a fareb­nosť. Hudob­ní­ci hrá­va­jú kľú­čo­vú úlo­hu na kon­cert­ných pódiách a v klu­boch, posky­tu­júc spo­lo­čen­skú zába­vu a umož­ňu­júc komu­ni­tám spo­jiť sa cez hudob­né uda­los­ti a festivaly.

Sklad­ba a inter­pre­tá­cia hud­by sú for­ma­mi ume­lec­ké­ho vyjad­ro­va­nia. Muzi­kan­ti sú tvor­ca­mi, kto­rí vytvá­ra­jú die­la, kto­ré môžu trvať a ovplyv­niť gene­rá­cie. Muzi­kan­ti čas­to vyuču­jú a inšpi­ru­jú ďal­ších, pre­ná­ša­júc svo­je zna­los­ti a vášeň na ďal­šie gene­rá­cie. Hudob­né vzde­lá­va­nie posky­tu­je štu­den­tom prí­le­ži­tosť roz­ví­jať svoj hudob­ný talent a poro­zu­mieť kom­plex­nos­ti hud­by. Hud­ba má tera­pe­utic­ký poten­ciál, a pre­to muzi­kan­ti čas­to pra­cu­jú v oblas­ti hudob­nej tera­pie, pomá­ha­júc ľuďom zvlá­dať stres, bolesť a iné emo­ci­onál­ne výzvy. Pre mno­hých muzi­kan­tov je hud­ba aj spô­so­bom živo­ta a pro­fe­si­onál­nou kari­é­rou. Kon­cer­to­va­nie, nahrá­va­nie, kom­po­no­va­nie a iné aspek­ty hudob­né­ho prie­mys­lu tvo­ria ich den­ný život. Muzi­kan­ti teda nie sú len tvor­ca­mi zvu­ku, ale aj kata­ly­zá­tor­mi kul­túr­nych zmien a spo­jo­va­teľ­mi ľudí pro­stred­níc­tvom uni­ver­zál­nej jazy­ko­vej for­my – hudby.

Musi­cians and per­for­mers play an irrep­la­ce­ab­le role in cul­tu­re and socie­ty. The­ir pas­si­on and talent for music add sound and melo­dy to our eve­ry­day lives. Music is a uni­ver­sal lan­gu­age, and musi­cians are its trans­la­tors. The­ir abi­li­ty to express emo­ti­ons and fee­lings through music allo­ws peop­le to expe­rien­ce vari­ous emo­ti­onal sta­tes and con­nect with deep sen­ti­ments. Musi­cians con­tri­bu­te to the rich diver­si­ty of musi­cal gen­res and cul­tu­ral tra­di­ti­ons. The­ir diver­se sty­les and influ­en­ces from dif­fe­rent parts of the world add bre­adth and vib­ran­cy to music. Musi­cians play a key role on con­cert sta­ges and in clubs, pro­vi­ding social enter­tain­ment and allo­wing com­mu­ni­ties to come toget­her through musi­cal events and festivals.

Com­po­si­ti­on and inter­pre­ta­ti­on of music are forms of artis­tic expres­si­on. Musi­cians are cre­a­tors who pro­du­ce works that can endu­re and influ­en­ce gene­ra­ti­ons. They often teach and ins­pi­re others, pas­sing on the­ir kno­wled­ge and pas­si­on to futu­re gene­ra­ti­ons. Music edu­ca­ti­on pro­vi­des stu­dents with the oppor­tu­ni­ty to deve­lop the­ir musi­cal talent and unders­tand the com­ple­xi­ty of music. Music has the­ra­pe­utic poten­tial, and musi­cians often work in the field of music the­ra­py, hel­ping peop­le cope with stress, pain, and other emo­ti­onal chal­len­ges. For many musi­cians, music is not just a pro­fes­si­on but a way of life. Per­for­ming, recor­ding, com­po­sing, and other aspects of the music indus­try sha­pe the­ir dai­ly lives. Musi­cians are not only cre­a­tors of sound but also cata­lysts for cul­tu­ral chan­ge and con­nec­tors of peop­le through the uni­ver­sal lan­gu­age of music.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Typ krajiny

Námestia

skala
Hits: 2318

Námes­tia majú v his­tó­rii a kul­tú­re mes­ta výni­moč­né mies­to. Sú to mies­ta minu­los­ti, kul­tú­ry, živo­ta mest­ské­ho pro­stre­dia. Námes­tia sú sku­toč­ným srd­com kaž­dé­ho mes­ta. Ich his­to­ric­ký význam, kul­túr­na hod­no­ta, prí­nos pre spo­lo­čen­stvo a urba­nis­tic­ký vplyv robia z tých­to verej­ných pries­to­rov neod­mys­li­teľ­nú súčasť mest­ské­ho živo­ta. Tie­to verej­né pries­to­ry majú schop­nosť spo­jiť ľudí, slú­žiť ako mies­to stret­nu­tí a osláv, a záro­veň pôso­biť ako pries­tor oddy­chu a rela­xá­cie. Väč­ši­na his­to­ric­kých námes­tí vznik­la ako cen­trál­ny bod mes­ta, kde sa stre­tá­va­li obchod­ní­ci, umel­ci, obča­nia a poli­ti­ci. V mno­hých prí­pa­doch sú námes­tia srd­com mest­skej archi­tek­tú­ry, sú plat­for­mou pre kul­túr­ne uda­los­ti a ume­nie. Kon­cer­ty, fes­ti­va­ly, ume­lec­ké výsta­vy a ďal­šie podu­ja­tia sú čas­to uspo­ra­dú­va­né prá­ve na tých­to verej­ných priestoroch.

Námes­tia posky­tu­jú väč­ší pries­tor, kde sa ľudia môžu stre­tá­vať, roz­prá­vať a zdie­ľať svo­je rados­ti a sta­ros­ti. Táto verej­ná inte­rak­cia je vhod­ná pre vytvá­ra­nie spo­lo­čen­stva a posil­ňo­va­nie sociál­nych väzieb. Námes­tia majú nie­len his­to­ric­ký a kul­túr­ny význam, ale tiež pris­pie­va­jú k urba­nis­tic­kej a archi­tek­to­nic­kej kva­li­te mes­ta. Kva­lit­ný dizajn námes­tí môže vytvá­rať prí­jem­né pro­stre­die, kto­ré inšpi­ru­je a pôso­bí ako mag­net pre oby­va­te­ľov aj náv­štev­ní­kov. Okrem toho môže byť cen­trom doprav­ných uzlov a pešej zóny, čo zlep­šu­je cel­ko­vú dostup­nosť a bezpečnosť.

Squ­ares hold a uni­que pla­ce in the his­to­ry and cul­tu­re of a city. They are spa­ces that embo­dy the past, cul­tu­re, and urban life. Squ­ares ser­ve as the true heart of eve­ry city, with the­ir his­to­ri­cal sig­ni­fi­can­ce, cul­tu­ral value, con­tri­bu­ti­ons to the com­mu­ni­ty, and urban impact making them an integ­ral part of urban life. The­se pub­lic spa­ces have the abi­li­ty to bring peop­le toget­her, ser­ving as mee­ting pla­ces and venu­es for celeb­ra­ti­ons, whi­le also pro­vi­ding a spa­ce for rela­xa­ti­on and leisure.

Most his­to­ric squ­ares ori­gi­na­ted as the cen­tral point of a city, whe­re tra­ders, artists, citi­zens, and poli­ti­cians would con­ver­ge. In many cases, squ­ares are the focal points of urban archi­tec­tu­re, acting as plat­forms for cul­tu­ral events and art. Con­certs, fes­ti­vals, art exhi­bi­ti­ons, and other acti­vi­ties are often orga­ni­zed in the­se pub­lic spaces.Squares offer a lar­ger area whe­re peop­le can meet, con­ver­se, and sha­re the­ir joys and con­cerns. This pub­lic inte­rac­ti­on is con­du­ci­ve to buil­ding com­mu­ni­ty and strengt­he­ning social bonds. Squ­ares not only have his­to­ri­cal and cul­tu­ral sig­ni­fi­can­ce but also con­tri­bu­te to the urban and archi­tec­tu­ral quali­ty of a city. Well-​designed squ­ares can cre­a­te a ple­a­sant envi­ron­ment that ins­pi­res and acts as a mag­net for resi­dents and visi­tors ali­ke. Addi­ti­onal­ly, they can ser­ve as tran­s­por­ta­ti­on hubs and pedes­trian zones, impro­ving ove­rall acces­si­bi­li­ty and safety.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hontianske, Ľudia, Oslavné, Reportáže, Slovenské, Vystúpenia

Salamandrové slávnosti v Banskej Štiavnici

skala
Hits: 4501

V Ban­skej Štiav­ni­ci sa kaž­do­roč­ne kona­jú osla­vy mes­ta – tzv. Sala­man­dro­vé dni. V roku 2009 som bol prí­tom­ný počas posled­né­ho dňa také­ho­to podu­ja­tia. Bol som sved­kom okrem iné­ho divad­la pre deti, čoho­si ako jar­mo­ku a via­ce­rých vystú­pe­ní hudob­ní­kov. Na foto­gra­fiách je ľudo­vá hud­ba z maďar­ské­ho Sop­ro­nu, s kto­rým ma mes­to Ban­ská Štiav­ni­ca dlho­roč­nú spo­lu­prá­cu. Pote­ši­li ma svo­jou vese­los­ťou. Na jar­mo­ku bola aj časť, kde sa pre­zen­to­va­la Sop­ron. Neskôr ma upú­ta­la čes­ká sku­pi­na Ter­ne Čhave.

Sala­man­der bol pôvod­ne sláv­nost­ný sprie­vod poslu­chá­čov ban­skoš­tiav­nic­kej aka­dé­mie. Konal sa vždy po zotme­ní, vo svet­le baníc­kych kaha­nov a fakieľ. Po roku 1919, kedy sa odsťa­ho­va­la Vyso­ká ško­la baníc­ka a les­níc­ka do Šop­ro­nu, boha­tý spo­lo­čen­ský život pre­stal. K obno­ve­niu doš­lo po roku 1935. Po 2. sve­to­vej voj­ne sa tra­dí­cia sala­man­dro­vých sprie­vo­dov obno­vi­la 10.9.1949. Do roku 1993 sa však usku­toč­nil iba 8 krát. Od roku 1993 sa koná kaž­do­roč­ne v dru­hý sep­tem­bro­vý týž­deň. Názov je odvo­de­ný pod pohy­bu sala­man­dry škvr­ni­tej. Napo­dob­ňu­júc jej pohyb pre­chá­dza sprie­vod z jed­nej stra­ny uli­ce na dru­hú, čo pri osvet­ľo­va­ní dobo­vý­mi svie­tid­la­mi vytvá­ra pôso­bi­vé divad­lo. V sprie­vo­de sa pohy­bu­je 580 postáv, kto­ré zná­zor­ňu­jú hlav­ne prá­cu a život oby­va­te­ľov mes­ta. Sprie­vod sa pohy­bu­je poma­ly a dôs­toj­ne, vlní sa z jed­nej stra­ny uli­ce na dru­hú (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

In Ban­ská Štiav­ni­ca, the annu­al celeb­ra­ti­on of the city, kno­wn as Sala­man­der Days, takes pla­ce. In 2009, I was pre­sent during the last day of this event. I wit­nes­sed vari­ous acti­vi­ties, inc­lu­ding a chil­dre­n’s the­a­ter, a fair-​like event, and seve­ral musi­cal per­for­man­ces. The pho­tos fea­tu­re folk music from the Hun­ga­rian town of Sop­ron, with which Ban­ská Štiav­ni­ca has a long­stan­ding par­tners­hip. They deligh­ted me with the­ir che­er­ful­ness. The­re was also a part of the fair whe­re Sop­ron was pre­sen­ted. Later, the Czech group Ter­ne Čha­ve caught my attention.

Ori­gi­nal­ly, the Sala­man­der was a fes­ti­ve pro­ces­si­on of stu­dents from the Ban­ská Štiav­ni­ca Aca­de­my. It alwa­ys took pla­ce after dusk, illu­mi­na­ted by mine­r’s lamps and tor­ches. After 1919, when the Mining and Fores­try Uni­ver­si­ty moved to Sop­ron, the rich social life cea­sed. It was revi­ved after 1935. After World War II, the tra­di­ti­on of Sala­man­der pro­ces­si­ons was res­to­red on Sep­tem­ber 10, 1949. Howe­ver, until 1993, it only occur­red eight times. Sin­ce 1993, it has been held annu­al­ly in the second week of Sep­tem­ber. The name is deri­ved from the move­ment of the spot­ted sala­man­der. Mimic­king its move­ment, the pro­ces­si­on cros­ses the stre­et, cre­a­ting a cap­ti­va­ting the­a­ter with peri­od ligh­ting. The para­de inc­lu­des 580 figu­res, main­ly depic­ting the work and life of the city­’s inha­bi­tants. The pro­ces­si­on moves slo­wly and gra­ce­ful­ly, undu­la­ting from one side of the stre­et to the other (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post