2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Hory, Krajina, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, TOP, V čase

Dych zimy v Považskom Inovci

Hits: 2868

Autor: Kor­nel Duffek

Keď sa Pieš­ťan­ca opý­ta­te, kto­ré hory pova­žu­je za svo­je, naj­čas­tej­šie vám odpo­vie, že Považ­ský Ino­vec. Malé Kar­pa­ty síce tiež majú svoj pôvab, ale pred­sa sú len ďalej. V prí­pa­de Považ­ské­ho Inov­ca však sta­čí prejsť Kra­jin­ský most a už môže­te stú­pať pria­mo do hôr. A nie sú to hoci­ja­ké hory – sú pre­špi­ko­va­né his­tó­ri­ou. Náj­de­te v nich sko­ro všet­ky kul­túr­ne vrstvy – od pra­ve­kých lov­cov až po sta­rých Slo­va­nov. Nachá­dza sa tu veľ­ká kon­cen­trá­cia román­skych rotúnd, snáď naj­väč­šia na úze­mí Slo­ven­ska, a zvyš­ky stre­do­ve­kých hra­dov. A to sme ešte neho­vo­ri­li o krás­nych prí­rod­ných sce­né­riách a kra­so­vých jas­ky­niach ako je Čer­to­va pec.

Považ­ský Ino­vec býva prí­ťaž­li­vý a zau­jí­ma­vý nie­len v plnom kve­te, ale v kaž­dom roč­nom obdo­bí, zimu nevy­ní­ma­júc. V čase, keď pad­nú na kra­ji­nu hmlymra­zy, a šofé­ri začí­na­jú šom­rať na rizi­ko­vé poča­sie, vzni­ká v horách čosi roz­práv­ko­vé – kaž­dý strom, konár, steb­lo, suchý list či ihlič­ka sa oba­ľu­je do bie­lych kryš­tá­li­kov. Je to dych zimy, kto­rý spra­vid­la netr­vá dlho. Pre­to musí­te to divad­lo prí­ro­dy sle­do­vať veľ­mi inten­zív­ne, aby vám neuni­kol žiad­ny detail. Najk­raj­ší pohľad na jem­ný srieň sa naskyt­ne vte­dy, keď zasvie­ti sln­ko. Čas­to sa však stá­va, že sln­ko svie­ti prí­liš inten­zív­ne a vte­dy bie­le kryš­tá­li­ky začí­na­jú opa­dá­vať a strá­cať – zra­zu je po pred­sta­ve­ní. Ešte šťas­tie, že máte pri sebe foto­apa­rát, s kto­rým aspoň zlo­mok toho, čo ste vide­li, zachy­ti­li. Doma na disp­le­ji počí­ta­ča zis­tí­te, že to všet­ko nebol iba pre­lud, ale sku­toč­nosť. A potom sa mož­no zamys­lí­te nad hra­vos­ťou a pre­men­li­vos­ťou prírody.

Je veľ­ká vymo­že­nosť pre kaž­dé mes­to, keď má svo­ju rie­ku či svo­je hory. Pieš­ťa­ny majú obo­je. VáhPovaž­ský Ino­vec. A ešte aj čosi navy­še – ter­mál­ne lie­či­vé pra­me­ne.


When you ask some­one from Pieš­ťa­ny which moun­tains they con­si­der the­ir own, most often they will tell you Považ­ský Ino­vec. Whi­le the Small Car­pat­hians also have the­ir charm, they are a bit fart­her away. In the case of Považ­ský Ino­vec, howe­ver, you just need to cross the Kra­jin­ský brid­ge, and you can start ascen­ding right into the moun­tains. And the­se are not just any moun­tains — they are infu­sed with his­to­ry. You can find almost all cul­tu­ral lay­ers here, from pre­his­to­ric hun­ters to the ancient Slavs. The­re is a lar­ge con­cen­tra­ti­on of Roma­ne­sque rotun­das, per­haps the lar­gest in Slo­va­kia, and the rem­nants of medie­val cast­les. And tha­t’s not to men­ti­on the beau­ti­ful natu­ral sce­ne­ry and karst caves like Čer­to­va pec.

Považ­ský Ino­vec is att­rac­ti­ve and inte­res­ting not only in full blo­om but in eve­ry sea­son, inc­lu­ding win­ter. At the time when mists and frosts fall on the lands­ca­pe, and dri­vers begin to com­plain about ris­ky weat­her, somet­hing magi­cal hap­pens in the moun­tains — eve­ry tree, branch, stem, dry leaf, or need­le is cove­red in whi­te crys­tals. It’s the bre­ath of win­ter, which usu­al­ly does­n’t last long. The­re­fo­re, you have to inten­se­ly watch this natu­re play to not miss any detail. The most beau­ti­ful view of the deli­ca­te frost occurs when the sun shi­nes. Howe­ver, it often hap­pens that the sun shi­nes too inten­se­ly, and then the whi­te crys­tals begin to fall and disap­pe­ar, sud­den­ly ending the per­for­man­ce. Luc­ki­ly, you have a came­ra with you to cap­tu­re at least a frac­ti­on of what you saw. At home on the com­pu­ter scre­en, you rea­li­ze that it was not just a pre­lu­de but a rea­li­ty. And then, you might ref­lect on the pla­y­ful­ness and varia­bi­li­ty of nature.

It is a gre­at advan­ta­ge for any town to have its river or moun­tains. Pieš­ťa­ny has both. The Váh River and Považ­ský Ino­vec. And even a litt­le extra — ther­mal hea­ling springs.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Chorvátsko – dovolenkový raj mnohých Slovákov

Hits: 6056

Chor­vát­sko (Hrvat­ska) je pre Slo­vá­kov asi naj­po­pu­lár­nej­šia dovo­len­ko­vá kra­ji­na. Obmý­va ju Jad­ran­ské more. Leží na Bal­kán­skom polo­stro­ve, na dru­hom bre­hu mora sa nachá­dza Talian­sko.

Roz­lo­ha Chor­vát­ska je 56 542 km2, na kto­rých žilo v roku 2005 tak­mer 4.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. V sta­ro­ve­ku bolo úze­mie Chor­vát­ska osíd­le­né ilýr­sky­mikelt­ský­mi kmeň­mi. V 1. až 5 sto­ro­čí bolo súčas­ťou Rím­skej ríše, do 9. sto­ro­čia Byzant­skej ríše. V 6. – 7 sto­ro­čí osíd­ľo­va­li úze­mie Slo­va­nia a Ava­ri. Kon­com 9. sto­ro­čia vznik­lo Chor­vát­ske knie­žat­stvo (krá­ľov­stvo), čas­ti Sla­vón­ska sú však súčas­ťou Uhor­ska (wiki​pe​dia​.sk). V roku 925 zjed­no­til Chor­vát­sky štát kráľ Tomi­slav (cro​atia​emb​.net)Od začiat­ku 12. sto­ro­čia až do roku 1918 bolo úze­mie súčas­ťou Uhor­ska, mimo Dal­má­cie. Dal­má­cia bola od 14 sto­ro­čia do roku 1797 pod kon­tro­lou Bená­tok, neskôr Rakús­ka. Od 15. sto­ro­čia pre­bie­ha­li ata­ky Osman­skej ríše, až do roku 1700. Od polo­vi­ce 19. sto­ro­čia sa zača­lo for­mo­vať chor­vát­ske národ­né hnu­tie. Po rakúsko-​maďarskom vyrov­na­ní pat­rí Chor­vát­sko v rám­ci Zali­tav­ska do Rakúsko-​Uhorska s čias­toč­nou auto­nó­mi­ou s na čele sto­ja­cim bánom. Po 1. sve­to­vej voj­ne sa Chor­vát­sko spo­lu s Dal­má­ci­ou sta­lo súčas­ťou Krá­ľov­stva Srbov, Chor­vá­tov a Slo­vin­cov, kto­ré sa v roku 1929 pre­me­no­va­lo na Juho­slá­viu. Vyhlá­se­nie samos­tat­nos­ti 25.6.1991 vyvo­la­lo občian­sku voj­nu, kto­rá trva­la až do roku 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Chor­vát­sko vznik­lo na pozos­tat­koch Rím­skej ríše. Dnes má Chor­vát­sko cca 1185 ostro­vov a polo­os­tro­vov (cro​atia​emb​.net). Osíd­le­ných je iba 66 z nich. Rozp­res­tie­ra sa na plo­che 56 540 km2, na kto­rých žije tak­mer 5 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Chor­vát­sko vyhlá­si­lo svo­ju nezá­vis­losť v roku 1991. Nie­kto­ré dovo­len­ko­vé stre­dis­ká: Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). V Novig­ra­de sa nachá­dza­jú hrad­by z čias Benát­skej repub­li­ky. V Zada­re napr. Rím­ske námes­tie z 1. sto­ro­čia. V Pule rím­sky amfi­te­áter Kolo­se­um z 1. sto­ro­čia, Augus­tov chrám, Her­ku­lo­va brá­na. Chor­vát­sko oplý­va aj prí­rod­ný­mi des­ti­ná­cia­mi, veľ­mi zná­me sú Plit­vic­ké jaze­rá (des​ti​na​cie​.sk).


Cro­atia (Hrvat­ska) is pro­bab­ly the most popu­lar holi­day des­ti­na­ti­on for Slo­vaks. It is was­hed by the Adria­tic Sea and is loca­ted on the Bal­kan Penin­su­la, with Ita­ly on the oppo­si­te shore.

The area of Cro­atia is 56,542 km², and in 2005, it was home to near­ly 4.5 mil­li­on inha­bi­tants. In ancient times, the ter­ri­to­ry of Cro­atia was sett­led by Illy­rian and Cel­tic tri­bes. From the 1st to the 5th cen­tu­ry, it was part of the Roman Empi­re and later part of the Byzan­ti­ne Empi­re until the 9th cen­tu­ry. In the 6th7th cen­tu­ry, the area was inha­bi­ted by Slavs and Avars. By the end of the 9th cen­tu­ry, the Prin­ci­pa­li­ty (King­dom) of Cro­atia was for­med, with parts of Sla­vo­nia being part of Hun­ga­ry (wiki​pe​dia​.sk). In 925, King Tomi­slav uni­fied the Cro­atian sta­te (cro​atia​emb​.net). From the ear­ly 12th cen­tu­ry until 1918, the ter­ri­to­ry was part of Hun­ga­ry, exc­lu­ding Dal­ma­tia. Dal­ma­tia was under the con­trol of Veni­ce from the 14th cen­tu­ry to 1797 and later Aus­tria. From the 15th cen­tu­ry, the­re were Otto­man Empi­re attacks until 1700. In the mid-​19th cen­tu­ry, the Cro­atian nati­onal move­ment began to form. After the Austro-​Hungarian Com­pro­mi­se, Cro­atia beca­me part of Austria-​Hungary wit­hin the fra­me­work of Cis­le­it­ha­nia, with par­tial auto­no­my under a ban. After World War I, Cro­atia, along with Dal­ma­tia, beca­me part of the King­dom of Serbs, Cro­ats, and Slo­ve­nes, which was rena­med Yugo­sla­via in 1929. The dec­la­ra­ti­on of inde­pen­den­ce on June 25, 1991, led to the Cro­atian War of Inde­pen­den­ce, which las­ted until 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Cro­atia emer­ged on the rem­nants of the Roman Empi­re. Today, Cro­atia has about 1185 islands and penin­su­las (cro​atia​emb​.net), but only 66 of them are inha­bi­ted. It stret­ches over an area of 56,540 km², with almost 5 mil­li­on inha­bi­tants. Cro­atia dec­la­red its inde­pen­den­ce in 1991. Some holi­day resorts inc­lu­de Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). In Novig­rad, the­re are walls from the time of the Vene­tian Repub­lic. In Zadar, for exam­ple, the­re is the Roman Forum from the 1st cen­tu­ry. In Pula, the Roman amp­hit­he­a­ter Colos­se­um from the 1st cen­tu­ry, Augus­tus’ Tem­ple, and Her­cu­les’ Gate. Cro­atia is also rich in natu­ral des­ti­na­ti­ons, with the Plit­vi­ce Lakes being very famous (des​ti​na​cie​.sk).


Hrvat­ska je vje­ro­jat­no naj­po­pu­lar­ni­ja des­ti­na­ci­ja za Slo­va­ke. Opla­ku­je je Jad­ran­sko more, a nala­zi se na Bal­kan­skom polu­oto­ku, s Ita­li­jom s dru­ge stra­ne mora.

Povr­ši­na Hrvat­ske izno­si 56.542 km², a 2005. godi­ne na njoj je živ­je­lo goto­vo 4,5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. U antič­ko doba, teri­to­rij Hrvat­ske nasel­ja­va­li su Ili­ri i Kelt­ski ple­me­ni. Od 1. do 5. stol­je­ća bila je dio Rim­skog Car­stva, a kas­ni­je Bizant­skog Car­stva do 9. stol­je­ća. U 6. i 7. stol­je­ću pod­ruč­je su nasel­ja­va­li Sla­ve­ni i Ava­ri. Kra­jem 9. stol­je­ća nasta­lo je Kne­že­vi­na (Kral­je­vi­na) Hrvat­ska, pri čemu su dije­lo­vi Sla­vo­ni­je bili dio Ugar­ske (wiki​pe​dia​.sk). Godi­ne 925. kralj Tomi­slav uje­di­nio je Hrvat­sku (cro​atia​emb​.net). Od počet­ka 12. stol­je­ća do 1918. godi­ne teri­to­rij je bio dio Ugar­ske, izu­zev Dal­ma­ci­je. Dal­ma­ci­ja je bila pod kon­tro­lom Mle­tač­ke Repub­li­ke od 14. do 18. stol­je­ća, a zatim Aus­tri­je. Od 15. stol­je­ća bila su pri­sut­na osman­ska osva­jan­ja sve do 1700. godi­ne. Sre­di­nom 19. stol­je­ća poče­lo se for­mi­ra­ti hrvat­sko naci­onal­no pokre­tan­je. Nakon austro-​ugarskog dogo­vo­ra, Hrvat­ska je posta­la dio Austro-​Ugarske unu­tar okvi­ra Cis­laj­ta­ni­je, s dje­lo­mič­nom auto­no­mi­jom pod banom. Nakon Prvog svjet­skog rata, Hrvat­ska je zajed­no s Dal­ma­ci­jom posta­la dio Kral­je­vi­ne Srba, Hrva­ta i Slo­ve­na­ca, koja se 1929. godi­ne pre­ime­no­va­la u Jugo­sla­vi­ju. Prog­la­šen­je neovis­nos­ti 25. lipn­ja 1991. godi­ne izaz­va­lo je Domo­vin­ski rat, koji je tra­jao do 1995. godi­ne (wiki​pe​dia​.sk).

Hrvat­ska se for­mi­ra­la na osta­ci­ma Rim­skog Car­stva. Danas Hrvat­ska ima otp­ri­li­ke 1185 oto­ka i polu­oto­ka (cro​atia​emb​.net), ali samo 66 ih je nasel­je­no. Pro­te­že se na pod­ruč­ju od 56.540 km², na kojem živi goto­vo 5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. Hrvat­ska je prog­la­si­la neovis­nost 1991. godi­ne. Neki od odma­ra­liš­ta ukl­ju­ču­ju Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). U Novig­ra­du posto­je zidi­ne iz vre­me­na Mle­tač­ke Repub­li­ke. U Zadru, pri­mje­ri­ce, nala­zi se Rim­ski forum iz 1. stol­je­ća. U Puli rim­ski amfi­te­a­tar Kolo­se­um iz 1. stol­je­ća, Augus­tov hram i Her­ku­lo­va vra­ta. Hrvat­ska tako­đer obi­lu­je pri­rod­nim des­ti­na­ci­ja­ma, a vrlo su pozna­ta Plit­vič­ka jeze­ra (des​ti​na​cie​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mokrade, Príroda, Prírodné, Rieky, TOP, Typ krajiny

Záplavy

Hits: 1273

Zápla­vy sú prí­rod­ným javom, pri kto­rom dochá­dza k nad­mer­né­mu zapla­vo­va­niu oblas­tí suchej zeme v dôsled­ku zvý­še­né­ho sta­vu vody. Ten­to jav môže byť spô­so­be­ný rôz­ny­mi fak­tor­mi vrá­ta­ne sil­né­ho daž­ďa, prú­de­nia riek, tope­nia sne­hu, cyk­lón, či dokon­ca tsu­na­mi. Zápla­vy môžu mať znač­ný vplyv na život­né pro­stre­die, spo­loč­nosť a hos­po­dár­stvo. Rie­ky, kto­ré vyj­dú z bre­hov, ale­bo inten­zív­ny dážď, kto­rý pre­kro­čí schop­nosť pôdy absor­bo­vať vodu, môžu spus­tiť zápla­vy v krát­kom čase. Zápla­vy môžu spô­so­biť eró­ziu pôdy, zne­čis­te­nie vôd odpad­mi a che­mi­ká­lia­mi. V dôsled­ku záplav môže dôjsť k hro­ma­de­niu bah­na a odpad­kov, čo spô­so­bu­je envi­ron­men­tál­ne problémy.


Flo­ods are a natu­ral phe­no­me­non in which are­as of dry land beco­me exces­si­ve­ly inun­da­ted due to an inc­re­a­sed water level. This occur­ren­ce can be trig­ge­red by vari­ous fac­tors, inc­lu­ding hea­vy rain­fall, river overf­low, sno­wmelt, cyc­lo­nes, or even tsu­na­mis. Flo­ods can have a sig­ni­fi­cant impact on the envi­ron­ment, socie­ty, and the eco­no­my. Rivers overf­lo­wing the­ir banks or inten­se rain­fall exce­e­ding the soil’s abi­li­ty to absorb water can lead to flo­oding in a short peri­od. Flo­ods can cau­se soil ero­si­on and con­ta­mi­na­te water with deb­ris and che­mi­cals. The accu­mu­la­ti­on of mud and was­te as a result of flo­oding can con­tri­bu­te to envi­ron­men­tal issu­es. In the event of catas­trop­hic flo­ods, coor­di­na­ted huma­ni­ta­rian aid and the res­to­ra­ti­on of affec­ted are­as are cru­cial fac­tors in retur­ning impac­ted com­mu­ni­ties to normalcy.


Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Dokumenty, TOP, V čase

Vianoce

Hits: 1465

Via­no­ce sú osla­vou, kto­rá nesie so sebou magic­kú atmo­sfé­ru, radost­né oča­ká­va­nia a ducha spo­lu­pat­rič­nos­ti. Via­no­ce sú obdo­bím lás­ky, rados­ti a poko­ja. Napriek svo­jej rôz­no­ro­dos­ti a indi­vi­du­ál­nym zvy­kom zdru­žu­jú ľudí a pri­ná­ša­jú do ich živo­tov čaro via­noč­né­ho kúz­la. Ten­to svia­tok, pova­žo­va­ný mno­hý­mi za najk­raj­ší čas roka, je spo­je­ný s rôz­ny­mi tra­dí­cia­mi a zvyk­mi, kto­ré zdo­bia domy a napĺňa­jú srd­cia tep­lom. Domá­ce a aj verej­né pries­to­ry sa začí­na­jú zará­bať via­noč­nou výzdo­bou. Strom­če­ky zdo­bia far­ba­mi, ozdo­ba­mi a sve­tiel­ka­mi, vytvá­ra­júc nád­her­ný pohľad. Osvet­le­né uli­ce a námes­tia pri­dá­va­jú kúz­lo do noč­ných hodín. Tra­dič­né via­noč­né trhy sú mies­tom, kde sa ľudia stre­tá­va­jú, ponú­ka­jú sa tam rôz­ne výrob­ky, od via­noč­ných ozdôb cez ruč­ne vytvo­re­né výrob­ky po lahod­né dobroty.

Špe­ci­fic­ké jed­lá a dob­ro­ty sú neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou via­noč­ných osláv. Vo výba­ve sú čas­to kla­sic­ké jed­lá, ako kapust­ni­ca, kapor, ryba, šošo­vi­ca a ďal­šie dob­ro­ty. Dar­če­ky pat­ria k via­noč­nej tra­dí­cii. Roz­dá­va­nie dar­če­kov je vrcho­lom via­noč­né­ho dňa. Nábo­žen­ské a rodin­né obra­dy pri­dá­va­jú hlb­ší význam sviat­ku. Via­noč­ná pol­noč­ná omša a spo­loč­né mod­lit­by vytvá­ra­jú spo­lu­pat­rič­nú atmo­sfé­ru. Via­noč­né fil­my a hud­ba pri­dá­va­jú k sviat­ku ďal­ší kúsok poho­dy. Tra­dič­né pes­nič­ky a fil­mo­vé kla­si­ky tvo­ria neod­de­li­teľ­nú súčasť via­noč­nej atmosféry.


Chris­tmas is a celeb­ra­ti­on that brings with it a magi­cal atmo­sp­he­re, joy­ful expec­ta­ti­ons, and a spi­rit of soli­da­ri­ty. It is a time of love, joy, and pea­ce. Des­pi­te its diver­si­ty and indi­vi­du­al cus­toms, it uni­tes peop­le and brings the enchant­ment of Chris­tmas magic into the­ir lives. Con­si­de­red by many as the most beau­ti­ful time of the year, Chris­tmas is asso­cia­ted with vari­ous tra­di­ti­ons and cus­toms that adorn homes and fill hearts with warmth. Both domes­tic and pub­lic spa­ces begin to adorn them­sel­ves with Chris­tmas deco­ra­ti­ons. Chris­tmas tre­es are ador­ned with colors, orna­ments, and lights, cre­a­ting a beau­ti­ful spec­tac­le. Illu­mi­na­ted stre­ets and squ­ares add magic to the night­ti­me hours. Tra­di­ti­onal Chris­tmas mar­kets are pla­ces whe­re peop­le gat­her, offe­ring a varie­ty of pro­ducts, from Chris­tmas deco­ra­ti­ons to handc­raf­ted items and deli­ci­ous treats.

Spe­ci­fic foods and deli­ca­cies are an integ­ral part of Chris­tmas celeb­ra­ti­ons. The menu often inc­lu­des tra­di­ti­onal dis­hes such as cab­ba­ge soup, carp, fish, len­tils, and other goodies. Gift-​giving is a Chris­tmas tra­di­ti­on, and exchan­ging pre­sents is the high­light of the Chris­tmas day. Reli­gi­ous and fami­ly cere­mo­nies add a dee­per mea­ning to the holi­day. Chris­tmas mid­night mass and com­mu­nal pra­y­ers cre­a­te a sen­se of soli­da­ri­ty. Chris­tmas movies and music add an extra touch of cozi­ness to the holi­day. Tra­di­ti­onal songs and film clas­sics are an integ­ral part of the Chris­tmas atmo­sp­he­re. In essen­ce, Chris­tmas is a time when peop­le come toget­her in an atmo­sp­he­re of love, joy, and pea­ce. Des­pi­te its vari­ous cus­toms, it uni­tes peop­le and brings the charm of Chris­tmas magic into the­ir lives.



Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy, TOP

Korene

Hits: 1534

Kore­ne sú život­ným uzlom rast­lín, pre­ni­ka­jú­cim hlbo­ko do zeme a tvo­ria­cim základ­ňu pre ich rast a vita­li­tu. Čím viac roz­vet­ve­ných kore­ňov, tým viac miest na absor­pciu vody a živín. Rast­li­ny majú rôz­ne typy kore­ňov. Kore­ne slú­žia aj ako záso­bá­reň živín, kore­ne posky­tu­jú aj sta­bil­nú opo­ru pre rast­li­nu, upev­ňu­jú ju v pôde. V nie­kto­rých rast­li­nách domi­nu­je jeden sil­ný koreň, kto­rý je zná­my ako hlav­ný koreň. Výho­dou je hlb­šia penet­rá­cia do pôdy. Mno­ho rast­lín má veľa ved­ľaj­ších kore­ňov, kto­ré vyras­ta­jú z hlav­né­ho kore­ňa a roz­vet­vu­jú sa v oko­lí. Nie­kto­ré rast­li­ny majú vzduš­né kore­ne, kto­ré vyras­ta­jú nad zem­ský povrch a slú­žia na zís­ka­va­nie vzduš­nej vlh­kos­ti ale­bo na pod­po­ru rast­lín. Kore­ne môžu vytvá­rať sym­bi­otic­ké vzťa­hy s huba­mi, kto­ré zvy­šu­jú schop­nosť rast­lín absor­bo­vať živi­ny. Rast­li­ny s koreň­mi pris­pie­va­jú k vytvá­ra­niu pôd­nej štruk­tú­ry tým, že zabra­ňu­jú eró­zii a udr­žia­va­jú pôdu pohromade.


Roots act as the life knot for plants, penet­ra­ting deep into the soil and for­ming the foun­da­ti­on for the­ir gro­wth and vita­li­ty. The more bran­ched the roots, the more sites avai­lab­le for the absorp­ti­on of water and nut­rients. Plants exhi­bit vari­ous types of roots, each ser­ving uni­que func­ti­ons in sus­tai­ning plant life. Roots func­ti­on not only as nut­rient reser­vo­irs but also pro­vi­de stab­le sup­port for the plant, ancho­ring it firm­ly in the soil. In some plants, a sin­gle strong root domi­na­tes, kno­wn as the pri­ma­ry root. The advan­ta­ge lies in dee­per penet­ra­ti­on into the soil. Many plants fea­tu­re nume­rous late­ral roots bran­ching from the pri­ma­ry root, exten­ding into the sur­roun­ding area. Cer­tain plants deve­lop aerial roots that grow abo­ve the ground, ser­ving pur­po­ses such as absor­bing atmo­sp­he­ric mois­tu­re or sup­por­ting the plant. Roots can estab­lish sym­bi­otic rela­ti­ons­hips with fun­gi, enhan­cing the plants’ abi­li­ty to absorb nut­rients. Plants with well-​developed roots con­tri­bu­te to the cre­a­ti­on of stab­le soil struc­tu­res, pre­ven­ting ero­si­on and main­tai­ning soil cohe­si­on. In essen­ce, roots play a mul­ti­fa­ce­ted role in the life of plants, exten­ding the­ir influ­en­ce below the sur­fa­ce and fos­te­ring intri­ca­te con­nec­ti­ons wit­hin the eco­sys­tems they inhabit.


Use Facebook to Comment on this Post