Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Kamenica – obec v Spišskošarišskom medzihorí

skala
Hits: 3254

Kamenica je obec ležiaca v Spišskošarišskom medzihorí. Na ceste z Prešova do Starej Ľubovne. Nad obcou sa čnie hrad Kamenica.

Z obdobia 10. – 12. storočia sa tu zistilo slovanské pohrebisko. Obec vznikla v polovici 13. storočia pod kráľovským poľovníckym hradom Kamenica. Prvá zmienka je z roku 1248 po prvom tatárskom vpáde, prípadne z roku 1270 (hodnovernejšia). Hradný vrch Kamenica, bralo vysoké 725 metrov nad morom, bolo útočiskom pred Tatármi (kamenica.sk). Kamenický hrad dal podľa dochovaných písomností postaviť v prvej polovici 13. storočia Dietrich – gróf spišských Sasov okolo roku 1248 (kamennaveza.sk). Kamenica uvádza ako Torkueley, Thorkw, Torkow. Administratívne toto územie spravovali z panstva a hradu  do druhej polovici 13. storočia. V roku 1600 bolo v obci 31 obývaných (kamenica.sk). Hrad bol zničený vojskami Šimona Forgáča v roku 1556 (Wikipedia). V roku 1816 došlo k zbúraniu hradných múrov. V Kamenici žilo v minulosti sedliacke a želiarske obyvateľstvo, neskôr roľníctvom, drevorubačstvom, pastierstvom. V 20-tych rokoch 20. storočia a po skončení II. svetovej , sa mnohí obyvatelia vysťahovali do Ameriky (kamenica.sk). V obci žije dnes asi 1830 obyvateľov (kamenica.sk). O zachovanie hradu sa v súčasnosti stará občianske združenie Kamenná veža (Wikipedia).

Kamenica is a village located in the Spišsko-šarišské Medzihorie, on the road from Prešov to . Above the village stands Kamenica Castle.

From the 10th to the 12th century, a Slavic cemetery was discovered in this area. The village was established in the mid-13th century beneath the royal hunting castle of Kamenica. The first mention is from 1248, after the first Mongol invasion, possibly from 1270 (more reliable). Kamenica Castle, rising 725 meters above sea level, served as a refuge against the Mongols (kamenica.sk). According to preserved documents, Dietrich, the count of Saxons, built Kamenica Castle in the first half of the 13th century, around 1248 (kamennaveza.sk). Kamenica is also mentioned as Torkueley, Thorkw, Torkow. Administratively, this territory was managed from the Šariš estate and castle until the second half of the 13th century. In 1600, there were 31 inhabited houses in the village (kamenica.sk). The castle was destroyed by the forces of Šimon Forgáč in 1556 (Wikipedia). In 1816, the castle walls were demolished. In the past, Kamenica was home to peasants and ironworkers, later engaged in agriculture, logging, and shepherding. In the 1920s and after the end of World War II, many residents emigrated to America (kamenica.sk). The village is currently inhabited by approximately 1830 people (kamenica.sk). The preservation of the castle is now the responsibility of the civic association Kamenná veža (Wikipedia).

Kamenica to wieś położona na obszarze Spišsko-šarišské Medzihorie, na drodze z Prešova do Stará Ľubovňa. Ponad wsią wznosi się zamek Kamenica.

Z okresu X-XII wieku odkryto tu słowiańskie cmentarzysko. Wieś powstała w połowie XIII wieku pod królewskim łowieckim zamkiem Kamenica. Pierwsza wzmianka pochodzi z roku 1248, po pierwszym najazdzie Mongołów, prawdopodobnie z roku 1270 (bardziej wiarygodna). Zamek Kamenica, wznoszący się na wysokość 725 metrów nad poziomem morza, służył jako schronienie przed Mongołami (kamenica.sk). Według zachowanych dokumentów, Dietrich, hrabia spišskich Sasów, wzniósł zamek Kamenica w pierwszej połowie XIII wieku, około roku 1248 (kamennaveza.sk). Kamenica występuje także jako Torkueley, Thorkw, Torkow. Administracyjnie obszar ten był zarządzany z posiadłości i zamku Šariš do drugiej połowy XIII wieku. W 1600 roku we wsi było 31 zamieszkałych domów (kamenica.sk). Zamek został zniszczony przez siły Šimona Forgáča w 1556 roku (Wikipedia). W 1816 roku mury zamku zostały zburzone. W przeszłości Kamenica było domem dla chłopów i hutników żelaza, później zajmowali się rolnictwem, wycinką drzewa i pasterstwem. W latach 20. XX wieku i po zakończeniu II wojny światowej wielu mieszkańców wyemigrowało do Ameryki (kamenica.sk). Obecnie wieś zamieszkuje około 1830 osób (kamenica.sk). O zachowanie zamku troszczy się obecnie stowarzyszenie obywatelskie Kamenná veža (Wikipedia).

Камениця – село, розташоване в міжгір’ї Спішсько-Шарішське, на дорозі з Прешова до Старої Любовні. Над селом видно замок Камениця.

З епохи X-XII століть тут виявлено слов’янське кладовище. Село з’явилося в середній частині XIII століття під королівським мисливським замком Камениця. Перша згадка відноситься до 1248 року після першого нашестя монголів, можливо до 1270 року (надійніша). Замок Камениця, що підіймається на висоту 725 метрів над рівнем моря, слугував притулком від монголів (kamenica.sk). За збереженими документами, Дітрих, граф спішських Сасів, збудував замок Камениця в першій половині XIII століття, близько 1248 року (kamennaveza.sk). Камениця також згадується як Torkueley, Thorkw, Torkow. Адміністративно цю територію управляли з маєтку і замку Шаріш до другої половини XIII століття. У 1600 році в селі було 31 заселений будинок (kamenica.sk). Замок був знищений військами Шимона Форгача в 1556 році (Вікіпедія). У 1816 році стіни замку були з

руйновані. Камениця в минулому була домом для селян і залізярів, пізніше займалася сільським господарством, рубкою лісу та пастушеством. У 20-х роках XX століття і після закінчення Другої світової війни багато мешканців емігрували в Америку (kamenica.sk). В селі зараз проживає приблизно 1830 осіб (kamenica.sk). Збереженням замку наразі займається громадське об’єднання Kamenná veža (Вікіпедія).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Liptov, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Kostol zo stredoveku v Ludrovej

skala
Hits: 4012

Kostolík stojí v poli asi kilometer od Ružomberka mimo samotnej Ludrová, neďaleko obce Štiavnička. Kostolík bol postavený v tretej tretine 13. storočia (apsida.sk). Dá sa uvažovať, že mohol byť vystavený na mieste staršieho kostola (Kahoun, 2002). V prvej polovici 15. storočia bol jeho interiér aj exteriér kostolíka vyzdobený nástennými maľbami. V roku 1447 bol obsadený bratríkmi. Celé 16. storočie i začiatok 17. storočia bol v rukách katolíkov. Protestanti ho prevzali až v júni 1617 a udržali si ho do roku 1679. Katolíkom sa vrátil v roku 1709. V roku 1826 bol postavený nový kostol v obci Villa Ludrová a kostolík na Kúte začal postupne chátrať. V roku 1843 však bol opätovne vysvätený vďaka úsiliu Mórica Rakovského z Liptovskej Štiavnice. Sväté omše sa tu potom slúžili až do roku 1953. Od roku 1954 je majetkom štátu, v správe Liptovského múzea v Ružomberku. V rokoch 1958 – 1966 bol obnovený, v 70-tych rokoch bol sprístupnený verejnosti (apsida.sk). Na stenách je 34 obrazov znázorňujúcich život Ježiša Krista. Zakrivenie stien je zámerné – aby mal kostol dobrú akustiku (Jaloviarová). Traduje sa, že na vstupnom portáli je množstvo rýh od mečov šľachticov, ktorí takto vzdávali úctu pánovi domu, v tomto prípade Bohu. Najväčšiu vraj urobil poľský kráľ Ján Sobieski (apsida.sk).

V kostolíku je podľa ďalšej legendy pochovaný majster templárskeho rádu Johann Gottfried von Herberstein. Výskum však nepotvrdil prítomnosť templárov v tejto oblasti. Pri kostolíku a v ňom sa nakrúcali viaceré filmy, napríklad Tisícročná včela či Legenda o lietajúcom Cypriánovi. V súčasnosti sú vonkajšie fasády sú v dosť zlom stave. V roku 2011 získalo múzeum dotáciu na reštaurovanie fresiek, v roku 2012 bola čiastočne vymenená strešná krytina. Využíva sa aj na príležitostné sobáše a rôzne (apsida.sk).

The small church stands in the field about a kilometer from Ružomberok, outside the village of Ludrová, near Štiavnička. The church was built in the third third of the 13th century (apsida.sk). It is conceivable that it could have been erected on the site of an older church (Kahoun, 2002). In the first half of the 15th century, both the interior and exterior of the church were adorned with frescoes. In 1447, it was occupied by the Brethren. Throughout the 16th century and the beginning of the 17th century, it remained in the hands of Catholics. Protestants took control only in June 1617 and held it until 1679. It returned to Catholics in 1709. In 1826, a new church was built in the village of Villa Ludrová, and the little church on Kút gradually fell into disrepair. However, in 1843, it was consecrated again, thanks to the efforts of Móric Rakovský from Liptovská Štiavnica. Holy masses were served here until 1953. Since 1954, it has been state property, under the administration of the Museum in Ružomberok. It underwent restoration between 1958 and 1966 and was opened to the public in the 1970s (apsida.sk). There are 34 paintings on the walls depicting the life of Jesus Christ. The curvature of the walls is intentional, designed to provide good acoustics in the church (Jaloviarová). According to tradition, the entrance portal bears many sword marks from the homage paid by nobles to the lord of the manor, in this case, God. The largest mark is said to have been made by Polish King John Sobieski (apsida.sk).

According to another legend, the master of the Templar order, Johann Gottfried von Herberstein, is buried in the church. However, research has not confirmed the presence of Templars in this area. Several films, such as „The Millennial Bee“ and „The Legend of Flying Cyprian,“ were filmed around the church. Currently, the external facades are in quite poor condition. In 2011, the museum received a grant for the restoration of frescoes, and in 2012, the roofing was partially replaced. The church is also used for occasional weddings and various cultural events (apsida.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Hrady, Liptov, Umenie, Stavby, Fotografie

Likavský hrad

skala
Hits: 3950

Je najväčším hradom Liptova (liptov.sk). Podľa niektorých ho postavili templárski rytieri, iní za jeho budovateľa pokladajú majstra Tomáša Csókaköiho (kamennydom.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1315, vtedy bol jeho majiteľom župan Donč (wikipedia.sk). Pánom na hrade v roku 1397 bol moravský margróf Prokop, ale o dva roky neskôr ho vyhnal kráľ Žigmund, ktorý hrad dal uhorskému palatínovi Mikulášovi a Jánovi Garovi, ktorý ju mali do roku 1418. V septembri 1431 husiti Likavu vypálili. Po ich odchode v roku 1434 bola Likava majetkom Jána Hunyadyho. Neskôr Peter Komorowský. kráľ Matej I., Ján Korvín, Zápoľskí. V rokoch 1569 – 1580 chorvátsky veľmož Ján Krušič. Od roku 1580 Illésházovci. Od polovice 17. storočia Thököly. V roku 1707 dal František Rákoczi zrúcať (likavka.sk). Hrad strážil cestu z Považia na Oravu (wikipedia.sk). Inšpirovaný touto povesťou zložil báseň o Likavskom hrade a Jánošíkovi aj slovenský národovec a básnik Samo Chalupka (wordpress.com).

It is the largest castle in (liptov.sk). According to some, it was built by Templar knights, while others consider Master Tomáš Csókaköi as its builder (kamennydom.sk). The first written mention is from 1315 when it was owned by the county chief Donč (wikipedia.sk). In 1397, Moravian margrave Prokop was the lord of the castle, but two years later, King Sigismund expelled him. The king then gave the castle to the Hungarian palatines Nicholas and John Garai, who held it until 1418. In September 1431, the castle was set on fire by the Hussites. After their departure in 1434, Likava became the property of Ján Hunyady, and later of Peter Komorowski, King Matthias I, Ján Korvín, and the Zápoľski family. From 1569 to 1580, it belonged to the Croatian magnate Ján Krušič. From 1580, it was owned by the Illésház family. From the mid-17th century, it was associated with the Thököly family. In 1707, it was demolished by Francis II Rákóczi (likavka.sk). The castle guarded the route from to (wikipedia.sk). Inspired by this legend, the Slovak nationalist and poet Samo Chalupka composed a poem about Likava Castle and Jánošík (wordpress.com).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Kalvária v Banskej Štiavnici

skala
Hits: 3415

Banskoštiavnická Kalvária je najimpozantnejšou barokovou kalváriou v strednej Európe. Jednou z najstarších kalvárií na Slovensku. Od roku 1993 je súčasťou územia, ktoré spolu s historickým mestom Banská Štiavnica boli zaradené na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Od júna 2007 je na zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta. a Kalvárie: Ježiš sa lúči so svojou Matkou, Diabol pokúša Ježiša, Ježiš umýva apoštolom nohy, Kaplnka Božského Srdca, Posledná večera, Bolestné srdce Panny Márie, Ježiš na hore Olivovej, Kaplnka svätých schodov, Judášova zrada, Odsúdenie Ježiša, Ježiš pred Herodesom, Ježiša bičujú, Kaplnka Ecce Homo, Ježiš berie svoj kríž, Ježiša pribíjajú na kríž, Horný kostol – Kristus na kríži, Boží hrob, Obrezanie Pána, Útek do Egypta, Dvanásťročný Ježiš v chráme, Ježiš sa stretá so svojou Matkou, Panna Mária pod krížom, Ježišovo telo v lone Matky, Ježiša pochovávajú (kalvaria.org). Predpokladá sa, že tvorcom architektonického návrhu bol Samuel Mikovíny (nomad.sk).

Kalvária sa nachádza severovýchodne od centra mesta. Z informačnej tabule som sa dočítal, že kalvária predstavuje barokovú sakrálnu architektúru, sochárstvo, výtvarné a umelecké . Iniciátorom vybudovania bol páter František Perger v 18. storočí z miestnej komunity Spoločnosti Ježišovej, ktorý na kopci Scharffenberg (Ostrý vrch) vybudoval Krížovú cestu. Základný kameň položili 14.9.1744. Komplex tvorí 17 kaplniek, tri kostoly, Žalár, a Boží hrob (Informačná tabuľa). Kalvária je osobitá aj svojou liturgickou koncepciou. Nekopíruje tradičný model 14-ich zastavení krížovej , ale kombinuje výjavy zo života Ježiša a Panny Márie. Hore svahom obráteným k mestu plynulo stúpa symetricky rozložená zostava hlavných objektov. Kaplnky sú vzájomne pospájané serpentínami chodníčkov. V nich sú drevené reliéfy, kostolov sú dekorované nástennými maľbami, ktorá sa pripisuje rakúskemu maliarovi Antonovi Schmidtovi (Bujnová et all, 2003).

Časť výtvarnej výzdoby a mobiliáru jednej z najvzácnejších barokových pamiatok na Slovensku bola vykradnutá, časť sa stala terčom vandalov. Miestni aktivisti sa zaslúžili o to, že Kalvária je zapísaná v zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta (Informačná tabuľa). Kalvária bola obnovená na prelome 70-tych a 80-tych rokov 20. storočia (Bujnová et all, 2003). Štiavnická kalvária vznikla tak, že páter František Perger z jezuitského kláštora v Banskej Štiavnici chcel od bohatého ťažiara Leopolda Ondreja Fritza z Friedenliebu kúpiť Scharffenberg. Pánovi Fritzovi bolo čudné, načo chce takú ničotu. Kriaky a bodľačie. Páter až na tretie naliehanie naveľa prezradil svoj úmysel vybudovať na vrchu Kalváriu. Fritz sa rozhodol, že na takýto účel Scharffenberg nepredá, ale daruje, „kým bude slúžiť na úctu k Bohu“ (podľa Hidvéghy).

Calvary is the most imposing Baroque calvary in Central Europe, also one of the oldest calvaries in Slovakia. Since 1993, it has been part of the territory along with the historic town of Banská Štiavnica, inscribed on the UNESCO World Cultural and Natural Heritage List. Since June 2007, it has been listed among the 100 most endangered monuments in the world. Chapels and churches of the Calvary include: Jesus Bids Farewell to His Mother, Devil Tempts Jesus, Jesus Washes the Apostles‘ Feet, Chapel of the Divine Heart, Last Supper, Sorrowful Heart of Virgin Mary, Jesus on the Mount of Olives, Chapel of the Holy Stairs, Judas‘ Betrayal, Condemnation of Jesus, Jesus Before Herod, Flagellation of Jesus, Chapel of Ecce Homo, Jesus Takes Up His Cross, Jesus Nailed to the Cross, Upper Church – Christ on the Cross, Holy Sepulcher, Circumcision of the Lord, Flight into Egypt, Twelve-Year-Old Jesus in the Temple, Jesus Meets His Mother, Virgin Mary Beneath the Cross, Jesus‘ Body in His Mother’s Lap, Burial of Jesus (kalvaria.org). It is presumed that Samuel Mikovínyi was the architect behind the design (nomad.sk).

The Calvary is located northeast of the city center. According to an information board, the calvary represents Baroque sacral architecture, sculpture, visual arts, and crafts. The initiative for its construction came from Father František Perger in the 18th century, a member of the local community of the Society of Jesus, who built the Stations of the Cross on Scharffenberg Hill. The foundation stone was laid on September 14, 1744. The complex consists of 17 chapels, three churches, the Lamentation, and the Holy Sepulcher (Information Board). The calvary is unique in its liturgical conception, not copying the traditional model of the 14 Stations of the Cross but combining scenes from the lives of Jesus and the Virgin Mary. The main objects are symmetrically arranged on a slope facing the city. The chapels are connected by winding paths with wooden reliefs, and the interiors of the churches are decorated with wall paintings attributed to the Austrian painter Anton Schmidt (Bujnová et al., 2003).

Part of the artistic decoration and furniture of one of the most valuable Baroque monuments in Slovakia was stolen, and some became the target of vandals. Local activists played a crucial role in including Calvary in the list of the 100 most endangered monuments in the world (Information Board). The Calvary was restored in the late 1970s and early 1980s (Bujnová et al., 2003). The Štiavnica Calvary came into being when Father František Perger from the Jesuit monastery in Banská Štiavnica wanted to buy Scharffenberg from the wealthy miner Leopold Andrej Fritz of Friedenlieb. Fritz found it odd that someone would want such a worthless place with thorns and prickles. Only after persistent insistence did Father reveal his intention to build a Calvary on the top. Fritz decided not to sell Scharffenberg for such a purpose but to donate it, „as long as it serves for the honor of God“ (according to Hidvéghy).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Hrady, Spiš, Umenie, Stavby, Fotografie

Spišský hrad – pýcha Slovenska

skala
Hits: 4492

Spišský hrad je úchvatný, to sa musí nechať. Je najnavštevovanejším hradom na Slovensku.

Pomenovania Spišského hradu – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, hrad (zamky.sk). Nachádza sa 634 metrov nad morom, patrí medzi najrozsiahlejšie rady v Európe (spisskyhrad.com). Pre svoju rozlohu 4.15 ha je Spišský hrad považovaný za najväčší hrad strednej Európy (spisskyhrad.sk). Pod Spišským hradom sa nachádza systém jaskýň (snm.sk). Je národnou kultúrnou pamiatkou (spisskyhrad.sk), v roku 1993 bol Spišský hrad a okolia zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO (spisskyhrad.com). Po tejto časti Spiša sa kedysi pohyboval aj človek neandrtálsky a územie bolo zrejme osídlené ešte skôr. A o tom máme jednoznačný dôkaz. V kameňolome na susednom Dreveníku objavili v roku 1938 v kuse travertínu ľudskú lebku (spissky-hrad.szm.com). Aj neolitickí tu po sebe zanechali dnes staré takmer 7 tisíc rokov (spisskyhrad.com). Praveké sídlisko je tu datované do 5. tisícročia pred Kristom (spisskyhrad.com). Jedno z prvých známych osídlení pochádza z neolitu, kedy sa tu usídlil ľud tzv. bukovohorskej kultúry. V závere prvej polovice 4. tisícročia pred Kr. ich vystriedal ľud tzv. bodrogkeresztúrskej kultúry, ktorý priniesol nový, dokonalejší materiál – meď. V druhej polovici 3. tisícročia pred n.l.. ľud badenskej kultúry – ľud s kanelovanou keramikou, ktorý osídlil nielen hradnú akropolu ale aj jej svahy a priľahlý Dreveník, na ktorom vybudoval rozsiahlu výšinnú osadu (wikipedia.sk).

V prvých dvoch storočiach nášho letopočtu bolo na jeho mieste masívne, valmi osídlené keltské sídlisko. tu pravdepodobne razili aj mince, biateky spišského typu (cestaunesco.sk). Jej elitu tvoril keltský kmeň Kotínov. Z tej doby pochádza unikátny nález kostrových ostatkov muža a kožených mešcov aj s rímskymi mincami z pod hradom (spisskyhrad.com). Bolo to najrozsiahlejšie a najintenzívnejšie ranohistorické osídlenie hradného kopca. O vyspelosti tohto etnika svedčí množstvo archeologických artefaktov, napr. strieborné mince tzv. spišského typu, pochádzajúce pravdepodobne z obdobia 1. storočia pred n.l.. Koncom 2. storočia však bolo hradisko náhle opustené. Na ďalších viac ako deväťsto rokov dovtedy životom pulzujúci kopec osirel. 

Na prelome 5. – 6. storočia sa začali v širšom okolí objavovať prví . Následné slovanské osídlenie sa lokalizovalo na susednej planine vyvýšeného Dreveníka v podobe rozľahlého opevneného hradiska (wikipedia.sk). V roku 1241 odolal hrad Tatárskemu útoku (Informačná tabuľa). Napriek tomu ďalšie stavebné práce ešte zosilnili jeho opevnenie. Na stavebných prácach v 13. storočí sa podieľali severotalianski kamenárski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spišskej Kapituly a v Spišskom Štvrtku (wikipedia.sk).

Najrozsiahlejšie stavebné úpravy vykonal Ján Jiskra z Brandýsa v polovici 15. storočia, kedy vzniklo najväčšie dolné nádvorie. Vo svojej histórii patril hrad Zápoľským, Turzovcom, Čákyovcom. Ján Zápoľský, ktorý sa stal uhorským kráľom, sa narodil na Spišskom hrade. V roku 1780 zničil hrad požiar, v tom čase už bol opustený. Areál hradu obsahuje Románsky palác, Kaplnku svätej Alžbety, Zápoľských, hradnú vežu, románske predhradie, Csákyovské paláce, Barbakan, Jiskrovu pevnôstku (Informačná tabuľa).

Spiš Castle is captivating, there’s no denying that. It is the most visited castle in Slovakia.

Names of Spiš Castle – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, Spiš Castle (zamky.sk). It is located 634 meters above sea level, making it one of the largest castle complexes in Europe (spisskyhrad.com). With an area of 4.15 hectares, Spiš Castle is considered the largest castle in Central Europe (spisskyhrad.sk). Beneath Spiš Castle, there is a system of caves (snm.sk). It is a national cultural monument (spisskyhrad.sk), and in 1993, Spiš Castle and its surrounding monuments were added to the UNESCO World Heritage List (spisskyhrad.com). This part of Spiš was once inhabited by Neanderthals, as evidenced by the discovery of a human skull in a quarry on neighboring Dreveník in 1938 (spissky-hrad.szm.com). Neolithic people also left traces here, dating back almost 7,000 years (spisskyhrad.com). The prehistoric settlement is dated to the 5th millennium BC (spisskyhrad.com). One of the first known settlements is from the Neolithic period when people of the so-called Bukovohorská culture settled here. In the late first half of the 4th millennium BC, they were replaced by people of the Bodrogkeresztúr culture, bringing a new, more sophisticated material—copper. In the second half of the 3rd millennium BC, people of the Baden culture—people with corded ware pottery—settled, building an extensive hilltop settlement on the castle acropolis and its slopes, as well as the adjacent Dreveník (wikipedia.sk).

In the first two centuries AD, a massive, well-fortified Celtic settlement existed on the site of Spiš Castle. Celts likely minted coins here, including Spiš-type whorls (cestaunesco.sk). Its elite was the Celtic tribe of Kotíni. A unique find from this period includes skeletal remains of a man and leather pouches with Roman coins discovered in a cave beneath the castle (spisskyhrad.com). This was the most extensive and intensive Early Historic settlement on the castle hill. The sophistication of this ethnicity is evident from numerous archaeological artifacts, such as silver coins of the so-called Spiš type, probably from the 1st century BC. However, at the end of the 2nd century, the fortress was suddenly abandoned, and for more than nine hundred years, the hill, once pulsating with life, fell silent.

Around the turn of the 5th and 6th centuries, the first Slavs began to appear in the wider area. The subsequent Slavic settlement was localized on the adjacent plain of elevated Dreveník in the form of an extensive fortified settlement (wikipedia.sk). In 1241, the castle resisted the Mongol invasion (Information board). Despite this, additional construction work further fortified it. Italian stonemasons from the North were involved in the construction work in the 13th century, who later also worked on the construction of Spiš Chapter and Spišský Štvrtok (wikipedia.sk).

The most extensive renovations were carried out by Ján Jiskra of Brandýs in the mid-15th century, creating the largest lower courtyard. Throughout its history, the castle belonged to the Zápoľskýs, Turzovci, and Čákyovci. Ján Zápoľský, who became the King of Hungary, was born at Spiš Castle. In 1780, a fire destroyed the castle, which was already abandoned by then. The castle complex includes the Romanesque Palace, the Chapel of St. Elizabeth, Zápoľský Palaces, Castle Tower, Romanesque Forecastle, Csáky Palaces, Barbican, and Jiskra’s Fortress (Information board).

Zamek Spiš jest fascynujący, nie ma wątpliwości. To najczęściej odwiedzany zamek na Słowacji.

Nazwy Zamku Spiš – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, Zamek Spiš (zamky.sk). Znajduje się na wysokości 634 metrów nad poziomem morza, co czyni go jednym z największych kompleksów zamkowych w Europie (spisskyhrad.com). Ze swoją powierzchnią wynoszącą 4,15 hektara Zamek Spiš jest uważany za największy zamek w Europie Środkowej (spisskyhrad.sk). Pod Zamkiem Spiš znajduje się system jaskiń (snm.sk). Jest narodowym zabytkiem kultury (spisskyhrad.sk), a w 1993 roku Zamek Spiš i okoliczne zabytki zostały dodane do Światowego Dziedzictwa UNESCO (spisskyhrad.com). Ta część Spiša była kiedyś zamieszkiwana przez neandertalczyków, o czym świadczy odkrycie czaszki ludzkiej w kamieniołomie na sąsiednim Dreveník w 1938 roku (spissky-hrad.szm.com). Ludzie neolitu także zostawili tu ślady, datowane na prawie 7 tysięcy lat (spisskyhrad.com). Osada prehistoryczna datowana jest na V tysiąclecie p.n.e. (spisskyhrad.com). Jedno z pierwszych znanych osiedli pochodzi z neolitu, gdy ludzie tzw. kultury bukowohorskiej osiedlili się tu. Pod koniec pierwszej połowy IV tysiąclecia p.n.e. zastąpili ich ludzie z kultury bodrogkeresztúrskiej, którzy przynieśli nowy, bardziej zaawansowany materiał – miedź. W drugiej połowie III tysiąclecia p.n.e. osiedlili się ludzie z kultury badenskiej – ludzie z ceramiką kanalikową, którzy nie tylko zajęli akropole zamku, ale także jego zbocza i sąsiedni Dreveník, na którym zbudowali rozległe osiedle na wzniesieniu (wikipedia.sk).

W pierwszych dwóch wiekach naszej ery na miejscu zamku istniało masywne, dobrze ufortyfikowane celtyckie osiedle. Celtowie prawdopodobnie biły monety tutaj,

w tym biateki spišskiego typu (cestaunesco.sk). Jego elitę stanowił celtycki ród Kotínów. Unikatowym znaleziskiem z tego okresu są szczątki szkieletowe mężczyzny i skórzane torby z rzymskimi monetami znalezione w jaskini pod zamkiem (spisskyhrad.com). To było najbardziej rozległe i intensywne osiedle z wczesnej historii na wzgórzu zamkowym. Złożoność tej grupy etnicznej dowodzi wielu artefaktów archeologicznych, takich jak srebrne monety tzw. spišskiego typu, pochodzące prawdopodobnie z I wieku p.n.e. Jednak pod koniec II wieku fortyfikacja została nagłę opuszczona, a przez ponad dziewięćset lat wzniesienie, kiedyś tętniące życiem, zamilkło.

Okoliczności zamku zaczęły się zmieniać na przełomie V i VI wieku, kiedy to zaczęli się pojawiać pierwsi Słowianie w szerszym regionie. Następne osadnictwo słowiańskie skoncentrowało się na sąsiedniej równinie Dreveník w postaci rozległej obronnej (wikipedia.sk). W 1241 roku zamek odpierał najazd Mongołów (Tablica informacyjna). Pomimo tego dodatkowe prace budowlane dodały mu dalszej fortelacji. Włoscy kamieniarze z Północy uczestniczyli w pracach budowlanych w XIII wieku, którzy później pracowali również przy budowie Spišskiej Kapituły i Spišský Štvrtok (wikipedia.sk).

Największe prace renowacyjne przeprowadził Ján Jiskra z Brandýsa w połowie XV wieku, tworząc największy dolny dziedziniec. Przez całą swoją historię zamek należał do Zápoľských, Turzovców i Čákyovców. Ján Zápoľský, który został królem Węgier, urodził się na zamku Spiš. W 1780 roku pożar zniszczył zamek, który wtedy był już opuszczony. Kompleks zamkowy obejmuje Pałac Romański, Kaplicę św. Elżbiety, Pałace Zápoľských, Wieżę Zamkową, Romańskie Przedzamcze, Pałace Csákyovców, Barbakan i Fortecę Jiskry (Tablica informacyjna).

Die Zipser Burg ist faszinierend, das muss man zugeben. Sie ist die meistbesuchte Burg in der Slowakei.

Namen der Zipser Burg – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, Burg Zipser (zamky.sk). Sie liegt auf 634 Metern über dem Meeresspiegel und zählt zu den größten Burganlagen Europas (spisskyhrad.com). Mit einer Fläche von 4,15 Hektar gilt die Zipser Burg als die größte Burg in Mitteleuropa (spisskyhrad.sk). Unterhalb der Zipser Burg befindet sich ein Höhlensystem (snm.sk). Sie ist ein nationales Kulturdenkmal (spisskyhrad.sk), und im Jahr 1993 wurde die Zipser Burg und die Umgebung in die Liste des UNESCO-Weltkulturerbes aufgenommen (spisskyhrad.com). In dieser Region der Zipser Burg bewegte sich einst auch der Neandertaler, und das Gebiet war wahrscheinlich noch früher besiedelt. Und dafür haben wir einen klaren Beweis. In einem Steinbruch im benachbarten Dreveník wurde 1938 ein menschlicher Schädel in Travertin gefunden (spissky-hrad.szm.com). Auch die Menschen aus der Jungsteinzeit haben hier ihre Spuren hinterlassen, die heute fast 7.000 Jahre alt sind (spisskyhrad.com). Das prähistorische Siedlungsgebiet ist auf das 5. Jahrtausend v. Chr. datiert (spisskyhrad.com). Eine der ersten bekannten Besiedlungen stammt aus der Jungsteinzeit, als sich hier Menschen der sogenannten Buchenwaldkultur niederließen. Am Ende der ersten Hälfte des 4. Jahrtausends v. Chr. wurde sie von Menschen der sogenannten Bodrogkeresztúr-Kultur abgelöst, die ein neues, fortschrittlicheres Material einführten – Kupfer. In der zweiten Hälfte des 3. Jahrtausends v. Chr. siedelte sich die Bevölkerung der Badener Kultur an – Menschen mit Rillenkeramik, die nicht nur die Burgakropolis, sondern auch ihre Hänge und das angrenzende Dreveník besiedelten, auf dem sie ein ausgedehntes Höhendorf errichteten (wikipedia.sk).

In den ersten beiden Jahrhunderten unserer Zeitrechnung befand sich an dieser Stelle eine massive, gut befestigte keltische Siedlung. Die Kelten prägten hier wahrscheinlich auch Münzen, sogenannte Spiš-Typen (cestaunesco.sk). Ihre Elite bestand aus dem keltischen Stamm der Kotínov. Aus dieser Zeit stammt der einzigartige Fund von Skelettresten eines Mannes und Ledersäcken mit römischen Münzen aus der Höhle unter der Burg (spisskyhrad.com). Es war die umfangreichste und intensivste frühgeschichtliche Besiedlung des Burgbergs. Die Vielzahl von archäologischen Artefakten, wie Silbermünzen des sogenannten Spiš-Typs, die wahrscheinlich aus der Zeit um 1. Jahrhundert v. Chr. stammen, zeugt von der Entwicklung dieses Volkes. Ende des 2. Jahrhunderts wurde die Burg jedoch plötzlich aufgegeben. In den nächsten mehr als neunhundert Jahren verwaiste der einst pulsierende Hügel.

Um die Wende vom 5. – 6. Jahrhundert begannen die ersten Slawen in der weiteren Umgebung aufzutauchen. Die darauf folgende slawische Besiedlung konzentrierte sich auf die benachbarte Hochebene des erhöhten Dreveník in Form einer ausgedehnten befestigten Burg (wikipedia.sk). Im Jahr 1241 widerstand die Burg dem Tatarenangriff (Informačná tabuľa). Trotzdem verstärkten weitere Bauarbeiten ihre Befestigungen. Bei den Bauarbeiten im 13. Jahrhundert waren norditalienische Steinmetzmeister beteiligt, die später auch am Bau der Zipser Kapitels und in Spišský Štvrtok arbeiteten (wikipedia.sk).

Die umfangreichsten Bauarbeiten wurden von Ján Jiskra von Brandýs in der Mitte des 15. Jahrhunderts durchgeführt, als der größte untere Hof entstand. In seiner Geschichte gehörte die Burg den Zápoľskýs, Turzovci und Čákyovci. Ján Zápoľský, der zum ungarischen König wurde, wurde auf der Zipser Burg geboren. Im Jahr 1780 zerstörte ein Brand die Burg, zu diesem Zeitpunkt war sie bereits verlassen. Der Burgkomplex enthält den romanischen Palast, die Kapelle der heiligen Elisabeth, die Paläste der Zápoľskýs, den Burgturm, das romanische Vorburg, die Csáky-Paläste, den Barbakan und Jiskras Festung (Informačná tabuľa).

A Szepesi vár lenyűgöző, ezt be kell vallani. Ez a leglátogatottabb vár Szlovákiában.

A Szepesi vár nevei – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, vár Szepes (zamky.sk). 634 méteres tengerszint feletti magasságban található, és Európa legnagyobb várai közé tartozik területe alapján (spisskyhrad.com). 4,15 hektáros területével a Szepesi vár a Közép-Európa legnagyobb váraként számon tartott (spisskyhrad.sk). A Szepesi vár alatt barlangrendszer található (snm.sk). Nemzeti kulturális emlék (spisskyhrad.sk), 1993-ban a Szepesi vár és környékének emlékei felkerültek az UNESCO világörökség listájára (spisskyhrad.com). Ennek a Szepesi résznek egykor a neandervölgyi ember is megfordult, és a terület valószínűleg még korábban is lakott volt. Erre egyértelmű bizonyítékunk van. A szomszédos Dreveníkon található kőbányában 1938-ban egy emberi koponyát fedeztek fel travertinben (spissky-hrad.szm.com). A neolitikum emberei is hagytak itt maguk után nyomokat, amelyek ma már majdnem 7 ezer évesek (spisskyhrad.com). Az őskori település a Kr. e. 5. évezredre datálódik (spisskyhrad.com). Az egyik első ismert település a neolitikum idején keletkezett, amikor itt letelepedett a bukovohorska embere. A Kr. e. 4. évezred első felének végén a bodrogkeresztúri kultúra embere váltotta fel őket, aki új, tökéletesebb anyagot hozott – rezet. A Kr. e. 3. évezred második felében a badeni kultúra emberei – azok, akik a kanelált kerámiával rendelkeztek – nemcsak a vár akropoliszát, hanem lejtőit és a Dreveník-hegy szomszédos területét is benépesítették, ahol kiterjedt magaslati települést alakítottak ki (wikipedia.sk).

Az időszámításunk első két századában egy masszív, jól beépített kelta település helyezkedett el itt. A kelták valószínűleg pénzeket is vertek itt, a Szepesi típusú fehérjekék (cestaunesco.sk). Az elitjüket a kelta Kotínov törzs alkotta. Ebből az időből származik egyedi leletek, például egy férfi csontvázának és a vár alatt lévő barlangból származó római pénzekkel teli bőrtáskák (spisskyhrad.com). Ez volt a várbérc legnagyobb és legintenzívebb kora történeti települése. Ennek a népnek a fejlettségét számos régészeti lelet, például a Spiš típusú ezüstpénzek tanúsítják, amelyek valószínűleg a Kr. e. 1. századból származnak. A 2. század végén azonban a várat hirtelen elhagyták. Az azt követő több mint kilencszáz évben a korábban pulzáló hegy elnéptelenedett.

Az 5. és 6. század fordulóján kezdtek megjelenni a környékén az első szlávok. A következő szláv település a környező magas Dreveník-hegy domborzatának kiterjedt erődített városként történt (wikipedia.sk). A vár 1241-ben ellenállt a tatár támadásnak (Informačná tabuľa). Ennek ellenére további építési munkákkal megerősítették a várat. A 13. századi építési munkáknál északi olasz kőfaragómesterek is részt vettek, akik később a Szepesi Kapitula és a Spišský Štvrtok építésén is dolgoztak (wikipedia.sk).

A legnagyobb építési munkákat Ján Jiskra z Brandýs végezte el a 15. század közepén, amikor a legnagyobb alsó udvar jött létre. Történetében a vár a Zápoľskýs, Turzovci és Čákyovci családoké volt. Ján Zápoľský, aki Magyarország királyává vált, a Szepesi várban született. 1780-ban tűzvész elpusztította a várat, ekkorra már elhagyatott volt. A várkomplexum magában foglalja a román palotát, Szent Erzsébet kápolnáját, a Zápoľský palotákat, a várkört, a román elővárost, a Csáky palotákat, a barbakánt és a Jiskra erődöt (Informačná tabuľa).

TOP

Všetky

,