Krajina, Zahraničie, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Česko, Južná Morava, Stavby, Fotografie

Santon

skala
Hits: 267

Santon sa nachádza v katastri Tvarožná, neďaleko od Brna. Je to vrch, na ktorom stojí kultúrna pamiatka, klasicistická kaplnka Panny Márie Snežnej. Návršie je chránenou prírodnou pamiatkou. Nachádzajú sa tu vzácne a (Wikipedia). Rastie tu Iris pumila, Hesperis tristis, Verbascum phoeniceum, Ranunculus illyricus, Androsace elongata, Cyanus triumfettii, Stipa capillata, Stachys recta, Vincetoxicum hirundaria, Anthericum ramosum, Geranium sanguineum, Dianthu potederae, Campanula bononiensis. Žije tu Mantis religiosa, Iphiclides podalirius, Lacerta agilis, Anguis fragilis, Mucsicapa striata, Lanius collurio (Jaroslav Monte Kvasnica).

Vrch niesol pomenovanie Tvaroženský kopec, Kopeček resp. Padělek. Pomenovanie Santon vzniklo v súvislosti s bitkou pri Slavkove. Francúzskym vojakom údajne pripomínal vrch Santon, na ktorý narazili pri Napoleonským ťažením do Egypta. Podľa povesti pod Padělkom slovanská osada Veligrad, ktorá pravdepodobne zanikla v 12. storočí (Wikipedia). 

Santon sa stal významným bodom bitky pri Slavkove 2.12.1805. Vtedy na vrchole bola mariánska kaplnka z roku 1700. V roku 1832 tu bola vybudovaná kaplnka, ktorá tu stojí dodnes. Od 80-tych rokov 20. storočia sa na poliach pod Santonom konajú spomienkové akcie na slavkovskú bitku (Wikipedia).

Santon is located within the cadastral area of the village Tvarožná, near . It is a hill featuring a cultural monument, the Neoclassical Chapel of Our Lady of the Snows. The hill is a protected natural monument, home to many rare plants, including dwarf iris (Iris pumila), evening-scented stock (Hesperis tristis), purple mullein (Verbascum phoeniceum), Illyrian buttercup (Ranunculus illyricus), elongate rock-jasmine (Androsace elongata), Triumfetti’s knapweed (Cyanus triumfettii), feather grass (Stipa capillata), stiff hedge-nettle (Stachys recta), swallow-wort (Vincetoxicum hirundaria), branched asphodel (Anthericum ramosum), bloody cranesbill (Geranium sanguineum), Poteder’s pink (Dianthus potederae), and Bologna bellflower (Campanula bononiensis).

The includes species such as the praying mantis (Mantis religiosa), scarce swallowtail (Iphiclides podalirius), sand lizard (Lacerta agilis), slow worm (Anguis fragilis), spotted flycatcher (Muscicapa striata), and red-backed shrike (Lanius collurio) (source: Jaroslav Monte Kvasnica).

Historically, the hill was known as Tvaroženský Hill, Kopeček, or Padělek. The name Santon originated in connection with the Battle of Austerlitz. French soldiers reportedly associated the hill with a Santon they encountered during Napoleon’s Egyptian campaign. According to legend, the Slavic settlement Veligrad was located beneath Padělek, which likely disappeared in the 12th century.

Santon became a significant site during the Battle of Austerlitz on December 2, 1805. At that time, a Marian chapel from 1700 stood on the summit. The current chapel was built in 1832 and remains there today. Since the 1980s, commemorative events marking the Battle of Austerlitz have been held in the fields below Santon.

Santon se nachází v katastru obce Tvarožná, nedaleko Brna. Jedná se o vrch, na kterém stojí kulturní památka, klasicistní kaple Panny Marie Sněžné. Kopec je chráněnou přírodní památkou. Roste zde mnoho vzácných rostlin, jako například kosatec nízký (Iris pumila), večernice smutná (Hesperis tristis), divizna brunátná (Verbascum phoeniceum), pryskyřník illyrský (Ranunculus illyricus), pochybkovec dlouholistý (Androsace elongata), chrpa Triumfettiho (Cyanus triumfettii), kavyl vláskovitý (Stipa capillata), čistec přímý (Stachys recta), tolita lékařská (Vincetoxicum hirundaria), bělozářka větevnatá (Anthericum ramosum), kakost krvavý (Geranium sanguineum), hvozdík Potederův (Dianthus potederae) a zvonek boloňský (Campanula bononiensis).

Z fauny zde žijí kudlanka nábožná (Mantis religiosa), otakárek ovocný (Iphiclides podalirius), ještěrka obecná (Lacerta agilis), slepýš křehký (Anguis fragilis), lejsčík šedý (Muscicapa striata) a ťuhýk obecný (Lanius collurio) (zdroj: Jaroslav Monte Kvasnica).

Kopec dříve nesl názvy Tvaroženský kopec, Kopeček nebo Padělek. Název Santon vznikl v souvislosti s bitvou u Slavkova. Francouzským vojákům prý připomínal vrch Santon, na který narazili při Napoleonově tažení do Egypta. Podle pověsti se pod Padělkem nacházela slovanská osada Veligrad, která pravděpodobně zanikla ve 12. století.

Santon se stal významným bodem bitvy u Slavkova 2. prosince 1805. Na jeho vrcholu tehdy stála mariánská kaple z roku 1700. V roce 1832 byla postavena současná kaple, která zde stojí dodnes. Od 80. let 20. století se na polích pod Santonem konají vzpomínkové akce na slavkovskou bitvu.

Krajina, Zahraničie, Obce, Príroda, Moravské obce, Česko, Biotopy, Fotografie

Lidečko

skala
Hits: 287

Lidečko je obec nachádzajúca sa v údolí Senice, približne 16 km južne od Vsetína, v regióne Valašsko na východe Českej republiky. Obec je obklopená krásnou prírodou, ktorá ponúka množstvo príležitostí pre turistiku a rekreáciu. Prvá písomná zmienka o Lidečku pochádza z roku 1424, keď kráľ Žigmund Luxemburský odovzdal brumovské panstvo, vrátane Lidečka, do záložného držania Miroslavovi z Cimburku. Počas svojej histórie obec čelila viacerým nájazdom a pohromám. V roku 1663 utrpela pri vpáde Tatárov, ktorí údajne zajali a zabili 234 obyvateľov. Následne bola postihnutá tureckými vpádmi v roku 1683 a útokmi Kurucov v roku 1707, pri ktorých zahynulo 12 ľudí (mistopisy.cz). Medzi najvýznamnejšie v obci patrí kostol svätej Kataríny Sinajskej, postavený v roku 1700 na mieste pôvodného kostola z roku 1511, ktorý bol zničený počas tatárskych nájazdov (Wikipedia). Prírodnou pamiatkou sú Čertovy skály, sú obľúbené pre turistov aj horolezcov. Tieto pieskovcové útvary sú spojené s miestnymi legendami a ponúkajú na okolitú krajinu (kudyznudy.cz). Z  geomorfologického hľadiska ide o eróziou narušeného štruktúrneho svahu, zvyčajne označovaného ako skalný múr, resp. hradba. Ide o priečnymi puklinami rozčlenenú pieskovcovú lavicu, ktorá je súčasťou paleogénnych luhačovických vrstiev (Informačná tabuľa). 

Obcou prechádza Hornolidečská magistrála a v okolí vedie niekoľko náučných chodníkov, ako napríklad náučný chodník Vařákovy paseky, ktorá zoznamuje návštevníkov s prírodným bohatstvom a históriou vypálenej valašskej Vařákovy paseky. Časť katastra , ležiaca východne od železnice, sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Beskydy (lidecko.cz). V súčasnosti má Lidečko približne 1 800 obyvateľov a je súčasťou okresu Vsetín v Zlínskom kraji. Obec si zachováva svoj tradičný ráz a aktívne udržiava miestne zvyky a kultúru. V obci pôsobí viacero záujmových spolkov a združení, ktoré prispievajú k spoločenskému životu (valach.cz). Vďaka drsným prírodným podmienkam Vizovických vrchov a Javorníkov v Lidečku nájdeme udržiavané a zachované pozostatky pôvodnej drevenej zástavby. Najvýznamnejšia pamiatka – Františákovo fojství z 18. storočia bola pre svoju vysokú hodnotu prevezená do Valašského múzea v prírode (Informačná tabuľa). 

Lidečko is a village located in the valley of the Senice River, approximately 16 km south of Vsetín, in the Wallachia region in the eastern Czech Republic. The village is surrounded by beautiful nature, offering numerous opportunities for hiking and recreation. The first written mention of Lidečko dates back to 1424, when King Sigismund of Luxembourg handed over the Brumov estate, including Lidečko, to Miroslav of Cimburk as collateral possession. Throughout its history, the village faced several raids and disasters. In 1663, it suffered during the Tatar invasion, which allegedly resulted in the capture and killing of 234 inhabitants. Subsequently, it was affected by Turkish invasions in 1683 and Kuruc attacks in 1707, during which 12 people were killed (mistopisy.cz). Among the most notable landmarks in the village is the Church of St. Catherine of Sinai, built in 1700 on the site of the original church from 1511, which was destroyed during the Tatar raids (Wikipedia). A natural landmark in the area is Devil’s Rocks (Čertovy skály), which are popular among tourists and climbers. These sandstone formations are associated with local legends and offer views of the surrounding landscape (kudyznudy.cz). From a geomorphological perspective, it is an erosion-damaged structural slope, usually referred to as a rock wall or barrier. It is a sandstone bench divided by transverse cracks, forming part of the Paleogene Luhačovice layers (Information board).

The village is traversed by the Hornolideč Magistrala, and several educational trails lead through the surrounding area, such as the Vařákovy Paseky Educational Trail, which introduces visitors to the natural wealth and history of the burned-out Wallachian settlement of Vařákovy Paseky. Part of the village’s cadastral area, located east of the railway, is situated in the Beskydy Protected Landscape Area (lidecko.cz). Currently, Lidečko has approximately 1,800 inhabitants and is part of the Vsetín District in the Zlín Region. The village retains its traditional character and actively preserves local customs and culture. Several interest groups and associations operate in the village, contributing to its social life (valach.cz). Thanks to the harsh natural conditions of the Vizovice Highlands and the Javorníky Mountains, Lidečko preserves maintained traditions and remnants of the original wooden architecture. The most significant monument, Františák’s farmstead from the 18th century, was relocated to the Wallachian Open Air Museum due to its high historical value (Information board).

Lidečko je obec nacházející se v údolí řeky Senice, přibližně 16 km jižně od Vsetína, v regionu Valašsko na východě České republiky. Obec je obklopena krásnou přírodou, která nabízí mnoho příležitostí pro turistiku a rekreaci. První písemná zmínka o Lidečku pochází z roku 1424, kdy král Zikmund Lucemburský předal brumovské panství, včetně Lidečka, do zástavního držení Miroslavovi z Cimburka. Během své historie obec čelila několika nájezdům a pohromám. V roce 1663 utrpěla při vpádu Tatarů, kteří údajně zajali a zabili 234 obyvatel. Následně byla zasažena tureckými vpády v roce 1683 a útoky Kuruců v roce 1707, při nichž zahynulo 12 lidí (mistopisy.cz). Mezi nejvýznamnější památky v obci patří kostel svaté Kateřiny Sienské, postavený v roce 1700 na místě původního kostela z roku 1511, který byl zničen při tatarských nájezdech (Wikipedia). Přírodní památkou jsou Čertovy skály, které jsou oblíbené mezi turisty i horolezci. Tyto pískovcové útvary jsou spojeny s místními legendami a nabízejí výhledy do okolní krajiny (kudyznudy.cz). Z geomorfologického hlediska jde o erozí narušený strukturální svah, obvykle označovaný jako skalní zeď nebo hradba. Jedná se o pískovcovou lavici rozčleněnou příčnými puklinami, která je součástí paleogenních luhačovických vrstev (Informační tabule).

Obcí prochází Hornolidečská magistrála a v okolí vede několik naučných stezek, například naučná stezka Vařákovy paseky, která seznamuje návštěvníky s přírodním bohatstvím a historií vypálené valašské osady Vařákovy paseky. Část katastru obce, ležící východně od železnice, se nachází v Chráněné krajinné oblasti Beskydy (lidecko.cz). V současné době má Lidečko přibližně 1 800 obyvatel a je součástí okresu Vsetín ve Zlínském kraji. Obec si zachovává svůj tradiční ráz a aktivně udržuje místní zvyky a kulturu. V obci působí několik zájmových spolků a sdružení, které přispívají ke společenskému životu (valach.cz). Díky drsným přírodním podmínkám Vizovických vrchů a Javorníků v Lidečku najdeme udržované tradice a zachované pozůstatky původní dřevěné zástavby. Nejvýznamnější památka – Františákovo fojtství z 18. století byla pro svou vysokou hodnotu přemístěna do Valašského muzea v přírodě (Informační tabule).

 

Krajina, Zahraničie, Obce, Moravské obce, Česko, Južná Morava, Fotografie

Koválovice

skala
Hits: 578

Koválovice sa nachádzajú neďaleko od Brna, na rozhraní Drahanskej vrchoviny a Dyjskosvrateckého úvalu. Prvá písomná zmienka je z roku 1131. V okolí sa nachádzajú (kovalovice.cz). Nachádza sa tu kaplnka Petra a Pavla, ktorá bola v roku 2001 prestavaná na mieste drevenej z roku 1826. Nachádza sa tu aj múzeum sa vzťahuje ku poštovníctvu a bitke pri Slavkove. Napoleonská kaplnka, kúpací prírodný biotop. Okolité rybníky patrili grófovi Levovi z Kloboukov. Hniezdilo tu množstvo vodného vtáctva. Pestoval sa tu anýz. V obci boli kováčske dielne, od kováčov pochádza vraj názov obec (koval). V roku 1754 tu bolo 59 . V rokoch 1852 a 1894 postihol Koválovice požiar. Mor v rokoch 1836, 1849, 1866, ničivé krupobitie v 1891, 1902 (kovalovice.cz).

Koválovice is located near , on the border of the Drahanská vrchovina and Dyjskosvratecký úval. The first written mention dates back to 1131. There are ponds in the vicinity (kovalovice.cz). There is a chapel of St. Peter and Paul, which was rebuilt in 2001 on the site of a wooden chapel from 1826. There is also a museum related to postal services and the Battle of Slavkov. Napoleon’s Chapel, a natural bathing biotope, is located here. The surrounding ponds belonged to Count Lev of Klobouk. A variety of waterfowl nested here. Anise was cultivated here. There were blacksmith workshops in the village, and supposedly, the name of the village comes from the blacksmiths (kováč). In 1754, there were 59 houses here. Koválovice was hit by fires in 1852 and 1894. There were floods in 1836, 1849, and 1866, devastating hailstorms in 1891 and 1902 (kovalovice.cz).

Koválovice se nacházejí nedaleko od Brna, na rozhraní Drahanské vrchoviny a Dyjskosvrateckého úvalu. První písemná zmínka je z roku 1131. V okolí se nacházejí rybníky (kovalovice.cz). V obci stojí kaplička svatého Petra a Pavla, která byla v roce 2001 přestavěna na místě dřevěné kapličky z roku 1826. Dále zde najdeme muzeum věnované poštovnictví a bitvě u Slavkova. Kromě toho tu najdeme Napoleonovu kapli, přírodní koupací biotop. Okolní rybníky patřily hraběti Levovi z Klobouků, kde hnízdilo množství vodního ptactva. V obci bývaly kovářské dílny, od kovářů prý pochází název (koval). V roce 1754 zde bylo 59 domů. V letech 1852 a 1894 postihl Koválovice požár. Mor v letech 1836, 1849, 1866, ničivé krupobití v roce 1891 a 1902 (kovalovice.cz).

Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Horné Považie, Biotopy, Fotografie

Poluvsie

skala
Hits: 1788

Poluvsie je mestská časť Rajeckých Teplíc, nachádza sa 3 km od centra mesta. Leží na sútoku Rajčianky a Poluvsianskeho a Stránskeho potoka v nadmorskej výške 425 metrov nad morom. Nachádza sa tu Poluvsianska skalná ihla, Slnečné a národná prírodná rezervácia Kozol. Poluvsianska skalná ihla je za prírodnú pamiatku vyhlásená od roku 1965. Je dominantným skalným útvarom, ktorý sa pôsobením eróznej činnosti oddelil od materskej skaly. Vysoká je asi 15 metrov (Informačná tabuľa).

Na ploche 6.94 km2 v Poluvsí žije 590 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Poluvsí je z roku 1483 (poluvsie.estranky.sk). Územie Poluvsia je spomínané pri kolonizácii Rajeckej panstvom Lietavského hradu okolo 14. storočia (Wikipedia). Názov „Polwsy“ zrejme znamená, že obec bola okolo roku 1688 rozdelená na dve časti. Iné historické názvy: Palosnya, Palošňa, nemecké pomenovanie je Halbesdorf (poluvsie.estranky.sk). V katastri sa nachádza 15 metrov vysoký chránený prírodný výtvor – Poluvsianska skalná ihla. Od Slnečných skál ho oddelili erózne procesy (Wikipedia). Je prírodnou pamiatkou, je tvorená dolomitom (enviroportal.sk). Známym rodákov z Poluvsia je Jozef Gabčík (Wikipedia).

Poluvsie is a district of Rajecké Teplice, located 3 km from the city center. It lies at the confluence of the Rajčianka and Poluvsiansky and Stránsky streams at an altitude of 425 meters above sea level. The area is home to the Poluvsianska Rock Needle, Sun Rocks, and the Kozol National Nature Reserve. The Poluvsianska Rock Needle has been declared a natural monument since 1965. It is a dominant rock formation that has separated from the parent rock due to erosion. It stands approximately 15 meters tall (Information board).

In the 6.94 km2 area of Poluvsie, there are 590 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of Poluvsie dates back to 1483 (poluvsie.estranky.sk). The territory of Poluvsie is mentioned in the colonization of the Rajecká Valley by the Lietava Castle estate around the 14th century (Wikipedia). The name „Polwsy“ likely indicates that the village was divided into two parts around 1688. Other historical names include Palosnya, Palošňa, and the German name Halbesdorf (poluvsie.estranky.sk). Within the village’s territory is a 15-meter-high protected natural formation called the Poluvsianska Rock Needle. It has been separated from the Sun Rocks by erosive processes (Wikipedia). It is a natural monument formed of dolomite (enviroportal.sk). One notable native of Poluvsie is Jozef Gabčík (Wikipedia).

 

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Zamagurie, Fotografie

Osturňa – goralská obec na Zamagurí

skala
Hits: 1123

Osturňa je rázovitá goralská zamagurská obec, tiahne sa úzkou dolinou, ktorú obkolesujú . Patrí medzi najdlhšie Slovenska. Kataster obce patrí do ochranného pásma Pieninského národného parku. Osturňa leží vo výške 640 až 840 metrov nad morom. Na ploche 41,28 km2 tu žije 300 obyvateľov (Wikipedia). Názov obce je odvodený od slov znamenajúcich chrbát, roh. Historické názvy Osturne: Sidor, Kaprál, Homza, First, Mudrák, Petrula, Harabin, Gazdik (obec-osturna.sk).

Neďaleko sa nachádzajú dve prírodné rezervácie: Veľké Osturnianske jazero, Malé a prírodná pamiatka Jazero (Wikipedia). Osturňa vznikla v roku 1313 (sorger.sk). Prví rusínski kolonisti sem prišli v roku 1313 (Wikipedia). Prvé osídľovanie prebiehalo v 13. a 14. storočí cez šoltýsov Doosídľovanie v 15. a 16. storočí prebiehalo na základe valašského práva (obec-osturna.sk). Vďaka tomu, že tu neprebehla kolektivizácia, zachovali sa tu typické terasovité políčka. Prevažná časť Osturne je od roku 1979 pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (Wikipedia).

Osturňa is a distinctive Goralská Zamagurská village, stretching along a narrow valley surrounded by mountains. It is one of the longest villages in Slovakia. The village’s territory belongs to the protective zone of the National Park. Osturňa is situated at an altitude of 640 to 840 meters above sea level. With an area of ​​41.28 km2, it is home to 300 inhabitants (Wikipedia). The name of the village is derived from words meaning ridge, horn. Historical names of Osturňa: Sidor, Kaprál, Homza, First, Mudrák, Petrula, Harabin, Gazdik (obec-osturna.sk).

Nearby are two nature reserves: Veľké Osturnianske Lake, Malé Jazerá, and the natural monument Jazero (Wikipedia). Osturňa was founded in 1313 (sorger.sk). The first Rusyn settlers arrived here in 1313 (Wikipedia). The first settlement took place in the 13th and 14th centuries through the so-called scholtzs. Resettlement in the 15th and 16th centuries took place based on Wallachian law (obec-osturna.sk). Thanks to the fact that collectivization did not take place here, typical terraced fields have been preserved. The majority of Osturňa’s architecture has been a monument reserve of folk architecture since 1979 (Wikipedia).

Устурь є характерною горальською селом Замагурської області, розтягнутим вздовж вузької долини, оточеної горами. Це одне з найдовших сіл Словаччини. Територія села належить до захисної зони Національного парку Пієнін. Устурь розташоване на висоті від 640 до 840 метрів над рівнем моря. На площі 41,28 км2 тут проживає 300 мешканців (Wikipedia). Назва села походить від слів, що означають гребінь, ріг. Історичні назви Устурі: Сідор, Капрал, Гомза, Перший, Мудряк, Петрула, Гарабін, Ґаздік (obec-osturna.sk).

Неподалік знаходяться дві природні резервати: Велике Остурнянське озеро, Мале Язера, та природний пам’ятник Язеро (Wikipedia). Устурь було засноване в 1313 році (sorger.sk). Перші русинські поселенці прибули сюди в 1313 році (Wikipedia). Перші освоєння відбувалися в XIII-XIV століттях через шольтів. Поселення в XV-XVI століттях відбувалося на основі валахського права (obec-osturna.sk). Завдяки тому, що колективізація не відбувалася тут, були збережені типові терасовані поля. Більшість архітектури Устурі стала пам’яткою народної архітектури з 1979 року (Wikipedia).

Osturňa to charakterystyczna wieś górska w Zamagurská, rozciągnięta wąską doliną otoczoną górami. Jest jedną z najdłuższych wiosek na Słowacji. Terytorium wsi należy do strefy ochronnej Pienińskiego Parku Narodowego. Osturňa leży na wysokości od 640 do 840 metrów nad poziomem morza. Na obszarze 41,28 km2 mieszka 300 mieszkańców (Wikipedia). Nazwa wsi pochodzi od słów oznaczających grzbiet, róg. Historyczne nazwy Osturňa: Sidor, Kaprál, Homza, Pierwszy, Mudrák, Petrula, Harabin, Gazdik (obec-osturna.sk).

W pobliżu znajdują się dwa rezerwaty przyrody: Wielkie Osturnianske Jezioro, Małe Jezera oraz pomnik przyrody Jazero (Wikipedia). Osturňa została założona w 1313 roku (sorger.sk). Pierwsi rusińscy osadnicy przybyli tutaj w 1313 roku (Wikipedia). Pierwsze osadnictwo miało miejsce w XIII i XIV wieku za pomocą tzw. scholtzsów. Osadnictwo w XV i XVI wieku odbywało się na podstawie prawa wołoskiego (obec-osturna.sk). Dzięki temu, że nie doszło tutaj do kolektywizacji, zachowały się typowe pola tarasowe. Większość architektury Osturňa jest rezerwatem zabytków architektury ludowej od 1979 roku (Wikipedia).