Krajina, Slovensko, Fotografie

Polomka – čarovný svet horehronský

skala
Hits: 3292

Polomka je najväčšia obec na Horehroní, má takmer 3 000 obyvateľov. Stred leží v nadmorskej výške 628 metrov nad morom (polomka.sk). Rozloha obce je 94.02 km2. Leží na pravom brehu Hrona, 20 km východne od Brezna. Na južnom úpätí Nízkych Tatier a ich styku s Veporskými vrchmi (Wikipedia). Polomka je charakteristická nárečím, zachovala sa tu tradičná kuchyňa, „hriatô s mädom“, „krompak v kapuste“, „štikaná chamula“, ťahaná „polomská štrúdľa“ (polomka.sk). , miestne mapuje folklórny súbor Brezinky (polomka.sk), ktorý vznikol v roku 1954 . Pýchou polomského kroja je plnou ručnou výšivkou bohato zdobená pokrývka hlavy – kapka (polomka.sk). V Polomke ani v blízkom okolí nie je dostatok pracovných príležitostí. Pri obci sa nachádza lyžiarske stredisko Bučník (polomka.sk).

Podnebie v Polomke je vlhké, vegetačné obdobie je krátke. Pestovali sa tu najmä krmoviny, ovos, jarec, žito, strukoviny, od 19. storočia zemiaky. Ako významná textilná plodina sa pestoval ľan a konope. V 19. storočí nastal rozmach remesiel, povozníctva. Vybudovaná bola píla na vodný pohon. Fungoval vodný mlyn a pivovar. Začiatkom 20. storočia nepriaznivé pomery spôsobili vysťahovalectvo do Austrálie, Francúzska a Ameriky. 12. novembra 1932 je dňom Polomskej vzbury – vzbury proti krutým exekútorom, ktorí pripravili mnohé o strechu nad hlavou. Polomka patrila počas SNP medzi povstalecké obce. V chate Pod Homôlkou boli partizáni napadnutí jednotkou Edelweis, zajatí a odtransportovaní do koncentračného tábora Mauthausen, kde boli popravení. Polomka bola oslobodená rumunskými a sovietskymi vojakmi 30. januára 1945. Po vojne sa postavilo mnoho rodinných , bytov aj verejných inštitúcií. V roku 1976 bol vybudovaný Drevokombinát (polomka.sk).

Koncom 13. storočia na Horehroní vznikali prvé banícke . Z rôznych historických prameňov je možné sa domnievať, že Polomka vznikla už začiatkom 14. storočia, písomné doklady však neboli nájdené. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1525. Pôvodní obyvatelia boli Rusíni, noví osadníci prichádzali najmä zo Spiša (najkrajsikraj.sk). V roku 1551 tu žilo 9 rodín, v roku 1605 37 (polomka.sk), v roku 1828 v 230 domoch 2 293 obyvateľov (najkrajsikraj.sk). Historické názvy obce: Polunka, Poluoka, Schgyar, Sqeer alias Polunka, Pollunka alias Zeer, Pollunka (najkrajsikraj.sk). Obyvatelia sa venovali roľníctvu a pastierstvu. Dejiny Polomky sú úzko späté s hradom Muráň a s muránskym panstvom (polomka.sk).

Polomka is the largest village in , with nearly 3,000 inhabitants. The village center is situated at an elevation of 628 meters above sea level (polomka.sk). The village covers an area of 94.02 km2 and is located on the right bank of the Hron River, 20 km east of Brezno, at the southern foothills of the Low Tatras, where they meet the Veporské vrchy (Wikipedia). Polomka is characterized by its dialect, preserving traditional cuisine, including dishes like „hriatô s mädom“ (a warm drink with honey), „krompak v kapuste“ (cabbage stuffed with meat and rice), „štikaná chamula“ (a type of dumpling), and the pulled „polomská štrúdľa“ (polomka.sk). The folk ensemble Brezinky (polomka.sk), formed in 1954, showcases folklore and local traditions. The pride of the Polomka traditional costume is the head covering called „kapka,“ adorned with full handmade embroidery (polomka.sk). Due to a lack of employment opportunities in Polomka and its vicinity, there is a ski resort called Bučník near the village (polomka.sk).

Polomka has a humid climate with a short growing season. The primary crops historically included fodder, oats, barley, rye, and legumes, with potatoes introduced in the 19th century. Linen and hemp were grown as significant textile crops. In the 19th century, crafts and carriage making thrived, and a water-powered sawmill, mill, and brewery were established. Adverse conditions at the beginning of the 20th century led to emigration to Australia, France, and America. November 12, 1932, is remembered as the day of the Polomka Uprising, a rebellion against harsh executors who left many families homeless. Polomka actively participated in the Slovak National Uprising (SNP) during World War II. In the cottage Pod Homôlkou, partisans were attacked by the Edelweiss unit, captured, and transported to the Mauthausen concentration camp, where they were executed. Polomka was liberated by Romanian and Soviet troops on January 30, 1945. After the war, many family homes, apartments, and public institutions were built. In 1976, the Wood Combine (Drevokombinát) was established (polomka.sk).

In the late 13th century, the first mining settlements emerged in Horehronie. Although it is believed that Polomka was founded in the early 14th century based on various historical sources, no written evidence has been found. The first written mention of the village dates back to 1525. The original inhabitants were Ruthenians, and new settlers came mainly from (najkrajsikraj.sk). In 1551, there were 9 families living here, and by 1605, the number had grown to 37 (polomka.sk). In 1828, there were 2,293 residents in 230 houses (najkrajsikraj.sk). Historical names for the village include Polunka, Poluoka, Schgyar, Sqeer alias Polunka, Pollunka alias Zeer, and Pollunka (najkrajsikraj.sk). The inhabitants were engaged in agriculture and pastoralism. The history of Polomka is closely tied to Muráň Castle and the Muráň domain (polomka.sk).

,

Krajina, Slovensko, Orava, Fotografie

Pokryváč

skala
Hits: 2915

Obec sa nachádza neďaleko od Dolného Kubína, leží v nadmorskej výške 640 metrov nad morom (obec-pokryvac.sk), v juhovýchodnej časti Oravskej vrchoviny. Na ploche 3.90 km2 tu žije 164 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1593 ako Ráztoczna. V roku 1626 tu žilo 12 rodín. Obyvatelia sa v minulosti živili salašníctvom, tkáčstvom. Počas SNP tu pôsobili partizáni (obec-pokryvac.sk).

The village is located near Dolný Kubín, situated at an altitude of 640 meters above sea level (obec-pokryvac.sk), in the southeast part of the Highlands. On an area of 3.90 km2, 164 inhabitants live here (Wikipedia). The first written mention of the village is from 1593 as Ráztoczna. In 1626, there were 12 families living here. In the past, the residents made a living through shepherding and weaving. Partisans operated here during the Slovak National Uprising (obec-pokryvac.sk).

Wioska znajduje się niedaleko Dolnego Kubina, położona na wysokości 640 metrów nad poziomem morza (obec-pokryvac.sk), w południowo-wschodniej części Wyżyny Orawskiej. Na obszarze 3,90 km2 mieszka tutaj 164 mieszkańców (Wikipedia). Pierwsza pisemna wzmianka o wiosce pochodzi z roku 1593 jako Ráztoczna. W 1626 roku mieszkało tu 12 rodzin. Mieszkańcy utrzymywali się dawniej z pasterstwa i tkactwa. Podczas Słowackiego Powstania Narodowego w okolicy działały oddziały partyzanckie (obec-pokryvac.sk).

Krajina, Slovensko, Tatry, Fotografie

Dolný Smokovec

skala
Hits: 2379

Dolný Smokovec sa nachádza dva km od Starého Smokovca. Poskytuje možnosti ubytovania, priamo v obci sa nachádza vlek a lyžiarsky svah pre začiatočníkov. V lete poskytuje možnosti cyklistiky (vysoke-tatry.travel). Dolný Smokovec sa počas prvej svetovej nazýval Nižný Smokovec. Maďarský názov pre obec je Alsó-Tátrafüred, nemecký Unterschmecks. Je najväčším tatranským strediskom liečby detskej tuberkulózy a respiračných chorôb. Nachádzajú sa tu , ktoré využívali miestne rašelinové bahno, kosodrevinové a teplé uhličité kúpele. Založenie sa spája s kežmarským učiteľom Jozefom Bohušom v roku 1881. Väčšinu budov v obci projektoval architekt Gedeon Majunke zo Spišskej Soboty. Na začiatku 1. svetovej vojny sa stal majiteľom Dolného Smokovca Krajinský ústav pre zaopatrovanie invalidov a zriadil tu Vojenskú liečebňu tuberkulózy. V roku 1919 sa toto zariadenie transformovalo na Ústav pre liečbu detskej tuberkulózy. V medzivojnovom období v Dolnom Smokovci vyrástlo niekoľko menších rodinných penziónov a rodinných . Od roku 2004 je Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb neštátnym zdravotníckym zariadením, neziskovou organizáciou, ktorá poskytuje verejnoprospešné služby. Poskytuje špecializovanú, ústavnú a ambulantnú liečebno – preventívnu starostlivosť a diferenciálnu diagnostiku najmä v oblasti detskej pneumoftizeológie, imunoalergológie a cystickej fibrózy. Od roku 2009 ústav rozšíril svoju činnosť o poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti v odbore detská chirurgia. V roku 2010 pribudol odbor detská otorinolaryngológia (Wikipedia).

Dolný Smokovec is located two kilometers from Starý Smokovec. It provides accommodation options, and there is a ski lift and a ski slope for beginners directly in the village. In the summer, it offers opportunities for cycling (vysoke-.travel). During the First World War, Dolný Smokovec was called Nižný Smokovec. The Hungarian name for the village is Alsó-Tátrafüred, and in German, it is Unterschmecks. It is the largest resort in the High Tatras for the treatment of pediatric tuberculosis and respiratory diseases. There are spas that utilized local peat mud, heather, and warm carbonated baths. The establishment of the village is associated with the teacher Jozef Bohuš from Kežmarok in 1881. Most of the buildings in the village were designed by architect Gedeon Majunke from Spišská Sobota. At the beginning of World War I, Dolný Smokovec became the property of the Country Institute for the Provision of Invalids and established a Military Tuberculosis Hospital there. In 1919, this facility transformed into the Institute for the Treatment of Pediatric Tuberculosis. In the interwar period, several smaller family pensions and homes were built in Dolný Smokovec. Since 2004, the Šrobár Institute for Pediatric Tuberculosis and Respiratory Diseases has been a non-state healthcare facility, a non-profit organization providing public benefit services. It offers specialized, institutional, and outpatient treatment and preventive care, as well as differential diagnostics, especially in the field of pediatric pneumophthisiology, immunology, and cystic fibrosis. Since 2009, the institute has expanded its activities to provide one-day health care services in pediatric surgery. In 2010, the pediatric otolaryngology department was added (Wikipedia).

Dolný Smokovec znajduje się dwa kilometry od Starého Smokovca. Oferuje możliwości zakwaterowania, w samej wsi znajduje się wyciąg narciarski i stok narciarski dla początkujących. Latem oferuje możliwości rowerowych wycieczek (vysoke-tatry.travel). Dolný Smokovec był nazywany Nižný Smokovec podczas I wojny światowej. Węgierska nazwa wsi to Alsó-Tátrafüred, niemiecka Unterschmecks. Jest największym ośrodkiem leczenia gruźlicy i chorób oddechowych w Tatrach. Znajdują się tutaj kąpieliska, które wykorzystywały lokalne błota torfowe, kosodrzewinowe i kąpiele wodne z gazem. Założenie wsi wiąże się z nauczycielem z Kežmarku, Jozefem Bohušem, w 1881 roku. Większość budynków w miejscowości zaprojektował architekt Gedeon Majunke ze Spišskiej Soboty. Na początku I wojny światowej właścicielem Dolnego Smokovca został Krajowy Instytut Obsługi Inwalidów, a utworzono tu Sanatorium Wojskowe na gruźlicę. W 1919 roku to urządzenie przekształciło się w Instytut Leczenia Dziecięcej Gruźlicy. W okresie międzywojennym w Dolnym Smokovcu powstało kilka mniejszych rodzinnych pensjonatów i domów rodzinnych. Od 2004 roku Instytut Šrobár na gruźlicę i choroby oddechowe u dzieci jest niepaństwowym zakładem opieki zdrowotnej, organizacją non-profit, która świadczy usługi publiczne. Oferuje specjalistyczną, instytucjonalną i ambulatoryjną opiekę leczniczą i profilaktyczną oraz diagnostykę różnicową głównie w obszarze pneumoftizeologii dziecięcej, immunologii alergicznej i mukowiscydozy. Od 2009 roku instytut rozszerzył swoją działalność o świadczenie jednodniowej opieki zdrowotnej w dziedzinie chirurgii dziecięcej. W 2010 roku dodano dziedzinę otorynolaryngologii dziecięcej (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Šaštín-Stráže

skala
Hits: 4991

Šaštín-Stráže je mesto na severe Záhoria. Nachádza sa v nej krásna Bazilika Sedembolestnej (). Na ploche 42 km2 žije 5015 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 256 metrov nad morom (mestosastinstraze.sk), v centrálnej časti Záhorskej nížiny, na strednom toku (Wikipedia).

Šaštín-Stráže sú známym mariánskym pútnickým miestom (mestosastinstraze.sk). Prvá zmienka o Šaštíne je z roku 1218 po pomenovaním Saswar (mestosastinstraze.sk), Sasvár. Avšak už od druhej polovice 10. storočia bolo územie Šaštína osídlené. Názov Šaštín je odvodený od maďarského sás – šašina, trstina, pretože sa tu rozprestieralo množstvo močiarov. V roku 1218 Imrich II. daroval lebényenský kláštor Sassin. Šaštínsky hrad bol najdôležitejším strážnym hradom celého Záhoria. Postavili ho pri rieke Myjave ako vodný hrad a potom aj na pahorkatine ako predsunuté stráže (Stráže nad Myjavou) (mestosastinstraze.sk). Rád paulínov sa v roku 1733 podujal postaviť v Šaštíne pútnický chrám a kláštor (mestosastinstraze.sk). Paulíni – pavlíni boli rehoľníci svätého Pavla. Dnes je kláštor a bazilika v správe saleziánskej rehole (Wikipedia). 

Bazilika bola z kostola povýšená v roku 1964 ako prvý chrám na Slovensku (mestosastinstraze.sk). Počas pútí Šaštín navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov (Wikipedia). V roku 1987 baziliku navštívila Matka Tereza (mestosastinstraze.sk). Bazilika je dvojvežová. Pri nej sa nachádza kláštor, kaplnka a stĺp so súsoším Najsvätejšiej trojice. Kostol v Šaštíne je datovaný na rok 1400. Vedľa neho je Loretánska kaplnka zo 17. storočia. Kalváriu pri cintoríne postavili v roku 1798 (mestosastinstraze.sk). Zaujímavosťou je, že netradične vznikla na rovine (mestosastinstraze.sk). Južne od Sedembolestnej sú dva o výmere 1820,31 m2, ktoré vybudovali paulíni a slúžili na rýb (mestosastinstraze.sk). V 18. storočí v Šaštíne manžel Márie Terézie, František Lotrinský založil v kaštieli prvú uhorskú manufaktúru na výrobu textilu – kartúnku. V 19. storočí sa nedokázala udržať, neskôr tu fungoval cukrovar. Židovská synagóga pochádza z roku 1852 (mestosastinstraze.sk). V Šaštíne sa narodila speváčka Jana Kocianová. Pôsobí tu spisovateľ Dušan Dušek (Wikipedia).

Stráže boli pred rokom 1960 samostatnou obcou (mestosastinstraze.sk). V rokoch 1961 až 1971 sa obec nazývala Šaštínske Stráže (mestosastinstraze.sk). Obec vznikla hlboko v stredoveku, jej kostol sa viaže s rokom 1339. Obec bola jednou z najstarších obcí na Záhorí, bola predstrážou Šaštínskeho hradu (mestosastinstraze.sk). Prvá známa písomná zmienka o Strážach je z roku 1392 (mestosastinstraze.sk). V šesťdesiatych rokoch navŕtali horúcu vodu, ktorá sa však nevyužíva (mestosastinstraze.sk). Letohrádok Belveder bol obľúbeným letoviskom Márie Terézie a bol ešte koncom 18.storočia obývaný. Okolo zámočku boli a opatrovateľ 14 až 16 pivníc mal osobitný byt, ktorý ešte stál v roku 1921 a nazýval sa „Kellermajstrom„. Zámok mal vraj podzemné spojenie so šaštínskym zámkom. Začiatkom 19. storočia bol zámok Belveder rozbúraný, ale pivnice stáli až do roku 1918. Pamiatkou na existenciu zámku je zachovaná zámocká studňa, 60 m hlboká, ktorá podzemnými chodbami bola spojená s pivnicami (mestosastinstraze.sk).

Šaštín-Stráže is a town in the northern part of . It is home to the beautiful Basilica of the Seven Sorrows (Peter Kaclík). With an area of 42 km2, the town has a population of 5015 inhabitants. It is situated at an elevation of 256 meters above sea level (mestosastinstraze.sk) in the central part of Záhorie Lowland, along the middle course of the Myjava River (Wikipedia).

Šaštín-Stráže is a renowned Marian pilgrimage site (mestosastinstraze.sk). The first mention of Šaštín dates back to 1218 when it was called Saswar (mestosastinstraze.sk), Sasvár. However, the territory of Šaštín has been inhabited since the second half of the 10th century. The name Šaštín is derived from the Hungarian „sás,“ meaning reed, as the area was covered with numerous marshes. In 1218, Imrich II donated the Sasín estate to the Lebény Monastery. Šaštín Castle was the most important watchtower of the entire Záhorie region, built as a water castle along the Myjava River and later on a hill as an advanced guard (Stráže nad Myjavou) (mestosastinstraze.sk). In 1733, the Pauline order undertook the construction of the pilgrimage church and monastery in Šaštín (mestosastinstraze.sk). The Paulines, also known as Piarists, were followers of Saint Paul. Today, the monastery and basilica are under the administration of the Salesian order (Wikipedia).

The Basilica was elevated from a church in 1964, becoming the first basilica in Slovakia (mestosastinstraze.sk). During pilgrimages, Šaštín attracts tens of thousands of pilgrims (Wikipedia). In 1987, Mother Teresa visited the basilica (mestosastinstraze.sk). The basilica has two towers, and near it, there is a monastery, a chapel, and a column with the Holy Trinity statue. The church in Šaštín dates back to the year 1400. Next to it is the Loretto Chapel from the 17th century. The calvary near the cemetery was built in 1798 (mestosastinstraze.sk) and is noteworthy for being on level ground (mestosastinstraze.sk). South of the Basilica of the Seven Sorrows are two ponds with an area of 1820.31 m2, built by the Paulines for fish farming (mestosastinstraze.sk). In the 18th century, the husband of Maria Theresa, Francis I, established the first Hungarian textile manufacturing factory for fabric production – Kartúnka – in Šaštín Castle. In the 19th century, it couldn’t sustain itself, and later a sugar factory operated there. The Jewish synagogue dates back to 1852 (mestosastinstraze.sk). Singer Jana Kocianová was born in Šaštín, and writer Dušan Dušek resides there (Wikipedia).

Stráže was an independent municipality before 1960 (mestosastinstraze.sk). From 1961 to 1971, the town was called Šaštínske Stráže (mestosastinstraze.sk). The village originated in the Middle Ages, with its church dating back to 1339. Stráže was one of the oldest villages in Záhorie, serving as the outpost of Šaštín Castle (mestosastinstraze.sk). The first known written mention of Stráže is from 1392 (mestosastinstraze.sk). In the 1960s, hot water was drilled but remains unused today (mestosastinstraze.sk). The Belvedere summer palace was a favorite retreat for Maria Theresa and was still inhabited at the end of the 18th century. Vineyards surrounded the castle, and the caretaker of the 14 to 16 cellars had a separate residence called „Kellermajstrom,“ which still stood in 1921. The castle reportedly had an underground connection to Šaštín Castle. Belvedere Castle was demolished at the beginning of the 19th century, but the cellars stood until 1918. A reminder of the castle’s existence is the preserved castle well, 60 meters deep, connected by underground passages to the cellars (mestosastinstraze.sk).

Šaštín-Stráže ist eine Stadt im Norden des Záhorie. Dort befindet sich die wunderschöne Basilika der Sieben Schmerzen Mariens (Peter Kaclík). Auf einer Fläche von 42 km2 leben 5015 Einwohner. Die Stadt liegt auf einer Höhe von 256 Metern über dem Meeresspiegel (mestosastinstraze.sk) in der zentralen Region der Záhorská nížina am Mittellauf des Flusses Myjava (Wikipedia).

Šaštín-Stráže ist ein bekannter Wallfahrtsort der Jungfrau Maria (mestosastinstraze.sk). Die erste Erwähnung von Šaštín stammt aus dem Jahr 1218 unter dem Namen Saswar (mestosastinstraze.sk), Sasvár. Das Gebiet von Šaštín war jedoch bereits seit der zweiten Hälfte des 10. Jahrhunderts besiedelt. Der Name Šaštín leitet sich vom ungarischen „sás – šašina, trstina“ ab, da sich hier viele Sümpfe erstreckten. Im Jahr 1218 schenkte Imrich II. das Kloster Lebény dem Kloster Sassin. Die Šaštín-Burg war die wichtigste Wachburg des gesamten Záhorie. Sie wurde am Fluss Myjava als Wasserburg errichtet und dann auf einem Hügel als Vorposten (Stráže nad Myjavou) (mestosastinstraze.sk). Im Jahr 1733 beschloss der Paulinerorden, eine Wallfahrtskirche und ein Kloster in Šaštín zu errichten (mestosastinstraze.sk). Die Pauliner waren Mönche des heiligen Paulus. Heute werden das Kloster und die Basilika von der Salesianer-Gemeinschaft verwaltet (Wikipedia).

Die Basilika wurde im Jahr 1964 als erster Tempel in der Slowakei zur Basilika erhoben (mestosastinstraze.sk). Während der Wallfahrten besuchen Šaštín mehrere Zehntausend Pilger (Wikipedia). Im Jahr 1987 besuchte Mutter Teresa die Basilika (mestosastinstraze.sk). Die Basilika hat zwei Türme. Neben ihr befinden sich das Kloster, die Kapelle und eine Säule mit der Skulptur der Allerheiligsten Dreifaltigkeit. Die Kirche in Šaštín stammt aus dem Jahr 1400. Daneben steht die Lorettokapelle aus dem 17. Jahrhundert. Die Kalvarienbergkapelle am Friedhof wurde 1798 erbaut (mestosastinstraze.sk). Die Besonderheit ist, dass sie ungewöhnlicherweise auf einer Ebene entstand (mestosastinstraze.sk). Südlich der Basilika der Sieben Schmerzen Mariens gibt es zwei Teiche mit einer Fläche von 1820,31 m2, die von den Paulinern angelegt wurden und zur Fischzucht dienten (mestosastinstraze.sk). Im 18. Jahrhundert gründete Maria Theresias Ehemann, Franz Lothringen, im Schloss die erste ungarische Manufaktur zur Textilherstellung – Kartúnka. Im 19. Jahrhundert konnte sie nicht überleben, später befand sich dort eine Zuckerfabrik. Die Synagoge stammt aus dem Jahr 1852 (mestosastinstraze.sk). In Šaštín wurde die Sängerin Jana Kocianová geboren. Der Schriftsteller Dušan Dušek wirkt hier (Wikipedia).

Stráže war vor 1960 eine eigenständige Gemeinde (mestosastinstraze.sk). In den Jahren 1961 bis 1971 hieß das Dorf Šaštínske Stráže (mestosastinstraze.sk). Das Dorf entstand im tiefen Mittelalter, seine Kirche ist mit dem Jahr 1339 verbunden. Das Dorf war eine der ältesten Siedlungen in Záhorie und war die Vorposten des Šaštín-Burgs (mestosastinstraze.sk). Die erste bekannte schriftliche Erwähnung von Stráže stammt aus dem Jahr 1392 (mestosastinstraze.sk). In den sechziger Jahren bohrten sie heißes Wasser, das jedoch nicht genutzt wird (mestosastinstraze.sk). Das Belveder-Sommerhaus war ein beliebter Erholungsort von Maria Theresia und wurde bis Ende des 18. Jahrhunderts bewohnt. Um das Schloss herum befanden sich Weinberge, und der Aufseher von 14 bis 16 Kellern hatte eine eigene Wohnung, die noch 1921 stand und „Kellermajstrom“ genannt wurde. Das Schloss hatte angeblich eine unterirdische Verbindung zum Schloss Šaštín. Anfang des 19. Jahrhunderts wurde das Schloss Belveder abgerissen, aber die Keller standen bis 1918. Ein Denkmal für die Existenz des Schlosses ist der erhaltene Schlossbrunnen, 60 m tief, der durch unterirdische Gänge mit den Kellern verbunden war (mestosastinstraze.sk).

Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Fotografie

Fotokursalon

skala
Hits: 3853

25.10.2009 po 18-ej večer sa konala výstava fotografií spojená s vyhlásením výsledkov. Jednotliví „súťažiaci“ v nej odovzdávali svoje v papierovej forme, z ktorých porota vybrala fotografie na výstavu. Porota bola v zložení: Jozef Keppert, Štefan Čambal a Peter Ertl. Do „Fotokursalonu“ sa prihlásilo 26 autorov s 130-imi fotografiami. Víťazom sa stal František Halás, ďalšie ceny si odniesli Karol Belas, Roman Tibenský,  čestné uznania si odniesli Márius Sordel, Richard Hesko a Roman Bučko. Cenu primátora získal . Výstava týchto fotografií trvala viac ako mesiac.

Mimochodom celá nedeľa 25.10 sa niesla v silnom fotografickom duchu, pretože od desiatej ráno sme fotili v súvislosti s inou akciou, ktorú pripravil Piešťanský fotoklub. Fotili sme nedeľný život v Piešťanoch, z čoho sa vyberú fotky na niektorú z nasledujúcich výstav – viď 6. Fotosession.

On the evening of October 25, 2009, after 6 PM, a photo exhibition was held along with the announcement of the results. Participants submitted their photographs in paper form, from which the jury selected images for the exhibition. The jury consisted of Jozef Keppert, Štefan Čambal, and Peter Ertl. Twenty-six authors with 130 photographs entered the „Fotokursalon.“ The winner was František Halás, with additional awards going to Karol Belas, Roman Tibenský. Honorable mentions were awarded to Márius Sordel, Richard Hesko, and Roman Bučko. Peter Kaclík received the Mayor’s Prize. The exhibition of these photographs lasted for more than a month.

By the way, the entire Sunday, October 25, was filled with a strong photographic spirit because, starting at 10 AM, we were taking photos in connection with another event organized by the Photoclub. We captured the Sunday life in Piešťany, and selected photos will be used for one of the upcoming exhibitions – see 6th Fotosession.