Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Ľudská príroda, Biotopy, Fotografie

Dedinky, vodné nádrže Palcmanská a Dobšinská Maša

skala
Hits: 3632

Dedinky sú obcou na Hornom Gemeri (dedinky.eu), v údoli Hnilec, pod južnými svahmi planiny Geravy. Na území Národného parku Slovenský raj (Zdroj: neznámy). V obci žije asi 300 obyvateľov v nadmorskej výške 795 metrov nad morom. Vznikla v roku 1933 zlúčením baníckych osád Štefanovce a Imrichovce (dedinky.eu). Imrichovce boli banskou osadou zo 14. storočia, jej názov je odvodený od zemepána Imricha Csákyho. Štefanovce boli rovnako banskou osadou zo 14. – 15 storočia (dedinky.eu). V roku 1960 bola k obci pripojená aj Dobšinská Maša. Charakter sformovala vodná nádrž Palcmanská Maša, postavená v 50-tych rokoch 20. storočia (dedinky.eu). Palcmanská Maša je najväčšia vodná nádrž v Slovenskom raji. Jej účelom je akumulovanie pre vodnú elektráreňv Dobšinej, vyrovnanie prietok rieky Hnilec a pre rekreačné účely. Jej objem môže dosiahnuť viac ako 11 miliónov m3 vody. Zatopená plocha má rozlohu 86.5 hektárov (wikipedia.sk). Palcmanská Maša patrí k najchladnejším nádržiam u nás. Obec ponúka turistom možnosti ubytovania a aktívneho pohybu v prírode (wordpress.com).

Dedinky is a village located in Upper (dedinky.eu), in the valley of the Hnilec River, beneath the southern slopes of the Geravy Plateau. Situated within the territory of the Slovak Paradise National Park (Source: unknown), the village is home to approximately 300 residents at an elevation of 795 meters above sea level. It was established in 1933 through the merger of the mining settlements of Štefanovce and Imrichovce (dedinky.eu). Imrichovce was a mining settlement dating back to the 14th century, named after the landowner Imrich Csáky. Štefanovce similarly served as a mining settlement in the 14th to 15th centuries (dedinky.eu). In 1960, Dobšinská Maša was also annexed to the village. The character of the village was significantly shaped by the Palcmanská Maša reservoir, constructed in the 1950s (dedinky.eu). Palcmanská Maša is the largest reservoir in the Slovak Paradise. Its purpose includes water accumulation for the Dobšiná hydroelectric power plant, regulation of the Hnilec River flow, and recreational use. The reservoir’s capacity can reach over 11 million m3 of water, covering an area of 86.5 hectares (wikipedia.sk). Palcmanská Maša is among the coldest reservoirs in the country. The village offers accommodation options and opportunities for outdoor activities to tourists (wordpress.com).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Hričovský hrad

skala
Hits: 2626

Hričovský hrad sa nachádza nad Hričovským Podhradím v nadmorskej výške 507 metrov nad morom. (Wikipedia). Na najsevernejšom výbežku Súľovských vrchov (slovenskehrady.sk).  okolie hradu osídlili v 9. storočí. Názov Hričov je odvodený od slova Grič (skala, skalnatý). Rovnaký význam má slovo v srbochorvátčine. Zem Hričov sa prvýkrát spomína v roku 1208 (hradhricov.sk). Názvy Hričovského hradu: Hrichou, Hrychou, Herychou, Hyrichou, Riczo, Hrichou. Patrí rozlohou k najmenším slovenským hradom. Postavili ho krátko po tatárskom vpáde ako drevené hradisko. Začiatkom 2. polovice 13. storočia ho prestavali na kamenný hrad (slovenskehrady.sk).

Hričov Castle is located above Hričovské Podhradie at an elevation of 507 meters above sea level (Wikipedia). Positioned on the northernmost edge of the Súľov Mountains (slovenskehrady.sk), the area around the castle was settled by the Slavs in the 9th century. The name Hričov is derived from the word Grič, meaning rock or rocky, with a similar meaning in Serbo-Croatian. The land of Hričov is first mentioned in 1208 (hradhricov.sk). The various names for Hričov Castle include Hrichou, Hrychou, Herychou, Hyrichou, Riczo, and Hrichou. In terms of area, it is one of the smallest castles in Slovakia. Originally built shortly after the Tatar invasion as a wooden fortification, it was reconstructed into a stone castle in the early second half of the 13th century (slovenskehrady.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Myjava, Umenie, Stavby, Fotografie

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

skala
Hits: 4638

Myšlienka miesta, hrobu a pomníka Milana Rastislava Štefánika je mojím vlastným prejavom lásky a úcty k veľkej a svetlej pamiatke na naše spoločné styky v detstve. Vznikla v prvej chvíli veľkej bolesti nad tragickým osudom, vo chvíli, keď ho, len mŕtveho, objala oslobodená zem … Spojením rozmerných hmôt spišského travertínu oštiepaných tupým hranolom ocele, prevažne bielej , ostro zarezaných do prostej ináč nedotknutej krásy prírody a miesta, či v modravom opare ranných hmiel, či na azúrovej klenbe ďalekého horizontu rozjasaného slnkom, pokúsil som sa vytvoriť dielo hodné legendárneho života Štefánikovho plného súzvuku, hrdinstva, harmónia a lásky (Dušan Jurkovič)

Mohyla sa začala stavať v roku 1927 (Zdroj: Pamätník). Predtým tu bol jednoduchý hrob v tvare kríža, v ktorom bol pochovaný Štefánik spolu s troma talianskymi vojakmi len niekoľko dní po svojej smrti (brezova.sk). Jedného z talianskych vojakov na žiadosť v roku 1921 previezli do Talianska (obnova.sk). Talianski vojaci: Aggiusti Gabriele, Mancinelli Scotti (prevezený) a Merlini Umberto. Mohyla je z travertínu zo Spišských Vlachov. Dovezených bolo 194 vagónov (mrstefanik.sk).

Mohyla je národnou kultúrnou pamiatkou. Pripomína Milana Rastislava Štefánika, rodáka z Košarísk, vedca, politika, diplomata, predstaviteľa zahraničného odboja za prvej svetovej , človeka ktorý sa významne podieľal na vzniku Československej republiky (Zdroj: Pamätník). Štefánik sa narodil 21.7.1880 v Košariskách, zomrel 4.5.1919 (Pinčíková) pri leteckom nešťastí v Ivánke pri Dunaji. Bol vojenský letec, astronóm, vedec, ktorý stál pri zrode novodobej štátnosti Československej republiky. Vplýval na európsku politiku, s myšlienkami, názormi aj činmi ho môžeme považovať za prvého „Európana“. Predpokladal, že nastane harmónia národov v Európe – europeizácia. Žil podľa slov: Veriť, milovať, pracovať. Jeho odkaz je dedičstvom, ktorým sme prispeli k budovaniu modernej Európy (Pinčíková).

Mohyla na Bradle bola odhalená 23.9.1928, jej autorom je Dušan Jurkovič (Pinčíková). Bradlo je vrch v Myjavskej pahorkatine, týči sa do výšky 544 metrov nad morom. Telesné pozostatky Štefánika sa nachádzajú asi v hrobke v 10 metrovej hĺbke pod vrcholom mohyly, spolu s ďalšími dvomi talianmi. Dušan Jurkovič predložil po skončení druhej svetovej vojny návrh na úpravu mohyly, aby rozšírila svoj význam o pripomienku padlých československých letcov a legionárov, ale projekt sa nerealizoval. Rekonštrukcie sa mohyla dočkala až v roku 1989. Trvala do roku 1996 (sme.sk). Verejnosti opäť sprístupnená bola 4.5.1996 (brezova.sk). Vždy v máji sa konajú celonárodné stretnutia (sme.sk). Sú vďakou a spomienkou Slovákoch, Čechov a iných Európanov na skvelého Milana Rastislava Štefánika (brezova.sk). Celá stavba je postavená z travertínových blokov (wikipedia.sk).

The idea of the place, tomb, and monument of Milan Rastislav Štefánik is my own expression of love and respect for the great and bright memory of our shared childhood connections. It originated in the first moment of great pain over the tragic fate, at the moment when the liberated land embraced him, lifeless… By combining massive blocks of travertine split with a blunt steel chisel, predominantly white in color, sharply cut into the simple, otherwise untouched beauty of nature and the place, whether in the bluish haze of early hops, or on the azure vault of the distant horizon illuminated by the sun, I attempted to create a work worthy of the legendary life of Štefánik, full of resonance, heroism, harmony, and love (Dušan Jurkovič).

The mound construction began in 1927 (Source: Memorial). Before that, there was a simple cross-shaped grave where Štefánik was buried with three Italian soldiers just a few days after his death (brezova.sk). One of the Italian soldiers was transported to Italy in 1921 at the request of the family (obnova.sk). The Italian soldiers were Aggiusti Gabriele, Mancinelli Scotti (transported), and Merlini Umberto. The mound is made of travertine from Spišské Vlachy, and 194 wagons of it were imported (mrstefanik.sk).

The mound is a national cultural monument, commemorating Milan Rastislav Štefánik, a native of Košariská, a scientist, politician, diplomat, representative of foreign resistance during World War I, a man who significantly contributed to the creation of the Czechoslovak Republic (Source: Memorial). Štefánik was born on July 21, 1880, in Košariská, and passed away on May 4, 1919 (Pinčíková) in an airplane accident in Ivanka pri Dunaji. He was a military aviator, astronomer, and scientist who played a crucial role in the establishment of the modern Czechoslovak state. His influence on European politics and his thoughts and actions make him the first „European.“ He anticipated the harmony of nations in Europe – Europeanization. He lived by the words: Believe, love, work. His legacy is a contribution to building modern Europe (Pinčíková).

The Bradlo Mound was unveiled on September 23, 1928, and its author is Dušan Jurkovič (Pinčíková). Bradlo is a hill in the Hills, rising to a height of 544 meters above sea level. Štefánik’s remains are located approximately in a tomb 10 meters below the summit of the mound, along with two other Italians. After the end of World War II, Dušan Jurkovič proposed modifying the mound to expand its significance to commemorate fallen Czechoslovak aviators and legionaries, but the project was not realized. The reconstruction of the mound took place in 1989 and lasted until 1996 (sme.sk). It was reopened to the public on May 4, 1996 (brezova.sk). National meetings take place every May (sme.sk). It stands as a gratitude and memory of Slovaks, Czechs, and other Europeans for the remarkable Milan Rastislav Štefánik (brezova.sk). The entire structure is built from travertine blocks (wikipedia.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Príroda, Mestá, Podunajsko, Biotopy, Fotografie

Záplavy v Bratislave

skala
Hits: 3490

V lete 2013 Bratislava nebola ďaleko od v centre Starého mesta.  leží pri rieke a preto je náchylná na záplavy spôsobené nadmernými zrážkami, topením snehu. Prudké prívalové zrážky môže spôsobiť miestne záplavy, obzvlášť ak odvodňovacie systémy, kanalizácia nie sú dimenzované na takéto extrémne podmienky.

Koncom mája a začiatkom júna 2013 sa na Dunaji v dôsledku výdatných zrážok vytvorila povodňová situácia, ktorá mala negatívny dopad najmä v nemeckej a rakúskej časti povodia (Lešková).

In the summer of 2013, Bratislava was not far from water in the center of the Old Town. Located along the Danube River, Bratislava is susceptible to flooding caused by excessive precipitation and snowmelt. Intense, torrential rainfall can lead to local flooding, especially if drainage systems and sewage are not designed to handle such extreme conditions.

At the end of May and the beginning of June 2013, due to heavy rainfall, a flood situation emerged on the Danube, affecting primarily the German and Austrian parts of the basin (Lešková).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Mestá, Podunajsko, Fotografie

Štúrovo – mesto tolerancie

skala
Hits: 2508

Kúpeľné mesto Štúrovo leží na ľavom Dunaja, tam kde sa začína rieka ohýbať (sturovo.sk), na juhovýchodnom cípe Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej tabule. Patrí do najteplejšej oblasti Slovenska (sturovo.sk). Obklopené Kováčovskými kopcami. Pri meste sa Hron vlieva do Dunaja. Je najjužnejším mestom Slovenska (sturovo.sk). Žije tu viac ako 10 000 obyvateľov (Wikipedia.sk). Termálne kúpalisko Vadaš má kapacitu 10 000 návštevníkov. Jeho rozloha je 36 hektárov (sturovo.sk). V roku 1949 bol pri Dunaji zrealizovaný vrt v hĺbke 140 metrov, ktorý objavil prameň termálnej s teplotou 30 °C. Následne sa začalo s budovaním termálneho kúpaliska. V roku 1973 bol objavený ďalší zdroj termálnej vody v hĺbke 130 metrov s teplotou 39.7 °C a výdatnosťou 70 l/s, ktorý sa stal zdrojom Vadaša (Wikipedia.sk).

Mesto je známe svojou toleranciou. Celé stáročia tu pokojne spolunažívajú rôzne národnosti a náboženstvá (sturovo.sk). V rímskom období sa na mieste mesta nachádzala strážna stanica Anavum. Mesto vzniklo pravdepodobne z osád Nána a Kakath (sturovo.sk). Príchod maďarských kmeňov sa datuje na rok 896. Podmanili si pravý breh Dunaja s dovtedy slovanským hradom Strigoň, dnešným Ostrihomom (Wikipedia.sk). Letohrádok Kakathvár dal v 10. storočí vybudovať syn maďarského kmeňového náčelníka Arpáda. Osada Kakath bola opevnená, preto sa používal názov Párkány, Parkan (sturovo.sk). Prvá písomná zmienka o osade Kakat je z roku 1075 (sturovo.sk), je spojená s vybudovaním rímskej vojenskej kolónie Salva Mansio na mieste dnešného Ostrihomu. V marci 1241 rozvrátili mesto tatárske hordy Batuchána. V priebehu 16.-17. storočia bol pre meste zaužívaný názov aj Čekérden, Džigerdelen, Gocheren, Goggern a Párkány (sturovo.sk).

V máji až júni 1946 sa 1600 občanov maďarskej národnosti podrobuje reslovakizácii v nádeji, že sa ich bezprávny vzťah zmení. V decembri 1947 až do februára 1948 prebieha vysídľovanie maďarských rodín na Sudety, najmä do Žatca. Celkovo bolo vysídlených 217 osôb. Možnosť beztrestného návratu sa im poskytla po 28 mesiacoch, v priebehu marca 1949. V roku 1965 mesto zažilo povodeň. 25 bolo zrútených, 40 silne poškodených. Pri obnove účinne pomáhalo mesto Most, na pamiatku ktorého je pomenovaná Mostová ulica. 17. novembra 1991 sa uskutočnilo referendum na prinavrátenia názvu mesta Parkan. 87 % z 57 % zúčastnených bolo za, avšak vláda odmietla vyhovieť (Jozef Slabák).

The spa town of Štúrovo is located on the left bank of the Danube, where the river begins to bend (sturovo.sk), in the southeastern tip of the Podunajská nížina, at the junction of the Hronská and Ipeľská sprašová tabule faults. It belongs to the warmest region of Slovakia (sturovo.sk). Surrounded by the Kováčovské kopce. The Hron River flows into the Danube near the town. It is the southernmost town in Slovakia (sturovo.sk). More than 10,000 people live here (Wikipedia.sk). The thermal bath Vadaš has a capacity of 10,000 visitors. Its area is 36 hectares (sturovo.sk). In 1949, a well was drilled by the Danube at a depth of 140 meters, discovering a thermal spring with a temperature of 30 °C. Subsequently, the construction of the thermal bath began. In 1973, another thermal water source was discovered at a depth of 130 meters with a temperature of 39.7 °C and a yield of 70 l/s, which became the source of Vadaš (Wikipedia.sk).

The town is known for its tolerance. Different nationalities and religions have peacefully coexisted here for centuries (sturovo.sk). In Roman times, a guard station called Anavum was located at the site of the town. The town probably originated from the settlements of Nána and Kakath (sturovo.sk). The arrival of Hungarian tribes dates back to 896. They conquered the right bank of the Danube with the Slavic castle of Strigoň, today’s Ostrihom (Wikipedia.sk). Kakathvár Castle was built in the 10th century by the son of the Hungarian tribal chief Arpád. The fortified settlement of Kakath was commonly called Párkány, Parkan (sturovo.sk). The first written mention of the settlement Kakat is from 1075 (sturovo.sk), associated with the construction of the Roman military colony Salva Mansio at the site of today’s Ostrihom. In March 1241, the city was devastated by the Tatar hordes of Batu Khan. During the 16th-17th centuries, the town was also known as Čekérden, Džigerdelen, Gocheren, Goggern, and Párkány (sturovo.sk).

In May to June 1946, 1600 citizens of Hungarian nationality underwent reslovakization in the hope that their unjust situation would change. From December 1947 to February 1948, the deportation of Hungarian families to the Sudetenland, especially to Žatec, took place. A total of 217 people were displaced. The opportunity for unpunished return was granted to them after 28 months, in March 1949. In 1965, the town experienced a flood. 25 houses were demolished, and 40 were severely damaged. Most actively helped in the reconstruction, and in its memory, Mostová Street is named. On November 17, 1991, a referendum was held to restore the name of the town to Parkan. 87% of 57% of participants were in favor, but the government refused to comply (Jozef Slabák).

A Štúrovo üdülőváros a bal partján fekszik, ahol a folyó elkezdi hajlani (sturovo.sk), a Podunajská nížina délkeleti csücskében, a Hronská és Ipeľská sprašová tabule törésvonalának határán. Szlovákia legmelegebb területéhez tartozik (sturovo.sk). A Kováčovské kopce által körülvéve. A Hron folyó a városhoz közel ömlik a Dunába. Ez Szlovákia legdélibb városa (sturovo.sk). Több mint 10 000 lakosa van (Wikipedia.sk). A Vadaš termálfürdő 10 000 látogató befogadására alkalmas. Területe 36 hektár (sturovo.sk). 1949-ben, a Dunánál egy 140 méter mély kutatás során egy 30 °C-os hőmérsékletű termálvízforrás fedezése történt. Ezt követően elkezdődött a termálfürdő építése. 1973-ban egy másik termálvízforrást találtak 130 méter mélységben, 39,7 °C-os hőmérséklettel és 70 l/s termeléssel, amely a Vadaš forrásává vált (Wikipedia.sk).

A várost toleranciájáról ismerik. Évszázadok óta különböző nemzetiségek és vallások békésen együtt élnek itt (sturovo.sk). A város helyén a római időkben egy Anavum nevű őrszoba állt. A város valószínűleg Nána és Kakath településekből származik (sturovo.sk). A magyar törzsek érkezése 896-ra tehető. Birtokba vették a Dunaj jobb partját a Strigoň, a mai Ostrihom szláv várával (Wikipedia.sk). A Kakathvár kastélyt a 10. században Arpád magyar törzsfőnök fia építette. A Kakath település erődített volt, ezért használták a Párkány, Parkan nevet (sturovo.sk). Az első írásos említés a Kakat településről 1075-ből származik (sturovo.sk), a mai Ostrihom helyén a Salva Mansio római katonai gyarmatának építésével kapcsolatos. 1241 márciusában a várost Bátu kán tatár hadjáratának csapásai érték. A 16-17. század folyamán a várost más néven is emlegették, mint Čekérden, Džigerdelen, Gocheren, Goggern és Párkány (sturovo.sk).

1946 májusától júniusáig 1600 magyar nemzetiségű állampolgár került reszlovakizációnak alá, remélve, hogy igazságtalan helyzetük megváltozik. 1947 decemberétől 1948 februárjáig magyar családok kiutasítása Sudétákba, különösen Žatecbe történt. Összesen 217 embert telepítettek ki. Az büntetlen visszatérés lehetőségét 28 hónappal később, 1949 márciusában biztosították számukra. 1965-ben a város árvíz sújtotta. 25 ház összeomlott, 40 erősen megsérült. Az újjáépítésben hatékonyan segített a Most városa, emlékére a Mostová utca nevet viseli. 1991. november 17-én népszavazás történt a város nevének visszaállításáról Parkan névre. A résztvevők 57%-ának 87%-a támogatta, de a kormány nem hajlandó volt engedni (Jozef Slabák).