Ľubomír Motyčka - Skala

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Žilina

16/09/201925/03/2024 skala

Žilina je centrom severozápadného Slovenska, je krajským sídlom. V Žiline žije 82 925 obyvateľov na ploche 80.03 km². Mesto leží v údolí rieky Váh, v Žilinskej kotline, na sútoku s riekou Kysuca a Rajčianka v nadmorskej výške 333 metrov nad morom (zilina.sk). Prvá písomná zmienka o Žiline – terra de Selinan je z roku 1208 (Ľubomír Viliam Prikryl, Peter Štanský). Mesto sa rozvíjalo v blízkosti Žilinského hradu, ktorý existoval do polovice 15. storočia. Zaujímavé je, že doteraz nebol objavený. V Žiline žili Slováci a Nemci z Tešína. Mariánske námestie má ako jediné na Slovensku zachované renesančné arkády – laubne. V roku 1850 žilo v Žiline 2 326 obyvateľov, v roku 1911 10 000 (Peter Štanský). Mestské časti: Bánová, Bôrik, Brodno, Budatín, Bytčica, Hájik, Hliny, Mojšova Lúčka, Považský Chlmec, Rosinky, Solinky, Staré mesto, Strážov, Trnové, Vlčince, Vranie, Zádubnie, Zástranie, Závodie, Žilinská Lehota. Lokálne časti: Frambor, Hruštiny, Kálov, Malá Praha, Nová Žilina, Nový Chlmec, Rudiny, Šašvárka, Šibenice, Veľký diel, Závažie. Posledný májový týždeň sa v meste konajú Staromestské slávnosti. Známi rodáci: moderátorka Zuzana Belohorcová, spisovateľ Ľubomír Feldek, herec Ľubo Gregor, Anna Šišková, speváci Dušan Grúň, Ivan Krajíček, Sisa Sklovská, režisér Martin Šulík, futbalisti Stanislav Griga, Marek Mintál, hokejisti Roman Kontšek, Ronald Petrovický, cyklista Peter Sagan (Wikipedia),

Zilina is the center of northwestern Slovakia and serves as the regional capital. It is situated in the valley of the Vah River, in the Zilina Basin, at the confluence with the Kysuca and Rajcianka rivers, at an elevation of 333 meters above sea level. The city covers an area of 80.03 square kilometers, with a population of 82,925 inhabitants (zilina.sk). The first written mention of Zilina – terra de Selinan is from the year 1208 (Ľubomír Viliam Prikryl, Peter Štanský). The city developed in the vicinity of Zilina Castle, which existed until the mid-15th century, and interestingly, it has not been discovered to this day. Slovaks and Germans from Tesin lived in Zilina. Marianske Square is unique in Slovakia for preserving Renaissance arcades – laubne. In 1850, Zilina had 2,326 inhabitants, and by 1911, the population had grown to 10,000 (Peter Štanský). The city consists of districts such as Bánová, Bôrik, Brodno, Budatín, Bytčica, Hájik, Hliny, Mojšova Lúčka, Považský Chlmec, Rosinky, Solinky, Staré mesto, Strážov, Trnové, Vlčince, Vranie, Zádubnie, Zástranie, Závodie, and Žilinská Lehota. Additionally, there are local parts including Frambor, Hruštiny, Kálov, Malá Praha, Nová Žilina, Nový Chlmec, Rudiny, Šašvárka, Šibenice, Veľký diel, and Závažie. The city hosts the Old Town Festivities in the last week of May. Notable natives include TV presenter Zuzana Belohorcová, writer Ľubomír Feldek, actors Ľubo Gregor and Anna Šišková, singers Dušan Grúň and Ivan Krajíček, Sisa Sklovská, director Martin Šulík, footballers Stanislav Griga and Marek Mintál, and hockey players Roman Kontšek and Ronald Petrovický, as well as cyclist Peter Sagan (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

11/08/201607/03/2024 skala

Kremnica je banícke mesto, v ktorom sa od 10. storočia ťaží zlato a striebro. Jeho nemecké pomenovanie je Kremnitz, maďarské Körmöcbánya, latinské Cremnicium. Na rozlohe 43.13 km² tu žije 5 356 obyvateľov. Leží v Kremnických vrchoch v severnej časti Tekova. Od roku 1328 je slobodným kráľovským mestom. Bola prezývaná aj ako Zlatá Kremnica. Mincovňa v Kremnici je najstaršou mincovňou na svete, funguje dodnes od roku 1328 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Kremnici je z roku 1328. Historické názvy mesta: Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, Krembnicia. Na začiatku 15. storočia žilo v Kremnici asi v 250 domoch 3 000 obyvateľov. V 15. a 16. storočí sa povrchové ložiská vyčerpali a banská ťažba začala upadať. V 18. storočí tu pôsobili vo väčšom počte želiari, baníci, tesári, čižmári, debnári, klobučníci, kováči, murári, zámočníci, mäsiari, zlatníci, súkenníci, krajčíri, kožušnici, garbiari, ševci, minciari, kramári. V roku 1880 postihlo mesto zemetrasenie zrútením starých šácht a štôlní. Do začiatku 20. storočia mali v meste prevahu Nemci (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť). Kremnické zlaté dukáty – florény, patrili k najhodnotnejším minciam v Európe. Vyrazili ich 21.5 miliónov (mint.sk). Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Karner – rotunda svätého Ondreja z 13. storočia. Kostol svätej Kataríny je doložený zo 14. storočia. Gotická socha Madony je zo začiatku 16 storočia. Špitálsky kostol svätej Alžbety je z konca 14. storočia. Baroková kláštor františkánov s kostolom je zo 17. storočia. Neskôr bol rozšírený o loretánsku kaplnku. V 15. storočí vznikla v Kremnici cirkevná knižnica. V roku 1739 knižnica františkánov. Nachádzajú sa v nej aj prvotlače z Nemecka a Talianska. V knižnici a archíve rímskokatolíckej fary sú stredoveké rukopisné kódexy zo 14. a 15. storočia. Aj mnohé ďalšie knižnice obsahujú veľmi cenné tlače. V Kremnici sa zachovali banské dvojpodlažné domy z konca 17. a začiatku 18. storočia. V 16. a 17. storočí tu vyrábali organy Matej Burian a Martin Stirbitz (e‑obce.sk).

Neďaleko od Kremnice sa nachádzajú rekreačné strediská Skalka a Krahule. Biela stopa sú preteky v bežeckom lyžovaní s bohatou históriou. Termálne kúpalisko Katarína napája termálny prameň, ktorého voda je mierne rádioaktívna a silne mineralizovaná. Teplota vody pri výtoku je 36°C, má liečebné účinky (Wikipedia). Obyvatelia mesta boli okrem domácich aj z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska a Čiech (minciari z Kutnej Hory) (visitkremnica.com). Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Medzi osobnosti mesta patrí: prozaik Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, herec Ladislav Chudík, huslista Peter Michalica, basketbalista Stanislav Kropilák, chodec Jozef Pribilinec (Wikipedia), hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella (e‑obce.sk).

Uskutočňuje sa tu viacero umeleckých a športových podujatí. Kremnické gagy je európsky festival humoru a satiry, ktorý sa koná koncom augusta od roku 1980. Hudba pod diamantovou klenbou je hudobný festival Petra Michalicu. Kremnický hradný organ je medzinárodný organový festival, ktorý sa koná od roku 1996 v kostole svätej Kataríny. Kremnická Bašta je folkový a akustický festival. Cechové hody sú novým podujatím poriadaným od roku 2009 (Wikipedia). Ďalším podujatím je Bellov festival dychových hudieb (visitkremnica.com).

Kremnica is a mining town that has been extracting gold and silver since the 10^th century. Its German name is Kremnitz, Hungarian Körmöcbánya, and Latin Cremnicium. With an area of 43.13 km², it is home to 5,356 inhabitants. It is situated in the Kremnica Mountains in the northern part of Tekov. Since 1328, it has been a free royal town and was also known as Golden Kremnica. The Kremnica Mint is the world’s oldest continuously operating mint, functioning since 1328 (Wikipedia). The first written mention of Kremnica dates back to 1328. Historical names of the town include Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, and Krembnicia. In the early 15^th century, Kremnica had around 3,000 inhabitants living in about 250 houses. As surface deposits were depleted in the 15^th and 16^th centuries, surface mining declined. In the 18^th century, various craftsmen and professionals such as blacksmiths, miners, carpenters, cobblers, coopers, hatters, locksmiths, butchers, goldsmiths, tailors, furriers, tanners, shoemakers, minters, and shopkeepers worked in the town. In 1880, an earthquake caused the collapse of old shafts and galleries. Until the early 20^th century, Germans were the majority in the town (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Part 2). Kremnica’s gold ducats – florins were among the most valuable coins in Europe, with 21.5 million pieces minted (mint.sk). The Municipal Castle is a national cultural monument (Wikipedia). The Karner – Rotunda of St. Andrew from the 13^th century, the Church of St. Catherine documented from the 14^th century, and the Gothic Madonna statue from the early 16^th century are notable historical sites. The Hospital Church of St. Elizabeth dates back to the late 14^th century, and the Baroque Franciscan Monastery with a church is from the 17^th century, expanded later with a Loreto chapel. In the 15^th century, a church library was established in Kremnica, followed by the Franciscan library in 1739. These libraries contain incunabula from Germany and Italy. The church library and archives of the Roman Catholic parish house medieval manuscript codices from the 14^th and 15^th centuries. Many other libraries in Kremnica also house valuable prints. Two-story mining houses from the late 17^th and early 18^th centuries are still preserved. In the 16^th and 17^th centuries, organs were crafted by Matej Burian and Martin Stirbitz (e‑obce.sk).

Recreational resorts Skalka and Krahule are located near Kremnica. Biela stopa is a cross-country skiing competition with a rich history. The Katarína Thermal Pool is supplied by a thermal spring with slightly radioactive and highly mineralized water, known for its therapeutic effects, with a temperature of 36°C at the outlet (Wikipedia). Besides locals, residents of Kremnica included people from Italy, Bavaria, Austria, Silesia, and Bohemia (minters from Kutná Hora) (visitkremnica.com). Kremnica became one of the centers of the former German language islands in central Slovakia, collectively known as Hauerland, a term that emerged in the 20^th century. Notable personalities from the town include the prose writer Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, writer Jozef Cíger-Hronský, actor Ladislav Chudík, violinist Peter Michalica, basketball player Stanislav Kropilák, racewalker Jozef Pribilinec (Wikipedia), and composer Ján Levoslav Bella (e‑obce.sk).

Several artistic and sporting events take place in Kremnica. Kremnické gagy is a European festival of humor and satire held since 1980 at the end of August. Hudba pod diamantovou klenbou is a music festival initiated by Peter Michalica. Kremnický hradný organ is an international organ festival held since 1996 in the Church of St. Catherine. Kremnická Bašta is a folk and acoustic festival. Cechové hody is a new event organized since 2009 (Wikipedia). Another event is the Bellov Festival of brass bands (visitkremnica.com).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

04/11/201307/03/2024 skala

Vlkolínec je miestna časť Ružomberku. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Od roku 1993 je zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Táto podhorská osada je zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov, predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí. Leží na južnom svahu výbežku liptovského hlavného hrebeňa Veľkej Fatry, v nadmorskej výške 718 metrov nad morom (Wikipedia). Sidorov je vrch nad Vlkolíncom, ktorý v ľudovom podaní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvádzaný ako Híravá. Nesie stopy prehistorického hradiska spred 2 500 rokov (vlkolinec.sk).

Vlkolínec bola pôvodne drevorubačská a uhliarska osada, ktorá pravdepodobne vznikla medzi druhou polovicou 14. a prvou polovicou 15. storočia. Patrila pod hradné panstvo Likavského hradu (Wikipedia). Neskôr sa vlkolínčania zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom, salašníctvom, včelárstvom (wordpress.com). Boli to aj známi tesári, rezbári (vlkolinec.sk). Názov obce je odvodený od vysokého výskytu vlkov (wordpress.com). Prvá písomná zmienka o Vlkolínci je z roku 1461 pod názvom Wylkovinecz (vlkolinec.sk). V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych domov (wordpress.com). V 50-tych rokoch sa plánovalo presídlenie miestnych obyvateľov do Ružomberka z dôvodu pokroku, vyrovnaniu sa modernej dobe. Tento projekt sa však neuskutočnil, preto návštevníci Vlkolínca môžu obdivovať vidiecky život v prirodzenom prostredí. Svoju jedinečnosť si Vlkolínec zachoval aj vďaka izolovanosti. Až do polovice 20. storočia tu nebola zavedená elektrina (Wikipedia). Dnes Vlkolínec tvorí 45 usadlosti, drevených obytných domov a hospodárskych budov (Wikipedia). V súčasnosti trvalo vo Vlkolínci žije trvalo 19 obyvateľov v 6 domoch. Mnohé domy sú prenajímané rekreantom (wordpress.com).

Stredom obce preteká potok prameniaci pod svahmi Sidorova. Steny drevených domov sú kvôli strmému svahu postavené na vysokých kamenných podmurovkách (Wikipedia). Sokel je farebným kontrastom oproti stenám zrubu (vlkolinec.sk). Sú zrubové z čiastočne, alebo úplne kresaných trámov. Škáry medzi trámami vypĺňajú drevené hranoly trojuholníkového prierezu a hlina (Wikipedia). Hlinou sa upravovali nerovnosti, bielila sa a farebne líčila dvakrát do roka, na jar a na jeseň (vlkolinec.sk). Pri zrubovaní sa ako výplň používal mach na utesnenie špár (vlkolinec.sk). Charakteristickým prvkom tunajších domov je šindľová sedlová strecha s lomeným ostreším. Doskové štíty domu majú malé otvory – dýmniky, slúžiace na odvod dymu. Centrálnu časť domu tvorí vstupný „pitvor“ s kuchyňou v jeho zadnej časti. Odtiaľ sa vstupuje do izby v jednej časti a do komory v druhej časti domu. V centre obce sa zachovala zvonica z roku 1770, studňa a murovaný kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 a murovaná škola (Wikipedia). Studňa je rumpáľová – kľuková (Jaloviarová).

Vo Vlkolínci sa nachádza muzeálny objekt – Roľnícky dom, v ktorom je stála expozícia pôvodného bývania, tradičných historických predmetov v domácnosti a v poľnohospodárstve. Oboznamuje so životom našich predkov, ich spôsobom bývania a hospodárenia. Galéria ľudového umenia sídli v budove bývalej školy (wordpress.com).

V chotári Vlkolínca sa vyskytujú viaceré zaujímavé rastliny živočíchy. Napr. Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, Aquilegia vulgaris. Živocíchy Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže medveď, vlk a rys (vlkolinec.sk).

Vlkolínec is a local part of Ružomberok and is a landmark reservation of folk architecture. Since 1993, it has been inscribed in the UNESCO World Heritage List. This submontane settlement preserves its entirety, consisting of typical log houses, representing the type of medieval village with wooden architecture found in mountainous and submontane areas. It is situated on the southern slope of the extension of the Liptov main ridge of the Great Fatra, at an elevation of 718 meters above sea level (Wikipedia). Sidorov is a hill above Vlkolínec, locally known as Žiar, and was marked as Híravá on maps until 1950. It bears traces of a prehistoric fortress from 2,500 years ago (vlkolinec.sk).

Originally, Vlkolínec was a lumberjack and charcoal-burning settlement, likely established between the second half of the 14^th century and the first half of the 15^th century. It belonged to the Likava Castle domain (Wikipedia). Later on, the residents of Vlkolínec also engaged in agriculture, livestock breeding, pastoralism, shepherding, and beekeeping (wordpress.com). They were also known as carpenters and woodcarvers (vlkolinec.sk). The name of the village is derived from the high occurrence of wolves (wordpress.com). The first written mention of Vlkolínec dates back to 1461 under the name Wylkovinecz (vlkolinec.sk). In the 17^th century, there were four peasant settlements and five blacksmith houses (wordpress.com). In the 1950s, there were plans to relocate the local residents to Ružomberok due to progress and adapting to modern times. However, this project did not materialize, allowing visitors to admire rural life in its natural environment in Vlkolínec. The village has maintained its uniqueness through isolation. Electricity was not introduced here until the mid-20th century (Wikipedia). Currently, Vlkolínec consists of 45 settlements, wooden residential houses, and farm buildings (Wikipedia). Presently, 19 residents live permanently in 6 houses in Vlkolínec. Many houses are rented out to vacationers (wordpress.com).

A stream originating below the slopes of Sidorov runs through the center of the village. Due to the steep slope, the walls of the wooden houses are built on high stone foundations (Wikipedia). The socle provides a colorful contrast to the log walls (vlkolinec.sk). The houses are log structures, partially or completely hewn. The gaps between the logs are filled with triangular wooden blocks and clay (Wikipedia). Clay was used to level irregularities, whitened, and painted with colors twice a year, in spring and autumn (vlkolinec.sk). Moss was used as a filling during log construction to seal gaps (vlkolinec.sk). A distinctive feature of the local houses is the shingled gabled roof with a pointed gable. The gables of the houses have small openings, serving as chimneys for smoke venting. The central part of the house consists of an entrance “pitvor” with a kitchen at its rear. From there, one enters a room in one part and a chamber in the other part of the house. In the center of the village, a bell tower from 1770, a well, and the masonry church of the Visitation of the Virgin Mary from 1875 are preserved. There is also a masonry school (Wikipedia). The well is a pump-style lever well (Jaloviarová).

In Vlkolínec, there is a museum exhibit called the “Farmer’s House,” which features a permanent display of original living, traditional historical items in households, and in agriculture. It introduces visitors to the lives of our ancestors, their way of living, and farming. The Gallery of Folk Art is housed in the former school building (wordpress.com).

In the vicinity of Vlkolínec, various interesting flora and fauna can be found. For example, Dactylorhiza majalis, Primula farinosa, Primula auricula, Clematis alpina, Menyanther trifoliata, Cypripedium calceolus, and Aquilegia vulgaris. Fauna includes Ursus arctos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wolves, and lynxes (vlkolinec.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Orava, Slovenská krajina

Zuberec

24/10/201111/03/2024 skala

Zuberec leží v nadmorskej výške 760 metrov nad morom. Na ploche 72.33 km² žije 1838 obyvateľov (Wikipedia). Nenašli sa nijaké písomnosti, ani pozostatky materiálnej kultúry, ktoré by svedčili o trvalom osídlení tohoto kraja v stredoveku alebo skôr (zuberec.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1592. Poľský názov pre Zuberec je Zuberzec, maďarský Bölényfalu. Leží v Studenej doline na pomedzí Západných Tatier a Skorušinských vrchov. 23 km od Tvrdošína, 33 km severne od Liptovského Mikuláša. V Spálenej a Roháčskej doline sa nachádza významné lyžiarske stredisko Zverovka – Spálená, v blízkosti obce aj turisticky atraktívne Múzeum oravskej dediny. Meno obce pochádza od zubra lesného. Najstaršie zmienky o osade „Zwberczyc“ pochádzajú z roku 1593, kedy tu stálo 5 sedliackych domov. V roku 1604 bol Zuberec vyplienený počas Bočkajovho povstania. Opätovne bol založený v roku 1609. V 17. storočí to nemala obec ľahké, často tu bola okrem toho aj neúroda, ktorá decimovala obyvateľstvo a vyháňalo ich do úrodnejších regiónov. Popri rozvoji remesiel miestni ľudia pálili vápno a tkali súkno. V roku 1870 žilo v Zuberci v 182 domov 1007 obyvateľov. Napriek drsným podmienkam sa Zuberec stal obľúbenou rekreačnou oblasťou a bolo tu relatívne nedávno vybudovaných viac ako 70 chát (Wikipedia).

Dnes je Zuberec jedna z najnavštevovanejších obcí na Orave. Výraznejší rozvoj turistiky začal až v polovici minulého storočia. Dnes je Zuberec významným centrom turistického ruchu. Dve lyžiarske strediská sa nachádzajú priamo v obci a jedno v Tatranskom národnom parku. Začína v nadmorskej výške 1 000 končí v 1 400 metrov nad morom. Patria medzi najvyššie položené lyžiarske strediská na Slovensku. Trate sú pravidelne upravované, vhodné nielen pre začiatočníkov ale aj zdatných lyžiarov. Počas zimy si prídu na svoje aj bežkári, v okolí Zuberca sú upravované bežecké trate (Ľubomír Motyčka).

Zuberec je známy aj svojimi drevenými domami, ktoré sú charakteristickým znakom slovenskej vidieckej architektúry. Drevené chalupy odrážajú bohatú ľudovú tradíciu oblasti. Mnohé z týchto drevených domov boli premiestnené do etnografického múzea pod názvom “Oravská dedina” v Zuberci, ktoré je populárnym miestom pre návštevníkov hľadajúcich pohľad na históriu a kultúru regiónu. V obci samotnej sa nachádza aj niekoľko historických pamiatok, vrátane dreveného kostola svätého Krištofa, ktorý je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Kostol pochádza zo 17. storočia a predstavuje významný príklad drevenej sakrálnej architektúry na Slovensku.

Zuberec is located at an altitude of 760 meters above sea level, covering an area of 72.33 km² with a population of 1838 residents (Wikipedia). No writings or material culture remnants indicating permanent settlement in this region during the medieval period or earlier have been found (zuberec.sk). The first written mention of the village dates back to 1592. The Polish name for Zuberec is Zuberzec, and the Hungarian name is Bölényfalu. It is situated in Studená dolina on the border between the Western Tatras and Skorušinské vrchy, 23 km from Tvrdošín, and 33 km north of Liptovský Mikuláš.

In the Spálená and Roháčska dolina valleys, there is a significant ski resort, Zverovka – Spálená, and near the village is the tourist-attractive Museum of Orava Village. The name of the village comes from the European bison. The oldest mentions of the settlement ‘Zwberczyc’ date back to 1593, with five peasant homes standing at that time. In 1604, Zuberec was plundered during the Bocskai Uprising but was later re-established in 1609. In the 17^th century, the village faced challenges, including frequent crop failures, leading to a decrease in population as people sought better conditions in more fertile regions. Alongside the development of crafts, the locals engaged in lime burning and wool weaving. In 1870, Zuberec had 182 houses with 1007 residents. Despite harsh conditions, Zuberec became a popular recreational area, witnessing the recent construction of over 70 cottages (Wikipedia).

Today, Zuberec is one of the most visited villages in Orava, with significant tourism development starting in the mid-20th century. Zuberec is now a major tourist hub with two ski resorts in the village and one in the Tatra National Park. The elevation ranges from 1,000 to 1,400 meters above sea level, making them among the highest ski resorts in Slovakia. The slopes are regularly groomed, suitable for both beginners and skilled skiers. During winter, cross-country skiers also find groomed trails in the vicinity of Zuberec (Ľubomír Motyčka).”

Zuberec is also known for its wooden houses, which are

a characteristic feature of Slovak rural architecture. The wooden cottages reflect the rich folk tradition of the region. Many of these wooden homes have been relocated to the ethnographic museum called “Oravská dedina” (Orava Village) in Zuberec, which is a popular destination for visitors seeking a glimpse into the history and culture of the region. In the village itself, there are also several historical landmarks, including the wooden church of St. Christopher, which is part of the UNESCO World Heritage. The church dates back to the 17^th century and represents a significant example of wooden sacral architecture in Slovakia.

Zuberec leży na wysokości 760 metrów nad poziomem morza. Na powierzchni 72,33 km² mieszka 1838 mieszkańców (Wikipedia). Nie znaleziono żadnych pism, ani pozostałości materialnej kultury, które świadczyłyby o stałym osadnictwie tego obszaru w średniowieczu lub wcześniej (zuberec.sk). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1592. Polska nazwa dla Zuberca to Zuberzec, węgierska Bölényfalu. Leży w Kotlinie Studziennickiej na pograniczu Zachodnich Tatr i Gór Skoruszyńskich. 23 km od Turzyńca, 33 km na północ od Liptowskiego Mikułasza. W Dolinie Spaleni i Roháčskej znajduje się ważne ośrodek narciarski Zverovka – Spálená, w pobliżu wsi także atrakcyjne turystycznie Muzeum Orawskiej Wsi. Nazwa wsi pochodzi od żubra europejskiego. Najstarsze wzmianki o osadzie “Zwberczyc” pochodzą z 1593 roku, gdy stało tu 5 domów chłopskich. W 1604 roku Zuberec został zniszczony podczas powstania Bočkaja. Ponownie został założony w 1609 roku. W XVII wieku wieś nie miała łatwo, często doświadczała klęsk urodzaju, co dezimowało ludność i zmuszało ją do opuszczania obszarów na rzecz bardziej urodzajnych regionów. Oprócz rozwoju rzemiosła lokalna ludność wypalała wapno i tkała wełnę. W 1870 roku w Zubercu mieszkało w 182 domach 1007 mieszkańców. Pomimo trudnych warunków Zuberec stał się popularnym obszarem rekreacyjnym, a niedawno wybudowano tu ponad 70 chat (Wikipedia).

Dziś Zuberec jest jedną z najczęściej odwiedzanych wiosek na Orawie. Znaczny rozwój turystyki rozpoczął się dopiero w połowie ubiegłego wieku. Obecnie Zuberec jest ważnym centrum ruchu turystycznego. Dwa ośrodki narciarskie znajdują się bezpośrednio w wiosce, a jeden w Tatrzańskim Parku Narodowym. Zaczyna się na wysokości 1000 metrów i kończy na 1400 metrach nad poziomem morza. Należą do najwyżej położonych ośrodków narciarskich na Słowacji. Trasy są regularnie przygotowywane, odpowiednie zarówno dla początkujących, jak i zaawansowanych narciarzy. W ciągu zimy biegacze narciarscy również znajdą coś dla siebie, w okolicach Zuberca są przygotowane trasy biegowe (Ľubomír Motyčka).

Zuberec jest również znany ze swoich drewnianych domów, które są charakterystycznym elementem słowackiej architektury wiejskiej. Drewniane chaty odzwierciedlają bogatą ludową tradycję regionu. Wiele z tych drewnianych domów zostało przeniesionych do muzeum etnograficznego o nazwie “Oravská dedina” w Zubercu, które jest popularnym miejscem dla odwiedzających poszukujących spojrzenia na historię i kulturę regionu. W samej wiosce znajduje się kilka zabytków, w tym drewniany kościół św. Krzysztofa, który jest częścią światowego dziedzictwa UNESCO. Kościół pochodzi z XVII wieku i stanowi znaczący przykład drewnianej architektury sakralnej na Słowacji.

Odkazy

Autor: Ľubomír Motyčka

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post