Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Príroda, Mestá, Podunajsko, Biotopy, Fotografie

Záplavy v Bratislave

skala
Hits: 3513

V lete 2013 Bratislava nebola ďaleko od v centre Starého mesta.  leží pri rieke a preto je náchylná na záplavy spôsobené nadmernými zrážkami, topením snehu. Prudké prívalové zrážky môže spôsobiť miestne záplavy, obzvlášť ak odvodňovacie systémy, kanalizácia nie sú dimenzované na takéto extrémne podmienky.

Koncom mája a začiatkom júna 2013 sa na Dunaji v dôsledku výdatných zrážok vytvorila povodňová situácia, ktorá mala negatívny dopad najmä v nemeckej a rakúskej časti povodia (Lešková).

In the summer of 2013, Bratislava was not far from water in the center of the Old Town. Located along the Danube River, Bratislava is susceptible to flooding caused by excessive precipitation and snowmelt. Intense, torrential rainfall can lead to local flooding, especially if drainage systems and sewage are not designed to handle such extreme conditions.

At the end of May and the beginning of June 2013, due to heavy rainfall, a flood situation emerged on the Danube, affecting primarily the German and Austrian parts of the basin (Lešková).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Mestá, Podunajsko, Fotografie

Štúrovo – mesto tolerancie

skala
Hits: 2533

Kúpeľné mesto Štúrovo leží na ľavom Dunaja, tam kde sa začína rieka ohýbať (sturovo.sk), na juhovýchodnom cípe Podunajskej nížiny, na rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej tabule. Patrí do najteplejšej oblasti Slovenska (sturovo.sk). Obklopené Kováčovskými kopcami. Pri meste sa Hron vlieva do Dunaja. Je najjužnejším mestom Slovenska (sturovo.sk). Žije tu viac ako 10 000 obyvateľov (Wikipedia.sk). Termálne kúpalisko Vadaš má kapacitu 10 000 návštevníkov. Jeho rozloha je 36 hektárov (sturovo.sk). V roku 1949 bol pri Dunaji zrealizovaný vrt v hĺbke 140 metrov, ktorý objavil prameň termálnej s teplotou 30 °C. Následne sa začalo s budovaním termálneho kúpaliska. V roku 1973 bol objavený ďalší zdroj termálnej vody v hĺbke 130 metrov s teplotou 39.7 °C a výdatnosťou 70 l/s, ktorý sa stal zdrojom Vadaša (Wikipedia.sk).

Mesto je známe svojou toleranciou. Celé stáročia tu pokojne spolunažívajú rôzne národnosti a náboženstvá (sturovo.sk). V rímskom období sa na mieste mesta nachádzala strážna stanica Anavum. Mesto vzniklo pravdepodobne z osád Nána a Kakath (sturovo.sk). Príchod maďarských kmeňov sa datuje na rok 896. Podmanili si pravý breh Dunaja s dovtedy slovanským hradom Strigoň, dnešným Ostrihomom (Wikipedia.sk). Letohrádok Kakathvár dal v 10. storočí vybudovať syn maďarského kmeňového náčelníka Arpáda. Osada Kakath bola opevnená, preto sa používal názov Párkány, Parkan (sturovo.sk). Prvá písomná zmienka o osade Kakat je z roku 1075 (sturovo.sk), je spojená s vybudovaním rímskej vojenskej kolónie Salva Mansio na mieste dnešného Ostrihomu. V marci 1241 rozvrátili mesto tatárske hordy Batuchána. V priebehu 16.-17. storočia bol pre meste zaužívaný názov aj Čekérden, Džigerdelen, Gocheren, Goggern a Párkány (sturovo.sk).

V máji až júni 1946 sa 1600 občanov maďarskej národnosti podrobuje reslovakizácii v nádeji, že sa ich bezprávny vzťah zmení. V decembri 1947 až do februára 1948 prebieha vysídľovanie maďarských rodín na Sudety, najmä do Žatca. Celkovo bolo vysídlených 217 osôb. Možnosť beztrestného návratu sa im poskytla po 28 mesiacoch, v priebehu marca 1949. V roku 1965 mesto zažilo povodeň. 25 bolo zrútených, 40 silne poškodených. Pri obnove účinne pomáhalo mesto Most, na pamiatku ktorého je pomenovaná Mostová ulica. 17. novembra 1991 sa uskutočnilo referendum na prinavrátenia názvu mesta Parkan. 87 % z 57 % zúčastnených bolo za, avšak vláda odmietla vyhovieť (Jozef Slabák).

The spa town of Štúrovo is located on the left bank of the Danube, where the river begins to bend (sturovo.sk), in the southeastern tip of the Podunajská nížina, at the junction of the Hronská and Ipeľská sprašová tabule faults. It belongs to the warmest region of Slovakia (sturovo.sk). Surrounded by the Kováčovské kopce. The Hron River flows into the Danube near the town. It is the southernmost town in Slovakia (sturovo.sk). More than 10,000 people live here (Wikipedia.sk). The thermal bath Vadaš has a capacity of 10,000 visitors. Its area is 36 hectares (sturovo.sk). In 1949, a well was drilled by the Danube at a depth of 140 meters, discovering a thermal spring with a temperature of 30 °C. Subsequently, the construction of the thermal bath began. In 1973, another thermal water source was discovered at a depth of 130 meters with a temperature of 39.7 °C and a yield of 70 l/s, which became the source of Vadaš (Wikipedia.sk).

The town is known for its tolerance. Different nationalities and religions have peacefully coexisted here for centuries (sturovo.sk). In Roman times, a guard station called Anavum was located at the site of the town. The town probably originated from the settlements of Nána and Kakath (sturovo.sk). The arrival of Hungarian tribes dates back to 896. They conquered the right bank of the Danube with the Slavic castle of Strigoň, today’s Ostrihom (Wikipedia.sk). Kakathvár Castle was built in the 10th century by the son of the Hungarian tribal chief Arpád. The fortified settlement of Kakath was commonly called Párkány, Parkan (sturovo.sk). The first written mention of the settlement Kakat is from 1075 (sturovo.sk), associated with the construction of the Roman military colony Salva Mansio at the site of today’s Ostrihom. In March 1241, the city was devastated by the Tatar hordes of Batu Khan. During the 16th-17th centuries, the town was also known as Čekérden, Džigerdelen, Gocheren, Goggern, and Párkány (sturovo.sk).

In May to June 1946, 1600 citizens of Hungarian nationality underwent reslovakization in the hope that their unjust situation would change. From December 1947 to February 1948, the deportation of Hungarian families to the Sudetenland, especially to Žatec, took place. A total of 217 people were displaced. The opportunity for unpunished return was granted to them after 28 months, in March 1949. In 1965, the town experienced a flood. 25 houses were demolished, and 40 were severely damaged. Most actively helped in the reconstruction, and in its memory, Mostová Street is named. On November 17, 1991, a referendum was held to restore the name of the town to Parkan. 87% of 57% of participants were in favor, but the government refused to comply (Jozef Slabák).

A Štúrovo üdülőváros a bal partján fekszik, ahol a folyó elkezdi hajlani (sturovo.sk), a Podunajská nížina délkeleti csücskében, a Hronská és Ipeľská sprašová tabule törésvonalának határán. Szlovákia legmelegebb területéhez tartozik (sturovo.sk). A Kováčovské kopce által körülvéve. A Hron folyó a városhoz közel ömlik a Dunába. Ez Szlovákia legdélibb városa (sturovo.sk). Több mint 10 000 lakosa van (Wikipedia.sk). A Vadaš termálfürdő 10 000 látogató befogadására alkalmas. Területe 36 hektár (sturovo.sk). 1949-ben, a Dunánál egy 140 méter mély kutatás során egy 30 °C-os hőmérsékletű termálvízforrás fedezése történt. Ezt követően elkezdődött a termálfürdő építése. 1973-ban egy másik termálvízforrást találtak 130 méter mélységben, 39,7 °C-os hőmérséklettel és 70 l/s termeléssel, amely a Vadaš forrásává vált (Wikipedia.sk).

A várost toleranciájáról ismerik. Évszázadok óta különböző nemzetiségek és vallások békésen együtt élnek itt (sturovo.sk). A város helyén a római időkben egy Anavum nevű őrszoba állt. A város valószínűleg Nána és Kakath településekből származik (sturovo.sk). A magyar törzsek érkezése 896-ra tehető. Birtokba vették a Dunaj jobb partját a Strigoň, a mai Ostrihom szláv várával (Wikipedia.sk). A Kakathvár kastélyt a 10. században Arpád magyar törzsfőnök fia építette. A Kakath település erődített volt, ezért használták a Párkány, Parkan nevet (sturovo.sk). Az első írásos említés a Kakat településről 1075-ből származik (sturovo.sk), a mai Ostrihom helyén a Salva Mansio római katonai gyarmatának építésével kapcsolatos. 1241 márciusában a várost Bátu kán tatár hadjáratának csapásai érték. A 16-17. század folyamán a várost más néven is emlegették, mint Čekérden, Džigerdelen, Gocheren, Goggern és Párkány (sturovo.sk).

1946 májusától júniusáig 1600 magyar nemzetiségű állampolgár került reszlovakizációnak alá, remélve, hogy igazságtalan helyzetük megváltozik. 1947 decemberétől 1948 februárjáig magyar családok kiutasítása Sudétákba, különösen Žatecbe történt. Összesen 217 embert telepítettek ki. Az büntetlen visszatérés lehetőségét 28 hónappal később, 1949 márciusában biztosították számukra. 1965-ben a város árvíz sújtotta. 25 ház összeomlott, 40 erősen megsérült. Az újjáépítésben hatékonyan segített a Most városa, emlékére a Mostová utca nevet viseli. 1991. november 17-én népszavazás történt a város nevének visszaállításáról Parkan névre. A résztvevők 57%-ának 87%-a támogatta, de a kormány nem hajlandó volt engedni (Jozef Slabák).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Horné Považie, Fotografie

Súľov – Hradná

skala
Hits: 2956

Obec leží v Súľovskej kotline, na juhovýchodnom výbežku okresu Bytča. Rodáčkou je speváčka Zuzana Smatanová (Wikipedia). Neďaleko sa nachádza prírodná rezervácia Súľov – Hradná, ktorá je súčasťou Súľovských vrchov. V tejto oblasti sa nachádza aj hradný kopec.

Obec je známa vďaka nádhernej scenérii skál, ktoré akoby vytvárali jej prirodzené hranice, a tak chránili jej  jedinečné krásy a dávne tajomstvá. Vnímaví cítia závan minulosti nielen pri potulkách tajomnými Súľovskými skalami, ale i pri prechádzke dedinou rozprestierajúcou sa pod nimi (sulov-hradna.sk). Osídlenie Súľovskej dokladajú archeologické nálezy napr. v jaskyni Šarkania diera. Obec je doložená už v mladšom hradiskovom období a prechádza i do raného stredoveku (sulov-hradna.sk). Prvá písomná zmienka o obci Súľov pochádza z roku 1193, prvá písomná zmienka o obci Hradná pochádza z roku 1408 (sulov-hradna.sk).  Obe obce sa v priebehu dejín vyvíjali samostatne, avšak od pradávna ich však spájala nielen spoločná chotárna hranica, ale i spoločný zemepán a cirkevná príslušnosť. K úradnému spojeniu obcí do jedného celku Súľov – Hradná došlo v roku 1898. V roku 1851 žilo v Súľove 361 obyvateľov a v Hradnej 236 (sulov-hradna.sk). Neďaleko od obce sa nachádza archeologická lokalita z veľkomoravského obdobia Hrádek, Strmý kopec. V obci sa nachádza Teodózov (Veľký) kaštieľ, Mičurovský (Malý) kaštieľ, ktorý prešiel obnovou v roku 1993. Renesančný kostol svätého Michala archanjela má vežu z roku 1616. Evanjelický kostol je z rokov 1749-1750, upravený bol v rokoch 1906 – 1907. V Hradnej sa nachádza renesančný kaštieľ (Wikipedia).

The village is located in the Súľov Basin, on the southeastern extension of the Bytča district. A notable native of the village is the singer Zuzana Smatanová (Wikipedia). Nearby is the Súľov – Hradná Nature Reserve, which is part of the Súľov Hills. This area also includes a castle hill.

The village is known for its stunning rock scenery, which seems to create its natural boundaries, protecting its unique beauty and ancient secrets. Sensitive individuals can feel the breath of the past not only while wandering through the mysterious Súľov Rocks but also during a walk through the village lying below them (sulov-hradna.sk). The settlement of the Súľov Basin is evidenced by archaeological finds, such as in the Šarkania Diera cave. The village is documented as early as the younger hillfort period and extends into the early medieval period (sulov-hradna.sk). The first written mention of the village of Súľov dates back to 1193, and the first written mention of the village of Hradná is from 1408 (sulov-hradna.sk). Although both villages developed independently over time, they have long been connected not only by a shared common land boundary but also by a common landowner and church affiliation. The official merger of the villages into one unit, Súľov – Hradná, occurred in 1898. In 1851, Súľov had 361 inhabitants, and Hradná had 236 (sulov-hradna.sk).

Near the village is the archaeological site of Hrádek, Strmý kopec, from the Great Moravian period. The village features the Teodózov (Great) Manor, and the Mičurovský (Small) Manor, which was renovated in 1993. The Renaissance Church of St. Michael the Archangel has a tower from 1616. The Evangelical Church dates from 1749-1750 and was renovated in 1906-1907. In Hradná, there is a Renaissance manor house (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Príroda, Horné Považie, Biotopy, Fotografie

Kostolecká tiesňava

skala
Hits: 3721

Tiesňava je súčasťou Súľovských vrchov, nachádza sa nad severným okrajom Strážovských vrchov. Je učebnicovým príkladom vodnej erózie. Epigenetickým zarezávaním Manínskeho potoka do vápencového bradla vznikla prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Bralo tvoriace ľavú stranu sa nazýva Kavčia skala. Vrchol pravého svahu je pomenovaný Drieňovka. Dutina zvetraného jadra antiklinály je nazvaná Strecha Slovenska (Wikipedia), čo je jeden z najväčších skalných previsov v Západných Karpatoch (Informačná tabuľa).

Smerom dole po Manínskom potoku sa nachádza Manínska tiesňava. Za tiesňavou sa na svahu nad obcou Kostolec nachádza výrazné vápencové bralo Bosmany (Wikipedia). Za prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1970. V roku 1988 bol vybudovaný náučný chodník Manínskou a Kostoleckou tiesňavou, na 17-tich kilometroch má 18 zastávok (Jozef Cyprich). Kostolecká tiesňava je širšia a otvorenejšía ako Manínska (Informačná tabuľa).

The Tiesňava Gorge is part of the Súľovské Vrchy (Súľov Mountains) and is located above the northern edge of the Strážovské Vrchy. It serves as a textbook example of water erosion. Through epigenetic incision by the Manínsky Creek into the limestone ridge, a breakthrough gorge with rocky walls was formed. The ridge forming the left side is called Kavčia Skala (Jackdaw Rock). The summit of the right slope is named Drieňovka. The hollow of the weathered core of the anticline is called Strecha Slovenska, one of the largest rock overhangs in the Western Carpathians (Wikipedia), (Information Board).

Heading downstream along the Manínsky Creek, you will find the Manínska Tiesňava. Beyond the gorge, on the slope above the village of Kostolec, there is a prominent limestone ridge called Bosmany (Wikipedia). It was declared a natural reserve in 1970. In 1988, an educational trail was established through the Manínska and Kostolecká Tiesňava, covering 17 kilometers with 18 stops (Jozef Cyprich). The Kostolecká Tiesňava is wider and more open compared to the Manínska (Information Board).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku

skala
Hits: 2897

O vzniku kláštora vraví legenda, podľa ktorej kráľ Gejza, ktorý veľmi rád poľoval v okolitých lesoch stretol s jeho príbuzným Šalamúnom, alebo s niekým, kto sa naňho podobal. Gejza bol týmto stretnutím dojatý, preto na tomto mieste založil benediktínsky kláštor a obdaroval ho aj značným majetkom. Dejiny sú však iné, Gejza a Šalamún boli súperi. Šalamún mal kláštor v Pannonhalme. Dnešný Hronský Beňadik bol miestom, kde založil kláštor Gejza, vtedy bolo od dávna miesto známe ako Slovenská Brána. Predpokladá sa, že existoval už v roku 1075 (benadik-klastor.sk). Hronský Beňadik sa spomína vtedy ako monasterium, ecclesia Sancti Benedicti (pamiatky.net).

Stal sa významným strediskom kultúrneho života a vzdelanosti. Vznikali diela výtvarného umenia, hudobnej kultúry, liturgie a teológie. Mal kompetenciu na vydávanie takmer všetkých druhov písomností, potvrdzovanie a overovanie listín, mal pôsobnosť pri sporných majetkových záležitostiach, bol miestom deponovania cenností a archívov (obechronskybenadik.sk). Vďaka Turkom sa stal v 16. storočí kláštor vojenskou pevnosťou (benadik-klastor.sk).

V roku 1950 sa stal koncentračným kláštorom pre rehoľné sestry z celého Slovenska (benadik-klastor.sk). Od roku 1927 s prestávkami do roku 1999 tu pôsobili saleziáni. Momentálne tu pôsobí rehoľa pallotínov objekt slúži ako charitný , ale aj ako miesto krátkodobého pobytu (Wikipedia). Od roku 1970 je opátstvo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku (benadik-klastor.sk). V roku 2011 bol vyhlásený za jeden zo siedmich divov Banskobystrického samosprávneho kraja (aktuality.sk).

The legend tells of the founding of the monastery, according to which King Gejza, who enjoyed hunting in the surrounding forests, encountered his relative Šalamún or someone resembling him. Touched by this meeting, Gejza founded a Benedictine monastery at this location and endowed it with considerable wealth. However, history paints a different picture, as Gejza and Šalamún were rivals. Šalamún had a monastery in Pannonhalma. The present-day Hronský Beňadik was where Gejza founded the monastery, and the place had long been known as the Slovak Gate. It is assumed to have existed as early as 1075 (benadik-klastor.sk). Hronský Beňadik is mentioned at that time as monasterium, ecclesia Sancti Benedicti (.net).

It became a significant center of cultural life and education, giving rise to works of visual arts, musical culture, liturgy, and theology. The monastery had the authority to issue almost all types of documents, confirm and verify charters, adjudicate in disputed property matters, and served as a depository for valuables and archives (obechronskybenadik.sk). Due to the threat of the Turks, the monastery became a military fortress in the 16th century (benadik-klastor.sk).

In 1950, it became a concentration monastery for nuns from across Slovakia (benadik-klastor.sk). From 1927 with interruptions until 1999, the Salesians worked here. Currently, the Pallottine order operates in the facility, serving as a charitable home and a place for short-term stays (Wikipedia). Since 1970, the abbey has been declared a national cultural monument (benadik-klastor.sk). In 2011, it was declared one of the seven wonders of the Self-Governing Region (aktuality.sk).