2011, 2011-2015, 2012, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Lomnický štít

skala
Hits: 3230

Lom­nic­ký štít je vyhľa­dá­va­nou loka­li­tou turis­tov. Je dru­hým naj­vyš­ším vrcho­lom na Slo­ven­sku s výš­kou 2634 met­rov nad morom. Cho­dí sa sem naj­mä z Tatrans­kej Lom­ni­ce lanov­kou, resp. pria­my výhľad naň je zo Sta­rej Les­nej. Pod samot­ným vrcho­lom je asi naj­zná­mej­šie tatrans­ké ple­so – Skal­na­té ple­so.

V minu­los­ti bol Lom­nic­ký štít nazý­va­ný aj Dedo (wiki​pe​dia​.sk). Polia­ci ho nazý­va­li Kráľ Tatier. Nie je jas­né, kto zdo­lal Lom­nic­ký štít ako prvý. Pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov to bol kež­mar­ský uči­teľ Dávid Fröh­lich v roku 1615 – avšak je mož­né, že zdo­lal vte­dy Kež­mar­ský štít (hiking​.sk). Prvý, jas­ne dolo­že­ný výstup sa via­že ku Jaku­bo­vi Fáb­ry­mu, kto­rý tu hľa­dal zla­to, z Mede­ných lávok medzi rok­mi 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). Nad­mor­skú výš­ku určil a na Lom­nic­ký štít vystú­pil v roku 1793 anglic­ký ces­to­va­teľ Robert Town­son s obdi­vu­hod­nou pres­nos­ťou na 2644 met­rov nad morom (Sma­ta­na, 1973). Prvý zim­ný výstup zazna­me­na­li The­odor Wundt a Jakub Hor­vay v roku 1891 (wiki​pe​dia​.sk). Na vrcho­le vybu­do­va­ná šty­ri met­re dlhá a meter širo­ká vysu­nu­tá vyhliad­ko­vá tera­sa pre turis­tov. Jej kon­štruk­cia je pri­pev­ne­ná o ska­lu che­mic­ký­mi kot­via­ci­mi lepid­la­mi (navrchol​.sk). Vo vrcho­lo­vej budo­ve je pra­co­vis­ko Tatrans­kej lano­vej drá­hy, kde v nepretr­ži­tej služ­be sú vždy dva­ja pra­cov­ní­ci. Nachá­dza sa tu pozo­ro­va­cia sta­ni­ca SHMÚ, v služ­be je vždy jeden mete­oro­lóg. Odde­le­nie koz­mic­kej fyzi­ky Ústa­vu expe­ri­men­tál­nej fyzi­ky SAV Koši­ce tu má neut­ró­no­vý moni­tor, kto­ré­ho úlo­hou je dete­ko­vať a zazna­me­ná­vať neut­ró­ny vzni­ka­jú­ce inte­rak­ci­ou koz­mic­ké­ho žia­re­nia s čas­ti­ca­mi v hor­ných vrstvách atmo­sfé­ry. Okrem nich sa tu ešte nachá­dza pra­co­vis­ko Astro­no­mic­ké­ho ústa­vu SAV Sta­rá Les­ná, odde­le­nia fyzi­ky sln­ka, kto­ré tu má koro­no­graf. Tre­ba mys­lieť na to, že hore je níz­ky tlak vzdu­chu, menej kys­lí­ka a v budo­ve je čas­to veľ­mi níz­ka rela­tív­na vlh­kosť vzdu­chu, bež­ne aj menej ako 10 %. Obja­vu­jú sa aj nie cel­kom bež­né pre­ja­vy búrok – srša­nie, Eliá­šo­ve ohne, sil­ný sta­tic­ký náboj vo vzdu­chu. Sig­nál slo­ven­ských mobil­ných ope­rá­to­rov je sla­bý (hiking​.sk). Naj­vyš­šia zazna­me­na­ná tep­lo­ta na vrcho­le je z 30.7.2005, 18.3 °C, zrá­žok tu spad­ne pri­bliž­ne 1900 mm, maxi­mál­na sne­ho­vá pokrýv­ka tu dosiah­la 25.3.2009 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Až do roku 1955 bola visu­tá lanov­ka na Lom­nic­ký štít svo­ji­mi tech­nic­ký­mi para­met­ra­mi sve­to­vým rekor­dé­rom. Medzi osob­ný­mi lanov­ka­mi bola rekord­ná aj dĺž­kou 5428 met­rov. Pôvod­ne malo byť lano zave­se­né medzi Skal­na­tým ple­som a Lom­nic­kým ští­tom bez akej­koľ­vek pod­pe­ry. Na jed­nom mies­te šúcha­lo o ska­lu, pre­to jed­nu pod­pe­ru bolo nut­né posta­viť. Aj to sa zme­ni­lo, po rekon­štruk­cii v roku 1989 sa lanov­ka zaobí­de bez nej (Ján Laci­ka).

Lom­nic­ký Peak is a sought-​after des­ti­na­ti­on for tou­rists, being the second-​highest peak in Slo­va­kia at an ele­va­ti­on of 2,634 meters abo­ve sea level. Visi­tors often reach it by cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca, and it offers a direct view from Sta­ra Les­na. Just below the sum­mit lies one of the most famous Tat­ra moun­tain lakes, Skal­na­té pleso.

In the past, Lom­nic­ký Peak was also refer­red to as Dedo (Grand­fat­her) (wiki​pe​dia​.sk). Poles cal­led it the King of the Tatras. The first ascent is unc­le­ar, with some sour­ces att­ri­bu­ting it to the Kež­ma­rok tea­cher Dávid Fröh­lich in 1615. Howe­ver, it is possib­le that he ascen­ded Kež­mar­ský štít at that time (hiking​.sk). The first docu­men­ted ascent is asso­cia­ted with Jakub Fáb­ry, who was sear­ching for gold in the Mede­né láv­ky regi­on bet­we­en 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). The alti­tu­de was deter­mi­ned and the ascent was made by the English tra­ve­ler Robert Town­son in 1793 with remar­kab­le pre­ci­si­on, mea­su­ring 2,644 meters abo­ve sea level (Sma­ta­na, 1973). The first win­ter ascent was recor­ded by The­odor Wundt and Jakub Hor­vay in 1891 (wiki​pe​dia​.sk). At the sum­mit, a four-​meter-​long and one-​meter-​wide can­ti­le­ve­red vie­wing ter­ra­ce has been built for tou­rists. Its cons­truc­ti­on is secu­red to the rock with che­mi­cal anchor adhe­si­ves (navrchol​.sk). The sum­mit buil­ding hou­ses the workp­la­ce of the Tatrans­ká lano­vá drá­ha (Tat­ra Cab­le­way), con­ti­nu­ous­ly staf­fed by two emplo­y­ees. The SHMÚ (Slo­vak Hyd­ro­me­te­oro­lo­gi­cal Ins­ti­tu­te) obser­va­ti­on sta­ti­on is pre­sent, with one mete­oro­lo­gist on duty. The Ins­ti­tu­te of Expe­ri­men­tal Phy­sics of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces in Koši­ce has a neut­ron moni­tor that detects and records neut­rons gene­ra­ted by the inte­rac­ti­on of cos­mic radia­ti­on with par­tic­les in the upper lay­ers of the atmo­sp­he­re. Addi­ti­onal­ly, the­re is a workp­la­ce for the Astro­no­mi­cal Ins­ti­tu­te of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces in Sta­rá Les­ná, spe­cia­li­zing in solar phy­sics, equ­ip­ped with a coro­nag­raph. It’s impor­tant to note that at the sum­mit, the­re is low air pre­ssu­re, less oxy­gen, and the buil­ding often has very low rela­ti­ve air humi­di­ty, com­mon­ly less than 10%. Unu­su­al mete­oro­lo­gi­cal phe­no­me­na, such as St. Elmo­’s fire, sta­tic elect­ri­ci­ty, and hor­nets, can occur. The sig­nal from Slo­vak mobi­le ope­ra­tors is weak (hiking​.sk). The hig­hest recor­ded tem­pe­ra­tu­re at the sum­mit is from July 30, 2005, rea­ching 18.3°C, with app­ro­xi­ma­te­ly 1900 mm of pre­ci­pi­ta­ti­on fal­ling, and the maxi­mum snow cover recor­ded on March 25, 2009, was 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Until 1955, the Lom­nic­ký štít cab­le car held world records for its tech­ni­cal para­me­ters, being the lon­gest among per­so­nal cab­le cars at 5428 meters. Ori­gi­nal­ly, the cab­le was to be sus­pen­ded bet­we­en Skal­na­té ple­so and Lom­nic­ký štít wit­hout any sup­port. Howe­ver, due to fric­ti­on against the rock at one point, one sup­port had to be built. This chan­ged after recons­truc­ti­on in 1989, and the cab­le car now ope­ra­tes wit­hout it (Ján Lacika).

Szc­zyt Lom­nic­ký jest poszu­ki­wa­nym miejs­cem przez turys­tów, będąc dru­gim naj­wy­żs­zym szc­zy­tem na Sło­wac­ji, o wyso­ko­ści 2634 met­rów nad pozi­omem mor­za. Najc­zęściej odwie­dza­ny jest za pomo­cą kolej­ki lino­wej z Tatrans­kiej Lom­ni­cy, ofe­ru­jącej bez­po­śred­ni widok ze Sta­rej Les­nej. Tuż poni­żej szc­zy­tu znaj­du­je się jed­no z naj­bar­dziej zna­nych tatr­za­ńs­kich jezi­or, Skal­na­té pleso.

W przes­zło­ści Lom­nic­ký był również nazy­wa­ny Dedo (Dzia­dek) (wiki​pe​dia​.sk). Pola­cy nazy­wa­li go Kró­lem Tatr. Pier­ws­ze wejście jest nie­jas­ne, a nie­któ­re źró­dła przy­pi­su­ją go nauc­zy­cie­lo­wi z Kež­ma­rok, Dávi­do­wi Fröh­li­cho­wi, w 1615 roku. Jed­nak możli­we jest, że wte­dy zdo­był Kež­mar­ský štít (hiking​.sk). Pier­ws­ze udo­ku­men­to­wa­ne wejście zwi­ąza­ne jest z Jaku­bem Fáb­rym, któ­ry poszu­ki­wał zło­ta w rejo­nie Mede­né láv­ky między 1760 a 1790 rokiem (Bohuš, 1996). Wyso­ko­ść zosta­ła okre­ślo­na, a wejście zosta­ło doko­na­ne przez bry­tyj­skie­go pod­ró­żni­ka Rober­ta Town­so­na w 1793 roku z nie­zwy­kłą pre­cyz­ją, mier­zącą 2644 met­ry nad pozi­omem mor­za (Sma­ta­na, 1973). Pier­ws­ze zimo­we wejście odno­to­wa­li The­odor Wundt i Jakub Hor­vay w 1891 roku (wiki​pe​dia​.sk). Na szc­zy­cie wybu­do­wa­no czte­ro­met­ro­wy i met­ro­wy wysu­ni­ęty taras wido­ko­wy dla turys­tów. Jego kons­trukc­ja jest zamo­co­wa­na do ska­ły za pomo­cą che­micz­nych kot­wi­ących klej

ów (navrchol​.sk). Budy­nek na szc­zy­cie mie­ści sie­dzi­bę Tatrans­kiej lano­vej drá­hy (Tatr­za­ńs­ka kolej lino­wa), zaws­ze obsa­dzo­ną przez dwóch pra­co­wni­ków. Stac­ja obser­wa­cyj­na SHMÚ (Sło­wac­kie­go Ins­ty­tu­tu Hyd­ro­me­te­oro­lo­gicz­ne­go) jest obec­na, zaws­ze z jed­nym mete­oro­lo­giem na dyżur­ze. Ins­ty­tut Fizy­ki Doświadc­zal­nej Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk w Kos­zy­cach posia­da moni­tor neut­ro­nów, któ­ry wyk­ry­wa i rejes­tru­je neut­ro­ny gene­ro­wa­ne przez oddzia­ły­wa­nie pro­mie­ni­owa­nia kos­micz­ne­go z cząs­t­ka­mi w gór­nych warst­wach atmo­s­fe­ry. Dodat­ko­wo, znaj­du­je się tu pra­co­wnia Astro­no­micz­ne­go Ins­ty­tu­tu Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk w Sta­rá Les­ná, spec­ja­li­zu­jąca się w fizy­ce sło­necz­nej, wypo­sa­żo­na w koro­no­graf. War­to zau­wa­żyć, że na szc­zy­cie wys­tępu­je nis­kie ciśnie­nie atmo­s­fe­rycz­ne, mniejs­za ilo­ść tle­nu, a w budyn­ku częs­to bar­dzo nis­ka wil­got­no­ść wzg­lęd­na powietr­za, zwyk­le poni­żej 10%. Mogą wys­tępo­wać nie­ty­po­we zja­wis­ka mete­oro­lo­gicz­ne, takie jak ognie św. Elma, elek­trycz­no­ść sta­tycz­na i szers­ze­nie. Syg­nał od sło­wac­kich ope­ra­to­rów komór­ko­wych jest sła­by (hiking​.sk). Naj­wy­żs­za zare­jes­tro­wa­na tem­pe­ra­tu­ra na szc­zy­cie pocho­dzi z 30 lip­ca 2005 roku, wynos­ząca 18,3°C, opa­dy wynos­zą oko­ło 1900 mm, a mak­sy­mal­na pokry­wa śnie­żna zosta­ła zano­to­wa­na 25 mar­ca 2009 roku i wyno­si­ła 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Do 1955 roku kolej lino­wa na Lom­nic­ký štít utr­zy­my­wa­ła rekor­dy świa­ta pod wzg­lędem para­met­rów tech­nicz­nych, będąc naj­dłu­żs­zą wśród kole­jek lino­wych oso­bis­tych o dłu­go­ści 5428 met­rów. Poc­ząt­ko­wo lina mia­ła być zawies­zo­na między Skal­na­tým ple­so a Lom­nic­kým štít bez żad­ne­go wspar­cia. Jed­nak z powo­du tar­cia o ska­łę w jed­nym miejs­cu koniecz­na była jed­na pod­po­ra. To jed­nak ule­gło zmia­nie po rekons­trukc­ji w 1989 roku, i kolej lino­wa obe­cnie dzia­ła bez niej (Ján Lacika).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Veľký Lipník – obec na styku Spišskej Magury a Pienin

skala
Hits: 2254

Obec Veľ­ký Lip­ník leží na sty­ku Pie­nin a Spiš­skej Magu­ry, v doli­ne poto­ka Lip­ník a jeho prí­to­ku Šol­ty­sa. Názov obce sa odvo­dzu­je od líp. V obci žije tak­mer 1000 oby­va­te­ľov (vel​ky​lip​nik​.sk). Veľ­ký Lip­ník osíd­ľo­va­li v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia Rusí­ni a Nemci povo­la­ní Bélom IV. na zaľud­ne­nie okra­jo­vých oblas­ti uhor­ské­ho krá­ľov­stva po tatár­skom vpá­de – tzv. šol­týs­ka kolo­ni­zá­cia na nemec­kom prá­ve. Karol Róbert, uhor­ský kráľ v rokoch 1308 – 1342 daro­val úze­mie Lip­nic­ký les – sil­vam Lyp­ni­ce v roku 1314 Juliu­so­vi Gor­ge­y­o­vi – syno­vi Hanu­sa zo Spiš­ské­ho Hrhova-​Gargowa) a v krát­kom čase sa tu roz­rá­stla obec s nasle­dov­ný­mi dobo­vý­mi náz­va­mi: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. Počas 15. a 16. sto­ro­čia pre­bie­ha­lo dosíd­ľo­va­nie pre­važ­ne Rusín­mi z pra­vlas­ti Halí­ča, kto­rí sa veno­va­li pas­tier­stvu a cho­vu dobyt­ka – tzv. šol­týs­ka kolo­ni­zá­cia po valaš­skom prá­ve. Neskôr sa okrem poľ­no­hos­po­dár­stva oby­va­te­lia obce zača­li zaobe­rať aj reme­sel­níc­tvom, zná­me je napr. van­drov­né dro­tár­stvo. Na pre­lo­me 19. a 20. sto­ro­čia zača­lo hro­mad­né vysťa­ho­va­lec­tvo oby­va­te­ľov obce za prá­cou do cudzi­ny, hlav­ne do USA a Kana­dy. Po skon­če­ní 2. sve­to­vej voj­ny v roku 1945 sa nie­koľ­ko rodín z obce vysťa­ho­va­lo – opto­va­lo na Ukra­ji­nu, nie­kto­ré rodi­ny sa neskôr vrá­ti­li späť na Slo­ven­sko (vel​ky​lip​nik​.sk).

The vil­la­ge of Veľ­ký Lip­ník is loca­ted at the con­flu­en­ce of the Pie­ni­ny and Spiš­ská Magu­ra moun­tains, in the val­ley of the Lip­ník stre­am and its tri­bu­ta­ry Šol­ty­sa. The name of the vil­la­ge is deri­ved from lime tre­es. The vil­la­ge is home to near­ly 1000 inha­bi­tants (vel​ky​lip​nik​.sk). In the second half of the 13th cen­tu­ry, Veľ­ký Lip­ník was sett­led by Rut­he­nians and Ger­mans sum­mo­ned by Béla IV to popu­la­te the perip­he­ral are­as of the Hun­ga­rian King­dom after the Tatar inva­si­on – the so-​called Šol­týs colo­ni­za­ti­on under Ger­man law. In 1314, Char­les Robert, the Hun­ga­rian king from 1308 to 1342, dona­ted the ter­ri­to­ry of Lip­ník Forest – sil­vam Lyp­ni­ce to Julius Gor­gey – the son of Hanus from Spiš­ské Hrhov-​Gargow. In a short time, the vil­la­ge grew with the fol­lo­wing peri­od names: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. During the 15th and 16th cen­tu­ries, resett­le­ment, main­ly by Rut­he­nians from the ori­gi­nal home­land of Halych, who were enga­ged in shep­her­ding and catt­le bre­e­ding – the so-​called Šol­týs colo­ni­za­ti­on under Vala­chian law, took pla­ce. Later, in addi­ti­on to agri­cul­tu­re, the inha­bi­tants of the vil­la­ge also star­ted enga­ging in crafts­mans­hip, with iti­ne­rant wire­wor­king being well-​known, for exam­ple. At the turn of the 19th and 20th cen­tu­ries, mass emig­ra­ti­on of the vil­la­ge resi­dents for work abro­ad began, main­ly to the USA and Cana­da. After the end of World War II in 1945, seve­ral fami­lies from the vil­la­ge emig­ra­ted – opted for Ukrai­ne, some fami­lies later retur­ned to Slo­va­kia (vel​ky​lip​nik​.sk).

Wieś Veľ­ký Lip­ník poło­żo­na jest na sty­ku Pie­nin i Gór Spiš­skiej Magu­ry, w doli­nie poto­ku Lip­ník i jego dopły­wu Šol­ty­sa. Nazwa wsi pocho­dzi od lip. W wios­ce miesz­ka pra­wie 1000 miesz­ka­ńców (vel​ky​lip​nik​.sk). W dru­giej poło­wie XIII wie­ku Veľ­ký Lip­ník został zasied­lo­ny przez Rusi­nów i Niem­ców, spro­wa­dzo­nych przez Belę IV, w celu zasied­le­nia pery­fe­ryj­nych obsza­rów kró­lest­wa węgier­skie­go po najaz­dach Tata­rów – tzw. kolo­ni­zac­ja szol­tyj­ska według pra­wa nie­miec­kie­go. W 1314 roku Karol Robert, król węgier­ski w latach 1308 – 1342, poda­ro­wał Juliu­so­wi Gor­ge­y­o­wi – syno­wi Hanu­sa ze Spiš­ské Hrhov-​Gargowa – obszar Lasu Lip­nic­kie­go – sil­vam Lyp­ni­ce. W krót­kim cza­sie wieś roz­ro­sła się pod następu­jący­mi ówc­zes­ny­mi nazwa­mi: Lup­nik, Fel­ly­up­nik, Felwp­nik, Lyn­do­na, Lynd­nou, Lip­nik. W XV i XVI wie­ku mia­ła miejs­ce prze­sied­la­nia głó­wnie przez Rusi­nów z ojc­zys­te­go regi­onu Halic­za, któr­zy zaj­mo­wa­li się pas­terst­wem i hodo­wlą bydła – tzw. kolo­ni­zac­ja szol­tyj­ska według pra­wa wołos­kie­go. Później, oprócz rol­nict­wa, miesz­ka­ńcy wios­ki zaczęli zaj­mo­wać się również rze­mi­osłem, zna­ne jest np. węd­ro­wne dru­ciarst­wo. Na prze­ło­mie XIX i XX wie­ku roz­poc­zęła się maso­wa emig­rac­ja miesz­ka­ńców wios­ki za pra­cą za gra­ni­cą, głó­wnie do USA i Kana­dy. Po zako­ńc­ze­niu II woj­ny świa­to­wej w 1945 roku kil­ka rodzin z wios­ki emig­ro­wa­ło – zde­cy­do­wa­ło się na Ukrai­nę, nie­któ­re rodzi­ny później wró­ci­ły na Sło­wac­ję (vel​ky​lip​nik​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Dokumenty, Neživé, Stavby, Stavby, Stavebné prvky

Hrady nad strechami

skala
Hits: 1810

Občas sa vyskyt­ne, že sa hra­dy zobra­zu­jú v pries­to­re pres­ne nad stre­cha­mi domov, kto­ré k objek­tu hra­du nepat­ria. Doslo­va to vyznie­va, ako­by boli posta­ve­né nad tými­to stavbami.

Occa­si­onal­ly, cast­les are depic­ted in spa­ce exact­ly abo­ve the roofs of homes that do not belo­ng to the cast­le struc­tu­re. It lite­ral­ly appe­ars as if they were built abo­ve the­se buildings.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Interiéry, Neživé, TOP

Interiéry

skala
Hits: 2279

V dneš­nej dobe, kedy čas trá­vi­me vo vnút­ri viac než kedy­koľ­vek pred­tým, sa stá­va vytvá­ra­nie prí­jem­né­ho a este­tic­ky prí­ťaž­li­vé­ho domá­ce­ho pro­stre­dia čoraz dôle­ži­tej­ším. Vytvá­ra­nie har­mo­nic­kých inte­ri­é­rov nie je len o dizaj­ne, ale aj o vytvá­ra­ní mies­ta, kde sa cíti­me pohodl­ne a šťast­ne. Kom­bi­ná­cia farieb, osvet­le­nia, nábyt­ku a osob­ných prv­kov môže vytvo­riť uni­kát­ne a prí­jem­né domá­ce pro­stre­die. Nech je váš domov odra­zom váš­ho jedi­neč­né­ho štý­lu a mies­ta, kde sa vždy radi vrá­ti­te. Inte­ri­é­ro­vý dizajn nie je len o aran­žo­va­ní nábyt­ku, ide o ume­nie vytvá­ra­nia har­mó­nie, pohod­lia a vizu­ál­nej este­ti­ky v pries­to­re, kto­rý nazý­va­me domov. Far­by majú hlbo­ký vplyv na naše poci­ty a náladu.

Pri navrho­va­ní inte­ri­é­ru je dôle­ži­té vybrať vhod­né far­by, kto­ré odrá­ža­jú našu osob­nosť a záro­veň vytvá­ra­jú prí­jem­nú atmo­sfé­ru. Tóny mod­rej môžu pôso­biť upo­ko­ju­jú­co, zatiaľ čo tep­lej­šie far­by, ako sú odtie­ne oran­žo­vej a hne­dé, môžu vytvá­rať útul­ný a tep­lý dojem. Osvet­le­nie je ďal­ším kľú­čo­vým fak­to­rom. Pri­ro­dze­né svet­lo vytvá­ra otvo­re­ný a pria­teľ­ský dojem. Stra­te­gic­ky umiest­ne­né ume­lé svet­lá môžu zlep­šiť nála­du a zdô­raz­niť urči­té prv­ky v inte­ri­é­ri. Náby­tok je nie­len o fun­kci­ona­li­te, ale aj o dizaj­ne. Vybrať si správ­ny náby­tok zna­me­ná hľa­dať rov­no­vá­hu medzi prak­tic­kos­ťou a este­ti­kou. Čis­té a jed­no­du­ché línie môžu vytvá­rať moder­ný vzhľad, zatiaľ čo kla­sic­kej­šie tva­ry môžu pri­dá­vať dotyk ele­gan­cie. Inte­ri­ér by mal odrá­žať našu osob­nú iden­ti­tu. Foto­gra­fie, ume­nie a deko­rá­cie môžu pro­stre­diu dodá­vať cha­rak­ter. Pri per­so­na­li­zá­cii pries­to­ru by sme mali byť kre­a­tív­ni a vyjad­riť svoj jedi­neč­ný štýl. Roz­miest­ne­nie nábyt­ku a prv­kov v miest­nos­ti je roz­ho­du­jú­ce pre cel­ko­vý dojem a funkč­nosť. Správ­ne uspo­ria­da­nie pries­to­ru môže zväč­šiť pohod­lie a uľah­čiť kaž­do­den­ný život. Je dôle­ži­té vziať do úva­hy tok svet­la, pohyb v miest­nos­ti a vytvo­riť pries­tor, kto­rý je nie­len vizu­ál­ne prí­ťaž­li­vý, ale aj praktický.

In toda­y­’s era, when we spend more time indo­ors than ever befo­re, cre­a­ting a ple­a­sant and aest­he­ti­cal­ly appe­a­ling home envi­ron­ment beco­mes inc­re­a­sin­gly impor­tant. Desig­ning har­mo­ni­ous inte­ri­ors is not just about aest­he­tics; it’s about cre­a­ting a pla­ce whe­re we feel com­for­tab­le and hap­py. The com­bi­na­ti­on of colors, ligh­ting, fur­ni­tu­re, and per­so­nal ele­ments can cre­a­te a uni­que and enjo­y­ab­le home envi­ron­ment. May your home be a ref­lec­ti­on of your uni­que sty­le and a pla­ce you alwa­ys love to return to. Inte­ri­or design is not just about arran­ging fur­ni­tu­re; it’s about the art of cre­a­ting har­mo­ny, com­fort, and visu­al aest­he­tics in the spa­ce we call home. Colors have a pro­found impact on our emo­ti­ons and mood.

When desig­ning the inte­ri­or, it’s cru­cial to cho­ose suitab­le colors that ref­lect our per­so­na­li­ty and, at the same time, cre­a­te a ple­a­sant atmo­sp­he­re. Sha­des of blue can have a cal­ming effect, whi­le war­mer colors like sha­des of oran­ge and bro­wn can cre­a­te a cozy and warm impres­si­on. Ligh­ting is anot­her key fac­tor. Natu­ral light cre­a­tes an open and friend­ly atmo­sp­he­re. Stra­te­gi­cal­ly pla­ced arti­fi­cial lights can enhan­ce the mood and high­light spe­ci­fic ele­ments in the inte­ri­or. Fur­ni­tu­re is not only about func­ti­ona­li­ty but also about design. Cho­osing the right fur­ni­tu­re means fin­ding a balan­ce bet­we­en prac­ti­ca­li­ty and aest­he­tics. Cle­an and sim­ple lines can cre­a­te a modern look, whi­le more clas­si­cal sha­pes can add a touch of elegance.

The inte­ri­or should ref­lect our per­so­nal iden­ti­ty. Pho­tog­raphs, art, and deco­ra­ti­ons can add cha­rac­ter to the envi­ron­ment. When per­so­na­li­zing the spa­ce, we should be cre­a­ti­ve and express our uni­que sty­le. The arran­ge­ment of fur­ni­tu­re and ele­ments in the room is cru­cial for the ove­rall impres­si­on and func­ti­ona­li­ty. Pro­per spa­tial orga­ni­za­ti­on can inc­re­a­se com­fort and faci­li­ta­te eve­ry­day life. It’s essen­tial to con­si­der the flow of light, move­ment in the room, and cre­a­te a spa­ce that is not only visu­al­ly appe­a­ling but also practical.”

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2004, 2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Vtáky

skala
Hits: 33672

Vtá­ky – latin­sky Aves pat­ria medzi sta­vov­ce, zahŕňa­jú viac ako desať­ti­síc zná­mych dru­hov, kto­ré sa vysky­tu­jú po celom sve­te. Vtá­ky majú množ­stvo bio­lo­gic­kých cha­rak­te­ris­tík, kto­ré ich odli­šu­jú od iných sku­pín živo­čí­chov. Vtá­ky sú jedi­nou sku­pi­nou sta­vov­cov, kto­rá má schop­nosť lie­ta­nia. Ich pred­né kon­ča­ti­ny sú pre­me­ne­né na kríd­la, kto­ré umož­ňu­jú vzduš­ný let. Vtá­ky majú duté kos­ti, do kto­rých pľú­ca vhá­ňa­jú vzduch. Ich telo je pokry­té perím, kto­ré môže mať rôz­ne far­by a vzo­ry. Perie posky­tu­je izo­lá­ciu pred tep­lom aj chla­dom a je dôle­ži­té pre leto­vé vlast­nos­ti vtá­kov. Kla­dú vaj­cia s tvrdou škru­pi­nou. Inku­bá­cia vajec môže pre­bie­hať na zemi, v hniez­de ale­bo pri­pev­ne­ná na tele rodi­ča. Vtá­ky majú rôz­ne tva­ry zobá­kov a kon­ča­tín pris­pô­so­be­ných na rôz­ne spô­so­by potra­vi­ny. Zobá­ky môžu slú­žiť na zachy­tá­va­nie, láma­nie, ale­bo lov potra­vy. Pre­ja­vu­jú rôz­ne for­my sociál­ne­ho sprá­va­nia, vrá­ta­ne hniez­de­nia v koló­niách, mig­rá­cie a spo­lu­prá­ce pri hľa­da­ní potra­vy. Majú dob­re vyvi­nu­tý hla­so­vý apa­rát, kto­rý pou­ží­va­jú na voka­li­zá­ciu vrá­ta­ne spe­vu, hlas­né­ho vola­nia a komu­ni­ká­cie s iný­mi jedin­ca­mi. Nie­ke­dy vtá­ky prak­ti­zu­jú ovo­vi­vi­pa­riu, čo zna­me­ná, že vaj­cia sa vyví­ja­jú v tele sami­ce a mlá­ďa­tá sa rodia ako už plne vyvi­nu­té jedince.

Birds, scien­ti­fi­cal­ly kno­wn as Aves, belo­ng to the class of ver­teb­ra­tes and encom­pass more than ten thou­sand kno­wn spe­cies dis­tri­bu­ted worl­dwi­de. Birds exhi­bit nume­rous bio­lo­gi­cal cha­rac­te­ris­tics that dis­tin­gu­ish them from other groups of ani­mals. They are the only group of ver­teb­ra­tes with the abi­li­ty to fly, thanks to the­ir fore­limbs modi­fied into wings.

Birds have hol­low bones that faci­li­ta­te air sac res­pi­ra­ti­on, a uni­que res­pi­ra­to­ry sys­tem that enhan­ces the­ir effi­cien­cy during flight. The­ir bodies are cove­red with feat­hers, disp­la­y­ing vari­ous colors and pat­terns. Feat­hers pro­vi­de insu­la­ti­on against both heat and cold and are cru­cial for the flight capa­bi­li­ties of birds. Birds lay eggs with hard shells, and the incu­ba­ti­on of eggs can occur on the ground, in nests, or even atta­ched to the body of a parent.

The beaks and limbs of birds come in vari­ous sha­pes, adap­ted for dif­fe­rent fee­ding stra­te­gies. Beaks ser­ve func­ti­ons such as gras­ping, bre­a­king, or cap­tu­ring prey. Birds exhi­bit diver­se forms of social beha­vi­or, inc­lu­ding nesting in colo­nies, mig­ra­ti­on, and coope­ra­ti­on in fora­ging. They possess a well-​developed vocal appa­ra­tus used for voca­li­za­ti­on, inc­lu­ding sin­ging, loud cal­ling, and com­mu­ni­ca­ti­on with other individuals.

Birds are kno­wn for the­ir diver­se and intri­ca­te songs, used for com­mu­ni­ca­ti­on and estab­lis­hing ter­ri­to­ry. Some spe­cies even mimic sounds from the­ir envi­ron­ment. Occa­si­onal­ly, birds prac­ti­ce ovo­vi­vi­pa­ri­ty, whe­re eggs deve­lop insi­de the fema­le­’s body, and the offs­pring are born as ful­ly deve­lo­ped indi­vi­du­als. The­se uni­que bio­lo­gi­cal fea­tu­res allow birds to adapt to vari­ous envi­ron­ments and lifes­ty­les, from soaring through the skies to fora­ging on the ground.

Zoznam dru­hov (27)

  • Anas pla­tyr­hyn­chos – kači­ca divá
  • Anser anser – hus divá
  • Aqu­ila chra­sa­ëtos – orol skalný
  • Ardea alba – volav­ka biela
  • A. cine­rea – volav­ka popolavá
  • Bubo bubo – výr skalný
  • Cert­hia fami­lia­ris – kôrov­ník dlhoprstý
  • Helia­ëtus albi­cil­la – orliak morský
  • Cico­nia cico­nia – bocian biely
  • Colum­ba livia domes­ti­ca – holub divý, domes­ti­fi­ko­va­ná forma
  • Cor­vus corax – krka­vec čierny
  • Cyg­nus olor – labuť spevavá
  • Erit­ha­cus rube­cu­la – čer­vien­ka obyčajná
  • Fal­co cher­rug – sokol rároh
  • Fuli­ca atra – lys­ka čierna
  • Gal­lus gal­lus – kura divá
  • Mota­cil­la alba – tra­so­chvost biely
  • Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax – chav­koš nočný
  • Parus cae­ru­le­us – sýkor­ka belasá
  • P. major – sýkor­ka veľká
  • Pas­ser domes­ti­cus – vra­bec domový
  • Pavo cris­ta­tus – páv korunkatý
  • Pele­ca­nus onoc­ro­ta­lus – peli­kán ružový
  • Pha­lac­ro­co­rax car­bo – kormorán
  • Tur­dus meru­la – drozd čierny
  • Tur­dus phi­lo­me­los – drozd plavý
  • Tyto alba – pla­mien­ka driemavá

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post