Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Čachtice – obec na úpätí Malých Karpát

skala
Hits: 5251

Čachtice sú obec ležiaca medzi riekou a Malými Karpatmi. Nad dedinou sa vypína hrad, ktorý je však oveľa lepšie viditeľný z Višňové. Prvá písomná zmčaienka o obci je z roku 1248. Územie bolo osídlené už v neolite, čo dokazujú nálezy, hradisko, popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z doby bronzovej, haltštatskej, rímskej, slovanskej a z ranného stredoveku (Informačná tabuľa). Slovanské sídlisko je doložené z 8. až 9. storočia (cachtickapani.cz). Ležia v nadmorskej výške 203 metrov, v roku 2004 tu žilo 3630 obyvateľov (Wikipedia). Našli sa tu mamutie kosti. Z mladšej doby kamennej sú nálezy volútovej keramiky. Z neskorej doby kamennej sa našla kanelovaná keramika. Z bronzovej doby je cenný žiarový hrob pravdepodobne velatickej kultúry a keramika maďarovskej kultúry. Významné sú nálezy z doby rímskej, o osídlení Slovanmi svedčia poľnohospodárske nástroje a nádoby. V prvej polovici 13. storočia bola obec spomínaná ako Čekče. Neskoršie názvy: Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický tvrdil, že názov pochádza zo staroslovanského „čechati“, čo znamená kutať, kopať. Podzemných labyrintov tu bolo veľa (Wikipedia.sk).

V 14. storočí boli Čachtice kráľovským mestom, hrali významnú úlohu pri obrane pred nepriateľom. Kamenný most je vzácna ojedinelá pamiatka stredovekej architektúry u nás (Ammer). Obyvatelia sa tu pôvodne zaoberali roľníctvom, vinohradníctvom a remeslami, ktoré rozvinuli najmä habánski usadlíci zo 17. storočia (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu pôvodne gotický kostol svätého Ladislava z roku 1373 – 1390 ( Informačná tabuľa). V roku 1680 bol prestavaný. Rozšírili ho a zbarokizovali (Wikipedia.sk). Je spojený s farou unikátnym kamenným mostom. Vedľa kostola je v kamennej staršia kaplnka (Informačná tabuľa). Gotická kaplnka svätého Antona Paduánskeho je najstaršia stavba a to z roku 1330, vidno na nej viaceré veľkomoravské prvky (Wikipedia.sk). V roku 1599 bola obec spustošená Turcami (Hanuš). Ďalšou pamiatkou je renesančný kaštieľ Draškovičovcov, v ktorom je múzeum histórie Čachtíc a literárneho spolku Tatrín, ktorý v roku 1847 uzákonil spisovnú slovenčinu (Informačná tabuľa). Draškovič si ho nechal postaviť v roku 1668. Zo stavieb majiteľov Čachtického hradu sa zachovala kúria Drugetovcov, ktorá bola začiatkom 17. storočia postavená ako menšie šľachtické sídlo ma miestach, kde stál kaštieľ rodu Orsághov. Cisársky Nádašdyovský kaštieľ postavený pred rokom 1645, a ktorý obývala Alžbeta Báthoryová, sa nezachoval (Hanuš).

Barokový mariánsky stĺp na námestí je z roku 1742. Bol postavený, aby sa odvrátili časté požiare, ktoré sužovali obec v 18. storočí. Baroková golgota je z roku 1620, dala ju postaviť Judita Révaiová, nevesta Alžbety Báthoryovej ako prosbu o odpustenie svokriných hriechov. Sochu svätého Floriána (patróna hasičov) dal postaviť Pavel Forgáč. Kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého z roku 1801, pomník padlým vojakom v 1. a 2. svetovej vojne od Pavla Bána a socha panny Márie Lurdskej v jaskyni, ktorú dal vytvoriť barón František Horecký sa nachádzajú na Urbanovského ulici. Za niektorými vinohradníckymi kamennými listovňami a pivnicami sa nachádzali chodby – katakomby. Vykopané boli do spraše s hladkými stenami, románskymi a gotickými klenbami. Dnes sú na mnohých miestach zasypané, znehodnotené (Wikipedia.sk).

V Čachticiach som zachytil zopár fotografiami život, ktorý tu prebieha. Nepodarilo sa mi zachytiť sobotné a trhy cez pracovný deň, ktorých som alebo bol párkrát svedkom. Z pohľadu mestského človeka je v Čachticiach pokoj. v stánku som mal nárok kúpiť iba do 11-ej, potom už bolo zavreté. Žije to azda najviac na ceste z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom.

Čachtice is a village situated between the Váh River and the Small Carpathians. Above the village rises a castle, more prominently visible from the village of Višňové. The first written mention of the village dates back to 1248. The area was inhabited as early as the Neolithic period, as evidenced by findings such as a hillfort, burial grounds from the Bronze Age, Hallstatt, Roman, Slavic, and early medieval periods (Information Board). A Slavic settlement is documented from the 8th to the 9th century (cachtickapani.cz). It is located at an elevation of 203 meters, and in 2004, it had a population of 3,630 (Wikipedia). Mammoth bones have been discovered here. Stone tools from the later Stone Age and pottery with volute decoration have been found. From the late Stone Age, there is ribbed pottery. A valuable grave from the Bronze Age, likely of the Vĕlatic culture, and pottery from the Hungarian culture have also been discovered. Significant Roman period finds include agricultural tools and vessels, providing evidence of Slavic settlement. In the first half of the 13th century, the village was mentioned as Čekče. Later names include Chechte, Czachtan, Czachticz, Ceythe (Ammer), Chekche, Csejthe (Wikipedia.sk). Bartolomej Revický claimed that the name comes from the Old Slavic „čechati,“ meaning to forge or dig. There were many underground labyrinths here (Wikipedia.sk).

In the 14th century, Čachtice became a royal town and played a significant role in defense against enemies. The stone bridge is a rare medieval architectural monument in the region (Ammer). The original inhabitants were engaged in agriculture, viticulture, and crafts, especially developed by the Haban settlers in the 17th century (Wikipedia.sk). The originally Gothic Church of St. Ladislaus from 1373-1390 still stands here (Information Board). It was rebuilt in 1680, expanded, and baroquized (Wikipedia.sk). It is connected to the rectory by a unique stone bridge. Next to the church is an older chapel in the stone fortress. The Gothic Chapel of St. Anthony of Padua, dating back to 1330, shows several elements of the Great Moravian Empire (Wikipedia.sk). In 1599, the village was devastated by the Turks (Hanuš). Another monument is the Renaissance Draškovič Castle, housing the Čachtice History and Tatrín Literary Association Museum, which established the standard Slovak language in 1847 (Information Board). Mikuláš Draškovič had it built in 1668. From the buildings of the owners of Čachtice Castle, the Drugetovcov manor remains, built in the early 17th century as a smaller noble residence where the Orságh Castle once stood. The Imperial Nádašdy Castle, built before 1645 and inhabited by Elizabeth Báthory, did not survive (Hanuš).

The baroque Marian column in the square dates back to 1742 and was built to ward off frequent fires that plagued the village in the 18th century. The baroque Calvary from 1620 was erected by Judita Révaiová, the daughter-in-law of Elizabeth Báthory, as a plea for forgiveness for her mother-in-law’s sins. The statue of St. Florian (patron saint of firefighters) was erected by Pavel Forgáč. The chapel with the statue of St. John of Nepomuk from 1801, the monument to fallen soldiers in World War I and II by Pavel Bán, and the statue of Our Lady of Lourdes in a cave, commissioned by Baron František Horecký, are located on Urbanovského Street. Behind some vineyard stone lodges and cellars were tunnels – catacombs. Excavated into smooth-walled ash, they had Romanesque and Gothic vaults. Today, many of them are filled and degraded (Wikipedia.sk).

In Čachtice, I captured a few photographs of the life unfolding here. Unfortunately, I couldn’t capture the Saturday and weekday markets that I witnessed a few times. From the perspective of a city person, Čachtice exudes tranquility. I was only allowed to buy newspapers until 11 AM at the kiosk; after that, it was closed. Life seems to be most active on the road from to Nové Mesto nad Váhom.

  • Čachtice
  • Vladimír Ammer: Čachtice, Vydavateľské stredisko ZsKNV pri Krajskom pedagogickom ústave v Bratislave
,

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Spiš, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie, Dopravné a technické diela

Mariánska hora – Bazilika Navštívenia Panny Márie

skala
Hits: 7842

Na Mariánskej hore sa nachádza Bazilika Navštívenia Panny Márie. Mariánska hora je hora nad mestom Levoča. Bazilika je vzdialená cca 30-45 minút pešo z centra mesta. Bazilika patrí medzi najstaršie pútnické miesta východného Slovenska. Konajú sa každoročne 2. júla. Prvá kaplnka tu bola postavená v roku 1247. V roku 1311 prišli do Levoče františkáni – minoriti, s ktorými sa spája Mariánsky sviatok Navštívenia Panny Márie. V roku 1470 bola kaplnka prestavaná na gotický kostol so sochou Panny Márie. V roku 1847 bola postavená drevená kaplnka pre gréckokatolíkov (Wikipedia.sk). Pápež Ján Pavol II. povýšil kostol 26.1.1984 na menšiu baziliku (bazilika minor) (Viliam Judák). 3. júla 1995 sa tu konala za prítomnosti Jána Pavla II. púť, na ktorej sa zúčastnilo 650 000 ľudí (Wikipedia.sk). Dnes bazilika postavená v neogotickom slohu bola pôvodne výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu na tomto mieste počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. Archeológovia našli hradisko na kopci, hneď za Mariánskou horou, ktorý sa aj dnes nazýva Burg – Hrad, kde sa mohli obyvatelia mesta zachrániť pre Tatármi v opevnenom hradisku (levoca.sk). Mariánska hora sa pravdepodobne predtým nazývala Olivetskou horou (galeriaslovakia.sk). Mariánska hora sa vypína do výšky 795 metrov nad morom (levoca.sk).

On Mariánska hora (Marian Hill) stands the Basilica of the Visitation of the Virgin Mary. Mariánska hora is a hill above the town of Levoča. The Basilica is approximately a 30-45 minute walk from the city center. The Basilica is among the oldest pilgrimage sites in eastern Slovakia. Pilgrimages take place annually on July 2nd. The first chapel was built here in 1247. In 1311, the Franciscans – Minorites, associated with the Marian Feast of the Visitation of the Virgin Mary, arrived in Levoča. In 1470, the chapel was rebuilt into a Gothic church with a statue of the Virgin Mary. In 1847, a wooden chapel was built for Greek Catholics (Wikipedia.sk). Pope John Paul II elevated the church to a minor basilica on January 26, 1984 (Viliam Judák). On July 3, 1995, a pilgrimage took place here in the presence of John Paul II, with 650,000 people in attendance (Wikipedia.sk). Today, the basilica, built in the neo-Gothic style, was originally an expression of gratitude from inhabitants for their salvation at this site during the Tartar invasion in 1241-1242. Archaeologists found a hillfort behind Mariánska hora, still called Burg – Castle, where the city’s residents could seek refuge from the Tartars in a fortified settlement (levoca.sk). Mariánska hora likely was previously called Olivet Hill (galeriaslovakia.sk). Mariánska hora rises to a height of 795 meters above sea level (levoca.sk).

Na Mariánskiej Górze znajduje się Bazylika Nawiedzenia Najświętszej Maryi Panny. Mariánska hora to wzgórze ponad miastem Levoča. Bazylika znajduje się około 30-45 minut spacerem od centrum miasta. Bazylika jest jednym z najstarszych miejsc pielgrzymkowych na wschodniej Słowacji. Pielgrzymki odbywają się corocznie 2 lipca. Pierwsza kaplica została zbudowana tutaj w 1247 roku. W 1311 roku do Levoča przybyli franciszkanie – minorici, związani z uroczystością Nawiedzenia Najświętszej Maryi Panny. W 1470 roku kaplica została przebudowana na gotycki kościół z posągiem Maryi Panny. W 1847 roku zbudowano drewnianą kaplicę dla greckokatolików (Wikipedia.sk). Papież Jan Paweł II wyniósł kościół na rangę bazyliki mniejszej 26 stycznia 1984 roku (Viliam Judák). 3 lipca 1995 roku odbyła się tutaj pielgrzymka w obecności Jana Pawła II, w której wzięło udział 650 000 osób (Wikipedia.sk). Obecnie bazylika, zbudowana w stylu neogotyckim, była początkowo wyrazem wdzięczności mieszkańców Spiš za ich ocalenie w tym miejscu podczas najazdu Tatarów w latach 1241-1242. Archeolodzy znaleźli grodzisko za Mariánską horou, obecnie nazywane Burg – Zamek, gdzie mieszkańcy miasta mogli szukać schronienia przed Tatarami w ufortyfikowanym grodzie (levoca.sk). Mariánska hora prawdopodobnie wcześniej nosiła nazwę Góry Oliwnej (galeriaslovakia.sk). Mariánska hora wznosi się na wysokość 795 metrów nad poziomem morza (levoca.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Dolné Považie, Umenie, Stavby, Fotografie

Smolenický zámok

skala
Hits: 4088

Smolenice ležia na úpätí Malých Karpát. Smolenický zámok je veľmi známy, celoročne je využívaný. Pri zámku sa nachádza veľmi pekný park. V zámku sídli Kongresové centrum Slovenskej akadémie vied. Zámok postavili v 14. storočí. V roku 1390 ho kráľ Žigmund daroval Stiborovi zo Stiboríc. Od roku 1777 patril Pálfyovcom (Informačná tabuľa). Na začiatku 18. storočia, keď František Rákoczi povstal proti cisárovi a chcel vydobyť Uhorsku samostatnosť, stal sa Smolenický hrad dejiskom bojov medzi kurucmi a vojskom. Posledný opis nespustnutého hradu pochádza z 18. storočia. Neskôr sa na ňom nerobili už žiadne úpravy. Hrad bol obohnaný múrom, v ktorom sa nachádzali štyri bašty s troma delami. Vstupná brána bola orientovaná na sever. Chránili ju dve železné krídlové bránky a vyťahovací most, pod ktorým sa nachádzala hlboká priekopa. Na nádvorí bola 27 siah hlboká, do vykresaná studňa (Štefan Jastrabík).

V rokoch 1948 – 1950 bola vyčistená a prehĺbená na 60 metrov. Z prízemného nádvoria viedli kamenné do hradnej . Pod východnou stranou hradu sa nachádzali dve veľké pivnice s vínom. V kaplnke sa nachádzal oltár s obrazmi Márie Magdalény, Panny Márie a sv. Tomáša. Na treťom pochodí bývali grófi, kontesy a iní príslušníci grófskej . Grófkin nábytok bol dekorovaný žltou farbou, grófov bol čierny a lemovaný zlatom. Za napoleonským vojen hrad vyhorel a časom sa zmenil na rumovisko (Štefan Jastrabík). V roku 1855 založil gróf Móric Pálfy pod Smolenickým hradom žrebčín. Spočiatku na hospodárskych koní pre vlastnú potrebu. V 80-tych rokoch 19. storočia ho Ján Pálfy zveľadil. Zameral sa na chov kočiarových ťažších karotierov a ťažších jazdeckých koní, neskôr dostihových koní. Žrebčín zanikol po rozpade -Uhorska (Wikipedia).

„Dnešný“ zámok bol vybudovaný na začiatku 20. storočia na ruinách starého hradu, aj keď prvé práce sa začali už v roku 1887 úpravou bášt a stavbou v južnej bašte. Začal ho budovať majiteľ smolenického a dobrovodského panstva, gróf Jozef Pálfy (1853 – 1920). Skutočná výstavba hlavnej sa začala v roku 1911. Gróf Pálfy si z dvoch plánov vybral ten, ktorý sa najviac podobal zámku v Kreuzensteine pri Viedni. Tento zámok vlastnila jeho matka, grófka Vilczeková. Prvá svetová vojna v lete v roku 1914 bola príčinou zastavenia stavebných prác. Vonkajšie práce boli zhruba hotové, ale vnútorná výstavba bola len v začiatkoch. V roku 1921 celú zbierku keramiky presunuli na Červený Kameň. Po roku 1945 sa stal majiteľom zámku štát. Slovenská národná rada prevzala zámok a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Dala ho dostavať a vnútro zariadiť. 22. júla 1952 na zámku vznikol požiar a časť bašty zostala bez strechy. Začiatkom roku 1955 začala druhá etapa dostavby zámku, ktorá skončila v roku 1957. Nezvyčajná podoba veže poukazuje na to, ako si šľachtickí feudáli potrpeli na zvláštnosti. Má tri poschodia. Medzi druhým a tretím poschodím je galéria. Na samom vrchole je rozhľadňa. Súčasťou zámku je anglický park (Štefan Jastrabík).

Smolenice is situated at the foot of the Small Carpathians. The Smolenice Castle is well-known and is used throughout the year. A beautiful park is located next to the castle. The castle houses the Congress Center of the Slovak Academy of Sciences. The castle dates back to the 14th century. In 1390, King Sigismund donated it to Stibor of Stiboric. Since 1777, it belonged to the Pálffys (Information Panel). In the early 18th century, during the uprising led by Francis II Rákóczi against the emperor to achieve Hungary’s independence, Smolenice Castle became the scene of battles between kurucs and imperial troops. The last description of the uninhabited castle dates back to the 18th century. No further modifications were made later. The castle was surrounded by a wall with four towers equipped with cannons. The entrance gate faced north, protected by two iron gates and a drawbridge over a deep moat. In the courtyard, there was a well carved 27 fathoms deep into the rock (Štefan Jastrabík).

In the years 1948-1950, it was cleared and deepened to 60 meters. Stone stairs led from the ground courtyard to the castle garden. Two large wine cellars were located under the eastern side of the castle. The chapel housed an altar with paintings of Mary Magdalene, the Virgin Mary, and St. Thomas. On the third floor, there were the counts‘ quarters. The countess’s furniture was decorated with yellow paint, while the count’s furniture was black with gold trim. After the Napoleonic Wars, the castle burned down and eventually turned into ruins (Štefan Jastrabík). In 1855, Count Móric Pálffy established a stud farm beneath Smolenice Castle. Initially, it was for breeding working horses for personal use. In the 1880s, Ján Pálffy expanded it, focusing on the breeding of carriage draft horses and heavier riding horses, later also racehorses. The stud farm disappeared after the collapse of Austria-Hungary (Wikipedia).

The current castle was built at the beginning of the 20th century on the ruins of the old castle, although the first work began in 1887 with the renovation of the bastions and the construction of a chapel in the southern bastion. The construction of the main building began in 1911 by Count Jozef Pálffy (1853 – 1920), the owner of the Smolenice and Dobrovoľa estates. The real construction of the main building started in 1911. Count Pálffy chose a design that resembled the Kreuzenstein Castle near Vienna, owned by his mother, Countess Vilczek. The First World War in the summer of 1914 caused a halt in construction. External works were roughly finished, but the internal construction was only in its beginnings. In 1921, the entire ceramic collection was moved to Červený Kameň. After 1945, the state became the owner of the castle. The Slovak National Council took over the castle and chose it as its summer residence. It had it completed and furnished. On July 22, 1952, a fire broke out at the castle, leaving part of the bastion without a roof. In early 1955, the second phase of castle completion began, ending in 1957. The unusual shape of the tower reflects the peculiarities that aristocratic feudal lords appreciated. It has three floors, with a gallery between the second and third floors. At the very top is an observation tower. The castle is surrounded by an English park (Štefan Jastrabík).“

Krajina, Slovensko, Zamagurie, Fotografie

Stráňany

skala
Hits: 2647

Stráňany sa nachádzajú medzi Starou Ľubovňou a Červeným Kláštorom. Ležia na styku Oravskej Magury a Ľubovnianskej vrchoviny v nadmorskej výške 650 metrov nad morom (stranany.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1343 ako Polyvark. Neskôr bola známa ako Foľvark (stranany.sk). V 14. storočí bola majerom panstva Niedzica. V 16. storočí bola obec po valašskom práve dosídlená (pieniny.sk). V roku 1787 tu v 68 domoch žilo 500 obyvateľov, zaoberali sa poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a drotárstvom (stranany.sk). Na ploche 11.61 km2 tu žije dnes 191 obyvateľov (Wikipedia).

Stráňany is located between and Červený Kláštor. They are situated at the intersection of the Magura and Ľubovnian Highlands at an elevation of 650 meters above sea level (stranany.sk). The first written mention dates back to 1343 as Polyvark. Later, it was known as Foľvark (stranany.sk). In the 14th century, it served as the meadow for the Niedzica estate. In the 16th century, the village was resettled under Wallachian law (.sk). In 1787, 500 residents lived in 68 houses, engaging in agriculture, forestry, and wireworking (stranany.sk). Today, the village has 191 inhabitants living on an area of 11.61 km2 (Wikipedia).

Stráňany znajdują się między Starą Ľubovną a Červeným Kláštorom. Leżą na skrzyżowaniu Oravskej Magury i Ľubovnianskej vrchoviny na wysokości 650 metrów nad poziomem morza (stranany.sk). Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1343 jako Polyvark. Później znane było jako Foľvark (stranany.sk). W XIV wieku służyła jako łąka dla majątku Niedzica. W XVI wieku wieś została ponownie zaludniona zgodnie z prawem wołoskim (pieniny.sk). W 1787 roku mieszkało tu 500 mieszkańców w 68 domach, zajmujących się rolnictwem, pracą leśną i druciarstwem (stranany.sk). Obecnie wioska liczy 191 mieszkańców, zamieszkujących obszar o powierzchni 11,61 km2 (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Fotografie

Oravské Veselé

skala
Hits: 4728

Oravské Veselé sa nachádza na severe Slovenska, vo Veselovianskej kotline, pod juhovýchodnými svahmi Pilska v nadmorskej výške 755 metrov nad morom (oravskevesele.sk), deväť kilometrov severozápadne od Námestova (orava-liptov.sk). Patrí k najväčším obciam Oravy. Na rozloha 40.11 km2 tu žije približne 2 750 obyvateľov (oravskevesele.sk). Obec vznikla 13. augusta 1629 podľa valašského práva, založil ju Roman Námestovský, ktorý pochádzal z významného rodu šoltýsov Randovcov v Námestove (oravskevesele.sk). Pestoval sa tu ovos a jačmeň (orava-liptov.sk). V roku 1805 žilo v obci v 398 domoch 1 108 obyvateľov. V 19. storočí sa bola obec vychýreným trhovým strediskom. V roku 1873 obec postihla cholera (oravskevesele.sk).

Oravské Veselé is located in the northern part of Slovakia, in the Veselovianska kotlina, beneath the southeastern slopes of Pilska, at an altitude of 755 meters above sea level (oravskevesele.sk), nine kilometers northwest of Námestovo (–.sk). It is one of the largest villages in the Orava region. With an area of 40.11 km², the village is home to approximately 2,750 inhabitants (oravskevesele.sk). The village was established on August 13, 1629, according to Valachian law, founded by Roman Námestovský, who came from the influential Randovci family of šoltýs (chief magistrates) in Námestovo (oravskevesele.sk). Oats and barley were cultivated in the area (orava-liptov.sk). In 1805, the village had 398 houses with a population of 1,108 inhabitants. In the 19th century, the village became a renowned market center. In 1873, the village was affected by a cholera outbreak (oravskevesele.sk).

Oravské Veselé znajduje się na północy Słowacji, w kotlinie Veselovianska, pod południowo-wschodnimi zboczami Pilska, na wysokości 755 metrów nad poziomem morza (oravskevesele.sk), dziewięć kilometrów na północny zachód od Námestovo (orava-liptov.sk). To jedna z największych wsi na Orawie. Na obszarze 40,11 km² mieszka około 2 750 mieszkańców (oravskevesele.sk). Wieś została założona 13 sierpnia 1629 roku według prawa wołoskiego przez Romana Námestovský’ego, który pochodził z wpływowej rodziny Randovci, pełniącej funkcje szoltyzów (naczelników) w Námestovo (oravskevesele.sk). W okolicy uprawiano owies i jęczmień (orava-liptov.sk). W 1805 roku wieś miała 398 domów i liczyła 1 108 mieszkańców. W XIX wieku wieś stała się znanym centrum handlowym. W 1873 roku wieś dotknęła epidemia cholery (oravskevesele.sk).