Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Hybe – liptovská krajina

skala
Hits: 4423

Obec Hybe leží v Liptovskej kotline, v údolí Hybice a Bieleho Váhu v nadmorskej výške 690 metrov nad morom. Žije tu 1 548 obyvateľov (hybe.sk) na ploche 52.82 km2 (Wikipedia). Jadro je zónou kultúrneho bohatstva. Miestni športovci získavajú ocenenia v rámci Slovenska najmä v bežeckom lyžovaní. Neďaleko je turisticky zaujímavá Hybská tiesňava. obce: spisovatelia Dobroslav Chrobák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, básnik Júllius Lenko, herci Ivan Rajniak, Ondrej Jariabek, Slavo Zahradník, režísér Ondrej Rajniak, maliari Pavol Michalides (hybe.sk).

Ako slovenská osada sa Hybe spomína už koncom 12. storočia (Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1239 (hybe.sk). V roku 1265 získala obec mestské privilégiá ako banícke mesto, pričom sa obyvatelia pokúšali ťažiť zlato na úpätí Kriváňa. Ťažba však nebola rentabilná kvôli chudobným žilám a náročnému terénu, čo viedlo k ústupu baníctva a rozvoju poľnohospodárstva a remesiel. V roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta (Wikipedia). Názov obce pochádza od potoka Hybica. V prvej polovici 13. storočia sa sem presťahovali Sasi. V 13. storočí sa Hybenia pokúšali dolovať zlato na úpätí Kriváňa, ťažba sa však nevyplácala. Časť baníkov odišla do Bocianskej  (Wikipedia). Výsady kráľovského mesta získalo v roku 1265. Hybenia sa venovali poľnohospodárstvu, remeslám a najmä obchodu. V 16. storočí sa Hybe stali centrom reformácie. V matičných rokoch bola obec zakladateľov Matice slovenskej, malo štyri knižnice, čitateľský spolok, rozvíjala sa ochotnícka činnosť (hybe.sk). Murári z Hybe sa preslávili pri stavaní Budapešti. Impozantnou monumentálnou stavbou obce je artikulárny evanjelický kostol nachádzajúci sa v strede obce. Hybe preslávilo film Martina Ťapáka „Pacho, hybský zbojník„. Scenáristom bol Hybiansky rodák Peter Jaroš (Wikipedia).

V Hybe sa nachádza rímskokatolícky kostol Všetkých svätých z 13. storočia, ktorý prešiel barokovo-klasicistickou úpravou a je obklopený opevňovacím múrom zo 17. storočia. Evanjelický kostol bol postavený v rokoch 1822–1826 v klasicistickom štýle. V obci sa nachádzajú aj pamätné významných osobností, ako sú spisovatelia Dobroslav Chrobák, sochár Alojz Štróbl. Celé jadro obce je vyhlásené za zónu kultúrneho bohatstva (hybe.sk). Iní významní rodáci: básnik Július Lenko, herci Ivan Rajniak a Ondrej Jariabek či režisér Ondrej Rajniak. V 19. storočí boli Hybe centrom kultúrneho života v regióne. Pôsobili tu štyri knižnice, čitateľský spolok a rozvíjala sa ochotnícka divadelná činnosť. Obec je rodiskom viacerých významných osobností slovenského kultúrneho a spoločenského života (Wikipedia).

V blízkosti sa nachádza Hybská tiesňava, ktorá je obľúbeným cieľom pre pešiu turistiku. Oblasť je tiež známa výskytom minerálnych prameňov a bohatými hubárskymi lokalitami. V zimných mesiacoch sú k dispozícii lyžiarske vleky a certifikované bežecké trate (hybe.sk).

The village of Hybe is located in the Basin, in the valley of the Hybica stream and the White River, at an altitude of 690 meters above sea level. It has a population of 1,548 (hybe.sk) and covers an area of 52.82 km² (Wikipedia). The core of the village is a zone of cultural heritage. Local athletes excel in Slovakia, particularly in cross-country skiing. Nearby is the tourist attraction Hybská Gorge. Notable personalities from Hybe include writers Dobroslav Chrobák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň; poet Július Lenko; actors Ivan Rajniak, Ondrej Jariabek, and Slavo Zahradník; director Ondrej Rajniak; and painter Pavol Michalides (hybe.sk).

Hybe is mentioned as a Slovak settlement as early as the late 12th century (Wikipedia). The first written record dates back to 1239 (hybe.sk). In 1265, the village gained municipal privileges as a mining town, with residents attempting to mine gold at the foot of Kriváň. However, mining proved unprofitable due to poor gold veins and challenging terrain, leading to a decline in mining and the development of agriculture and crafts. In 1396, Hybe received market rights and exemption from tolls from the ruler (Wikipedia). The village’s name derives from the Hybica stream. In the first half of the 13th century, Saxons settled here. During the 13th century, Hybe residents attempted to mine gold at the foot of Kriváň, but mining was unprofitable. Some miners relocated to the Bocianska Valley (Wikipedia). Hybe gained royal town privileges in 1265. Residents engaged in agriculture, crafts, and especially trade. In the 16th century, Hybe became a center of the Reformation. During the years of Matica Slovenská, the village became a founding member, with four libraries, a reading society, and a flourishing amateur theater scene (hybe.sk). Builders from Hybe gained renown for their work in constructing Budapest. A monumental structure in the village is the wooden evangelical church located in the village center. Hybe was made famous by Ťapák’s film „Pacho, the Outlaw of Hybe,“ with a script by Hybe native Peter Jaroš (Wikipedia).

Hybe features the Roman Catholic Church of All Saints, dating back to the 13th century, which underwent Baroque and Classicist modifications and is surrounded by 17th-century defensive walls. The Evangelical Church, built between 1822 and 1826 in Classicist style, is also notable. The village has memorial houses of prominent figures such as writer Dobroslav Chrobák and sculptor Alojz Štróbl. The entire core of the village is designated a cultural heritage zone (hybe.sk). Other notable natives include poet Július Lenko, actors Ivan Rajniak and Ondrej Jariabek, and director Ondrej Rajniak. In the 19th century, Hybe was a center of cultural life in the region, hosting four libraries, a reading society, and a thriving amateur theater scene. The village is the birthplace of several prominent figures in Slovak cultural and social life (Wikipedia).

Nearby, Hybská Gorge is a popular destination for hiking. The area is also known for its mineral springs and rich mushrooming sites. In the winter months, ski lifts and certified cross-country skiing trails are available (hybe.sk).

,

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Liptov, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Kostol zo stredoveku v Ludrovej

skala
Hits: 4035

Kostolík stojí v poli asi kilometer od Ružomberka mimo samotnej Ludrová, neďaleko obce Štiavnička. Kostolík bol postavený v tretej tretine 13. storočia (apsida.sk). Dá sa uvažovať, že mohol byť vystavený na mieste staršieho kostola (Kahoun, 2002). V prvej polovici 15. storočia bol jeho interiér aj exteriér kostolíka vyzdobený nástennými maľbami. V roku 1447 bol obsadený bratríkmi. Celé 16. storočie i začiatok 17. storočia bol v rukách katolíkov. Protestanti ho prevzali až v júni 1617 a udržali si ho do roku 1679. Katolíkom sa vrátil v roku 1709. V roku 1826 bol postavený nový kostol v obci Villa Ludrová a kostolík na Kúte začal postupne chátrať. V roku 1843 však bol opätovne vysvätený vďaka úsiliu Mórica Rakovského z Liptovskej Štiavnice. Sväté omše sa tu potom slúžili až do roku 1953. Od roku 1954 je majetkom štátu, v správe Liptovského múzea v Ružomberku. V rokoch 1958 – 1966 bol obnovený, v 70-tych rokoch bol sprístupnený verejnosti (apsida.sk). Na stenách je 34 obrazov znázorňujúcich život Ježiša Krista. Zakrivenie stien je zámerné – aby mal kostol dobrú akustiku (Jaloviarová). Traduje sa, že na vstupnom portáli je množstvo rýh od mečov šľachticov, ktorí takto vzdávali úctu pánovi domu, v tomto prípade Bohu. Najväčšiu vraj urobil poľský kráľ Ján Sobieski (apsida.sk).

V kostolíku je podľa ďalšej legendy pochovaný majster templárskeho rádu Johann Gottfried von Herberstein. Výskum však nepotvrdil prítomnosť templárov v tejto oblasti. Pri kostolíku a v ňom sa nakrúcali viaceré filmy, napríklad Tisícročná včela či Legenda o lietajúcom Cypriánovi. V súčasnosti sú vonkajšie fasády sú v dosť zlom stave. V roku 2011 získalo múzeum dotáciu na reštaurovanie fresiek, v roku 2012 bola čiastočne vymenená strešná krytina. Využíva sa aj na príležitostné sobáše a rôzne kultúrne (apsida.sk).

The small church stands in the field about a kilometer from Ružomberok, outside the village of Ludrová, near Štiavnička. The church was built in the third third of the 13th century (apsida.sk). It is conceivable that it could have been erected on the site of an older church (Kahoun, 2002). In the first half of the 15th century, both the interior and exterior of the church were adorned with frescoes. In 1447, it was occupied by the Brethren. Throughout the 16th century and the beginning of the 17th century, it remained in the hands of Catholics. Protestants took control only in June 1617 and held it until 1679. It returned to Catholics in 1709. In 1826, a new church was built in the village of Villa Ludrová, and the little church on Kút gradually fell into disrepair. However, in 1843, it was consecrated again, thanks to the efforts of Móric Rakovský from Liptovská Štiavnica. Holy masses were served here until 1953. Since 1954, it has been state property, under the administration of the Museum in Ružomberok. It underwent restoration between 1958 and 1966 and was opened to the public in the 1970s (apsida.sk). There are 34 paintings on the walls depicting the life of Jesus Christ. The curvature of the walls is intentional, designed to provide good acoustics in the church (Jaloviarová). According to tradition, the entrance portal bears many sword marks from the homage paid by nobles to the lord of the manor, in this case, God. The largest mark is said to have been made by Polish King John Sobieski (apsida.sk).

According to another legend, the master of the Templar order, Johann Gottfried von Herberstein, is buried in the church. However, research has not confirmed the presence of Templars in this area. Several films, such as „The Millennial Bee“ and „The Legend of Flying Cyprian,“ were filmed around the church. Currently, the external facades are in quite poor condition. In 2011, the museum received a grant for the restoration of frescoes, and in 2012, the roofing was partially replaced. The church is also used for occasional weddings and various cultural events (apsida.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Objekty, predmety a priestory, Mestá, Orava, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Tvrdošín

skala
Hits: 2776

Tvrdošín je najstaršie mesto na Orave, v ktorom dnes žije asi 9300 obyvateľov. V roku 1265 sa mesto spomína ako Toardosina. Drevený gotický Kostol všetkých svätých v Tvrdošíne pochádza z polovice 15. storočia. 7.7.2008 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Bol rekonštruovaný v rokoch 1986 – 1993. Dnešná podoba je renesančná úprava kostolíka z rokov 1650, 1653 – 1654. Raritou je barokový oltár z 2. polovice 17. až začiatku 18. storočia. Architektúru tvrdošínskeho dreveného kostola nemôžeme zaradiť do tradičného vývoja. Vychádza z čistých slohových prvkov a vyhýba sa ľudovej tradícii. Vytvára vlastné umelecké hodnoty odlišné od bežného vidieckeho prostredia. Nie je to eklekticizmus, je to vytvorenie celkom novej hodnoty, ktorá priam volala po záchrane (tvrdosin.sk).

Tvrdošín is the oldest town in , where approximately 9,300 inhabitants reside today. In 1265, the town was mentioned as Toardosina. The wooden Gothic Church of All Saints in Tvrdošín dates back to the mid-15th century. On July 7, 2008, it was inscribed on the UNESCO World Cultural and Natural Heritage List. The church underwent reconstruction from 1986 to 1993. Its present form represents a Renaissance modification from 1650, 1653 – 1654. A rarity within is the Baroque altar from the second half of the 17th to the early 18th century. The architecture of the wooden church in Tvrdošín does not fit into the traditional development, avoiding folk tradition and deriving from pure stylistic elements. It creates its own artistic values, distinct from ordinary rural surroundings. It is not eclecticism but the creation of an entirely new value that called for preservation (tvrdosin.sk).

Tvrdošín to najstarsze miasto na Orawie, w którym obecnie mieszka około 9300 mieszkańców. W roku 1265 miasto wspomniano jako Toardosina. Drewniany gotycki Kościół Wszystkich Świętych w Tvrdošín pochodzi z połowy XV wieku. 7 lipca 2008 roku został wpisany na Listę Światowego Dziedzictwa Kulturowego i Przyrodniczego UNESCO. Kościół przeszedł rekonstrukcję w latach 1986-1993. Jego obecna forma to renesansowa modyfikacja z lat 1650, 1653-1654. Rarytasem jest barokowy ołtarz z drugiej połowy XVII do początku XVIII wieku. Architektura drewnianego kościoła w Tvrdošín nie mieści się w tradycyjnym rozwoju, unikając ludowej tradycji i wywodząc się z czystych elementów stylowych. Tworzy własne wartości artystyczne, odrębne od zwykłego wiejskiego otoczenia. To nie jest eklektyzm, lecz stworzenie zupełnie nowej wartości, która wzywała do ochrony (tvrdosin.sk).

,

Krajina, Slovensko, Podunajsko, Fotografie

Dechtice

skala
Hits: 2920

Dechtice ležia na úpätí Malých Karpát (dechtice.sk), v nadmorskej výške 186 metrov nad morom. Na ploche 19.46 km2 žije 1853 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1258. Patrili panstvu Dobrá . Obyvatelia sa venovali roľníctvu, vinohradníctvu, drevorubačstvu a hrnčiarstvu. Od 16. storočia bol v obci habánsky dvor. Do 1. svetovej sa tu vyrábali džbánky (dechtice.sk). Územím katastra preteká rieka Blava. V katastri sa nachádza výletné miesto, zrúcanina Katarínka (dechtice.sk). V obci sa nachádza Kostol Všetkých svätých, románska rotunda z roku 1172 (dechtice.sk), rímskokatolícky kostol svätej Kataríny Alexandrijskej z roku 1652 a kaplnka z roku 1743 zasvätená Panne Márii Karmelskej. Každoročne sa v Dechticiach konajú púte (Wikipedia).

V Dechticiach sa nachádza kostol svätého Michala Archanjela a kostol svätého Ladislava. Neďaleko sa nachádza Červený Kameň, mesto Trnava, Katarínka.

Dechtice is situated at the foothills of the Small Carpathians (dechtice.sk), at an elevation of 186 meters above sea level. It covers an area of 19.46 km2, and as of the latest available information, it is home to 1,853 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1258 when it belonged to the Dobrá voda estate. The residents were engaged in agriculture, viticulture, logging, and pottery. From the 16th century, there was a Hutterite colony in the village, which continued until World War I. Before the war, Dechtice was known for its pottery production, particularly the crafting of jugs (dechtice.sk). The Blava River flows through the village’s territory. Within the municipal cadastre, there is a popular excursion destination—the ruins of Katarínka (dechtice.sk). The village is home to the Church of All Saints, a Romanesque rotunda dating back to 1172 (dechtice.sk), a Roman Catholic church dedicated to St. Catherine of Alexandria from 1652, and a chapel built in 1743 dedicated to Our Lady of Mount Carmel. Annual pilgrimages take place in Dechtice (Wikipedia).

In Dechtice, you’ll find the Church of St. Michael the Archangel and the Church of St. Ladislaus. Nearby, there are Červený Kameň Castle, the city of Trnava, and Katarínka.