2011, 2011-2015, 2013, Časová línia, Neživé, Pamätníky, Stavby, Umenie

Pamätníky

Hits: 1253

Pamät­ní­ky sú his­to­ric­ké ale­bo kul­túr­ne sym­bo­ly, kto­ré slú­žia na zacho­vá­va­nie pamä­te o uda­los­tiach, osob­nos­tiach ale­bo obdo­biach. Sú výra­zom spo­lo­čen­skej piet­nos­ti, a ich stav­by ale­bo umiest­ne­nia majú hlbo­ký význam pre spo­loč­nosť a kul­tú­ru. Pamät­ní­ky sú dôle­ži­tým aspek­tom našej kul­tú­ry a his­tó­rie. Posky­tu­jú nám okno do minu­los­ti, pri­po­mí­na­jú nám hod­no­ty a prí­be­hy, kto­ré tvo­ria našu spo­loč­nosť. Pamät­ní­ky nám posky­tu­jú pohľad do minu­los­ti a pri­po­mí­na­jú nám význam­né momen­ty, kto­ré for­mo­va­li našu iden­ti­tu. Pamät­ní­ky môžu byť rôz­ne­ho typu a týkať sa rôz­nych his­to­ric­kých ale­bo kul­túr­nych uda­los­tí. Medzi naj­bež­nej­šie pat­ria sochy, pom­ní­ky, nápi­so­vé dosky, budo­vy a mies­ta piet­ne­ho význa­mu. Kaž­dý pamät­ník nesie svoj vlast­ný prí­beh a sym­bo­li­ku, čím pri­dá­va jedi­neč­ný hlas do his­tó­rie. Hlav­ným úče­lom pamät­ní­kov je ucho­vá­vať pamäť o výni­moč­ných ale­bo dôle­ži­tých uda­los­tiach. Tie­to pamät­ní­ky nám umož­ňu­jú pri­po­me­núť si hrdin­ské činy, poli­tic­ké zvra­ty, kul­túr­ne míľ­ni­ky ale­bo osob­nos­ti, kto­ré ovplyv­ni­li našu spo­loč­nosť. Záro­veň nám pomá­ha­jú poro­zu­mieť vývo­ju a hod­no­tám náš­ho dedič­stva. Kaž­dý pamät­ník je nabi­tý sym­bo­li­kou a význa­mom, kto­rý má pre spo­loč­nosť. Sochy a pom­ní­ky čas­to pred­sta­vu­jú hrdin­stvo, slo­bo­du ale­bo ide­ály, kto­rým sa daná oso­ba ale­bo sku­pi­na veno­va­la. Nápi­so­vé dosky a pamät­né mies­ta ozna­mu­jú his­to­ric­ké uda­los­ti a vzdá­va­jú hold tým, kto­rí na nich trpe­li ale­bo sa obetovali.

Pamät­ní­ky majú schop­nosť spá­jať nás s našou iden­ti­tou a kul­túr­nym dedič­stvom. Pre­chá­dza­júc oko­lo tých­to sym­bo­lov, pri­po­mí­na­me si hod­no­ty a uda­los­ti, kto­ré nás for­mo­va­li. Pamät­ní­ky môžu byť mies­tom piet­ne­ho spo­mí­na­nia, ref­le­xie ale­bo jed­no­du­cho mies­tom na zhro­maž­ďo­va­nie sa a uctie­va­nie minu­los­ti. Je dôle­ži­té udr­žia­vať a chrá­niť pamät­ní­ky, aby ich krá­sa a význam pre­ži­li pre budú­ce gene­rá­cie. Ich zacho­va­nie si vyža­du­je sta­rost­li­vú údrž­bu, obno­vu a ochra­nu pred van­da­liz­mom či pri­ro­dze­ným opot­re­bo­va­ním. Záro­veň je dôle­ži­té aj aktu­ali­zo­vať pamät­ní­ky tak, aby zohľa­dňo­va­li súčas­né hod­no­ty a pocho­pe­nie histórie.


Monu­ments are his­to­ri­cal or cul­tu­ral sym­bols that ser­ve to pre­ser­ve the memo­ry of events, per­so­na­li­ties, or peri­ods. They express socie­tal reve­ren­ce, and the­ir struc­tu­res or loca­ti­ons hold pro­found sig­ni­fi­can­ce for socie­ty and cul­tu­re. Monu­ments are a cru­cial aspect of our cul­tu­re and his­to­ry. They pro­vi­de us with a win­dow into the past, remin­ding us of the valu­es and sto­ries that sha­pe our socie­ty. Monu­ments offer a glim­pse into the past, remin­ding us of sig­ni­fi­cant moments that have sha­ped our iden­ti­ty. They come in vari­ous types, encom­pas­sing dif­fe­rent his­to­ri­cal or cul­tu­ral events. Com­mon types inc­lu­de sta­tu­es, memo­rials, pla­qu­es, buil­dings, and pla­ces of solemn sig­ni­fi­can­ce. Each monu­ment car­ries its own nar­ra­ti­ve and sym­bo­lism, adding a uni­que voice to history.

The pri­ma­ry pur­po­se of monu­ments is to pre­ser­ve the memo­ry of excep­ti­onal or sig­ni­fi­cant events. They allow us to recall hero­ic deeds, poli­ti­cal tur­ning points, cul­tu­ral miles­to­nes, or per­so­na­li­ties that influ­en­ced our socie­ty. Simul­ta­ne­ous­ly, they help us unders­tand the evo­lu­ti­on and valu­es of our heri­ta­ge. Each monu­ment is laden with sym­bo­lism and mea­ning for socie­ty. Sta­tu­es and memo­rials often repre­sent hero­ism, fre­e­dom, or ide­als to which a par­ti­cu­lar per­son or group dedi­ca­ted them­sel­ves. Pla­qu­es and memo­rial sites announ­ce his­to­ri­cal events and pay tri­bu­te to tho­se who suf­fe­red or sacrificed.

Monu­ments have the abi­li­ty to con­nect us with our iden­ti­ty and cul­tu­ral heri­ta­ge. Wal­king past the­se sym­bols, we remi­nis­ce about the valu­es and events that have sha­ped us. Monu­ments can be pla­ces for solemn remem­bran­ce, ref­lec­ti­on, or sim­ply gat­he­ring to honor the past. It is cru­cial to main­tain and pro­tect monu­ments so that the­ir beau­ty and sig­ni­fi­can­ce endu­re for futu­re gene­ra­ti­ons. Pre­ser­va­ti­on requ­ires care­ful main­te­nan­ce, res­to­ra­ti­on, and pro­tec­ti­on against van­da­lism or natu­ral wear and tear. Addi­ti­onal­ly, it is impor­tant to upda­te monu­ments to ref­lect con­tem­po­ra­ry valu­es and an evol­ving unders­tan­ding of history.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky, TOP

Kríže

Hits: 1924

Krí­že sú sym­bo­lic­ké a nábo­žen­ské objek­ty, kto­ré majú význam v rôz­nych kul­tú­rach a nábo­žen­ských tra­dí­ciách. Ich tvar a význam môžu byť rôz­no­ro­dé, a pre­to majú uni­ver­zál­nu ale­bo oso­bit­nú hod­no­tu pre rôz­ne komu­ni­ty. V kres­ťan­stve je kríž jed­ným z naj­dô­le­ži­tej­ších sym­bo­lov. Je to sym­bol utr­pe­nia, zmŕt­vychvs­ta­nia a náde­je spo­je­ný s Ježi­šo­vým krí­žom. Krí­že sú roz­ší­re­né v kres­ťan­ských kos­to­loch, na cin­to­rí­noch, a môžu byť aj súčas­ťou nábo­žen­ských obra­zov ale­bo osob­ných pred­me­tov vie­ry. Kres­ťan­ské krí­že majú čas­to cha­rak­te­ris­tic­ký tvar s vodo­rov­ným rame­nom nad ver­ti­kál­nym, ale exis­tu­jú rôz­ne varian­ty toh­to sym­bo­lu. V iných nábo­žen­stvách a kul­tú­rach môžu exis­to­vať rôz­ne for­my krí­žov ale­bo iné podob­né sym­bo­ly s odliš­ným význa­mom. Naprí­klad v hin­du­iz­me a budd­hiz­me exis­tu­jú sym­bo­ly s podob­ným vzhľa­dom, ale s iným duchov­ným význa­mom. Aj v rám­ci kres­ťan­stva exis­tu­jú rôz­ne varian­ty krí­ža, ako naprí­klad kríž s rame­na­mi v tva­re pís­me­na T” – tzv. kríž svä­té­ho Andre­ja, ale­bo kríž bez vodo­rov­né­ho rame­na – tzv. gréc­ky kríž.


Cros­ses are sym­bo­lic and reli­gi­ous objects that hold sig­ni­fi­can­ce in vari­ous cul­tu­res and reli­gi­ous tra­di­ti­ons. The­ir sha­pes and mea­nings can be diver­se, giving them a uni­ver­sal or par­ti­cu­lar value for dif­fe­rent com­mu­ni­ties. In Chris­tia­ni­ty, the cross is one of the most impor­tant sym­bols, repre­sen­ting suf­fe­ring, resur­rec­ti­on, and hope asso­cia­ted with the cru­ci­fi­xi­on of Jesus. Cros­ses are wides­pre­ad in Chris­tian chur­ches, ceme­te­ries, and can also be part of reli­gi­ous art­works or per­so­nal items of faith. Chris­tian cros­ses often have a dis­tinc­ti­ve sha­pe with a hori­zon­tal beam abo­ve a ver­ti­cal one, but the­re are vari­ous varia­ti­ons of this sym­bol. In other reli­gi­ons and cul­tu­res, dif­fe­rent forms of cros­ses or simi­lar sym­bols with dis­tinct spi­ri­tu­al mea­nings may exist. For ins­tan­ce, in Hin­du­ism and Budd­hism, the­re are sym­bols with a simi­lar appe­a­ran­ce but car­ry­ing dif­fe­rent spi­ri­tu­al sig­ni­fi­can­ce. Even wit­hin Chris­tia­ni­ty, the­re are vari­ous cross variants, such as the cross with arms sha­ped like the let­ter T” (kno­wn as the St. Andre­w’s Cross) or the cross wit­hout a hori­zon­tal beam (kno­wn as the Gre­ek cross).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2011, 2011-2015, 2014, Časová línia, Huby, Organizmy, Príroda, TOP

Huby a lišajníky

Hits: 2399

V hlbo­kých lesoch, pod koru­na­mi stro­mov sa skrý­va fas­ci­nu­jú­ci svet húb. Okrem toho aj lúky sú bež­ne domo­vom pre množ­stvo dru­hov húb. Huby tvo­ria dôle­ži­tú súčasť mno­hých kuchýň na cel­kom sve­te. Dodá­va­jú špe­ci­fic­kú chuť a vôňu. Huby v prí­ro­de roz­kla­da­jú hmo­tu, orga­nic­ký mate­riál. Myko­ri­ziál­ne dru­hy žijú v sym­bi­ó­ze s koreň­mi rast­lín. Exis­tu­je pri­bliž­ne 100 000 zná­mych dru­hov, avšak ich sku­toč­ný počet je prav­de­po­dob­ne ove­ľa vyš­ší. Štruk­tú­ra húb je oso­bi­tá, tvo­rí ich mycé­lium, množ­stvo ten­kých vlá­kien, kto­ré sú schop­né ras­tu a šíre­nia. Huby sa roz­mno­žu­jú výtrus­mi. Mno­hé huby sú lie­či­vé, sú zdro­jom enzý­mov, anti­bi­otík a bio­lo­gic­ky aktív­nych látok. V myko­re­me­diá­cii sa využí­va­jú na čis­te­nie kon­ta­mi­no­va­ných pôd, v potra­vi­nár­skom prie­mys­le a v bio­tech­no­lo­gic­kých pro­ce­soch. Ich bio­lo­gic­ká diver­zi­ta čaká na obja­vo­va­nie a výskum.


In the deep forests, bene­ath the cano­pies of tre­es, hides a fas­ci­na­ting world of mush­ro­oms. Addi­ti­onal­ly, mea­do­ws are com­mon­ly home to vari­ous mush­ro­om spe­cies. Mush­ro­oms cons­ti­tu­te a cru­cial part of many kit­chens worl­dwi­de, impar­ting a dis­tinc­ti­ve tas­te and aro­ma. In natu­re, mush­ro­oms play a vital role in decom­po­sing mat­ter, bre­a­king down orga­nic mate­rial. Mycorr­hi­zal spe­cies live in sym­bi­osis with plant roots. The­re are app­ro­xi­ma­te­ly 100,000 kno­wn spe­cies, but the actu­al num­ber is like­ly much hig­her. The struc­tu­re of mush­ro­oms is uni­que, con­sis­ting of myce­lium — nume­rous thin thre­ads capab­le of gro­wth and spre­a­ding. Mush­ro­oms repro­du­ce through spo­res. Many mush­ro­oms have medi­ci­nal pro­per­ties, ser­ving as a sour­ce of enzy­mes, anti­bi­otics, and bio­lo­gi­cal­ly acti­ve com­pounds. They are uti­li­zed in myco­re­me­dia­ti­on for cle­an­sing con­ta­mi­na­ted soils, in the food indus­try, and in bio­tech­no­lo­gi­cal pro­ces­ses. The­ir bio­lo­gi­cal diver­si­ty awaits explo­ra­ti­on and research.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Karnevaly, Ľudia, Podunajské, Reportáže, Slovenské

Veľký letný karneval v Senci

Hits: 3947

Rok 2009

V Sen­ci sa konal aj v roku 2009 Veľ­ký let­ný kar­ne­val”, ten­to krát 26.6.2009. Ja som sa zúčast­nil po prvý krát. Pred­tým som počú­val o tom­to kar­ne­va­le samé chvá­ly, tak som bol veľ­mi zve­da­vý. Musím pove­dať, že som bol nad­še­ný a to pre­dov­šet­kým kvô­li dvom veciam. Po prvé videl som, že ak sa dá ľuďom pries­tor, tak sú tvo­ri­ví a nie­len to, ale aj tvo­ria. Po dru­hé, atmo­sfé­ra bola výbor­ná, ľudia sa teši­li. Ten­to rok pri­tom hro­zi­lo, že všet­ci zmok­ne­me, hodi­nu pred­tým bola zatia­hnu­tá oblo­ha a lia­lo a lia­lo. Asi pol­ho­di­nu pred šies­tou večer vykuk­lo sln­ko a chva­la­bo­hu vykuk­li aj ľudia.

V Sen­ci sa koná kaž­do­roč­ný Veľ­ký let­ný kar­ne­val. Pri­ťa­hu­je oby­va­te­ľov aj náv­štev­ní­kov z oko­li­tých obcí a miest, ponú­ka­júc zába­vu, kul­tú­ru a rôz­no­ro­dé akti­vi­ty pre všet­ky veko­vé kate­gó­rie. Kar­ne­val v Sen­ci sa obvyk­le koná kon­com júna a ponú­ka boha­tý prog­ram plný sprie­vo­dov, hud­by, tan­cov, diva­del­ných pred­sta­ve­ní, atrak­cií, špor­to­vých podu­ja­tí a tra­dič­ných jedál. Uspo­ra­dú­va­jú sa aj prog­ra­my pre deti. Táto uda­losť má za cieľ spo­jiť komu­ni­tu, poskyt­núť zába­vu a slá­viť let­né obdobie.


In 2009, the Gre­at Sum­mer Car­ni­val” took pla­ce in Senec, this time on June 26, 2009. I atten­ded for the first time. Befo­re that, I had only heard prai­ses about this car­ni­val, so I was very curi­ous. I must say that I was thril­led, pri­ma­ri­ly for two rea­sons. First­ly, I saw that when peop­le are given spa­ce, they are cre­a­ti­ve and not only that, but they also cre­a­te. Second­ly, the atmo­sp­he­re was excel­lent; peop­le were enjo­y­ing them­sel­ves. This year, the­re was a thre­at that we would all get soaked; an hour befo­re, the sky was over­cast, and it was pou­ring. About half an hour befo­re six in the eve­ning, the sun pee­ked out, and thank­ful­ly, so did the people.

Senec hosts the annu­al Gre­at Sum­mer Car­ni­val. It att­racts resi­dents and visi­tors from sur­roun­ding vil­la­ges and towns, offe­ring enter­tain­ment, cul­tu­re, and diver­se acti­vi­ties for all age groups. The car­ni­val in Senec typi­cal­ly takes pla­ce at the end of June and pre­sents a rich prog­ram full of para­des, music, dan­ces, the­at­ri­cal per­for­man­ces, att­rac­ti­ons, sports events, and tra­di­ti­onal foods. The­re are also prog­rams spe­ci­fi­cal­ly desig­ned for chil­dren. The pur­po­se of this event is to bring the com­mu­ni­ty toget­her, pro­vi­de enter­tain­ment, and celeb­ra­te the sum­mer season.


Senec ren­dez­te meg a Nagy Nyá­ri Kar­ne­vált” 2009-​ben is, ezút­tal június 26-​án. Én elős­zör vet­tem részt. Koráb­ban csak a kar­ne­vál dic­sé­re­te­it hal­lot­tam, tehát nagy­on kívánc­si vol­tam. Meg kell mond­jam, hogy le vol­tam nyűgöz­ve, elsősor­ban két dolog miatt. Elős­zör is lát­tam, hogy ha az embe­rek­nek teret adnak, kre­a­tí­vak, és nemc­sak ez, hanem alkot­nak is. Másods­zor, a han­gu­lat kivá­ló volt, az embe­rek örül­tek. Idén az volt a ves­zé­ly, hogy min­dan­ny­ian elá­zunk, egy órá­val koráb­ban bebo­rult az ég, és ömlött az eső. Min­te­gy fél órá­val hat óra előtt kikuk­kan­tott a nap, és hál’ Isten­nek, az embe­rek is kikukkantak.

Senec­ben min­den évben meg­ren­de­zik a Nagy Nyá­ri Kar­ne­vált. Lako­so­kat és a kör­ny­ező fal­vak­ból és váro­sok­ból érke­ző láto­ga­tó­kat vonz, szó­ra­ko­zást, kul­tú­rát és külön­fé­le tevé­ke­ny­sé­ge­ket kínál min­den korosz­tá­ly szá­má­ra. A sene­ci kar­ne­vál álta­lá­ban június végén zaj­lik, és gaz­dag prog­ra­mot kínál fel­vo­nu­lá­sok­kal, zené­vel, tán­cok­kal, szín­há­zi előa­dá­sok­kal, lát­vá­ny­os­sá­gok­kal, spor­te­se­mé­ny­ek­kel és hagy­o­má­ny­os éte­lek­kel. Gyer­me­kek­nek is szer­vez­nek prog­ra­mo­kat. Az ese­mé­ny cél­ja a közös­ség öss­ze­fo­gá­sa, szó­ra­koz­ta­tás biz­to­sí­tá­sa és a nyá­ri idős­zak ünneplése.


У Сенецу је такође одржан Велики летњи карневал” и 2009. године, овог пута 26.6.2009. Ја сам први пут учествовао. Претходно сам слушао само похвале о овом карневалу, па сам био веома заносан. Морам рећи да сам био одушевљен, и то пре свега због две ствари. Прво, видео сам да ако људима дате простор, они су креативни и не само то, већ и стварају. Друго, атмосфера је била одлична, људи су уживали. Ове године је, међутим, постојала опасност од кише, сат времена пре тога било је облачно небо и киша и киша. Око пола сата пре шест сати поподне погледало је сунце и, хвала Богу, погледали су и људи.

У Сенецу се сваке године одржава Велики летњи карневал. Привлачи становнике и посетиоце из околних села и градова, пружајући забаву, културу и различите активности за све узрасте. Карневал у Сенецу обично се одржава крајем јуна и нуди богат програм пун парада, музике, плеса, позоришних представа, атракција, спортских догађаја и традиционалних јела. Организују се и програми за децу. Циљ овог догађаја је објединити заједницу, обезбедити забаву и славити летње доба.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2010, Bratislavské, Časová línia, Fotografické, Reportáže, Slovenské

Fotomaratón Bratislava

Hits: 6291

Foto­ma­ra­tó­ny pri­ťa­hu­jú ama­tér­skych aj pro­fe­si­onál­nych foto­gra­fov. Účast­ní­ci majú obme­dze­ný časo­vý rámec, počas kto­ré­ho musia zachy­tiť rôz­ne témy pomo­cou pro­ce­su foto­gra­fo­va­nia. Účast­ní­ci sa stre­tá­va­jú na urče­nom mies­te pred akci­ou, kde im na mies­te poskyt­nú infor­má­cie o pra­vid­lách, témach. Také­to akcie sú skve­lým spô­so­bom ako poskyt­núť výzvu pre foto­gra­fov a záro­veň poskyt­núť prí­le­ži­tosť pre­zen­to­vať ich die­la verej­nos­ti. Myš­lien­ka foto­ma­ra­tó­nov sa uja­la v mno­hých mes­tách. Ide vlast­ne o to, aby sa ľudia pre­ja­vi­li, aby roz­ví­ja­li svo­ju tvo­ri­vosť, aby robi­li nie­čo pek­né, uži­toč­né. Mne sa tá myš­lien­ka páči, naj­mä kvô­li aspek­tu fan­tá­zie.


Pho­to­ma­rat­hons att­ract both ama­te­ur and pro­fes­si­onal pho­tog­rap­hers. Par­ti­ci­pants are given a limi­ted time fra­me during which they must cap­tu­re vari­ous the­mes through the pro­cess of pho­tog­rap­hy. Par­ti­ci­pants typi­cal­ly gat­her at a desig­na­ted loca­ti­on befo­re the event, whe­re they rece­i­ve infor­ma­ti­on about the rules and the­mes on the spot. Such events are a gre­at way to pro­vi­de a chal­len­ge for pho­tog­rap­hers and, at the same time, an oppor­tu­ni­ty to sho­wca­se the­ir work to the pub­lic. The con­cept of pho­to­ma­rat­hons has taken hold in many cities. Essen­tial­ly, it is about peop­le expres­sing them­sel­ves, deve­lo­ping the­ir cre­a­ti­vi­ty, and cre­a­ting somet­hing beau­ti­ful and use­ful. I app­re­cia­te this idea, espe­cial­ly becau­se of the ima­gi­na­ti­ve aspect it involves.


Rok 2011 /​Year 2011

  • Nul­tý štiav­nic­ký fotomaratón
  • Štiav­nic­ký foto­ma­ra­tón – videoreportáž
  • Hlo­hov­ský Foto­ma­ra­tón – 12 tém, 6 hodín a TY

Rok 2010 /​Year 2010

18. sep­tem­bra som sa zúčast­nil Bra­ti­slav­ské­ho Foto­ma­ra­tó­nu. Témy boli tie­to: Prvý plán, Zaos­tri, Krik, V zrkad­le, Cudzi­nec, Na horú­cej sto­pe, Imu­ni­ta, Tan­co­va­la, V špa­ge­tách, Voy­eur, Nestí­ham, Košice.


On Sep­tem­ber 18th, I par­ti­ci­pa­ted in the Bra­ti­sla­va Pho­to Marat­hon. The the­mes were as fol­lo­ws: First Plan, Focus, Scre­am, In the Mir­ror, Stran­ger, On a Hot Trail, Immu­ni­ty, Dan­cing, In Spag­het­ti, Voy­eur, Run­ning Late, Košice.


Rok 2009 /​Year 2009

29.8.2009 som mal v úmys­le zúčast­niť sa Foto­ma­ra­tó­nu v Pieš­ťa­noch. Naplá­no­val som si kvô­li tomu ces­tu z Bra­ti­sla­vy do Pieš­ťan. Bohu­žiaľ orga­ni­zá­tor podu­ja­tia pre­su­nul podu­ja­tie o týž­deň neskôr bez pred­chá­dza­jú­ce­ho upo­ve­do­me­nia. Pre neus­tá­ly dážď. Mys­lím, že nemu­sím zdô­raz­niť, že ma to naštvalo :-).

19.9.2009 sa usku­toč­nil Foto­ma­ra­tón v Bra­ti­sla­ve. V rov­na­kom ter­mí­ne ako Park Foto v Pieš­ťa­noch. Ja som dal pred­nosť akcii v Piešťanoch.


Dated August 29, 2009, I had the inten­ti­on of par­ti­ci­pa­ting in the Pho­to Marat­hon in Pieš­ťa­ny. I plan­ned a trip from Bra­ti­sla­va to Pieš­ťa­ny for this pur­po­se. Unfor­tu­na­te­ly, the event orga­ni­zer post­po­ned the event by a week wit­hout pri­or noti­ce due to cons­tant rain. Need­less to say, it fru­stra­ted me :-).

On Sep­tem­ber 19, 2009, the Pho­to Marat­hon took pla­ce in Bra­ti­sla­va. Coin­ci­den­tal­ly, it was the same date as Park Foto in Pieš­ťa­ny. I cho­se to pri­ori­ti­ze the event in Piešťany.


Rok 2008 /​Year 2008 

27.9.2008 som sa zúčast­nil opäť Foto­ma­ra­tó­nu v Bra­ti­sla­ve. Ten­to­krát som už lep­šie vedel, do čoho idem, tak som sa lep­šie pri­pra­vil. Spra­vil som aj zopár zábe­rov pred akci­ou. Akcia sa mi páči­la, mys­lím že témy boli vybra­té skve­le. Pred­po­kla­dám, že ich vymys­lel jeden člo­vek. Témy boli tie­to: Kto som, Cez okno, Kam ide­me, Po mos­te, Tep­lo, tep­lej­šie, Roz­die­ly lás­ke pri­sta­nú, Odvrá­te­ná tvár, Zho­ra, Čo je to, Na hra­ne, Zaj­tra letím, Dovidenia.


On Sep­tem­ber 27, 2008, I par­ti­ci­pa­ted again in the Pho­to Marat­hon in Bra­ti­sla­va. This time, I alre­a­dy knew bet­ter what I was get­ting into, so I pre­pa­red bet­ter. I even took some shots befo­re the event. I enjo­y­ed the event; I think the the­mes were cho­sen excel­len­tly. I assu­me that one per­son came up with them. The the­mes were as fol­lo­ws: Who am I, Through the win­dow, Whe­re are we going, Across the brid­ge, Warm, war­mer, Dif­fe­ren­ces land in love, Tur­ned away face, From abo­ve, What is it, On the edge, Tomor­row I’m fly­ing, Goodbye.


Rok 2007 /​Year 2007

Dňa 22.9.2007 som sa zúčast­nil súťa­že Foto­ma­ra­tón Bra­ti­sla­va 2007”. Pra­vid­lá boli také­to: for­mát JPG, bez úprav v počí­ta­či, jed­na na jed­nu tému, v pora­dí od 1 do 12 + foto­gra­fia regis­trač­né­ho čís­la za 6 hodín. Foto­gra­fie tu zve­rej­ne­né, sú upra­ve­né opro­ti odo­vzda­ným. Témy boli tie­to: Sobo­ta, My ľudia, Ver­sus, Voľ­né mies­ta, Sta­ré múry, sta­ré prí­be­hy, Keď ju milu­ješ, nie je čo rie­šiť, Uká­žem ti nie­čo, Tu som rád, Štruk­tú­ra, Pot, Spo­maľ, Reštart.


On Sep­tem­ber 22, 2007, I par­ti­ci­pa­ted in the Pho­to­ma­rat­hon Bra­ti­sla­va 2007” com­pe­ti­ti­on. The rules were as fol­lo­ws: JPEG for­mat, no com­pu­ter edits, one pho­to per the­me, in order from 1 to 12, plus a regi­stra­ti­on num­ber pho­to wit­hin 6 hours. The pub­lis­hed pho­tos have been edi­ted com­pa­red to the sub­mit­ted ones. The the­mes were as fol­lo­ws: Satur­day, Us Peop­le, Ver­sus, Open Spa­ces, Old Walls, Old Sto­ries, When you love her, the­re­’s not­hing to sol­ve, I’ll show you somet­hing, I’m glad here, Struc­tu­re, Swe­at, Slow down, Restart.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post