2012, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Nízke Tatry, Príroda, Slovenská krajina

Chopok

Hits: 2601

Cho­pok pat­rí medzi naj­ve­ter­nej­šie mies­ta Slo­ven­sku. Cho­pok leží na hlav­nom hre­be­ni Níz­kych Tatier, ved­ľa Ďum­bie­ru v nad­mor­skej výš­ke 2 024 met­rov nad morom. Neďa­le­ko od vrcho­lu sa nachá­dza Kamen­ná cha­ta, mete­oro­lo­gic­ká sta­ni­ca a sta­ni­ca lanov­ky (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Pano­rá­my

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Liptov, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Kostol Bobrovník na Liptovskej Mare

Hits: 2127

Kos­tol­ná veža v Bob­rov­ní­ku sa nachá­dza na bre­hu Lip­tov­skej Mary. Rea­li­tu, kto­rú som tam videl by som opí­sal tak­to. Pôvod­ný kos­tol slú­ži snob­sky. Tes­ne ved­ľa neho sú v lete nasta­va­né autá a vnút­ri je na prvý pohľad kli­en­te­la, kto­rá nezod­po­ve­dá môj­mu výbe­ru ani len pasív­nej spo­loč­nos­ti. Nepo­va­žu­jem za nor­mál­ne, z pries­to­rov kos­to­la vytvo­riť bar, bufet, reštau­rá­ciu, krč­mu, ale­bo čo to chce byť. Je to kul­túr­ne bar­bar­stvo. Napra­vo od “kos­to­la” je čosi ako pláž, kde sa už kúpu ľudia, kto­rých môžem.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Liptovská Mara – vodná nádrž pod Vysokými Tatrami

Hits: 2449

Lip­tov­ská Mara je obrov­ská vod­ná nádrž na slo­ven­ské pome­ry. Naj­mä z jej juž­nej stra­ny posky­tu­je krás­ny pohľad na Západ­né a Vyso­ké Tat­ry.

Je súčas­ťou Váž­skej kas­ká­dy. Vybu­do­va­ná bola v rokoch 1969 – 1975, pri výstav­be bolo zapla­ve­ných 13 obcí, 12 cel­kom: Čemi­ce, Dem­čín, Lip­tov­ská Mara, Lip­tov­ská Siel­ni­ca (sta­rá), Niž­né a Vyšné Dech­tá­re, Palu­dza, Parí­žov­ce, Ráz­to­ky, Sestrč, Sokol­če, Vrbie a čias­toč­ne Lip­tov­ský Trno­vec. Pre­síd­le­ných bol viac ako 4 tisíc oby­va­te­ľov. Jej objem 360.5 mili­ó­nov m3 ju radí za naj­väč­šiu vod­nú nádrž na Slo­ven­sku. Zem­ná prieh­ra­da je vyso­ká 43.5 met­ra, kon­štrukč­ná výš­ka je 52 met­rov. Pri výstav­be sa pou­ži­lo napr. 11 mili­ó­nov m3 zemi­ny. Hlav­ným úče­lom prieh­ra­dy je pro­ti­po­vo­dňo­vá ochra­na, ale slú­ži aj na výro­bu elek­tric­kej ener­gie, pod hrá­dzou sa nachá­dza­jú 4 tur­bí­ny s výko­nom 198 MW a čias­toč­ne na rekre­ač­né úče­ly (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Dokumenty, Interiéry, Krajina, Liptov, Liptovské dokumenty, Liptovské obce, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Stavby, Stavebné dokumenty

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Hits: 2827

Skan­zen lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je pek­nou ukáž­kou minu­los­ti Lip­to­va. Are­ál je otvo­re­ný celo­roč­ne a počas roka sa v ňom koná veľa rôz­no­ro­dých podu­ja­tí. Do expo­zí­cie pat­rí aj expo­zí­cia les­nej želez­nič­ky, kto­rej sa venu­je samos­tat­ný prís­pe­vok.

Múze­um lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je vysu­nu­tou expo­zí­ci­ou Lip­tov­ské­ho múzea v Ružom­ber­ku. Leží v ústí Rač­ko­vej doli­ny (lip​tov​.sk). V roku 1991 bola verej­nos­ti sprí­stup­ne­ná jeho prvá časť (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). Je najm­lad­ším múze­om v prí­ro­de na Slo­ven­sku, bolo vybu­do­va­né v súvis­los­ti s výstav­bou vod­né­ho die­la Lip­tov­ská Mara. Sídel­ná štruk­tú­ra dedi­ny je podob­ná, akú máva­li v minu­los­ti väč­šie lip­tov­ské obce s výsa­da­mi a prá­va­mi mes­te­čiek. Upro­stred dedi­ny je väč­šie prie­s­trans­tvo tzv. rínok, kde sa schá­dza­li oby­va­te­lia , kde sa kona­li trhy a jar­mo­ky. Je tu mož­né uká­zať sociál­ne a spo­lo­čen­ské roz­die­ly v kul­tú­re a spô­so­be živo­ta, od býva­nia naj­chu­dob­nej­ších vrs­tiev dedin­ské­ho oby­va­teľ­stva až po býva­nie naj­bo­hat­ších, čím sa odli­šu­je od ostat­ných múzeí v prí­ro­de na Slo­ven­sku. Nachá­dza sa tu napr. gotic­ko rene­sanč­ný kaš­tieľ zo záto­po­vej obce Parí­žov­ce, naj­star­šie zemian­ske síd­lo Lip­to­va. Naj­star­šiu gotic­kú časť mož­no dato­vať do prvej tre­ti­ny 14. sto­ro­čia. Dru­hou je dre­ve­ná zemian­ska kúria z Palu­dze z roku 1858. Neoby­čaj­ne atrak­tív­nu expo­zí­ciu tvo­rí rano­go­tic­ký kos­tol Pan­ny Márie z Lip­tov­skej Mary. Naj­star­šia písom­ná sprá­va o tom­to kos­to­le je zro­ku 1288, na zákla­de arche­olo­gic­kých výsku­mov však mož­no pred­po­kla­dať, že pod základ­mi pôvod­né­ho kos­to­la stá­la star­šia sak­rál­na stav­ba, kto­rú mož­no dato­vať do 11. až 12.-teho sto­ro­čia (Zus­ki­no­vá et al.).

Jed­ným z hlav­ných záme­rov je sna­ha vytvo­riť živé múze­um. Pre­to reme­sel­níc­ke diel­ne, kolár­ska a kováčs­ka dieľ­ňa, kde zruč­ní maj­stri môžu pred­viesť náv­štev­ní­kom tajom­stvá dáv­nych reme­siel. Do múzea pri­chá­dza­jú aj ďal­ší výrob­co­via, kto­rí uka­zu­jú ako sa ple­tie košík z prú­tia ale­bo dre­ve­ných lubov, jed­no­du­ché rez­bár­ske tech­ni­ky, prá­cu s kožou, zdo­be­nie pra­ciek, medov­ní­kov, či vyvŕ­ta­nie fuja­ry z kme­ňa bazy. Múze­um pri­pra­vu­je počas roka rôz­ne podu­ja­tia, napr. “Ovčiar­ska nede­ľa” s ukáž­ka­mi pas­tier­ske­ho rez­bár­ske­ho ume­nia, pas­tier­skym folk­ló­rom, “Hasičs­ká nede­ľa” s výsta­vou a ukáž­ka­mi dobo­vej hasičs­kej tech­ni­ky. “Vče­lár­ska nede­ľa” ponú­ka expo­zí­ciu dobo­vých úľov a vče­lár­skych pomô­cok, s boha­tou ponu­kou vče­lích pro­duk­tov. “Nede­ľa rodá­kov” je nie­len stret­nu­tím oby­va­te­ľov zanik­nu­tých obcí pod prieh­ra­dou Lip­tov­ská Mara, oby­va­te­ľov a rodá­kov z Lip­to­va, ale v prog­ra­me sa v úlo­he hos­ti­te­ľa pred­sta­ví vždy jed­na z väč­ších a boha­tých obcí regi­ó­nu. “Deň sv. Huber­ta” je prí­le­ži­tos­ťou pre stret­nu­tie poľov­ní­kov, les­ní­kov. “Stre­do­ve­ká nede­ľa” uka­zu­je his­to­ric­ké bojo­vé ume­nia, dobo­vý spô­sob živo­ta a odie­va­nia. A mno­hé ďal­šie, ako “Via­no­ce v Lip­to­ve” (Zus­ki­no­vá et al.). 

V zooexpo­zí­cii sa cho­va­né pôvod­né kar­pat­ské ple­me­ná zvie­rat, kto­rých chov je v súčas­nos­ti na ústu­pe. Napr. tma­vé kar­pat­ské kozy, bie­le a čier­ne ovce valaš­ky, sliep­ky, husi, kač­ky, mor­ky, per­lič­ky a hucul­ské kone, kto­ré sú potom­ka­mi pôvod­né­ho divé­ho koňa na Slo­ven­sku, kto­rý bol po stá­ro­čia polo­di­vo cho­va­ným pra­cov­ným zvie­ra­ťom hor­ské­ho oby­va­teľ­stva (Zus­ki­no­vá et al.).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post