Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Myjava, TOP, Polia, Fotografie

Kopaničiarsky región Myjava

skala
Hits: 4067

Myjavský región sa rozprestiera na Myjavskej pahorkatine a v podhorí Bielych Karpát. Hranica so Záhorím je zhruba v línii obcí Jablonica, Prietrž, Turá Lúka, Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratívne myjavský región zahŕňa okresy a časť okresu Nové Mesto nad Váhom (trencinregion.sk). Často sa označuje aj názvom Kopanice pre typické rozptýlené osídlenie v krajine (trencinregion.sk). Východ územia bol osídlený už v dobe slovanskej, ale kopcovitejší západ sa kolonizoval až od 13. storočia. V 16. – 17. storočí sa región pod vplyv valaskej kolonizácie z Kysúc. Vznikalo kopaničiarske osídlenie. získavali zvyčajne pomenovania podľa mien pôvodných obyvateľov. Typickou schopnosťou kopaničiarov bolo podomové obchodovanie, cestovanie za sezónnou prácou, ale aj do zámoria (frndzalicafest.sk). Sváko Ragan z Brezovej bol garbiar Marián Lacko (trencinregion.sk).

Kopaničiarsky spôsob života formoval miestnu kultúru – obyvatelia sa venovali najmä samozásobiteľskému poľnohospodárstvu, ovocinárstvu, chovu dobytka a remeslám, a známi boli aj svojou mobilitou, obchodovaním a sezónnou prácou mimo regiónu (muni.cz). Na Myjavu sa sťahovali v minulosti aj preto, aby sa boli v menšom nebezpečenstve napr. pred Turkami. V dnešnej dobe sa Myjava vyľudňuje, stáva sa z nej chatárska oblasť.

V myjavskej oblasti prevažovalo u obyvateľstvo evanjelického vierovyznania. Rozšírená bola výroba predmetov zo slamy, prútia a dreva ako aj pradenie. Výroba dreveného riadu, lyžičiek, soľničiek, variech a hračiek. Krajné je známa čipkárskou tradíciou. Rozvoj zaznamenalo súkenníctvo, rozšírená výroba plátna aj pytlikárstvo. Brezová pod Bradlom bola známa spracovaním kože (muni.cz).

Myjavu zdobí osobitná . Typické obydlia niekedy od seba vzdialené aj desiatky kilometrov sú zachované dodnes. Ľudovo povedané – žije sa tu doslova medzi karpatskými kopcami. Z tohto možno nehostinného kraja však vzišlo veľa významných osobností  – Zuzka Zguriška dala pejoratívny názov Myjave, Samuel a jeho vnuk Dušan Jurkovič, z Košarísk pochádza Milan Rastislav Štefánik, Ľudmila Podjavorinská z Bziniec a mnohí ďalší. Bošácka slivovica má viac ako 300-ročnú tradíciu. Za svoju výnimočnosť  vďačí  jedinečnej mikroklíme v Bošáckej doline. Pre milovníkov umenia je zasa tento región zosobnený v  garbiarovi Mariánovi Lackovi známom ako Sváko Ragan (trencinregion.sk).

Kopaničiarsku piesňovú tvorbu charakterizuje sklon k žartovnému prekáraniu, jemnej irónii a posmešku. Prevládajú piesne spievané pri kolektívnych zábavách. Vyskytujú sa tu však aj dlhé baladické piesne, regrútske a historické piesne. Významnými osobnosťami medzi ľudovými muzikantmi boli primáši Samko Dudík z Myjavy a Ján Petrucha z Priepasného (muni.cz).

Rastlinné zloženie zahŕňa dubovo-bukové i dubovo-hrabové , s umelo vysadenými porastami ihličnanov v niektorých častiach. Do regiónu zasahujú aj Chránené krajinné oblasti a , ktoré chránia bohatú biodiverzitu a prírodné prostredie (myjava.sk).

The Myjava region extends across the Myjava Hills and the foothills of the White Carpathians. The boundary with the region roughly follows the line of the villages Jablonica, Prietrž, Turá Lúka, and Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratively, the Myjava region includes the Myjava District and part of the Nové Mesto nad Váhom District (trencinregion.sk). It is often also referred to as Kopanice, a name derived from the characteristic scattered settlement pattern in the landscape (trencinregion.sk).

The eastern part of the area was settled as early as the Slavic period, while the more hilly western part was colonized only from the 13th century onward. In the 16th and 17th centuries, the region came under the influence of Wallachian colonization from Kysuce, which led to the development of dispersed homestead settlements. Villages usually received names based on the original settlers. A typical skill of the Kopanice inhabitants was peddling trade, travelling for seasonal work, and even migration overseas (frndzalicafest.sk). The famous character Sváko Ragan from Brezová was inspired by the tanner Marián Lacko (trencinregion.sk).

The Kopanice way of life shaped local culture – residents were mainly engaged in subsistence agriculture, fruit growing, livestock breeding, and crafts. They were also known for their mobility, trading activities, and seasonal work outside the region (muni.cz). In the past, people also moved to the Myjava area to reduce the risk of danger, for example from Ottoman incursions. Today, the region is experiencing depopulation and is increasingly becoming a recreational cottage area.

In the Myjava area, the population was predominantly of the Evangelical (Lutheran) faith. The production of items made from straw, wicker, and wood was widespread, as was spinning. Crafts included the manufacture of wooden utensils, spoons, salt cellars, ladles, and toys. The village of Krajné is known for its lace-making tradition. Cloth-making flourished, along with the production of linen and small textile goods, while Brezová pod Bradlom was renowned for leather processing (muni.cz).

The Myjava region is distinguished by its unique architecture. Typical dwellings, sometimes separated by distances of several kilometers, have been preserved to this day. Colloquially speaking, life here is lived literally among the Carpathian hills. From this seemingly inhospitable landscape emerged many notable figures: Zuzka Zguriška, who gave Myjava a pejorative literary label; Samuel Jurkovič and his grandson Dušan Jurkovič; Milan Rastislav Štefánik, born in Košariská; Ľudmila Podjavorinská from Bzince; and many others. Bošáca plum brandy has a tradition spanning more than 300 years, owing its exceptional quality to the unique microclimate of the Bošáca Valley. For art lovers, the region is also personified by the tanner Marián Lacko, known as Sváko Ragan (trencinregion.sk).

Kopanice folk songs are characterized by a tendency toward playful teasing, gentle irony, and mockery. Songs performed at collective festivities predominate, but long ballads, recruiting songs, and historical songs are also found. Prominent folk musicians included the lead fiddlers Samko Dudík from Myjava and Ján Petrucha from Priepasné (muni.cz).

The vegetation consists mainly of oak–beech and oak–hornbeam forests, with artificially planted conifer stands in some areas. The region also includes parts of the White Carpathians and Little Carpathians Protected Landscape Areas, which safeguard rich biodiversity and natural environments (myjava.sk).

Niektoré myjavské lokality:

, , ,

Reportáže, Ľudia, Reportáže zo Slovenska, Fotografie

Salamandrové slávnosti v Banskej Štiavnici

skala
Hits: 5035

V Banskej Štiavnici sa každoročne konajú oslavy mesta – tzv. Salamandrové dni. V roku 2009 som bol prítomný počas posledného dňa takéhoto . Bol som svedkom okrem iného divadla pre , čohosi ako jarmoku a viacerých vystúpení hudobníkov. Na fotografiách je ľudová z maďarského Sopronu, s ktorým ma mesto dlhoročnú spoluprácu. Potešili ma svojou veselosťou. Na jarmoku bola aj časť, kde sa prezentovala Sopron. Neskôr ma  upútala česká skupina Terne Čhave.

Salamander bol pôvodne slávnostný sprievod poslucháčov banskoštiavnickej akadémie. Konal sa vždy po zotmení, vo svetle baníckych kahanov a fakieľ. Po roku 1919, kedy sa odsťahovala Vysoká škola banícka a lesnícka do Šopronu, bohatý spoločenský život prestal. K obnoveniu došlo po roku 1935. Po 2. svetovej vojne sa tradícia salamandrových sprievodov obnovila 10.9.1949. Do roku 1993 sa však uskutočnil iba 8 krát. Od roku 1993 sa koná každoročne v druhý septembrový týždeň. Názov je odvodený pod pohybu salamandry škvrnitej. Napodobňujúc jej prechádza sprievod z jednej strany na druhú, čo pri osvetľovaní dobovými svietidlami vytvára pôsobivé . V sprievode sa pohybuje 580 postáv, ktoré znázorňujú hlavne prácu a život obyvateľov mesta. Sprievod sa pohybuje pomaly a dôstojne, vlní sa z jednej strany ulice na druhú (banskastiavnica.sk).

In Banská Štiavnica, the annual celebration of the city, known as Salamander Days, takes place. In 2009, I was present during the last day of this event. I witnessed various activities, including a children’s theater, a fair-like event, and several musical performances. The photos feature folk music from the Hungarian town of Sopron, with which Banská Štiavnica has a longstanding partnership. They delighted me with their cheerfulness. There was also a part of the fair where Sopron was presented. Later, the Czech group Terne Čhave caught my attention.

Originally, the Salamander was a festive procession of students from the Banská Štiavnica Academy. It always took place after dusk, illuminated by miner’s lamps and torches. After 1919, when the Mining and Forestry University moved to Sopron, the rich social life ceased. It was revived after 1935. After World War II, the tradition of Salamander processions was restored on September 10, 1949. However, until 1993, it only occurred eight times. Since 1993, it has been held annually in the second week of September. The name is derived from the movement of the spotted salamander. Mimicking its movement, the procession crosses the street, creating a captivating theater with period lighting. The parade includes 580 figures, mainly depicting the work and life of the city’s inhabitants. The procession moves slowly and gracefully, undulating from one side of the street to the other (banskastiavnica.sk).

Reportáže, Ľudia, Reportáže zo Slovenska, Fotografie

Záleská divadelná púť

skala
Hits: 2714

Prvý ročník sa konal v roku 2011, hlavným organizátorom je Občianske združenie Naše Zálesíčko (zaleskadivadelnaput.sk). Záleská divadelná púť je podujatie, na ktorom hrá prím , ale nájdete tu aj výtvarné , hudbu, literatúru, občerstvenie a snáď dobrú náladu. Cez deň prebiehal hlavný program pod veľkým stanom zameraný na detského diváka (rozprávky), večer bolo na programe divadlo a koncert pre starších a dospelých. V deň, ktorý som sa festivalu zúčastnil bola na programe ohňová šou a koncert Petra Lipu. Mne sa veľmi páčili nápady a aj ich realizácia. , kameň a iný prirodzenejšie pôsobiaci materiál a nie elektronika. Počúval som mnoho rozprávok popri fotografovaní. Vystupovali v nich profesionálne súbory, . Zmodernizované úpravy klasických rozprávok občas u mňa vyvolali úsmev, počudovanie a občas aj šok. Zrejme je to správna adaptácia. V známej „Soľ nad zlato“ zaznelo – „mám ťa rada ako Rytmusa„.

The first edition took place in 2011, and the main organizer is the Civic Association Naše Zálesíčko (zaleskadivadelnaput.sk). Záleská Divadelná Púť is an event that features primarily theater but also includes visual arts, music, literature, refreshments, and hopefully good vibes. During the day, the main program unfolded under a large tent, focusing on the young audience with fairy tales. In the evening, the program included theater and concerts for older audiences.

On the day I attended the festival, there was a fire show and a concert by Peter Lipa. I was impressed by the ideas and their execution. Wood, stone, and other naturally occurring materials took precedence over electronics. I listened to many fairy tales while taking photographs. Professional ensembles and theaters performed them. The modernized adaptations of classic fairy tales occasionally brought a smile, admiration, and sometimes even shock. It seems to be the right kind of adaptation. In the well-known „Soľ nad zlato“ performance, the line „I love you like Rytmus“ was heard.

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Spiš, Fotografie

Spišský Hrhov

skala
Hits: 2953

Územie dnešnej obec bolo osídľované v neolite, 450 pred n.l.. sa tu usádzali od obdobia Veľkej Moravy (9 – 10. storočie). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243. Usadil sa tu významný spišský kolonizačný rod, ktorý neskôr dostal šľachtické rodové meno podľa názvu – Gergew, alebo de Gyrgow. V čase nemeckej kolonizácie sa za potokom Lodzina usadili Sasi a vytvorili novú dedinu – Nemecký Hrhov. V roku 1280 sa Slováci a Sasi spájajú do jednej . Rod de Gyrgow sa pomaďarčil na Gyorgy, obec im patrila až do roku 1885, kedy všetok ich majetok kúpil uhorský šľachtic Vidor Csáky. Hrhov bol ich až do novembra 1944. Na prelome storočí pozvali Csákyovci poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve a iných remeslách (spisskyhrhov.sk).

Od čias Veľkej Moravy je pre oblasť Spiša typické pestovanie a spracovanie ľanu, v čom vynikali obyvatelia osád na území dnešného Spišského Hrhova. Od pomenovania remeselníkov s ľanom, ktorých volali gargovia pochádzajú aj najstaršie pomenovania obce – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia vynikali aj zhotovovaním predmetov na spracovanie ľanu, akými boli barda, bidla, ostatné časti krosien: cepi, cerľice – trlice na ručné trepanie, cjefki na navíjanie priadze, vretená, snovadliny, haspľe – motovidlá, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – motacie zariadenia, piesty, rafi – na odstraňovanie semien z ľanu, česáky, grample – na mykanie ľanu. Rozvinuté bolo aj košikárstvo, kováčstvo, kožiarstvo, drevorubačstvo, mlynárstvo, výroba zvoncov, výroba predmetov pre stravovanie, odievanie, staviteľstvo, tkáčstvo, tehliarstvo, šindliarstvo, výroba sviečok, výšivkárstvo, čipkárstvo, výroba šperkov, hudobných nástrojov, hračiek. V súčasnosti dochádza k renesancii ľudovej umeleckej výroby, na čo má Spišský Hrhov výborné predpoklady (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov je obec nachádzajúca sa na východe Slovenska v okrese Spišská Nová Ves. Patrí do Prešovského kraja a leží v blízkosti pohoria Levočské vrchy. Medzi významné patrí aj kostol svätého Michala Archaniela. Neďaleko je Zároveň Slovenský raj.

The territory of the present-day village was settled in the Neolithic period around 450 BC. Slavs began to inhabit the area during the Great Moravian period (9th – 10th century). The first written mention of the village dates back to the year 1243. A significant colonization family settled here, later acquiring a noble family name based on the village’s name – Gergew or de Gyrgow. During the time of German colonization, Saxons settled across the Lodzina stream, forming a new village – German Hrhov. In 1280, Slovaks and Saxons merged into a single village. The de Gyrgow family Hungarianized their name to Gyorgy, and they owned the village until 1885 when all their property was bought by the Hungarian noble Vidor Csáky. Hrhov was under their ownership until November 1944. At the turn of the century, the Csáky family invited agricultural experts from Saxony, who brought modern technologies in cattle farming, horticulture, vegetable farming, and other crafts (spisskyhrhov.sk).

Since the times of Great Moravia, the Spiš region has been characterized by the cultivation and processing of flax, in which the inhabitants of settlements in the present-day Spišský Hrhov excelled. The oldest names of the village, such as Gargow, Gurgow, Gurhew, originated from the naming of flax craftsmen called gargovia. Gargovia excelled in the production of tools for flax processing, such as barda, bidla, other parts of looms: cepi, cerľice – reels for hand spinning, cjefki for winding yarn, vretená, snovadliny, haspľe – winding devices, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – winding devices, piesty, rafi – for removing seeds from flax, česáky, grample – for combing flax. Basketry, blacksmithing, tanning, logging, milling, bell making, production of items for food, clothing, construction, weaving, brick making, shingle making, candle making, embroidery, lace making, jewelry making, musical instruments, and toy making were also well-developed. Currently, there is a renaissance in folk artistic production, for which Spišský Hrhov has excellent conditions (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov is a village located in the eastern part of Slovakia, in the Spišská Nová Ves district. It belongs to the Prešov Region and is situated near the Levočské vrchy mountains. Among the significant buildings is the Church of St. Michael the Archangel. Nearby is also the Slovak Paradise.

Obszar dzisiejszej wsi był zasiedlany już w neolicie, około 450 lat przed naszą erą. Słowianie zaczęli się osiedlać tutaj od czasów Wielkiej Morawy (IX – X wiek). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1243. Osiedlili się tu znaczący spišski ród kolonizacyjny, który później przyjął szlacheckie nazwisko od nazwy wsi – Gergew lub de Gyrgow. W czasie niemieckiej kolonizacji, za potokiem Lodzina, osiedlili się Sasowie, zakładając nową wioskę – Niemiecki Hrhov. W 1280 roku Słowacy i Sasowie połączyli się w jedną wioskę. Rodzina de Gyrgow zmieniła swoje nazwisko na Gyorgy, a wieś była ich własnością aż do 1885 roku, kiedy całą ich posiadłość zakupił węgierski szlachcic Vidor Csáky. Hrhov był ich do listopada 1944 roku. Na przełomie wieku Csákyowie zaprosili specjalistów rolnictwa z Saksonii, którzy wprowadzili nowoczesne technologie w hodowli bydła, ogrodnictwie, warzywnictwie i innych rzemiosłach (spisskyhrhov.sk).

Od czasów Wielkiej Morawy, charakterystyczną cechą dla obszaru Spisza jest uprawa i przetwarzanie lnu, w czym wyróżniali się mieszkańcy osad na obszarze dzisiejszego Spišského Hrhova. Od nazwy rzemieślników pracujących z lnem, których nazywano gargovia, pochodzą najstarsze nazwy wsi – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia wyróżniali się również wytwarzaniem przedmiotów do przetwarzania lnu, takich jak sztyc, cep, pozostałe części krosna: cepi, cerľice – trlice do ręcznego przędzenia, cjefki do nawijania nici, wrzeciona, snovadliny, haspľe – motowidła, kołowrąbki, kúdele, tłuki, szmertki – urządzenia do nawijania lnu. Rozwinięte było również wikliniarstwo, kowalstwo, garbarstwo, wycinka drzewa, młynarstwo, produkcja dzwonów, produkcja przedmiotów do jedzenia, ubioru, budownictwo, tkactwo, ceglarstwo, dachówkarstwo, produkcja świec, haftowanie, koronkarstwo, produkcja biżuterii, instrumentów muzycznych, zabawek. Obecnie dochodzi do renesansu ludowego rzemiosła artystycznego, do czego Spišský Hrhov ma doskonałe warunki (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov to wieś położona na wschodzie Słowacji, w powiecie Spišská Nová Ves. Należy do kraju Preszowskiego i znajduje się w pobliżu gór Levočské vrchy. Wśród ważnych budowli jest Kościół św. Michała Archanioła. W pobliżu znajduje się także Słowacki Raj.

Reportáže, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Fotografie

Tradičné remeslá v Jesole

skala
Hits: 2876

Jesolo nie je známe len plážami a bulvárom, ale aj festivalom tradičných remesiel. Jesolo má bohatú tradíciu remesiel. Festivalu tradičných remesiel sa tu koná každoročne. Je príležitosťou pre miestnych remeselníkov predstaviť svoju prácu. Na tomto podujatí sa prezentujú rôzne techniky a postupy, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Nádherné keramické výrobky, jemne tkané textílie, originálne šperky či drevorezby. Každý kúsok nesie v sebe časť histórie a kultúry tejto oblasti. Jedným z najzaujímavejších aspektov festivalu je možnosť sledovať remeselníkov pri práci. Výrobky nie sú len vystavené na predaj, ale je možné vidieť celý proces ich tvorby. Od tvarovania hliny až po finálnu úpravu šperkov, návštevníci sa môžu naučiť, ako sa tieto vytvára a aká starostlivosť a zručnosť je potrebná na vytvorenie každého diela.

Okrem toho, festival ponúka aj možnosť zakúpiť si originálne ručne vyrábané produkty priamo od výrobcov. Je to príležitosť získať unikátne suveníry, ktoré nie sú masovo vyrábané, ale majú svoju jedinečnú hodnotu a príbeh. Tradičné v Jesole sú nielen spôsobom, ako zachovať kultúrne dedičstvo, ale aj príležitosťou pre návštevníkov lepšie pochopiť a oceniť miestnu kultúru. Tento festival je dôležitou súčasťou kultúrneho života mesta a prispieva k jeho rozvoju a propagácii.

Jesolo is not only known for its beaches and promenade, but also for the festival of traditional crafts. Jesolo has a rich tradition of craftsmanship. The festival of traditional crafts is held here annually. It is an opportunity for local artisans to showcase their work. At this event, various techniques and methods passed down through generations are presented. Beautiful ceramic products, finely woven textiles, original jewelry, and wood carvings are all part of the showcase. Each piece carries a part of the history and culture of this area. One of the most interesting aspects of the festival is the opportunity to watch the craftsmen at work. The products are not only displayed for sale but visitors can see the entire process of their creation. From shaping clay to the final touches on jewelry, visitors can learn how these arts are made and the care and skill required to create each piece. 

In addition, the festival also offers the opportunity to purchase original handmade products directly from the makers. It is a great chance to acquire unique souvenirs that are not mass-produced but have their own unique value and story. Traditional crafts in Jesolo are not only a way to preserve cultural heritage but also an opportunity for visitors to better understand and appreciate the local culture. This festival is an important part of the city’s cultural life and contributes to its development and promotion.

Jesolo non è solo conosciuto per le sue spiagge e la passeggiata, ma anche per il festival dei mestieri tradizionali. Jesolo ha una ricca tradizione artigianale. Il festival dei mestieri tradizionali si tiene qui ogni anno. È un’opportunità per gli artigiani locali di mostrare il loro lavoro. In questo evento vengono presentate varie tecniche e metodi tramandati di generazione in generazione. Bellissimi prodotti in ceramica, tessuti finemente tessuti, gioielli originali e intagli in legno fanno parte della mostra. Ogni pezzo porta con sé una parte della storia e della cultura di questa zona. Uno degli aspetti più interessanti del festival è la possibilità di osservare gli artigiani al lavoro. I prodotti non sono solo esposti per la vendita, ma i visitatori possono vedere l’intero processo di creazione. Dalla modellazione dell’argilla ai ritocchi finali sui gioielli, i visitatori possono imparare come vengono realizzate queste arti e la cura e la maestria necessarie per creare ogni pezzo.

Inoltre, il festival offre anche l’opportunità di acquistare prodotti originali fatti a mano direttamente dai produttori. È una grande occasione per acquistare souvenir unici che non sono prodotti in serie, ma hanno un proprio valore e una storia unici. I mestieri tradizionali a Jesolo non sono solo un modo per preservare il patrimonio culturale, ma anche un’opportunità per i visitatori di comprendere meglio e apprezzare la cultura locale. Questo festival è una parte importante della vita culturale della città e contribuisce al suo sviluppo e promozione.