Krajina, Slovensko, Orava, Fotografie

Zuberec

skala
Hits: 2281

Zuberec leží v nadmorskej výške 760 metrov nad morom. Na ploche 72.33 km2 žije 1838 obyvateľov (Wikipedia). Nenašli sa nijaké písomnosti, ani pozostatky materiálnej kultúry, ktoré by svedčili o trvalom osídlení tohoto kraja v stredoveku alebo skôr (zuberec.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1592. Poľský názov pre Zuberec je Zuberzec, maďarský Bölényfalu. Leží v Studenej doline na pomedzí Západných Tatier a Skorušinských vrchov. 23 km od Tvrdošína, 33 km severne od Liptovského Mikuláša. V Spálenej a Roháčskej doline sa nachádza významné lyžiarske stredisko Zverovka – Spálená, v blízkosti aj turisticky atraktívne Múzeum oravskej dediny. Meno obce pochádza od zubra lesného. Najstaršie zmienky o osade „Zwberczyc“ pochádzajú z roku 1593, kedy tu stálo 5 sedliackych . V roku 1604 bol Zuberec vyplienený počas Bočkajovho povstania. Opätovne bol založený v roku 1609. V 17. storočí to nemala obec ľahké, často tu bola okrem toho aj neúroda, ktorá decimovala obyvateľstvo a vyháňalo ich do úrodnejších regiónov. Popri rozvoji remesiel miestni pálili vápno a tkali súkno. V roku 1870 žilo v Zuberci v 182 domov 1007 obyvateľov. Napriek drsným podmienkam sa Zuberec stal obľúbenou rekreačnou oblasťou a bolo tu relatívne nedávno vybudovaných viac ako 70 chát (Wikipedia).

Dnes je Zuberec jedna z najnavštevovanejších obcí na Orave. Výraznejší rozvoj turistiky začal až v polovici minulého storočia. Dnes je Zuberec významným centrom turistického ruchu. Dve lyžiarske strediská sa nachádzajú priamo v obci a jedno v Tatranskom národnom parku. Začína v nadmorskej výške 1 000 končí v 1 400 metrov nad morom. medzi najvyššie položené lyžiarske strediská na Slovensku. Trate sú pravidelne upravované, vhodné nielen pre začiatočníkov ale aj zdatných lyžiarov. Počas zimy si prídu na svoje aj bežkári, v okolí Zuberca sú upravované bežecké trate (Ľubomír Motyčka).

Zuberec je známy aj svojimi drevenými domami, ktoré sú charakteristickým znakom slovenskej vidieckej architektúry. Drevené chalupy odrážajú bohatú ľudovú tradíciu oblasti. Mnohé z týchto drevených domov boli premiestnené do etnografického múzea pod názvom „Oravská dedina“ v Zuberci, ktoré je populárnym miestom pre návštevníkov hľadajúcich pohľad na históriu a kultúru regiónu. V obci samotnej sa nachádza aj niekoľko historických pamiatok, vrátane dreveného kostola svätého Krištofa, ktorý je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Kostol pochádza zo 17. storočia a predstavuje významný príklad drevenej sakrálnej architektúry na Slovensku.

Zuberec is located at an altitude of 760 meters above sea level, covering an area of 72.33 km2 with a population of 1838 residents (Wikipedia). No writings or material culture remnants indicating permanent settlement in this region during the medieval period or earlier have been found (zuberec.sk). The first written mention of the village dates back to 1592. The Polish name for Zuberec is Zuberzec, and the Hungarian name is Bölényfalu. It is situated in Studená dolina on the border between the Western Tatras and Skorušinské vrchy, 23 km from Tvrdošín, and 33 km north of Liptovský .

In the Spálená and Roháčska dolina valleys, there is a significant ski resort, Zverovka – Spálená, and near the village is the tourist-attractive Museum of Village. The name of the village comes from the European bison. The oldest mentions of the settlement ‚Zwberczyc‘ date back to 1593, with five peasant homes standing at that time. In 1604, Zuberec was plundered during the Bocskai Uprising but was later re-established in 1609. In the 17th century, the village faced challenges, including frequent crop failures, leading to a decrease in population as people sought better conditions in more fertile regions. Alongside the development of crafts, the locals engaged in lime burning and wool weaving. In 1870, Zuberec had 182 houses with 1007 residents. Despite harsh conditions, Zuberec became a popular recreational area, witnessing the recent construction of over 70 cottages (Wikipedia).

Today, Zuberec is one of the most visited villages in Orava, with significant tourism development starting in the mid-20th century. Zuberec is now a major tourist hub with two ski resorts in the village and one in the Tatra National Park. The elevation ranges from 1,000 to 1,400 meters above sea level, making them among the highest ski resorts in Slovakia. The slopes are regularly groomed, suitable for both beginners and skilled skiers. During winter, cross-country skiers also find groomed trails in the vicinity of Zuberec (Ľubomír Motyčka).“

Zuberec is also known for its wooden houses, which are a characteristic feature of Slovak rural architecture. The wooden cottages reflect the rich folk tradition of the region. Many of these wooden homes have been relocated to the ethnographic museum called „Oravská dedina“ (Orava Village) in Zuberec, which is a popular destination for visitors seeking a glimpse into the history and culture of the region. In the village itself, there are also several historical landmarks, including the wooden church of St. Christopher, which is part of the UNESCO World Heritage. The church dates back to the 17th century and represents a significant example of wooden sacral architecture in Slovakia.

Zuberec leży na wysokości 760 metrów nad poziomem morza. Na powierzchni 72,33 km2 mieszka 1838 mieszkańców (Wikipedia). Nie znaleziono żadnych pism, ani pozostałości materialnej kultury, które świadczyłyby o stałym osadnictwie tego obszaru w średniowieczu lub wcześniej (zuberec.sk). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1592. Polska nazwa dla Zuberca to Zuberzec, węgierska Bölényfalu. Leży w Kotlinie Studziennickiej na pograniczu Zachodnich Tatr i Gór Skoruszyńskich. 23 km od Turzyńca, 33 km na północ od Liptowskiego Mikułasza. W Dolinie Spaleni i Roháčskej znajduje się ważne ośrodek narciarski Zverovka – Spálená, w pobliżu wsi także atrakcyjne turystycznie Muzeum Orawskiej Wsi. Nazwa wsi pochodzi od żubra europejskiego. Najstarsze wzmianki o osadzie „Zwberczyc“ pochodzą z 1593 roku, gdy stało tu 5 domów chłopskich. W 1604 roku Zuberec został zniszczony podczas powstania Bočkaja. Ponownie został założony w 1609 roku. W XVII wieku wieś nie miała łatwo, często doświadczała klęsk urodzaju, co dezimowało ludność i zmuszało ją do opuszczania obszarów na rzecz bardziej urodzajnych regionów. Oprócz rozwoju rzemiosła lokalna ludność wypalała wapno i tkała wełnę. W 1870 roku w Zubercu mieszkało w 182 domach 1007 mieszkańców. Pomimo trudnych warunków Zuberec stał się popularnym obszarem rekreacyjnym, a niedawno wybudowano tu ponad 70 chat (Wikipedia).

Dziś Zuberec jest jedną z najczęściej odwiedzanych wiosek na Orawie. Znaczny rozwój turystyki rozpoczął się dopiero w połowie ubiegłego wieku. Obecnie Zuberec jest ważnym centrum ruchu turystycznego. Dwa ośrodki narciarskie znajdują się bezpośrednio w wiosce, a jeden w Tatrzańskim Parku Narodowym. Zaczyna się na wysokości 1000 metrów i kończy na 1400 metrach nad poziomem morza. Należą do najwyżej położonych ośrodków narciarskich na Słowacji. Trasy są regularnie przygotowywane, odpowiednie zarówno dla początkujących, jak i zaawansowanych narciarzy. W ciągu zimy biegacze narciarscy również znajdą coś dla siebie, w okolicach Zuberca są przygotowane trasy biegowe (Ľubomír Motyčka).

Zuberec jest również znany ze swoich drewnianych domów, które są charakterystycznym elementem słowackiej architektury wiejskiej. Drewniane chaty odzwierciedlają bogatą ludową tradycję regionu. Wiele z tych drewnianych domów zostało przeniesionych do muzeum etnograficznego o nazwie „Oravská dedina“ w Zubercu, które jest popularnym miejscem dla odwiedzających poszukujących spojrzenia na historię i kulturę regionu. W samej wiosce znajduje się kilka zabytków, w tym drewniany kościół św. Krzysztofa, który jest częścią światowego dziedzictwa UNESCO. Kościół pochodzi z XVII wieku i stanowi znaczący przykład drewnianej architektury sakralnej na Słowacji.

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Rakúsko, Polia, Fotografie

Engelhartstetten – krajina v tesnej blízkosti Bratislavy

skala
Hits: 2748

Engelhartstetten je obec Dolného Rakúska, neďaleko od Bratislavy (Wikipedia). Leží v najnižšie položenom mieste Moravského poľa. Naprieč ním pretekajú Rußbach a Stempfelbach (Wikipedia CZ). Slovenský názov je Poturno. Žije tu 1909 obyvateľov. Leží v nadmorskej výške 143 metrov nad morom. Nachádzajú sa tu Hof a Niederweiden. S Bratislavou ju spája Cyklomost Slobody (Wikipedia). Delí sa na viacero katastrálnych území: Engelhartstetten, Groißenbrunn, Loimersdorf, Markthof, Stopfenreuth. V obci Engelhartstetten je viacero kolónií Charvátov. V katastrálnom území Loimersdorf žila ešte v polovici 20. storočia silná skupina obyvateľov chorvátského pôvodu. Aj dnes sú bežné chorvátske priezviská (Wikipedia CZ).

Engelhartstetten patrí do okresu Gänserndorf. Obec leží blízko hraníc s Maďarskom a Slovenskom.

Engelhartstetten is a municipality in Lower Austria, near (Wikipedia). It is situated in the lowest part of the Moravian Field. The streams Rußbach and Stempfelbach run through it (Wikipedia CZ). The Slovak name for the village is Poturno. It has a population of 1,909 residents and is located at an elevation of 143 meters above sea level. The castles Hof and Niederweiden are situated in the area. The Cycle Bridge of Freedom connects Engelhartstetten with Bratislava (Wikipedia). The municipality is divided into several cadastral territories: Engelhartstetten, Groißenbrunn, Loimersdorf, Markthof, Stopfenreuth. In the village of Engelhartstetten, there are several colonies of Charvát (Croatian) families. In the cadastral territory of Loimersdorf, there was a strong group of residents of Croatian origin in the mid-20th century. Even today, Croatian surnames are common (Wikipedia CZ).

Engelhartstetten belongs to the district of Gänserndorf. The village is situated near the borders with Hungary and Slovakia.

Engelhartstetten ist eine Gemeinde in Niederösterreich, in der Nähe von Bratislava (Wikipedia). Sie liegt im niedrigsten Teil des Marchfelds. Die Bäche Rußbach und Stempfelbach durchziehen das Gebiet (Wikipedia CZ). Der slowakische Name des Dorfes lautet Poturno. Es hat eine Bevölkerung von 1.909 Einwohnern und liegt auf einer Höhe von 143 Metern über dem Meeresspiegel. Die Schlösser Hof und Niederweiden befinden sich in der Umgebung. Die Radbrücke der Freiheit verbindet Engelhartstetten mit Bratislava (Wikipedia). Die Gemeinde ist in mehrere Katastralgemeinden unterteilt: Engelhartstetten, Groißenbrunn, Loimersdorf, Markthof, Stopfenreuth. Im Dorf Engelhartstetten gibt es mehrere Kolonien kroatischer Familien mit dem Nachnamen Charvát. Im Katastralgebiet Loimersdorf gab es Mitte des 20. Jahrhunderts eine starke Gruppe von Bewohnern kroatischer Herkunft. Auch heute sind kroatische Nachnamen üblich (Wikipedia CZ).

Engelhartstetten gehört zum Bezirk Gänserndorf. Das Dorf liegt in der Nähe der Grenzen zu Ungarn und der Slowakei.

, ,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Myjava, Fotografie

Višňové – kraj pod Čachtickým hradom

skala
Hits: 3839

Višňové je dedina, ktorá leží pod Čachtickým hradom. Hrad je viditeľný prakticky z celej , cesta hore naň sa dá zvládnuť za tridsať minút. Obec je známa od roku 1392 (Zdroj: Informačná tabuľa). V roku 1392 sa obec spomína ako Bysnew. Neskoršie ako Wisnyowe, Visnove, Visnyó, Alsóvisnyó. V roku 1715 tu žilo 21 domácností, v roku 1787 tu bolo 58 a už 403 obyvateľov (obecvisnove.sk). V obci sa nachádza zvonica z roku 1899, v okolí zatiaľ verejnosti neprístupná jaskyňa (Zdroj: Informačná tabuľa). Obec dostala meno vraj od divej višne. Druhý predpoklad je od slova „viššie“ (obecvisnove.sk). K 31.12.2005 mala obec 186 obyvateľov (obecvisnove.sk). Nad obcou Višňové je Čachtický hrad. Najrýchlejšia cesta k nemu je práve z Višňového, napokon na fotografiách je vidno na kopci zrúcaninu hradu.

Višňové is a village situated beneath Čachtický hrad (Čachtice Castle). The castle is visible from almost the entire village, and the journey to it can be accomplished in about thirty minutes. The village has been known since 1392 (Source: Informational plaque). In 1392, the village is mentioned as Bysnew, later as Wisnyowe, Visnove, Visnyó, Alsóvisnyó. In 1715, there were 21 households, and by 1787, the number had increased to 58 houses with 403 inhabitants (obecvisnove.sk). The village is home to a bell tower from 1899, and there is also a cave in the vicinity, not yet accessible to the public (Source: Informational plaque). The village is said to have derived its name from wild cherries, or alternatively, from the word „viššie,“ meaning higher (obecvisnove.sk). As of December 31, 2005, the village had 186 inhabitants (obecvisnove.sk). Above Višňové is Čachtický hrad (Čachtice Castle), and the quickest route to reach it is from Višňové, as the castle ruins can be seen on the hill in photographs.

,

Krajina, Slovensko, Fotografie

Veľký Šariš

skala
Hits: 2001

Veľký leží na juhovýchode Spišsko-Šarišského medzihoria, v Šarišskom podolí, na ploche 35.34 km2 (velkysaris.sk). Žije tu viac ako 6 000 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1217. Historickou pamiatkou mesta Veľký Šariš je aj parný rušeň, ktorý Šarišania familiárne nazývajú „Mlinská džurka“ (velkysaris.sk). Významnou pamiatkou je Šarišský hrad – jeden z najväčších hradov u nás, avšak dnes je je to ruina (Wikipedia).

Veľký Šariš sa nachádza 10 km od Prešova. Kostol svätého Michala je dominantou .

Veľký Šariš is located in the southeast of the Spišsko-Šarišské Medzihorie, in the Šariš Basin, covering an area of 35.34 km2 (velkysaris.sk). The town is home to more than 6,000 residents (Wikipedia). The first written mention dates back to the year 1217. A historical landmark in Veľký Šariš is the steam locomotive affectionately known as „Mlinská džurka“ by the locals (velkysaris.sk). Another significant monument is Šariš Castle, one of the largest castles in the country, although it currently stands in ruins (Wikipedia).

Veľký Šariš is located 10 km from Prešov. The Church of Saint Michael is the dominant feature of the village.

Krajina, Slovensko, Fotografie

Šumiac – kraj pri Kráľovej holi

skala
Hits: 2246

Obec je známa nielen svojou prírodou, ale aj historickými a kultúrnymi pamiatkami. V Šumiaci sa nachádza niekoľko chrámov a kaplniek, ktoré svedčia o bohatej histórii tejto oblasti. Šumiac je obľúbeným miestom pre turistiku aj vďaka blízkosti Nízkych Tatier.

Na ploche 81.76 km2 tu žije 1310 obyvateľov (sumiac.sk), leží v nadmorskej výške 880 metrov nad morom (sumiac.sk). Obec vznikla ako poddanská dedina panstva Muránskeho hradu v 15. storočí (sumiac.sk). Vznikla na valaskom práve, písomne je doložená v roku 1573 (najkrajsikraj.sk). Pôvodnými obyvateľmi boli Rusíni (sumiac.sk). Historické názvy: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, Sumiacó (sumiac.sk). Nemecký názov je Königsberg bei Großrauschenbach (Wikipedia). Názov obce je odvodený od lesov obklopujúcich obec a šumu bystrých vôd, napájajúcich koryto Hrona (Wikipedia). Obyvatelia sa venovali paseniu oviec, dobytka, neskôr spracovaniu dreva, výrobou poľnohospodárskeho náradia z dreva a šindľov (sumiac.sk). Nachádzala sa tu píla a sklárska huta (najkrajsikraj.sk). 

V polovici 18. storočia sa obyvatelia živili pálením dreveného uhlia (sumiac.sk). V roku 1828 žilo v Šumiaci v 158 1846 obyvateľov (najkrajsikraj.sk). V 19. storočí bola postavená železnica do Brezna a neskôr až do Červenej . Do roku 1954 patrili Šumiacu Nová Maša, Švábovka, Valkovňa a Zlatno. Od roku 1960 patrí k obci osada Červená Skala (sumiac.sk). Dodnes sa tu zachovali drevené zrubové pod sedlovými strechami v otvorených dvoroch. Pitvory boli pôvodne studené, vykurovala sa len obielená izba zariadená účelovým nábytkom, pokrovcami a tkaninami (nizketatry.sk). V Šumiaci sa narodila spisovateľka Klára Jarunková (Wikipedia). V Šumiaci vznikol 15.1.1957 folklórny súbor Šumiačan. Súbor absolvoval tisícky vystúpení po celom svete. Nahral desiatky piesní pre Slovenský rozhlas, účinkoval v mnohých filmoch (facebook).

The village is known not only for its nature but also for its historical and cultural landmarks. In Šumiac, there are several churches and chapels that bear witness to the rich history of this area. Šumiac is a popular destination for tourism, thanks in part to its proximity to the Low Tatras. Šumiac is a village with an area of 81.76 km2, and it is home to 1310 residents, situated at an altitude of 880 meters above sea level. The village originated as a subject village of Muráň Castle in the 15th century and was established on Wallachian law, with written documentation dating back to 1573. The original inhabitants were Ruthenians. The historical names of the village include Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, and Sumiacó. The German name for the village is Königsberg bei Großrauschenbach. The name Šumiac is derived from the surrounding forests and the noise of clear waters feeding the Hron River channel. The residents were traditionally involved in sheep and cattle grazing, later engaging in wood processing, the production of agricultural tools from wood, and shingle making. There was a sawmill and a glassworks in the village, and in the mid-18th century, the inhabitants earned a living by producing charcoal. In 1828, Šumiac had 158 houses with 1846 inhabitants.

In the 19th century, a railway was built to Brezno, and later extended to Červená Skala. Until 1954, the settlements of Nová Maša, Švábovka, Valkovňa, and Zlatno belonged to Šumiac. Since 1960, the settlement of Červená Skala has been part of the village. The village is known for its well-preserved wooden log houses with saddle roofs in open courtyards. Traditional houses had cold rooms; only the whitewashed room with purposeful furniture, metalware, and fabrics was heated. Notably, the writer Klára Jarunková was born in Šumiac. On January 15, 1957, the Šumiačan Folk Ensemble was established, which has performed thousands of times worldwide, recorded numerous songs for Slovak Radio, and participated in many films.

Wieś jest znana nie tylko ze swojej przyrody, ale także z historycznych i kulturowych zabytków. W Šumiac znajduje się kilka kościołów i kaplic, które świadczą o bogatej historii tego obszaru. Šumiac to popularne miejsce turystyczne, również ze względu na bliskość Niskich Tatr. Na obszarze o powierzchni 81,76 km2 mieszka 1310 mieszkańców (sumiac.sk), leży na wysokości 880 metrów nad poziomem morza (sumiac.sk). Wieś powstała jako poddamska osada pod panowaniem zamku Muránsky w XV wieku (sumiac.sk). Powstała na prawie wołoskim i pisemnie udokumentowana została w 1573 roku (najkrajsikraj.sk). Pierwotnymi mieszkańcami byli Rusini (sumiac.sk). Historyczne nazwy to: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, Sumiacó (sumiac.sk). Niemiecka nazwa wsi to Königsberg bei Großrauschenbach (Wikipedia). Nazwa wsi pochodzi od lasów otaczających miejscowość i szumu bieżących wód, zasilających koryto Hrona (Wikipedia). Mieszkańcy zajmowali się wypasaniem owiec, bydła, później obróbką drewna, produkcją drewnianego narzędzi rolniczych i gontów (sumiac.sk). Istniała tu tartak i huta szkła (najkrajsikraj.sk).

W połowie XVIII wieku mieszkańcy utrzymywali się z wypalania drewna na węgiel drzewny (sumiac.sk). W 1828 roku w Šumiaci mieszkało w 158 domach 1846 mieszkańców (najkrajsikraj.sk). W XIX wieku zbudowano kolej do Brezna, a później aż do Červenej Skaly. Do 1954 roku Šumiac obejmował osady Nová Maša, Švábovka, Valkovňa i Zlatno. Od 1960 roku osada Červená Skala należy do wsi (sumiac.sk). Do dzisiaj zachowały się tu drewniane domy z bali pod siodłowymi dachami na otwartych podwórzach. Izby były pierwotnie zimne, ogrzewano tylko bielonym pomieszczeniem wyposażonym w meble, pokrycia i tkaniny (nizketatry.sk). W Šumiaci urodziła się pisarka Klára Jarunková (Wikipedia). W Šumiaci 15 stycznia 1957 roku powstał zespół folklorystyczny Šumiačan. Zespół dał tysiące wystąpień na całym świecie. Nagrali dziesiątki piosenek dla Słowackiego Radia, występowali w wielu filmach (facebook).