Hits: 2597
Reportáže v čase – fotografie ukazujú ako sa mení priestor v čase.
Reports over Time – photographs showing how a space changes over time.
Krajina, Slovensko, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Podunajsko, Fotografie
Čunovský vodácky areál
Hits: 48592
V Čunovskom vodáckom areáli sú dva hlavné kanály, ktoré sú niekoľkokrát navzájom prepojené. Ich obtiažnosť sa dá regulovať. Dráhy majú 460 metrov. Oba kanály ústia do Dunaja (divokavoda.sk). Ich autorom je Ondrej Cibák (sme.sk). Areál sa začal budovať v roku 1995, v súvislosti s vodným dielom Gabčíkovo – Nagymaros. V roku 1996 sa tu uskutočnili prvé preteky vodného slalomu. Koná sa tu množstvo športových podujatí, svetové poháre, Majstrovstvá Európy, v roku 2011 sa bo dejiskom Majstrovstiev sveta vo vodnom slalome (divokavoda.sk). Vyrástlo tu mnoho športovcov, olympijský víťazi bratia Peter a Pavol Hochschornerovci, Juraj Minčík, Jana Dukátová, Alexander Slafkovský, Ján Šajbidor (sme.sk). Areál poskytuje priestor pre výkonnostných vodných slalomárov a raftérov, ale aj pre amatérskych športovcov (divokavoda.sk). Priamo z areálu je možné začať splavovať staré koryto Dunaja – Bodické ramená (slovakia.travel).
In the Čunovo water sports area, there are two main channels that are interconnected multiple times. Their difficulty can be adjusted, and the tracks are 460 meters long. Both channels flow into the Danube River (divokavoda.sk). They were designed by Ondrej Cibák (sme.sk). The area’s construction began in 1995 in connection with the Gabčíkovo – Nagymaros water project. The first whitewater slalom races took place here in 1996. The site hosts numerous sports events, World Cups, European Championships, and, in 2011, it was the venue for the World Whitewater Slalom Championships (divokavoda.sk). Many athletes have emerged from here, including Olympic champions, the Hochschorner brothers, Juraj Minčík, Jana Dukátová, Alexander Slafkovský, and Ján Šajbidor (sme.sk). The area provides space for competitive whitewater slalom and rafting, as well as for amateur athletes (divokavoda.sk). Directly from the area, you can start a journey down the old Danube riverbed – Bodické branches (slovakia.travel).
A Čunovo vízi sport területen két fő csatorna található, amelyek többször összekapcsolódnak. Nehézségüket szabályozni lehet, a pályák hossza 460 méter. Mindkét csatorna a Duna folyóba torkollik (divokavoda.sk). Azokat Ondrej Cibák tervezte (sme.sk). A terület építése 1995-ben kezdődött a Gabčíkovo – Nagymaros vízi projekt keretében. Az első vadvízi szlalomversenyeket itt rendezték 1996-ban. A helyszín számos sporteseménynek ad otthont, világkupáknak, Európa-bajnokságoknak, és 2011-ben a Vadvízi Szlalom Világbajnokság helyszínévé vált (divokavoda.sk). Sok sportoló került innen ki, köztük olimpiai bajnokok, a Hochschorner testvérek, Juraj Minčík, Jana Dukátová, Alexander Slafkovský és Ján Šajbidor (sme.sk). A terület helyet biztosít verseny szintű vadvízi szlalomnak és raftingnak, valamint amatőr sportolóknak is (divokavoda.sk). Közvetlenül a területről elindulva lehetőség van az út elindítására a Duna régi medrében – Bodické ágakon keresztül (slovakia.travel).
Krajina, Slovensko, Fotografie
Banícke mesto Dobšiná
Hits: 3907
Dobšiná je staré banícke mesto. Leží v hlbokom údolí, na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského raja (dobsina.sk), v nadmorskej výške 459 metrov nad morom. Na ploche 82.73 km2 žije 5657 obyvateľov. Maďarský názov obce je Dobsina, nemecký Dobschau, latinsky Dobsinium (Wikipedia). Názov je odvodený pravdepodobne od Dobšinského potoka, ktorý sa v roku 1320 uvádza ako Dupsina fluvius. Neďaleko sa nachádza Dobšinská ľadová jaskyňa, Kaštieľ v Betliari, Dedinky – Mlynky (dobsina.sk). Každoročne sa tu konajú Majstrovstvá Európy v pretekoch automobilov do vrchu na trase Dobšiná – Dobšinský kopec (Wikipedia).
Mesto bolo založené v 13. storočí z podnetu Bebekovcov. Malo vyvinutý banský a železiarsky priemysel a obchod. Už v roku 1326 získalo mestské práva. Ťažil sa tu najmä limonit a siderit (dobsina.sk). V 16. storočí patrila Dobšiná pod štítnické hradné panstvo (Wikipedia). V roku 1584 mesto vyrabovali Turci, obnovené bolo nemeckými prisťahovalcami z iných banských oblastí.východného Slovenska. Archívne dokumenty označujú Dobšinú ako prvé oceliarske mesto Uhorska (dobsina.sk). V roku 1680 tu bola postavená prvá vysoká pec na Slovensku (estranky.sk). V 19. storočí bola Dobšiná už jedinou nemeckou enklávou na Gemeri (Wikipedia). Na latinskom gymnáziu v Dobšinej študoval Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, Karol Kuzmány (dobsina.sk).
Dobšiná is an old mining town located in a deep valley, on the border of the Slovak Ore Mountains and Slovak Paradise (dobsina.sk), at an elevation of 459 meters above sea level. With an area of 82.73 km2, it is home to 5,657 inhabitants. The Hungarian name of the town is Dobsina, the German name is Dobschau, and in Latin, it is Dobsinium (Wikipedia). The name is likely derived from the Dobšinský Stream, mentioned in 1320 as Dupsina fluvius. Nearby attractions include the Dobšinská Ice Cave, the Betliar Castle, and Dedinky – Mlynky (dobsina.sk). The European Hill Climb Championship in car racing is held here annually on the Dobšiná – Dobšinský Hill route (Wikipedia).
The town was founded in the 13th century at the initiative of the Bebekovci family. It had a developed mining and iron industry and trade. In 1326, it gained town privileges. Limonite and siderite were the main resources mined here (dobsina.sk). In the 16th century, Dobšiná belonged to the Štítnik Castle domain (Wikipedia). In 1584, the town was plundered by the Turks and was later restored by German immigrants from other mining regions of eastern Slovakia. Archival documents label Dobšiná as the first steel-producing town in Hungary (dobsina.sk). In 1680, the first blast furnace in Slovakia was built here (estranky.sk). In the 19th century, Dobšiná was the only German enclave in Gemer (Wikipedia). Notable individuals who studied at the Latin Gymnasium in Dobšiná include Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, and Karol Kuzmány (dobsina.sk).
Dobšina avrilo pal o bari chaj. Amen peske palo than lel pe ola, ande o pindral ola, anďe o Slovak Ore Mountains thaj o Slovak Paradise (dobsina.sk), andal 459 metrura pal o patro. Pal o plo, 82.73 km2, xal lel 5,657 romane. O mangipengo nav le Dobšina, o jeno nav le Dobschau, thaj le Latin, o Deli (Wikipedia). O nav sikavel anďi Dobšinský Stream, si anďi 1320 sikavela sar Dupsina fluvius. So kerde maj angluno thaj Dobšinská Ice Cave, o Betliar Castle, thaj o Dedinky – Mlynky (dobsina.sk). O Evropako Hill Climb Championship an ove Duj (Wikipedia).
O chaj phenel pe ke le Dobšina astarel ande o 13. ande o rat o Bebekovci phuv. Amen vi phuv peski mangel te džanel te ačhel so mangipe thaj odelipe. Ando 1326, anďal meste pravutni. Limonit thaj siderit phirenca o mal šaj te džal ove (dobsina.sk). Ande o 16. ande o rat, Dobšina phenela ando štítnicko hradno paša (Wikipedia). Ando 1584, le townge phirela pali o Turkosa, thaj xalena phurela pali o Germano manuša kaj phenel o jekh ande ola minačipa vasta anglo vasta vasta slovakia. O archivako dokumento odova Dobšiná sar o but berš. Ando 1680, odova ande Dobšiná ando Slovakia o jekh but pava (estranky.sk). Ande o 19. ande o rat, Dobšiná ande o Gemer ovel lel pal o Germano (Wikipedia). An le Latin Gymnasium pe Dobšina phenel so si Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, thaj Karol Kuzmány (dobsina.sk).
Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Polia, Fotografie
Krásnohorské Podhradie
Hits: 2489
Krásnohorské Podhradie leží v Rožňavskej kotline, v doline potoka Pača v nadmorskej výške 369 metrov nad morom (obeckrasnohorskepodhradie.sk). Na ploche 23.2 km2 tu žije 2 660 obyvateľov (Wikipedia). Krásnohorské Podhradie spolu s Pačou, Krásnohorskou Dlhou Lúkou a Jovicami a hradom Krásna Hôrka boli v roku 1243 majetkom zvanom Plešivec. Na mieste dnešného hradu stálo opevnenie. V polovici 13. storočia tu územie osídľovali Maďari. Pre nimi tu boli Slovania. Historické názvy obce: Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka, Krásnohorské Podhradí. Maďarský názov Krasznahorkaváralja. Obyvatelia sa živili baníctvom (obeckrasnohorskepodhradie.sk), tkáčstvom, garbiarstvom, kožušníctvom, pastierstvom (retep.sk), v 19. storočí poľnohospodárstvom (obeckrasnohorskepodhradie.sk). Začiatkom 15. storočia bola obec mýtnou stanicou (retep.sk). V roku 1773 mala obec 280 obyvateľov aj vďaka moru, ktorý vyhubil takmer 90 % obyvateľstva. V roku 1785 tu už žilo 876 obyvateľov (obeckrasnohorskepodhradie.sk).
Krásnohorské Podhradie is situated in the Rožňava Basin, in the valley of the Pača stream at an elevation of 369 meters above sea level ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). Covering an area of 23.2 km2, the village is home to 2,660 residents ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). In 1243, Krásnohorské Podhradie, along with Pača, Krásnohorská Dlhá Lúka, Jovice, and Krásna Hôrka Castle, was part of an estate known as Plešivec. The site of the current castle originally had fortifications. In the mid-13th century, the territory was settled by Hungarians, preceded by Slavs. Historical names of the village include Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka, and Krásnohorské Podhradie. The Hungarian name is Krasznahorkaváralja. The residents were engaged in mining, weaving, tanning, furrier’s trade, and pastoralism. In the 19th century, agriculture became predominant ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/).
Krásnohorské Podhradie a Rožňavai medencében található, a Pača-patak völgyében, tengerszint feletti magassága 369 méter ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). A 23,2 km2 területű faluban 2 660 lakos él ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). 1243-ban Krásnohorské Podhradie, Pača, Krásnohorská Dlhá Lúka, Jovice és a Krásna Hôrka vára együttesen a Plešivec nevű birtok része volt. A jelenlegi vár helyén eredetileg erődítmények álltak. A 13. század közepén a területet magyarok telepítették be, előttük szlávok éltek itt. A falu történelmi nevei közé tartozik a Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka és a Krásnohorské Podhradie. A magyar neve Krasznahorkaváralja. A lakosok bányászkodással, szövészel, bőrgyártással, szőrmeiparral és állattenyésztéssel foglalkoztak. A 19. században a mezőgazdaság vált dominánssá ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/)).
Krajina, Slovensko, Fotografie
Grajnár
Hits: 2094
Grajnár je sedlo medzi Malou Knolou a Javorom vo Volovských vrchoch. Leží v nadmorskej výške 1023 metrov nad morom. Spája cesty zo Spišskej Novej Vsi a Rožňavy. Križujú sa tu viaceré turistické chodníky. Kedysi tu bol motorest Javor (Wikipedia).
Grajnár is a saddle between Malá Knola and Javor in the Volovské Mountains. It is located at an altitude of 1023 meters above sea level. It connects the roads from Spišská Nová Ves and Rožňava. Several hiking trails intersect here. There used to be a restaurant called Javor at this location.
