Krajina, Slovensko, Fotografie

Banícke mesto Dobšiná

skala
Hits: 3889

Dobšiná je staré banícke mesto. Leží v hlbokom údolí, na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského raja (dobsina.sk), v nadmorskej výške 459 metrov nad morom. Na ploche 82.73 km2 žije 5657 obyvateľov. Maďarský názov je Dobsina, nemecký Dobschau, latinsky Dobsinium (Wikipedia). Názov je odvodený pravdepodobne od Dobšinského potoka, ktorý sa v roku 1320 uvádza ako Dupsina fluvius. Neďaleko sa nachádza Dobšinská ľadová jaskyňa, Kaštieľ v Betliari, Dedinky – Mlynky (dobsina.sk). Každoročne sa tu konajú Majstrovstvá Európy v pretekoch automobilov do vrchu na trase Dobšiná – Dobšinský kopec (Wikipedia).

Mesto bolo založené v 13. storočí z podnetu Bebekovcov. Malo vyvinutý banský a železiarsky priemysel a obchod. Už v roku 1326 získalo mestské práva. Ťažil sa tu najmä limonit a siderit (dobsina.sk). V 16. storočí patrila Dobšiná pod štítnické hradné panstvo (Wikipedia). V roku 1584 mesto vyrabovali , obnovené bolo nemeckými prisťahovalcami z iných banských oblastí.východného Slovenska. Archívne označujú Dobšinú ako prvé oceliarske mesto Uhorska (dobsina.sk). V roku 1680 tu bola postavená prvá vysoká pec na Slovensku (estranky.sk). V 19. storočí bola Dobšiná už jedinou nemeckou enklávou na Gemeri (Wikipedia). Na latinskom gymnáziu v Dobšinej študoval Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, Karol Kuzmány (dobsina.sk).

Dobšiná is an old mining town located in a deep valley, on the border of the Slovak Ore Mountains and Slovak Paradise (dobsina.sk), at an elevation of 459 meters above sea level. With an area of 82.73 km2, it is home to 5,657 inhabitants. The Hungarian name of the town is Dobsina, the German name is Dobschau, and in Latin, it is Dobsinium (Wikipedia). The name is likely derived from the Dobšinský Stream, mentioned in 1320 as Dupsina fluvius. Nearby attractions include the Dobšinská Ice Cave, the Betliar Castle, and Dedinky – Mlynky (dobsina.sk). The European Hill Climb Championship in car racing is held here annually on the Dobšiná – Dobšinský Hill route (Wikipedia).

The town was founded in the 13th century at the initiative of the Bebekovci family. It had a developed mining and iron industry and trade. In 1326, it gained town privileges. Limonite and siderite were the main resources mined here (dobsina.sk). In the 16th century, Dobšiná belonged to the Štítnik Castle domain (Wikipedia). In 1584, the town was plundered by the Turks and was later restored by German immigrants from other mining regions of eastern Slovakia. Archival documents label Dobšiná as the first steel-producing town in Hungary (dobsina.sk). In 1680, the first blast furnace in Slovakia was built here (estranky.sk). In the 19th century, Dobšiná was the only German enclave in (Wikipedia). Notable individuals who studied at the Latin Gymnasium in Dobšiná include Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, and Karol Kuzmány (dobsina.sk).

Dobšina avrilo pal o bari chaj. Amen peske palo than lel pe ola, ande o pindral ola, anďe o Slovak Ore Mountains thaj o Slovak Paradise (dobsina.sk), andal 459 metrura pal o patro. Pal o plo, 82.73 km2, xal lel 5,657 romane. O mangipengo nav le Dobšina, o jeno nav le Dobschau, thaj le Latin, o Deli (Wikipedia). O nav sikavel anďi Dobšinský Stream, si anďi 1320 sikavela sar Dupsina fluvius. So kerde maj angluno thaj Dobšinská Ice Cave, o Betliar Castle, thaj o Dedinky – Mlynky (dobsina.sk). O Evropako Hill Climb Championship an ove Duj (Wikipedia).

O chaj phenel pe ke le Dobšina astarel ande o 13. ande o rat o Bebekovci phuv. Amen vi phuv peski mangel te džanel te ačhel so mangipe thaj odelipe. Ando 1326, anďal meste pravutni. Limonit thaj siderit phirenca o mal šaj te džal ove (dobsina.sk). Ande o 16. ande o rat, Dobšina phenela ando štítnicko hradno paša (Wikipedia). Ando 1584, le townge phirela pali o Turkosa, thaj xalena phurela pali o Germano manuša kaj phenel o jekh ande ola minačipa vasta anglo vasta vasta slovakia. O archivako dokumento odova Dobšiná sar o but berš. Ando 1680, odova ande Dobšiná ando Slovakia o jekh but pava (estranky.sk). Ande o 19. ande o rat, Dobšiná ande o Gemer ovel lel pal o Germano (Wikipedia). An le Latin Gymnasium pe Dobšina phenel so si Pavol Jozef Šafárik, Juraj Palkovič, Pavol Dobšinský, thaj Karol Kuzmány (dobsina.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Polia, Fotografie

Krásnohorské Podhradie

skala
Hits: 2482

Krásnohorské Podhradie leží v Rožňavskej kotline, v doline potoka Pača v nadmorskej výške 369 metrov nad morom (obeckrasnohorskepodhradie.sk). Na ploche 23.2 km2 tu žije 2 660 obyvateľov (Wikipedia). Krásnohorské Podhradie spolu s Pačou, Krásnohorskou Dlhou Lúkou a Jovicami a hradom Krásna Hôrka boli v roku 1243 majetkom zvanom Plešivec. Na mieste dnešného hradu stálo opevnenie. V polovici 13. storočia tu územie osídľovali Maďari. Pre nimi tu boli . Historické názvy : Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka, Krásnohorské Podhradí. Maďarský názov Krasznahorkaváralja. Obyvatelia sa živili baníctvom (obeckrasnohorskepodhradie.sk), tkáčstvom, garbiarstvom, kožušníctvom, pastierstvom (retep.sk), v 19. storočí poľnohospodárstvom (obeckrasnohorskepodhradie.sk). Začiatkom 15. storočia bola obec mýtnou stanicou (retep.sk). V roku 1773 mala obec 280 obyvateľov aj vďaka moru, ktorý vyhubil takmer 90 % obyvateľstva. V roku 1785 tu už žilo 876 obyvateľov (obeckrasnohorskepodhradie.sk).

Krásnohorské Podhradie is situated in the Rožňava Basin, in the valley of the Pača stream at an elevation of 369 meters above sea level ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). Covering an area of 23.2 km2, the village is home to 2,660 residents ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). In 1243, Krásnohorské Podhradie, along with Pača, Krásnohorská Dlhá Lúka, Jovice, and Krásna Hôrka Castle, was part of an estate known as Plešivec. The site of the current castle originally had fortifications. In the mid-13th century, the territory was settled by Hungarians, preceded by Slavs. Historical names of the village include Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka, and Krásnohorské Podhradie. The Hungarian name is Krasznahorkaváralja. The residents were engaged in mining, weaving, tanning, furrier’s trade, and pastoralism. In the 19th century, agriculture became predominant ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/).

Krásnohorské Podhradie a Rožňavai medencében található, a Pača-patak völgyében, tengerszint feletti magassága 369 méter ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). A 23,2 km2 területű faluban 2 660 lakos él ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). 1243-ban Krásnohorské Podhradie, Pača, Krásnohorská Dlhá Lúka, Jovice és a Krásna Hôrka vára együttesen a Plešivec nevű birtok része volt. A jelenlegi vár helyén eredetileg erődítmények álltak. A 13. század közepén a területet magyarok telepítették be, előttük szlávok éltek itt. A falu történelmi nevei közé tartozik a Karaznahurka, Crasnahor, Craznahorka, Craznahurka, Crahnyhorka és a Krásnohorské Podhradie. A magyar neve Krasznahorkaváralja. A lakosok bányászkodással, szövészel, bőrgyártással, szőrmeiparral és állattenyésztéssel foglalkoztak. A 19. században a mezőgazdaság vált dominánssá ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/)).

Krajina, Slovensko, Fotografie

Grajnár

skala
Hits: 2084

Grajnár je sedlo medzi Malou Knolou a Javorom vo Volovských vrchoch. Leží v nadmorskej výške 1023 metrov nad morom. Spája zo Spišskej Novej Vsi a Rožňavy. Križujú sa tu viaceré turistické chodníky. Kedysi tu bol motorest Javor (Wikipedia).

Grajnár is a saddle between Malá Knola and Javor in the Volovské Mountains. It is located at an altitude of 1023 meters above sea level. It connects the roads from Spišská Nová Ves and Rožňava. Several hiking trails intersect here. There used to be a restaurant called Javor at this location.

 

Krajina, Slovensko, Fotografie

Hrhov a jeho rybníky

skala
Hits: 2783

Hrhov sa nachádza v gemersko-turnianskom krase, v doline Turnianskeho potoka. ktorý domáci nazývajú Derék (hrhov.sk). Pri obci sa nachádzajú Hrhovské . Boli vybudované v 50-tych rokoch 20. storočia na mieste močarísk, sú využívané na rýb. zarástli pálkou a inými vodnými rastlinami a stali sa tak hniezdiskom vodných vtákov. Lokalita je Významným vtáčím územím. Vyskytujú sa tu kačice, potápky, volavky, druhy Podiceps cristatus, Tachybabptus ruficolis, Anas platyrhynchos, Aythya ferina, Aythya fuligula, Ardea cinerea, Egretta alba, Ixobrychus minutus, Botaurus stellaris, Circus aeruginosus (Slavomír Szabó).

Hrhov is situated in the -Turniansky Karst, in the valley of the Turniansky Creek, locally known as Derék (hrhov.sk). Near the village, you can find the Hrhov ponds. Constructed in the 1950s on marshland, these ponds are utilized for fish farming. Over time, the lakes have become overgrown with reeds and other aquatic plants, turning them into nesting grounds for water birds. The area is a Significant Bird Area, hosting a variety of species including ducks, diving ducks, herons, and other birds such as Podiceps cristatus, Tachybaptus ruficollis, Anas platyrhynchos, Aythya ferina, Aythya fuligula, Ardea cinerea, Egretta alba, Ixobrychus minutus, Botaurus stellaris, Circus aeruginosus (Slavomír Szabó).

Hrhov a Gemer-Turna Karsztban található, a Turna-patak völgyében, amelyet a helyiek Deréknek hívnak (hrhov.sk). A falu közelében találhatók a Hrhov-tavak. Az 1950-es években močarisként kialakult tavakat halgazdálkodásra használják. Az évek során a tavak náddal és más vízinövényekkel nőttek be, így a vízimadarak fészkelőhellyé váltak. A terület Jelentős Madárvédelmi Terület, ahol különféle fajok élnek, beleértve a kacsákat, búvármadarakat, gólyákat és más madarakat, mint például a Podiceps cristatus, Tachybaptus ruficollis, Anas platyrhynchos, Aythya ferina, Aythya fuligula, Ardea cinerea, Egretta alba, Ixobrychus minutus, Botaurus stellaris, Circus aeruginosus (Slavomír Szabó).

Krajina, Slovensko, Horné Považie, Fotografie

Hričovské Podhradie

skala
Hits: 2878

Na území súčasného Hričovského Podhradia bolo slovanské sídlisko. Na hradnom vrchu bolo veľkomoravské sídlisko a pravdepodobne drevený hrad. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1265 pod názvom Hrichow, neskôr Hrychov. Názov Hričovské Podhradie sa objavuje až v roku 1808. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, rozšírené bolo včelárstvo, , ovocinárstvo, lesníctvo, furmanstvo a neskôr aj pltníctvo. Z drobných remesiel mali zastúpenie mlynári, pekári, kováči a tesári (hricovskepodhradie.ocu.sk).

Obec Hričovské Podhradie je súčasťou Euroregiónu Beskydy. Na ploche 2.04 km2 v nej žije 374 obyvateľov. Nedávno sa tu zaviedla tradícia „Hradných dní„, počas ktorých budú prebiehať rôzne kultúrne a športové akcie (hricovskepodhradie.ocu.sk). Leží v doline Závadského potoka. Južnú časť chotára v Súľovských skalách tvoria treťohorné vápenité zlepence, zvetrávaním ktorých vznikli zaujímavé skalnaté útvary. Napr. chránená pamiatka Hričovská skalná ihla (hricovskepodhradie.ocu.sk) a Hričovské rify (Wikipedia). Leží v nadmorskej výške 323 metrov nad morom (Wikipedia).

In the territory of present-day Hričovské Podhradie, there was a Slavic settlement. On the castle hill, there was a Great Moravian settlement and probably a wooden castle. The first written mention of the village is from 1265 under the name Hrichow, later Hrychov. The name Hričovské Podhradie appears only in 1808. The inhabitants were mainly engaged in agriculture, with beekeeping, herding, fruit growing, forestry, carting, and later rafting being widespread. Among the small crafts, there were millers, bakers, blacksmiths, and carpenters (hricovskepodhradie.ocu.sk).

The village of Hričovské Podhradie is part of the Euroregion Beskydy. In an area of 2.04 km2, 374 inhabitants live there. Recently, the tradition of „Castle Days“ has been introduced, during which various cultural and sports events will take place (hricovskepodhradie.ocu.sk). It is located in the valley of Závadský Creek. The southern part of the cadastral area in the Súľov Rocks consists of Tertiary calcareous conglomerates, weathering into interesting rocky formations. For example, the protected monument Hričovská Skalná Ihla (Hričovská Rock Needle) (hricovskepodhradie.ocu.sk) and Hričovské Rify (Wikipedia). It is situated at an elevation of 323 meters above sea level (Wikipedia).