Vindšachtské jazero je v obci Štiavnické Bane. Je jedným z 24 tajchov v okolí Banskej Štiavnice, v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva „Banská Štiavnica„. Z informačnej tabule som sa dozvedel, že tajch dal návrh pozastaviť Matej Kornel Hell v roku 1710. Hrádza bola postavená v rokoch 1712 až 1715. Cieľom bola ochrana štôlne Horná Bieberová pred podzemnou vodou. V roku 1729 a 1747 bola opravená Samuelom Mikovínym. Opráv si Vindšachta vyžiadala v 18. storočí, okrem spomínaných, viacero. Tajch mal dva samostatné zberné jarky: Hlavný piargsky jarok a Široký jarok. Náhonný jarok bol vybudovaný v roku 1715. Voda z neho sa najskôr využívala na vodný pohon s brzdiacim zariadením na dopravu rudy a hlušiny v banských šachtách. Neskôr voda slúžila pre potreby stúp pod šachtou Leopold. Prepadová voda s vyčerpanou banskou vodou sa využívala aj na pohon úpravníckych zariadení v Štefultovskej doline. Neskôr sa voda s náhonného jarku používala na pohon vodnostĺpcových čerpacích zariadení. Dnešné pomery hovoria o tom, že objem nádrže pri maximálnej hladine je 305 800 m3, plocha 44 000 m2, maximálna hĺbka je 14.2 m, dĺžka hrádze 237.1 m (Informačná tabuľa). Leží v nadmorskej výške 688 metrov nad morom (uvzsr.sk). Tajch je priamo napojený na Horný Dekýšsky jarok, dal sa však napúšťať aj z Počúvadelského tajchu cez známu „výhybku“ jarkového systému na Krížnej, prostredníctvom Richňavských tajchov a cez tajch Bakomi. Tajch Veľká Vindšachta je spolu s nižším tajchom Evička už storočie vyhľadávaným strediskom oddychu, rekreácie a vodných športov (bajkomktajchom.sk).
Tajch slúžil na zásobovanie vody pre potreby banského priemyslu, najmä pre poháňanie vodných kolies na ťažbu a spracovanie rudy. Základným princípom fungovania tajchov bolo hromadenie vody z prítokov pomocou priehrady. Následne sa táto voda využívala na poháňanie vodných zariadení prostredníctvom špeciálnych vodných náhonov. Tajch Vindšachtské jazero bol súčasťou rozsiahlej siete tajchov, ktorá zabezpečovala stabilný zdroj vody pre potreby banského priemyslu. Bol aj symbolom technickej vyspelosti stredovekých banských inžinierov. Ich stavba vyžadovala precízne meranie a plánovanie, a ich údržba si vyžadovala neustálu starostlivosť.
V súčasnosti je Tajch Vindšachtské jazero nielen technickým pamätníkom minulosti, ale aj prírodným a rekreačným územím. Okolie jazera je obľúbeným miestom pre turistiku a oddych, kde návštevníci môžu objavovať históriu a krásy prírody. Tajch Vindšachtské jazero ostáva dôležitým spojencom medzi minulosťou a súčasnosťou, pripomínajúc nám význam a vývoj banského priemyslu, ktorý ovplyvnil formovanie krajiny a spoločnosti na Slovensku.
Vindšachta Lake is situated in the village of Štiavnické Bane and is one of the 24 reservoirs in the vicinity of Banská Štiavnica, within the Protected Landscape Area of Štiavnické Vrchy. It is part of the UNESCO World Heritage site „Banská Štiavnica.“ From the information board, I learned that the concept for the reservoir was proposed by Matej Kornel Hell in 1710. The dam was constructed between 1712 and 1715 with the aim of protecting the Upper Bieberová Adit from underground water. Samuel Mikovíny repaired it in 1729 and 1747. The Vindšachta Shaft required multiple repairs in the 18th century, in addition to the mentioned ones. The reservoir had two separate drainage ditches: the Main Piargsky Ditch and the Wide Ditch. The supply ditch was built in 1715. Initially, its water was used for water-powered transportation of ore and gangue in the mining shafts with a braking device. Later, the water served the needs of the Leopold shaft. The overflow water, along with the depleted mining water, was also used to power the processing facilities in the Štefultovska Valley. Later, the water from the supply ditch was used to drive water-column pumping devices. Current conditions state that the reservoir’s volume at maximum capacity is 305,800 m3, the area is 44,000 m2, the maximum depth is 14.2 m, and the dam’s length is 237.1 m (Information board). It is located at an elevation of 688 meters above sea level (uvzsr.sk). The reservoir is directly connected to the Upper Dekýš Ditch but could also be filled from the Počúvadelské Reservoir through the well-known „switch“ of the ditch system to Krížna, via the Richňava Reservoirs and the Bakomi Reservoir. Vindšachta Lake, along with the lower Evička Reservoir, has been a popular center for relaxation, recreation, and water sports for centuries (bajkomktajchom.sk).
The reservoir served as a water supply for the needs of the mining industry, especially for powering water wheels used in ore extraction and processing. The fundamental principle of how reservoirs operated involved accumulating water from tributaries using a dam. Subsequently, this water was utilized to drive water-powered machinery through specialized water channels. Vindšachta Lake Reservoir was part of an extensive network of reservoirs that ensured a stable water source for the mining industry’s requirements. It also stood as a symbol of the technical proficiency of medieval mining engineers. Their construction required precise measurement and planning, and their maintenance demanded continuous care.
Today, Vindšachta Lake Reservoir is not only a technical monument of the past but also a natural and recreational area. The lake’s surroundings are a popular destination for hiking and relaxation, where visitors can explore the history and beauty of nature. Vindšachta Lake Reservoir remains an essential link between the past and the present, reminding us of the significance and evolution of the mining industry that influenced the shaping of the landscape and society in Slovakia.
