Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Ľudská príroda, Biotopy, Fotografie

Dedinky, vodné nádrže Palcmanská a Dobšinská Maša

skala
Hits: 3643

Dedinky sú obcou na Hornom Gemeri (dedinky.eu), v údoli Hnilec, pod južnými svahmi planiny Geravy. Na území Národného parku Slovenský raj (Zdroj: neznámy). V obci žije asi 300 obyvateľov v nadmorskej výške 795 metrov nad morom. Vznikla v roku 1933 zlúčením baníckych osád Štefanovce a Imrichovce (dedinky.eu). Imrichovce boli banskou osadou zo 14. storočia, jej názov je odvodený od zemepána Imricha Csákyho. Štefanovce boli rovnako banskou osadou zo 14. – 15 storočia (dedinky.eu). V roku 1960 bola k obci pripojená aj Dobšinská Maša. Charakter sformovala vodná nádrž Palcmanská Maša, postavená v 50-tych rokoch 20. storočia (dedinky.eu). Palcmanská Maša je najväčšia vodná nádrž v Slovenskom raji. Jej účelom je akumulovanie pre vodnú elektráreňv Dobšinej, vyrovnanie prietok rieky Hnilec a pre rekreačné účely. Jej objem môže dosiahnuť viac ako 11 miliónov m3 vody. Zatopená plocha má rozlohu 86.5 hektárov (wikipedia.sk). Palcmanská Maša patrí k najchladnejším nádržiam u nás. Obec ponúka turistom možnosti ubytovania a aktívneho pohybu v prírode (wordpress.com).

Dedinky is a village located in Upper (dedinky.eu), in the valley of the Hnilec River, beneath the southern slopes of the Geravy Plateau. Situated within the territory of the Slovak Paradise National Park (Source: unknown), the village is home to approximately 300 residents at an elevation of 795 meters above sea level. It was established in 1933 through the merger of the mining settlements of Štefanovce and Imrichovce (dedinky.eu). Imrichovce was a mining settlement dating back to the 14th century, named after the landowner Imrich Csáky. Štefanovce similarly served as a mining settlement in the 14th to 15th centuries (dedinky.eu). In 1960, Dobšinská Maša was also annexed to the village. The character of the village was significantly shaped by the Palcmanská Maša reservoir, constructed in the 1950s (dedinky.eu). Palcmanská Maša is the largest reservoir in the Slovak Paradise. Its purpose includes water accumulation for the Dobšiná hydroelectric power plant, regulation of the Hnilec River flow, and recreational use. The reservoir’s capacity can reach over 11 million m3 of water, covering an area of 86.5 hectares (wikipedia.sk). Palcmanská Maša is among the coldest reservoirs in the country. The village offers accommodation options and opportunities for outdoor activities to tourists (wordpress.com).

Krajina, Slovensko, Príroda, Malé Karpaty, Ľudská príroda, Fotografie

Vodná nádrž Buková

skala
Hits: 3987

Buková je vodná nádrž na potoku Hrudky v Bukovskej kotline, neďaleko Buková, v strednej časti Malých Karpát. Veľmi blízko je vrch Havranica so zrúcaninou Ostrého Kameňa (topky.sk) – kedysi letné sídlo grófa Pálfyho (bukova.sk). Plocha vodnej je 0.28 km2 (reviry.sk). Vodná nádrž slúži najmä na zavlažovanie okolitých obcí a na rybárčenie. V letnom období sa stáva obľúbeným turistickým centrom (topky.sk). Niekedy je vodná nádrž nazývaná aj Hrudky (slovakianguide.com). Nad priehradou sa vypína najvyšší vrch Malých Karpát Záruby (bukova.sk).

Buková is a reservoir located on the Hrudky stream in the Bukovská kotlina, near the village of Buková in the central part of the Small Carpathians. Very close to it is the peak Havranica with the ruins of Ostrý Kameň (topky.sk) – once the summer residence of Count Pálfy (bukova.sk). The surface area of the reservoir is 0.28 km2 (reviry.sk). The water reservoir primarily serves for irrigating the surrounding villages and fishing. During the summer, it becomes a popular tourist center (topky.sk). Sometimes the reservoir is also referred to as Hrudky (slovakianguide.com). Towering above the dam is the highest peak of the Small Carpathians, Záruby (bukova.sk).

Krajina, Slovensko, Príroda, Ľudská príroda, Liptov, Fotografie

Liptovská Mara – vodná nádrž pod Vysokými Tatrami

skala
Hits: 3759

Liptovská Mara je obrovská vodná nádrž na slovenské pomery. Najmä z jej južnej strany poskytuje krásny pohľad na Západné a Vysoké Tatry.

Je súčasťou Vážskej kaskády. Vybudovaná bola v rokoch 1969 – 1975, pri výstavbe bolo zaplavených 13 obcí, 12 celkom: Čemice, Demčín, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (stará), Nižné a Vyšné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie a čiastočne Liptovský Trnovec. Presídlených bol viac ako 4 tisíc obyvateľov. Jej objem 360.5 miliónov m3 ju radí za najväčšiu vodnú nádrž na Slovensku. Zemná priehrada je vysoká 43.5 metra, konštrukčná výška je 52 metrov. Pri výstavbe sa použilo napr. 11 miliónov m3 zeminy. Hlavným účelom priehrady je protipovodňová , ale slúži aj na výrobu elektrickej energie, pod hrádzou sa nachádzajú 4 turbíny s výkonom 198 MW a čiastočne na rekreačné účely (Wikipedia).

Liptovská Mara is an immense reservoir by Slovak standards, offering a beautiful view of the Western and High Tatras, especially from its southern side.

It is part of the Cascade and was constructed between 1969 and 1975. During its construction, 13 villages were flooded, including 12 entirely: Čemice, Demčín, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (old), Nižné and Vyšné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie, and partially Liptovský Trnovec. Over 4 thousand residents were relocated. With a volume of 360.5 million m3, it ranks as the largest reservoir in Slovakia. The earth dam is 43.5 meters high, with a structural height of 52 meters. Approximately 11 million m3 of soil was used in its construction. The primary purpose of the dam is flood protection, but it also serves for hydroelectric power generation. There are four turbines beneath the dam with a total capacity of 198 MW. Additionally, the reservoir is utilized for recreational purposes (Wikipedia).

, ,

Krajina, Slovensko, Príroda, Ľudská príroda, Fotografie

Počúvadlo – tajch neďaleko Banskej Štiavnice

skala
Hits: 3310

Počúvadlo – Pockhauser Teich (banskastiavnica.sk), sa nachádza v Štiavnických vrchoch, vznikla v roku 1775 vďaka Jozefovi Karolovi Hellovi pre potreby banských a úpravnických zariadení. Je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva. Tvorí ju až päť hrádzí, má najrozsiahlejší systém zberných jarkov. Sitniansky má až 4630 metrov, ďalšie sú Dolný Počúvadelský, Horný Počúvadelský, Počúvadelský, Tatársky. Maximálna hĺbka je 10.8 metrov. V súčasnosti Počúvadlo slúži na rekreačné účely (pocuvadlo.sk). Jeho rozloha je 12.3 hektárov, do 19-teho storočia Počúvadlu patrilo európske prvenstvo za výšku hrádze 29.6 metrov (banskastiavnica.sk). Objem vodnej nádrže v roku 1855 bol 745 300 m3 (banskastiavnica.sk). Dvorská komora vo Viedni schválila jeho realizáciu s nákladmi 71 485 florénov a 30 grajciarov začiatkom roku 1775 kvôli nedostatku pre čerpacie a ťažné stroje na vodu ale najmä pre úpravnícke zariadenia – stupy (banskastiavnica.sk).

Na stavbe pracovali hlavne haviari, murári, nádenníci, vylievači vody, vrátkari, chlapci so svetlom, furmani a dozorcovia. Je zaujímavé, že medzi robotníkmi prevažovali ženy. Stavba sa ukončila 26. mája 1779 s nákladmi 106 322 florénov a 56 grajciarov, predražila sa v dôsledku havárií.  z vodnej nádrže sa vypúšťala štôlňou spopod hrádze na severnej strane nádrže. Vodu bolo možné v prípade potreby z náhonného jarku odraziť do Dekýšskej  v oblasti „Čertova záhrada“, v ktorej bolo ešte v roku 1925 funkčných 16 vodných mlynov. Pomocou prítokových jarkov bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 000 000 m3 vody. Výpustné zariadenie na vypúšťacej stôlni je v súčasnosti nefunkčné (banskastiavnica.sk).

Počúvadlo – Pockhauser Teich (banskastiavnica.sk) is located in the Štiavnické Vrchy (Štiavnica Mountains) and was created in 1775 by Jozef Karol Hell for the needs of mining and ore-dressing facilities. It is part of the World Cultural Heritage site. It consists of up to five dams and has the most extensive system of collection ditches. Sitniansky alone measures up to 4630 meters, and others include Dolný Počúvadelský, Horný Počúvadelský, Počúvadelský, and Tatársky. The maximum depth of the reservoir is 10.8 meters. Currently, Počúvadlo serves recreational purposes (pocuvadlo.sk). Its area is 12.3 hectares. Until the 19th century, Počúvadlo held the European record for the dam’s height, reaching 29.6 meters (banskastiavnica.sk). The volume of the water reservoir in 1855 was 745,300 m3 (banskastiavnica.sk). The Viennese Court Chamber approved its implementation with costs of 71,485 florins and 30 grajciars at the beginning of 1775 due to a lack of water for pumping and hauling machines but primarily for ore-dressing facilities – ore chutes (banskastiavnica.sk).

Mainly miners, masons, day laborers, water casters, gatekeepers, boys with lights, teamsters, and overseers worked on the construction. Interestingly, women predominated among the workers. The construction was completed on May 26, 1779, with costs totaling 106,322 florins and 56 grajciars, exceeding the budget due to accidents. Water from the reservoir was released through a gallery under the dam on the northern side of the reservoir. In case of need, water could be diverted from the feed ditch to the Dekýšska Valley in the area known as „Čertova záhrada,“ where 16 water mills were still functional in 1925. Through feeder ditches, it was possible to transport around 2,000,000 m3 of water in favorable years. The discharge facility on the outlet adit is currently non-functional (banskastiavnica.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Príroda, Slovenské, Ľudská príroda, Umenie, Stavby, Fotografie

Svätý Anton

skala
Hits: 6452

Svätý Anton, predtým Antol, sa nachádza len kúsok od Banskej Štiavnice. Súčasťou je kaštieľ s krásnym parkom.

K obci usadlosti Rovne, Bažania a Macko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. Maďarský názov je Szenantal. Obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hutníctvom, lesníctvom, v kameňolome a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V polovici 20. storočia je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V 17. storočí získal panstvo Peter Koháry. Rodina Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník Karol Zachar, vlastným menom Karol Legény (wikipedia.sk).

Vo Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri krídla symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke – Dni sv. Huberta (SACR). Barokový kaštieľ je postavený na mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený (wikipedia.sk).

Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet poľovníctvo (geopark.sk). Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri (msa.sk). Barokovo – klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami (geopark.sk). Kaštieľ býva označovaný aj ako kaštieľ Antol, alebo Koháryovský kaštieľ. Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea (Wikipedia). Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva Sitno, Koháryovci (Bujnová et all, 2003). Svoje letné sídlo tu mal bulharský cár Ferdinand Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov (Terem). V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bulharský cár. Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali majetky a zariadili ich vkusne (Bujnová et all, 2003).

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus.  V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov (Zdroj: Informačná tabuľa). Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi  je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza grotta – umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, kaplnka Svätého Huberta (geopark.sk).

Celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend (banskastiavnica.sk).

St. Anthony, formerly known as Antol, is located just a short distance from . It features a castle with a beautiful park.

The village includes the settlements of Rovne, Bažania, and Macko. The first written mention of the village dates back to 1266. The village’s name comes from the original church dedicated to Saint Anthony the Hermit. Historical names of the village include Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. The Hungarian name is Szenantal. The residents were mainly engaged in mining, metallurgy, forestry, quarrying, and industrial enterprises in Banská Štiavnica. In the mid-20th century, the production of carved and painted nativity scenes became known. In the 17th century, the Koháry family acquired the estate. The Kohárys contributed to the development of St. Anthony. From 1826, the village belonged to the Coburgs. Ferdinand Coburg, the brother of the last owner of the castle, visited the village until 1944. A notable native of the village was the Slovak actor, theater director, and set designer Karol Zachar, whose real name was Karol Legény (wikipedia.sk).

In St. Anthony, there is a castle with a park, now a national cultural monument. The four wings of the building symbolize the four seasons, 12 chimneys represent the months, 52 rooms signify the weeks, and 365 windows stand for the days in a year. Today, it houses the Forestry, Woodcraft, and Agricultural Museum with numerous weapons and trophies. Every year, at the beginning of September, the castle hosts attractive hunting festivities – St. Hubert’s Days (SACR). The baroque castle was built on the site of a former fortress and was classicized in the early 19th century (wikipedia.sk).

The Hunting Exhibition is the only specialized one with nationwide scope. Hunting was first taught in Banská Štiavnica in 1808 (geopark.sk). It is the largest of its kind in Slovakia. The castle corridors showcase more than a thousand game trophies (msa.sk). Preceding the Baroque-classical castle in St. Anthony was a smaller fortified castle mentioned in the 15th century. In the 16th century, it was rebuilt to protect Banská Štiavnica from Turkish invasions (geopark.sk). The castle is also referred to as Antol Castle or Koháry Castle. It is the seat of the Forestry, Woodcraft, and Hunting Museum (Wikipedia). It was built at the beginning of the 18th century by the owners of the Sitno estate, the Kohárys (Bujnová et all, 2003). The Bulgarian tsar Ferdinand Coburg, belonging to the Sitno estate of the Kohárys, had his summer residence here. In 1826, the only daughter of the last male descendant of the Koháry family married Ferdinand Georg of Saxe-Coburg. The last of the Coburgs who lived in the castle was the versatile Ferdinand Coburg, the Bulgarian tsar from 1908 to 1918. He continued the happy tradition of enlightened, knowledgeable, and ambitious owners who improved their properties tastefully (Bujnová et all, 2003).

In the park, a giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) was planted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Another sequoia was planted in 1996. The surroundings are rich in protected species, including many endemics. In the park and the adjacent forest park, species such as Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiesii, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus can be found. The rare occurrence of natural roses, described by Andrej Kmeť, who worked here in the 19th century, is also present, with almost 300 cultivars (Source: Information board). The area includes a historical park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are connected by cascades and waterfalls, fed by a several-kilometer-long millrace from the Koplašský stream with unique aqueducts. In the park, there is also a grotto – an artificially created cave, a well with stone benches, wooden bridges, gazebos, and the Chapel of St. Hubert (geopark.sk).

The Museum in St. Anthony typically organizes the All-Slovak Hunting Festivities, St. Hubert’s Days, at the beginning of September over the weekend (banskastiavnica.sk).