Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Spiš, Fotografie

Spišský Štvrtok

skala
Hits: 3436

Spišský Štvrtok som navštívil pri svojom putovaní okolo Levoče.

Maďarský názov je Csütörtökhely, nemecký Donnersmarkt. Na niečo cez 14 km2 žije asi 2 500 obyvateľov. Leží na križovatke dávnych súčasných medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou. Na Levoču, Hrabušice a na Gemer.(wikipedia.sk). Leží v Hornádskej kotline v okrese Levoča. Je bránou do Slovenského raja. Myšia hôrka ráta svoj vek na 3500 rokov a nazývajú ju aj Spišskými Mykénmi. Obec bola už od 10. storočia trhovou osadou a strediskom spišských kopijníkov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263 (spisskystvrtok.sk). Okolie obce bolo osídlené už v praveku. Našli sa tu po človekovi z mladšej doby bronzovej i železnej – halštatskej. Najväčší význam však má objav pravekého organizovaného mestečka v Myšej Hôrke, ktoré bolo opevnené najstarším murivom v strednej Európe a život v ňom pulzoval pred 3500 rokmi. V blízkosti boli aj centrá slovanského veľkomoravského . Akiste na mieste dnešnej obce bola stará trhová osada. V 11. storočí sa obce zmocnili Maďari, obec pomenovali podľa uhorského kráľa na Villa sancti Ladislai – Obec svätého Ladislava. Svätý Ladislav sa stal patrónom obce. Ďalšie názvy obce: Quintoforum, Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi, Osada sv. Ladislava, Santus Ladislaus, Štwartok, Forumquintum, Donnersmark, Quinto, Zenthlazlou, Chetherthekhel, Csutortokhrly, Donners Marckt, Donnersmarkt, Štwrtek, Štvrtek, Štwartek, Doners-Marck, Čtwrtek, Cžtevrtek, Csötörtökfalu, Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok. V obci je kostol svätého Ladislava s kaplnkou Zápoľských. Spočiatku, ešte pred nájazdami Tatárov bol drevený, pri rekonštrukcii bol postavený v románskom slohu. V roku 1402 bol postavený nový gotický kostol, ktorý bol v 18. storočí barokizovaný klenbou (wikipedia.sk).

I visited Spišský Štvrtok during my journey around Levoča.

The Hungarian name of the village is Csütörtökhely, and the German name is Donnersmarkt. It is home to about 2,500 residents on an area of approximately 14 km2. It is situated at the crossroads of former trade routes between Poprad and Spišská Nová Ves, leading to Levoča, Hrabušice, and (wikipedia.sk). Located in the Hornád Basin in the Levoča district, Spišský Štvrtok serves as the gateway to Slovak Paradise. The Mouse Hill counts its age at 3,500 years and is also known as Mycenae. The village has been a market settlement and a center for Spiš spear makers since the 10th century. The first written mention of the village dates back to 1263 (spisskystvrtok.sk). The surrounding area was inhabited in prehistoric times, with traces of people from the younger Bronze Age and Iron Age (Hallstatt period). The most significant discovery is the prehistoric organized town in Mouse Hill, fortified with the oldest masonry in Central Europe, pulsating with life 3,500 years ago. In the vicinity, there were also centers of Slavic Great Moravian settlements. Likely, in the location of today’s village, there was an old market settlement. In the 11th century, the Hungarians seized the village, naming it after the Hungarian king as Villa sancti Ladislai – the Village of St. Ladislaus. St. Ladislaus became the patron saint of the village. Other names for the village include Quintoforum, Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi, Osada sv. Ladislava, Santus Ladislaus, Štwartok, Forumquintum, Donnersmark, Quinto, Zenthlazlou, Chetherthekhel, Csutortokhrly, Donners Marckt, Donnersmarkt, Štwrtek, Štvrtek, Štwartek, Doners-Marck, Čtwrtek, Cžtevrtek, Csötörtökfalu, Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok. The village has the Church of St. Ladislaus with the chapel of the Zápoľský family. Initially, before the Tatar invasions, it was a wooden church, and during reconstruction, a new Gothic church was built in 1402, later baroqueized in the 18th century with a vault (wikipedia.sk).

Spišský Štvrtok odwiedziłem podczas mojej podróży wokół Levoči.

Węgierska nazwa miejscowości to Csütörtökhely, niemiecka Donnersmarkt. Na obszarze około 14 km2 mieszka około 2 500 mieszkańców. Znajduje się na skrzyżowaniu dawnych szlaków między Popradem a Spišskou Novou Vsou. Leży blisko Levoči, Hrabušic i Gemeru (wikipedia.sk). Położona jest w kotlinie Hornád w okręgu Levoča. Jest bramą do Słowackiego Raju. Mysia Hôrka ma ponad 3500 lat i jest nazywana również Spišskými Mykenami. Miejscowość była już od X wieku osadą targową i centrum kopijników spiskich. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z roku 1263 (spisskystvrtok.sk). Okolice były już zamieszkane w pradziejach. Znaleziono tu ślady człowieka z młodszej epoki brązu i żelaza – okresu halsztackiego. Jednak najważniejsze jest odkrycie pradziejowego zorganizowanego miasteczka w Myšej Hôrke, które było umocnione najstarszym murem w środkowej Europie, a życie w nim tętniło 3500 lat temu. W pobliżu znajdowały się również ośrodki słowiańskiego osadnictwa wielkomorawskiego. Prawdopodobnie na miejscu dzisiejszej miejscowości istniała stara osada targowa. W XI wieku miejscowość została opanowana przez Węgrów, nazwano ją od węgierskiego króla Villa sancti Ladislai – Miasto św. Ladislava. Święty Ladislaus stał się patronem miejscowości. Inne nazwy miejscowości to: Quintoforum, Villa Santi Ladislai, Villa Santi Ladislavsi, Osada sv. Ladislava, Santus Ladislaus, Štwartok, Forumquintum, Donnersmark, Quinto, Zenthlazlou, Chetherthekhel, Csutortokhrly, Donners Marckt, Donnersmarkt, Štwrtek, Štvrtek, Štwartek, Doners-Marck, Čtwrtek, Cžtevrtek, Csötörtökfalu, Štvrtek nad Hernádom, Štvrtok. W miejscowości znajduje się kościół św. Ladislava z kaplicą Zápoľských. Początkowo, jeszcze przed najazdami Tatarów, był drewniany, a podczas rekonstrukcji został zbudowany w stylu romańskim. W 1402 roku wybudowano nowy gotycki kościół, który w XVIII wieku został zbarokizowany kopułą (wikipedia.sk).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Polia, Fotografie

Pusté Pole

skala
Hits: 2483

Šarišská obec Puste Pole leží v doline potoka Hradlová, na styku Levočských vrchov a pohoria Čergov. Nachádza sa v nadmorskej výške 560 metrov nad morom, severozápadne od rovnomenného sedla. Na rozlohe 3.24 km2 žije 222 obyvateľov. Od roku 1956 je obec odčlenená od Krivany. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1270 pod názvom Bachamezey. Dedina koncom 15. storočia zanikla, jej kataster spustol, čo sa odrazilo v pomenovaní Pusté Pole pri novo založenej obce Vislanka. V roku 1956 prevzala osamostatnením obec názov Pusté Pole (Wikipedia).

The village of Puste Pole is situated in the valley of the Hradlová stream, at the junction of the Levočské Vrchy and the Čergov mountain range. It is located at an altitude of 560 meters above sea level, northwest of the saddle of the same name. The village covers an area of 3.24 km2, and it is home to 222 residents. Since 1956, the village has been separate from the municipality of Krivany. The first written mention of the village dates back to 1270 under the name Bachamezey. By the end of the 15th century, the village disappeared, and its cadastre deteriorated, influencing the naming of Pusté Pole near the newly founded village of Vislanka. In 1956, the village adopted the name Pusté Pole through its independence (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Spiš, Fotografie

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

skala
Hits: 2515

Obec Ľubica leží neďaleko od Kežmarku, v nadmorskej výške 630 metrov nad morom. V chotári sa nachádzajú mnohé liečivé sírnaté (obeclubica.sk). Žije tu asi 4164 obyvateľov (obeclubica.sk), na ploche 76.53 km2 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1251. Od roku 1271 je kráľovským mestom. Historické názvy Ľubice: Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, Leibic (obeclubica.sk). V 14. storočí bolo mesto Ľubica väčšie než Kežmarok (slovakiana.sk). V 17. storočí stále Ľubica patrila k najbohatším spišským mestám. Pôsobilo tu množstvo cechov, súkenníci, čižmári, tkáči, kováči, krajčíri, kováči, remenári, kožušníci, murári, kamenári, garbiari, mäsiari, debnári, mlynári, tesári, kolári, sládkovia, pivovarníci. V rokoch 1412 až 1772 bola Ľubica v poľskom zálohu, spolu s ďalšími spišskými mestami. Aj v minulosti sa využívali liečivé sírne pramene, známe sú od roku 1714. Pri prameňoch vznikli , ktoré odsúdil k zánik vznik vojenského výcvikového priestoru Javorina v roku 1952. Medzi rokmi 1974 až 1992 bola Ľubica pričlenená ku Kežmarku (obeclubica.sk).

Ľubica is a village located near Kežmarok, situated at an altitude of 630 meters above sea level. The village has numerous healing sulfur springs within its territory. The population of Ľubica is approximately 4164 residents, and it covers an area of 76.53 km2. The first written mention of Ľubica dates back to the year 1251. Since 1271, it has held the status of a royal town. The historical names for Ľubica include Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, and Leibic. In the 14th century, Ľubica was larger than Kežmarok. During the 17th century, Ľubica remained one of the wealthiest towns in the region. Various guilds operated in the town, including clothiers, cobblers, weavers, blacksmiths, tailors, locksmiths, belt makers, furriers, masons, stonecutters, tanners, butchers, coopers, millers, carpenters, wheelwrights, and brewers. From 1412 to 1772, Ľubica was in Polish pledge along with other Spiš towns. The healing sulfur springs in Ľubica have been utilized since 1714. Bathhouses were established around the springs, but their existence was threatened by the creation of the military training area Javorina in 1952, leading to their eventual decline. From 1974 to 1992, Ľubica was administratively attached to Kežmarok.

Krajina, Slovensko, Fotografie

Šumiac – kraj pri Kráľovej holi

skala
Hits: 2270

Obec je známa nielen svojou prírodou, ale aj historickými a kultúrnymi pamiatkami. V Šumiaci sa nachádza niekoľko chrámov a kaplniek, ktoré svedčia o bohatej histórii tejto oblasti. Šumiac je obľúbeným miestom pre turistiku aj vďaka blízkosti Nízkych Tatier.

Na ploche 81.76 km2 tu žije 1310 obyvateľov (sumiac.sk), leží v nadmorskej výške 880 metrov nad morom (sumiac.sk). Obec vznikla ako poddanská dedina panstva Muránskeho hradu v 15. storočí (sumiac.sk). Vznikla na valaskom práve, písomne je doložená v roku 1573 (najkrajsikraj.sk). Pôvodnými obyvateľmi boli Rusíni (sumiac.sk). Historické názvy: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, Sumiacó (sumiac.sk). Nemecký názov je Königsberg bei Großrauschenbach (Wikipedia). Názov obce je odvodený od lesov obklopujúcich obec a šumu bystrých vôd, napájajúcich koryto Hrona (Wikipedia). Obyvatelia sa venovali paseniu oviec, dobytka, neskôr spracovaniu dreva, výrobou poľnohospodárskeho náradia z dreva a šindľov (sumiac.sk). Nachádzala sa tu píla a sklárska huta (najkrajsikraj.sk). 

V polovici 18. storočia sa obyvatelia živili pálením dreveného uhlia (sumiac.sk). V roku 1828 žilo v Šumiaci v 158 1846 obyvateľov (najkrajsikraj.sk). V 19. storočí bola postavená železnica do Brezna a neskôr až do Červenej . Do roku 1954 patrili Šumiacu Nová Maša, Švábovka, Valkovňa a Zlatno. Od roku 1960 patrí k obci osada Červená Skala (sumiac.sk). Dodnes sa tu zachovali drevené zrubové pod sedlovými strechami v otvorených dvoroch. Pitvory boli pôvodne studené, vykurovala sa len obielená izba zariadená účelovým nábytkom, pokrovcami a tkaninami (nizketatry.sk). V Šumiaci sa narodila spisovateľka Klára Jarunková (Wikipedia). V Šumiaci vznikol 15.1.1957 folklórny súbor Šumiačan. Súbor absolvoval tisícky vystúpení po celom svete. Nahral desiatky piesní pre Slovenský rozhlas, účinkoval v mnohých filmoch (facebook).

The village is known not only for its nature but also for its historical and cultural landmarks. In Šumiac, there are several churches and chapels that bear witness to the rich history of this area. Šumiac is a popular destination for tourism, thanks in part to its proximity to the Low Tatras. Šumiac is a village with an area of 81.76 km2, and it is home to 1310 residents, situated at an altitude of 880 meters above sea level. The village originated as a subject village of Muráň Castle in the 15th century and was established on Wallachian law, with written documentation dating back to 1573. The original inhabitants were Ruthenians. The historical names of the village include Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, and Sumiacó. The German name for the village is Königsberg bei Großrauschenbach. The name Šumiac is derived from the surrounding forests and the noise of clear waters feeding the Hron River channel. The residents were traditionally involved in sheep and cattle grazing, later engaging in wood processing, the production of agricultural tools from wood, and shingle making. There was a sawmill and a glassworks in the village, and in the mid-18th century, the inhabitants earned a living by producing charcoal. In 1828, Šumiac had 158 houses with 1846 inhabitants.

In the 19th century, a railway was built to Brezno, and later extended to Červená Skala. Until 1954, the settlements of Nová Maša, Švábovka, Valkovňa, and Zlatno belonged to Šumiac. Since 1960, the settlement of Červená Skala has been part of the village. The village is known for its well-preserved wooden log houses with saddle roofs in open courtyards. Traditional houses had cold rooms; only the whitewashed room with purposeful furniture, metalware, and fabrics was heated. Notably, the writer Klára Jarunková was born in Šumiac. On January 15, 1957, the Šumiačan Folk Ensemble was established, which has performed thousands of times worldwide, recorded numerous songs for Slovak Radio, and participated in many films.

Wieś jest znana nie tylko ze swojej przyrody, ale także z historycznych i kulturowych zabytków. W Šumiac znajduje się kilka kościołów i kaplic, które świadczą o bogatej historii tego obszaru. Šumiac to popularne miejsce turystyczne, również ze względu na bliskość Niskich Tatr. Na obszarze o powierzchni 81,76 km2 mieszka 1310 mieszkańców (sumiac.sk), leży na wysokości 880 metrów nad poziomem morza (sumiac.sk). Wieś powstała jako poddamska osada pod panowaniem zamku Muránsky w XV wieku (sumiac.sk). Powstała na prawie wołoskim i pisemnie udokumentowana została w 1573 roku (najkrajsikraj.sk). Pierwotnymi mieszkańcami byli Rusini (sumiac.sk). Historyczne nazwy to: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, Sumiacó (sumiac.sk). Niemiecka nazwa wsi to Königsberg bei Großrauschenbach (Wikipedia). Nazwa wsi pochodzi od lasów otaczających miejscowość i szumu bieżących wód, zasilających koryto Hrona (Wikipedia). Mieszkańcy zajmowali się wypasaniem owiec, bydła, później obróbką drewna, produkcją drewnianego narzędzi rolniczych i gontów (sumiac.sk). Istniała tu tartak i huta szkła (najkrajsikraj.sk).

W połowie XVIII wieku mieszkańcy utrzymywali się z wypalania drewna na węgiel drzewny (sumiac.sk). W 1828 roku w Šumiaci mieszkało w 158 domach 1846 mieszkańców (najkrajsikraj.sk). W XIX wieku zbudowano kolej do Brezna, a później aż do Červenej Skaly. Do 1954 roku Šumiac obejmował osady Nová Maša, Švábovka, Valkovňa i Zlatno. Od 1960 roku osada Červená Skala należy do wsi (sumiac.sk). Do dzisiaj zachowały się tu drewniane domy z bali pod siodłowymi dachami na otwartych podwórzach. Izby były pierwotnie zimne, ogrzewano tylko bielonym pomieszczeniem wyposażonym w meble, pokrycia i tkaniny (nizketatry.sk). W Šumiaci urodziła się pisarka Klára Jarunková (Wikipedia). W Šumiaci 15 stycznia 1957 roku powstał zespół folklorystyczny Šumiačan. Zespół dał tysiące wystąpień na całym świecie. Nagrali dziesiątki piosenek dla Słowackiego Radia, występowali w wielu filmach (facebook).

Krajina, Slovensko, Myjava, Fotografie

Kopaničiarska obec Priepasné

skala
Hits: 2421

Rozloha je 13.71 km2 (priepasne.sk), leží v nadmorskej výške 343 metrov nad morom (Wikipedia). Žije tu 384 obyvateľov (Wikipedia). Názov obce je údajne odvodený od slova „pasenie“. Obce vznikla odčlenením od obce Košariská v roku 1957. Až do roku 1926 bolo Priepasné súčasťou Brezovej. Osídlenie obce je kopaničiarske, 19 lokálnych osídlení: Podmlynárová, Dlhý Vršek (Haluzice, Výhon a Pažite), U Potúčkov, U Kázikov, U Bielych, U Bachárov, U Blatniakov, U Čúvalov, Batíková, U Kopeckých, U Mosnáčkov, Končiny, U Zubákov, U Hrajnohov, U Markov, U Petráši, U Ševcov, Jandech Dolina a Jurčatári (priepasne.sk). O vzniku obce hovorí povesť, podľa ktorej garbiar Potúček utekal z Liptovského Mikuláša pred Turkami na miesto, ktoré sa dnes nazýva „U Potúčkov“ (priepasne.sk).

The village has an area of 13.71 km2 (priepasne.sk) and is situated at an elevation of 343 meters above sea level (Wikipedia). It is home to 384 inhabitants (Wikipedia). The name of the village is allegedly derived from the word „pasenie“ (grazing). The village was established by separating from the village Košariská in 1957. Until 1926, Priepasné was part of Brezová. The settlement of the village is characterized by hilly terrain with 19 local settlements: Podmlynárová, Dlhý Vršek (Haluzice, Výhon a Pažite), U Potúčkov, U Kázikov, U Bielych, U Bachárov, U Blatniakov, U Čúvalov, Batíková, U Kopeckých, U Mosnáčkov, Končiny, U Zubákov, U Hrajnohov, U Markov, U Petráši, U Ševcov, Jandech Dolina, and Jurčatári (priepasne.sk). According to a legend, the village’s origin is associated with the story of the tanner Potúček, who fled from Liptovský to the place now called „U Potúčkov“ to escape the Turks (priepasne.sk).