Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Spiš, Fotografie

Spišský Hrhov

Hits: 3005

Územie dnešnej obec bolo osídľované v neolite, 450 pred n.l.. sa tu usádzali od obdobia Veľkej Moravy (9 – 10. storočie). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243. Usadil sa tu významný spišský kolonizačný rod, ktorý neskôr dostal šľachtické rodové meno podľa názvu Gergew, alebo de Gyrgow. V čase nemeckej kolonizácie sa za potokom Lodzina usadili Sasi a vytvorili novú dedinu – Nemecký Hrhov. V roku 1280 sa Slováci a Sasi spájajú do jednej . Rod de Gyrgow sa pomaďarčil na Gyorgy, obec im patrila až do roku 1885, kedy všetok ich majetok kúpil uhorský šľachtic Vidor Csáky. Hrhov bol ich až do novembra 1944. Na prelome storočí pozvali Csákyovci poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve a iných remeslách (spisskyhrhov.sk).

Od čias Veľkej Moravy je pre oblasť Spiša typické pestovanie a spracovanie ľanu, v čom vynikali obyvatelia osád na území dnešného Spišského Hrhova. Od pomenovania remeselníkov s ľanom, ktorých volali gargovia pochádzajú aj najstaršie pomenovania obce – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia vynikali aj zhotovovaním predmetov na spracovanie ľanu, akými boli barda, bidla, ostatné časti krosien: cepi, cerľice – trlice na ručné trepanie, cjefki na navíjanie priadze, vretená, snovadliny, haspľe – motovidlá, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – motacie zariadenia, piesty, rafi – na odstraňovanie semien z ľanu, česáky, grample – na mykanie ľanu. Rozvinuté bolo aj košikárstvo, kováčstvo, kožiarstvo, drevorubačstvo, mlynárstvo, výroba zvoncov, výroba predmetov pre stravovanie, odievanie, staviteľstvo, tkáčstvo, tehliarstvo, šindliarstvo, výroba sviečok, výšivkárstvo, čipkárstvo, výroba šperkov, hudobných nástrojov, hračiek. V súčasnosti dochádza k renesancii ľudovej umeleckej výroby, na čo má Spišský Hrhov výborné predpoklady (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov je obec nachádzajúca sa na východe Slovenska v okrese Spišská Nová Ves. Patrí do Prešovského kraja a leží v blízkosti pohoria Levočské vrchy. Medzi významné patrí aj kostol svätého Michala Archaniela. Neďaleko je Zároveň Slovenský raj.


The territory of the present-day village was settled in the Neolithic period around 450 BC. Slavs began to inhabit the area during the Great Moravian period (9th – 10th century). The first written mention of the village dates back to the year 1243. A significant colonization family settled here, later acquiring a noble family name based on the village’s name – Gergew or de Gyrgow. During the time of German colonization, Saxons settled across the Lodzina stream, forming a new village – German Hrhov. In 1280, Slovaks and Saxons merged into a single village. The de Gyrgow family Hungarianized their name to Gyorgy, and they owned the village until 1885 when all their property was bought by the Hungarian noble Vidor Csáky. Hrhov was under their ownership until November 1944. At the turn of the century, the Csáky family invited agricultural experts from Saxony, who brought modern technologies in cattle farming, horticulture, vegetable farming, and other crafts (spisskyhrhov.sk).

Since the times of Great Moravia, the Spiš region has been characterized by the cultivation and processing of flax, in which the inhabitants of settlements in the present-day Spišský Hrhov excelled. The oldest names of the village, such as Gargow, Gurgow, Gurhew, originated from the naming of flax craftsmen called gargovia. Gargovia excelled in the production of tools for flax processing, such as barda, bidla, other parts of looms: cepi, cerľice – reels for hand spinning, cjefki for winding yarn, vretená, snovadliny, haspľe – winding devices, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – winding devices, piesty, rafi – for removing seeds from flax, česáky, grample – for combing flax. Basketry, blacksmithing, tanning, logging, milling, bell making, production of items for food, clothing, construction, weaving, brick making, shingle making, candle making, embroidery, lace making, jewelry making, musical instruments, and toy making were also well-developed. Currently, there is a renaissance in folk artistic production, for which Spišský Hrhov has excellent conditions (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov is a village located in the eastern part of Slovakia, in the Spišská Nová Ves district. It belongs to the Prešov Region and is situated near the Levočské vrchy mountains. Among the significant buildings is the Church of St. Michael the Archangel. Nearby is also the Slovak Paradise.


Obszar dzisiejszej wsi był zasiedlany już w neolicie, około 450 lat przed naszą erą. Słowianie zaczęli się osiedlać tutaj od czasów Wielkiej Morawy (IX – X wiek). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1243. Osiedlili się tu znaczący spišski ród kolonizacyjny, który później przyjął szlacheckie nazwisko od nazwy wsi – Gergew lub de Gyrgow. W czasie niemieckiej kolonizacji, za potokiem Lodzina, osiedlili się Sasowie, zakładając nową wioskę – Niemiecki Hrhov. W 1280 roku Słowacy i Sasowie połączyli się w jedną wioskę. Rodzina de Gyrgow zmieniła swoje nazwisko na Gyorgy, a wieś była ich własnością aż do 1885 roku, kiedy całą ich posiadłość zakupił węgierski szlachcic Vidor Csáky. Hrhov był ich do listopada 1944 roku. Na przełomie wieku Csákyowie zaprosili specjalistów rolnictwa z Saksonii, którzy wprowadzili nowoczesne technologie w hodowli bydła, ogrodnictwie, warzywnictwie i innych rzemiosłach (spisskyhrhov.sk).

Od czasów Wielkiej Morawy, charakterystyczną cechą dla obszaru Spisza jest uprawa i przetwarzanie lnu, w czym wyróżniali się mieszkańcy osad na obszarze dzisiejszego Spišského Hrhova. Od nazwy rzemieślników pracujących z lnem, których nazywano gargovia, pochodzą najstarsze nazwy wsi – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia wyróżniali się również wytwarzaniem przedmiotów do przetwarzania lnu, takich jak sztyc, cep, pozostałe części krosna: cepi, cerľice – trlice do ręcznego przędzenia, cjefki do nawijania nici, wrzeciona, snovadliny, haspľe – motowidła, kołowrąbki, kúdele, tłuki, szmertki – urządzenia do nawijania lnu. Rozwinięte było również wikliniarstwo, kowalstwo, garbarstwo, wycinka drzewa, młynarstwo, produkcja dzwonów, produkcja przedmiotów do jedzenia, ubioru, budownictwo, tkactwo, ceglarstwo, dachówkarstwo, produkcja świec, haftowanie, koronkarstwo, produkcja biżuterii, instrumentów muzycznych, zabawek. Obecnie dochodzi do renesansu ludowego rzemiosła artystycznego, do czego Spišský Hrhov ma doskonałe warunki (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov to wieś położona na wschodzie Słowacji, w powiecie Spišská Nová Ves. Należy do kraju Preszowskiego i znajduje się w pobliżu gór Levočské vrchy. Wśród ważnych budowli jest Kościół św. Michała Archanioła. W pobliżu znajduje się także Słowacki Raj.


Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Stavby, Fotografie

Múzeum slovenskej dediny v Martine

Hits: 7855

Skanzen v Martine je národopisnou expozíciou (muzeum.sk). Nachádza sa v Jahodníckych hájoch, na východ od mesta Martin (Wikipedia). Podáva obraz ľudového staviteľstva, bývania a spôsobu života našich predkov z obdobia druhej polovice 19. a prvej polovice 20. storočia z oblastí severozápadného Slovenska – Oravy, Liptova a Kysúc. A neskôr aj Turca (muzeum.sk). Prvý zámer výstavby vznikol v roku 1930. Základný kameň expozície bol položený v roku 1967. Sprístupnený bol v roku 1972 (muzeum.sk). Od roku 2004 je v celoročnej prevádzke (Wikipedia). V areáli sa nachádza 143 objektov na ploche 15.5 hektára (skanzenmartin.sk). Od roku 1991 múzeum pravidelne organizuje s ukážkami tradičnej ľudovej výroby, remesiel, zvykoslovia a folklóru, napr. Michalský jarmok, Detská nedeľa, na dedine a Veľká noc na dedine (skonline.sk).

K najpozoruhodnejším stavbám patrí zemianska usadlosť z Vyšného Kubína z roku 1748. Je tu napr. kováčska dielňa zo Suchej , olejáreň z Oravského Veselého, horáreň a krčma z Oravskej Polhory, sýpky a zemiakové jamy zo Sedliackej Dubovej, Zuberca a Dlhej nad Oravou, kaplnka zo Bzín a Krušetnice, krčma z Oravskej Polhory z roku 1811 (wordpress.com), rímskokatolícky kostol z Rudna z roku 1792, filagória zo Slovenského Pravna, voziareň z Moškovca. Objekt z Turčeka predstavuje karpatských Nemcov z kremnickej oblasti z konca 30-tych rokov 20. storočia. Súčasťou je Romano drom – Cesta Rómov, ktorá je expozíciou Múzea kultúry Rómov na Slovensku (skonline.sk).


„The Open-Air Museum in is a folk exhibition located in Jahodnícke háje, east of the town of Martin (Wikipedia). It presents a portrayal of folk architecture, housing, and the way of life of our ancestors from the second half of the 19th and the first half of the 20th century in the northwestern regions of Slovakia – , , and Kysuce, and later also Turiec (muzeum.sk). The initial concept for its construction emerged in 1930, and the foundation stone was laid in 1967. It was opened to the public in 1972 (muzeum.sk). Since 2004, it has been in year-round operation (Wikipedia). The area encompasses 143 structures on 15.5 hectares (skanzenmartin.sk). Since 1991, the museum regularly organizes events featuring demonstrations of traditional folk production, crafts, customs, and folklore, such as Michalský jarmok, Detská nedeľa, Vianoce na dedine, and Veľká noc na dedine (skonline.sk).

Among the most notable buildings is the manor settlement from Vyšný Kubín dating back to 1748. Other structures include a blacksmith workshop from Suchá Hora, an oil mill from Oravský Veselý, a mountain hut and inn from Oravská Polhora, granaries, and potato pits from Sedliacka Dubová, Zuberca, and Dlhá nad Oravou, a chapel from Bzín and Krušetnica, and an inn from Oravská Polhora built in 1811 (wordpress.com). The Roman Catholic church from Rudno, constructed in 1792, the filagoria from Slovenské Pravno, a carriage house from Moškovec, and a building from Turček representing Carpathian Germans from the Kremnica area in the late 1930s are also part of this impressive collection. Additionally, there is Romano drom – The Road of the Roma, an exposition representing the Museum of Romani Culture in Slovakia (skonline.sk).“


Skanzen w Martinie to ekspozycja etnograficzna (muzeum.sk). Znajduje się w Jahodníckich hájoch, na wschód od miasta Martin (Wikipedia). Przedstawia obraz ludowej architektury, mieszkalnictwa i życia naszych przodków z okresu drugiej połowy XIX wieku i pierwszej połowy XX wieku z obszarów północno-zachodniej Słowacji – Orawy, Liptowa i Kysucy. Później również z Turca (muzeum.sk). Pierwsza koncepcja budowy powstała w 1930 roku. Kamień węgielny ekspozycji został położony w 1967 roku. Udostępniony został w 1972 roku (muzeum.sk). Od 2004 roku działa przez cały rok (Wikipedia). Na terenie znajduje się 143 obiekty na powierzchni 15,5 hektara (skanzenmartin.sk). Od 1991 roku muzeum regularnie organizuje wydarzenia z pokazami tradycyjnego rzemiosła ludowego, rzemiosł, zwyczajów i folkloru, takie jak Jarmark Michała, Dziecięca Niedziela, Boże Narodzenie na wsi i Wielkanoc na wsi (skonline.sk).

Do najbardziej niezwykłych budowli należy ziemianin usytuowany w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skansenie znajduje się warsztat kowalski z Suchej Hory, olejarnia z Oravského Veselého, huta i karczma z Oravskej Polhory, spichlerze i piwnice z Sedliackej Dubovej, Zubercy i Dłhej nad Oravou, kapliczka z Bzína i Krušetnice, karczma z Oravskej Polhory z 1811 roku (wordpress.com), kościół rzymskokatolicki z Rudna z 1792 roku, filagoria ze Slovenského Pravna, wozownia z Moškovca. Obiekt z Turčeka przedstawia Karpackich Niemców z okolic Kremnicy z końca lat 30. XX wieku. Częścią jest Romano drom – Droga Romów, która jest ekspozycją Muzeum Kultury Romów na Słowacji (skonline.sk).