2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Krupina – jedno z najstarších slovenských miest

skala
Hits: 5114

Kru­pi­na je na pol­ces­te medzi Ban­skou Bys­tri­cou a Šaha­mi a medzi Zla­tý­mi Morav­ca­mi a Lučen­com. Je to his­to­ric­ké mes­to ležia­ce na pome­dzí Štiav­nic­kých vrchov a Kru­pin­skej pla­ni­ny. Na okra­ji his­to­ric­ké­ho regi­ó­nu sied­mich stre­do­slo­ven­ských ban­ských miest. V lis­ti­nách sa spo­mí­na už od 12. sto­ro­čia. V roku 1244 zís­ka­lo mest­ské výsa­dy a sta­lo sa slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom (Ras­ti­slav Sabu­cha). V Kru­pi­ne, nemec­ky Karp­fen, maďar­sky Kor­po­na žilo v roku 2005 7 812 oby­va­te­ľov. Leží v nad­mor­skej výš­ke 262 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia ENG). Oko­lie Kru­pi­ny bolo osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej. V stre­do­ve­ku sem priš­li Slo­vá­ci. Kru­pi­na pat­rí medzi naj­star­šie mes­tá na Slo­ven­sku (Wiki​pe​dia​.sk). Plno­hod­not­né stre­do­ve­ké mes­to z Kru­pi­ny vytvo­ri­li nemec­kí kolo­nis­ti, kto­rí priš­li do tej­to oblas­ti kon­com 12. a začiat­kom 13. sto­ro­čia. V roku 1241 mes­to spus­to­ši­li Tatá­ri. Neskôr mes­to ohro­zo­va­li Tur­ci, aj pre­to boli vybu­do­va­né stráž­ne veže – var­tov­ky, z kto­rých sa tá na vrchu Stra­ža­vár zacho­va­la (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč). Pod­zem­né chod­by sú tak­mer pod celým his­to­ric­kým cen­trom. Zrej­me sa v nich pri­már­ne skla­do­va­li potra­vi­ny. Veľ­ké piv­ni­ce vyvo­lá­va­jú množ­stvo otá­zok, v jed­nej z nich, pod sta­rou rad­ni­cou, muči­li bosor­ky. Prá­ve tu upá­li­li naj­viac stríg na našom úze­mí. Tra­du­je sa, že posled­nú bosor­ku v Euró­pe upá­li­li v roku 1741 prá­ve v Kru­pi­ne. V mes­te sa nachá­dza­jú tzv. Turec­ké stud­ne – vyte­sa­né otvo­ry do ska­ly, mož­no stud­ne z kto­rých Tur­ci napá­ja­li kone (Dag­mar Teliš­čá­ko­vá). Po roku 1989 malo mes­to ako jed­no z prvých miest na Slo­ven­sku káb­lo­vú tele­ví­ziu a miest­ne tele­víz­ne vysie­la­nie. Zača­li vychá­dzať Hon­tian­ske novi­ny (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč).

Z Kru­pi­ny pochá­dza spi­so­va­teľ a kňaz Karol Bra­xa­to­ris, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, pro­zaič­ka, redak­tor­ka a pub­li­cis­t­ka Ele­na Maróthy-​Šoltésová, herec Viliam Poló­nyi. Pôso­bil tu hudob­ný skla­da­teľ Eugen Suchoň, spi­so­va­teľ Jozef Cíger Hron­ský (Wiki​pe​dia​.sk), štu­do­val tu Marián Labu­da (Miro­slav Lukáč).

Kru­pi­na is situ­ated hal­fway bet­we­en Ban­ská Bys­tri­ca and Šahy and bet­we­en Zla­té Morav­ce and Luče­nec. It is a his­to­ri­cal town loca­ted on the bor­der of the Štiav­nic­ké Vrchy and Kru­pin­ská Pla­ni­na regi­ons, on the edge of the his­to­ric regi­on of the seven Cen­tral Slo­vak mining towns. It is men­ti­oned in docu­ments from the 12th cen­tu­ry. In 1244, it gai­ned town pri­vi­le­ges and beca­me a free roy­al town (Ras­ti­slav Sabu­cha). In Kru­pi­na, kno­wn as Karp­fen in Ger­man and Kor­po­na in Hun­ga­rian, the­re were 7,812 inha­bi­tants in 2005. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 262 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia ENG). The sur­roun­dings of Kru­pi­na were inha­bi­ted in the youn­ger Sto­ne Age, and Slo­vaks sett­led here in the medie­val peri­od. Kru­pi­na is among the oldest towns in Slo­va­kia (Wiki​pe​dia​.sk). Ger­man colo­nists who arri­ved in the late 12th and ear­ly 13th cen­tu­ries sha­ped Kru­pi­na into a fully-​fledged medie­val town. In 1241, the town was devas­ta­ted by the Tatars. Later, it faced thre­ats from the Turks, lea­ding to the cons­truc­ti­on of guard towers, one of which, on Stra­ža­vár Hill, still stands today (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč). Under­ground tun­nels extend bene­ath almost the enti­re his­to­ri­cal cen­ter, like­ly used pri­ma­ri­ly for sto­ring food. Lar­ge cel­lars rai­se many ques­ti­ons; in one of them, bene­ath the old town hall, alle­ged wit­ches were tor­tu­red. It is said that the last witch in Euro­pe was bur­ned at the sta­ke in Kru­pi­na in 1741. The city is home to the so-​called Tur­kish Wells — car­ved ope­nings into the rock, possib­ly wells from which the Turks wate­red the­ir hor­ses (Dag­mar Teliš­čá­ko­vá). After 1989, the city was among the first in Slo­va­kia to have cab­le tele­vi­si­on and local tele­vi­si­on bro­ad­cas­ting. The Hon­tian News­pa­pers began to be pub­lis­hed (Vla­di­mír Júda, Miro­slav Lukáč).

Notab­le indi­vi­du­als from Kru­pi­na inc­lu­de wri­ter and priest Karol Bra­xa­to­ris, poet Andrej Slád­ko­vič, pro­se wri­ter, edi­tor, and pub­li­cist Ele­na Maróthy-​Šoltésová, actor Viliam Poló­nyi. The music com­po­ser Eugen Suchoň, wri­ter Jozef Cíger Hron­ský (Wiki​pe​dia​.sk), and actor Marián Labu­da stu­died in Kru­pi­na (Miro­slav Lukáč).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Veže

Vartovka – strážna veža nad Krupinou

skala
Hits: 6940

Var­tov­ka sa nachá­dza nad mes­tom Kru­pi­na. Na roz­hra­ní Štiav­nic­kých vrchov a Kru­pin­skej pla­ni­ny vo výš­ke 393 m n.m (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), na kop­ci Tanis­tra­vár /​Sta­ži­var (Ras­ti­slav Sabu­cha). Táto stráž­na veža bola posta­ve­ná v rokoch 1564 – 1571. Kedy­si okrem stráž­nej veže stá­la na kop­ci aj pev­nosť, nazý­va­ná Diev­čen­ský hrad, resp. Panen­ský hrad. Slú­ži­la naj­mä pro­ti Tur­kom (turis​tik​.sk). Neskôr Var­tov­ka infor­mo­va­la o pohy­be povs­ta­lec­kých a cisár­skych voj­sk. podob­ne ako napr. var­tov­ky pri hra­de Čab­raď, na Sit­ne, pri Ban­skej Štiav­ni­ci, Zvo­le­ne, Ban­skej Bys­tri­ci, Ľubie­to­vej. Je vyso­ká 13 met­rov (vir​tu​al​tra​vel​.sk).

Var­tov­ka is situ­ated abo­ve the town of Kru­pi­na, at the junc­tu­re of the Štiav­nic­ké Vrchy (Štiav­ni­ca Hills) and the Kru­pin­ská Pla­ni­na, at an ele­va­ti­on of 393 meters abo­ve sea level (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), on the hill Tanistravár/​Staživar (Ras­ti­slav Sabu­cha). This watch­to­wer was erec­ted bet­we­en 1564 and 1571. In the past, along­si­de the watch­to­wer, the­re also sto­od a for­tress on the hill kno­wn as Diev­čen­ský hrad or Panen­ský hrad. It pri­ma­ri­ly ser­ved as a defen­se against the Turks (turis​tik​.sk). Later on, Var­tov­ka ser­ved as a means of com­mu­ni­ca­ti­on regar­ding the move­ments of rebel and impe­rial armies, simi­lar to other watch­to­wers at Čab­raď Cast­le, Sit­no, Ban­ská Štiav­ni­ca, Zvo­len, Ban­ská Bys­tri­ca, and Ľubie­to­vá. The tower stands at a height of 13 meters (vir​tu​al​tra​vel​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Tvrdošín

skala
Hits: 2271

Tvrdo­šín je naj­star­šie mes­to na Ora­ve, v kto­rom dnes žije asi 9300 oby­va­te­ľov. V roku 1265 sa mes­to spo­mí­na ako Toar­do­si­na. Dre­ve­ný gotic­ký Kos­tol všet­kých svä­tých v Tvrdo­ší­ne pochá­dza z polo­vi­ce 15. sto­ro­čia. 7.7.2008 bol zapí­sa­ný do Zozna­mu sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho a prí­rod­né­ho dedič­stva UNESCO. Bol rekon­štru­ova­ný v rokoch 1986 – 1993. Dneš­ná podo­ba je rene­sanč­ná úpra­va kos­to­lí­ka z rokov 1650, 1653 – 1654. Rari­tou je baro­ko­vý oltár z 2. polo­vi­ce 17. až začiat­ku 18. sto­ro­čia. Archi­tek­tú­ru tvrdo­šín­ske­ho dre­ve­né­ho kos­to­la nemô­že­me zara­diť do tra­dič­né­ho vývo­ja. Vychá­dza z čis­tých slo­ho­vých prv­kov a vyhý­ba sa ľudo­vej tra­dí­cii. Vytvá­ra vlast­né ume­lec­ké hod­no­ty odliš­né od bež­né­ho vidiec­ke­ho pro­stre­dia. Nie je to eklek­ti­ciz­mus, je to vytvo­re­nie cel­kom novej hod­no­ty, kto­rá priam vola­la po záchra­ne (tvrdo​sin​.sk).

Tvrdo­šín is the oldest town in Ora­va, whe­re app­ro­xi­ma­te­ly 9,300 inha­bi­tants resi­de today. In 1265, the town was men­ti­oned as Toar­do­si­na. The wooden Got­hic Church of All Saints in Tvrdo­šín dates back to the mid-​15th cen­tu­ry. On July 7, 2008, it was insc­ri­bed on the UNESCO World Cul­tu­ral and Natu­ral Heri­ta­ge List. The church under­went recons­truc­ti­on from 1986 to 1993. Its pre­sent form repre­sents a Renais­san­ce modi­fi­ca­ti­on from 1650, 1653 – 1654. A rari­ty wit­hin is the Baro­que altar from the second half of the 17th to the ear­ly 18th cen­tu­ry. The archi­tec­tu­re of the wooden church in Tvrdo­šín does not fit into the tra­di­ti­onal deve­lop­ment, avo­iding folk tra­di­ti­on and deri­ving from pure sty­lis­tic ele­ments. It cre­a­tes its own artis­tic valu­es, dis­tinct from ordi­na­ry rural sur­roun­dings. It is not eclec­ti­cism but the cre­a­ti­on of an enti­re­ly new value that cal­led for pre­ser­va­ti­on (tvrdo​sin​.sk).

Tvrdo­šín to naj­stars­ze mias­to na Ora­wie, w któ­rym obe­cnie miesz­ka oko­ło 9300 miesz­ka­ńców. W roku 1265 mias­to wspom­nia­no jako Toar­do­si­na. Dre­wnia­ny gotyc­ki Kości­ół Wszys­tkich Świ­ętych w Tvrdo­šín pocho­dzi z poło­wy XV wie­ku. 7 lip­ca 2008 roku został wpi­sa­ny na Lis­tę Świa­to­we­go Dzie­dzict­wa Kul­tu­ro­we­go i Przy­rod­nic­ze­go UNESCO. Kości­ół przes­ze­dł rekons­trukc­ję w latach 1986 – 1993. Jego obec­na for­ma to rene­san­so­wa mody­fi­kac­ja z lat 1650, 1653 – 1654. Rary­ta­sem jest baro­ko­wy ołtarz z dru­giej poło­wy XVII do poc­ząt­ku XVIII wie­ku. Archi­tek­tu­ra dre­wnia­ne­go kości­oła w Tvrdo­šín nie mie­ści się w tra­dy­cyj­nym rozwo­ju, uni­ka­jąc ludo­wej tra­dyc­ji i wywo­dząc się z czys­tych ele­men­tów sty­lo­wych. Twor­zy włas­ne war­to­ści artys­tycz­ne, odręb­ne od zwy­kłe­go wiej­skie­go otoc­ze­nia. To nie jest eklek­tyzm, lecz stwor­ze­nie zupe­łnie nowej war­to­ści, któ­ra wzy­wa­ła do ochro­ny (tvrdo​sin​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post