Rodina, Verejnosti

Zdroje genealogických a historických poznatkov

skala

Zdroje, z ktorých môžete čerpať informácie sú rôzne. Nie je práve najľahšie sa o nich dozvedieť, preto niektoré z nich uvediem. Ja by som každému, koho aspoň trochu zaujíma jeho pôvod, prípadne rodina, odporúčal v prvom rade sa opýtať svojich vlastných rodičov, starých rodičov, strýkov atď na svoju rodinu. Tam by mali všetci začať, aj tí, ktorí si myslia, že od nich vedia dosť. Ak toto absolvujete, budete mať kostru, na ktorej sa dá stavať. Nie vždy sú tieto informácie na 100 % pravdivé, ale je to výborná pomôcka. Okrem toho, človek sa dozvie popri tom kopec vecí, ktoré v papieroch nemôže nájsť. Nasleduje tá ťažšia stránka. Matriky a archívy a iné inštitúcie. Netreba však zabúdať na časopisy, knihy, múzeá, fary atď. Samozrejme, že aj Internet môže pomôcť pri hľadaní, týka sa to najmä zahraničia. Ktovie, dnešný informačný svet sa rozvíja chvalabohu aj týmto smerom, možno sa dočkáme aj kvalitných informácií …

Naša rodina, Rodina

Poznámky z histórie týkajúcej sa našej rodiny

skala

Dňa 20.12.1944 v neskorých večerných hodinách došlo k bombardovaniu mesta rumunskými lietadlami, ktoré po osvetlení mesta „Stalinovými sviečkami“ zhadzovali na mesto asi 40 bômb. Na Židlove boli úplne boli úplne rozbité a zmetené domy napr. Jozefa Ševčíka, Jozefa Kána, Jána Vrbovského. V dome Jozefa Ševčíka bol zabitý maďarský podporučík, dvaja vojaci a štyria boli ťažko zranení. Pri bombardovaní zahynuli títo civilní obyvatelia: napr. Pavlína Kánová, rod. Lovichová, Agneša Fašková …

Naša rodina, Rodina, Verejnosti

Miestne mená na Horehroní

skala

V oblasti, z ktorej pochádza vetva Kaclíkovcov a Dugátovcov, sa vyskytujú často nasledovné mená a pomenovania obyvateľov domov. Niektoré z týchto názvov sa ujali ako prezývky, niekedy dokonca aj ako úradné mená. Je dôležité ich poznať už aj z toho dôvodu, že často si ľudia pamätajú skôr tieto miestne názvy ako skutočné mená. Okrem toho slúžia na bližšiu špecifikáciu jednotlivých vetiev rodokmeňa. Ja spomeniem, tie ktoré som zistil v celej spádovej oblasti vo Filipove a okolí. Druhý pád, ktorý je za menom prímenia nižšie, je osobitý svojím dialektom, vyjadruje trebárs odpoveď na otázku „kam ideme“ – napr. „do Chyžkov“. Situácia dospela do takého štádia, že dnes sa niektoré prímenia používajú ako priezviská spolu s pôvodným, napr. Faško-Rudáš. Iná situácia je napr. keď niekomu vraveli Jano z lúky. Dnes žijú v Brezne Zlukyovci, najprv to však bol …