2007, 2008, 2009, 2010, 2011, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Považský Inovec – jadrové pohorie na západnom Slovensku

Hits: 6266

Považský Inovec je jadrové pohorie na západnom Slovensku. Patrí do Fatransko-tatranskej oblasti. Pri jeho dĺžke 48 km a premenlivej šírke 15 až 25 km zaberá rozlohu 600 km². Najvyšším bodom členitej vrchoviny je vrch Inovec (1 042 m n.m.). Má zložitú geologickú stavbu. Je bohatý na pramene minerálnych vôd. Stretávajú sa tu teplomilné a horské druhy rastlín. Ľudské osídlenie je tu doložené od staršej kamennej doby. Najmä v severnej časti je pomerne vysoký výskyt prameňov minerálnej vody – takzvané kyselky. Medzi najdôležitejšie pramene patria termy vyvierajúce cez tektonické zlomy v Piešťanoch, v oblasti Kúpeľného ostrova. Ide o vzácny druh liečivej vody dosahujúcej teplotu až 60°C. Živočíchy sa tu vyskytujú v hojnom množstve. Od zástupcov hmyzu (fuzáče, roháče, rôzne motýle) cez obojživelníky (salamandra škvrnitá, skokany), plazy (slepúch, jašterice, vretenica), vtáky (z dravcov ojedinele orol kráľovský a sokol rároh, myšiaky, jastraby, zo spevavcov napr. sýkorky, žltochvosty, ďatle) (Wikipedia). Pomenovanie „Inovec“ súvisí s tým, že vrchol najvyššej hory sa často zaleskne podobne ako inovať (infoglobe.sk). Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí veľkomoravský dvorec Kostolec nad obcou Ducové, kostolík svätého Juraja pri Nitrianskej Blatnici, hrady Beckov, Topoľčany, Tematín a Hlohovec. V jaskyni Čertova pec pod Havranom sa našlo najstaršie jaskynné osídlenie na Slovensku (skonline.sk). Zaujímavými lokalitami je aj napr. Zoofarma Modrová, vrch Marhát.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, 2010, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie, Zrúcaniny

Beckovský hrad

Hits: 2655

Beckov postavili v polovici 13. storočia na mieste neskorogotického sídliska a veľkomoravského hradiska z 9. storočia (Zdroj: Informačná tabuľa). Je postavený na 70 metrov vysokom brale (pamiatky.net). Spomína sa už v Anonymovej kronike z prelomu 12, a 13. storočia (pramen.info), pod označením Blundus (bathory.sk). Patril ku obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy (Wikipedia). Koncom 13. storočia patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý ho aj dal prestavať. V roku 1388 sa dostal do rúk Ctiborovcom, ktorí okrem iného postavili gotickú kaplnku a cisternu, čím sa zo strážneho hradu stalo reprezentatívne šľachtické sídlo. Opevnený hrad bol útočiskom proti Turkom. Požiar v roku 1729 zapríčinil spustnutie hradu. Beckovské hradné vápencové tvrdošové bralo vzniklo selektívnou eróziou a denudáciou vážskej nivy na styku s obalovou sériou Považského Inovca. Vzhľadom na okolitý mierne modelovaný reliéf pôsobí monumentálne. Na úpätí hradného svahu je židovský cintorín z roku 1739 – 1785 (Zdroj: Informačná tabuľa). Beckovský hrad je jedným z najkrajších hradov, ktoré som kedy videl. Je národnou kultúrnou pamiatkou.

Archeologickým výskumom bolo doložené osídlenie areálu hradu a jeho okolia už v laténskej a rímskej dobe (1. storočie pred n.l). Za čias Veľkej Moravy tu stála pevnosť, ktorú neskôr vystriedalo župné sídlo a začiatkom 13. storočia hrad s podhradím a s kostolom zasväteným sv. Štefanovi. Najstaršie listinné pramene z rokov 1208 a 1226 spomínajú osadu Blundix, ležiacu zrejme pod kráľovským hradom. Hrad – castrum Bolonduch sa v písomných prameňoch vyskytuje až po roku 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Obecný úrad Beckov). Iné historické názvy Beckova sú Blundus, Bolondoc (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave), Blundix, Blonduch, Blondich, Bolonduch, Galancz sive Beczkow (voltek.cz). V histórii sa dôležitosť beckovského hradu a podhradskej osady výraznejšie prejavila už pri dobýjaní území Slovenska starými Maďarmi, keď sa ukázalo, že pevnosť patrila iba k niekoľko málo pevnostiam, o ktoré novoprichádzajúce kmene museli urputne bojovať (Kodoňová, 1997).

Stibor dal postaviť na hrade kaplnku, na ktorej vstupnom portáli bol tympanón s erbom Stiborovcov. Je to historicky prvé použitie svetského motívu na sakrálnej stavbe. Na jej oltári bola 180 cm vysoká gotická plastika Madony, ktorá sa svojím vypracovaním vyrovnala najkrajším v Európe. Dnes je v Koryčanoch pri Morave, kde je známa ako zázračná a uzdravujúca Čierna Madona (obroda.sk).

Povesť o Beckovi vraví, že Becko bol dvorný blázon vojvodcu Ctibora za vlády kráľa Žigmunda. Znamenite zabával svojho pána a jeho hostí až mu Ctibor sľúbil, že mu splní všetko o čo požiada. Becko zo žartu ukázal na neďaleké strmé skalisko, aby mu na ňom do roka a do dňa postavil hrad. Prekrásny hrad postavil a pomenoval ho podľa svojho dvorného blázna – Beckovom. Ctibor ho od Becka vraj odkúpil za toľko zlata, koľko Becko sám vážil (blogspot.sk).

Iná legenda hovorí o tom, že Stibor, ako hradný pán, zhodil zo skaly sluhu za to, že mu sluha chrániac svoje dieťa, zabil jeho obľúbeného psa. Sluha pri páde zo skaly ešte zakričal, že sa stretnú do roka a do dňa. Presne v tom čase hradného pána uštipla do oka vretenica a on slepý spadol do priepasti (valka.cz).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Spiš

Levoča – kráľovské mesto Slovenska

Hits: 3036

Mesto Levoča leží pod Levočskými vrchmi, vďaka svojej bohatej minulosti patrí medzi najnavštevovanejšie mestá Slovenska (levoca.sk). Maďarsky Lőcse, nemecky Leutschau, leží v nadmorskej výške 570 metrov nad morom. Na rozlohe 64 km2 žije takmer 15 000 obyvateľov. Má tieto mestské časti: Levočská dolina, Levočské lúky, Závada (Wikipedia).

 Je to starobylé historické mesto s pekným centrom. Kráľovské mesto Slovenska (Informačná tabuľa). Levočské námestie patrí medzi najväčšie stredoveké námestia na Slovensku (royal-towns.sk). Dnes v Levoči žije asi 14500 obyvateľov. Od roku 2009 je mesto zapísané na Zozname Svetového dedičstva UNESCO (levoca.sk). 

Na mieste dnešného mesta bolo už na prelome 11. – 12. storočia viac osád, čo dokazuje kostol svätého Mikuláša juhovýchodne od mesta, ktorý bol postavený v románskom slohu. Druhá osada bola tam, kde je dnes Košická ulica (levoca.sk). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1249, pod názvom Leucha (levoca.sk). V 13. storočí sa tu usadzujú nemeckí kolonisti a v roku 1271 sa Levoča stáva hlavným mestom provincie spišských Sasov (levoca.sk). Hybnou silou mesta bol obchod. Obchodovalo sa s hansovnými mestami, s Krakovom, s Benátkami. Remeselníci produkovali tovar pre celé Uhorsko a aj Poľsko. Neskôr sa Levoča stala jedným z centier renesancie a humanizmu v Uhorsku (levoca.sk). V roku 1474 navštívil mesto Matej Korvín, v roku 1497 bratia Jagelovci. V tlačiarni bratov Breuerovcov vyšiel Orbis Pictus Jana Amosa Komenského v štyroch jazykoch. V dobe národného obrodenia bola Levoča miestom pôsobenia štúrovcov (royal-towns.sk). V Levoči pôsobil Ján Francisci, Ján Botto, Janko Kráľ, Pavol Dobšinský, Vavro Šrobár, fyzik Albert Fuchs, herečky Lucia Gažiová, Oľga Vronská (Wikipedia).

V druhej polovici 14. storočia bol postavený dnešný veľký farský kostol svätého Jakuba staršieho, apoštola (levoca.sk). Mimoriadne cenný je jeho interiér, ktorý predstavuje jedinečné diela stredového sakrálneho umenia. Neskorogotický drevený hlavný oltár svätého Jakuba je s výškou 18.6 metra najvyšším svojho druhu na svete. Je z lipového dreva v rokoch 1507 – 1517 v dielni Majstra Pavla (levoca.sk). Námestie lemuje viac ako 50 meštianskych a patricijských domov, mnohé sú pomenované podľa bývalých majiteľoch (levoca.sk).

V 14. až 15. storočí sa mesto stalo stredoeurópskym obchodným centrom (levoca.sk). Mesto hospodársky i kultúrne kulminuje na prelome 15. a 16. storočia (levoca.sk). Levočské lýceum sa stalo významným centrom slovenského národného hnutia štúrovcov (Informačná tabuľa). Na historickom námestí je viac ako 50 gotických, renesančných a ranobarokových patricíjskych domov s arkádovitými vnútronými dvormi (skonline.sk). Levočské hradby sú takmer kompletne zachované, z 15 bášt a veží sa zachovalo 6, z toho tri brány: Košická, Poľská a Menhardská. Pôvod radnice siaha do 15. storočia. Na fasáde sú maľby, ktoré predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Dnes je radnica spojená s renesančnou vežou, ktorá bola postavená v rokoch 1656 – 1661 a slúžila ako zvonica. Pôvodne zo 16. storočia pochádza klietka hanby, ktorá stojí pred radnicou. Od 16. storočia do roku 1923 bola Levoča sídlom Spišskej župy (levoca.sk). V rokoch 1746 – 1747 vyučoval na jezuitskom gymnáziu matematik, fyzik a astronóm Maximilián Rudolf Hell. V 18. a 19. storočí pôsobili v baníctve a železiarstve Probstnerovci. Po odvolaní Ľudovíta Štúra z bratislavského lýcea, prišli jeho študenti na Evanjelické lýceum do Levoče. Pri tejto príležitosti vznikla v roku 1844 revolučná pieseň, neskôr hymna „Nad Tatrou sa blýska“, ktorá sa prvýkrát spievalu tu (Kristeková).

V Levoči sa koná Medzinárodný kultúrny festival Dni Majstra Pavla, festival vážnej hudby Levočské babie leto, festival komornej hudby Konvergencie, súťaž neprofesionálnych divadelných súborov Scénická žatva (Kristeková), tematické prehliadky Potulky Levočou, Levočská hudobná jar, Levočská hudobná jeseň, Mariánska púť, Karpatský remeselný trh, Vianočný remeselný trh, výtvarný a fotografický Plenér Majstra Pavla, nočné podujatie plné hudby, spevy, svetiel Tajomná Levoča (Kristeková).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Podbiel – skvost ľudovej architektúry

Hits: 2401

Oravská dedina Podbiel poskytuje návštevníkovi malebný pohľad do minulosti. Drevenice, ktoré sa tu nachádzajú, sú “ živé“. Často slúžia ako ubytovanie turistom. Na druhej strane Podbiel je normálna dedina, kde sú murované domy. Obec vznikla valašskou kolonizáciou, prvá písomná zmienka o obci je z roku 1556. Názov obce súvisí s Bielou skalou. Historické názvy obce: Podbyly, Podbielie, Podbilia, Podbiela, Podbel. Časť obce Bobrova rala je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (orava.sk). V Podbieli je údajne najzachovalejší komplex zachovalých drevených stavieb ľudovej architektúry v strednej Európe – 64 pôvodných dreveníc, ktoré boli prevažne postavené koncom 19. storočia. Na každej drevenici je vyrezaná ružica – znak slnka, najvýznamnejšieho keltského božstva. Obec má cca 1300 obyvateľov. Leží na starej obchodnej ceste, tzv. jantárovej, prípadne soľnej ceste, ktorej história siaha ešte pred keltské osídlenie Oravy a smeruje popri rieke Orava cez Malatinský priesmyk na Liptov. Za Uhorska bola v Podbieli druhá colná kontrola po Tvrdošíne, pretože sa nedal obísť. Pri Podbieli sa vypínajú skalné bralá. Jedno z nich sa nazýva Biela skala. Bolo starobylým keltským hradiskom. Podľa povestí bolo aj templárskym hradiskom. Severnejšie sa týči druhé bralo s názvom Červená skala. Z nej vidno, že Podbiel leží akoby na poloostrove, ktorý vytvorili rieky Studená a Orava (podbiel.sk).

V obci sa nachádza národná technická pamiatka Františkova Huta. Ľudia hutu nazývajú hámor. Nachádza sa neďaleko od obce. Zachovali sa obvodové múry a centrálna vysoká pec. Každoročne sa v tejto železiarni usporadúva folk-country festival spojený s ukážkou starovekého tavenie železnej rudy (podbiel.sk). Osudy železiarne postavenej v roku 1836 sú zahalené tajomstvom. Objekt je ľuďmi nazývaný hámor. Koncom augusta sa tu pravidelne organizuje hudobný festival spojený s ukážkou tavenie železnej rudy starovekou technológiou. Počiatky hutníctva a baníctva v obci sú zo 17. storočia (Informačná tabuľa).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post