Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptovské Beharovce

Hits: 1334

Lip­tov­ské Beha­rov­ce ležia v nad­mor­skej výš­ke 634 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 1.99 km2 tu žije 74 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). His­tó­ria Lip­tov­ských Beha­ro­viec sa zača­la písať už v 13. sto­ro­čí. V roku 1231 sa spo­mí­na syn Seme­la, Behár. His­to­ric­ké náz­vy obce: Behar, Behar­fa­lw, Behar­fa­lua, Behe­ro­wycz­fa­lwa, Beha­ro­wc­ze, Beha­ro­wi­ce, Behar­fa­lwa, Beha­ro­wce, Beha­rórz, Bihar­fal­va, Běhá­ro­wce, Behár­fal­va, Behár­fa­lu, Behár­fa­lu, Beny­i­ky (lip​tov​ske​be​ha​rov​ce​.sk).


Lip­tov­ské Beha­rov­ce are situ­ated at an alti­tu­de of 634 meters abo­ve sea level. With an area of 1.99 km², the vil­la­ge is home to 74 resi­dents (Wiki­pe­dia). The his­to­ry of Lip­tov­ské Beha­rov­ce dates back to the 13th cen­tu­ry. In 1231, a son named Semel, Behár, is men­ti­oned. The his­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Behar, Behar­fa­lw, Behar­fa­lua, Behe­ro­wycz­fa­lwa, Beha­ro­wc­ze, Beha­ro­wi­ce, Behar­fa­lwa, Beha­ro­wce, Beha­rórz, Bihar­fal­va, Běhá­ro­wce, Behár­fal­va, Behár­fa­lu, Behár­fa­lu, and Beny­i­ky (lip​tov​ske​be​ha​rov​ce​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Hory, Krajina, Liptov, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Stromy

Važec

Hits: 5153

Važec leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 788 met­rov nad morom. Nemec­ký názov pre obec je Waags­dorf, maďar­ský Váz­sec. Na plo­che 59.68 km2 (Wiki­pe­dia) tu žije tak­mer 2 500 oby­va­te­ľov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Cho­tár­ne náz­vy Turie pole“, Tura­pu­la sved­čia o sta­ro­by­los­ti osíd­le­nia (Michal Hybe­na). Obec zalo­žil šol­týs Ger­hardt v roku 1280. Vlast­ník­mi obce boli naj­mä Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci a Baá­nov­ci (vyso​ke​-tat​ry​.info). V roku 1310 sa spo­mí­na osa­da Bilan­sko pri Bilan­skej vode (obec​va​zec​.sk). V roku 1931 tak­mer celá obec, cha­rak­te­ris­tic­ká dre­ve­ni­ca­mi, vyho­re­la. Važec bol vďač­ným mies­tom tvor­by mno­hých malia­rov, dôklad­ne ho pre­skú­ma­li náro­do­pis­ci, pre­to­že tra­dí­cie ľudo­vé­ho odie­va­nia, zvy­kov a ume­nia sa zacho­va­li v nešty­li­zo­va­nej a čis­tej podo­be až do záve­ru 20. sto­ro­čia. K obci sa via­že Važec­ká jas­ky­ňa s kvap­ľo­vou výzdo­bou (vyso​ke​-tat​ry​.info). Pome­no­va­nie obce pochá­dza od rie­ky Váh (Michal Hybe­na). Važec je cha­rak­te­ris­tic­ký ľudo­vým sta­vi­teľ­stvom, kto­ré nesie cha­rak­te­ris­tic­ké zna­ky hor­ských oblas­tí. Pôvod­né zru­bo­vé jed­no­pries­to­ro­vé domy – Dre­ve­ni­ce” sa sta­va­li v nepra­vi­del­nom zosku­pe­ní. Sta­va­li sa pre­važ­ne zo smre­ko­vé­ho dre­va, pri­čom na zákla­dy, prieč­ky a sýp­ky sa pou­ží­val rieč­ny kameň spá­ja­ný hli­ne­nou mal­tou. Cha­rak­te­ris­tic­ký je aj ľudo­vý kroj. Šil sa s ľano­vé­ho plát­na a bie­le­ho súk­na, kto­ré boli vyrá­ba­né z ľanuvlny. Pou­ží­va­la sa aj kožu­ši­na. Zacho­va­la sa for­ma dlhé­ho koše­ľo­vi­té­ho ode­vu (Michal Hybe­na).


Važec is situ­ated in the Lip­tov Basin, in the val­ley of the Whi­te Váh river, at an ele­va­ti­on of 788 meters abo­ve sea level. The Ger­man name for the vil­la­ge is Waags­dorf, and in Hun­ga­rian, it is kno­wn as Váz­sec. Cove­ring an area of 59.68 km² (Wiki­pe­dia), it is home to near­ly 2,500 resi­dents (vyso​ke​-tat​ry​.info). Field names like Turie pole” and Tura­pu­la indi­ca­te the ancient his­to­ry of sett­le­ment (Michal Hybe­na). The vil­la­ge was foun­ded by the bai­liff Ger­hardt in 1280. Owners of the vil­la­ge inc­lu­ded the Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci, and Baá­nov­ci fami­lies (vyso​ke​-tat​ry​.info). In 1310, the sett­le­ment Bilan­sko near Bilan­ská voda is men­ti­oned (obec​va​zec​.sk). In 1931, almost the enti­re vil­la­ge, cha­rac­te­ri­zed by wooden cot­ta­ges, bur­ned down. Važec was an app­re­cia­ti­ve pla­ce for the work of many pain­ters; eth­nog­rap­hers exten­si­ve­ly stu­died it becau­se tra­di­ti­ons of folk clot­hing, cus­toms, and art were pre­ser­ved in an un-​stylized and pure form until the end of the 20th cen­tu­ry. The Važec­ká Cave with sta­lac­ti­te deco­ra­ti­ons is asso­cia­ted with the vil­la­ge (vyso​ke​-tat​ry​.info). The vil­la­ge­’s name comes from the Váh River (Michal Hybe­na). Važec is cha­rac­te­ri­zed by folk archi­tec­tu­re bea­ring dis­tinc­ti­ve fea­tu­res of moun­tai­nous regi­ons. Ori­gi­nal log single-​room hou­ses, kno­wn as Dre­ve­ni­ce,” were built in irre­gu­lar clus­ters. They were main­ly cons­truc­ted from spru­ce wood, using river sto­nes and clay mor­tar for foun­da­ti­ons, par­ti­ti­ons, and gra­na­ries. The folk cos­tu­me is also cha­rac­te­ris­tic, made of linen and whi­te cloth from linen and wool. Fur was also used, and the long shirt-​like gar­ment form has been pre­ser­ved (Michal Hybena).


Lite­ra­tú­ra

Hyben Michal, 1981: Važec, Osve­ta, Mar­tin, Osve­ta, 344 pp.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Slovenská krajina, Spiš, Zahraničie

Wysoki Wierch – Šlachovský vrch

Hits: 1718

Wyso­ki Wierch sa nachá­dza v Pie­ni­nách, jeho slo­ven­ský názov je Šla­chov­ský vrch, resp. Šla­chov­ky. Neďa­le­ko od Les­ni­ce.

Jeho nad­mor­ská výš­ka je 898 met­rov nad morom. Posky­tu­je jeden z najk­raj­ších výhľa­dov na Pie­ni­ny, Vyso­ké Tat­ry, Bes­ky­dy (Wiki­pe­dia PL). His­to­ric­ké náz­vy: Rabsz­ty­ńs­ki, Gro­ńa­le­bo, Kogu­ci Wierch (Nyka, 2006).


Wyso­ki Wierch” is loca­ted in the Pie­ni­ny Moun­tains; its Slo­vak name is Šla­chov­ský vrch or Šla­chov­ky, near Lesnica.

Its ele­va­ti­on is 898 meters abo­ve sea level. It pro­vi­des one of the most beau­ti­ful vie­ws of the Pie­ni­ny, High Tatras, and Bes­kids (Wiki­pe­dia PL). His­to­ri­cal names inc­lu­de Rabsz­ty­ńs­ki, Gro­ńa­le­bo, Kogu­ci Wierch (Nyka, 2006).


Wyso­ki Wierch znaj­du­je się w Pie­ni­nach, a jego sło­wac­ka nazwa to Šla­chov­ský vrch lub Šla­chov­ky, nie­da­le­ko od Lesnica.

Jego wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za wyno­si 898 met­rów. Zape­wnia jeden z naj­pi­ęk­niejs­zych wido­ków na Pie­ni­ny, Tat­ry Wyso­kie i Bes­ki­dy (Wiki­pe­dia PL). His­to­rycz­ne nazwy obej­mu­ją Rabsz­ty­ńs­ki, Gro­ńa­le­bo, Kogu­ci Wierch (Nyka, 2006).


Lite­ra­tú­ra

  • Józef Nyka, 2006: Pie­ni­ny. Sprie­vod­ca. Ed. IX . Lat­chor­zew: Wyd. Tra­vers, ISBN 8391585948

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Kotliny, Krajina, Liptov, Slovenská krajina, Typ krajiny

Podtatranská kotlina

Hits: 4781

Pod­ta­trans­ká kot­li­na je vyso­ko polo­že­ná kot­li­na medzi Vyso­ký­miNíz­ky­mi Tat­ra­mi.

Je tvo­re­ná z pod­cel­kov Lip­tov­ská kot­li­na, Pop­rad­ská kot­li­na a Tatrans­ké pod­ho­rie (spra​va​ta​nap​.sk). Lip­tov­ská kot­li­na má čas­ti: Chočs­ké pod­ho­rie, Galo­vian­ske háje, Hybian­ska pahor­ka­ti­na, Lip­tov­ské nivy, Ľubieľ­ská pahor­ka­ti­na, Matia­šov­ské háje, Smre­čian­ska pahor­ka­ti­na. Pop­rad­ská kot­li­na: Kež­mar­ská pahor­ka­ti­na, Lom­nic­ká pahor­ka­ti­na, Pop­rad­ská rovi­na, Štr­b­ská pahor­ka­ti­na, Voj­nian­ske pod­ho­rie, Vrbov­ská pahor­ka­ti­na (blu​e​fi​le​.cz).

Vyzna­ču­je sa roz­ma­ni­tou geoló­gi­ou, kli­ma­tic­ký­mi pod­mien­ka­mi a význam­ným historicko-​kultúrnym kon­tex­tom. Pod­ta­trans­ká kot­li­na vznik­la v dôsled­ku tek­to­nic­kých pro­ce­sov počas obdo­bia ter­ci­é­ru a kvar­té­ru. Geolo­gic­ký základ kot­li­ny tvo­ria pre­važ­ne fly­šo­vé súvrstvia, zlo­že­né z pies­kov­cov, ílov­cov a menej prie­pust­ných vrs­tiev, čo pris­pe­lo k vytvo­re­niu typic­kých flu­viál­nych a alu­viál­nych sedi­men­tov. V Lip­tov­skej a Pop­rad­skej kot­li­ne sa nachá­dza­jú hru­bé vrstvy rieč­nych sedi­men­tov, kto­ré vznik­li v dôsled­ku náno­sov z rieč­nych tokov ako Váh a Pop­rad. Tie­to sedi­men­ty sú dôle­ži­té pre poľ­no­hos­po­dár­stvo, pre­to­že posky­tu­jú úrod­nú pôdu.

Pod­ta­trans­ká kot­li­na má pre­chod­né kon­ti­nen­tál­ne pod­ne­bie, kto­ré je ovplyv­ňo­va­né nad­mor­skou výš­kou a blíz­kos­ťou vyso­ko­hor­ských masí­vov Tatier. Zimy sú tu chlad­né s výraz­ný­mi zráž­ka­mi, naj­mä v podo­be sne­hu, čo je význam­né pre vod­ný režim kot­li­ny a jej povr­cho­vé toky. Letá sú mier­ne tep­lé, s dostat­kom slneč­ných dní, čo je priaz­ni­vé pre roz­voj turiz­mu a rekre­ač­ných akti­vít. Rieč­ne sie­te sú dob­re vyvi­nu­té a pred­sta­vu­jú význam­ný prvok v kra­jin­nom ráze oblas­ti. Hlav­ný­mi vod­ný­mi tok­mi sú rie­ky Váh a Pop­rad, kto­ré majú dôle­ži­tú úlo­hu v odvo­dňo­va­ní kot­li­ny a záso­bo­va­ní vodou pre poľ­no­hos­po­dár­stvo a oby­va­teľ­stvo. Vďa­ka množ­stvu zrá­žok a prí­tom­nos­ti kra­so­vých pra­me­ňov je Pod­ta­trans­ká kot­li­na boha­tá na pod­zem­né vody, kto­ré sú zdro­jom pit­nej vody pre mno­hé síd­la v oko­lí. Mno­hé pra­me­ne sú využí­va­né aj na bal­neo­lo­gic­ké úče­ly, čo pris­pie­va k roz­vo­ju kúpeľ­níc­tva v regióne.

Úrod­né polia Pod­ta­trans­kej kot­li­ny sú využí­va­né na poľ­no­hos­po­dár­stvo, naj­mä na pes­to­va­nie zemia­kov, obi­lia a iných plo­dín. Cho­va­jú sa tu ovce, vyrá­ba sa to ovčí syr. Význam­nú úlo­hu tu hrá aj ces­tov­ný ruch, keď­že blíz­kosť Vyso­kých a Níz­kych Tatier pri­ťa­hu­je turis­tov. Ponu­ku tvo­rí množ­stvo rekre­ač­ných mož­nos­tí, od turis­ti­ky, cez lyžo­va­nie, až po ter­mál­ne kúpa­lis­ká a well­ness centrá.


The Pod­ta­trans­ká Basin is a high-​altitude basin situ­ated bet­we­en the High and Low Tatras.

It is com­po­sed of the sub-​units Lip­tov Basin, Pop­rad Basin, and Tatrans­ké Pod­ho­rie (spra​va​ta​nap​.sk). The Lip­tov Basin inc­lu­des regi­ons such as Chočs­ké Pod­ho­rie, Galo­vian­ske Háje, Hybian­ska Pahor­ka­ti­na, Lip­tov­ské Nivy, Ľubieľ­ská Pahor­ka­ti­na, Matia­šov­ské Háje, and Smre­čian­ska Pahor­ka­ti­na. The Pop­rad Basin com­pri­ses Kež­mar­ská Pahor­ka­ti­na, Lom­nic­ká Pahor­ka­ti­na, Pop­rad­ská Rovi­na, Štr­b­ská Pahor­ka­ti­na, Voj­nian­ske Pod­ho­rie, and Vrbov­ská Pahor­ka­ti­na (blu​e​fi​le​.cz).

It is cha­rac­te­ri­zed by diver­se geolo­gy, cli­ma­tic con­di­ti­ons, and a sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal and cul­tu­ral con­text. The Pod­ta­trans­ká Basin was for­med as a result of tec­to­nic pro­ces­ses during the Ter­tia­ry and Quater­na­ry peri­ods. The geolo­gi­cal foun­da­ti­on of the basin is pri­ma­ri­ly com­po­sed of flysch for­ma­ti­ons, con­sis­ting of sand­sto­nes, cla­ys­to­nes, and less per­me­ab­le lay­ers, which con­tri­bu­ted to the for­ma­ti­on of typi­cal flu­vial and allu­vial sedi­ments. In the Lip­tov and Pop­rad Basins, thick lay­ers of river sedi­ments are found, for­med by the depo­si­ti­on from rivers such as the Váh and Pop­rad. The­se sedi­ments are cru­cial for agri­cul­tu­re, as they pro­vi­de fer­ti­le soil.

The Pod­ta­trans­ká Basin has a trans­i­ti­onal con­ti­nen­tal cli­ma­te influ­en­ced by its alti­tu­de and the pro­xi­mi­ty of the Tat­ra moun­tain ran­ges. Win­ters here are cold with sig­ni­fi­cant pre­ci­pi­ta­ti­on, par­ti­cu­lar­ly in the form of snow, which is impor­tant for the basi­n’s water regi­me and its sur­fa­ce water­cour­ses. Sum­mers are mode­ra­te­ly warm with plen­ty of sun­ny days, which is favo­rab­le for the deve­lop­ment of tou­rism and rec­re­a­ti­onal acti­vi­ties. The river networks are well-​developed and repre­sent a sig­ni­fi­cant fea­tu­re in the are­a­’s lands­ca­pe. The main rivers, Váh and Pop­rad, play an impor­tant role in drai­ning the basin and pro­vi­ding water for agri­cul­tu­re and local popu­la­ti­ons. Due to abun­dant pre­ci­pi­ta­ti­on and the pre­sen­ce of karst springs, the Pod­ta­trans­ká Basin is rich in groun­dwa­ter, which ser­ves as a sour­ce of drin­king water for many near­by sett­le­ments. Many of the­se springs are also used for bal­neo­lo­gi­cal pur­po­ses, con­tri­bu­ting to the deve­lop­ment of spa tou­rism in the region.

The fer­ti­le fields of the Pod­ta­trans­ká Basin are used for agri­cul­tu­re, par­ti­cu­lar­ly for gro­wing pota­to­es, cere­als, and other crops. She­ep far­ming is com­mon, and she­ep che­e­se pro­duc­ti­on is well-​established. Tou­rism also pla­ys a sig­ni­fi­cant role, as the pro­xi­mi­ty of the High and Low Tatras att­racts visi­tors. The regi­on offers a wide ran­ge of rec­re­a­ti­onal oppor­tu­ni­ties, from hiking and ski­ing to ther­mal baths and well­ness centers.


Kot­li­na Pod­tatr­za­ńs­ka to wyso­ko poło­żo­na kot­li­na znaj­du­jąca się pomi­ędzy Tat­ra­mi Wyso­ki­mi a Niskimi.

Skła­da się z pod­jed­nos­tek: Kot­li­na Lip­to­ws­ka, Kot­li­na Pop­radz­ka oraz Pod­tatr­za­ńs­kie Pod­gór­ze (spra​va​ta​nap​.sk). Kot­li­na Lip­to­ws­ka obej­mu­je regi­ony takie jak: Pod­gór­ze Czo­cho­ws­kie, Gaje Galo­ws­kie, Wzgór­za Hybia­ńs­kie, Nizi­ny Lip­to­ws­kie, Wzgór­za Ľubieľ­skie, Gaje Matia­šo­ws­kie oraz Wzgór­za Smrec­za­ńs­kie. Kot­li­na Pop­radz­ka obej­mu­je: Wzgór­za Kie­żmar­skie, Wzgór­za Łom­nic­kie, Równi­nę Pop­radz­ką, Wzgór­za Szc­zyrb­skie, Pod­gór­ze Woj­nia­ńs­kie oraz Wzgór­za Wierz­bo­ws­kie (blu​e​fi​le​.cz).

Cha­rak­te­ry­zu­je się różno­rod­no­ścią geolo­gicz­ną, warun­ka­mi kli­ma­tycz­ny­mi oraz znac­zącym kon­teks­tem historyczno-​kulturowym. Kot­li­na Pod­tatr­za­ńs­ka pows­ta­ła w wyni­ku pro­ce­sów tek­to­nicz­nych w okre­sie trze­ci­or­zędu i czwar­tor­zędu. Pod­sta­wę geolo­gicz­ną kot­li­ny sta­no­wią głó­wnie warst­wy flis­zo­we, skła­da­jące się z pias­ko­wców, łup­ków ilas­tych i mniej prze­puszc­zal­nych warstw, co przyc­zy­ni­ło się do pows­ta­nia typo­wych osa­dów flu­wial­nych i alu­wial­nych. W Kot­li­nie Lip­to­ws­kiej i Pop­radz­kiej znaj­du­ją się gru­be warst­wy osa­dów rzecz­nych, któ­re pows­ta­ły w wyni­ku nano­sów z rzek, takich jak Wag i Pop­rad. Te osa­dy są istot­ne dla rol­nict­wa, ponie­waż dostarc­za­ją żyz­nej gleby.

Kot­li­na Pod­tatr­za­ńs­ka ma prze­jści­owy kli­mat kon­ty­nen­tal­ny, któ­ry jest ksz­ta­łto­wa­ny przez wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za oraz blis­ko­ść masy­wów gór­skich Tatr. Zimy są tutaj chłod­ne z obfi­ty­mi opa­da­mi, zwłaszc­za w posta­ci śnie­gu, co ma duże znac­ze­nie dla reżi­mu wod­ne­go kot­li­ny oraz jej powierzch­ni­owych cie­ków wod­nych. Lata są umiar­ko­wa­nie cie­płe z dużą ilo­ścią sło­necz­nych dni, co spr­zy­ja rozwo­jo­wi turys­ty­ki i dzia­łal­no­ści rekre­a­cyj­nej. Sie­ci rzecz­ne są dobr­ze rozwi­ni­ęte i sta­no­wią istot­ny ele­ment kra­job­ra­zu tego obsza­ru. Głó­wne rze­ki, Wag i Pop­rad, odg­ry­wa­ją ważną rolę w odwad­nia­niu kot­li­ny i dostarc­za­niu wody dla rol­nict­wa oraz lokal­nych spo­łecz­no­ści. Ze wzg­lędu na obfi­te opa­dy i obec­no­ść kra­so­wych źró­deł Kot­li­na Pod­tatr­za­ńs­ka jest boga­ta w wody podziem­ne, któ­re sta­no­wią źró­dło wody pit­nej dla wie­lu oko­licz­nych miejs­co­wo­ści. Wie­le z tych źró­deł wykor­zys­ty­wa­nych jest także do celów bal­neo­lo­gicz­nych, co przyc­zy­nia się do rozwo­ju turys­ty­ki uzdro­wis­ko­wej w regionie.

Żyz­ne pola Kot­li­ny Pod­tatr­za­ńs­kiej są wykor­zys­ty­wa­ne do rol­nict­wa, zwłaszc­za do upra­wy ziem­nia­ków, zbóż i innych roślin. Hodu­je się tu owce, a także pro­du­ku­je sery owc­ze. Ważną rolę odg­ry­wa tu również turys­ty­ka, ponie­waż blis­ko­ść Tatr Wyso­kich i Nis­kich przy­ci­ąga turys­tów. Regi­on ofe­ru­je wie­le możli­wo­ści rekre­a­cyj­nych, od turys­ty­ki pies­zej i nar­ciarst­wa po ter­mal­ne kąpie­lis­ka i cen­tra wellness.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Hory, Biotopy, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Typ krajiny, Zahraničie

Brzegi

Hits: 1361

V roku 2015 som sa zasta­vil krát­ko v Brze­gi pri Tatrans­kej Javo­ri­ne.

Brze­gi ležia v náraz­ni­ko­vej zóne Tatrans­ké­ho národ­né­ho par­ku, pri poto­ku Brzeg. V hor­nej čas­ti sa nachá­dza výhľad na Tat­ry – Glo­dó­wka. Mno­ho bás­ni­kov popí­sa­lo Brze­gi ako kni­hu otvo­re­nú na čita­nie”. Žije tu 656 oby­va­te­ľov obvyk­le v dre­ve­ni­ciach s regi­onál­nou výzdo­bou (ugbu​ko​wi​na​tatr​zan​ska​.pl). Brze­gi” v poľš­ti­ne zna­me­ná bre­hy”.


In 2015, I brief­ly stop­ped in Brze­gi near Tatrans­ká Javorina.

Brze­gi is loca­ted in the buf­fer zone of the Tat­ra Nati­onal Park, next to the Brzeg stre­am. In the upper part, the­re is a view of the Tatras – Glo­dó­wka. Many poets have desc­ri­bed Brze­gi as an open book for rea­ding.’ Around 656 peop­le live here, usu­al­ly in wooden hou­ses with regi­onal deco­ra­ti­ons (ugbu​ko​wi​na​tatr​zan​ska​.pl). Brze­gi’ in Polish means river­banks’ or sho­res.’ ”


W roku 2015 zatr­zy­ma­łem się krót­ko w Brze­gach koło Tatrans­kej Javoriny.

Brze­gi leżą w stre­fie bufo­ro­wej Tatr­za­ńs­kie­go Par­ku Naro­do­we­go, nad stru­mie­niem Brzeg. W gór­nej części jest widok na Tat­ry – Glo­dó­wka. Wie­lu poetów opi­sa­ło Brze­gi jako otwar­tą ksi­ążkę do czy­ta­nia.’ Żyje tu oko­ło 656 miesz­ka­ńców, zazwyc­zaj w dre­wnia­nych domach z regi­onal­ny­mi deko­rac­ja­mi (ugbu​ko​wi​na​tatr​zan​ska​.pl). Brze­gi’ po pol­sku oznac­za brze­gi rzeki’.”


Use Facebook to Comment on this Post