2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Tajch Vindšachtské jazero

Hits: 4308

Vind­šacht­ské jaze­ro je v obci Štiav­nic­ké Bane. Je jed­ným z 24 taj­chov v oko­lí Ban­skej Štiav­ni­ce, v Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Štiav­nic­ké vrchy. Je súčas­ťou loka­li­ty Sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva Ban­ská Štiav­ni­ca”. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dozve­del, že tajch dal návrh poza­sta­viť Matej Kor­nel Hell v roku 1710. Hrá­dza bola posta­ve­ná v rokoch 17121715. Cie­ľom bola ochra­na štôl­ne Hor­ná Bie­be­ro­vá pred pod­zem­nou vodou. V roku 17291747 bola opra­ve­ná Samu­e­lom Miko­ví­nym. Opráv si Vind­šach­ta vyžia­da­la v 18. sto­ro­čí, okrem spo­mí­na­ných, via­ce­ro. Tajch mal dva samos­tat­né zber­né jar­ky: Hlav­ný piar­gs­ky jarokŠiro­ký jarok. Náhon­ný jarok bol vybu­do­va­ný v roku 1715. Voda z neho sa naj­skôr využí­va­la na vod­ný pohon s brz­dia­cim zaria­de­ním na dopra­vu rudy a hlu­ši­ny v ban­ských šach­tách. Neskôr voda slú­ži­la pre potre­by stúp pod šach­tou Leopold. Pre­pa­do­vá voda s vyčer­pa­nou ban­skou vodou sa využí­va­la aj na pohon úprav­níc­kych zaria­de­níŠte­ful­tov­skej doli­ne. Neskôr sa voda s náhon­né­ho jar­ku pou­ží­va­la na pohon vod­nos­tĺp­co­vých čer­pa­cích zaria­de­ní. Dneš­né pome­ry hovo­ria o tom, že objem nádr­že pri maxi­mál­nej hla­di­ne je 305 800 m3, plo­cha 44 000 m2, maxi­mál­na hĺb­ka je 14.2 m, dĺž­ka hrá­dze 237.1 m (Infor­mač­ná tabu­ľa). Leží v nad­mor­skej výš­ke 688 met­rov nad morom (uvzsr​.sk). Tajch je pria­mo napo­je­ný na Hor­ný Dekýš­sky jarok, dal sa však napúš­ťať aj z Počú­va­del­ské­ho taj­chu cez zná­mu výhyb­ku“ jar­ko­vé­ho sys­té­mu na Kríž­nej, pro­stred­níc­tvom Rich­ňav­ských taj­chov a cez tajch Bako­mi. Tajch Veľ­ká Vind­šach­ta je spo­lu s niž­ším taj­chom Evič­ka už sto­ro­čie vyhľa­dá­va­ným stre­dis­kom oddy­chu, rekre­ácie a vod­ných špor­tov (baj​komk​taj​chom​.sk).

Tajch slú­žil na záso­bo­va­nie vody pre potre­by ban­ské­ho prie­mys­lu, naj­mä pre pohá­ňa­nie vod­ných kolies na ťaž­bu a spra­co­va­nie rudy. Základ­ným prin­cí­pom fun­go­va­nia taj­chov bolo hro­ma­de­nie vody z prí­to­kov pomo­cou prieh­ra­dy. Násled­ne sa táto voda využí­va­la na pohá­ňa­nie vod­ných zaria­de­ní pro­stred­níc­tvom špe­ciál­nych vod­ných náho­nov. Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro bol súčas­ťou roz­siah­lej sie­te taj­chov, kto­rá zabez­pe­čo­va­la sta­bil­ný zdroj vody pre potre­by ban­ské­ho prie­mys­lu. Bol aj sym­bo­lom tech­nic­kej vyspe­los­ti stre­do­ve­kých ban­ských inži­nie­rov. Ich stav­ba vyža­do­va­la pre­cíz­ne mera­nie a plá­no­va­nie, a ich údrž­ba si vyža­do­va­la neus­tá­lu starostlivosť.

V súčas­nos­ti je Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro nie­len tech­nic­kým pamät­ní­kom minu­los­ti, ale aj prí­rod­ným a rekre­ač­ným úze­mím. Oko­lie jaze­ra je obľú­be­ným mies­tom pre turis­ti­ku a oddych, kde náv­štev­ní­ci môžu obja­vo­vať his­tó­riu a krá­sy prí­ro­dy. Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro ostá­va dôle­ži­tým spo­jen­com medzi minu­los­ťou a súčas­nos­ťou, pri­po­mí­na­júc nám význam a vývoj ban­ské­ho prie­mys­lu, kto­rý ovplyv­nil for­mo­va­nie kra­ji­ny a spo­loč­nos­ti na Slovensku.


Vind­šach­ta Lake is situ­ated in the vil­la­ge of Štiav­nic­ké Bane and is one of the 24 reser­vo­irs in the vici­ni­ty of Ban­ská Štiav­ni­ca, wit­hin the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Štiav­nic­ké Vrchy. It is part of the UNESCO World Heri­ta­ge site Ban­ská Štiav­ni­ca.” From the infor­ma­ti­on board, I lear­ned that the con­cept for the reser­vo­ir was pro­po­sed by Matej Kor­nel Hell in 1710. The dam was cons­truc­ted bet­we­en 1712 and 1715 with the aim of pro­tec­ting the Upper Bie­be­ro­vá Adit from under­ground water. Samu­el Miko­ví­ny repai­red it in 1729 and 1747. The Vind­šach­ta Shaft requ­ired mul­tip­le repairs in the 18th cen­tu­ry, in addi­ti­on to the men­ti­oned ones. The reser­vo­ir had two sepa­ra­te drai­na­ge dit­ches: the Main Piar­gs­ky Ditch and the Wide Ditch. The supp­ly ditch was built in 1715. Ini­tial­ly, its water was used for water-​powered tran­s­por­ta­ti­on of ore and gan­gue in the mining shafts with a bra­king devi­ce. Later, the water ser­ved the needs of the Leopold shaft. The overf­low water, along with the dep­le­ted mining water, was also used to power the pro­ces­sing faci­li­ties in the Šte­ful­tov­ska Val­ley. Later, the water from the supp­ly ditch was used to dri­ve water-​column pum­ping devi­ces. Cur­rent con­di­ti­ons sta­te that the reser­vo­ir’s volu­me at maxi­mum capa­ci­ty is 305,800 m³, the area is 44,000 m², the maxi­mum depth is 14.2 m, and the dam’s length is 237.1 m (Infor­ma­ti­on board). It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 688 meters abo­ve sea level (uvzsr​.sk). The reser­vo­ir is direct­ly con­nec­ted to the Upper Dekýš Ditch but could also be fil­led from the Počú­va­del­ské Reser­vo­ir through the well-​known switch” of the ditch sys­tem to Kríž­na, via the Rich­ňa­va Reser­vo­irs and the Bako­mi Reser­vo­ir. Vind­šach­ta Lake, along with the lower Evič­ka Reser­vo­ir, has been a popu­lar cen­ter for rela­xa­ti­on, rec­re­a­ti­on, and water sports for cen­tu­ries (baj​komk​taj​chom​.sk).

The reser­vo­ir ser­ved as a water supp­ly for the needs of the mining indus­try, espe­cial­ly for powe­ring water whe­els used in ore extrac­ti­on and pro­ces­sing. The fun­da­men­tal prin­cip­le of how reser­vo­irs ope­ra­ted invol­ved accu­mu­la­ting water from tri­bu­ta­ries using a dam. Sub­se­qu­en­tly, this water was uti­li­zed to dri­ve water-​powered machi­ne­ry through spe­cia­li­zed water chan­nels. Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir was part of an exten­si­ve network of reser­vo­irs that ensu­red a stab­le water sour­ce for the mining indus­try­’s requ­ire­ments. It also sto­od as a sym­bol of the tech­ni­cal pro­fi­cien­cy of medie­val mining engi­ne­ers. The­ir cons­truc­ti­on requ­ired pre­ci­se mea­su­re­ment and plan­ning, and the­ir main­te­nan­ce deman­ded con­ti­nu­ous care.

Today, Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir is not only a tech­ni­cal monu­ment of the past but also a natu­ral and rec­re­a­ti­onal area. The lake­’s sur­roun­dings are a popu­lar des­ti­na­ti­on for hiking and rela­xa­ti­on, whe­re visi­tors can explo­re the his­to­ry and beau­ty of natu­re. Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir remains an essen­tial link bet­we­en the past and the pre­sent, remin­ding us of the sig­ni­fi­can­ce and evo­lu­ti­on of the mining indus­try that influ­en­ced the sha­ping of the lands­ca­pe and socie­ty in Slovakia.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Piešťanské, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, Technika, Vodné nádrže

Vypustená vodná nádrž Sĺňava

Hits: 7189

Váh sa rok­mi zaná­šal, okrem iné­ho náras­tmi rias. Väč­ši­na ľudí odsu­dzo­va­la, že je špi­na­vý”. Mne sa naopak páči­lo, že rie­ka oži­la, že posky­to­va­la zme­ne­ný bio­top, keď ju vypus­ti­li. V kaž­dom prí­pa­de veľ­ké množ­stvo korý­tok, mäk­ký­šov, mož­no aj rias tvo­ri­lo tech­nic­ké prob­lé­my na prieh­ra­de. A pre funkč­nosť prieh­ra­dy je žia­du­ce, aby sa Váh vyčis­til. Pod­ľa mojich infor­má­cií by sa mala vod­ná nádrž čis­tiť raz za 20 rokov. Zrej­me vzhľa­dom na časo­vú nároč­nosť a náklad­nosť také­ho­to zása­hu sa to veľ­mi neprak­ti­zu­je. Moja mama je roč­ník 1941 rokov, ale také­to čis­te­nie Sĺňa­vy, resp. Váhu si nepa­mä­tá. Pod­ľa toho súdim, že som bol zrej­me sved­kom jedi­né­ho čis­te­nia Váhu, kto­ré zaži­jem. Na foto­gra­fiách si môže­te pre­zrieť ako to vyze­ra­lo. Vypúš­ťa­nie pre­bie­ha­lo od augus­ta do začiat­ku novem­bra 2007. Roz­lo­ha vod­nej nádr­že Sĺňa­vy je 399 hek­tá­rov. Jej vznik sa datu­je do obdo­bia rokov 1956 – 1959. Je domo­vom mno­hých dru­hov vtá­kov, napr. čajok (Larus spp.), rybá­ra rieč­ne­ho (Ster­na hirun­do). Je význam­ným vtá­čím úze­mím Európy.

Vod­ná nádrž Sĺňa­va má objem 12.5 mili­ó­na m3. Na plo­chu 4.3 km2 pri­te­ka­jú vody z 10 000 km2 vod­nej plo­chy povo­dia. Hať Dra­hov­ce132 met­rov, je sta­va­ná na sto­roč­ná prie­tok 2 200 m3/​s (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, No. 20, p. 7).


Over the years, the Váh River faced sil­ta­ti­on, among other things, due to the gro­wth of algae. Most peop­le con­dem­ned it as dir­ty.” On the con­tra­ry, I liked that the river came ali­ve, pro­vi­ding a chan­ged habi­tat when they rele­a­sed it. In any case, the lar­ge amount of river­beds, mol­lusks, possib­ly algae cre­a­ted tech­ni­cal prob­lems on the dam. For the func­ti­ona­li­ty of the dam, it is desi­rab­le to cle­an the Váh. Accor­ding to my infor­ma­ti­on, the reser­vo­ir should be cle­a­ned once eve­ry 20 years. Pro­bab­ly due to the time and cost invol­ved in such an inter­ven­ti­on, this is not very prac­ti­cal. My mot­her was born in 1941, but she does­n’t remem­ber such cle­a­ning of the Sĺňa­va, or Váh. From this, I conc­lu­de that I was pro­bab­ly a wit­ness to the only cle­a­ning of the Váh that I will expe­rien­ce. In the pho­tos, you can see what it looked like. The drai­ning took pla­ce from August to ear­ly Novem­ber 2007. The area of the Sĺňa­va reser­vo­ir is 399 hec­ta­res. Its cre­a­ti­on dates back to the peri­od 1956 – 1959. It is home to many bird spe­cies, such as gulls (Larus spp.), and com­mon terns (Ster­na hirun­do). It is a sig­ni­fi­cant bird area in Europe.

The Sĺňa­va reser­vo­ir has a volu­me of 12.5 mil­li­on m3. Waters from a 10,000 km² waters­hed area flow into an area of 4.3 km². The Dra­hov­ce Dam is 132 meters high, desig­ned for a 100-​year flow of 2,200 m³/​s (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, No. 20, p. 7).


Use Facebook to Comment on this Post