2011, 2014, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská

Važec

Hits: 1197

Važec leží v Liptovskej kotline, v údolí Bieleho Váhu v nadmorskej výške 788 metrov nad morom. Nemecký názov pre obec je Waagsdorf, maďarský Vázsec. Na ploche 59.68 km(Wikipedia) tu žije takmer 2 500 obyvateľov (vysoke-tatry.info). Chotárne názvy „Turie pole“, Turapula svedčia o starobylosti osídlenia (Michal Hybena). Obec založil šoltýs Gerhardt v roku 1280. Vlastníkmi obce boli najmä Szentiványiovci, Szmreczányiovci a Baánovci (vysoke-tatry.info). V roku 1310 sa spomína osada Bilansko pri Bilanskej vode (obecvazec.sk). V roku 1931 takmer celá obec, charakteristická drevenicami, vyhorela. Važec bol vďačným miestom tvorby mnohých maliarov, dôkladne ho preskúmali národopisci, pretože tradície ľudového odievania, zvykov a umenia sa zachovali v neštylizovanej a čistej podobe až do záveru 20. storočia. K obci sa viaže Važecká jaskyňa s kvapľovou výzdobou (vysoke-tatry.info). Pomenovanie obce pochádza od rieky Váh (Michal Hybena). Važec je charakteristický ľudovým staviteľstvom, ktoré nesie charakteristické znaky horských oblastí. Pôvodné zrubové jednopriestorové domy – „Drevenice“ sa stavali v nepravidelnom zoskupení. Stavali sa prevažne zo smrekového dreva, pričom na základy, priečky a sýpky sa používal riečny kameň spájaný hlinenou maltou. Charakteristický je aj ľudový kroj. Šil sa s ľanového plátna a bieleho súkna, ktoré boli vyrábané z ľanu a vlny. Používala sa aj kožušina. Zachovala sa forma dlhého košeľovitého odevu (Michal Hyben).

Literatúra

Hyben Michal, 1981: Važec, Osveta, Martin, Osveta, 344 pp.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2012, Časová línia, Krajina, Šariš, Slovenská, TOP

Šariš

Hits: 1405

Šariš tvoria povodie riek Torysa, Topľa a Ondava. Historickým centrom bol Šarišský hrad, od roku 1647 je ním Prešov (saris.eu.sk). Maďarský pomenovanie Šariša je Sáros, nemecké Scharosch (Wikipedia). Pomenovanie Šariš pochádza pravdepodobne od slova Sar, údajne sa tak nazýval jeden zo staroslovanských kmeňov (Mario Hudák). Nemecké osídlenie sa najviac prejavilo v mestách Bardejov a Prešov. Prvá valašská kolonizácia v 14. storočí sa usídlila najmä v strede a na juhu. Sever zasiahla až od 16. storočia (kulturno.sk). Je zaujímavé, že tento región nebol zasiahnutý tureckým rabovaním. Po valašskej kolonizácii v 15. storočí do regiónu Šariš prišli Rusíni a Ukrajinci (Wikipedia). 

Charakteristické sú pre región drevené kostoly (saris.eu.sk). Centrom Horného Šariša je Bardejov, Dolného Prešov (Wikipedia). Na severe sa chovali ovce, bolo hlavným živobytím, spracovávala sa vlna a kožušina. V iných oblastiach sa choval dobytok a ošípaná. Pestoval sa ľan, konope, zemiaky, pohánka, ale aj ovocie, najmä čerešne a marhule. V lesných oblastiach sa ťažilo drevo, vyrábalo drevené uhlie. V okolí Čergova sa vyrábali šindle. V Suchej doline sa vyrábalo vápno s vyťaženého vápenca. V Prešove sa vyrábali zbrane, zámky, v Bardejove košíky. V regióne existovali viaceré sklárne, v Bogliarke maľovali na sklo. Významne sa tu tvorili drevorezbárske predmety. Prešov preslávilo jediné slovenské ložisko kamennej soli (kulturno.sk). Domy sa tu stavali ako zruby. Smerom na juh boli omietnuté vápnom. Na Hornom Šariši sa používali aj viachranné strechy. Na drevených kostoloch zanechali svoju stopy aj majstri z východných a juhovýchodných krajín (kulturno.sk). V regióne sa používali paličkované čipky, obľúbené boli čepce. Tancovali sa povelové a krútivé tance, parobské čapáše, bašistofka, hajdukovanie. Špecialitami sú pohánkové cestoviny plnené syrom, múčno-mliečne kaše a polievky zo sušeného ovocia. Na Vianoce sa pripravujú bobaľky, alebo kračun (kulturno.sk). 

Územie Šariša sa koncom 18. storočia členilo na šesť slúžnovských okresov: Hornotoryský, Strednotoryský, Dolnotoryský, Sekčovský, Topliansky a Makovický (Mario Hudák). Vo Svidníku sa konávajú Slávnosti Rusínov a Ukajincov. V Bardejove slávnosti Rusínske a ukrajinské piesne. V Raslaviciach Šarišské slávnosti (Wikipedia). Obyvatelia Šariša hovoria írečitým šarišským nárečím (slovakia.travel). V Bardejove je Šarišské múzeum so zbierkou ikonopisectva. V Boliarovciach sa zachoval funkčný mlyn. Vo Svidníku je múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry. V Raslaviciach sa nachádza Galéria ľudového umenia (kulturno.sk). 

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Jazerá, Krajina, Rakúsko, Zahraničie

Wörthersee – dovolenková destinácia na juhu Rakúska

Hits: 2002

Jazero je dlhé 16.5 kilometrov, šíroké 1.7 km. Rozloha je 19.39 km2 (Wikipedia DE), v lete dosahuje teplotu 27 °C (austria.sk) vďaka podzemným prameňom (Wikipedia CZ). Vládne tu stredomorská klíma (austria.sk). Breh je dlhý 42 kilometrov (Günter Kaindlstorfer). Jazero je ľadovcového pôvodu. V západnej časti sa zvažuje do hĺbky 85 metrov (ceskatelevize.cz). Český názov pre jazero je Vrbské jazero (Wikipedia CZ). Názov jazera je odvodený od obce Maria Wörth. V roku 1143 je jazero spomínané ako Werdsee (Wikipedia DE). Je prepojené s Klagenfurtom vodným kanálom, po ktorom sa plavia výletné lode. Na západnom brehu stojí zámok Velden s prístavom. Na skalnatom poloostrove vybiehajúcom z južného brehu sa nachádza mestečko Maria Wörth, ktoré je najstaršou kresťanskou osadou v Korutánsku, v ktorej sa nachádza mariánsky kostol z 9. storočia (Wikipedia CZ).

Sú tú viaceré možnosti športového vyžitia (zoznam.sk). Ponúka priestor pre vodné športy, turistiku, plávanie, nordic walking, plachtenie, surfovanie, golf, cyklistiku (austria.sk). Fascinujúca je Klangwelle – Zvuková vlna, vodno-hudobná laserová šou, ktorá sa trikrát za týždeň produkuje o 22-ej hodine na veldenskej promenáde (zoznam.sk). Na východnom brehu je vodná šmykľavka dlhá 114 metrov. Vyhliadková veža Pyramidenkogel (Pyramidový vrch) je 54 metrov vysoká, stojí 400 metrov nad hladinou jazera. Na zámku Rosegg sa nachádza zoologická záhrada s najväčším rakúskym záhradným labyrintom (austria.sk). Veľmi pekné sú malé prístavy na východnom brehu Krumpendorf a Pörtschach (horydoly.cz). Neďaleko od jazera je park Minimundus so 150 miniatúrnymi modelmi známych stavieb (aktuality.sk).

V jazere žijú tieto tieto pôvodné druhy rýb: Leuciscus cephalus, Ctenopharyngodon idella, Perca fluviatilis, Rhodeus sericeus amarus, Abramis brama, Anguilla anguilla, Micropterus salmoides, Lepomis gibbosus, Abramis björkna, Esox lucius, Cyprinus carpio, Alburnus alburnus, Chalcalburnus chalcoides mento, Coregonus lavaretus, Rutilus rutilus, Scardinius erythrophthalmus, Tinca tinca, Salmo trutta lacustris, Hypophthalmichthys molitrix, Silurus glanis, Sander lucioperca (gv.at) Jazero využívajú viaceré druhy vtákov ako svoje zimovisko (Wikipedia DE).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post