2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry

Flóra Vysokých Tatier

skala
Hits: 3811

Vyso­ké Tat­ry sú domo­vom pre viac než tisíc dru­hov rast­lín, kto­ré odha­ľu­jú pôso­bi­vú bio­di­ver­zi­tu a pris­pie­va­jú k uni­kát­ne­mu eko­sys­té­mu tej­to alp­skej kra­ji­ny. Sú cha­rak­te­ri­zo­va­né výraz­ný­mi alpín­sky­mi pod­mien­ka­mi vrá­ta­ne výraz­ných zmien v tep­lo­te a výsky­te extrém­nych pod­mie­nok na vrcho­loch. Tie­to fak­to­ry for­mu­jú rast­li­ny, kto­ré sa musia pris­pô­so­biť na pre­ži­tie v tom­to pro­stre­dí. Vyso­ko­hor­ská fló­ra vyni­ká svo­ji­mi adap­tá­cia­mi, vrá­ta­ne krát­ke­ho ras­tu, hus­té­ho pokry­tia lis­tov a schop­nos­ti kvit­núť v krát­kom obdo­bí. S náras­tom envi­ron­men­tál­nych výziev je nevy­hnut­né veno­vať pozor­nosť udr­ža­teľ­nos­ti ochra­ny fló­ry Vyso­kých Tatier. Rôz­ne ochran­né prog­ra­my a výskum­né pro­jek­ty sme­ru­jú k zacho­va­niu toh­to jedi­neč­né­ho eko­sys­té­mu pre budú­ce gene­rá­cie, aby sa moh­li aj naďa­lej pýšiť bohat­stvom a krá­sou svo­jej fló­ry. Medzi typic­ké rast­li­ny Vyso­kých Tatier pat­rí Diant­hus cart­hu­sia­no­rum. Tie­to rast­li­ny ras­tú na hor­ských lúkach a ska­lách. Náj­de­me tu aj ende­mic­ké dru­hy, naprí­klad šaf­ran spiš­ský – Cro­cus sce­pu­sien­sis. Rast­li­ny Vyso­kých Tatier hra­jú kľú­čo­vú úlo­hu v eko­sys­té­me tej­to alp­skej oblas­ti. Samoz­rej­me pris­pie­va­jú ku krá­se a atrak­ti­vi­te Vyso­kých Tatier.

The High Tatras are home to more than a thou­sand plant spe­cies, unve­i­ling impres­si­ve bio­di­ver­si­ty and con­tri­bu­ting to the uni­que eco­sys­tem of this alpi­ne lands­ca­pe. Cha­rac­te­ri­zed by dis­tinct alpi­ne con­di­ti­ons, inc­lu­ding sig­ni­fi­cant tem­pe­ra­tu­re chan­ges and extre­me con­di­ti­ons at the sum­mits, the High Tatras sha­pe plants that must adapt to sur­vi­ve in this chal­len­ging envi­ron­ment. The alpi­ne flo­ra stands out with adap­ta­ti­ons such as short gro­wth, den­se leaf cove­ra­ge, and the abi­li­ty to blo­om in a short peri­od. As envi­ron­men­tal chal­len­ges inc­re­a­se, atten­ti­on must be given to the sus­tai­na­bi­li­ty of pre­ser­ving the flo­ra of the High Tatras. Vari­ous con­ser­va­ti­on prog­rams and rese­arch pro­jects aim to main­tain this uni­que eco­sys­tem for futu­re gene­ra­ti­ons to con­ti­nue boas­ting the rich­ness and beau­ty of its flo­ra. Among the typi­cal plants of the High Tatras is Diant­hus cart­hu­sia­no­rum, which thri­ves on moun­tain mea­do­ws and rocks. Ende­mic spe­cies are also pre­sent, inc­lu­ding the Spiš cro­cus (Cro­cus sce­pu­sien­sis). The plants of the High Tatras play a cru­cial role in the eco­sys­tem of this alpi­ne regi­on, con­tri­bu­ting not only to its bio­di­ver­si­ty but also enhan­cing the beau­ty and allu­re of the High Tatras.

Tat­ry Wyso­kie to dom dla ponad tysi­ąca gatun­ków roślin, odkry­wa­jąc impo­nu­jące bogact­wo przy­ro­dy i przyc­zy­nia­jąc się do uni­kal­ne­go eko­sys­te­mu tego alpej­skie­go kra­job­ra­zu. Cha­rak­te­ry­zu­ją się wyra­źny­mi warun­ka­mi alpej­ski­mi, obej­mu­jący­mi znacz­ne zmia­ny tem­pe­ra­tu­ry i eks­tre­mal­ne warun­ki na szc­zy­tach, co ksz­ta­łtu­je rośli­ny, któ­re mus­zą się dosto­so­wać, aby przetr­wać w tym wyma­ga­jącym śro­do­wis­ku. Rośli­ny wyso­ko­gór­skie wyró­żnia­ją się adap­tac­ja­mi, taki­mi jak krót­ki wzrost, gęs­te pokry­cie liści i zdol­no­ść kwit­nie­nia w krót­kim okre­sie. W mia­rę wzros­tu wyzwań śro­do­wis­ko­wych, koniecz­ne jest zwró­ce­nie uwa­gi na zró­wno­wa­żo­no­ść ochro­ny flo­ry Tatr Wyso­kich. Różne prog­ra­my ochro­ny i pro­jek­ty bada­wc­ze mają na celu utr­zy­ma­nie tego wyjąt­ko­we­go eko­sys­te­mu dla przys­złych poko­leń, aby mogły nadal chwa­lić się bogact­wem i pięk­nem swo­jej flo­ry. Między typo­we rośli­ny Tatr Wyso­kich nale­ży Diant­hus cart­hu­sia­no­rum, któ­ry rośnie na gór­skich łąkach i ska­łach. Wys­tępu­ją tu także gatun­ki ende­micz­ne, takie jak kro­kus spis­ki (Cro­cus sce­pu­sien­sis). Rośli­ny Tatr Wyso­kich odg­ry­wa­ją kluc­zo­wą rolę w eko­sys­te­mie tego alpej­skie­go regi­onu, przyc­zy­nia­jąc się nie tyl­ko do jego różno­rod­no­ści bio­lo­gicz­nej, ale także pod­kre­śla­jąc pięk­no i atrak­cyj­no­ść Tatr Wysokich.

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Biotopy, Časová línia, Príroda, TOP, Vodopády

Pohyb vody

skala
Hits: 1762

Voda, s jej pohy­bom a dyna­mi­kou, je jed­ným z naj­zau­jí­ma­vej­ších a výtvar­ných prv­kov v prí­ro­de. Pohyb vody môže byť kre­a­tív­nym spô­so­bom zachy­tiť krá­su a jedi­neč­nosť. Mor­ské vlny pat­ria k naj­dra­ma­tic­kej­ším pre­ja­vom pohy­bu vody. Foto­gra­fie pohy­bu­jú­cich sa vĺn zachy­tá­va­jú ener­giu a silu prí­ro­dy. Rie­ky, poto­ky tvo­ria zau­jí­ma­vé kriv­ky, kto­ré môžu byť výbor­ným pred­me­tom foto­gra­fie. Dlhé expo­zí­cie umož­nia vytvo­re­nie hlad­kých, mäk­kých liniek. Daž­ďo­vé kvap­ky sú malé ume­lec­ké die­la, kto­ré sa pohy­bu­jú vo vzdu­chu. Mak­ro­fo­to­gra­fia môže odha­liť detai­ly kva­piek na rôz­nych povr­choch. Vodo­pá­dy pred­sta­vu­jú spo­je­nie sily a krásy. 

Water, with its move­ment and dyna­mism, stands as one of the most fas­ci­na­ting and artis­tic ele­ments in natu­re. Cap­tu­ring the moti­on of water can be a cre­a­ti­ve way to sho­wca­se its beau­ty and uni­qu­e­ness. Sea waves are among the most dra­ma­tic expres­si­ons of water move­ment. Pho­tog­raphs of cras­hing waves cap­tu­re the ener­gy and for­ce of natu­re. Rivers and stre­ams form intri­gu­ing cur­ves that can be excel­lent sub­jects for pho­tog­rap­hy. Long expo­su­res allow for the cre­a­ti­on of smo­oth, soft lines.

Rain­drops, tho­se small artis­tic cre­a­ti­ons moving through the air, pre­sent an oppor­tu­ni­ty for cap­ti­va­ting mac­ro pho­tog­rap­hy. This gen­re unve­ils intri­ca­te details of rain­drops on vari­ous sur­fa­ces. Water­falls embo­dy a fusi­on of power and beau­ty. Pho­tog­raphs of water­falls not only fre­e­ze moments in time but also con­vey the for­ce and ele­gan­ce of the­se natu­ral wonders.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Príroda, TOP, Vodopády

Vodopády

skala
Hits: 2856

Vodo­pá­dy sú jed­ný­mi z naj­pô­so­bi­vej­ších prí­rod­ných úka­zov. Sú spo­je­ním sily a krá­sy, tvo­riac úchvat­né divad­lo vody, kto­ré pri­ťa­hu­je a pohl­cu­je všet­kých, kto­rí sa ocit­nú v ich blíz­kos­ti. Vzni­ka­jú v dôsled­ku rôz­nych prí­rod­ných pro­ce­sov, čas­to spo­je­ných s tokom riek a poto­kov. Majú rôz­ne tva­ry a veľ­kos­ti, od malých pra­men­ných vodo­pá­dov až po obrov­ské vod­né kas­ká­dy. Kaž­dý vodo­pád je ovplyv­ne­ný geolo­gic­ký­mi pod­mien­ka­mi a topo­gra­fi­ou oko­lia. V mno­hých kul­tú­rach sú vodo­pá­dy pova­žo­va­né za sym­bo­ly sily a obno­vy. Ich hukot a ener­gia sú spo­je­né s revi­ta­li­zá­ci­ou prí­ro­dy a duše. Mno­hí ľudia hľa­da­jú vodo­pá­dy ako mies­to rela­xá­cie a duchov­né­ho obno­ve­nia, vní­ma­júc ich ako prí­rod­né oázy pokoja.

Okrem svo­jej este­tic­kej hod­no­ty majú vodo­pá­dy aj eko­lo­gic­ký význam. Sú domo­vom mno­hých dru­hov rast­lín a živo­čí­chov, kto­ré sú pris­pô­so­be­né živo­tu v ich blíz­kos­ti. Vodo­pá­dy môžu tiež slú­žiť ako kri­tic­ký zdroj pit­nej vody pre oko­li­té oblas­ti. Svet je domo­vom mno­hých sláv­nych vodo­pá­dov. Medzi naj­zná­mej­šie pat­rí Nia­gar­ské vodo­pá­dy v Sever­nej Ame­ri­ke, Angel Falls v Vene­zu­e­le, Igu­azu Falls v Juž­nej Ame­ri­ke, Vic­to­ria Falls v Afri­ke a mno­hé ďal­šie. Vzhľa­dom na naras­ta­jú­ce envi­ron­men­tál­ne hroz­by je dôle­ži­té veno­vať pozor­nosť ochra­ne a udr­ža­teľ­nos­ti vodo­pá­dov. Zne­čis­ťo­va­nie vôd, odles­ňo­va­nie a kli­ma­tic­ké zme­ny môžu nega­tív­ne ovplyv­niť tie­to prí­rod­né pokla­dy. Ochra­na ich oko­lia a vody, kto­rá ich napá­ja, je kľú­čo­vá pre zacho­va­nie ich krá­sy a biodiverzity.

Water­falls are among the most impres­si­ve natu­ral phe­no­me­na. They repre­sent a fusi­on of power and beau­ty, cre­a­ting a cap­ti­va­ting water the­a­ter that att­racts and mesme­ri­zes tho­se who find them­sel­ves in the­ir vici­ni­ty. For­med through vari­ous natu­ral pro­ces­ses, often asso­cia­ted with the flow of rivers and stre­ams, water­falls come in vari­ous sha­pes and sizes, from small cas­ca­des to colos­sal water cur­tains. Each water­fall is influ­en­ced by geolo­gi­cal con­di­ti­ons and the topog­rap­hy of its sur­roun­dings. In many cul­tu­res, water­falls are regar­ded as sym­bols of strength and rene­wal. The­ir roar and ener­gy are lin­ked to the revi­ta­li­za­ti­on of natu­re and the soul. Many peop­le seek water­falls as pla­ces for rela­xa­ti­on and spi­ri­tu­al reju­ve­na­ti­on, per­ce­i­ving them as natu­ral havens of peace.

Bey­ond the­ir aest­he­tic value, water­falls hold eco­lo­gi­cal sig­ni­fi­can­ce. They ser­ve as habi­tats for vari­ous plant and ani­mal spe­cies adap­ted to life in the­ir vici­ni­ty. More­over, water­falls can act as cri­ti­cal sour­ces of drin­king water for sur­roun­ding are­as. The world is home to many famous water­falls. Among the most reno­wned are Nia­ga­ra Falls in North Ame­ri­ca, Angel Falls in Vene­zu­e­la, Igu­azu Falls in South Ame­ri­ca, Vic­to­ria Falls in Afri­ca, and many others. Given the inc­re­a­sing envi­ron­men­tal thre­ats, it is cru­cial to pay atten­ti­on to the con­ser­va­ti­on and sus­tai­na­bi­li­ty of water­falls. Water pol­lu­ti­on, defo­re­sta­ti­on, and cli­ma­te chan­ge can nega­ti­ve­ly impact the­se natu­ral tre­a­su­res. Pro­tec­ting the­ir sur­roun­dings and the water that feeds them is key to pre­ser­ving the­ir beau­ty and biodiversity.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2016, 2016-2020, Časová línia, Dokumenty, TOP, V čase

Pohyb

skala
Hits: 2265

Foto­gra­fia nie je len sta­tic­ký záznam oka­mi­hu, má aj schop­nosť zachy­tá­va­nia pohy­bu, kto­rý dodá­va obra­zom dyna­mi­ku a emo­ci­onál­nu silu. Ovlá­da­nie tech­ník na zachy­te­nie pohy­bu je pre foto­gra­fa kľú­čo­vé, pre­to­že to umož­ňu­je vyprá­vať prí­be­hy, zachy­tiť ener­giu a vytvá­rať zau­jí­ma­vé vizu­ál­ne zážit­ky. Jed­ným z naj­dô­le­ži­tej­ších prv­kov pri tom je nasta­ve­nie rých­los­ti uzá­vier­ky. Krát­ka expo­zí­cia (rých­la uzá­vier­ka) zmra­zí pohyb a zachy­tí ostrý obraz, čo je ide­ál­ne pri foto­gra­fo­va­ní rých­lo sa pohy­bu­jú­cich objek­tov, ako sú špor­to­vé akcie ale­bo lie­ta­jú­ce vtá­ky. Na dru­hej stra­ne dlhá expo­zí­cia (poma­lá uzá­vier­ka) môže vytvo­riť efek­ty roz­ma­za­nia, kto­ré zachy­tá­va­jú ply­nu­lý pohyb a vytvá­ra­jú dojem dyna­mi­ky. Pou­ži­tie správ­nej ohnis­ko­vej vzdia­le­nos­ti môže vytvo­riť jedi­neč­né efek­ty pri zachy­te­ní pohy­bu. Širo­ko­uh­lé objek­tí­vy s niž­šou ohnis­ko­vou vzdia­le­nos­ťou môžu zvý­raz­niť pohyb v poza­dí. Naopak, tele­ob­jek­tí­vy sa čas­to využí­va­jú na zvý­raz­ne­nie hlav­né­ho sub­jek­tu, zatiaľ čo poza­die ostá­va roz­ma­za­né. Tech­ni­ka pan­nin­gu je skve­lým spô­so­bom, ako zachy­tiť pohyb sub­jek­tu a vytvo­riť dojem rých­los­ti. Foto­graf pri tej­to tech­ni­ke sle­du­je pohyb sub­jek­tu a udr­žu­je ho v pohy­be voči poza­diu. Tým sa dosiah­ne, že sub­jekt osta­ne ostro zaos­tre­ný, zatiaľ čo poza­die sa rozo­strie, čo vytvá­ra dojem rých­los­ti a dyna­mi­ky. Pou­ži­tie via­ce­rých expo­zí­cií v jed­nom obra­ze umož­ňu­je vytvá­ra­nie jedi­neč­ných efek­tov pohy­bu. Foto­graf môže zachy­tiť via­ce­ro oka­mi­hov pohy­bu v jed­nom obra­ze, čo vedie k zau­jí­ma­vým a abs­trakt­ným výsled­kom. Dlhé expo­zič­né časy umož­ňu­jú zazna­me­nať sto­pu pohy­bu svet­la a vytvá­rať efek­ty ako sve­tel­né sto­py, naj­mä pri foto­gra­fo­va­ní noč­ných scén. Táto tech­ni­ka dodá­va obra­zom mys­ti­ku a dra­ma­tic­kosť. Využí­va­nie post­pro­duk­cie môže vytvo­riť ale­bo umoc­niť efek­ty pohy­bu vo foto­gra­fii. Doda­toč­né úpra­vy v prog­ra­me na úpra­vu foto­gra­fií môžu zvý­raz­niť roz­ma­za­nie, pris­pô­so­biť kon­trast a far­by tak, aby pod­po­ri­li poci­ty dynamiky.

Pho­tog­rap­hy is not just a sta­tic record of a moment; it has the abi­li­ty to cap­tu­re moti­on, adding dyna­mism and emo­ti­onal power to ima­ges. Mas­te­ring tech­ni­qu­es for cap­tu­ring moti­on is cru­cial for pho­tog­rap­hers, enab­ling them to tell sto­ries, cap­tu­re ener­gy, and cre­a­te com­pel­ling visu­al expe­rien­ces. One of the key ele­ments in this pro­cess is adjus­ting the shut­ter spe­ed. A short expo­su­re (fast shut­ter) fre­e­zes moti­on, cap­tu­ring a sharp ima­ge, which is ide­al for pho­tog­rap­hing fast-​moving sub­jects like sports acti­ons or fly­ing birds. On the other hand, a long expo­su­re (slow shut­ter) can cre­a­te blur effects that cap­tu­re smo­oth moti­on, cre­a­ting a sen­se of dyna­mism. Cho­osing the right focal length can also cre­a­te uni­que effects when cap­tu­ring moti­on. Wide-​angle len­ses with lower focal lengths can emp­ha­si­ze backg­round moti­on, whi­le telep­ho­to len­ses are often used to high­light the main sub­ject, lea­ving the backg­round blur­red. Pan­ning is a gre­at tech­ni­que for cap­tu­ring the moti­on of a sub­ject and con­ve­y­ing a sen­se of spe­ed. In this tech­ni­que, the pho­tog­rap­her fol­lo­ws the sub­jec­t’s move­ment, kee­ping it in moti­on against the backg­round. This ensu­res that the sub­ject remains sharp­ly focu­sed whi­le the backg­round blurs, cre­a­ting a sen­se of spe­ed and dyna­mism. Uti­li­zing mul­tip­le expo­su­res in a sin­gle ima­ge allo­ws for the cre­a­ti­on of uni­que moti­on effects. Pho­tog­rap­hers can cap­tu­re mul­tip­le moments of moti­on in one ima­ge, lea­ding to inte­res­ting and abs­tract results. Long expo­su­re times enab­le cap­tu­ring light trails and effects, espe­cial­ly when pho­tog­rap­hing night sce­nes. This tech­ni­que adds mys­ti­que and dra­ma to the ima­ges. Post-​processing can be emplo­y­ed to cre­a­te or enhan­ce moti­on effects in pho­tog­rap­hy. Addi­ti­onal edits in pho­to edi­ting soft­wa­re can high­light blur, adjust con­trast, and twe­ak colors to sup­port the fee­lings of dyna­mism. In conc­lu­si­on, cap­tu­ring moti­on in pho­tog­rap­hy is a power­ful way to con­vey emo­ti­ons and sto­ries. Expe­ri­men­ting with dif­fe­rent tech­ni­qu­es and adjus­ting came­ra set­tings allo­ws pho­tog­rap­hers to dis­co­ver new and uni­que ways to express moti­on in the­ir images.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Potoky, Potoky, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Studený potok vo Vysokých Tatrách

skala
Hits: 2724

Stu­de­ný potok je potok vo Vyso­kých Tat­rách.

Je dlhý 17.4 km. Veľ­ký Stu­de­ný potok vyte­ká z Ľado­vé­ho ple­sa, kto­ré je 2056 met­rov nad morom. Pre­te­ká Veľ­kou Stu­de­nou doli­nou. Malý Stu­de­ný potok vyte­ká z naj­väč­šie­ho z pia­tich Spiš­ských plies, kto­ré je 2050 met­rov nad morom. Pre­te­ká Malou Stu­de­nou doli­nou. Sútok je v mies­te vyús­te­nia Malej Stu­de­nej doli­ny do Veľ­kej Stu­de­nej doli­ny, na Sta­ro­les­nian­skej poľa­ne vo výš­ke 1285 met­rov nad morom (Repel). Pre­te­ká obrov­ským terén­nym zlo­mom a vytvá­ra kas­ká­dy a kata­rak­ty, kto­ré sú obzvlášť pek­né pri jar­nom tope­ní sne­hu, ale­bo po výdat­ných daž­ďoch. Pod Bíli­ko­vou cha­tou už pre­te­ká mier­nej­ším kory­tom. Pozdĺž vodo­pá­dov vedú turis­tic­ké chod­ní­ky, vodo­pá­dy sú vyhľa­dá­va­né, napr.: Dlhý vodo­pád, Obrov­ský vodo­pád, Malé vodo­pá­dy (vyso​ke​tat​ry​.com), Tro­j­i­tý vodo­pád má v maďar­či­ne a nemči­ne poetic­ký názov, kto­rý sa dá pre­lo­žiť ako vodo­pád umel­cov. Nachá­dza v lese. Pod kas­ká­da­mi Malé­ho vodo­pá­du, na dol­nom kon­ci sa nachá­dza Veľ­ký vodo­pád. Jeho naj­vyš­šia kas­ká­da meria 13 met­rov (slo​va​kia​.tra​vel). Ďalej potok pre­te­ká cez Tatrans­kú Les­nú, Sta­rú Les­nú, Veľ­kú Lom­ni­cu, kde juž­ne od tej­to obce ústí do rie­ky Pop­rad (Repel).

The Cold Cre­ek is a stre­am in the High Tatras.

It is 17.4 km long. Veľ­ký Stu­de­ný potok (Big Cold Cre­ek) ori­gi­na­tes from Ľado­vé ple­so (Ice Lake), which is 2056 meters abo­ve sea level. It flo­ws through the Veľ­ká Stu­de­ná doli­na (Big Cold Val­ley). Malý Stu­de­ný potok (Small Cold Cre­ek) ori­gi­na­tes from the lar­gest of the five Spiš­ské plies (Spiš Ponds), which is 2050 meters abo­ve sea level. It flo­ws through the Malá Stu­de­ná doli­na (Small Cold Val­ley). The con­flu­en­ce is at the mouth of Malá Stu­de­ná doli­na into Veľ­ká Stu­de­ná doli­na, at Sta­ro­les­nian­ska poľa­na at an alti­tu­de of 1285 meters abo­ve sea level (Repel). It flo­ws through a mas­si­ve ter­rain fault, cre­a­ting cas­ca­des and water­falls, par­ti­cu­lar­ly beau­ti­ful during the spring sno­wmelt or after hea­vy rain­fall. Below the Bíli­ko­va cha­ta (Bíli­k’s Hut), the stre­am flo­ws through a gen­tler chan­nel. Tou­rist trails lead along the water­falls, which are popu­lar, such as Dlhý vodo­pád (Long Water­fall), Obrov­ský vodo­pád (Giant Water­fall), Malé vodo­pá­dy (Small Water­falls) (vyso​ke​tat​ry​.com). The Trip­le Water­fall has a poetic name in Hun­ga­rian and Ger­man, which can be trans­la­ted as the water­fall of artists. It is loca­ted in the forest. Under the cas­ca­des of Malý vodo­pád (Small Water­fall), at the lower end, the­re is Veľ­ký vodo­pád (Big Water­fall). Its hig­hest cas­ca­de mea­su­res 13 meters (slo​va​kia​.tra​vel). Furt­her, the stre­am flo­ws through Tatrans­ká Les­ná, Sta­rá Les­ná, Veľ­ká Lom­ni­ca, whe­re it joins the Pop­rad River south of this vil­la­ge (Repel).

Zim­ny Potok to stru­mień w Wyso­kich Tatrach.

Ma dłu­go­ść 17,4 km. Wiel­ki Stu­de­ný potok wypły­wa z Ľado­vé­ho ple­sa, któ­re leży 2056 met­rów nad pozi­omem mor­za. Prze­pły­wa przez Doli­nę Wiel­kie­go Zim­ne­go Poto­ku. Mały Stu­de­ný potok wypły­wa z naj­wi­ęks­ze­go z pięciu Spiš­ských plies, któ­re leży 2050 met­rów nad pozi­omem mor­za. Prze­pły­wa przez Doli­nę Małe­go Zim­ne­go Poto­ku. Miejs­ce połąc­ze­nia znaj­du­je się u ujścia Doli­ny Małe­go Zim­ne­go Poto­ku do Doli­ny Wiel­kie­go Zim­ne­go Poto­ku, na Sta­ro­les­nian­skiej pola­nie, na wyso­ko­ści 1285 met­rów nad pozi­omem mor­za (Repel). Prze­pły­wa przez ogrom­ny uskok tere­no­wy i twor­zy kas­ka­dy i kata­rak­ty, szc­ze­gól­nie pięk­ne podc­zas wiosen­ne­go top­nie­nia śnie­gu lub po obfi­tych opa­dach deszc­zu. Poni­żej cha­ty Bíli­ko­va, stru­mień pły­nie już łagod­niejs­zym kory­tem. Wzdłuż wodos­pa­dów pro­wa­dzą szla­ki turys­tycz­ne, któ­re cies­zą się popu­lar­no­ścią, takie jak Dlhý vodo­pád (Dłu­gi Wodos­pad), Obrov­ský vodo­pád (Olbr­zy­mi Wodos­pad), Malé vodo­pá­dy (Małe Wodos­pa­dy) (vyso​ke​tat​ry​.com). Potrój­ny wodos­pad ma poetyc­ką nazwę po węgier­sku i nie­miec­ku, któ­rą można prze­tłu­mac­zyć jako wodos­pad artys­tów. Znaj­du­je się w lesie. Poni­żej kas­kad Małe­go vodo­pád (Mały Wodos­pad), na jego dol­nym końcu, znaj­du­je się Wiel­ki vodo­pád (Duży Wodos­pad). Jego naj­wy­żs­za kas­ka­da mier­zy 13 met­rów (slo​va​kia​.tra​vel). Dalej stru­mień prze­pły­wa przez Tatrans­ką Les­ná, Sta­rą Les­ná, Veľ­ká Lom­ni­ca, gdzie ucho­dzi do rze­ki Pop­rad na połud­nie od tej wsi (Repel).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post