Akvaristika, Biológia, Príroda, Rastliny, Ryby, Živočíchy

Rozmnožovanie rýb a rastlín

Hits: 45356

Ryby sa roz­mno­žu­jú iba pohlav­ne. Pod­ľa spô­so­bu roz­mno­žo­va­nie roz­li­šu­je­me na iker­nač­ky a živo­rod­ky. Iker­nač­ky kla­dú ikry – vajíč­ka podob­ne ako pla­zy, kto­ré sa po akte roz­mno­žo­va­nia vyví­ja­jú mimo tela mat­ky – ovi­pa­ria – vaj­co­ro­dosť. Ich prie­mer je od 0.8 mm do 6 mm, v závis­los­ti na kon­krét­nom dru­hu. Ikry, napo­kon v men­šej mie­re aj plô­dik veľ­mi čas­to nezná­ša­jú svet­lo, pre­to sa ikry čas­to zakrý­va­jú – roz­umej celé akvá­ri­um. Je to logic­ké – tre­ba si uve­do­miť, že v prí­ro­de je oby­čaj­ne väč­šia “tma” a ikry oby­čaj­ne kla­dú pod list, do rast­lín, na dno, do jas­ky­niek pod skal­ný strop apod. Ikry, kto­ré nie sú oplod­ne­né, časom zbe­le­jú, a je ich tre­ba z akvá­ria vybrať, pre­to­že by sa zby­toč­ne roz­kla­da­li a tým ohro­zo­va­li zvyš­né. Naopak dru­hom živo­ro­dým sa ikry vyví­ja­jú v telo­vej duti­ne mat­ky podob­ne ako u cicav­cov – vivi­pa­ria – živo­ro­dosť. V prí­pa­de málo čas­té­ho vylu­čo­va­nia oplod­ne­ných ikier hovo­rí­me o ovo­vi­vi­pa­rii – vaj­co­ži­vo­ro­dos­ti. Plô­dik totiž čas­to opúš­ťa telo mat­ky tes­ne po zba­ve­ní sa posled­ných záro­doč­ných oba­lov. Prá­ve vylia­hnu­té mlá­ďa sa nazý­va ele­ute­rem­bryo. Živo­ro­dým dru­hov sa vlast­ne ikry vyví­ja­jú v tele, sú rov­na­ké­ho tva­ru, veľ­kos­ti ako u iker­na­čiek, len vývin pre­bie­ha dlh­šie 20 – 40 dní. Živo­rod­ky majú vyvi­nu­tý špe­ci­fic­ký orgán – gono­pó­dium, u rodu Hemir­hap­ho­don andro­gó­nium, pomo­cou kto­ré­ho sa roz­mno­žu­jú. Tvar gono­pó­dia je určo­va­cím dru­ho­vým zna­kom. Plod­nosť rýb viac-​menej ras­tie s ich dĺž­kou, váhou. Vplyv naň však má aj okrem iné­ho aj vek, obsah solí, kys­lí­ka, tep­lo­ta vody. Živo­ro­dým dru­hom, okrem gude­ovi­tých sper­mie v tele samič­ky pre­ží­va­jú aj mesia­ce – sam­ček oplod­ní samič­ku a ten­to pre­nos gene­tic­kej infor­má­cie je živo­ta­schop­ný dlhé časo­vé obdo­bie, oby­čaj­ne 3 – 4 vrhy, bol však zazna­me­na­ný aj prí­pad 11 vrhov. Je zau­jí­ma­vé, že aj medzi ryba­mi sa náj­du dru­hy, kto­ré sú oboj­po­hlav­né – her­maf­ro­di­tiz­mom, no drvi­vá väč­ši­na rýb sú gono­cho­ris­ti – funkč­ne samič­ky tvo­ria sami­čie pohlav­né bun­ky, sam­ce sam­čie pohlav­né bun­ky. Pri roz­mno­žo­va­ní by sme sa mali vyhnúť prí­bu­zen­skej ple­me­nit­be. Ak už sme núte­ní ku nej, množ­me rad­šej rodi­ča s potom­kom, ako ses­tra s bra­tom. Dlho­do­bá prí­bu­zen­ská ple­me­nit­ba vedie ku dege­ne­ra­tív­nym poru­chám, napr. ku zakri­ve­niu chrb­ti­ce, ku iným mor­fo­lo­gic­kým odchýl­kam, ku zní­že­nej životaschopnosti.

V prí­ro­de dochá­dza aj ku krí­že­niu medzi prí­buz­ný­mi, no ide o izo­lo­va­né oblas­ti, kde je zame­dze­ný prí­stup ku mig­rá­cii a tým ku pre­mie­ša­va­niu gene­tic­kej infor­má­cie. Nie je vylú­če­né, že dochá­dza pria­mo ku krí­že­niu medzi potom­ka­mi jed­né­ho rodi­ča, ale vzhľa­dom na veľ­kosť are­álu a počet­nosť popu­lá­cie ide o roz­mno­žo­va­nie medzi brat­ran­ca­mi a ses­ter­ni­ca­mi. Keď­že dochá­dza v ove­ľa vyš­šej mie­re aj ku prí­rod­né­mu výbe­ru, neraz sa sta­ne, že taká­to izo­lo­va­ná prí­bu­zen­sky sa mno­žia­ca popu­lá­cia je živo­ta­schop­nej­šia ako popu­lá­cia, kto­rej are­ál nedo­vo­ľu­je prak­tic­ky prí­bu­zen­ské krí­že­nie vďa­ka dostat­ku pries­to­ru. Ten­to stav však pla­tí, ak sú pod­mien­ky ide­ál­ne, len čo sa rapíd­ne zme­nia fak­to­ry pro­stre­dia nega­tív­ne, neizo­lo­va­ná popu­lá­cia je razom vo výho­de. Akti­vi­ty vedú­ce k repro­duk­cii sú jed­ny z najk­raj­ších, kto­ré nám vedia ryby pri ich cho­va­ní poskyt­núť. Sna­ha sam­cov, pred­vá­dza­nie sa pred samič­ka­mi je veľ­mi zau­jí­ma­vá. Nie­kto­ré sú schop­né pre­na­sle­do­vať samič­ky väč­ši­nu dňa, iné sa tej­to čin­nos­ti venu­jú len v urči­tom obdo­bí a za urči­tých pod­mie­nok. Prá­ve pre­to je vhod­né prá­ve počas sna­hy o roz­mno­žo­va­nie viac dbať o tes­nosť kry­cie­ho skla, pre­to­že naj­mä samič­ky majú neraz sna­hu ujsť pred dobie­dza­jú­ci­mi sam­ca­mi aj skok­mi nad hladinu.

Tet­rám sa čas­to pre ich záu­jem o ikry, kla­die ako pre­káž­ka, z náš­ho cho­va­teľ­ské­ho pohľa­du rošt – fil­ter, kto­rý odde­ľu­je ikry od ostat­ných rýb. Netý­ka sa to však iba tetier, pre tet­ry je však pou­ži­tie tre­cie­ho roš­tu príz­nač­né. Rošt môže byť polo­že­ný na holom dne po celom obsa­hu. Počas tre­nia pada­jú ikry na dno, kde sa nachá­dza rošt, kto­rý je tro­chu nadvi­hnu­tý nad dno, aby na ikry rodi­čia nedo­siah­li. Samoz­rej­me rošt môže byť polo­že­ný aj inak, pod­stat­né je aby sa dospe­lé ryby ku ikrám nedos­ta­li, ale­bo mali túto úlo­hu sťa­že­nú. Mate­riál, z kto­ré­ho je vyro­be­ný, je takis­to rôz­ny, závi­sí od veľ­kos­ti rýb, ikier pre kto­rý má byť pou­ži­tý. Pou­ží­va­jú sa rôz­ne naj­čas­tej­šie ple­ti­vá pre záh­rad­ká­rov apod. Exis­tu­je aj for­ma skle­ne­né­ho per­fo­ro­va­né­ho roštu.

Pôrod­nič­ka je nádo­ba, uzav­re­tý pries­tor, prí­pad­ne akvá­ri­um, v kto­rom sa rodí poter. Opo­me­niem teraz nádrž, ako mate­riál sa komerč­ne pou­ží­va ume­lá hmo­ta. Tie­to sú vhod­né pre živo­rod­ky. Sú kon­štru­ova­né tak, aby napr. gra­vid­ná gup­ka moh­la v nej poro­diť svo­je mla­dé. Exis­tu­jú prin­ci­piál­ne dva typy: pri prvom naro­de­né ryb­ky opúš­ťa­jú telo mat­ky a pre­pa­dá­va­jú cez liš­ty do spod­nej čas­ti pôrod­nič­ky, kam sa samič­ka nemá šan­cu dostať, ale­bo pri dru­hom ryb­ky opúš­ťa­jú mat­ku do voľ­nej vody – v tom­to prí­pa­de musí byť samoz­rej­me toto akvá­ri­um bez rýb, inak čerstvo naro­de­né ryb­ky čosko­ro pože­rie. Oba typy pôrod­ni­čiek na vode plá­vu – pohy­bu­jú sa na hla­di­ne Ako lep­šia alter­na­tí­va pou­ži­té­ho mate­riá­lu ku takým­to pôrod­nič­kám je pou­ži­tie sie­ťo­vi­ny, podob­ne ako pri tre­com roš­te. Ple­ti­vo sta­čí zošiť napr. satur­nou to žela­né­ho tva­ru a zabez­pe­čiť napr. polys­ty­ré­nom, aby ple­ti­vo nepad­lo na dno. Výho­da také­ho­to rie­še­nia je zjav­ná – ple­ti­vo môže byť ove­ľa väč­šie ako v obcho­de zakú­pe­nej pôrod­nič­ke, a cel­ko­vo je šité tak­po­ve­diac na mie­ru. Zakú­pe­né pôrod­nič­ky z obcho­du som však malý­mi vrták­mi pre­vŕ­tal, aby medze­ry pre únik plô­di­ka boli ešte šir­šie. O svoj­po­moc­ne vytvo­re­ných pôrod­nič­kách píše Ivan Vyslú­žil v tom­to člán­ku.

Ako sub­strát pre nie­kto­ré dru­hy poslú­žia jem­no­lis­té rast­li­ny, ste­ny nádr­že, lis­ty rast­lín, kame­ne na plo­chu, ale­bo strop kamen­ných “jas­ky­niek”, atď. Pre nie­kto­ré dru­hy rýb sa pri­pra­vu­jú rôz­ne výlu­hy. Néon­ka čier­na – Hypes­sob­ry­con her­ber­ta­xel­ro­di je toho názor­ným prí­kla­dom – pre ten­to druh sa čas­to výlu­hy pri­pra­vu­jú ako napo­kon aj pre ostat­né tetrovité.

Roz­mno­žo­va­nie cich­líd je zrej­me jed­no z naj­zau­jí­ma­vej­ších medzi ryba­mi. Napr. samič­ka ostrie­ži­ka pur­pu­ro­vé­ho si vyhliad­ne vhod­nú jas­kyn­ku, napr. koko­so­vý orech, kde doká­že držať v papu­li svo­je mla­dé celé hodi­ny. Samoz­rej­me pred­tým pre­beh­lo tre­nie. Naj­mä u ame­ric­kých dru­hov sa páry musia nájsť samé, čas­to vydr­žia spo­lu aj celý život. Nie­kto­ré dru­hy kla­dú ikry na sub­strát, napr. na plo­chý kameň, na pod­ne­bie kame­ňa apod. Zospo­du kla­die ikry napr. prin­cez­ná – Neolam­pro­lo­gus bri­char­di. Ten­to druh je pomer­ne nezná­šan­li­vý voči sebe, tak­že domi­nant­né páry eli­mi­nu­jú svo­ju kon­ku­ren­ciu, a potom sa plnou silou pus­tia do roz­mno­žo­va­nia. Keď začnú, čas­to v pomer­ne pra­vi­del­ných inter­va­loch pri­ná­ša­jú nové gene­rá­cie. Ich ikry sú sla­bo ružo­vé, pomer­ne veľ­ké, počet ikier je 20 – 100. Veľa dru­hov cich­líd pat­ria medzi tzv. papu­ľov­ce (čes­ky tla­mov­ce). Čiže sú to také dru­hy, kto­ré svo­je potom­stvo ucho­vá­va­jú vo svo­jej papuľ­ke, avšak papu­ľov­ce náj­de­me aj medzi iný­mi taxón­mi, napr. aj medzi druh­mi rodu Bet­ta. Ich rodi­čov­ský inštinkt je však čas­to dosť sla­bý, je to samoz­rej­me dru­ho­vo špe­ci­fic­ké, napr. Neolam­pro­lo­gus bri­char­di, väč­ši­na ame­ric­kých cich­líd svo­je potom­stvo urput­ne brá­ni, na roz­diel od napr. mala­wij­ských rodov Pse­udot­rop­he­us, May­lan­dia, Mela­noc­hro­mis, Labi­doc­hro­mis. Ikry držia poc­ti­vo v papu­li, necha­jú ich strá­viť žĺt­ko­vý vak, pri­pra­via ich na opus­te­nie úst­nej duti­ny mat­ky, vypus­tia ich. Nie­ke­dy sa sta­ne, že ich ešte neja­ký čas opäť pozbie­ra­jú a ten­to jav sa môže opa­ko­vať, no keď už tak nespra­via, ich rodi­čov­ský inštinkt ide veľ­mi rých­lo bokom. Samec, v pod­sta­te po oplod­ne­ní iba chrá­nil samič­ku, ale teraz svo­je mla­dé väč­ši­nou pokla­dá za votrel­cov, prí­pad­ne za spes­tre­nie menu. Samič­ka je na tom podob­ne, ona sa ale skôr “pomý­li”. Najprv si mla­dé nevší­ma, ako­by sa diš­tan­co­va­la, no časom sa môže stať, že svo­je potom­stvo začne prenasledovať.

Typic­ké kap­ro­zúb­ky (halan­čí­ky) nakla­dú ikry, kto­ré v prí­ro­de jed­no­du­cho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárod­ku done­sie so sebou až opä­tov­ný dážď na začiat­ku obdo­bia daž­ďov. Simu­lá­cia toh­to pro­ce­su je aj zákla­dom úspe­chu pri ich roz­mno­žo­va­ní v zaja­tí, v našich nádr­žiach. Čiže po tre­ní v akvá­riu je nut­né ikry vybrať a umiest­niť na suchom mies­te. Po dru­ho­vo špe­ci­fic­kom čase ikry vybe­rie­me, umiest­ni­me do vhod­nej nádr­že a zale­je­me vodou. Vte­dy začne pokra­čo­vať repro­duk­cia až po vylia­hnu­tie mla­dých rýb. Tie­to ryby ras­tú veľ­mi rých­lo, pre­to­že jed­no­roč­né dru­hy musia počas krát­kej dobe dospieť a sami sa rozmnožovať.

Samič­ky pan­cier­ni­ka Cory­do­ras aene­us zbie­ra oplod­ne­né ikry a dočas­ne ich nesie pod prs­ný­mi plut­va­mi, kto­ré má zlo­že­né do tzv. taš­tič­ky. Neskôr ich lepí na sklo a na rast­li­ny. Pan­cier­ni­ky sa roz­mno­žu­jú v hej­nách, pat­ria sem dru­hy obľu­bu­jú­ce niž­šiu tep­lo­tu. Zná­ma je pomôc­ka ku sti­mu­lá­cii – niten­ky a kaž­do­den­né zni­žo­va­nie hla­di­ny vody a výme­na vody za čerstvú stu­de­nú vodu, čo simu­lu­je nad­chá­dza­jú­ce obdo­bie daž­ďov – obdo­bie hoj­nos­ti. Pan­cier­ni­ky si zväč­ša vlast­né ikry veľ­mi nevší­ma­jú, odpo­rú­ča sa však, ich pre­miest­ňo­vať. Samoz­rej­me veľa dru­hov nie je tak ľah­ko roz­mno­ži­teľ­ných: Cory­do­ras ster­bai, C. pan­da atď.

Naj­čas­tej­šie sa v akvá­riách vysky­tu­jú­ci prí­sav­ník Ancis­trus cf. cirr­ho­sus sa roz­mno­žu­je v duti­nách, ale­bo pod kame­ne. Cho­va­te­lia si pomá­ha­jú napr. skle­ne­nou fľa­šou, novo­du­ro­vou trub­kou apod. Sam­ček si svo­ju samič­ku zvy­čaj­ne vybe­rie. Svo­je ikry samec do isté­ho času strá­ži, avšak nemá toľ­ko pros­tried­kov ako veľ­ké dra­vé dru­hy, ani nie je tak húžev­na­tý. Avšak v bež­nom spo­lo­čen­skom akvá­riu má prí­sav­ník šan­cu sa roz­mno­žiť a poskyt­núť aj potomstvo.

O ska­lá­roch – Pte­rop­hyl­lum sca­la­re sa vra­ví, že vyža­du­jú tlak vody – vyso­ký vod­ný stĺpec. Avšak mal som mož­nosť vidieť ich odcho­vá­vať aj vo veľ­mi malých nádr­žiach nie vyš­ších ako 25 cm. Keď­že v domo­vi­ne sa vytie­ra­jú zvy­čaj­ne na lis­ty vyso­ko ras­tú­cich rast­lín, môže­me im poskyt­núť ako tre­cí sub­strát napr. otvo­re­ný kus z PET fľa­še. Ska­lár, pokiaľ naklá­dol ikry, tak ich chrá­ni, aj sa o ne sta­rá, hneď ako sa roz­pla­vá­va­jú mla­dé, začne ich zvy­čaj­ne nemi­lo­sr­d­ne požie­rať. V prí­ro­de by sa tak­to nesprá­val a stá­va sa, že aj v akvá­riu mla­dé nepožiera.

Živo­rod­ky sú z hľa­dis­ka roz­mno­žo­va­nia vhod­né pre začia­toč­ní­ka. Dá sa pre ne pri roz­mno­žo­va­ní uplat­niť vyš­šie spo­mí­na­ná pôrod­nič­ka, ale aj vlast­ný­mi pros­tried­ka­mi zoši­té sito. Roz­mno­žu­jú sa pri tro­che sna­hy veľ­mi ochot­ne. Mečov­ka mexic­ká je tak­mer vždy voči svo­jim mla­dým kani­bal, pla­ty sú na tom obdob­ne, len pávie očká zväč­ša vlast­né potom­stvo ušet­ria. Keď dospe­jú a začnú sa roz­mno­žo­vať, cyk­lus pôro­dov sa opa­ku­je zhru­ba po 4 – 5 týžd­ňoch ako u väč­ši­ny živo­ro­diek. Gup­kypla­ty môžu mať až 100 mla­dých, dospe­lá mečún­ka aj 200. Ide o živo­ro­dé dru­hy, tak­že rodia živé mlá­ďa­tá, v bruš­nej čas­ti sa nachá­dza škvr­na plod­nos­ti, kto­rá sved­čí o pohlav­nej zre­los­ti sami­čiek. Jed­no oplod­ne­nie sam­com môže vysta­čiť aj na 3 – 4 vrhy. Počas dní pred pôro­dom sa škvr­na zväč­šu­je a tmav­ne. Black­mol­ly – tma­vá vypes­to­va­ná for­ma Poeci­lia she­nops je tro­chu ťaž­šie odcho­va­teľ­ná ryb­ka, pre­to­že vyža­du­je o nie­čo tep­lej­šiu vodu a nevid­no na nej škvr­nu plod­nos­ti. U blac­moll pri ich potom­stve máme mož­nosť vidieť pre­sa­dzo­va­nie sa génov prí­rod­nej pova­hy, pre­to­že nie všet­ky mla­dé budú celé čier­ne ako prav­de­po­dob­ne sú rodi­čia. Ide o to, že blac­mol­la je vyšľach­te­ná for­ma, kto­rá nie je cel­kom bio­lo­gic­ky ustá­le­ná. Dokon­ca sa môže stať, že nie­kto­ré jedin­ce sú v mlad­šom veku stra­ka­té a neskôr im čier­ny pig­ment pri­bú­da natoľ­ko, že cel­kom zčer­ne­jú. Aj pre black­mol­ly je vhod­né sito na ich roz­mno­žo­va­nie, resp. na ochra­nu vylia­hnu­té­ho potom­stva pred paž­ra­vos­ťou dospelcov.

Laby­rint­ky žijú oby­čaj­ne v pre­tep­le­ných oblas­tiach, kde sa nachá­dza veľ­mi veľa súčas­tí vo vode: rýb, rast­lín, orga­nic­kých zvyš­kov, driev apod. Dospe­lé jedin­ce dýcha­jú atmo­sfé­ric­ký kys­lík. Veľa dru­hov laby­rin­tiek tvo­rí peno­vé hniez­do – pri ochra­ne ikier využi­jú svo­ju schop­nosť nabe­rať atmo­sfé­ric­ký vzduch. Peno­vé hniez­do je tvo­re­né čias­toč­ka­mi vzdu­chu, kto­ré ryby pre­me­lú v úst­nej duti­ne. Na vode plá­va. To zna­me­ná, že hniez­do pre ikry plá­va na hla­di­ne, nie je vhod­né aby v akvá­riu bolo sil­né prú­de­nie vody – to by moh­lo poško­diť stav­bu peno­vé­ho hniez­da. Ako pod­po­ra preň slú­žia napr. plá­va­jú­ce rast­li­ny Ric­cia, Sal­vi­nia, Myri­op­hyl­lum, Lem­na apod. Hniez­do oby­čaj­ne sta­via samec, nie­kto­ré dru­hy ale­bo jedin­ce je tre­ba po tre­ní z nádr­že odlo­viť, iné nie. Tým­to spô­so­bom sa roz­mno­žu­jú gura­my, bojov­ni­ce, koli­zy. O koli­zách – Coli­sa je zná­me, že ich poter je jeden z naj­men­ších, pre­to sa odpo­rú­ča udr­žia­vať hla­di­nu vody počas jeho vývo­ja pod 10 cm. Sú veľ­mi náchyl­né na zme­nu tep­lo­ty a na chlad, pre­to je vhod­né zabez­pe­čiť výbor­né utes­ne­nie kry­cím sklom ale­bo nie­čím iným, a udr­žia­va­nie rov­na­kej tep­lo­ty vody, a vzdu­chu nad hla­di­nou ak medzi kry­cím sklom a hla­di­nou je neja­ký pries­tor. Fil­tro­va­nie by malo byť veľ­mi sla­bé ale­bo žiad­ne a prú­de­nie vody mini­mál­ne, ale­bo žiad­ne. Kri­tic­ké obdo­bie je doba tvor­by laby­rin­tu. Dochá­dza k tomu po 50 dni a toto obdo­bie je kri­tic­ké, vte­dy je vhod­né ešte viac zvý­šiť obo­zret­nosť, aby sme prí­pad­né stra­ty mini­ma­li­zo­va­li. Pred roz­mno­žo­va­ním bojov­níc Bet­ta splen­dens môže v ich sprá­va­ní dôjsť ku pre­ja­vu džen­tl­men­stva. Vte­dy sok pri fyzi­olo­gic­kej potre­be soka nadých­nuť sa, čaká na to aby mohol pokra­čo­vať v súbo­ji. Spo­lo­čen­ské boje sam­cov sú u bojov­ní dosť drsné.

Vod­né rast­li­ny sa roz­mno­žu­jú v akvá­riách, ale čas­to aj v prí­ro­de, hlav­ne nepo­hlav­ne. Vege­ta­tív­ne roz­mno­žo­va­nie nastá­va rôz­ny­mi spô­sob­mi, napr. odrez­ka­mi, pop­laz­mi, odno­ža­mi atď. Pohlav­ný spô­sob nie je taký čas­tý ako u ich sucho­zem­ských prí­buz­ných. Rast­li­ny čas­to v akvá­riu nek­vit­nú a k ope­le­niu – k začiat­ku úspeš­né­ho roz­mno­že­nia dochá­dza ešte menej čas­to, čo je pocho­pi­teľ­né aj vzhľa­dom na pries­to­ro­vé bariéry.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Morfológia rýb

Hits: 12033

Telo rýb tvo­rí hla­va, trup, chvost. Chrb­to­vá časť sa pome­nú­va odbor­ne dor­zál­nou a bruš­ná časť ven­trál­nou. Tva­rom tela sa ryby pris­pô­so­bu­jú prú­de­niu vody, na kto­rý sú v prí­ro­de adap­to­va­né hyd­ro­dy­na­mic­ky. Nie­kto­ré majú tvar z bokov sploš­te­ný: Pte­rop­hyl­lum (ska­lá­re), Symp­hy­so­don (ter­čov­ce), iné sú šťu­ko­vi­té­ho tva­ru - kap­ro­zúb­ky. Sploš­te­né telo je pris­pô­so­be­nie na viac-​menej sto­ja­cu vodu a vyso­kú, hus­tú trá­vo­vi­tú vege­tá­ciu. Samoz­rej­me svo­ju úlo­hu hrá evo­lú­cia a gene­tic­ká výba­va. Dru­hy vyslo­ve­ne prúd­ni­co­vé­ho tva­ru sú čas­to drav­ce. Dru­hy, kto­ré nema­jú neja­kú časť tela zvý­raz­ne­nú pochá­dza­jú oby­čaj­ne z hlbo­kých vôd väč­ších jazier – v takom­to prí­pa­de aj ich plut­vy nie sú schop­né zabez­pe­čiť ide­ál­ne plá­va­nie. Plut­vy majú ryby páro­vé – bruš­né a prs­né a nepá­ro­vé – chvos­to­vá a chrb­to­vá, rit­ná, prí­pad­ne tuková.

Aj ústa­mi sa ryby pris­pô­so­bu­jú svoj­mu život­né­mu pro­stre­diu. Dra­vé ryby majú úst­nu duti­nu znač­ne ozu­be­nú, no tvar zubov iných typov rýb je skôr v podo­be pies­tov mlyn­ské­ho kole­sa. Hor­né ústa sme­ru­jú­ce nahor majú dru­hy chy­ta­jú­ce vod­ný hmyz, a dru­hy pri­jí­ma­jú­ce potra­vu naj­mä z hla­di­ny. Vodo­rov­ne sta­va­né ústa – kon­co­vé ústa sú naj­bež­nej­šie, ale dru­hy spod­nej čas­ti vod­né­ho stĺp­ca, dno­vé ryby majú čas­to spod­né ústa – napr. Cory­do­ras, Bro­chis – pan­cier­ni­ky, sum­če­ky, nožov­ce, číky. Aj tvar gono­pó­dia – sam­čie­ho pohlav­né­ho orgá­nu živo­ro­diek pat­rí medzi určo­va­cie zna­ky. Podob­ne mečík, kto­rý sa vyví­ja sam­com rodu Xip­hop­ho­rus. Je to vlast­ne pre­dĺže­nie chvos­to­vej plut­vy, začí­na vyras­tať sam­com pri dospie­va­ní, prí­pad­ne pri zme­ne pohla­via. Pre ryby je boč­ná čia­ra veľ­mi dôle­ži­tým orgá­nom, a je v živo­číš­nej ríši oje­di­ne­lý. Mno­ho jej fun­kcií je ešte opra­de­ných tajom­stvom, ale kaž­do­pád­ne ryba sa pomo­cou nej doká­že orien­to­vať, cítiť nebez­pe­čen­stvo. Osle­pe­ná ryba sa orien­tu­je a plá­va bez zavá­ha­nia vďa­ka boč­nej čia­re. Čeľaď Cich­li­de­ae sa vyzna­ču­je dvo­ma boč­ný­mi čia­ra­mi. Meris­tic­ké zna­ky hovo­ria o počte lúčov v plut­vách, počte šupín, kto­ré opi­su­je vzo­rec. Ten­to je dru­ho­vo špecifický.

Ryby oplý­va­jú väč­ši­nou mono­ku­lár­nym vide­ním. Exis­tu­jú však aj dru­hy, kto­ré sa tešia bino­ku­lár­ne­mu vide­niu ako aj člo­vek. Mono­ku­lár­ne vide­nie limi­tu­je ich pohľad na oko­lie, inak tie­to dru­hy skla­da­jú obraz. Ak taká­to ryba chce vní­mať svo­ju korisť zra­kom, musí k nej pri­stu­po­vať zbo­ku. Vysvet­lím to zrej­me na člo­ve­ku bliž­šom prí­kla­de – pred­stav­te si krá­li­ka – ak je ústa­mi oto­če­ný ku vám – poze­rá sa nabok – pred seba nevi­dí, ak vás chce vidieť – musí oto­čiť hla­vu o 90°. Ryby nema­jú slz­né žľa­zy ani očné vieč­ka – zavrieť oči nedo­ká­žu, ani plakať.

Sfar­be­nie rýb závi­sí naj­mä od pod­mie­nok pro­stre­dia, sprá­va­nia a reži­mu dňa a noci. Ryby hra­jú rôz­ny­mi far­ba­mi, vysky­tu­jú sa vo všet­kých far­bách, napriek to, ja by som pove­dal vďa­ka nedos­tat­ku svet­la. Pred­sa len do vody pre­nik­ne menej slneč­né­ho svi­tu ako na suchú zem. Ryby doká­žu svo­ju far­bu aj zme­niť, čo môže­me aj my pozo­ro­vať vo svo­jom akvá­riu – je to však dru­ho­vo špe­ci­fic­ké. Noč­né sfar­be­nie môže byť teda odliš­né od toho den­né­ho. Oby­čaj­ne vte­dy strá­ca kon­trast a ryby majú cel­ko­vo tmav­šie far­by. Nie­ke­dy je zme­na tak veľ­ká, že ryby si občas začí­na­jú­ci akva­ris­ta pomý­li. Podob­ne doká­žu ryby meniť far­bu pri cho­ro­be – avšak vte­dy nemu­sí isť len o stmav­nu­tie, ale aj o vybled­nu­tie. Kraj­šie a kon­trast­nej­šie sfar­be­nie má ryba počas roz­mno­žo­va­nia, keď je v kon­dí­cii, pri pred­vá­dza­ní v sku­pi­ne, pred par­tner­ka­mi apod., ak nie je stre­so­va­ná. Sfar­be­nie závi­sí aj od veku – mla­dé jedin­ce sú čas­to rov­na­ko sfar­be­né, ale pri dospie­va­ní sa daj­me tomu sam­ce sfar­bia inak a samič­ky zosta­nú viac-​menej rov­na­ké. Na sfar­be­nie rýb (napo­kon aj iných živo­čí­chov) má vplyv potra­va. Je zau­jí­ma­vé, že slad­ká pap­ri­ka, kto­rá obsa­hu­je množ­stvo prí­rod­né­ho far­bi­va karo­té­nu sa pou­ží­va na vyfar­be­nie kres­by rýb.

Upo­zor­niť by som chcel naj­mä na to, že ryby kto­ré sú v akva­ris­tic­kých obcho­doch nie sú sfar­be­né tak dob­re, ako v prí­ro­de, ale­bo po dlh­šej dobe u akva­ris­tu. Dôvod je pro­zaic­ký, v obcho­de, na verej­nos­ti sú pod neus­tá­lym stre­som. Tak­že, ak ste nie­ke­dy skla­ma­ní, keď sa pozrie­te do lite­ra­tú­ry a zapá­či sa vám neja­ký druh, kto­rý potom v obcho­de vôbec nevy­ze­rá tak pek­ne, vedz­te, že ak mu poskyt­ne­te kva­lit­né pod­mien­ky, one­dl­ho sa zafar­bí do krá­sy. Naopak, mno­ho­krát sa vám veľ­mi páčia ryby, kto­ré si kúpi­te a časom stra­tia pôvod­né far­by. V hor­šom prí­pa­de boli napi­cha­né neja­kým far­bi­vom, ale­bo boli “dopo­va­né” neja­kým krmi­vom, kto­ré obsa­ho­va­li vyso­ké dáv­ky far­bív. Napr. asta­xan­tí­nu, ale­bo karo­té­nu. Samoz­rej­me, nie­ke­dy nej­de o nič zlé, len o zme­nu sfar­be­nia vply­vom inej výži­vy. Napo­kon pri správ­nom kŕme­ní mož­no naopak dosiah­nuť far­by, aké ste pred­tým na svo­jich rybách nepozorovali.

Pohlav­ný dimorfizmus

Nie­kto­ré dru­hy rýb sa vyzna­ču­jú väč­ší­mi von­kaj­ší­mi teles­ný­mi roz­diel­mi, iné menej, a nie­kto­ré vôbec, kaž­do­pád­ne pohla­via sa roz­li­šu­jú iný­mi vnú­tor­ný­mi teles­ný­mi roz­diel­mi. Medzi von­kaj­šie roz­die­ly pat­rí naj­mä sfar­be­nie. Sam­ce sú tak­mer vždy pre­ni­ka­vej­šie sfar­be­né, ich kres­ba je bohat­šia, kon­trast­nej­šia. Pri nie­kto­rých dru­hoch, napr. neón­ke čer­ve­nej, ter­čov­coch, ska­lá­roch je sfar­be­nie oboch pohla­ví tak­mer totož­né, pri nie­kto­rých dru­hoch sú roz­die­ly postre­hnu­teľ­né, no nie­kto­ré dru­hy pre­ja­vu­jú znač­né pohlav­né roz­die­ly. Tva­rom sa neja­ko výraz­ne ryby pohlav­ne oby­čaj­ne nelí­šia. Na dru­hej stra­ne z hľa­dis­ka roz­li­šo­va­nia je sfar­be­nie často­krát ťaž­ko posú­di­teľ­né a tvar plu­tiev, celé­ho tela je deter­mi­nu­jú­cej­ší. V prí­pa­doch, kedy sa vzá­jom­ne pohla­via odli­šu­jú tva­rom, napr. tva­rom plu­tiev, dĺž­kou tela, tva­rom úst, bruš­ka apod. je veľ­mi veľa, sú však ťaž­šie iden­ti­fi­ko­va­teľ­né, pre­to­že roz­die­ly sú často­krát len jem­né, ale sú jed­no­znač­nej­šie ako sfar­be­nie. Samič­ky majú čas­to zadné plut­vy oblej­šie, sam­če­ko­via ich majú hra­na­tej­šie, nie­ke­dy sa na nich vysky­tu­je škvr­na. Samič­ky majú zvy­čaj­ne oblej­šie, pln­šie bruš­ko ako sam­ce. Chrb­to­vá plut­va sam­cov je rov­na­ko oby­čaj­ne mohut­nej­šia, kon­trast­nej­šia. Sam­ce sú sil­nej­šie, zvy­čaj­ne doras­ta­jú do väč­ších dĺžok. Znač­ný dimor­fiz­mus sa pre­ja­vu­je u pávích očiek – Poeci­lia reti­cu­la­ta, kde sú obe pohla­via veľ­mi roz­diel­ne tva­rom celé­ho tela aj sfar­be­ním. Sam­ce sú v tom­to prí­pa­de men­šie, štíh­lej­šie a ove­ľa fareb­nej­šie, samič­ky sú neraz cel­kom bez farby.

Use Facebook to Comment on this Post