Akvaristika, Údržba

Úprava vody

Hits: 36024

Pri úpra­ve vody je nut­né byť obo­zret­ný. Vhod­né sú vedo­mos­ti z ché­mie. Je nut­né si uve­do­miť, že bez zod­po­ved­nos­ti voči živým orga­niz­mom nie je etic­ké pri­stu­po­vať ku expe­ri­men­tom pri zme­nách para­met­rov vody. Uži­toč­né je obo­zná­miť sa s para­met­ra­mi vody. Kva­li­ta­tív­ne všet­ky zme­ny sa dajú vyko­nať mie­ša­ním s vodou iných vlast­nos­tí. Mera­niu para­met­rov vody, úpra­ve tvrdo­s­ti, pH sa čas­to vkla­dá prí­liš veľ­ký význam. Ryby cho­va­né už gene­rá­cie v zaja­tí sú čas­to pris­pô­so­be­né našim pod­mien­kam. Nie je prvo­ra­dé, aby ryby a rast­li­ny žili vo vode s takým pH a hod­no­tou tvrdo­s­ti v akej žijú v prí­ro­de, ale aby sme spl­ni­li čo naj­viac pod­mie­nok pre ich úspeš­ný roz­voj. Neutá­paj­te sa v neus­tá­lom mera­ní a poku­soch o zme­nu. Pre bež­nú akva­ris­tic­kú prax sa para­met­re vody preceňujú.


When tre­a­ting water, cau­ti­on is neces­sa­ry. Kno­wled­ge of che­mis­try is use­ful. It is neces­sa­ry to rea­li­ze that wit­hout res­pon­si­bi­li­ty towards living orga­nisms, it is not ethi­cal to app­ro­ach expe­ri­ments with chan­ges in water para­me­ters. It is use­ful to fami­lia­ri­ze one­self with the para­me­ters of water. Quali­ta­ti­ve­ly, all chan­ges can be made by mixing with water of dif­fe­rent pro­per­ties. Moni­to­ring water para­me­ters, adjus­ting hard­ness, and pH are often ove­remp­ha­si­zed. Fish bred for gene­ra­ti­ons in cap­ti­vi­ty are often adap­ted to our con­di­ti­ons. It is not para­mount for fish and plants to live in water with the same pH and hard­ness as they do in natu­re, but to meet as many con­di­ti­ons as possib­le for the­ir suc­cess­ful deve­lop­ment. Do not get lost in cons­tant mea­su­re­ments and attempts to chan­ge. For regu­lar aqu­arium prac­ti­ce, water para­me­ters are overrated.


Bei der Auf­be­re­i­tung von Was­ser ist Vor­sicht gebo­ten. Kenn­tnis­se in Che­mie sind nütz­lich. Es ist not­wen­dig zu erken­nen, dass es nicht ethisch ist, ohne Verant­wor­tung gege­nüber leben­den Orga­nis­men Expe­ri­men­te mit Verän­de­run­gen der Was­ser­pa­ra­me­ter dur­ch­zu­füh­ren. Es ist nütz­lich, sich mit den Para­me­tern des Was­sers ver­traut zu machen. Quali­ta­tiv kön­nen alle Verän­de­run­gen durch Mis­chen mit Was­ser ande­rer Eigen­schaf­ten vor­ge­nom­men wer­den. Die Über­wa­chung der Was­ser­pa­ra­me­ter, die Anpas­sung der Här­te und des pH-​Werts wer­den oft über­be­tont. Fis­che, die seit Gene­ra­ti­onen in Gefan­gen­schaft gezüch­tet wur­den, sind oft an unse­re Bedin­gun­gen ange­passt. Es ist nicht ents­che­i­dend, dass Fis­che und Pflan­zen in Was­ser mit dem gle­i­chen pH-​Wert und der gle­i­chen Här­te leben wie in der Natur, son­dern dass mög­lichst vie­le Bedin­gun­gen für ihre erfolg­re­i­che Ent­wick­lung erfüllt wer­den. Ver­lie­ren Sie sich nicht in stän­di­gen Mes­sun­gen und Ver­su­chen, etwas zu ändern. Für die regel­mä­ßi­ge Aqu­arium­pra­xis wer­den die Was­ser­pa­ra­me­ter überbewertet.


Zvy­šo­va­nie tep­lo­ty vody ohrie­va­čom je pomer­ne bež­né aj v iných oblas­tiach, nie­len v akva­ris­ti­ke. Ďale­ko ťaž­ší prob­lém je však ako vodu ochla­dzo­vať. Túto otáz­ku rie­šia naj­mä akva­ris­ti zaobe­ra­jú­ci sa cho­vom mor­ských živo­čí­chov. Tu sa ponú­ka mož­nosť využiť prin­cíp pel­tie­ro­vých člán­kov. Pomô­že star­šia mraz­nič­ka, chla­dia­ren­ský prí­stroj a šikov­ný maj­ster. Dru­há mož­nosť je nákup v obcho­de. Ochla­dzo­va­nie vody tým­to spô­so­bom je finanč­ne pomer­ne nároč­né. V malom merít­ku je mož­né využiť ľad, je to však nebez­peč­né – pre­to­že na roz­púš­ťa­nie ľadu je potreb­né veľa ener­gie, Ľad je pev­ná lát­ka a oplý­va tepel­nou kapa­ci­tou – na pre­chod do kva­pal­né­ho sta­vu je nut­né viac ener­gie pri rov­na­kom posu­ne tep­lôt. Postu­puj­me pre­to opatr­ne, aby sme nemu­se­li vyskú­šať tep­lot­né extrémy.


Rai­sing the water tem­pe­ra­tu­re with a hea­ter is quite com­mon in vari­ous are­as, not just in aqu­ariums. Howe­ver, a far more chal­len­ging prob­lem is how to cool the water. This ques­ti­on is pri­ma­ri­ly add­res­sed by aqu­arists dea­ling with the bre­e­ding of mari­ne orga­nisms. Here, the opti­on to uti­li­ze the prin­cip­le of Pel­tier cells pre­sents itself. An old fre­e­zer, ref­ri­ge­ra­ti­on devi­ce, and a skil­led crafts­man can help. The second opti­on is pur­cha­sing from a sto­re. Cooling water in this way is finan­cial­ly deman­ding. On a small sca­le, ice can be used, but it is dan­ge­rous – becau­se mel­ting ice requ­ires a lot of ener­gy. Ice is a solid sub­stan­ce and has a high ther­mal capa­ci­ty – it requ­ires more ener­gy to trans­i­ti­on to a liqu­id sta­te for the same tem­pe­ra­tu­re chan­ge. Let’s pro­ce­ed cau­ti­ous­ly so we don’t have to expe­rien­ce tem­pe­ra­tu­re extremes.


Das Erhöhen der Was­ser­tem­pe­ra­tur mit einem Heiz­ge­rät ist in vers­chie­de­nen Bere­i­chen recht verb­re­i­tet, nicht nur in Aqu­arien. Ein weit sch­wie­ri­ge­res Prob­lem ist jedoch, wie man das Was­ser kühlt. Die­se Fra­ge wird haupt­säch­lich von Aqu­aria­nern behan­delt, die sich mit der Zucht von Mee­res­tie­ren bes­chäf­ti­gen. Hier bie­tet sich die Mög­lich­ke­it, das Prin­zip der Peltier-​Zellen zu nut­zen. Ein alter Gef­riers­chrank, ein Kühl­sys­tem und ein ges­chic­kter Han­dwer­ker kön­nen hel­fen. Die zwe­i­te Opti­on ist der Kauf im Ges­chäft. Das Küh­len des Was­sers auf die­se Wei­se ist finan­ziell ans­pruchs­voll. Im kle­i­nen Maßs­tab kann Eis ver­wen­det wer­den, aber es ist gefähr­lich – denn das Sch­mel­zen von Eis erfor­dert viel Ener­gie. Eis ist ein fes­ter Stoff und hat eine hohe Wär­me­ka­pa­zi­tät – es erfor­dert mehr Ener­gie, um den Über­gang in einen flüs­si­gen Zus­tand für die gle­i­che Tem­pe­ra­tu­rän­de­rung zu bewir­ken. Gehen wir also vor­sich­tig vor, damit wir nicht extre­me Tem­pe­ra­tu­ren erle­ben müssen.


Ak chce­me meniť tvrdo­sť vody, bež­ný­mi lac­ný­mi pros­tried­ka­mi vie­me zabez­pe­čiť len jej zvý­še­nie. Obsah váp­ni­ka a hor­čí­ka zvý­ši­me uhli­či­ta­nom vápe­na­tým – CaCO3, uhli­či­ta­nom horeč­na­tým – MgCO3, síra­nom vápe­na­tým – CaSO4, síra­nom horeč­na­tým – MgSO4, chlo­ri­dom vápe­na­tým – CaCl2. Pri­ro­dze­ne napr. vápen­com. Avšak ak chce­me dosiah­nuť rých­lu zme­nu musí­me pou­žiť sil­nej­šiu kon­cen­trá­ciu. Napo­kon je dostať aj účin­né komerč­né pre­pa­rá­ty, kto­ré doká­žu rých­lo tvrdo­sť zvý­šiť. Pred ove­ľa ťaž­šou otáz­kou sto­jí­me ak sme si zau­mie­ni­li tvrdo­sť zní­žiť. Je mož­né pou­žiť vyzrá­ža­nie kyse­li­nou šťa­ve­ľo­vou, no rov­no­vá­ha toh­to pro­ce­su je malá. Ak by sme však doká­za­li túto vodu mecha­nic­ky veľ­mi jem­ným fil­trom odfil­tro­vať, mož­no by sme dosiah­li žia­da­ný výsle­dok. Vare­nie vody za úče­lom zní­že­nia tvrdo­s­ti je veľ­mi neeko­no­mic­ké. Efekt je mizi­vý. Varom vyzrá­ža­me len uhli­či­ta­no­vú tvrdo­sť a to maxi­mál­ne o 2.7 °dKH. Okrem toho varom ničí­me aj ten kúsok živo­ta, kto­rý vo vode je, pre­to var neod­po­rú­čam. Aktív­ne uhlie čias­toč­ne zni­žu­je tvrdo­sť vody, podob­ne nie­kto­ré dru­hy rast­lín napr. Ana­cha­ris den­sa a živo­čí­chov, naj­mä ulit­ní­kov a las­túr­ni­kov zni­žu­jú obsah Ca a Mg vo vode. Do svo­jich ulít sú schop­né kumu­lo­vať veľ­ké množ­stvo váp­ni­ka, veď sú prak­tic­ky na jeho výsky­te závis­lé. Ampul­la­rie doká­žu vo väč­šom množ­stvo via­zať do svo­jich ulít pomer­ne znač­né množ­stvo váp­ni­ka. Naopak pri jeho nedos­tat­ku chrad­nú, mäk­ne im schrán­ka. Raše­li­na zni­žu­je takis­to v malej mie­re tvrdo­sť vody. Mie­ša­nie vody mäk­šej je samoz­rej­me mož­né na dosia­hnu­tie niž­šej tvrdo­s­ti, fun­gu­je to line­ár­ne. Pre reál­nu prax máme v prin­cí­pe nasle­du­jú­ce možnosti.


If we want to chan­ge the water hard­ness, with com­mon ine­xpen­si­ve means, we can only inc­re­a­se it. We can inc­re­a­se the con­tent of cal­cium and mag­ne­sium with cal­cium car­bo­na­te – CaCO3, mag­ne­sium car­bo­na­te – MgCO3, cal­cium sul­fa­te – CaSO4, mag­ne­sium sul­fa­te – MgSO4, cal­cium chlo­ri­de – CaCl2. Natu­ral­ly, for exam­ple, with limes­to­ne. Howe­ver, if we want to achie­ve a quick chan­ge, we must use a stron­ger con­cen­tra­ti­on. Final­ly, effec­ti­ve com­mer­cial pro­ducts are avai­lab­le that can quick­ly inc­re­a­se hard­ness. Howe­ver, a much more dif­fi­cult ques­ti­on ari­ses if we intend to dec­re­a­se the hard­ness. It is possib­le to use pre­ci­pi­ta­ti­on with oxa­lic acid, but the equ­ilib­rium of this pro­cess is small. Howe­ver, if we were able to fil­ter this water mecha­ni­cal­ly with a very fine fil­ter, we might achie­ve the desi­red result. Boiling water to redu­ce hard­ness is very une­co­no­mi­cal. The effect is mini­mal. Boiling only pre­ci­pi­ta­tes car­bo­na­te hard­ness, up to a maxi­mum of 2.7 °dKH. In addi­ti­on, boiling also des­tro­ys the litt­le life that is in the water, so I do not recom­mend boiling. Acti­va­ted char­co­al par­tial­ly redu­ces water hard­ness, simi­lar­ly some types of plants such as Ana­cha­ris den­sa and ani­mals, espe­cial­ly snails and crus­ta­ce­ans, redu­ce the con­tent of Ca and Mg in the water. They are able to accu­mu­la­te lar­ge amounts of cal­cium in the­ir shells, as they are prac­ti­cal­ly depen­dent on its occur­ren­ce. Ampul­la­ria are able to bind a rela­ti­ve­ly lar­ge amount of cal­cium into the­ir shells in lar­ger quan­ti­ties. Con­ver­se­ly, in its absen­ce, the­ir shells sof­ten. Peat also redu­ces water hard­ness to a small extent. Mixing sof­ter water is of cour­se possib­le to achie­ve lower hard­ness, and it works line­ar­ly. For prac­ti­cal pur­po­ses, we have the fol­lo­wing opti­ons in principle.


Wenn wir die Was­ser­här­te ändern wol­len, kön­nen wir mit gän­gi­gen kos­ten­güns­ti­gen Mit­teln nur deren Erhöhung erre­i­chen. Wir kön­nen den Gehalt an Cal­cium und Mag­ne­sium mit Cal­cium­car­bo­nat – CaCO3, Mag­ne­sium­car­bo­nat – MgCO3, Cal­cium­sul­fat – CaSO4, Mag­ne­sium­sul­fat – MgSO4, Cal­ciumch­lo­rid – CaCl2 erhöhen. Natür­lich, zum Beis­piel mit Kalks­te­in. Wenn wir jedoch eine schnel­le Ände­rung erre­i­chen wol­len, müs­sen wir eine stär­ke­re Kon­zen­tra­ti­on ver­wen­den. Sch­lie­ßlich ste­hen auch wirk­sa­me kom­mer­ziel­le Pro­duk­te zur Ver­fügung, die die Här­te schnell erhöhen kön­nen. Eine viel sch­wie­ri­ge­re Fra­ge stellt sich jedoch, wenn wir die Här­te ver­rin­gern möch­ten. Es ist mög­lich, eine Fäl­lung mit Oxal­sä­u­re zu ver­wen­den, aber das Gle­ich­ge­wicht die­ses Pro­zes­ses ist gering. Wenn wir jedoch die­ses Was­ser mecha­nisch mit einem sehr fei­nen Fil­ter fil­tern könn­ten, könn­ten wir das gewün­sch­te Ergeb­nis erzie­len. Das Abko­chen von Was­ser zur Ver­rin­ge­rung der Här­te ist sehr unef­fek­tiv. Der Effekt ist mini­mal. Beim Kochen fällt nur die Car­bo­nat­här­te aus, maxi­mal bis zu 2,7 °dKH. Darüber hinaus zers­tört das Kochen auch das weni­ge Leben im Was­ser, daher emp­feh­le ich es nicht. Aktiv­koh­le redu­ziert die Was­ser­här­te tei­lwe­i­se, eben­so eini­ge Arten von Pflan­zen wie Ana­cha­ris den­sa und Tie­re, ins­be­son­de­re Schnec­ken und Kreb­stie­re, redu­zie­ren den Gehalt an Ca und Mg im Was­ser. Sie sind in der Lage, gro­ße Men­gen Cal­cium in ihren Scha­len anzu­sam­meln, da sie prak­tisch von des­sen Auft­re­ten abhän­gig sind. Ampul­la­ria sind in der Lage, in größe­ren Men­gen eine rela­tiv gro­ße Men­ge Cal­cium in ihre Scha­len zu bin­den. Umge­ke­hrt erwe­i­chen sich ihre Scha­len bei des­sen Feh­len. Torf ver­rin­gert eben­falls die Was­ser­här­te in gerin­gem Maße. Das Mis­chen von wei­che­rem Was­ser ist natür­lich mög­lich, um eine gerin­ge­re Här­te zu erre­i­chen, und es funk­ti­oniert line­ar. Für prak­tis­che Zwec­ke haben wir im Prin­zip fol­gen­de Möglichkeiten.


Des­ti­lá­cia – v des­ti­lač­nej koló­ne sa voda zba­vu­je iónov. Pri des­ti­lá­cii dochá­dza ku pro­duk­cii znač­né­ho množ­stva odpa­do­vej vody. Pou­ží­va­nie veľ­kých obje­mov vody je nut­né, pre­to­že pri des­ti­lá­cii dochá­dza ku veľ­kých tep­lo­tám, kto­ré je nut­né ochla­dzo­vať. Des­ti­lač­ná koló­na je pomer­ne znač­ná inves­tí­cia, pou­ží­va­jú ju cho­va­te­lia, kto­rí majú väč­šie množ­stvo nádr­ží. Účin­nosť des­ti­lá­cie je veľ­mi vyso­ká. Je nut­né však pove­dať, že des­ti­lo­va­ná voda nie je veľ­mi vhod­ná pre akva­ris­tic­ké úče­ly. Je to voda totiž ste­ril­ná, a aj veľ­mi labil­ná. Pre­to je dob­ré túto vodu mie­šať. Pre ten­to dôvod je ide­ál­na reverz­ná osmó­za. Tech­nic­ká des­ti­lo­va­ná voda z obcho­du nie je veľ­mi vhod­ná pre akva­ris­tov. Pre­vádz­ka samot­nej des­ti­lač­nej koló­ny nepod­lie­ha nija­kým veľ­kých opot­re­be­niam, kaž­do­pád­ne pri nor­mál­nom pou­ží­va­ní nevy­ža­du­je vyso­ké násled­né investície.


Dis­til­la­ti­on – In the dis­til­la­ti­on column, water is strip­ped of ions. Dis­til­la­ti­on gene­ra­tes a sig­ni­fi­cant amount of was­te­wa­ter. The use of lar­ge volu­mes of water is neces­sa­ry becau­se dis­til­la­ti­on invol­ves high tem­pe­ra­tu­res that need to be cooled. The dis­til­la­ti­on column is a con­si­de­rab­le inves­tment, used by bre­e­ders who have a lar­ger num­ber of tanks. The effi­cien­cy of dis­til­la­ti­on is very high. Howe­ver, it must be said that dis­til­led water is not very suitab­le for aqu­arium pur­po­ses. It is ste­ri­le water and very labi­le. The­re­fo­re, it is good to mix this water. Rever­se osmo­sis is ide­al for this rea­son. Tech­ni­cal dis­til­led water from the sto­re is not very suitab­le for aqu­arists. The ope­ra­ti­on of the dis­til­la­ti­on column itself does not under­go any sig­ni­fi­cant wear and tear, and in any case, under nor­mal use, it does not requ­ire high sub­se­qu­ent investments.


Des­til­la­ti­on – In der Des­til­la­ti­ons­sä­u­le wird Was­ser von Ionen bef­re­it. Die Des­til­la­ti­on erze­ugt eine bet­rächt­li­che Men­ge an Abwas­ser. Die Ver­wen­dung gro­ßer Was­ser­men­gen ist erfor­der­lich, da bei der Des­til­la­ti­on hohe Tem­pe­ra­tu­ren auft­re­ten, die gekü­hlt wer­den müs­sen. Die Des­til­la­ti­ons­sä­u­le ist eine erheb­li­che Inves­ti­ti­on, die von Züch­tern ver­wen­det wird, die eine größe­re Anzahl von Tanks haben. Die Effi­zienz der Des­til­la­ti­on ist sehr hoch. Es muss jedoch gesagt wer­den, dass des­til­lier­tes Was­ser für Aqu­arien­zwec­ke nicht sehr gee­ig­net ist. Es han­delt sich um ste­ri­les Was­ser und ist sehr labil. Daher ist es gut, die­ses Was­ser zu mis­chen. Die Umkeh­ros­mo­se ist aus die­sem Grund ide­al. Tech­nis­ches des­til­lier­tes Was­ser aus dem Laden ist für Aqu­aria­ner nicht sehr gee­ig­net. Der Bet­rieb der Des­til­la­ti­ons­sä­u­le selbst unter­liegt kei­nem sig­ni­fi­kan­ten Versch­le­iß und erfor­dert unter nor­ma­len Bedin­gun­gen kei­ne hohen ansch­lie­ßen­den Investitionen.


Reverz­ná osmó­za – pro­ces, pri kto­rom sa využí­va semi­per­me­a­bi­li­ta – polo­prie­pust­nosť. Osmó­za je zná­my pro­ces, pri kto­rom nastá­va výme­na látok pôso­be­ním osmo­tic­ké­ho tla­ku za pred­po­kla­du polo­prie­pust­nos­ti medzi dvo­ma sústa­va­mi. Pre vysvet­le­nie – nemô­že dôjsť ku jed­no­du­chej difú­zii, ku zmie­ša­niu, pre­to­že medzi dvo­ma sys­té­ma­mi exis­tu­je hra­ni­ca, pre­káž­ka. Ale vply­vom toho, že táto hra­ni­ca je polo­prie­pust­ná, vďa­ka osmo­tic­ké­ho tla­ku doj­de ku toku látok. Toto využí­va aj reverz­ná osmó­za, no s tým roz­die­lom, že pri reverz­nej osmó­ze dochá­dza ku odčer­pa­niu iónov cel­kom, nedo­chá­dza ku vyrov­na­niu osmo­tic­ké­ho tla­ku na jed­nej aj dru­hej stra­ne. Tak­to zís­ka­ná je vhod­ná pre akva­ris­tu. Napo­kon ani jej účin­nosť nie je taká vyso­ká ako pri des­ti­lá­cii. Voda z reverz­ky zvy­čaj­ne dosa­hu­je zvy­čaj­ne 110 % pôvod­nej hod­no­ty vodi­vos­ti. Na trhu exis­tu­jú komerč­ne dostup­né osmo­tic­ké koló­ny, kto­ré je mož­né si zakú­piť. Obje­mo­vo neza­be­ra­jú tak veľa mies­ta ako des­ti­lač­né sústa­vy. Opro­ti des­ti­lač­nej sústa­ve majú jed­nu veľ­kú nevý­ho­du v trvan­li­vos­ti – mem­brá­ny a fil­trač­né média osmo­tic­kej koló­ny je nut­né časom meniť, pre­to­že inak reverz­ka pre­sta­ne plniť svo­ju funkciu.


Rever­se osmo­sis – a pro­cess that uti­li­zes semi­per­me­a­bi­li­ty. Osmo­sis is a kno­wn pro­cess in which the exchan­ge of sub­stan­ces occurs due to osmo­tic pre­ssu­re assu­ming semi­per­me­a­bi­li­ty bet­we­en two sys­tems. For cla­ri­fi­ca­ti­on – sim­ple dif­fu­si­on, mixing can­not occur becau­se the­re is a boun­da­ry, an obstac­le bet­we­en two sys­tems. But due to the fact that this boun­da­ry is semi­per­me­ab­le, thanks to osmo­tic pre­ssu­re, the flow of sub­stan­ces occurs. Rever­se osmo­sis also uti­li­zes this, but with the dif­fe­ren­ce that in rever­se osmo­sis, ions are com­ple­te­ly remo­ved, the­re is no equ­ali­za­ti­on of osmo­tic pre­ssu­re on both sides. The water obtai­ned in this way is suitab­le for aqu­arists. Final­ly, its effi­cien­cy is not as high as in dis­til­la­ti­on. Water from a rever­se osmo­sis sys­tem typi­cal­ly rea­ches 110% of the ori­gi­nal con­duc­ti­vi­ty value. The­re are com­mer­cial­ly avai­lab­le rever­se osmo­sis units on the mar­ket that can be pur­cha­sed. They do not take up as much spa­ce as dis­til­la­ti­on sys­tems. Howe­ver, com­pa­red to dis­til­la­ti­on sys­tems, they have one major disad­van­ta­ge in terms of dura­bi­li­ty – mem­bra­nes and fil­tra­ti­on media of the rever­se osmo­sis unit need to be repla­ced over time becau­se other­wi­se, the rever­se osmo­sis sys­tem will fail to func­ti­on properly.


Rever­sos­mo­se – ein Pro­zess, der die Semi­per­me­a­bi­li­tät nutzt. Osmo­se ist ein bekann­ter Pro­zess, bei dem der Aus­tausch von Sub­stan­zen aufg­rund des osmo­tis­chen Drucks unter der Annah­me von Semi­per­me­a­bi­li­tät zwis­chen zwei Sys­te­men erfolgt. Zur Klars­tel­lung – ein­fa­che Dif­fu­si­on, Mis­chung kann nicht auft­re­ten, weil es eine Gren­ze, ein Hin­der­nis zwis­chen zwei Sys­te­men gibt. Aber aufg­rund der Tat­sa­che, dass die­se Gren­ze semi­per­me­a­bel ist, kommt es dank des osmo­tis­chen Drucks zum Fluss von Sub­stan­zen. Die Umkeh­ros­mo­se nutzt dies eben­falls, jedoch mit dem Unters­chied, dass bei der Umkeh­ros­mo­se Ionen volls­tän­dig ent­fernt wer­den, es kei­ne Ausg­le­i­chung des osmo­tis­chen Drucks auf bei­den Sei­ten gibt. Das auf die­se Wei­se gewon­ne­ne Was­ser ist für Aqu­aria­ner gee­ig­net. Sch­lie­ßlich ist sei­ne Effi­zienz nicht so hoch wie bei der Des­til­la­ti­on. Was­ser aus einer Umkeh­ros­mo­se­an­la­ge erre­icht in der Regel 110% des urs­prün­gli­chen Leit­fä­hig­ke­it­swerts. Auf dem Mar­kt sind kom­mer­ziell erhält­li­che Umkeh­ros­mo­se­an­la­gen erhält­lich, die gekauft wer­den kön­nen. Sie neh­men nicht so viel Platz ein wie Des­til­la­ti­ons­sys­te­me. Im Verg­le­ich zu Des­til­la­ti­ons­sys­te­men haben sie jedoch einen wesen­tli­chen Nach­te­il in Bez­ug auf die Halt­bar­ke­it – Mem­bra­nen und Fil­ter­me­dien der Umkeh­ros­mo­se­an­la­ge müs­sen im Lau­fe der Zeit aus­ge­tauscht wer­den, da sonst die Umkeh­ros­mo­se­an­la­ge nicht ord­nungs­ge­mäß funktioniert.


Ion­to­me­ni­čom (Ione­xom) – elek­tro­ly­tic­ká úpra­va cez katexanex, z kto­rých jeden je zápor­ne nabi­tý a pri­ťa­hu­je kati­ó­ny a dru­hý klad­ne a pri­ťa­hu­je ani­ó­ny. Voda pre­chá­dza tými­to dvo­ma hlav­ný­mi čas­ťa­mi a ióny sa na jed­not­li­vých čas­tiach via­žu. Tým sa dosiah­ne demi­ne­ra­li­zá­cia od iónov. Ionex by sa dal aj naj­ľah­šie zosta­viť aj ama­tér­sky. Prob­lé­mom je, že katex a anex má svo­ju kapa­ci­tu. Časom sa musí rege­ne­ro­vať, aby si zacho­val svo­je fyzi­kál­ne vlast­nos­ti a celý sys­tém bol účin­ný. Rege­ne­rá­cia sa vyko­ná­va pôso­be­ním rôz­nych špe­ci­fic­kých látok, v nie­kto­rých prí­pa­doch kuchyn­skou soľou. Ako ionex (menič) na váp­nik sa pou­ží­va napr. per­mu­tit, wofa­tit, cabu­nit. Selek­tív­ne ión­to­me­ni­če sú urče­né pre eli­mi­ná­ciu nie­kto­rých prv­kov – zlo­žiek vody. Na dusík – N je vhod­ný mon­mo­ril­lo­nitcli­nop­ti­olit.


Ion exchan­ge (Ionex) – elect­ro­ly­tic tre­at­ment via a cat­hex and anex, one of which is nega­ti­ve­ly char­ged and att­racts cati­ons, and the other is posi­ti­ve­ly char­ged and att­racts ani­ons. Water pas­ses through the­se two main parts, and ions are bound to the indi­vi­du­al parts. This achie­ves demi­ne­ra­li­za­ti­on from ions. Ionex could also be easi­ly assem­bled ama­te­urish­ly. The prob­lem is that cat­hex and anex have the­ir capa­ci­ty. Over time, it must be rege­ne­ra­ted to main­tain its phy­si­cal pro­per­ties and the enti­re sys­tem to be effec­ti­ve. Rege­ne­ra­ti­on is car­ried out by the acti­on of vari­ous spe­ci­fic sub­stan­ces, in some cases, kit­chen salt. As an ion exchan­ge (chan­ger) for cal­cium, per­mu­tit, wofa­tit, and cabu­nit are used, for exam­ple. Selec­ti­ve ion exchan­gers are desig­ned to eli­mi­na­te cer­tain ele­ments – com­po­nents in water. For nit­ro­gen – N, mon­mo­ril­lo­ni­te, and cli­nop­ti­oli­te are suitable.


Ion­tausch (Ionex) – elek­tro­ly­tis­che Behand­lung über eine Kat­hex und Anex, von denen eine nega­tiv gela­den ist und Kati­onen anzieht, und die ande­re posi­tiv gela­den ist und Ani­onen anzieht. Was­ser durch­lä­uft die­se bei­den Haupt­te­i­le, und Ionen sind an die ein­zel­nen Tei­le gebun­den. Dadurch wird eine Ent­mi­ne­ra­li­sie­rung von Ionen erre­icht. Ionex könn­te auch leicht ama­te­ur­haft zusam­men­ge­baut wer­den. Das Prob­lem ist, dass Kat­hex und Anex ihre Kapa­zi­tät haben. Im Lau­fe der Zeit muss es rege­ne­riert wer­den, um sei­ne phy­si­ka­lis­chen Eigen­schaf­ten zu erhal­ten und das gesam­te Sys­tem effek­tiv zu machen. Die Rege­ne­ra­ti­on erfolgt durch die Wir­kung vers­chie­de­ner spe­zi­fis­cher Sub­stan­zen, in eini­gen Fäl­len durch Spe­i­se­salz. Als Ione­naus­taus­cher (Wechs­ler) für Cal­cium wer­den beis­piel­swe­i­se Per­mu­tit, Wofa­tit und Cabu­nit ver­wen­det. Selek­ti­ve Ione­naus­taus­cher sind darauf aus­ge­legt, bes­timm­te Ele­men­te – Kom­po­nen­ten im Was­ser zu eli­mi­nie­ren. Für Sticks­toff – N sind Mon­mo­ril­lo­nit und Cli­nop­ti­olit geeignet.


Zní­že­nie vodi­vos­ti sa dosa­hu­je rov­na­ký­mi metó­da­mi ako je opí­sa­né pri tvrdo­s­ti vody. Zvý­še­nie vodi­vos­ti det­to. Zdro­jo­vá voda, kto­rú máme k dis­po­zí­cii dis­po­nu­je zväč­ša mier­ne zása­di­tým pH pit­nej vodo­vod­nej vody je oby­čaj­ne oko­lo 7.5. Pre mno­ho rýb je vhod­né zvý­šiť kys­losť na hod­no­ty oko­lo 6.5. Máme nie­koľ­ko mož­nos­tí – buď zme­niť pH čis­to che­mic­ky, ale­bo pri­ro­dze­nej­šie. Zme­na pH je efek­tív­nej­šia vte­dy, keď voda obsa­hu­je menej roz­pus­te­ných látok. Ak obsa­hu­je množ­stvo solí, zme­na pH bude o nie­čo men­šia a prí­pad­né kolí­sa­nie tej­to hod­no­ty bude men­šie. Pôso­be­nie NaCl – soľ na pH vody je pre akva­ris­tu nehod­no­ti­teľ­né, pre­to­že ide o soľ sil­nej zása­dy – NaOH a sil­nej kyse­li­ny – HCl, čiže pro­duk­tov zhru­ba rov­na­kej sily, čiže pH neovp­lyv­ňu­je. Prak­tic­ky na pH pôso­bí, ale len vďa­ka tomu, že aj akvá­ri­ová voda je vod­ný roz­tok obsa­hu­jú­ci rôz­ne lát­ky, s kto­rý­mi NaCl rea­gu­je. Toto pôso­be­nie je však malé a ťaž­ko predpokladateľné.


Reduc­ti­on of con­duc­ti­vi­ty is achie­ved by the same met­hods as desc­ri­bed for water hard­ness. Simi­lar­ly, inc­re­a­sing con­duc­ti­vi­ty. The sour­ce water avai­lab­le to us typi­cal­ly has a slight­ly alka­li­ne pH, with drin­king tap water usu­al­ly around 7.5. For many fish, it is suitab­le to inc­re­a­se the aci­di­ty to valu­es around 6.5. We have seve­ral opti­ons – eit­her chan­ge the pH pure­ly che­mi­cal­ly or more natu­ral­ly. pH chan­ge is more effec­ti­ve when water con­tains fewer dis­sol­ved sub­stan­ces. If it con­tains a lot of salts, the pH chan­ge will be some­what smal­ler, and any fluc­tu­ati­ons in this value will be smal­ler. The effect of NaCl – salt on the pH of water is neg­li­gib­le for the aqu­arist becau­se it is a salt of a strong base – NaOH and a strong acid – HCl, so it does not affect the pH. Prac­ti­cal­ly, NaCl affects pH only becau­se aqu­arium water is a solu­ti­on con­tai­ning vari­ous sub­stan­ces with which NaCl reacts. Howe­ver, this effect is small and dif­fi­cult to predict.


Die Reduk­ti­on der Leit­fä­hig­ke­it wird durch die gle­i­chen Met­ho­den erre­icht wie für die Was­ser­här­te besch­rie­ben. Eben­so die Erhöhung der Leit­fä­hig­ke­it. Das Aus­gang­swas­ser, das uns zur Ver­fügung steht, hat in der Regel einen leicht alka­lis­chen pH-​Wert, wobei das Trink­was­ser aus dem Was­ser­hahn in der Regel bei etwa 7,5 liegt. Für vie­le Fis­che ist es gee­ig­net, die Säu­re auf Wer­te um 6,5 zu erhöhen. Wir haben meh­re­re Mög­lich­ke­i­ten – ent­we­der den pH-​Wert rein che­misch zu ändern oder natür­li­cher. Die pH-​Wert-​Änderung ist wirk­sa­mer, wenn das Was­ser weni­ger gelös­te Sub­stan­zen ent­hält. Wenn es vie­le Sal­ze ent­hält, wird die pH-​Wert-​Änderung etwas kle­i­ner sein, und Sch­wan­kun­gen in die­sem Wert wer­den kle­i­ner sein. Die Wir­kung von NaCl – Salz auf den pH-​Wert des Was­sers ist für den Aqu­aria­ner ver­nach­läs­sig­bar, da es sich um ein Salz einer star­ken Base – NaOH und einer star­ken Säu­re – HCl han­delt und den pH-​Wert nicht bee­in­flusst. Prak­tisch bee­in­flusst NaCl den pH-​Wert nur, weil das Aqu­arien­was­ser eine Lösung ist, die vers­chie­de­ne Sub­stan­zen ent­hält, mit denen NaCl rea­giert. Die­ser Effekt ist jedoch gering und sch­wer vorhersehbar.


Pre zní­že­nie pH je vhod­né pou­ži­tie sla­bej kyse­li­ny 3‑hydrogen fos­fo­reč­nej – H3PO4. H3PO4 je sla­bá kyse­li­na. O tom aké množ­stvo je nut­né sa pre­sved­čiť expe­ri­men­tom. Zme­na pH akým­koľ­vek pôso­be­ním totiž závi­sí aj obsa­hu solí, čias­toč­ne od tep­lo­ty, tla­ku. Len veľ­mi zhru­ba mož­no pove­dať, že ak chce­me zní­žiť pH v 100 lit­ro­vej nádr­ži, apli­ku­je­me H3PO4 rádo­vo v mili­lit­roch. Pou­ži­tie iných kyse­lín neod­po­rú­čam, kaž­do­pád­ne by sa malo jed­nať aj z hľa­dis­ka vašej bez­peč­nos­ti o sla­bé kyse­li­ny jed­no­du­ché­ho zlo­že­nia. H3PO4 je vše­obec­ne pou­ží­va­ná lát­ka na zní­že­nie tvrdo­s­ti. Ak pou­ži­je­me H3PO4 dochá­dza pri tom aj ku tým­to reak­ciám (pri uve­de­ných reak­ciách je mož­né váp­nik Ca nahra­diť za hor­čík Mg): 2H3PO4 + 3Ca(HCO3)2 = Ca3(PO4)2 + 6H2CO3 – kyse­li­na rea­gu­je s dihyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nom vápe­na­tým za vzni­ku roz­pust­né­ho difos­fo­reč­na­nu vápe­na­té­ho a sla­bej kyse­li­ny uhli­či­tej. H2CO3 je nesta­bil­ná a môže sa roz­pad­núť na vodu a oxid uhli­či­tý. Vznik­nu­tý fos­fo­reč­nan môže byť hno­ji­vom pre ryby, sini­ce, ale­bo ria­sy, prí­pad­ne zdro­jom fos­fo­ru pre ryby. 2H3PO4 + Ca(HCO3)2 = Ca(H2PO4)2 + 6H2CO3 - vzni­ká roz­pust­ný dihyd­ro­gen­fos­fo­reč­nan vápe­na­tý. H3PO4 + Ca(HCO3)2 = CaH­PO4 + 2H2CO3 – vzni­ká neroz­pust­ný hyd­ro­gen­fos­fo­reč­nan vápe­na­tý. Ak by sme pred­sa len pou­ži­li sil­né kyse­li­ny: 2HCl + Ca(HCO3)2 = CaCl2 + 2H2CO3 – reak­ci­ou kyse­li­ny chlo­ro­vo­dí­ko­vej (soľ­nej) vzni­ká chlo­rid vápe­na­tý. H2SO4 + Ca(HCO3)2 = CaSO4 + 2H2CO3 - reak­ci­ou kyse­li­ny síro­vej vzni­ká síran vápe­na­tý. Ak zdro­jo­vá voda obsa­hu­je vápe­nec, pre­ja­ví sa puf­rač­ná kapa­ci­ta vody – uhli­či­tan vápe­na­tý CaCO3 totiž rea­gu­je so vznik­nu­tou kyse­li­nou uhli­či­tou za vzni­ku hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nu, čím sa dostá­va­me do kolo­be­hu – vlast­ne do cyk­lu kyse­li­ny uhli­či­tej. Tým­to spô­so­bom sú naše mož­nos­ti ovplyv­niť pH limi­to­va­né. Na urči­tý čas sa pH aj v takom­to prí­pa­de zní­ži, ale nie nadl­ho, to závi­sí naj­mä na kon­cen­trá­cii hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov (od UT) a množ­stva pou­ži­tej kyse­li­ny – je len samoz­rej­mé že puf­rač­ná schop­nosť má svo­je limi­ty. V prí­pa­de vyso­kej tvrdo­s­ti vody je účin­nej­šie pou­žiť neus­tá­le pôso­be­nie CO2.


For redu­cing pH, it is suitab­le to use weak phosp­ho­ric acid (H₃PO₄). H₃PO₄ is a weak acid. The amount neces­sa­ry should be deter­mi­ned by expe­ri­men­ta­ti­on. The pH chan­ge by any means also depends on the salt con­tent, par­tial­ly on tem­pe­ra­tu­re, and pre­ssu­re. It can be rough­ly esti­ma­ted that to lower the pH in a 100-​liter tank, H₃PO₄ should be app­lied in mil­li­li­ters. I do not recom­mend using other acids; howe­ver, for your safe­ty, it should also be a weak acid of sim­ple com­po­si­ti­on. H₃PO₄ is com­mon­ly used to redu­ce hard­ness. When using H₃PO₄, the fol­lo­wing reac­ti­ons occur (in the lis­ted reac­ti­ons, cal­cium Ca can be repla­ced with mag­ne­sium Mg):

2H₃PO₄ + 3Ca(HCO₃)₂ = Ca₃(PO₄)₂ + 6H₂CO₃ – acid reacts with cal­cium bicar­bo­na­te to form solub­le cal­cium phosp­ha­te and weak car­bo­nic acid. H₂CO₃ is uns­tab­le and can bre­ak down into water and car­bon dioxi­de. The resul­ting phosp­ha­te can be fer­ti­li­zer for fish, algae, or a sour­ce of phosp­ho­rus for fish.

2H₃PO₄ + Ca(HCO₃)₂ = Ca(H₂PO₄)₂ + 6H₂CO₃ – solub­le dihyd­ro­gen phosp­ha­te cal­cium is formed.

H₃PO₄ + Ca(HCO₃)₂ = CaH­PO₄ + 2H₂CO₃ – inso­lub­le cal­cium hyd­ro­gen phosp­ha­te is formed.

If we were to use strong acids:

2HCl + Ca(HCO₃)₂ = CaC­l₂ + 2H₂CO₃ – reac­ti­on of hyd­ro­ch­lo­ric acid (muria­tic acid) forms cal­cium chloride.

H₂SO₄ + Ca(HCO₃)₂ = CaSO₄ + 2H₂CO₃ – reac­ti­on of sul­fu­ric acid forms cal­cium sulfate.

If the sour­ce water con­tains limes­to­ne, the wate­r’s buf­fe­ring capa­ci­ty will be evi­dent – cal­cium car­bo­na­te CaCO₃ reacts with the resul­ting car­bo­nic acid to form bicar­bo­na­te, ente­ring the car­bo­nic acid cyc­le. In this way, our opti­ons to influ­en­ce pH are limi­ted. pH will dec­re­a­se for a cer­tain time, but not for long; this main­ly depends on the con­cen­tra­ti­on of bicar­bo­na­tes (from CO₂) and the amount of acid used – it’s obvi­ous that the buf­fe­ring capa­ci­ty has its limits. In the case of high water hard­ness, con­ti­nu­ous CO₂ tre­at­ment is more effective.


Für die Redu­zie­rung des pH-​Werts ist die Ver­wen­dung von sch­wa­cher Phosp­hor­sä­u­re (H₃PO₄) gee­ig­net. H₃PO₄ ist eine sch­wa­che Säu­re. Die erfor­der­li­che Men­ge soll­te durch Expe­ri­men­te ermit­telt wer­den. Die pH-​Änderung durch jedes Mit­tel hängt auch vom Salz­ge­halt, tei­lwe­i­se von der Tem­pe­ra­tur und dem Druck ab. Es kann grob ges­chätzt wer­den, dass zur Sen­kung des pH-​Werts in einem 100-​Liter-​Tank H₃PO₄ in Mil­li­li­tern ver­wen­det wer­den soll­te. Ich emp­feh­le nicht, ande­re Säu­ren zu ver­wen­den; jedoch soll­te es aus Sicher­he­itsg­rün­den auch eine sch­wa­che Säu­re mit ein­fa­cher Zusam­men­set­zung sein. H₃PO₄ wird häu­fig zur Redu­zie­rung der Här­te ver­wen­det. Bei der Ver­wen­dung von H₃PO₄ tre­ten die fol­gen­den Reak­ti­onen auf (in den auf­ge­fü­hr­ten Reak­ti­onen kann Cal­cium Ca durch Mag­ne­sium Mg ersetzt werden):

2H₃PO₄ + 3Ca(HCO₃)₂ = Ca₃(PO₄)₂ + 6H₂CO₃ – die Säu­re rea­giert mit Cal­cium­bi­car­bo­nat und bil­det lös­li­ches Cal­ciump­hosp­hat und sch­wa­che Koh­len­sä­u­re. H₂CO₃ ist ins­ta­bil und kann in Was­ser und Koh­len­di­oxid zer­fal­len. Das ents­te­hen­de Phosp­hat kann Dün­ger für Fis­che, Algen oder eine Phosp­ho­rqu­el­le für Fis­che sein.

2H₃PO₄ + Ca(HCO₃)₂ = Ca(H₂PO₄)₂ + 6H₂CO₃ – lös­li­ches Dihyd­ro­genp­hosp­hat­cal­cium entsteht.

H₃PO₄ + Ca(HCO₃)₂ = CaH­PO₄ + 2H₂CO₃ – unlös­li­ches Cal­cium­di­hyd­ro­genp­hosp­hat entsteht.

Wenn wir star­ke Säu­ren ver­wen­den würden:

2HCl + Ca(HCO₃)₂ = CaC­l₂ + 2H₂CO₃ – Reak­ti­on von Salz­sä­u­re (Chlor­was­sers­toff­sä­u­re) bil­det Calciumchlorid.

H₂SO₄ + Ca(HCO₃)₂ = CaSO₄ + 2H₂CO₃ – Reak­ti­on von Sch­we­fel­sä­u­re bil­det Calciumsulfat.

Wenn das Aus­gang­swas­ser Kalks­te­in ent­hält, wird die Puf­fer­ka­pa­zi­tät des Was­sers offen­sicht­lich sein – Cal­cium­car­bo­nat CaCO₃ rea­giert mit der ents­te­hen­den Koh­len­sä­u­re zu Bicar­bo­nat und gelangt in den Koh­len­sä­u­re­zyk­lus. Auf die­se Wei­se sind unse­re Mög­lich­ke­i­ten zur Bee­in­flus­sung des pH-​Werts beg­renzt. Der pH-​Wert wird für eine bes­timm­te Zeit sin­ken, aber nicht lan­ge; dies hängt haupt­säch­lich von der Kon­zen­tra­ti­on der Bicar­bo­na­te (aus CO₂) und der ver­wen­de­ten Säu­re­men­ge ab – es ist offen­sicht­lich, dass die Puf­fer­ka­pa­zi­tät ihre Gren­zen hat. Bei hoher Was­ser­här­te ist eine kon­ti­nu­ier­li­che CO₂-​Behandlung wirksamer.


Pri­ro­dze­ne sa dá zní­žiť pH takis­to. Vhod­né sú napr. jel­šo­vé šiš­ky, zahní­va­jú­ce dre­vo, raše­li­na, výluh z raše­li­ny atď. Všet­ko závi­sí od pozna­nia dru­ho­vých náro­kov jed­not­li­vých rýb a rast­lín. Nie­kto­ré ryby nezná­ša­jú raše­li­no­vý extrakt. Raše­li­no­vý výluh sa čas­to pou­ží­va pre výte­ry napr. tet­ro­vi­tých rýb. Raše­li­na zni­žu­je pH. Zahní­va­jú­ce dre­vo má svo­je úska­lia. Vše­obec­ne sa však dá pove­dať naj­mä pre začí­na­jú­cich akva­ris­tov, že pou­ži­tie rôz­nych mate­riá­lov v akvá­riu nie je také nebez­peč­né ako si väč­ši­na z nich mys­lí. Naopak, svo­jou dlho­do­bej­šou a pozvoľ­nou čin­nos­ťou je ich úči­nok na zme­nu pH ove­ľa pri­ja­teľ­nej­ší ako pri pou­ži­tí čis­tej ché­mie. Navy­še cha­rak­ter kyse­lín, kto­ré sa lúhu­jú z tých­to mate­riá­lov čas­to bla­ho­dar­ne vplý­va­jú aj na zdra­vie rýb, na rast rast­lín. Humí­no­vé kyse­li­ny, orga­nic­ké kom­ple­xy, che­lá­ty a ostat­né orga­nic­ké lát­ky, kto­ré sú čas­to pri­ro­dze­nou súčas­ťou našich rýb a rast­lín aj v ich domovine.


Natu­ral­ly, pH can also be lowe­red. Suitab­le opti­ons inc­lu­de alder cones, deca­y­ing wood, peat, peat extract, etc. Howe­ver, eve­ryt­hing depends on unders­tan­ding the spe­ci­fic requ­ire­ments of indi­vi­du­al fish and plants. Some fish do not tole­ra­te peat extract. Peat extract is often used for dips, for exam­ple, for tet­ra fish. Peat redu­ces pH. Deca­y­ing wood has its dra­wbacks. Howe­ver, it can gene­ral­ly be said, espe­cial­ly for begin­ning aqu­arists, that using vari­ous mate­rials in the aqu­arium is not as dan­ge­rous as most peop­le think. On the con­tra­ry, the­ir long-​term and gra­du­al acti­vi­ty makes the­ir effect on pH chan­ge much more accep­tab­le than using pure che­mi­cals. More­over, the natu­re of the acids lea­ched from the­se mate­rials often has a bene­fi­cial effect on fish health and plant gro­wth. Humic acids, orga­nic com­ple­xes, che­la­tes, and other orga­nic sub­stan­ces that are often a natu­ral part of our fish and plants, even in the­ir nati­ve habi­tats, play a role in this process.


Natür­lich kann der pH-​Wert auch auf natür­li­che Wei­se gesenkt wer­den. Gee­ig­ne­te Opti­onen sind zum Beis­piel Erlen­zap­fen, ver­rot­ten­des Holz, Torf, Tor­faus­zug usw. Alles hängt jedoch von der Kenn­tnis der spe­zi­fis­chen Anfor­de­run­gen ein­zel­ner Fis­che und Pflan­zen ab. Eini­ge Fis­che ver­tra­gen kei­nen Tor­faus­zug. Tor­faus­zug wird oft für Bäder ver­wen­det, zum Beis­piel für Tetra-​Fische. Torf senkt den pH-​Wert. Ver­rot­ten­des Holz hat sei­ne Nach­te­i­le. Im All­ge­me­i­nen kann jedoch beson­ders für Anfänger-​Aquarianer gesagt wer­den, dass die Ver­wen­dung vers­chie­de­ner Mate­ria­lien im Aqu­arium nicht so gefähr­lich ist, wie die meis­ten den­ken. Im Gegen­te­il, durch ihre langf­ris­ti­ge und sch­ritt­we­i­se Akti­vi­tät ist ihr Ein­fluss auf die pH-​Änderung viel akzep­tab­ler als bei Ver­wen­dung rei­ner Che­mi­ka­lien. Außer­dem haben die Säu­ren, die aus die­sen Mate­ria­lien aus­ge­laugt wer­den, oft einen posi­ti­ven Ein­fluss auf die Gesund­he­it der Fis­che und das Wachs­tum der Pflan­zen. Humin­sä­u­ren, orga­nis­che Kom­ple­xe, Che­la­te und ande­re orga­nis­che Sub­stan­zen, die oft natür­li­cher Bes­tand­te­il unse­rer Fis­che und Pflan­zen sind, auch in ihrer Heimat.


Na zvý­še­nie pH sa pou­ží­va sóda bikar­bó­na – NaHCO3. Čo sa však týka zvy­šo­va­nie pH, pou­ží­va sa v ove­ľa men­šej mie­re tým­to čis­to che­mic­kým spô­so­bom. Pri­ro­dze­ným spô­so­bom sa dá zvý­šiť pH naj­lep­šie sub­strá­tom. Uhli­či­ta­ny obsia­hnu­té vo vápen­ci, tra­ver­tí­ne posú­va­jú hod­no­ty pH až na úro­veň nad 8 úpl­ne bež­ne. Veľ­mi jed­no­du­chá úpra­va vody je pou­ži­tie soli. Ak chce­me dosiah­nuť stá­lu hla­di­nu soli, neza­bú­daj­te soľ pri výme­ne a dolie­va­ní vody dopĺňať. Soľ sa pou­ží­va pre nie­kto­ré dru­hy rýb, pre­dov­šet­kým pre bra­kic­ké dru­hy. Bra­kic­ké dru­hy žijú v prí­ro­de na prie­ni­ku slad­kej vody a mor­skej, napr. v ústiach veľ­kých riek do mora. Aj pre nie­kto­ré živo­rod­ky sa odpo­rú­ča vodu soliť. Živo­rod­ky žijú v Juž­nej a Sever­nej Ame­ri­ke vo vodách stred­ne tvr­dých. Vhod­ná dáv­ka pre gup­ky je 2 – 3 poliev­ko­vé lyži­ce soli na 40 lit­rov vody. Pre black­mol­ly – typic­ký bra­kic­ký druh ešte o nie­čo viac – 5 lyžíc na 40 lit­rov vody. Soľ môže­me pou­žiť kuchyn­skú aj mor­skú, kto­rú dostať v potra­vi­nách. Ak začí­na­me s apli­ká­ci­ou soli, buď­me zo začiat­ku opatr­ný, postu­puj­me obo­zret­ne, na soľ ryby zvy­kaj­me rad­šej postup­ne, pre­to­že osmo­tic­ký tlak je zrad­ný. Pri náh­lej zme­ne vodi­vos­ti spô­so­be­nej náh­lym prí­ras­tkom NaCl dôj­de k nega­tív­ne­mu stre­su – naj­mä povrch – koža rýb je náchyl­ná na poško­de­nie. Táto vlast­nosť sa využí­va pri lieč­be.


To inc­re­a­se pH, baking soda – NaHCO3 is used. Howe­ver, when it comes to rai­sing pH, this pure­ly che­mi­cal met­hod is used to a much les­ser extent. Natu­ral­ly, pH can be best inc­re­a­sed by using a sub­stra­te. Car­bo­na­tes con­tai­ned in limes­to­ne, tra­ver­ti­ne com­mon­ly shift pH valu­es​to levels abo­ve 8. A very sim­ple water adjus­tment is the use of salt. If we want to achie­ve a cons­tant level of salt, do not for­get to add salt during water chan­ges and top-​ups. Salt is used for some types of fish, espe­cial­ly for brac­kish spe­cies. Brac­kish spe­cies live in natu­re at the inter­sec­ti­on of fresh and salt­wa­ter, for exam­ple, at the mouths of lar­ge rivers into the sea. Salt is also recom­men­ded for some live­be­a­rers. Live­be­a­rers live in waters of mode­ra­te hard­ness in South and North Ame­ri­ca. The app­rop­ria­te dosa­ge for gup­pies is 2 – 3 tab­les­po­ons of salt per 40 liters of water. For black mol­lies – a typi­cal brac­kish spe­cies – even a litt­le more, 5 tab­les­po­ons per 40 liters of water. We can use both tab­le and sea salt, which can be obtai­ned in sto­res. When star­ting with salt app­li­ca­ti­on, let’s be cau­ti­ous at first, pro­ce­ed care­ful­ly, and let the fish gra­du­al­ly get used to the salt, as osmo­tic pre­ssu­re is tric­ky. A sud­den chan­ge in con­duc­ti­vi­ty cau­sed by a sud­den inc­re­a­se in NaCl will lead to nega­ti­ve stress – espe­cial­ly the sur­fa­ce – the fis­h’s skin is sus­cep­tib­le to dama­ge. This pro­per­ty is uti­li­zed in treatment.


Um den pH-​Wert zu erhöhen, wird Back­pul­ver – NaHCO3 ver­wen­det. Wenn es jedoch darum geht, den pH-​Wert zu erhöhen, wird die­se rein che­mis­che Met­ho­de in viel gerin­ge­rem Maße ver­wen­det. Natür­lich kann der pH-​Wert am bes­ten durch die Ver­wen­dung eines Sub­strats erhöht wer­den. Car­bo­na­te, die in Kalks­te­in und Tra­ver­tin ent­hal­ten sind, vers­chie­ben die pH-​Werte häu­fig auf Wer­te über 8. Eine sehr ein­fa­che Mög­lich­ke­it der Was­se­ran­pas­sung ist die Ver­wen­dung von Salz. Wenn wir einen kons­tan­ten Salz­ge­halt erre­i­chen wol­len, soll­ten wir nicht ver­ges­sen, beim Was­ser­wech­sel und Nach­fül­len Salz hin­zu­zu­fügen. Salz wird für eini­ge Fis­char­ten ver­wen­det, ins­be­son­de­re für Brack­was­se­rar­ten. Brack­was­se­rar­ten leben in der Natur an der Schnitts­tel­le von Süß- und Sal­zwas­ser, zum Beis­piel an den Mün­dun­gen gro­ßer Flüs­se ins Meer. Auch für eini­ge lebend­ge­bä­ren­de Arten wird Salz emp­foh­len. Lebend­ge­bä­ren­de Arten leben in Gewäs­sern mitt­le­rer Här­te in Süd- und Nor­da­me­ri­ka. Die rich­ti­ge Dosie­rung für Gup­pys bet­rägt 2 – 3 Ess­löf­fel Salz pro 40 Liter Was­ser. Für sch­war­ze Mol­lys – eine typis­che Brack­was­se­rart – etwas mehr, 5 Ess­löf­fel pro 40 Liter Was­ser. Wir kön­nen sowohl Tafel- als auch Meer­salz ver­wen­den, das in Ges­chäf­ten erhält­lich ist. Wenn wir mit der Anwen­dung von Salz begin­nen, soll­ten wir zuerst vor­sich­tig vor­ge­hen, vor­sich­tig vor­ge­hen und die Fis­che all­mäh­lich an das Salz gewöh­nen, da der osmo­tis­che Druck tüc­kisch ist. Eine plötz­li­che Ände­rung der Leit­fä­hig­ke­it durch einen plötz­li­chen Ans­tieg von NaCl führt zu nega­ti­vem Stress – ins­be­son­de­re die Oberf­lä­che – die Haut der Fis­che ist anfäl­lig für Schä­den. Die­se Eigen­schaft wird bei der Behand­lung genutzt.


Soľ sa odpo­rú­ča afric­kých jazer­ným cich­li­dám. Obsa­hu­jú pomer­ne vyso­ké kon­cen­trá­cie sodí­ka – Na. V lite­ra­tú­re sa uvá­dza až 0.5 kg na 100 lit­rov vody, ja odpo­rú­čam jed­nu poliev­ko­vú lyži­cu na 40 lit­rov vody. Soľ pôso­bí zrej­me ako tran­s­por­tér meta­bo­lic­kých pro­ce­sov a kata­ly­zá­tor. NaCl naj­skôr diso­ciu­je na kati­ón sodí­ka a ani­ón chló­ru. Chlór pôso­bí ako dez­ifen­kcia a sodík sa podie­ľa na bio­lo­gic­kých reak­ciách. Orga­nic­ké far­bi­vá, lie­či­vá môže­me úspeš­ne odstrá­niť aktív­nym uhlím, čias­toč­ne raše­li­nou. Aktív­ne uhlie vôbec má širo­ké pole uplat­ne­nia. Je pomer­ne účin­nou pre­ven­ci­ou voči náka­ze, pre­to­že adsor­bu­je na seba množ­stvo škod­li­vín. Fun­gu­je ako fil­ter. Má takú štruk­tú­ru, že oplý­va obrov­ským povr­chom, jeden mm3 posky­tu­je až 100150 m² plo­chy. Pou­ží­va sa aj v komerč­ne pre­dá­va­ných fil­troch. Doká­že čias­toč­ne zní­žiť aj tvrdo­sť vody. Tre­ba si však uve­do­miť, že jeho pôso­be­nie je naj­mä v nádr­žiach s rast­li­na­mi nežia­du­ce prá­ve kvô­li svo­jej adsorpč­nej schop­nos­ti. Aktív­ne uhlie totiž okrem iné­ho odo­be­rá rast­li­nám živi­ny. Samoz­rej­me, jeho schop­nos­ti sú vyčer­pa­teľ­né – po istom čase sa kapa­ci­ta nasý­ti a je nut­né aktív­ne uhlie buď rege­ne­ro­vať, ale­bo vyme­niť. Rege­ne­rá­cia je pro­ces che­mic­ký, pre akva­ris­tu prí­liš náklad­ný, vlast­ne zby­toč­ný. Čias­toč­ne by sa dalo rege­ne­ro­vať aktív­ne uhlie varom, ale aj to je dosť neprie­chod­né. Ak máme k dis­po­zí­cii práš­ko­vú for­mu aktív­ne­ho uhlia, máme vyhra­né – jeho účin­nosť je prak­tic­ky naj­vyš­šia a môže­me ho teda pou­žiť naj­men­ší objem. Rie­še­ním je imple­men­tá­cia do fil­tra, ale aj napr. nasy­pa­nie do pan­ču­chy a umiest­ne­nie do nádr­že. Ak sa nám časť rozp­tý­li, nezú­faj­me, aktív­ne uhlie je neškod­né, vodu nekalí.


Salt is recom­men­ded for Afri­can lake cich­lids. They con­tain rela­ti­ve­ly high con­cen­tra­ti­ons of sodium – Na. In lite­ra­tu­re, up to 0.5 kg per 100 liters of water is men­ti­oned, but I recom­mend one tab­les­po­on per 40 liters of water. Salt appe­ars to act as a tran­s­por­ter of meta­bo­lic pro­ces­ses and a cata­lyst. NaCl dis­so­cia­tes first into sodium cati­on and chlo­ri­ne ani­on. Chlo­ri­ne acts as a disin­fec­tant, and sodium par­ti­ci­pa­tes in bio­lo­gi­cal reac­ti­ons. Orga­nic dyes, drugs can be suc­cess­ful­ly remo­ved by acti­va­ted car­bon, par­tial­ly by peat. Acti­va­ted car­bon has a wide ran­ge of app­li­ca­ti­ons. It is a rela­ti­ve­ly effec­ti­ve pre­ven­ti­on against infec­ti­on becau­se it adsorbs a lot of harm­ful sub­stan­ces. It works as a fil­ter. It has such a struc­tu­re that it has a huge sur­fa­ce area, one mm3 pro­vi­des up to 100150 m² of area. It is also used in com­mer­cial­ly avai­lab­le fil­ters. It can also par­tial­ly redu­ce water hard­ness. Howe­ver, it should be rea­li­zed that its acti­on is unde­si­rab­le, espe­cial­ly in tanks with plants, due to its adsorp­ti­on capa­ci­ty. Acti­va­ted car­bon also remo­ves nut­rients from plants. Of cour­se, its capa­bi­li­ties are exhaus­tib­le – after some time, the capa­ci­ty beco­mes satu­ra­ted, and it is neces­sa­ry to eit­her rege­ne­ra­te or repla­ce the acti­va­ted car­bon. Rege­ne­ra­ti­on is a che­mi­cal pro­cess, too cost­ly for the aqu­arist, actu­al­ly unne­ces­sa­ry. Acti­va­ted car­bon could be par­tial­ly rege­ne­ra­ted by boiling, but this is quite imprac­ti­cal. If we have powde­red acti­va­ted car­bon avai­lab­le, we have won – its effi­cien­cy is prac­ti­cal­ly the hig­hest, and the­re­fo­re we can use the smal­lest volu­me. The solu­ti­on is to imple­ment it into the fil­ter, but also for exam­ple, to pour it into a stoc­king and pla­ce it in the tank. If some of it dis­per­ses, do not des­pair, acti­va­ted car­bon is harm­less, it does not cloud the water.


Salz wird afri­ka­nis­chen See­bunt­bars­chen emp­foh­len. Sie ent­hal­ten rela­tiv hohe Natrium­kon­zen­tra­ti­onen – Na. In der Lite­ra­tur wird bis zu 0,5 kg pro 100 Liter Was­ser erwähnt, aber ich emp­feh­le einen Ess­löf­fel pro 40 Liter Was­ser. Salz sche­int als Tran­s­por­te­ur von Stof­fwech­selp­ro­zes­sen und als Kata­ly­sa­tor zu wir­ken. NaCl dis­so­zi­iert zuerst in Natrium-​Kation und Chlorid-​Anion. Chlor wir­kt als Desin­fek­ti­ons­mit­tel, und Natrium nimmt an bio­lo­gis­chen Reak­ti­onen teil. Orga­nis­che Farb­stof­fe, Medi­ka­men­te kön­nen erfolg­re­ich durch Aktiv­koh­le, tei­lwe­i­se durch Torf ent­fernt wer­den. Aktiv­koh­le hat eine Viel­zahl von Anwen­dun­gen. Es ist eine rela­tiv effek­ti­ve Vor­be­ugung gegen Infek­ti­onen, da es vie­le schäd­li­che Sub­stan­zen adsor­biert. Es funk­ti­oniert wie ein Fil­ter. Es hat eine Struk­tur, die eine rie­si­ge Oberf­lä­che bie­tet, ein mm3 bie­tet bis zu 100150 m² Flä­che. Es wird auch in kom­mer­ziell erhält­li­chen Fil­tern ver­wen­det. Es kann auch den Här­teg­rad des Was­sers tei­lwe­i­se redu­zie­ren. Es soll­te jedoch erkannt wer­den, dass sei­ne Wir­kung in Tanks mit Pflan­zen uner­wün­scht ist, aufg­rund sei­ner Adsorp­ti­on­ska­pa­zi­tät. Aktiv­koh­le ent­fernt auch Nährs­tof­fe aus Pflan­zen. Natür­lich sind ihre Fähig­ke­i­ten beg­renzt – nach eini­ger Zeit wird die Kapa­zi­tät gesät­tigt, und es ist not­wen­dig, die Aktiv­koh­le zu rege­ne­rie­ren oder zu erset­zen. Die Rege­ne­ra­ti­on ist ein che­mis­cher Pro­zess, zu teuer für den Aqu­aria­ner, eigen­tlich unnötig. Aktiv­koh­le könn­te tei­lwe­i­se durch Kochen rege­ne­riert wer­den, aber das ist ziem­lich unp­rak­tisch. Wenn etwas davon zers­tre­ut wird, ver­zwe­i­feln Sie nicht, Aktiv­koh­le ist harm­los, sie trübt das Was­ser nicht.


Vo vode z vodo­vod­nej sie­te sa nachá­dza­jú rôz­ne plyn­né zlož­ky, kto­ré sú urče­né pre­dov­šet­kým pre dez­ifen­kciu. Pre člo­ve­ka sú nut­nos­ťou, ale z hľa­dis­ka živo­ta v akvá­ria je ich vplyv nežia­du­ci. Jed­ným z tých­to ply­nov je vše­obec­ne zná­my chlór. Je do jedo­va­tý plyn, aj pre člo­ve­ka, kto­rý však v níz­kych dáv­kach člo­ve­ku neško­dí a zabí­ja bak­té­rie. Pit­ná voda ho obsa­hu­je oby­čaj­ne 0.10.2 mg/​l, maxi­mál­ne do 0.5 mg/​l. Chlór ško­dí naj­mä žiab­ram rýb. Na to, aby sme sa chló­ru zba­vi­li, je napr. odstá­tie vhod­né. Exis­tu­jú na trhu príp­rav­ky na báze thi­osí­ra­nu sod­né­ho – Na2S2O3, kto­ré doká­žu zba­viť vody chló­ru. Odstá­tím vody sa zba­ví­me chló­ru pri­bliž­ne za jeden deň. Vode len musí­me dovo­liť, aby ply­ny mali kade uni­kať – tak­že žiad­ne uzav­re­té ban­das­ky. Čias­toč­ne pri okam­ži­tom napúš­ťa­ní vody, pomô­že čo naj­dl­h­ší tran­s­port vody v hadi­ci. Znač­ná časť chló­ru sa tak­to odpa­rí. Vo vode sa nachá­dza­jú aj iné ply­ny – k doko­na­lé­mu odply­ne­niu odstá­tím dôj­de po šty­roch dňoch. Pre výte­ry nie­kto­rých dru­hov sa pou­ží­va­jú rôz­ne výlu­hy, napr. výlu­hy vod­ných rast­lín. Tie doká­žu vodu doslo­va pri­pra­viť – sta­bi­li­zo­vať, poskyt­núť žia­da­né lát­ky, napr. sto­po­vé lát­ky, resp. doká­že snáď via­zať prí­pad­ne škod­li­vej­šie súčas­ti. Pou­ží­va sa aj dre­vo, dub, jel­ša, vŕba. Hodí sa aj hne­dé uhlie. Raše­li­na fun­gu­je ako čias­toč­ný adsor­bent. Na dru­hej stra­ne vode dodá­va humí­no­vé kyse­li­ny a iné orga­nic­ké lát­ky. Naj­mä v posled­nej dobe sa využí­va svet­lo ultra­fia­lo­vé na úpra­vu vody. Čas­to aj na jej ste­ri­li­zá­ciu od cho­ro­bo­plod­ných zárod­kov. Môže sa využiť aj tým spô­so­bom – kedy zasa­hu­je celý objem vody – napr. v prí­pa­de akút­nej cho­ro­by, no zväč­ša sa UV lam­pa pou­ží­va ako fil­ter, kto­rý účin­ne zba­vu­je vodu roz­lič­ných zárod­kov orga­niz­mov. Voda ošet­re­ná dosta­toč­ne sil­nou UV lam­pou sa napr. neza­ria­su­je. Jej pou­ži­tie eli­mi­nu­je mik­ro­biál­ne náka­zy na mini­mum. UV lam­py mož­no dostať bež­ne na trhu s akva­ris­tic­ký­mi potre­ba­mi. Ako sil­nú lam­pu – s akým prí­ko­nom nám urču­je objem nádr­že. UV lam­pu neod­po­rú­čam pou­ží­vať nepretržite.


In the water from the muni­ci­pal water supp­ly, vari­ous gase­ous com­po­nents are pre­sent, pri­ma­ri­ly inten­ded for disin­fec­ti­on. They are essen­tial for humans, but the­ir impact on aqu­arium life is unde­si­rab­le. One of the­se gases is chlo­ri­ne, which is a well-​known toxic gas, even for humans, but in low doses, it is harm­less to humans and kills bac­te­ria. Drin­king water usu­al­ly con­tains chlo­ri­ne in the ran­ge of 0.10.2 mg/​l, with a maxi­mum of up to 0.5 mg/​l. Chlo­ri­ne is par­ti­cu­lar­ly harm­ful to fish gills. To rid water of chlo­ri­ne, for exam­ple, let­ting it stand is suitab­le. The­re are pro­ducts on the mar­ket based on sodium thi­osul­fa­te – Na2S2O3, which can remo­ve chlo­ri­ne from water. Allo­wing water to stand will rid it of chlo­ri­ne in app­ro­xi­ma­te­ly one day. We just need to allow gases to esca­pe – so no clo­sed con­tai­ners. Par­tial­ly, imme­dia­te water fil­ling will help, with the lon­gest possib­le tran­s­port of water in the hose. A sig­ni­fi­cant por­ti­on of chlo­ri­ne will eva­po­ra­te this way. The­re are also other gases in the water – com­ple­te degas­sing by stan­ding occurs after four days. Vari­ous infu­si­ons are used for the swabs of some spe­cies, such as infu­si­ons of aqu­atic plants. The­se can lite­ral­ly pre­pa­re water – sta­bi­li­ze it, pro­vi­de desi­red sub­stan­ces, such as tra­ce ele­ments, or possib­ly bind more harm­ful com­po­nents. Wood is also used, oak, alder, wil­low. Bro­wn coal is also suitab­le. Peat acts as a par­tial adsor­bent. On the other hand, it adds humic acids and other orga­nic sub­stan­ces to the water. Espe­cial­ly recen­tly, ultra­vi­olet light has been used for water tre­at­ment. Often also for its ste­ri­li­za­ti­on from pat­ho­gens. It can also be used in such a way – when the enti­re volu­me of water is affec­ted – for exam­ple, in the case of an acu­te dise­a­se, but usu­al­ly, the UV lamp is used as a fil­ter, which effec­ti­ve­ly rids the water of vari­ous orga­nism pat­ho­gens. Water tre­a­ted with a suf­fi­cien­tly strong UV lamp, for exam­ple, does not beco­me clou­dy. Its use mini­mi­zes mic­ro­bial infec­ti­ons. UV lamps are rea­di­ly avai­lab­le on the mar­ket for aqu­arium supp­lies. As for a strong lamp – the wat­ta­ge is deter­mi­ned by the volu­me of the tank. I do not recom­mend using the UV lamp continuously.


Im Was­ser aus der städ­tis­chen Was­ser­ver­sor­gung sind vers­chie­de­ne gas­för­mi­ge Bes­tand­te­i­le vor­han­den, die haupt­säch­lich zur Desin­fek­ti­on bes­timmt sind. Sie sind für Men­schen uner­läss­lich, aber ihr Ein­fluss auf das Aqu­arium­le­ben ist uner­wün­scht. Eines die­ser Gase ist Chlor, das ein bekann­tes gif­ti­ges Gas ist, auch für Men­schen, aber in gerin­gen Dosen ist es für Men­schen harm­los und tötet Bak­te­rien ab. Trink­was­ser ent­hält nor­ma­ler­we­i­se Chlor im Bere­ich von 0,10,2 mg/​l, maxi­mal bis zu 0,5 mg/​l. Chlor ist beson­ders schäd­lich für die Kie­men der Fis­che. Um Was­ser von Chlor zu bef­re­ien, ist es beis­piel­swe­i­se gee­ig­net, es ste­hen zu las­sen. Es gibt Pro­duk­te auf dem Mar­kt, die auf Natriumt­hi­osul­fat – Na2S2O3, basie­ren und Chlor aus Was­ser ent­fer­nen kön­nen. Das Ste­hen­las­sen von Was­ser wird es in unge­fähr einem Tag von Chlor bef­re­ien. Wir müs­sen nur den Gasen erlau­ben zu ent­we­i­chen – also kei­ne gesch­los­se­nen Behäl­ter. Tei­lwe­i­se wird das sofor­ti­ge Befül­len mit Was­ser hel­fen, mit dem läng­stmög­li­chen Tran­s­port von Was­ser im Sch­lauch. Auf die­se Wei­se ver­duns­tet ein erheb­li­cher Teil des Chlors. Es gibt auch ande­re Gase im Was­ser – das volls­tän­di­ge Entga­sen durch Ste­hen­las­sen erfolgt nach vier Tagen. Für Abs­tri­che eini­ger Arten wer­den vers­chie­de­ne Infu­si­onen ver­wen­det, wie z.B. Infu­si­onen von Was­serpf­lan­zen. Die­se kön­nen das Was­ser buchs­täb­lich vor­be­re­i­ten – es sta­bi­li­sie­ren, gewün­sch­te Sub­stan­zen bere­its­tel­len, wie z.B. Spu­re­ne­le­men­te, oder mög­li­cher­we­i­se schäd­li­che­re Kom­po­nen­ten bin­den. Auch Holz wird ver­wen­det, Eiche, Erle, Wei­de. Braun­koh­le ist eben­falls gee­ig­net. Torf wir­kt als tei­lwe­i­ser Adsor­bens. Auf der ande­ren Sei­te fügt es dem Was­ser Humin­sä­u­ren und ande­re orga­nis­che Sub­stan­zen hin­zu. Beson­ders in letz­ter Zeit wird ultra­vi­olet­tes Licht zur Was­se­rauf­be­re­i­tung ver­wen­det. Oft auch zur Ste­ri­li­sa­ti­on von Kran­khe­it­ser­re­gern. Es kann auch so ver­wen­det wer­den – wenn das gesam­te Was­ser­vo­lu­men bet­rof­fen ist – zum Beis­piel im Fall einer aku­ten Kran­khe­it, aber in der Regel wird die UV-​Lampe als Fil­ter ver­wen­det, der das Was­ser effek­tiv von vers­chie­de­nen Organismus-​Erregern bef­re­it. Was­ser, das mit einer aus­re­i­chend star­ken UV-​Lampe behan­delt wird, wird zum Beis­piel nicht trüb. Ihr Ein­satz mini­miert mik­ro­biel­le Infek­ti­onen. UV-​Lampen sind auf dem Mar­kt für Aqu­arium­zu­be­hör leicht erhält­lich. Was eine star­ke Lam­pe bet­rifft – die Leis­tung wird durch das Volu­men des Tanks bes­timmt. Ich emp­feh­le nicht, die UV-​Lampe kon­ti­nu­ier­lich zu verwenden.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Údržba

Dno a dekorácia

Hits: 28509

Dno

Dno nádr­že tvo­rí štrk, prí­pad­ne pie­sokmik­ro­or­ga­niz­my. Štrk je ide­ál­ny o veľ­kos­ti zŕn 34 mm. Ak pou­ži­je­me pie­sok, tak by mal byť hru­bo­zrn­ný. Vo väč­ši­ne prí­pa­dov. Jem­no­zrn­ný pie­sok udu­sí pomer­ne rých­lo tlak vody a potom dochá­dza k nežia­du­ce­mu ana­e­rób­ne­mu roz­kla­du. Ako sub­strát je mož­né pou­žiť v nie­kto­rých prí­pa­doch aj pôdu, avšak v pôde je pomer­ne roz­vi­tá ché­mia, tak­že odpo­rú­čam postu­po­vať opatr­ne a rad­šej vo väč­ších obje­moch nádr­že. Urči­te však sa – pôda sa veľ­mi hodí pre pes­to­va­nie rast­lín. Zlož­ky dna posky­tu­jú život­ný pries­tor naj­mä pre bak­té­rie, kto­ré sa nám sta­ra­jú o cel­ko­vý meta­bo­liz­mus eko­sys­té­mu akvá­ria. Tam pre­bie­ha roz­kladsyn­té­za hmo­ty. Pre­to je dôle­ži­té, aby sme do dna zasa­ho­va­li len mini­mál­ne, v žiad­nom prí­pa­de sa nesmie dez­in­fi­ko­vať, pre­mý­vať vo vode kaž­dý týž­deň apod. Dno takis­to trpí lie­či­va­mi. Ak zakla­dá­me novú nádrž, pou­ži­me ak máme k dis­po­zí­cii, aspoň malé množ­stvo sta­ré­ho pies­ku, sta­ré­ho štr­ku. V dne pre­bie­ha mine­ra­li­zá­cia, roz­klad hmo­ty, nit­ri­fi­ká­cia, denit­ri­fi­ká­cia, odbú­ra­va­nie škod­li­vých látok, aku­mu­lá­cia látok, atď.. Od dna sa tre­ba v akva­ris­ti­ke doslo­va odrá­žať. Má aj mecha­nic­kú fun­kciu. Do dna sadí­me rastliny.

Deko­rá­cia

Deko­rá­ciu pova­žu­jem z hľa­dis­ka pri­ro­dze­nos­ti za veľ­mi pod­stat­nú. Ide aj o este­tic­ký aspekt, aj o bio­lo­gic­ký. Deko­rá­cia by mala zod­po­ve­dať náro­kom tej kto­rej taxo­no­mic­kej sku­pi­ne. Aj pre­to odpo­rú­čam cho­vať spo­lu dru­hy, kto­ré sú z rov­na­kej geo­gra­fic­kej oblas­ti. Potom máte šan­cu sa dopra­co­vať k väč­ším cho­va­teľ­ským úspe­chom. Tvo­ria ju napr. väč­šie ska­ly, dre­vo (kore­ne), samo­ras­ty ale aj rast­li­ny. Pre jed­not­li­vé dru­hy, oblas­ti je vhod­né pou­žiť iné hor­ni­nyneras­ty. Napr. pre ame­ric­ké cich­li­dy sú vhod­né brid­li­ce, pre afric­ké naopak skôr žula, tra­ver­tín, vápe­nec, tuf. Nie je vhod­né pou­žiť hor­ni­ny a neras­ty obsa­hu­jú­ce vyso­ký podiel kovov, napr. mag­ne­zit, ale­bo pyrit. Pre­to aby nám ska­ly nede­ter­mi­no­va­li zvy­šu­jú­cu sa tvrdo­sť, ak ten­to stav je pre nás nežia­du­ci, pou­ži­je­me tuf, ale­bo kre­mi­či­té hor­ni­ny, mate­riál neob­sa­hu­jú­ci váp­nik a hor­čík. Kame­ne sa dajú kúpiť, ale­bo kde­si naz­bie­rať – ak sa vám to poda­rí, sta­čí ich vydr­hnúť a dob­re umyť a sú pou­ži­teľ­né. V prí­pa­de pou­ži­tia vápen­ca voda bude vyka­zo­vať vyš­šiu tvrdo­sť ako voda výcho­dis­ko­vá. Hodí sa to, ak potre­bu­jem vodu tvr­d­šiu. napr. pre živo­rod­ky stred­nej Ame­ri­ky ak dis­po­nu­je­me vodou veľ­mi mäk­kou. Na to, aby sme zis­ti­li prí­tom­nosť váp­ni­ka, môže­me pou­žiť postup pou­ží­va­ný naj­mä v pedo­ló­gii, a to síce, že nale­je­me na hor­ni­nu, ale­bo nerast kyse­li­nu a posú­di­me či reak­cia syčí a ako sil­no. Môže­me pou­žiť napr. ocot, HCl, H2SO4, H3PO4. Po reak­cii dot­knu­tý kameň rad­šej zahoď­me, ale­bo aspoň poriad­ne umy­me pod tečú­cou vodou.

Dre­vo je takis­to vhod­ný mate­riál. Čas­to sa im v akva­ris­tic­kej pra­xi vra­ví kore­ne. Ak ho kúpi­te máte obcho­dom zaru­če­nú bez­peč­nosť. Ide väč­ši­nou o subt­ro­pic­ké dre­vo man­gro­vov – ťaž­ké dre­vo plné vody (príb­rež­ná vege­tá­cia), prí­pad­ne o afric­ké mopa­ni, opu­wa, flo­rex. Ak pou­ži­je­me dre­vo pri­ne­se­né z prí­ro­dy, malo by sa jed­nať o star­ší kus, naj­lep­šie dub, jel­ša. Náj­de­me ich naj­mä v níz­kych nad­mor­ských výš­kach, v luž­ných lesoch pri vod­ných tokoch. Vhod­né je pou­ži­tie aj sta­rej kôry. Pred apli­ká­ci­ou v nádr­ži sta­čí dre­vo umyť. Je mož­né aby dre­vo vyslo­ve­ne hni­lo, ale len pre nie­kto­ré dru­hy, a v dosta­toč­ne veľ­kom obje­me – napr. neón­ky. Také­to dre­vo nám bude tla­čiť pH sme­rom dole, naj­mä v prí­pa­de hni­tia, vylu­čo­vať humí­no­vé kyse­li­ny – pris­pie­vať ku tvor­be orga­nic­kých che­lá­tov, k zachy­tá­va­niu mine­rál­nych látok ako napr. žele­za. Rov­na­ko úcty­hod­ná je ich pod­po­ra pri tvor­be mik­rof­ló­ry dna, dekom­po­zí­cii hmo­ty. Humí­no­vé kyse­li­ny sú dôle­ži­tou súčas­ťou aj meta­bo­lic­kých pro­ce­sov v pôde v sucho­zem­ských pod­mien­kach. Toto dre­vo nám bude na 99% vodu far­biť do hne­da – je jed­no či ide o dre­vo zakú­pe­né v obcho­de ale­bo zado­vá­že­né inak. Pro­ce­dú­ry kážu­ce dre­vo variť, soliť, máčať vo vode, drhnúť pova­žu­jem za neadek­vát­ne, pre­to­že vyna­lo­že­né úsi­lie je pod­ľa mňa prí­liš veľ­ké. Je prav­da, že to pomô­že pro­ti far­be­niu (ale musí­te sa naozaj veľ­mi veľ­mi sna­žiť), ale ja som zás­tan­com jed­no­duch­šie­ho rie­še­nia – časom, zhru­ba po tri­štvr­te roku prie­mer­ne veľ­ký kus dre­va far­biť pre­sta­ne. Deko­rá­cia plní aj fun­kciu bio­tic­kú, nie­len este­tic­kú. Ska­ly a dre­vo tvo­rí úkry­ty – pries­tor pre dro­be­nie teri­tó­rií, čo je veľa­krát nevy­hnut­né. Má zjav­ný vplyv na sprá­va­nie sa našich milá­či­kov. Okrem toho môže pred­sta­vo­vať pek­nú súčasť náš­ho malé­ho ume­lé­ho eko­sys­té­mu zva­né­ho akvá­ri­um. Ako deko­rá­ciu chá­pem za urči­tých okol­nos­tí, resp. uhla pohľa­du, aj rast­li­ny, ich vzá­jom­né uspo­ria­da­nie. Naj­mä v prí­pa­de bio­to­po­vých akvá­rií napr. pre bojov­ni­ce, ale­bo koli­zy ide o názor­né prí­kla­dy. V tých­to nádr­žiach je vhod­né neus­tá­le udr­žia­vať množ­stvo mate­riá­lu z dre­va, šišiek, plá­va­jú­cich rast­lín, vod­ných rast­lín, rast­lín na hla­di­ne apod. Vte­dy rast­li­ny plnia aj fun­kciu úkrytov.

Poza­die môže byť takis­to veľ­mi význam­nou zlož­kou akvá­ria, aj keď sa bez neho zaobí­de. V naj­ľah­šom prí­pa­de ho môže tvo­riť tape­ta zakú­pe­ná v obcho­de, prí­pad­ne vytvo­re­ná nami. Pries­tor zadnej ste­ny môže­me rie­šiť aj zatre­tím na neja­kú tma­vú far­bu, čas­tá je mod­rá, hne­dá ale­bo čier­na. Troj­roz­mer­né – 3D poza­die je mož­né vytvo­riť z rôz­ne­ho mate­riá­lu. Sú dostup­né v obchod­nej sie­ti, ale mož­no si ich vyro­biť aj vlast­ný­mi ruka­mi. Vhod­ný mate­riál je napr. polys­ty­rén, na vylep­ta­nie sa pou­ží­va rie­did­lo. Ako lepid­lo naň sa hodí epo­xi­do­vá živi­ca, taká kto­rá neško­dí osa­den­stvu, neroz­púš­ťa sa vo vode. Lepí­me brid­li­cu, iné kame­ne, dre­vo, pod­ľa chu­ti. Lepid­lo sa posy­pá­va pies­kom, pre­to­že v prí­pa­de že bude na vidi­teľ­né, samot­né lepid­lo nevy­ze­rá veľ­mi dob­re bez tej­to prí­sa­dy. Vhod­ným základ­ným mate­riá­lom je aj poly­ure­tá­no­vá pena. Dbá­me na tom, aby zadná časť bola vhod­ne pri­le­pe­ná na zadnú ste­nu akvá­ria, aby sa ten­to pries­tor nestal život­ným pries­to­rom pre men­šie ryby, a aby sa zadná ste­na zby­toč­ne nazariasovala.

Tra­ver­tín – sopeč­ný vápe­nec je deko­rač­ná hor­ni­na, kto­rá má veľ­mi čle­ni­tý reli­éf. Nie­ke­dy sú na ňom rôz­ne jam­ky, die­ry – útva­ry sme­rom dnu, ale nie­ke­dy aj sme­rom von – vte­dy to vyze­rá ako­by boli na ňom neja­ké zrná. Sám mám tra­ver­tín pre­vŕ­ta­ný mies­ta­mi ako emen­tál. Mám ho pou­kla­da­ný tak, aby tvo­ril množ­stvo úkry­tov pre veľ­ké aj men­šie dru­hy. On zvy­šu­je vylu­čo­va­ním váp­ni­ka tvrdo­sť vody, spo­lu s čím tak­mer vždy ide aj zvy­šo­va­nie alka­li­ty – zása­di­tos­ti. Tra­ver­tín mám pou­ži­tý v akvá­riu s druh­mi z jaze­ra Tan­ga­ni­ka. Okrem toho mám aj spo­mí­na­né dre­vo, kedy­si som ho kom­po­no­val spo­lu s kameň­mi, dnes mám skôr časť kamen­nú a časť dre­ve­nú. Nie­ke­dy pou­ži­jem v jed­nej čas­ti men­šie kame­ne a deko­rá­ciu pris­pô­so­be­nú pre potre­by škôl­ky”. Pre Mala­wij­ské cich­li­dy pou­ží­vam tuf, čo je takis­to sopeč­ná – vul­ka­nic­ká hor­ni­na, avšak neob­sa­hu­je ani zďa­le­ka toľ­ko váp­ni­ka ako tra­ver­tín. Okrem toho má niž­šiu hus­to­tu, vzhľa­dom na svoj pôvod má amorf­ný cha­rak­ter – mate­riál, kto­rý vzni­kol veľ­mi náh­lym stu­hnu­tím žera­vej mag­my – pre­to sa vyzna­ču­je deko­rač­ným vzhľa­dom. Okrem toho občas pou­ži­jem jel­šo­vé šiš­ky a dubo­vé dre­vo a dubo­vú kôru. Pod­stat­nou a neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou sú aj rast­li­ny. Tu pla­tí, že dno narú­šam iba v nevy­hnut­ných prí­pa­doch. Ako poza­die v cich­li­do­vých nádr­žiach pou­ží­vam poza­die Slim Line od Back to Nature.


Bot­tom

The bot­tom of the tank is typi­cal­ly com­po­sed of gra­vel or sand along with mic­ro­or­ga­nisms. Gra­vel with grain sizes of 3 – 4 mm is ide­al, whi­le coarse-​grained sand is recom­men­ded to pre­vent ana­e­ro­bic decay. In some cases, soil can also be used as a sub­stra­te, espe­cial­ly for plant gro­wth. Dis­tur­bing the bot­tom should be kept to a mini­mum, as it ser­ves as a habi­tat for bac­te­ria invol­ved in the ove­rall meta­bo­lism of the aqu­arium eco­sys­tem. The bot­tom has a mecha­ni­cal func­ti­on as well, pro­vi­ding a pla­ce for planting.

Deco­ra­ti­on

Deco­ra­ti­ons play a sig­ni­fi­cant role in the aqu­arium, both aest­he­ti­cal­ly and bio­lo­gi­cal­ly. Dif­fe­rent types of rocks, wood (roots), and plants are used as deco­ra­ti­ons. The cho­ice of rocks and mine­rals depends on the geog­rap­hi­cal ori­gin of the fish spe­cies in the tank. Mate­rials con­tai­ning high levels of metals should be avo­ided. Wood, such as man­gro­ve roots or Afri­can mopa­ni, can be used, but care must be taken to ensu­re it does not nega­ti­ve­ly impact the water para­me­ters. Deco­ra­ti­ons also pro­vi­de hiding spa­ces, ter­ri­to­rial boun­da­ries, and influ­en­ce the beha­vi­or of the fish. Live plants are con­si­de­red deco­ra­ti­ons as well, con­tri­bu­ting to the ove­rall bio­tic and aest­he­tic aspects of the aquarium.

Whi­le not strict­ly neces­sa­ry, a backg­round can enhan­ce the appe­a­ran­ce of the aqu­arium. It can be as sim­ple as a store-​bought wall­pa­per or a pain­ted dark color. Three-​dimensional backg­rounds can be cre­a­ted using mate­rials like polys­ty­re­ne or poly­uret­ha­ne foam. Tra­ver­ti­ne, a vol­ca­nic limes­to­ne, is dis­cus­sed as a deco­ra­ti­ve rock, and its pla­ce­ment in the tank is desc­ri­bed. The aut­hor also uses Back to Natu­re­’s Slim Line backg­round in cich­lid tanks. This text pro­vi­des guidan­ce on the phy­si­cal com­po­nents of an aqu­arium, emp­ha­si­zing the­ir impor­tan­ce in cre­a­ting a natu­ral and func­ti­onal envi­ron­ment for the fish.


Boden

Der Boden des Aqu­ariums bes­teht in der Regel aus Kies oder Sand zusam­men mit Mik­ro­or­ga­nis­men. Kies mit Korn­größen von 3 – 4 mm ist ide­al, wäh­rend grob­kör­ni­ger Sand emp­foh­len wird, um ana­e­ro­ben Abbau zu ver­hin­dern. In eini­gen Fäl­len kann auch Erde als Sub­strat ver­wen­det wer­den, ins­be­son­de­re für das Pflan­zen­wachs­tum. Das Stören des Bodens soll­te auf ein Mini­mum redu­ziert wer­den, da er als Lebens­raum für Bak­te­rien dient, die am Gesamts­tof­fwech­sel des Aquarium-​Ökosystems bete­i­ligt sind. Der Boden hat auch eine mecha­nis­che Funk­ti­on, indem er einen Ort zum Pflan­zen bietet.

Deko­ra­ti­on

Deko­ra­ti­onen spie­len im Aqu­arium eine wich­ti­ge Rol­le, sowohl äst­he­tisch als auch bio­lo­gisch. Unters­chied­li­che Arten von Fel­sen, Holz (Wur­zeln) und Pflan­zen wer­den als Deko­ra­ti­on ver­wen­det. Die Auswahl von Fel­sen und Mine­ra­lien hängt vom geo­gra­fis­chen Urs­prung der Fis­char­ten im Tank ab. Mate­ria­lien mit hohen Metall­ge­hal­ten soll­ten ver­mie­den wer­den. Holz wie Man­gro­ven­wur­zeln oder afri­ka­nis­ches Mopa­ni kön­nen ver­wen­det wer­den, es muss jedoch darauf geach­tet wer­den, dass es die Was­ser­pa­ra­me­ter nicht nega­tiv bee­in­flusst. Deko­ra­ti­onen bie­ten auch Vers­teck­mög­lich­ke­i­ten, ter­ri­to­ria­le Gren­zen und bee­in­flus­sen das Ver­hal­ten der Fis­che. Leben­de Pflan­zen gel­ten eben­falls als Deko­ra­ti­on und tra­gen zu den bio­tis­chen und äst­he­tis­chen Aspek­ten des Aqu­ariums bei.

Obwohl nicht unbe­dingt not­wen­dig, kann ein Hin­ter­grund das Ers­che­i­nungs­bild des Aqu­ariums ver­bes­sern. Es kann so ein­fach wie eine im Laden gekauf­te Tape­te oder eine dunk­le Far­be sein. Dre­i­di­men­si­ona­le Hin­ter­grün­de kön­nen aus Mate­ria­lien wie Polys­ty­rol oder Poly­uret­han­schaum her­ges­tellt wer­den. Tra­ver­tin, ein vul­ka­nis­cher Kalks­te­in, wird als deko­ra­ti­ver Ste­in bes­pro­chen, und sei­ne Plat­zie­rung im Tank wird besch­rie­ben. Der Autor ver­wen­det auch den Hin­ter­grund Slim Line von Back to Natu­re in Cich­li­den­bec­ken. Die­ser Text gibt Anle­i­tun­gen zu den phy­sis­chen Kom­po­nen­ten eines Aqu­ariums und betont deren Bede­utung bei der Schaf­fung einer natür­li­chen und funk­ti­ona­len Umge­bung für die Fische.

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Environmentalistika

Hits: 9230

McNaugh­ton S.J. Diver­si­ty and sta­bi­li­ty of eco­lo­gi­cal com­mu­ni­ties: a com­ment on the role of empi­ri­cism in eco­lo­gy 1977 Ame­ri­can Natu­ra­list Vol. 111, p. 511525 Tokyo, Nip­pon, Gak­ka eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, spo­lo­čen­stvá, empi­ri­ciz­mus v eko­ló­gii člá­nok 0453 – 4360 551.4

Jor­dan W.R., Gil­pin M.E., Aber J.D. (eds.) Res­to­ra­ti­on eco­lo­gy 1987 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG revi­ta­li­zá­cia neznámy

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Our com­mom futu­re 1987 The Brundt­land Report Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG budúc­nosť deklarácia

Inter­go­vern­men­tal panel on Cli­ma­te chan­ge (THE IPCC) Res­pon­se stra­te­gies. Cli­ma­te chan­ge 1991 Island Pre­ss Cove­lo, Cali­for­nia envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG stra­té­gia ochra­ny, zme­na klí­my, klí­ma nezná­my 1559631023, 1559631031

Kol. Eko­lo­gie 1993 Veľ­ry­ba Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES učeb­ni­ca 8090132243

Ehr­lich P.R., Ehr­lich H.A. The cau­ses and con­se­qu­en­ces of the disap­pe­a­ran­ce of spe­cies 1981 Ran­dom Hou­se New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zánik dru­hov neznámy

Abso­lon Karel Ochra­na bio­di­ver­zi­ty v Čes­ké repub­li­ce 1996 Živa No. 3, p. 98100 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­di­ver­zi­ta člá­nok 0044 – 4812

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 338346 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zne­čis­te­nie pev­ni­ny, zne­čis­te­nie vody, zne­čis­te­nie vzdu­chu, ochra­na živo­čí­chov, ochra­na rast­lín encyk­lo­pé­dia 8085606216

Hol­ling C.S., Schind­ler D.W., Wal­ker B.W., Rough­gar­den J. Bio­di­ver­si­ty in the func­ti­oning of eco­sys­tems. An eco­lo­gi­cal synt­he­sis 1995 Per­rings Char­les, Maler Karl-​Goran, Folke Carl, Jan­sonn Bengt-​Owe, Hol­ling C.S. (eds.): Bio­di­ve­si­ty loss: eco­no­mic and eco­lo­gi­cal issu­es Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, eko­sys­tém neznámy

Mueller-​Dombois D. Natu­ral die­back in forest 1987 Bio­Scien­ce No. 37, p. 575583 Ame­ri­can Ins­ti­tu­te of Bio­lo­gi­cal Scien­ces Was­hing­ton eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG zánik, les člá­nok 0006 – 3568 57

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 6486 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt geoché­mia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES atmo­sfé­ra, ozó­no­vá die­ra, klí­ma, vie­tor, oblač­nosť, zráž­ky, zme­ny klí­my, sklenn­ní­ko­vý efekt, roč­né obdo­bia encyk­lo­pé­dia 8085606216

Tajem­ství Pří­ro­dy – Vel­ká rodin­ná encyk­lo­pe­die 1993 p. 338346 Blesk, Grap­hia Ostra­va, Kla­gen­furt eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zne­čis­te­nie pev­ni­ny, zne­čis­te­nie vody, zne­čis­te­nie vzdu­chu, ochra­na živo­čí­chov, ochra­na rast­lín encyk­lo­pé­dia 8085606216

Pau­len­ka Jozef, Pau­le Ladi­slav Con­ser­va­ti­on of the forest in Cen­tral Euro­pe 0 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochra­na lesov, Stred­ná Euró­pa zborník

Gre­en R.H. Sam­pling desing and sta­tis­ti­cal met­hods for envi­ro­men­tal bio­lo­gists 1979 Wiley – Inters­cien­ce New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG vzor­ky, výskum neznámy

Vogt K., Gor­don J. Eco­sys­tems. Balan­cing scien­ce and mana­ge­ment 1996 Sprin­ger Ber­lín, Heil­del­berg, New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG rov­no­vá­ha, kolí­sa­nie, manaž­ment nezná­my 0387947523, 0387948139

Per­rings Char­les, Maler Karl-​Goran, Folke Carl, Hol­ling C.S., Jan­sonn Bengt-​Owe (eds.) Bio­di­ver­si­ty loss, eco­no­mic and eco­lo­gi­cal issu­es 1995 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, eko­nó­mia, eko­sys­tém, zni­žo­va­nie bio­di­ver­zi­ty nezná­my 0521471788

Over­lay J.C. Eco­sys­tem mana­ge­ment. In taking and eco­lo­gi­cal app­ro­ach to mana­ge­ment 1992 Uni­ted Sta­tes Depart­ment of Agri­cul­tu­re Forest Ser­vi­ce Pub­li­ca­ti­ons Wo-​WSA – 3 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment neznámy

Wal­ters C.J. Adap­ti­ve mana­ge­nent of rene­wab­le resour­ces 1986 Mac­Mil­lan New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment, obno­vi­teľ­né zdro­je neznámy

Mat­hias M.E., Moy­le P. Wet­land and aqu­atic habi­tats 1992 Agri­cul­tu­re Eco­sys­tem and Envi­ron­ment Vol. 42, Iss 12, p. 165176 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bačo­ri­ny, wet­land, mok­ra­de, bio­ko­ri­dor, bio­di­ver­zi­ta, poľ­no­hos­po­dár­ske využi­tie, urbán­ne využi­tie, odvo­dňo­va­nie, kana­li­zo­va­nie, sta­bi­li­zá­cia bre­hov článok

Tur­ček F.J. Pôvod­ná step a dru­hot­né tra­vi­ny – porov­na­nie na pod­kla­de izo­sy­nú­zii ver­teb­rát 1963 Bio­ló­gia No. 23, p. 863871 Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia, eko­ló­gia SLO step, dru­hot­né tra­vi­ny článok

Jor­dan W.R., Gil­pin M.E., Aber J.D. (eds.) Res­to­ra­ti­on eco­lo­gy. A synt­he­tic app­ro­ach to eco­lo­gi­cal rese­arch 1990 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG revi­ta­li­zá­cia neznámy

Boy­ce M.S., Haney A. (eds.) Eco­sys­tem mana­ge­ment. App­li­ca­ti­on for sus­tai­nab­le forest and wild­li­fe resour­ces 1996 Yale Uni­ver­si­ty Pre­ss New Haven envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment, les, pôvod­né zdro­je neznámy

Frank­lin J.F. Eco­sys­tem mana­ge­ment: an over­view 1996 Boy­ce M.S., Haney A. (eds.): Eco­sys­tem mana­ge­ment: app­li­ca­ti­on for sus­tai­nab­le forest and wild­li­fe resour­ces Yale Uni­ver­si­ty Pre­ss New Haven envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment neznámy

Hei­sen­bu­tell Anne E. Eco­sys­tem mana­ge­ment – prin­cip­les for prac­ti­cal app­li­ca­ti­on 1996 Eco­lo­gi­cal App­li­ca­ti­ons Vol. 6, No. 3, p. 730732 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment člá­nok 1051 – 0761

Wood C.A. Eco­sys­tem mana­ge­ment. Achie­ving the new land ethic 1994 Rene­wab­le Natu­ral Resour­ces Jour­nal Vol. 12, p, 612 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment článok

Eisel­to­vá Mar­ti­na (ed.) Res­to­ra­ti­on of lake eco­sys­tems – a holis­tic app­ro­ach 0 IWRB Pub­li­ca­ti­ons No. 32 Slim­brid­ge Glou­ces­ter, GL2 7BX , UK envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bio­ló­gia ENG revi­ta­li­zá­cia, jaze­rá článok

Hav­lín J. Eko­lo­gie pta­čí slož­ky v antro­po­ce­nó­zach 1976 Ver­teb­ra­to­lo­gic­ké zprá­vy 197576, p. 816 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES vták, antro­po­ce­nó­zy článok

Dyk V. Ztrá­ta orien­ta­ce ptá­ků v kul­ti­vo­va­né kra­ji­ně 1975 Věda a život No. 20, p. 618619 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eto­ló­gia CES vták, orien­tá­cia, stre­so­vý fak­tor článok

Eisel­to­vá Mar­ti­na, Biggs Jere­my (eds.) Res­to­ra­ti­on of Stre­am Eco­sys­tems 1995 IWRB Pub­li­ca­ti­ons No. 37 Slim­brid­ge Glou­ces­ter, GL2 7BX , UK envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG revi­ta­li­zá­cia, kra­ji­na člá­nok 1900442019

Sto­li­na a kol. Ochra­na lesa 0 bio­ló­gia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO ochra­na lesa neznámy

Raup David Mal­com O záni­ku dru­hů 1995 Lido­vé novi­ny Pra­ha bio­ló­gia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zánik dru­hov kniž­ka 8071060992

Wil­son Edward O. The diver­si­ty of life 1992 Belk­nap – Har­vard Pre­ss Cam­brid­ge, Mas­sa­chu­sets eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG život, diver­zi­ta knižka

For­man Richard T.T., God­ron Michel Kra­jin­ná eko­lo­gie 1993 Aca­de­mia a MŽP ČR Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG kni­ha 8020004645

Míchal Igor a kol. Obno­va eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty lesů 1992 Aca­de­mia Pra­ha eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, les knižka

Šrůtek M., Čašek J. Mode­lo­vý pro­jekt obno­vy kra­ji­ny 1994 ABF Forum, 1994, No. 1, p. 2527 A.B.F., Nada­ce pro roz­voj archi­tek­tú­ry a sta­vi­tels­tví Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES revi­ta­li­zá­cia, kra­ji­na člá­nok 1210 – 7395

Por­ritt Jonat­han Zachraň­me Zemi 0 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kniha

Grum­bi­ne R.E. What is eco­sys­tem mana­ge­ment ? 1994 Con­ser­va­ti­on Bio­lo­gy p. 2738 Cam­brid­ge Black­well Cam­brid­ge envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment člá­nok 0888 – 8892 57

World Resour­ces Ins­ti­tut (WRI) World resour­ces 199293 1992 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zdro­je deklarácia

Vološ­čuk Ivan, Peli­kán Vlas­ti­mil, Čapu­ta Alojz, Daro­la Ján, Gal­lo Ján, Gas­per Ján, Gočál Emil, Kli­nec Albín, Kot­la­ba Fran­ti­šek, Kul­man Eugen, Lin­keš Vla­di­mír, Lizoň Pavel, Ložek Vojen, Magic Dez­ider, Mar­ti­no­ve Pavol, Mit­ter Pavol, Mužík Vla­di­mír Murán­ska pla­ni­na (a) 1991 Obzor Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Murán­ska pla­ni­nam, Fabo­va hoľa, Horeh­ron­ské podo­lie, Baloc­ké vrchy, Kle­nov­ské vrchy, Tŕs­tie, Sto­li­ca, Kras, Bacúš­ska jel­ši­na, Cigán­ka, Hra­do­vá, Hrdza­vá, Javor­ní­ko­vá, Káš­ter, Kle­nov­ské bla­tá, Kle­nov­ský Vepor, Malá Stož­ka, Polud­ni­ca, Rohoz­nian­ska jel­ši­na kni­ha 8021501642 502.742(437.64)

Tel­ler A., Mat­hy P., Jef­fers J.N.R. (eds.) Res­pon­ses of forest eco­sys­tems to evi­ron­men­tal chan­ges 1992 Else­vier App­lied Scien­ce Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG reak­cie lesa, zme­ny v lese neznámy

Waring R.H., Sch­le­sin­ger W.H. Forest eco­sys­tems. Con­cepts and mana­ge­ment 1985 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG les, hos­po­dá­re­nie v lese, manaž­ment lesa neznámy

Moni­to­ring bio­ty na úze­mí Slo­ven­skej repub­li­ky 1993 Vedec­ká kon­fe­ren­cia 28. – 29. aprí­la 1993 Slo­ven­ská eko­lo­gic­ká spo­loč­nosť pri SAV Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO bio­ta Slo­ven­ska neznámy

Kad­le­čík Ján (ed.) Turiec, 1992: Zbor­ník odbor­ných výsled­kov inven­ta­ri­zač­ných výsku­mov v povo­dí rie­ky Turiec a 28. TOP‑u Tur­ček 1992 1992 SZOPK Mar­tin geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Turiec, Tur­ček zbor­ník 8096716689

Ben­net G. Towards a Euro­pe­an Eco­lo­gi­cal Network 1991 Ins­ti­tut for Euro­pe­an Envi­ron­men­tal Poli­cy Arn­he­im envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG EECONET, ECONET, eko­lo­gic­ká sieť neznámy

Buček Anto­nín, Laci­na Ján Územ­ní sys­té­my eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty 1993 Vero­ni­ca Brno envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES ÚSES, eko­lo­gic­ká sieť neznámy

Eliáš Pavol Územ­né sys­té­my eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty z hľa­dis­ka eko­ló­gie 1995 Život­né pro­stre­die Vol. 29, No. 5, p. 227 Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO ÚSES, eko­lo­gic­ká sieť článok

Gene­rel Nad­re­gi­onál­ne­ho územ­né­ho sys­té­mu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty 0 SAŽP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO GNRÚSES, ÚSES, EECONET, ECONET, eko­lo­gic­ká sieť, bio­cen­trum, bio­ko­ri­dor, inte­rakč­ný prvok neznámy

Glo­bal bio­di­ver­si­ty stra­te­gy. Guide­li­nes for acti­on to save stu­dy and use earth‘s bio­tic sus­tai­nab­ly and equ­itab­ly 1992 WRI, IUCN, UNEP Gland envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG stra­té­dia bio­di­ver­zi­ty, bio­di­ver­zi­ta, využi­tie bio­ty neznámy

IEEP – Ins­ti­tut for Euro­pe­an Envi­ron­men­tal Poli­cy, Tech­ni­cal works­hop on the deve­lop­ment of a Euro­pe­an Eco­lo­gi­cal Network, 1718 May 1993, Gland 1993 Works­hop Report Ins­ti­tut for Euro­pe­an Envi­ron­men­tal Poli­cy Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ECONET, ECONET, eko­lo­gic­ká sieť deklarácia

IUCN – The world Con­ser­va­ti­on Uni­on: Acti­on plan for pro­tec­ted are­as in Euro­pe second draft 1993 IUCN Gland envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment chrá­ne­ných úze­mí deklarácia

Zema­no­vá Anna (ed.) Čer­ve­né zozna­my fló­ry a fau­ny NPR Šúr 1996 APOP envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Śúr, čer­ve­né zozna­my nezná­my 8096749404

Škva­re­ni­na Jozef, Min­ďáš Jozef, Čaboun Vla­di­mír (eds.) Les­né eko­sys­té­my a glo­bál­ne kli­ma­tic­ké zme­ny 1996 Zbor­ník refe­rá­tov z pra­cov­né­ho semi­ná­ra, Zvo­len, 22. feb­ru­ára 1995 LVÚ Zvo­len envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, kli­ma­to­ló­gia SLO eko­sys­tém, zme­na klí­my kniž­ka 8096714090

Ros­si E., Kuitu­nen M. Ran­king of habi­tats for the assess­ment of eco­lo­gi­cal impact in land – use plan­ning 1996 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 77, Iss. 23, p. 227234 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kra­jin­ná eko­ló­gia ENG hod­no­te­nie bio­to­pov, eko­lo­gic­ký vplyv, land use, plá­no­va­nie v kra­ji­ne, hod­no­te­nie ochra­ny, kri­té­ria land use, kri­té­ria land plan­ning, GIS, EIA, hod­no­te­nie vply­vov člá­nok 0006 – 3207 57.082

Bur­ke V.J., Gib­bons J.W. Ter­res­trial buf­fer zones and wet­land, con­ser­va­ti­on – a case stu­dy of fresh – water turt­les in a Caro­li­na bay 1995 Con­ser­va­ti­on Bio­lo­gy Vol. 9, Iss. 6, p. 13651369 Cam­brid­ge Black­well Cam­brid­ge envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochran­né zóny, slad­ko­vod­né koryt­nač­ky, nedos­ta­tok vody, GIS, hiber­ná­cia člá­nok 0888 – 8892 57

Kopá­ček J., Stuch­lík E., Vyhná­lek V., Závod­ský D. Con­cet­ra­ti­on of nut­rients in selec­ted lakes in the High Tat­ra Moun­tains, Slo­va­kia – Effekt of sea­son and waters­hed 1996 Hyd­ro­bi­oló­gia Vol. 319, Iss. 1, p. 4755 hyd­ro­bi­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG jaze­rá Tatier, sezo­nál­nosť jazier, P, N, chlo­ro­fyl, aci­di­fi­ká­cia, okys­ľo­va­nie, amo­niak, oxi­dy dusí­ka, hor­ské jaze­rá, orga­nic­ký mate­riál článok

Rai­sin G.W. The role of small wet­lands in catch­ment mana­ge­ment – the­ir effect on dif­fu­se agri­cul­tu­ral pol­lu­tants 1996 Inter­na­ti­onal Revue der gesam­ten Hyd­ro­bi­olo­gie Vol. 81, Iss. 2, p. 213222 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG malé mok­ra­de, manaž­ment mok­ra­dí, vplyv mok­ra­dí na poľ­no­hos­po­dár­ske zne­čis­te­nie, P, reten­cia, N, zne­čis­te­nie článok

Huber S.A., Jud­kins M.B., Krysl L.J., Svej­car T.J., Hess B.W., Hol­com­be D.W. Catt­le gra­zing a ripa­rian moun­tain mea­dow effects of low and mode­ra­te stoc­king den­si­ty on nut­ri­ti­on, beha­vi­our, diet selec­ti­on, and plant – gro­wth res­pon­se 1995 Jour­nal of Ani­mal Scien­ce Vol. 73, Iss. 12, p. 37523765 BES Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ovce, pase­nie, mana­ge­ment lúk, hor­ské alu­viál­ne lúky, živi­ny, rast rast­lín článok

Peká­ro­vá P., Pekár J. The impact of land – use on stre­am water – quali­ty in Slo­va­kia 1996 Jour­nal of Hyd­ro­lo­gy Vol. 180, Iss. 14, p. 333350 Else­vier Amster­dam kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kva­li­ta tokov, využí­va­nie kra­ji­ny, land use, vplyv lené­ho hos­po­dár­tva, vplyv poľ­no­hos­po­dár­stva, vplyv urbán­nych akti­vít, N, sul­fá­ty člá­nok 0022 – 1694 55

Maň­kov­ská B. Mer­cu­ry con­cen­tra­ti­ons in forest tre­es from Slo­va­kia 1996 Water, Air and Soil Pol­lu­ti­on Vol. 89, Iss. 34, p. 267275 Rei­del Dord­recht envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ortuť v dre­vi­nách, zne­čis­te­nie lesa, zne­čis­te­nie ortu­ťou, ortuť v pôde, Krom­pa­chy, Picea abies, jed­ľa bie­la člá­nok 0049 – 6979 614.7

Jon­ge­pie­ro­vá Iva­na Prob­le­ma­ti­ka obnov dru­ho­vě boha­tých luk v Čes­ké repub­li­ce 1995 Ochra­na pří­ro­dy Vol. 50, No. 6, p. 195197 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES rast­lin­ná výro­ba, lúky, obno­va lúč­nych poras­tov, regi­ona­li­ta, geno­fon­dy, zís­ka­va­nie dias­pór, zakla­da­nie mater­ských poras­tov člá­nok 1210 – 258X 633; 633.2; 631.5

Máj­sky Josef K mana­ge­men­tu xero­tem­ných chrá­ne­ných úze­mí 1995 Živa Vol. 43, No. 3, p. 109 – 111 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES pas­tvi­ny, lúky, lúč­ne spo­lo­čen­stvá, dru­ho­vá diver­zi­tia, ochra­na a manaž­ment chrá­ne­ných úze­mí, dodat­ko­vá ener­gia, degra­dá­cia tráv­nych spo­le­čens­tiev, rast­lin­ná bio­ma­sa, nad­mer­ná kumu­lá­cia, ochran­né opat­re­nia, kose­nie, vypa­ľo­va­nie člá­nok 0044 – 4812 502

Ško­do­vá Ive­ta Vul­ne­rab­le spe­cies of plants in Drie­tom­ská doli­na val­ley in CHKO Bie­le Kar­pa­ty 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 391394 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geo­gra­fia ENG Drie­tom­ská doli­na, CHKO Bie­le Kar­pa­ty, ohro­ze­né rast­li­ny, chrá­ne­né rast­li­ny člá­nok 0006 – 3088

IUCNUNESCO A world con­ser­va­ti­on stra­te­gy 0 Unes­co Cou­rier 335, p. 3638 UNESCO Paris envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG člá­nok 0004 – 5278 001

Supu­ka Ján a kol. Eko­lo­gic­ké prin­cí­py tvor­by a ochra­ny zele­ne 1991 Veda Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kra­jin­ná archi­tek­tú­ra SLO kni­ha 8022401285

Nati­onal Parks and Pro­tec­ted Lands­ca­pes Are­as of Slo­va­kia 1992 p. 164 Eko­ló­gia, Eko­ló­gia Pub­lis­hing Hou­se Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Tat­ry, Pie­ni­ny, Níz­ke Tat­ry, Slo­ven­ský raj, Malá Fat­ra, Slo­ven­ský kras, Veľ­ká Fat­ra, Vihor­lat, Malé Kar­pa­ty, Murán­ska pla­ni­na, Východ­né Kar­pa­ty, Hor­ná Ora­va, Bie­le Kar­pa­ty, Štiav­nic­ké vrchy, Poľa­na, Kysu­ce, Ponit­rie, Záho­rie, Strá­žov­ské vrchy pros­pekt 8085559080

Nati­onal Parks and Pro­tec­ted Lands­ca­pes Are­as of Slo­va­kia 1992 Eko­ló­gia p. 6471 Eko­ló­gia Pub­lis­hing Hou­se Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Cero­vá vrcho­vi­na, Lato­ri­ca, chrá­ne­né úze­mia, CHKO pros­pekt 8085559080

Vla­šín Moj­mír, Fra­nek Michal, Sta­rý Petr, Antoš Jiří Eko­lo­gi­za­ce novom­lýn­skych nádr­ží. Prog­ram ozr­da­vění vod­ní­ho díla pod Pála­vou 1995 MŽP ČR v Eko­lo­gic­kém stře­dis­ku ČSOP, Vero­ni­ca Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES eko­lo­gi­zá­cia, manaž­ment, vod­né die­lo, Nové Mlý­ny brožurka

Bédi Emil, Com­pel Jaro­slav, Sla­nin­ka Fri­do­lín Ener­ge­tic­ké rezer­vy Slo­ven­ska. Mož­nos­ti úspor a využi­tia obno­vi­teľ­ných zdro­jov 1994 Fond pre alter­na­tív­ne zdro­je ener­gie, SZOPK Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO ener­gia, obno­vi­teľ­né zdro­je, neob­no­vi­teľ­né zdro­je, prí­rod­ný zdroj bro­žur­ka 8085599163

Ben­net G., Uyter­lin­de R. (eds.) A visi­on for natu­re in Euro­pe 1993 Maas­tricht envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EECONET, ECONET, TSLES neznámy

Buček Anto­nín, Laci­na Ján, Löw Jiří Územ­ní sys­té­my eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty kra­ji­ny 1986 Život­né pro­stre­die, p. 8286 Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES ÚSES, eko­lo­gic­ká sieť článok

Kali­vo­do­vá Eva, Daro­lo­vá A., Feriancová-​Masárová Zita, Kürt­hy Ale­xan­der Vtá­ky dol­né­ho toku alú­via rie­ky Mora­vy 1994 Tichod­ro­ma No. 7 Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Mora­va, vtá­ci článok

Lehot­ská Blan­ka Kra­jin­no­eko­lo­gic­ký a eko­so­zo­lo­gic­ký význam chi­rop­te­ro­fau­ny Malých Kar­pát 1996 PRIF UK Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Chi­rop­te­ra, neto­pie­re, Malé Kar­pa­ty práca

Mac­ků J., Míchal Igor Mini­mál­ní veli­kost les­ních bio­cen­ter 1990 Les­nic­tví (in pre­ss) envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­cen­trum, les­né bio­cen­trum, les, ÚSES, eko­lo­gic­ká sieť neznámy

Mazúr Emil, Krip­pel E. Typy súčas­nej kra­ji­ny, 1: 500 000 1980 Atlas SSR, p. 102103 SAV, SÚGK Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO súčas­ná kra­ji­na mapa

Vala­cho­vič Dušan Sta­rost­li­vosť o nivu rie­ky Mora­vy 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26, p. 48 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Mora­va, Záho­rie člá­nok 8085559137

Zlo­cho­vá K. Medzi­ná­rod­ný náuč­ný chod­ník Nivou Mora­vy 1996 Život­né pro­stre­die Vol. 30, No. 5, p. 275277 Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Nivou Mora­vy, Mora­va, Záho­rie, náuč­ný chod­ník článok

Löw Jiří a kol. Ruko­věť pro­jek­tan­ta míst­ní­ho územ­ní­ho sys­té­mu eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty 1995 Dopl­něk Brno envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES ÚSES, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta skrip­tá 8085765551

Janík Miro­slav, Figa­ro­vá Milo­sla­va, Tráv­ní­ček Ros­ti­slav, Komůr­ko­vá Hana Výroč­ní infor­mač­ní list Kosen­ka 1995 1996 ČSOP ZO Kosen­ka Kosen­ka envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES prospekt

Cva­cho­vá Alž­be­ta Pri­pra­vo­va­ná CHKO Poip­lie 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO člá­nok 8085559137

Bur­kov­ský Július Veter­né elek­trár­ne a ochra­na prí­ro­dy 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO veter­ná elek­trá­reň člá­nok 8085559137

Eliáš Pavol O invá­ziach a inváz­nych rast­li­nách 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26, p. 1416 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO invá­zia, inváz­ne rast­li­ny člá­nok 8085559137

Kriš­tín Anton, Šuš­lík Voj­tech Zria­di­me geno­fon­do­vú plo­chu ale­bo prí­rod­nú rezer­vá­ciu Hro­choťs­ká Buko­vi­na” pre vzác­ne rov­no­kríd­lov­ce (Ort­hop­te­ra) v CHKO BR Poľa­na 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kra­jin­ná eko­ló­gia SLO geno­fon­do­vá plo­cha, prí­rod­ná rezer­vá­cia, Hro­choťs­ká Buko­vi­na, rov­no­kríd­lov­ce, Ort­hop­te­ra, CHKO Poľa­na člá­nok 8085559137

Roz­lož­ník M., Kara­so­vá E. (eds.) Slo­ven­ský kras CHKO – bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia 1994 Osve­ta Mar­tin envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Slo­ven­ský kras, CHKO, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia článok

Urban Peter a kol. (eds.) Fau­na Poľa­ny 1993 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia SLO Poľa­na, CHKO, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia sprievodca

Kad­le­čík Ján Nové kate­gó­rie IUCN pre čer­ve­né zozna­my 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26, p. 2930 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO čer­ve­né zozna­my, ohro­ze­né orga­niz­my, kate­gó­rie IUCN člá­nok 8085559137

Kro­pil Rudolf Živo­číš­ne orga­niz­my a zis­ťo­va­nie škod­li­vých látok v teres­tric­kých eko­sys­té­moch 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia SLO moni­to­ro­va­cie orga­niz­my, bio­in­di­ká­to­ry člá­nok 8085559137

Bur­kov­ský Július Náuč­ná loka­li­ta Mičin­ské tra­ver­tí­ny 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO náuč­ná loka­li­ta, Mičin­ské tra­ver­tí­ny člá­nok 8085559137

Kas­sa Mar­tin Bio­sfé­ric­ké rezer­vá­cie Nemec­ka 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia člá­nok 8085559137

Janík Milan K šesť­de­siat­ke Ing. Iva­na Vološ­ču­ka 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 26 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Vološ­čuk Ivan člá­nok 8085559137

Tóth Milan Pou­ži­tie Topo­Lu v les­níc­tve a v pozem­ko­vých úpra­vách na východ­nom Slo­ven­sku 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 38 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, les­níc­tvo, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO TopoL článok

Vože­ní­lek Vít Envi­ron­men­tál­ní data­bá­ze v pros­tře­dí GIS 1995 Geoin­fo, No. 1, p. 4243 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka CES GIS, envi­ron­men­tál­na data­bá­za článok

Koreň Milan st., Koreň Milan ml. GIS v pro­jek­te ECONET SR 1996 Geoin­fo, No. 1, p. 3335 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO GIS, ECONET článok

Jen­čo Marián TopoL Help Ser­vi­ce Group 1994 Geoin­fo, No. 1, p. 1719 Geofó­rum Bra­ti­sla­va počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, geo­gra­fia, les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, výpoč­to­vá tech­ni­ka SLO TopoL for DOS, TopoL for Win­do­ws článok

Ples­ník Jan Evrop­ská eko­lo­gic­ká síť a Čes­ká repub­li­ka 1995 Živa No. 1 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES EECONET člá­nok 0044 – 4812

Čač­ko Ľubor Dac­ty­lor­hi­za ochro­le­uca – nový taxón slo­ven­skej fló­ry 1995 Živa No. 4 Aca­de­mia Pra­ha bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Dac­ty­lor­hi­za ochro­le­uca člá­nok 0044 – 4812

Růžič­ko­vá J. Bio­in­di­ká­to­ry kva­li­ty vod­ních eko­sys­té­mu 1995 Živa, p. 76 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES bio­in­di­ká­to­ry, vod­né eko­sys­té­my člá­nok 0044 – 4812

Strej­ček J. K říze­né péči o xero­term­ní chrá­něná úze­mí 1995 Živa, p. 111 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES manaž­ment xero­ter­mov, mana­ge­ment chrá­ne­ných úze­mí člá­nok 0044 – 4812

Urban F. Ochra­na kul­túr­ní kra­ji­ny 1995 Živa, p. 50 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kul­túr­na kra­ji­na člá­nok 0044 – 4812

Stern A.C.(ed.) Air pol­lu­ti­on Vol. 1 1976 Aca­de­mic Pre­ss, New York New York 3 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie ovzdu­šia neznámy

Mia­dok D. Con­tri­bu­ti­on to the phy­to­co­eno­lo­gy of the pro­jec­ted sta­te natu­ral reser­va­ti­on Kre­me­ňo­vo 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 1, p. 6771 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ce­no­ló­gia, bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Kre­me­ňo­vo člá­nok 0006 – 3088

Andria­na­ri­vo J. Using GIS to eva­lu­ate the cro­wn – line onter­sect sam­pling met­hod in forest sur­vey 1993 Forest Eco­lo­gy and Mana­ge­ment Vol. 59, No. 12, p. 87103 Else­vier Amster­dam geo­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG GIS člá­nok 0378 – 1127 338.2 574630

Mirt­sk­hu­la­va TS. E. An app­ro­ach to com­pa­ra­ti­ve ana­ly­sis of dis­tur­ban­ce of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of agro­eco­sys­tems 1993 Eko­ló­gia, Vol. 0, No. 4, p. 1928 Mos­kva envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia RUS porov­ná­va­cia ana­lý­za, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, agro­eko­sys­té­my, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta – naru­še­nie článok

Štef­fek Jozef, Hábe­ro­vá Iza­be­la, Jan­ču­ra P., Jan­ču­ro­vá K., Janík Milan, Koreň Milan, Kra­má­rik Jozef, Kriš­tín Anton, Mag­loc­ký Šte­fan, Majz­lan Oto, Oťa­he­lo­vá Hele­na, Sabo Peter, Stra­ka Peter, Šol­tés Rudolf, Uhrín Mar­cel Sig­ni­fi­can­ce of the nati­onal eco­lo­gi­cal network of Slo­va­kia for the Euro­pe­an eco­lo­gi­cal network-​EECONET 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, Supp­le­ment 1, p. 205212 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EECONET článok

Amo­ri­ni E., Bio­c­ca M., Manet­ti M.C., Mot­ta E. A den­dro­eco­lo­gi­cal stu­dy in a dec­li­ning oak cop­pi­ce stand 1996 Anna­les des Scien­ces Fores­tie­res Vol. 53, No. 23, p. 731742 Ins­ti­tut de la Agro­no­mi­que Paris den­dro­eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zmla­de­nie duba, ubý­tok dubu, zmen­šo­va­nie ará­lu duba člá­nok 0003 – 4312 630

Fle­is­cher P., Koreň Milan Forest health con­di­ti­ons in the Tat­ra Bio­sp­he­re Reser­ve. 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, No. 4, p. 445457 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Tat­ry, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia článok

Mid­riak Rudolf Bio­sp­he­re reser­ves in the Slo­va­kian Car­pat­hians and trends of the­ir inves­ti­ga­ti­on 1994 Ukra­jin­skij Bota­nich­nyj Zhur­nal Vol. 51, No. 5, p. 111115 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka UKR, RUS, ENG bio­sfé­ric­ké rezer­vá­cie, využi­tie chrá­ne­ných úze­mí člá­nok 0372 – 4123

Kri­žo Milan, Kri­žo­vá Eva Rare and endan­ge­red taxa of vas­cu­lar plants in the pro­tec­ted lands­ca­pe area – Bio­sp­he­re Reser­ve Pol’a­na 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, No. 4, p. 385389 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO chrá­ne­né úze­mie, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia, Poľa­na článok

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Husák Šte­pán, Zali­be­ro­vá M., Zlín­ska Jana On the occu­ren­ce of endan­ge­red taxa of Slo­vak flo­ra on the flo­odp­lain of lover flow of the Mora­va river 1992 Bul­le­tin SBS Vol 14, p. 3435 SBS Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Mora­va, ohro­ze­né dru­hy článok

Nová­ček P., Meder­ly P. Czech and Slo­vak stu­dies of sus­tai­nab­le deve­lop­ment 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, Supp­le­ment 1, p. 7985 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO dlho­do­bou­dr­že­teľ­ný roz­voj, sus­tai­nab­le deve­lop­ment článok

Osz­lá­nyi Július Chan­ges in eco­lo­gi­cal value of the Danu­be flo­odp­lain forest in last five deca­des 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, Supp­le­ment 1, p. 135141 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO Dunaj, luž­né lesy článok

Šte­fan­čík L. Dif­fe­ren­tia­ted forest mana­ge­ment in Slo­va­kia aimed at beech stands 1996 Les­nic­tví Vol. 42, No. 4, p. 185189 Pra­ha les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO, ENG hos­po­dá­re­nie v lese, využi­tie lesa, buči­ny, zne­čis­te­nie ovzdu­šia člá­nok 0024 – 1105

Deni­siuk Z., Sto­y­ko S. Inter­na­ti­onal Polish – Slo­vak – Ukrai­nian bio­sp­he­re reser­ve Eas­tern Car­pat­hians” 1993 Ukra­jin­skij Bota­nich­nyj Zhur­nal Vol. 50, No. 3, p. 96113 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, RUS, UKR bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia, Východ­né Kar­pa­ty člá­nok 0372 – 4123

Pišút Ivan, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Lisic­ká Eva Check­list of Slo­vak lichen 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, Supp­le­ment 1, p. 5398 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO, ENG lišaj­ní­ky, čer­ve­ný zoznam člá­nok 0006 – 3088

Spack­man S.C., Hug­hes J.W. Assess­ment of mini­mum stre­am cor­ri­dor width for bio­lo­gi­cal con­ser­va­ti­on: Spe­cies rich­ness and dis­tri­bu­ti­on along mid-​order stre­ams in Ver­mont, USA 1995 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 71, No. 3, p. 325332 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­ko­ri­dor člá­nok 0006 – 3207 57.082

Lar­sen J.B. Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of forest and sus­tai­nab­le sil­vi­cul­tu­re 1995 Forest Eco­lo­gy and Mana­ge­ment Vol. 73, p. 8596 Else­vier Amster­dam eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, les­níc­tvo ENG eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, dlho­do­bou­dr­ža­teľ­né les­né hos­po­dár­stvo člá­nok 0378 – 1127 338.2 574630

Zinck J.A., Fars­had A. Issu­es of sus­tai­na­bi­li­ty and sus­tai­nab­le land mana­ge­ment 1995 Cana­dian Jour­nal of Soil Scien­ce Vol. 75, No. 4, p. 407412 Agri­cul­tu­ral Ins­ti­tut of Cana­da Otta­wa envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, FRA dlho­do­bou­dr­ža­teľ­ný roz­voj člá­nok 0008 – 4271 631.4

Hrn­čia­ro­vá T. Eco­lo­gi­cal assump­ti­ons for sus­tai­nab­le deve­lop­ment of Slo­va­kia 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 2, p. 207224 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG eko­lo­gic­ké hod­no­te­nie, dlho­do­bou­dr­ža­teľ­ný roz­voj článok

Toper­cer Ján Jr. Eco­lo­gi­cal com­ments on ter­ri­to­rial sys­tems of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty 1995 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 3, p. 303315 SAP Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO, ENG ÚSES článok

Buček Anto­nín, Laci­na Ján Sup­ra­re­gi­onal ter­ri­to­rial sys­tem of lands­ca­pe – eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of the for­mer Cze­cho­slo­va­kia 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 1, p. 7176 SAP Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, CES NRÚSES, ÚSES článok

Nová­ko­vá E. Eva­lu­ati­on of sta­bi­li­zing func­ti­on of eco­lo­gi­cal­ly impor­tant lands­ca­pe seg­ments 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 1, p. 1925 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG, SLO eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, eko­lo­gic­ky význam­ný seg­ment článok

Baná­so­vá Vie­ra, Oťa­he­lo­vá Hele­na, Jaro­lí­mek I., Zali­be­ro­vá M., Janau­er G.A., Husák Šte­pán The influ­en­ce of impor­tant envi­ron­men­tal fac­tors on the vege­ta­ti­on struc­tu­res in the allu­vial plain of the Mora­va River 1994 Eko­ló­gia, Vol. 13, Supp­le­ment 1, p. 125133 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, eko­ló­gia ENG, SLO vege­tá­cia alú­via, Mora­va článok

Gus­taf­son E.J., Crow T.R. Simu­la­ting the effects of alter­na­ti­ve forest mana­ge­ment stra­te­gies on lands­ca­pe struc­tu­re 1996 Jour­nal of Envi­ron­men­tal Mana­ge­ment Vol. 46, No. 1, p. 7794 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, les­níc­tvo ENG alter­na­tív­ne les­né hos­po­dá­re­nie člá­nok 0301 – 4797 614.7

Al Gore Země na mis­ce vah 0 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES glo­bál­ne otep­lo­va­nie, odpa­dy, miz­nu­tie lesov neznámy

Prach K. Moni­to­ro­vá­ní změn vege­ta­ce – meto­dy a prin­ci­py 0 ČÚOP – Čes­ký ústav ochra­ny prí­ro­dy Brno eko­ló­gia, geobo­ta­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fyto­ce­no­ló­gia CES moni­to­ring, rast­lin­né spo­lo­čen­stvá, metó­dy zbe­ru, spra­co­va­nie dát príručka

Prach K. Bio­mo­ni­to­ring – meto­dy a prin­ci­py 0 ČÚOP Brno envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, zooló­gia, bota­ni­ka CES bio­mo­ni­to­ring príručka

Abso­lon Karel Meto­di­ka sběru dat pro bio­mo­ni­to­ring v CHÚ 0 ČÚOP Brno zooló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES príručka

MŽP ČR Chrá­ne­ná úze­mí v ČR 0 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES národ­ný park, CHKO brožurka

Ferá­ko­vá Vie­ra, Michál­ko­vá A., Ondrá­šek I., Pap­ší­ko­vá M., Zema­no­vá Anna Ohro­ze­ná fló­ra Bra­ti­sla­vy 1994 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, flo­ris­ti­ka SLO ohro­ze­né dru­hy spravodaj

Žilin­čík Pavol Prá­vo pre ochra­ná­rov 12 0 prá­vo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO prá­vo, zákon príručka

Záko­ny o ŽP (komen­to­va­né) 0 ŠEVT Bra­ti­sla­va prá­vo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO zákon o život­nom pro­stre­dí, zákon o ovzdu­ší, zákon o odpa­doch, odpa­dy, ovzdu­šie príručka

Ris­ser P.G. Bio­di­ver­si­ty and eco­sys­tem func­ti­on 1995 Con­ser­va­ti­on Bio­lo­gy Vol. 9, Iss. 4, p. 742746 Cam­brid­ge Black­well Cam­brid­ge eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, fun­kcie eko­sys­té­mu člá­nok 0888 – 8892 57

Hal­vor­son Wil­liam L., Davis Gary F. (eds.) Scien­ce and eco­sys­tem mana­ge­ment in the nati­onal parks 1996 The Uni­ver­si­ty of Ari­zo­na Pre­ss Tuc­son, Ari­zo­na envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment eko­sys­té­mu, Národ­ný park, mana­ge­ment Národ­né­ho par­ku, mana­ge­ment chrá­ne­né­ho úze­mia nezná­my 0816515662

Hanks Sha­ron La Bon­de Eco­lo­gy and the bio­sp­he­re prin­cip­les and prob­lems 1996 St. Lucie Pre­ss Del­ray Beach, Flo­ri­da eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG nezná­my 157440622

Fran­kel Otto H., Bro­wn Ant­ho­ny H.D., Bur­don Jere­my J. The con­ser­va­ti­on of plant bio­di­ver­si­ty 1995 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge, Mas­sa­chu­sets gene­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochra­na rast­lín, bio­di­ver­zi­ta rast­lín, ochra­na ex situ, ochra­na in situ, ohro­ze­né dru­hy nezná­my 052146165, 0521467314

Pit­tock A.B., Fra­kes L.A., Jens­sen D., Peter­son J.A., Zil­man J.W. The effect of cli­ma­tic chan­ge and varia­bi­li­ty on man­kind 1978 Pit­tock A.B. et al. (eds.): Cli­ma­tic chan­ge and varia­bi­li­ty, p. 294297 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge kli­ma­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kli­ma­tic­ká zme­na neznámy

Ber­nard H.W. Jr. The gre­en­hou­se effect 1980 Bal­lin­ger Cam­brid­ge, Mas­sa­chu­sets envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kli­ma­to­ló­gia ENG sklen­ní­ko­vý efekt, otep­ľo­va­nie neznámy

Grib­ben J. Cli­ma­tic chan­ge 1978 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge kli­ma­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kli­ma­tic­ká zme­na neznámy

Fairb­rid­ge Rho­des Whi­te­mo­re (ed.) The encyc­lo­pe­dia of geoche­mis­try and envi­ron­men­tal scien­ces 1972 Van Nostrand Rein­hold New York geoché­mia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG encyklopédia

Říha Josef Hod­no­ce­ní vli­vu inves­tic na život­ní pros­tře­dí. Vícek­ri­te­riál­ní ana­lý­za a EIA 1995 Aca­de­mia Pra­ha mate­ma­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES viac­kri­te­riál­na ana­lý­za, EIA, inves­tí­cie v život­nom pro­stre­dí kniha

Holo­to­vá Eugé­nia, Jani­šo­vá Moni­ka, Janiš Vla­di­mír, Kürt­hy Ale­xan­der, Kürt­hy­o­vá Mar­ti­na, Noga Michal, Sta­no­vá Vie­ra, Šef­fer Ján, Ško­da Róbert, Vala­cho­vič Dušan, Vice­ní­ko­vá Andrea (eds.) Nivou Mora­vy 1995 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bota­ni­ka, zooló­gia SLO Mora­va, niva Mora­vy prí­ruč­ka 80 – 967471-​0‑X

Pišút Ivan Chrá­ne­né dru­hy lišaj­ní­kov 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 13, p. 7172 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO lišaj­ní­ky člá­nok 8085559137

Kubín­ska A. Chrá­ne­né dru­hy macho­ras­tov 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 15, p. 5960 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO macho­ras­ty člá­nok 8085559137

Dob­son Andrew P. Con­ser­va­ti­on and bio­di­ver­si­ty 1996 Fre­e­man W.H. New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochra­na, bio­di­ver­zi­ta nezná­my 0716750570

Ture­kian Karl K. Glo­bal envi­ron­men­tal chan­ge. Past, pre­sent, and futu­re 1996 Pren­ti­ce Hall New Jer­sey envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zme­na nezná­my 0 – 13-​303447‑X

Buček Anto­nín, Laci­na Ján Bio­ge­o­gra­fic­ká dife­ren­cia­ce kra­ji­ny jako jeden z eko­lo­gic­kých pod­kla­dů pro územ­ní plá­no­vá­ní 1979 Územ­ní plá­no­vá­ní a urba­niz­mus No. 6, p. 382387 bio­ge­o­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­ge­o­gra­fic­ká dife­ren­ciá­cia článok

Haš­ko­vá J. The role of cor­ri­dors for plant dis­per­sal in the lands­ca­pe 1992 Zbor­ník zo semi­ná­ra Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of lands­ca­pe eco­lo­gi­cal infras­truc­tu­re eco­lo­gi­cal mana­ge­ment. Kos­te­lec nad Čer­ný­mi lesy, p. 8899 FV ŽP Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, bio­ko­ri­dor, šíre­nie rast­lín článok

Míchal Igor The­ore­ti­cal prin­cip­les of eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty 1992 Zbor­ník zo semi­ná­ra Eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of lands­ca­pe eco­lo­gi­cal infras­truc­tu­re eco­lo­gi­cal mana­ge­ment, Kos­te­lec nad Čer­ný­mi lesy, p. 1625 FV ŽP Pra­ha eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta článok

Mag­loc­ký Šte­fan, Ferá­ko­vá Vie­ra Red list of ferns and flo­we­ring plants (Pte­ri­dop­hy­ta and Sper­ma­top­hy­ta) of the flo­ra of Slo­va­kia 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, No. 4, p. 361385 SAP Bra­ti­sla­va 2 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka ENG, LAT ohro­ze­né dru­hy, chrá­ne­né dru­hy, kate­gó­rie IUCN sprá­va, súbor 0006 – 3088

Ran­duš­ka Dušan, Kri­žo Milan Chrá­ne­né rast­li­ny 1986 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO chrá­ne­né rast­li­ny atlas

Cibu­ľa Ján Luž­né lesy Duna­ja 1989 Pamiat­ky a prí­ro­da No. 1 Štát­ny ústav pamiat­ko­vej sta­rost­li­vos­ti, Obzor Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO luž­né lesy, Dunaj článok

Bud­ke A. Pre­hľad­né deji­ny lesov na Záhor­skej níži­ne 1959 his­tó­ria, les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO deji­ny lesov neznámy

Jaro­lí­mek I. Con­tri­bu­ti­on to kno­wled­ge of forest com­mu­ni­ties along the Mora­va river 1994 Eko­ló­gia, Vol. 13, Supp­le­ment 1: 115124 SAP Bra­ti­sla­va les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Mora­va, Záho­rie článok

Oťa­he­lo­vá Hele­na, Baná­so­vá Vie­ra, Jaro­lí­mek I., Husák Šte­pán, Zali­be­ro­vá M., Zlin­ská Jana K výsky­tu ohro­ze­ných dru­hov fló­ry Slo­ven­ska v inun­dač­nom úze­mí dol­né­ho toku rie­ky Mora­vy 1992 Bul­le­tin SBS Vol. 14, p. 3435 SBS Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka SLO Mora­va, Záho­rie, ohro­ze­né dru­hy článok

Húse­ni­co­vá J. a kol. Gene­rel nad­re­gi­onál­ne­ho územ­né­ho sys­té­mu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty – 1. kon­cept 1991 Urbi­on Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO GNRÚSES, ÚSES, EECONET, ECONET, eko­lo­gic­ká sieť, bio­cen­trum, bio­ko­ri­dor, inte­rakč­ný prvok neznámy

Löw Jiří a kol. Zása­dy pro vyme­zo­vá­ní a navrho­vá­ní územ­ních sys­té­mů eko­lo­gic­ké sta­bi­li­ty. Meto­dic­ká pomůc­ka 1986 Agrop­ro­jekt Brno envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES ÚSES, bio­cen­trum, bio­ko­ri­dor, inte­rakč­ný prvok príručka

Clark W.C., Munn R.E. (eds.) Sus­tai­nab­le deve­lop­ment of the bio­sp­he­re 1986 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG dlho­do­bou­dr­ža­teľ­ný roz­voj, sus­tai­nab­le deve­lop­ment kniha

Puer­to A., Rico M. Soil depth as deter­mi­nant of struc­tu­ral trends in Medi­ter­ra­ne­an grass­lands with abun­dant sla­ty outc­rops. Hĺb­ka pôdy ako fak­tor štruk­tu­rál­nych tren­dov pas­tvín s počet­ný­mi brid­li­co­vý­mi výcho­zy v Stre­do­mo­rí 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 316 SAP Bra­ti­sla­va pedo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG hĺb­ka pôdy, pas­tvi­ny článok

Kel­le­ro­vá D., Bub­li­nec E., Janík R. Expe­di­ti­ve met­hod for the mea­su­re­ments of pro­ton load and its uti­li­za­ti­on in beech eco­sys­tems. Expe­di­tív­na metó­da mera­nia pro­tó­no­vej záťa­že a jej pou­ži­tie v buko­vých eko­sys­té­moch 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 1723 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG pro­tó­no­vá záťaž, buči­ny článok

Čaboun Vla­di­mír Rela­ti­ve vita­li­ty of forest tre­es on rese­arch area Hukav­ský Grúň in Bio­sp­he­re Reser­ve Poľa­na. Rela­tív­na vita­li­ta dre­vín na výskum­no – demon­štač­nom objek­te Hukav­ský grúň v Bio­sfé­ric­kej rezer­vá­cii Poľa­na 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 3349 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG rela­tív­na vita­li­ta, Hukav­ský grúň, Poľa­na, elek­tric­ký odpor článok

Mait­ha­ni K., Aru­na­cha­lam A., Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Dry mat­ter and nut­rient dyna­mic of lit­ter during forest regro­wth in humid subt­ro­pics. Suši­na a nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky počas obno­vy lesa vo vlh­kých subt­ró­poch 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 4959 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky, obno­va lesa, dyna­mi­ka počas obno­vy článok

Krná­čo­vá Z., Rač­ko J., Var­ša­vo­vá Mária Eco­lo­gi­cal eva­lu­ati­on of abi­otic lands­ca­pe com­po­nent wit­hin the land mea­su­res pro­ject for the model­ling ter­ri­to­ry of Sva­tý Jur near Bra­ti­sla­va 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 5973 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG hod­no­te­nie abi­oty, pozem­ko­vé úpra­vy, Svä­tý Jur článok

Iza­ko­vi­čo­vá Z. Eva­lu­ati­on of the antro­po­ge­nic chan­ge of the lands­ca­pe struc­tu­re. Stu­peň antro­po­gén­nej pre­me­ny kra­jin­nej štruk­tú­ry 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 7381 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG antro­pi­zá­cia článok

Hrn­čia­ro­vá T., Ružič­ka Milan Clas­si­fi­ca­ti­on of the eco­lo­gi­cal sta­bi­li­ty of the ter­ri­to­ry. 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 8199 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kla­si­fi­ká­cia eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty článok

Sák­ra T. Con­tent of sulp­hur in lea­ves of the Krko­no­še Moun­tains deci­du­ous tre­es. Obsah síry v lis­toch krko­noš­ských list­ná­čov 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 99105 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ché­mia ENG síra v lis­toch, Krko­no­še článok

Weis­mann Ľ., Rehá­ko­vá M. Toxic effect of lead on postem­bry­o­nic deve­lop­men­tal sta­ges of Mamas­tra bras­si­cae L. Toxic­ké pôso­be­nie olo­va na postem­bry­o­nál­ne vývo­jo­vé štá­diá Mames­tra bras­si­cae L. 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 105113 SAP Bra­ti­sla­va bio­ló­gia, ché­mia, medi­cí­na, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG olo­vo, tera­to­gén, Mames­tra bras­si­cae L. článok

Van der Maa­rel E. Plant spe­cies diver­si­ty in rela­ti­on to mana­ge­ment 1971 Duf­fey E., Watt A.S. (eds.): The scien­ti­fic mana­ge­ment of ani­mal and plant com­mu­ni­ties for con­ser­va­ti­on, p. 4563 Black­well Scien­ti­fic Pub­li­ca­ti­ons Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG dru­ho­vá diver­zi­ta – manaž­ment článok

Duf­fey E., Watt A.S. (eds.) The scien­ti­fic mana­ge­ment of ani­mal and plant com­mu­ni­ties for con­ser­va­ti­on 1971 p. 4563 Black­well Scien­ti­fic Pub­li­ca­ti­ons Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG mana­ge­ment spo­lo­čens­tiev, mana­ge­ment eko­sys­té­mov neznámy

Murin Bohu­mil Nové kri­té­ria IUCN 1996 Vtá­čie sprá­vy No. 2, p. 22 SOVS Vra­nov nad Top­ľou envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO IUCN, kate­gó­rie ohro­ze­nos­ti článok

Oli­ver John E. (ed.), Fairb­rid­ge Rho­des Whi­te­mo­re The encyc­lo­pe­dia of cli­ma­to­lo­gy – Encyc­lo­pe­dia of Earth scien­ce, Volu­me XI. 1987 p. 156 Van Nostrand Rein­hold Com­pa­ny New York agrok­li­ma­to­ló­gia, kli­ma­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kys­lé daž­de, aero­só­ly, klí­ma Afri­ky, Afri­ka, prie­mer­ná tep­lo­ta, radiá­cia, albe­do, eva­po­trans­pi­rá­cia, vod­ná rov­no­vá­ha, vzduš­né masy, viet­ro, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, rozp­tyl zne­čis­te­nia, odraz, klí­ma Antar­ktí­dy, Antar­ktí­da encyk­lo­pé­dia 0879330090 551.5.03.21

Dostál Ľ. Bota­nic­ko – ochra­nár­ske postre­hy z Levočs­kých vrchov 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 37 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO člá­nok 8085559137

Stra­ka Peter, Guzi­ová Zuza­na Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te v pri­zme tre­tie­ho sek­to­ra 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 23 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Rio dekla­rá­cia, bio­di­ver­zi­ta, Agen­da 21, Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te, Rám­co­vý doho­vor o kli­ma­tic­kých zme­nách, trva­lá udr­ža­teľ­nosť v lese, ochra­na bio­di­ver­zi­ty, trv­lao udr­ža­teľ­né využí­va­nie, Glo­bal Bio­di­ver­si­ty Forum člá­nok 1335 – 2091

Ružič­ko­vá Jana, Šíbl Jaro­mír Eko­lo­gic­ké sie­te v Euró­pe 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 48 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO eko­lo­gic­ké sie­te, ostrov­ná bio­ge­o­gra­fia, Dip­lo­ma Sites, Bio­ge­ne­tic Reser­ves, EC Habi­tat Direc­ti­ve, Natu­ra 2000, ECONET, Európ­ska sieť bio­ge­ne­tic­kých rezer­vá­cií, Holand­ská národ­ná eko­lo­gic­ká sieť, Zele­ná sieť, Envi­ron­men­tal­ly Sen­si­ti­ve Are­as, ESAS člá­nok 1335 – 2091

Ružič­ko­vá Jana, Šíbl Jaro­mír Eko­lo­gic­ké sie­te v Euró­pe 1997 Daph­ne No. 1, p. 48 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO úze­mia roz­vo­ja prí­ro­dy, Ver­net­zer Bio­top­sys­te­me, Zele­né pľú­ca Poľ­ska, Gam­ti­nio kar­ka­so, ÚSES, Pan­európ­sak stra­té­gia ochra­ny bio­lo­gic­kej a kra­jin­nej diver­zi­ty, core ara­es, bio­sfé­ric­ké rezer­vá­cie, Eco­lo­gis­che an Gro­ene hoofd­s­truc­tu­ur Noord Bra­bant člá­nok 1335 – 2091

Ružič­ko­vá Jana, Šíbl Jaro­mír Eko­lo­gic­ké sie­te v Euró­pe 1997 Daph­ne No. 1, p. 48 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO Zele­ná štruk­tú­ra Flan­der­sko, Sieť kom­pen­zač­ných úze­mí, Sieť bio­to­pov, Zonas the poten­cial para la red Natu­ra 2000” en el sta­dio Espa­ňol a EECONET, Návrh sys­té­mu prí­rod­ných rezer­vá­cií, Natu­rom­ra­der eko­lo­gick for­bind­se­le člá­nok 1335 – 2091

ECNC Per­spec­ti­ve on eco­lo­gi­cal networks 1996 ECNC Til­burg envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ké sie­te neznámy

Vice­ní­ko­vá Andrea Sta­rost­li­vosť o kra­ji­nu v štá­toch Nové­ho Anglic­ka 1997 Daph­ne Vol 4, No. 1, p. 912 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO sta­rost­li­vosť o kra­ji­nu, obme­dze­nie vlast­níc­kych práv, Nové Anglic­ko, účasť eni­ron­men­tál­nych orga­ni­zá­cií člá­nok 1335 – 2091

Unger­mann Jaro­slav Proh­lá­še­ní Evrop­ské rady pro život­ní pros­tře­dí k trva­le udr­ži­tel­né­mu využí­va­ní půdy res­pek­tu­jí­ci­mu život­ní pros­tře­dí 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 1214 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES pôda člá­nok 1335 – 2091

Ryba­nič Ras­ti­slav Mož­né prí­stu­py k manaž­men­tu hniezd­nych bio­to­pov vdných vtá­kov na antro­po­gén­ných vod­ných plo­chách 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 1417 Daph­ne Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Podi­ci­pe­di­for­mes, Pele­ca­ni­for­mes, Cico­ni­i­for­mes, Larus ridi­bu­nus, Ster­na hirun­do, manaž­ment vod­ných nádr­ží, Hru­šov­ská zdrž, ostrov, ryb­ník člá­nok 1335 – 2091

Gal­vá­nek Dob­ro­mil Xero­term­né spo­lo­čen­stvá juž­nej čas­ti Strá­žov­ských vrchov a prob­lé­my ich ochra­ny 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 2021 Daph­ne Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Strá­žov­ské vrchy, xero­ter­my člá­nok 1335 – 2091

Bohá­či­ko­vá Ele­na Čo sa (ne)deje v Súľov­ských ska­lách 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 2223 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Jab­lo­no­vé, Súľov­ské ska­ly člá­nok 1335 – 2091

Jani­šo­vá Moni­ka Nepô­vod­né dru­hy rast­lín a ich šíre­nie 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 2528 Daph­ne Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO arche­ofy­ty, neofy­ty, karan­tén­ne rast­li­ny, Sene­cio ver­na­lis, Robi­nia pse­udo­aca­cia, Pinus nig­ra, Acer negun­do, Aes­cu­lus hip­po­cas­ta­num, Ailant­hus altis­si­ma, Pinus stro­bus, Herac­le­um man­te­gaz­zia­num, Rey­nout­ria japo­ni­ca, Impa­tiens glan­du­li­fe­ra člá­nok 1335 – 2091

Jani­šo­vá Moni­ka Agát bie­ly a dôsled­ky jeho šíre­nia (in artic­le) 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 2728 Daph­ne Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO agát bie­ly, Robi­nia pse­udo­aca­cia, šíre­nie agá­ta člá­nok 1335 – 2091

Ferá­ko­vá Vie­ra, Sch­war­zo­vá Teré­zia Synan­tro­pi­zač­né ten­den­cie vo fló­re mode­lo­vé­ho úze­mia Devín­ska Koby­la 1981 Acta Facul­ta­tis Rerum Natu­re Uni­ver­si­tas Come­nia­na No. 7, p. 253262 PRIF UK Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO synan­tro­pi­zá­cia, Devín­ska Koby­la článok

Vala­cho­vič Dušan Veľ­kop­loš­ná degra­dá­cia les­nej pôdy na Záhor­skej níži­ne 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 28 – Daph­ne Bra­ti­sla­va pedo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO les­ná pôda, Záhor­ská níži­na, via­te pies­ky člá­nok 1335 – 2091

Žilin­čík Pavol EIA. nie­koľ­ko pozná­mok ako úvod ku kom­plex­nej ana­lý­ze 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 4447 Daph­ne Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, prá­vo SLO EIA, občian­ske zdru­že­nie, občian­ska ini­cia­tí­va člá­nok 1335 – 2091

Dunaj Jaro­slav Diaľ­ni­ca a ľudia 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 5256 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, psy­cho­ló­gia SLO diaľ­ni­ca, lob­bo­va­nie, pohľad lai­ka člá­nok 1335 – 2091

Bohuš Ján Eta­py vývo­ja CHKO Veľ­ká Fat­ra 1994 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 21, p. 35 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Veľ­ká Fat­ra, CHKO člá­nok 8085559137

Čač­ko Ľubor Čeľaď Orchi­da­ce­ae v Strá­žov­ských vrchoch 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 61 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka SLO Orchi­da­ce­ae člá­nok 8085559137

Toper­cer Ján ml. Homo lupi lupus: už cel­kom nie ? 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 12, p. 5256 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Canis lupus, vlk člá­nok 8085559137

Gočál Emil Člo­vek ver­sus med­veď 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 12, p. 6871 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO med­veď člá­nok 8085559137

Vos­kár J. Bobor sa vra­cia 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 12, p. 90 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Cas­tor fiber, bobor člá­nok 8085559137

Var­ga J. Prís­pe­vok k pozna­niu fau­nis­tic­kých pome­rov v CHPV Kra­sín v Dol­nej Súči 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 13, p. 3335 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va fau­nis­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Kra­sín člá­nok 8085559137

Štef­fek Jozef Mäk­ký­še CHN Beňa­dov­ské raše­li­nis­ko a ŠPR Klin­ské raše­li­nis­ko 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 14, p. 6667 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va mala­ko­zo­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Beňa­dov­ské raše­li­nis­ko, Klin­ské raše­li­nis­ko člá­nok 8085559137

Urban Peter Oboj­ži­vel­ní­ky a pla­zy Hor­nej Chrep­ko­vej 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 19, p. 5657 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va her­pe­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Hor­ná Chrep­ko­vá člá­nok 8085559137

Štef­fek Jozef Eko­lo­gic­ké vyhod­no­te­nie mäk­ký­šov Ľubie­tov­ký Vepor 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 55 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, mala­ko­zo­oló­gia SLO Ľubie­tov­ský Vepor člá­nok 8085559137

Urban Peter Geno­fon­do­vé plo­chy na zamok­re­ných sta­no­viš­tiach v CHKO Poľa­na 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 14, p. 92 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO geno­fon­do­vé plo­chy, mok­ra­de, Poľa­na člá­nok 8085559137

Stock­mann Viliam CHKO Čes­ké stře­do­ho­rí 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 15, p. 1517 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Čes­ké stře­do­ho­rí člá­nok 8085559137

Kra­má­rik Jozef Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Cero­vá vrcho­vi­na 1990 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 15, p. 6669 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Céro­vá vrcho­vi­na člá­nok 8085559137

Cibu­ľa Ján Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Lato­ri­ca 1991 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 16, p. 3032 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Lato­ri­ca člá­nok 8085559137

Hudá­ko­vá A. Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Lato­ri­ca 1991 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 16, p. 38 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Lato­ri­ca člá­nok 8085559137

Stock­mann Viliam Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Pála­va 1991 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 16, p. 5254 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Pála­va člá­nok 8085559137

Slá­vik D. Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Poľa­na – bio­sfe­ric­ká rezer­vá­cia UNESCO 1991 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 16, p. 95 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Poľa­na člá­nok 8085559137

Stock­mann Viliam Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Bes­ky­dy 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 17, p. 7677 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Bes­ky­dy člá­nok 8085559137

Hudá­ko­vá A. Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Slav­kov­ský les 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 18, p. 6769 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Slav­kov­ský les člá­nok 8085559137

Lazá­rek P. Národ­ní park Podi­jí 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 19, p. 7881 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Pody­jí člá­nok 8085559137

Haj­ný I. Pred­sta­vu­je­me čes­ké VCHÚCHKO Jese­ní­ky 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 93 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Jese­ní­ky člá­nok 8085559137

Smut­ný M. Pro­stred­ný vrch a ŠPR Rohy 1988 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 11, p. 8182 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO pro­stred­ný vrch, Rohy člá­nok 8085559137

Katas­ka D. K oso­bit­né­mu reži­mu ochra­ny ŠPR Babia hora 1989 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 12, p. 1718 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Babia hora člá­nok 8085559137

Buday M. Muro­va­ná ska­la a Folk­már­ska ska­la 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 17, p. 4144 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Muro­va­ná ska­la, Folk­már­ska ska­la člá­nok 8085559137

Bur­kov­ský Július Kláš­tor­ské lúky 1992 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 17, p. 56 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Kláš­tor­ské lúky člá­nok 8085559137

Štef­fek Jozef Inven­ta­ri­zač­ný výskum mala­ko­fau­ny ŠPR Babia hora 1988 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 11, p. 2325 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va mala­ko­zo­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Babia hora člá­nok 8085559137

Magic Dez­ider, Stoj­ko S., Hadač Emil, Šimon T., Micha­lík S. Chrá­ne­né eko­sys­té­my Kar­pát 1993 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska No. 20, p. 78 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Kar­pa­ty člá­nok 8085559137

Klin­da Jozef (ed.) Agen­da 21 a uka­zo­va­te­le trva­lo udr­ža­tel­né­ho roz­vo­ja 1996 MŽP SR Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, štát­na envi­ron­men­tál­na poli­ti­ka, národ­ný envi­ron­men­tál­ny akč­ný prog­ram prí­ruč­ka 8088833035

Kovác­so­vá Mar­git, Janeč­ko Ele­mír, Jan­kó Béla, Madas Lasz­ló, Mőc­sé­nyi Mihá­ly, Hraš­ko Juraj, Krá­lik Juraj, Ran­dík Ala­dár, Rots­che­in Jozef Bio­lo­gic­ké zákla­dy ochra­ny pro­stre­dia 1983 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO eko­sys­tém, bio­ge­oche­mic­ké cyk­ly, rov­no­vá­ha, gene­tic­ká pre­men­li­vosť, selek­cia, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, zne­čis­te­nie vôd, zne­čis­te­nie pôdy, ochra­na život­né­ho pro­stre­dia, urba­ni­zá­cia, forest, ochra­na prí­ro­dy, prá­vo v život­nom pro­stre­dí kniha

Kudr­na Karel Bio­sfé­ra a lid­stvo 1988 Aca­de­mia Pra­ha eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­sfé­ra, sln­ko, ves­mír, atmo­sfé­ra, lito­sfé­ra, nooge­né­za, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, emi­sie, imi­sie, zne­čis­te­nie vôd, odpa­dy, prie­my­sel­né zne­čis­te­nie, prá­vo život­né­ho prstre­dia kniha

Seko Lucian Náuka o ochra­ne kra­ji­ny 1992 PRIF UK Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kra­ji­na, geokom­plex, geotop, fyzi­otop, medzi­ná­rod­né doho­vo­ry skrip­tá 8022304395

Kac­lík Peter Gene­rel miest­ne­ho územ­né­ho sys­té­mu eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty Stu­pa­va 1997 Kac­lík Peter Pieš­ťa­ny envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, eko­lo­gic­ká rov­no­vá­ha, ÚSES, Malé Kar­pa­ty, Mora­va, Záho­rie, Devín­ske jaze­ro, Stu­pa­va, Marian­ka, Borin­ka práca

Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol. Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET 1996 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bio­ló­gia, fau­nis­ti­ka, flo­ris­ti­ka, bio­ge­o­gra­fia SLO prí­rod­né pome­ry Slo­ven­ska, NECONET, GNRÚSES, bio­cen­trá, roz­ší­re­nie rast­lín, roz­ší­re­nie živo­čí­chov, bio­ge­o­gra­fia, jad­ro­vé úze­mia, eko­lo­gic­ky význam­né úze­mia kni­ha 2831703239

Bar­log Milan a kol. Miest­ny územ­ný sys­tém eko­lo­gic­kej sta­bi­li­ty úze­mia Spiš­ský hrad a pamiat­ky jeho oko­lia” zapí­sa­né­ho do Zozna­mu sve­to­vé­ho prí­rod­né­ho a kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO 1995 Spiš­ská Nová Ves envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO MÚSES, World Heri­ta­ge práca

Belá­ko­vá Ade­la, Lukáš Jozef sen., Valen­čík M. Výskyt nie­kto­rých zástup­cov pod­če­ľa­dí Bom­bi­nae a Psit­hy­ri­nae (Hyme­nop­te­ra, Apo­idea) na Slo­ven­sku 1979 Bio­ló­gia Vol. 34, No. 8, p. 637644 Bra­ti­sla­va zooló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Bom­bi­nae, Psit­hy­ri­nae, Hyme­nop­te­ra, Apo­idea článok

Belá­ko­vá Ade­la, Lukáš Jozef Súčas­ný stav ohro­ze­ných, zra­ni­teľ­ných a vzác­nych dru­hov bla­no­kríd­lov­cov (Hyme­nop­te­ra) 1994 Zbor­ník Ochra­na bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, Bra­ti­sla­va, p. 127132 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, zooló­gia, eko­ló­gia SLO Hyme­nop­te­ra, bla­no­kríd­lov­ce, para­zi­tiz­mus, ekto­pa­ra­zi­tiz­mus, endo­pa­ra­zi­tiz­mus, inten­zi­fi­ká­cia poľ­no­hos­po­dár­stva, zánik medzí, zánik remí­zok, zánik kro­vín, nad­mér­ná ťaž­ba dre­va, hno­je­nie, zme­ny dru­ho­vej sklad­by lesa zborník

Bohuš Mir­ko Com­pa­ri­son of two dif­fe­rent forest stands bird com­mu­ni­ties in Danu­be river inun­da­ti­on 1993 Tichod­ro­ma No. 5, p. 8794 Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO topo­ľo­vá mono­kul­tú­ra článok

David Sta­ni­slav Ohro­že­né a vzác­ne dru­hy vážek (Insec­ta: Odo­na­ta) Slo­ven­ské repub­li­ky 1993 Bio­ló­gia No. 48, p. 177182 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ento­mo­ló­gia CES váž­ky, Odo­na­ta člá­nok 0006 – 3088

Ferá­ko­vá Vie­ra Plan­tli­fe diver­si­ty of Slo­va­kia, its thre­at and con­ser­va­ti­on 1995 Posters abs­tracts plan­ta Euro­pa 2. – 8. sep­tem­ber 1995 Hyeres (Fran­ce), p. 19 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG rast­lin­ná diver­zi­ta poster

Huňa Ľ., Kozák M., Vološ­čuk Ivan a kol. Slo­ven­ský raj, Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1985 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Slo­ven­ský raj sprievodca

Húse­ni­co­vá J., Ružič­ko­vá Jana a kol. Meto­di­ka pro­jek­to­va­nia regi­onál­ne­ho a lokál­ne­ho ÚSES 1991 Urbi­on Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO MÚSES, RÚSES príručka

IUCN, UNEP, WWF The world con­ser­va­ti­on stra­te­gy 1980 IUCN, UNEP, WWF Gland envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG stra­té­gia ochra­ny prí­ro­dy, WCS dekla­rá­cia, súbor

IUCN, UNEP, WWF Caring for the Earth. A stra­te­gy for sus­tai­nab­le living 1993 IUCN, UNEP, WWF envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Sta­rá­me sa o Zem, kon­cep­cia ochra­ny prí­ro­dy deklarácia

Vološ­čuk Ivan (ed.) Tatrans­ký národ­ný park 1994 Gra­dus Mar­tin envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO TANAP, Tat­ry sprievodca

Vološ­čuk Ivan a kol. Pie­nin­ský národ­ný park 1992 Akcent Pre­ss Ser­vi­ce Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Pie­ni­ny sprievodca

Murán­ský P., Oťa­he­lo­vá Hele­na Národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Paríž­ske Močia­re 1995 Chrá­ne­né úze­mia Slo­ven­ska, No 24, p. 1314 SAŽP Ban­ská Bys­tri­ca envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Paríž­ske močia­re článok

Pagáč J., Vološ­čuk Ivan a kol. CHKO Malá Fat­ra 1983 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Malá Fat­ra sprievodca

Mik­lós L. Aspek­ty imple­men­tá­cie národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska 1996 IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO eko­lo­gic­ká sieť kni­ha 2 – 8317-​0359‑X

Ves­te­nic­ký Kolo­man, Vološ­čuk Ivan, Ambros Zde­no, Ber­ná­to­vá Dana, Bohuš Ján, Buj­nov­ský Alfonz, Čapu­ta Alojz, Daro­la Ján, Feke­te Šte­fan, Gaj­doš Milan, Gal­vá­nek Juraj, Kad­le­čík Ján, Kli­ment Ján, Kris­tek Igor, Lac­ko Richard, Lazeb­ní­ček Jiří, Ložek Vojen Veľ­ká Fat­ra, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1986 p. 1241 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia, geomor­fo­ló­gia, hyd­ro­ló­gia, kli­ma­to­ló­gia, evo­luč­ná bio­ló­gia, bota­ni­ka SLO Veľ­ká Fat­ra, geolo­gic­ká stav­ba, tek­to­ni­ka, reli­éf, kras, hyd­ro­lo­gic­ké pome­ry, klí­ma, pôd­ne pome­ry, chrá­ne­né plo­chy, vývoj prí­ro­dy v štvr­to­ho­rách, vege­tač­né pome­ry, živo­číš­stvo, osíd­le­nie, prie­my­sel, poľ­no­hos­po­dár­stvo, les­né hos­po­dár­stvo, poľov­níc­tvo kniha

Vološ­čuk Ivan, Tar­ray J. a kol. Vihor­lat, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1987 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Vihor­lat sprievodca

Vološ­čuk Ivan Východ­né Kar­pa­ty, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1988 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Východ­né Kar­pa­ty sprievodca

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Naše spo­leč­ná budouc­nost 1987 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES prí­ruč­ka 80853680702

Jan­čo­vá Gita Pri­ro­dze­ná obno­va les­né­ho spo­lo­čen­stva požia­rom poško­de­nej čas­ti ŠPR Kyseľ” v národ­nom par­ku Slo­ven­ský raj 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 7379 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO pri­ro­dze­ná obno­va, les­ný požiar, NP Slo­ven­ský raj, sieť chrá­ne­ných úze­mí, ŠPR Kyseľ, nálet, pri­ro­dze­né zmla­dzo­va­nie, smre­ko­vec, delu­ome­ter zborník

Rózo­vá Zde­na Dre­vi­ny v síd­le a ich hod­no­ta 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 7989 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va urba­nis­ti­ka, medi­cí­na, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO dre­vi­na v mes­te, LANDEP, kra­jin­no­eko­lo­gic­ké plá­no­va­nie, funkč­né čle­ne­nie síd­la, štruk­tú­ra zele­ne, dru­ho­vé zlo­že­nie zele­ne, funkč­nosť zele­ne zborník

Ambros Michal, Slo­bo­da Karol Využi­tie infor­mač­ných sys­té­mov pri zabez­pe­čo­va­ní ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v pod­mien­kach CHKO Ponit­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 277281 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fau­nis­ti­ka SLO infor­mač­né sys­té­my, bio­di­ver­zi­ta, Ponit­rie, inven­ta­ri­zá­cia, mäk­ký­še, obrúč­kav­ce, pavú­ky, bla­no­kríd­lov­ce, motý­le, chro­bá­ky, dvoj­kríd­lov­ce, pla­zy, oboj­ži­vel­ní­ky, cicav­ce, frag­men­tá­cia sta­no­víšť, infil­trá­cia nepô­vod­ných dru­hov, zne­čis­ťo­va­nie zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO bio­di­ver­zi­ta, nížin­ná kra­ji­na, Záho­rie, východ­né pobre­žie USA, Holand­sko, níži­na, via­te pies­ky, expan­zív­ne zavle­če­né dru­hy, Soli­da­go sp., Impa­tiens glan­du­li­fe­ra, Robi­nia pse­udo­aca­cia, Ailant­hus altis­si­ma, Lato­ri­ca, antro­po­gén­ne pod­mie­ne­né eko­sys­té­my zborník

Ružič­ka Milan Mapo­va­nie bio­to­pov Slo­ven­ska 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 359363 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO mapo­va­nie bio­to­pov, CORINE, BIOTOPES zborník

Hala­da Ľuboš Mapo­va­nie bio­to­pov Slo­ven­ska – stav v r. 19931994 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 363367 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO mapo­va­nie bio­to­pov, pred­bež­né mapo­va­nie, príp­rav­né mapo­va­nie, pre­hľad­né mapo­va­nie, špe­ciál­ne mapo­va­nie, datá­bá­za bio­to­pov, ÚSES, pozem­ko­vé úpra­vy zborník

Elí­áš Pavol Kon­zer­vač­ná bio­ló­gia – nový ved­ný odbor 1989 Pamiat­ky a prí­ro­da Vol. 20, No. 4, p. 48 Štát­ny ústav pamiat­ko­vej sta­rost­li­vos­ti, Obzor Bra­ti­sla­va kon­zer­vač­ná bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO nový ved­ný odbor článok

Love­lock J.E. GAIA. A new look at life on earth 1979 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ochra­na, úcta neznámy

WRI, IUCN, UNEP Bio­di­ver­si­ty stra­te­gy and acti­on plan 1991 WRI, IUCN, UNEP eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­di­ver­zi­ta, stra­té­gia ochra­ny, akč­ný plán neznámy

Lac­ko­vi­čo­vá Anna Epi­fy­tic­ké lišaj­ní­ky a čis­to­ta ovzdu­šia v juž­nej čas­ti Malých Kar­pát 1981 Ms., Auto­re­fe­rát kan­di­dád­skej dizer­tač­nej prá­ce ÚEBE SAV Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia, liche­no­ló­gia SLO Malé Kar­pa­ty, čis­to­ta ovzdu­šia správa

Potú­ček O. Kľúč na určo­va­nie vsta­va­čo­vi­tých Čes­ko­slo­ven­ska 1990 Rosa­lia Nit­ra flo­ris­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Orchi­da­ce­ae, vsta­va­čo­vi­té kľúč

Konôp­ka J. a kol. Kon­cep­cia eko­lo­gic­ké­ho obhos­po­da­ro­va­nia lesov 1992 Sbor­ník AZV ČSSR No. 161 Pra­ha les­níc­tvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES les, hos­po­dá­re­nie v lese zborník

Belá­ko­vá Ade­la, Lukáš Jozef Súčas­ný stav ohro­ze­ných, zra­ni­teľ­ných a vzác­nych dru­hov bla­no­kríd­lov­cov (Hyme­nop­te­ra) 1994 Zbor­ník Ochra­na bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, Bra­ti­sla­va, p. 127132 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, zooló­gia, eko­ló­gia SLO apli­ká­cia che­mic­kých príp­rav­kov v poľ­no­hos­po­dár­stve, kon­ta­mi­ná­cia vody, hro­ma­de­nie škod­li­vín v pôde, povr­cho­vá ťaž­ba nerast­ných suro­vín, výstav­ba síd­lisk, výstav­ba, jad­ro­vé elek­trár­ne, vod­né die­la, výskyt pod­ľa bio­to­pov, skal­né lesoste­pi zborník

Belá­ko­vá Ade­la, Lukáš Jozef Súčas­ný stav ohro­ze­ných, zra­ni­teľ­ných a vzác­nych dru­hov bla­no­kríd­lov­cov (Hyme­nop­te­ra) 1994 Zbor­ník Ochra­na bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, Bra­ti­sla­va, p. 127132 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, zooló­gia, eko­ló­gia SLO tep­lo­mil­né dúb­ra­vy, luž­né lesy, jel­ši­ny, skal­né ste­pi, via­te pies­ky, čer­ve­ný zoznam zborník

Trn­ka Róbert Avi­fau­na sklád­ky TKO v Zub­ro­hla­ve 1991 XXVII TOP, pre­hľad odbor­ných výsled­kov, p. 89- 94 orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO sklád­ka tuhé­ho komu­nál­ne­ho odpa­du, anto­pic­ké orni­to­ce­nó­zy, antro­pic­ké spo­lo­čen­stvá článok

Cum­mings K.W., Mins­hall G.W., Sedell J.R., Cus­hing C.E., Peter­sen R.C. Stre­am eco­sys­tem thre­ory 1984 Ver­hand­lun­gen Inter­nat. Vere­i­nes Lim­nol. No. 22, p. 18181827 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG tok článok

Pet­rai­tis P.S., Lat­ham R.E., Nie­sen­baum R.A. The main­te­nan­ce of spe­cies diver­si­ty by dis­tur­ban­ce 1989 Quar­tner­na­ry Review of Bio­lo­gy No. 64, p. 393418 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG dru­ho­vá diver­zi­ta – naru­še­nie (dis­tur­ban­cia) článok

Pošuth P., Kočiš J., Bre­yl I. Pre­hľad súčas­né­ho sta­vu kon­ta­mi­ná­cie rýb polych­ló­ro­va­ný­mi bife­nyl­mi a nie­kto­rý­mi ťaž­ký­mi kov­mi na východ­nom Slo­ven­sku 1992 Zbor­ník refe­rá­tov zo Slo­ven­ské­ho eko­fó­ra ÚV SRZ: Rybár­ska prob­le­ma­ti­ka vodá­ren­ských nádr­ží, Žili­na, p. 78 ché­mia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kon­ta­mi­ná­cia rýb, PCB, ťaž­ké kovy, východ­né Slo­ven­sko článok

Virk­ka­la R. Effects of forest mana­ge­ment on birds bre­e­ding in not­hern Finn­land 1989 Annu­al of Zoolo­gy Fen­ni­ci No. 24, p. 281294 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vplyv mana­ge­men­tu na vtá­ky článok

Kuča P., Máj­sky Josef, Kope­ček F., Jon­ge­pie­ro­vá Iva­na Bie­le, Bílé Kar­pa­ty – chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1992 Eko­ló­gia Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO, CES Bie­le Kar­pa­ty sprievodca

Tlus­ták V., Jon­ge­pie­ro­vá Iva­na, (Hlo­bi­lo­vá) Orchi­de­je Bílých Kar­pat 1990 Kraj­ské vlas­ti­věd­né muze­um, odbor pří­rod­ních věd Olo­mouc flo­ris­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Orchi­da­ce­ae, Bie­le Kar­pa­ty neznámy

Ambros Michal, Slo­bo­da Karol Využi­tie infor­mač­ných sys­té­mov pri zabez­pe­čo­va­ní ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v pod­mien­kach CHKO Ponit­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 277281 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fau­nis­ti­ka SLO využí­va­nie orga­niz­mov, GIS, ArcIn­fo zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO pase­nie, výrub, kose­nie, Bor­ská níži­na, celo­ploš­ná príp­ra­va pôdy, boro­vi­ca les­ná, humi­fi­ká­cia, požiar, mono­kul­tú­ry boro­vi­ce, veter­ná eró­zia, smlz, Cala­mog­ros­tis sp., vyvie­va­nie pies­ku, navie­va­nie pies­ku, kala­mi­ta, kôro­vec, Sco­ty­li­dae, dub, nále­to­vá bre­za zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO pro­tie­róz­na fun­kcia lesa, eli­mi­ná­cia pôso­be­nia eróz­no – aku­mu­lač­ných pro­ce­sov, vypa­dá­va­nie ini­ciál­nych suk­ces­ných štá­dií, stra­ta kon­tak­tu medzi popu­lá­cia­mi, obme­dze­nie mig­rá­cie, zrých­le­nie odto­ku, zakles­nu­tie pod­zem­nej vody, vysu­še­nie, zánik nere­sísk zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO želez­ná opo­na, ťaž­šie pôdy, topoľ šlach­te­ný, alu­viál­ne lúky, ťaž­ba štr­ko­pies­ku, vod­ná ces­ta, mate­riá­lo­vá jama, depó­nia, kanál, hrá­dza, veľ­kop­loš­ný výrub bre­ho­vých poras­tov, Fal­co nauman­ni, Cas­tor fiber, Umbra kra­me­ri, Emys orbi­cu­la­ris, Alces alces zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Lut­ra lut­ra, zmla­dzo­va­nia, Sibír, Kana­da, ryby, oboj­ži­vel­ní­ky, pla­zy, vtá­ky, cicav­ce, Cyc­los­to­ma­ta, Eudon­to­my­zon mariae, Gobio kess­le­ri, Pele­cus cul­tra­tus, Zin­gle zin­gel, Cyp­ri­nus car­pio, Cobi­tis tae­nia, Gym­no­cep­ha­lus sch­ra­et­ser, Gym­no­cep­ha­lus bolo­ni zborník

Klin­da Jozef Chrá­ne­né úze­mia prí­ro­dy v Slo­ven­skej socia­lis­tic­kej repub­li­ke 1985 Obzor Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO chrá­ne­né úze­mia neznámy

Vyskot M. Luhy a jejich nedu­hy 1990 Ves­mír No. 4, p. 196204 Ves­mír Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES luž­né lesy článok

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Anqu­il­la angu­il­lam, Pho­xi­nus pho­xi­nus, Vim­ba vim­ba, Albur­no­ides bipunc­ta­tus, Lota lota, Abra­mis sapa, Sti­zos­te­i­don vol­gen­se, Tri­tu­rus cris­ta­tus, Rana ridi­bun­da, Tri­tu­rus vul­ga­ris, Rana arva­lis, Sala­man­dra sala­man­dra, Rana dal­ma­ti­na, Pelo­ba­tes fus­cus zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Rana escu­len­ta, Hyla arbo­rea, Rana les­so­nae, Lacer­ta viri­dis, Elap­he lon­gis­si­ma, Natrix natrix, Coro­nel­la aus­tria­ca, Natrix tes­sel­la­ta, Cas­tor fiber, Citel­lus citel­lus, Alces alces, Lut­ra lut­ra, Eri­na­ce­us con­co­lor, Sciu­rus vul­ga­ris, Nyc­ta­lus sp. zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Puto­rius puto­rius, Epte­si­cus sero­ti­nus, Pipi­strel­lu­is pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Puto­rius evers­man­ni, Lynx lynx, Pipi­strel­lus nathu­sii, Neomys ano­ma­lus, Cro­ci­du­ra leuco­don, Fal­co nauman­ni, Pha­lac­ro­co­rax car­bo, Aqu­ila helia­ca, Botau­rus stel­la­ris zborník

Vala­cho­vič Dušan, Šíbl Jaro­mír, Kürt­hy Ale­xan­der Nie­kto­ré prob­lé­my ochra­ny bio­di­ver­zi­ty v nížin­nej kra­ji­ne na prí­kla­de chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Záho­rie 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 303317 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Aqu­ila chry­sa­ëtos, Ardea pur­pu­rea, Hie­ra­ëtus pen­na­tus, Mil­vus mil­vus, Fal­co pereg­ri­nus, Helia­ëtus albi­cil­la, Otis tar­da, Cir­ca­ëtus gal­li­cus, Bur­hi­nus oedic­ne­mus, Ixob­ry­chus minu­tus, Ster­na hirun­do, Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax, Chli­do­nias niger, Ardea cine­rea zborník

Spel­ler­berg Ian F. IUCN a Moni­to­ro­va­cie cen­trum sve­to­vej ochra­ny prí­ro­dy – WCMC 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 24 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES WCED, bio­di­ver­zi­ta, IUCN, MaB – Man and Bio­sp­he­re, WCMC, CMC – Con­ser­va­ti­on Moni­to­ring Cen­tre, WWF, UNEP, Bio­lo­gi­cal Records Cen­tre, GEMS, GRID, CITES, Ram­sar­ská zmlu­va, Bern­ský doho­vor, čer­ve­ná kni­ha, WTMU – World Tra­de Moni­to­ring Unit, Traf­fic Bul­le­tin kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. IUCN a Moni­to­ro­va­cie cen­trum sve­to­vej ochra­ny prí­ro­dy – WCMC 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 2425 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Peop­les‘ Trust for Endan­ge­red spe­cies, NSF kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Medzi­ná­rod­ná veľ­ry­bár­ska komi­sia – Inter­na­ti­onal Wha­ling Com­mis­si­on – IWC 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 25 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES veľ­ry­ba, lov veľ­rýb kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Sku­pi­na pre výskum mor­ských cicav­cov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 25 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES mor­ské cicav­ce kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. WWF, Pria­te­lia Zeme (FoE – Friends of the Earth) a Gre­en­pe­a­ce 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 25 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Bio­di­ver­si­ty a Con­ser­va­ti­on Impe­ra­ti­ve kni­ha 8090185525

Hold­ga­te M.W., Kas­sas M., Whi­te G.F. (eds.) The world envi­ron­ment, 19721982. A report by the Uni­ted Nati­ons Envi­ro­ment Prog­ram­me 1982 Dub­lin Tyco­oly Inter­nal Pub­li­ca­ti­ons envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG glo­bál­ne prob­lé­my správa

Mea­do­ws D.H., Mea­do­ws D.L., Ran­ders J., Beh­rens W.W. Limits to gro­wth 1972 Poto­mac Asso­cia­tes Edn. Earth Island, Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG limi­ty ras­tu neznámy

Orio A.A., Bot­kin D.B. Man‘s role in chan­ging the glo­bal envi­ron­ment 1986 The Scien­ce of the Total Envi­ron­ment Vol. 55, p. 1400, Vol. 56, p. 1416 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vplyv člo­ve­ka, glo­bál­na zme­na, glo­bál­ne prob­lé­my článok

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie v USA 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 27 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES US Geolo­gic Sur­vey, NOAA – Nati­onal Oce­a­nog­rap­hic and Atmo­sp­he­ric Admi­ni­stra­ti­on, MARMAP – Mari­ne Moni­to­ring and Pre­d­ic­ti­on, moni­to­ring, NSF, US Fish and Wild­li­fe Ser­vi­ce, Smith­so­no­va inšti­tú­cia, NC – Natu­re Con­ser­van­cy kni­ha 8090185525

Mid­riak Rudolf, Mit­ter Pavol, Peciar Voj­tech, Pis­kún Ben­ja­mín, Pišút Ivan, Polák Milan, Stock­mann Viliam, Sva­toň Jaro­slav, Šály Rudolf, Ško­vi­ro­vá Kata­rí­na, Žuf­fo­vá Zden­ka Veľ­ká Fat­ra, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1986 p. 241375 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO rybár­stvo, rekre­ácia, turis­ti­ka kniha

Štef­fek Jozef, Ružič­ko­vá Jana, Slo­bo­da Karol a kol. Induk­tív­ny prí­stup pr vypra­co­va­ní NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 116130 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka SLO kri­žo­vat­ka mig­rač­ných ciest, vplyv na les, geno­fon­do­vo význam­né dru­hy, geno­fon­do­vo význam­né spo­lo­čen­stvá, geoeko­di­ver­zi­ta, pries­to­ro­vé syn­té­zy kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Koreň Milan ml. Ana­lý­za a spra­co­va­nie vstup­ných mapo­vých infor­má­cií – deduk­tív­ny prí­stup 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 130135 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, počí­ta­čo­vá gra­fi­ka, bio­ge­o­gra­fia SLO pôda, geomor­fo­ló­gia, pôvod­né rast­lin­né spo­lo­čen­stvá, geobo­ta­ni­ka, zooge­o­gra­fia, geoeko­lo­gic­ké typy, SKŠ, chrá­ne­né úze­mia, GNRÚSES, diver­zi­ta spo­lo­čens­tiev, bio­ge­o­gra­fic­ké regi­ó­ny, typic­ké spo­lo­čen­stvá, uni­kát­ne spo­loč­nes­tvá, zacho­va­losť lesa, kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Koreň Milan ml. Ana­lý­za a spra­co­va­nie vstup­ných mapo­vých infor­má­cií – deduk­tív­ny prí­stup 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 136138 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO zacho­va­losť, kra­jin­no­eko­lo­gic­ké limi­ty, spo­lo­čen­ské limi­ty, ekvi­ta­bi­li­ta, prak­tic­ká imple­men­tá­cia kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Štef­fek Jozef, Kra­má­rik Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana a kol. Výber prv­kov NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 159160 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kri­té­riá výbe­ru jad­ro­vých úze­mí, jad­ro­vé úze­mie, vzác­nosť, zacho­va­losť, diver­zi­ta, ostrov­né are­ály, repre­zen­ta­tív­nosť, ekvi­ta­bi­li­ta, kri­té­riá výbe­ru eko­lo­gic­kých kori­do­rov, eko­lo­gic­ký kori­dor, šíre­nie, mig­rá­cia, pod­mien­ky exis­ten­cie, ECONET kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Štef­fek Jozef, Kra­má­rik Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana a kol. Výber prv­kov NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 160161 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO bio­ge­o­gra­fic­ké regi­ó­ny, mig­rá­cia geoele­men­tov, kri­té­riá výbe­ru úze­mí roz­vo­ja prí­rod­ných prv­kov, ECONET kni­ha 2831703239

Spel­ler­berg Ian F. Eko­lo­gic­ké metó­dy moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 3839 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kva­li­ta­tív­ny pries­kum, kvan­ti­ta­tív­ny pries­kum, počet potreb­ných vzo­riek, frek­ven­cia odbe­ru vzo­riek, tran­zekt, FSCRC – Field Stu­dies Coun­cil Rese­arch Cen­tre, veľ­kosť popu­lá­cie, sči­ta­nie, CBC, metó­da spät­né­ho odchy­tu – capture-​recapture met­hod kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Eko­lo­gic­ké metó­dy moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 3941 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES dru­ho­vé zlo­že­nie, domi­nan­cia, odber vzo­riek, eko­lo­gic­ké zme­ny, zazna­me­ná­va­nie úda­jov, zber úda­jov, repre­zen­ta­tív­ne vzor­ky, kvad­rá­ty, actu­arial moni­to­ring, ďiaľ­ko­vé sní­ma­nie, foto­gra­fic­ké metó­dy, pod­mor­ská ste­re­o­gra­met­ria, zber­ný video­záz­nam, GIS kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Eko­lo­gic­ké metó­dy moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 41 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES rádi­ové vysie­lač­ky, bio­te­le­met­ria, sate­li­ty, sate­lit­ná tele­met­ria, albat­ros sťa­ho­va­vý, Diome­dea exu­lans kni­ha 8090185525

Baker J.M., Wolf W.J. Bio­lo­gi­cal sur­ve­ys of estu­aries and coasts 1987 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG jaze­rá, pobre­žie neznámy

Caugh­ley G. Ana­ly­sis of ver­teb­ra­te popu­la­ti­ons 1977 Wiley Chi­ches­ter envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG popu­lá­cie sta­vov­cov neznámy

Spel­ler­berg Ian F. Bio­lo­gic­ké a che­mic­ké moni­to­ro­va­nie slad­kých vôd 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 75 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, ché­mia CES moni­to­ring, slad­ká voda, zne­čis­te­nie, orga­nic­ký odpad, rádi­oak­tív­ny odpad, žia­re­nie, BSK5, trent­ský bio­tic­ký index, Chand­le­rov bodo­va­cí sys­tém, index diver­zi­ty kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie kva­li­ty vody, tes­to­va­nie toxi­ci­ty 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 7577 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, ché­mia, toxi­ko­ló­gia CES index kva­li­ty vody, indi­ká­to­ro­vé dru­hy, BEWS (Bio­lo­gi­cal Ear­ly War­ning Sys­tem), indi­ká­tor zne­čis­te­nia, roz­siev­ky, toxi­ci­ta, ryby kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie účin­kov odpad­ných vôd z rafi­né­rií 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 77 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, ché­mia CES odpa­do­vá voda, rafi­né­ria, Chand­le­rov index, indi­ká­tor, Tubi­fi­ci­dae, Chi­ro­no­mi­dae, BSK5, DOC (Dis­sol­ved Orga­nic Car­bon – hla­di­na roz­pus­te­né­ho orga­nic­ké­ho uhlí­ka) kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Kla­si­fi­ká­cia riek a jazier pre moni­to­ro­va­nie a sle­do­va­nie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 77 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, rie­ka, jaze­ro, Siga­ra scot­ti, Siga­ra con­cin­na, vodi­vosť, Siga­ra fal­le­ni, Cal­li­co­ri­xa pra­e­us­ta, Siga­ra dis­tinc­ta, Siga­ra dor­sa­lis, čpa­vok, taxo­no­mic­ká štruk­tú­ra, TWINSPAN, BMVP kni­ha 8090185525

Cairns J. Quali­ty con­trol sys­tem 1975 Whit­ton B.A. (ed.): River Eco­lo­gy, p. 588612 Black­well Scien­ti­fic Pub­li­ca­ti­ons Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kva­li­ta vody článok

Cairns J. Poli­tic, eco­no­mics, scien­ce – going bey­ond dis­cip­li­na­ry boun­da­ries to pro­tect aqu­atic eco­sys­tems 1988 Evans M.S. (ed.): Toxic con­ta­mi­nants and eco­sys­tems health. A gre­at lakes focus, p. 116 John Wiley and Sons poli­ti­ka, eko­nó­mia, gno­ze­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vod­né eko­sys­té­my článok

DOE Met­hods of bio­lo­gi­cal sam­pling. Hand­net sam­pling of aqu­atic bent­hic mac­ro­in­ver­teb­ra­tes 1978 HMSO Lon­don bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring neznámy

Fur­se M.T., Moss D., Wright J.J., Armi­ta­ge P.D. The influ­en­ce of sea­so­nal and taxo­no­mic fac­tors on the ordi­na­ti­on and clas­si­fi­ca­ti­on of running-​water sites in Gre­at Bri­tain anf on the pre­d­ic­ti­on of the­ir mac­ro­in­ver­teb­ra­te com­mu­ni­ties 1984 Fres­hwa­ter Bio­lo­gy Vol. 14, p. 257280 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, nume­ric­ká eko­ló­gia, inver­teb­ra­to­ló­gia ENG taxo­nó­mia, sezón­ne zme­ny, Mac­ro­in­ver­teb­ra­ta, tečú­ca voda, ordi­ná­cia, kla­si­fi­ká­cia článok

Fur­se M.T., Moss D., Wright J.F., Armi­ta­ge P.D., Gunn R.J.M. A prac­ti­cal manu­al for the clas­si­fi­ca­ti­on and pre­d­ic­ti­on of mac­ro­in­ver­teb­ra­te com­mu­ni­ties in run­ning water in Gre­at Bri­tain. Pre­li­mi­na­ry ver­si­on 1986 FBA River Lab. East Sto­ke, Ware­ham envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, nume­ric­ká eko­ló­gia, inver­teb­ra­to­ló­gia ENG tečú­ca voda, kla­si­fi­ká­cia, ordi­ná­cia, Mac­ro­in­ver­teb­ra­ta, moni­to­ring neznámy

HMSO Met­hods for bio­lo­gi­cal sam­pling. A colo­ni­za­ti­on sam­pler for col­lec­ting macro-​invertebrate indi­ca­tors of water quali­ty in lowland rivers 1985 HMSO Lon­don bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG moni­to­ring, kolo­ni­zá­cia, mak­ro­in­ver­teb­ra­to, bio­in­di­ká­tor, kva­li­ty vody, nížin­né rie­ky neznámy

Mason C.F. Bio­lo­gy of fres­hwa­ter pol­lu­ti­on 1981 Long­man Lon­don, New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia ENG zne­čis­te­nie vody neznámy

Mil­lard S.P., Let­ten­maier D.P. Opti­mal design of bio­lo­gi­cal sam­pling prog­rams using ana­ly­sis of varian­ce 1986 Estu­ari­ne, Coas­tal and Shelf Scien­ce Vol. 22, p. 637656 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, nume­ric­ká eko­ló­gia ENG ANOVA, vzor­ka, pozo­ro­va­nie, moni­to­ring článok

Ste­e­le B.B., Bayn R.L., Grant C.V. Envi­ron­men­tal moni­to­ring using popu­la­ti­ons of birds and small mam­mals. Ana­ly­sis of sam­pling effort 1984 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 30, p. 157172 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, orni­to­ló­gia, mam­ma­li­oló­gia ENG moni­to­ring článok

Spel­ler­berg Ian F. Rast­lin­né a živo­číš­ne bio­in­di­ká­to­ry, ich sprá­va­nie a fyzi­oló­gia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 4344 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, fyzi­oló­gia, evo­luč­ná bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES BEWS – Bio­lo­gi­cal Ear­ly War­ning Sys­tem, Sal­mo, bio­sen­sor, Gnat­ho­ne­mus peter­si, mik­ro­evo­lú­cia, indi­ká­to­ro­vé spo­lo­čen­stvá, Alo­pe­cu­rus pra­ten­sis, Agro­py­ron pec­ti­ni­for­me, Sti­pa capil­la­ta, indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia, ťaž­ké kovy, orga­noch­lo­ri­dy, Ano­don­ta spp. kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Rast­lin­né a živo­číš­ne bio­in­di­ká­to­ry, ich sprá­va­nie a fyzi­oló­gia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 44 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kad­mium, DDE, DDT, Ply­mouth Mari­ne Labo­ra­to­ry, sen­ti­nels, kaná­rik, detec­tors, detek­to­ry, typy bio­in­di­ká­to­rov, explo­iters, explo­atá­to­ry, vyko­ris­ťo­va­te­lia, accu­mu­la­tors, aku­mu­lá­to­ry, bio­as­say orga­nism kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Detek­to­ry a explo­á­ta­to­ry 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 4546 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zne­čis­te­nie ovzdu­šia, živo­číš­ne indi­ká­to­ry, Ori­ba­tei, Hume­ro­ba­tes ros­tro­la­mel­la­tus, SO2, Bru­sel, Chi­ro­no­mus ten­tans, Tubi­fex tubi­fex, roz­siev­ky, aci­di­fi­ká­cia, jaze­rá, prvo­ky, nálev­ní­ky kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Aku­mu­lá­to­ry 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 46 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES lišaj­ní­ky, moni­to­ro­va­nie kovov, SO2, paro­hy jele­ňo­vi­tých, paro­hy srn­čej zve­re, zne­čis­te­nie vody, rych­losť hro­ma­de­nia škod­li­vín, vplyv bio­tic­kých para­met­roc, vplyv abi­otic­kých para­met­rov, syner­giz­mus kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Posta­ve­nie bio­lo­gic­kých indi­ká­to­rov v moni­to­ro­va­cích prog­ra­moch 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 46 ČÚOP Brno 1 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES účin­ky zne­čis­te­nia kni­ha 8090185525

Andre H.M., Bol­ly C., Leb­run P.H. Moni­to­ring and map­ping air pol­lu­ti­on through an ani­mal indi­ca­tor. A new and quick met­hod 1982 Jour­nal of App­lied Eco­lo­gy Vol. 19, p. 107111 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ro­va­nie, mapo­va­nie, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, indi­ká­tor článok

Bur­ton M.A.S. Bio­lo­gi­cal moni­to­ring of envi­ron­men­tal con­ta­mi­nants 1986 MARC Lon­don bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­mo­ni­to­ring, kon­ta­mi­nan­ty článok

Hawk­sworth D.L., Rose F. Lichens as pol­lu­ti­on moni­tors 1976 Edward Arnold Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie, moni­to­ro­va­nie neznámy

Mar­tin M.H., Cought­ry P.J. Bio­lo­gi­cal moni­to­ring of hea­vy metal pol­lu­ti­on. Land and air 1982 App­lied Scien­ce envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG bio­mo­ni­to­ring, zne­čis­te­nie ťaž­ký­mi kov­mi neznámy

Pat­rick R. Aqu­atic com­mu­ni­ties as indi­ces of pol­lu­ti­on 1972 Tho­mas W.A: Indi­ca­tors of envi­ron­men­tal quali­ty, p. 93100 Ple­num Pre­ss Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vod­né spo­lo­čen­stvá, zne­čis­te­nie, indi­ká­to­ry článok

Tho­mas W.A., Gold­ste­in G., Wil­cox W.H. Bio­lo­gi­cal indi­ca­tors of envi­ron­men­tal quali­ty. A bib­li­og­rap­hy of Abs­tracts 1973 Ann Arbor Scien­ce Pub­li­ca­ti­ons Michi­gan, Ann Arbor bib­li­o­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, envi­ron­men­tál­na kva­li­ta, bib­li­o­gra­fia neznámy

Bril­lou­in M.N., Saf­riel U.N. Scien­ce and infor­ma­ti­on the­ory 1982 Aca­de­mic Pre­ss, New York New York 2 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG infor­má­cia neznámy

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie bra­kic­kých eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 6364 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES pobre­žie, zne­čis­te­nie, rafi­né­ria, Fawly, sla­nis­ko, Sout­hamp­ton Water, Sali­cor­nia, Sue­da, Spar­ti­na, odpa­do­vá voda, zme­na dru­ho­vé­ho zlo­že­nia, Oli­go­cha­e­ta, ATM (air­bor­ne the­ma­tic map­per – vzduš­ný tema­tic­ký mapo­vač), CLUSTER, spek­trál­na odliš­nosť kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie bra­kic­kých eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 64 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES ESI (envi­ron­men­tal sen­si­ti­vi­ty index) kni­ha 8090185525

Hyt­te­born H. (ed.) The use of eco­lo­gi­cal variab­les in envi­ron­men­tal moni­to­ring, Report PM 1151 1979 The Nati­onal Swe­dish Envi­ron­ment Pro­tec­ti­on Board fyto­ce­no­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring, eko­lo­gic­ké pre­men­né neznámy

Dicks B. The effec­kts of rafi­ne­ry eff­lu­ents. The case his­to­ry of a salt­marsh 1976 Baker J.M. (ed.): Mari­ne Eco­lo­gy and Oil Pol­lu­ti­on, p. 227245 App­lied Scien­ce Pub­lis­hers Bar­king envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie z rafi­né­rie článok

Peciar Voj­tech, Pišút Ivan, Pou­zar Zděnek, Svr­ček Mir­ko, Stock­mann Viliam, Šály Rudolf, Šťast­ný Pavol Murán­ska pla­ni­na (b) 1991 Obzor Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Suché doly, Šar­ka­ni­ca, Veľ­ká Stož­ka, Ľado­vá jama na Murá­ni, Mašian­ske skal­ky, Nad Fur­man­com, Zlat­nian­ske skal­ky, Hlbo­ký jarok, Zdy­chav­ské skal­ky, Vach­to­vé jazier­ko kniha

Bedr­na Zol­tán, Vybí­ra­lo­vá J., Pav­lič­ko­vá K. Alter­na­tív­ne hos­po­dá­re­nie na pôde 1997 p. 117 WEP Bra­ti­sla­va poľ­no­hos­po­dár­stvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kon­venč­né hos­po­dá­re­nie, alter­na­tív­ne hos­po­dá­re­nie, IFOAM, bio­lo­gic­ký smer, orga­nic­ký smer, eko­lo­gic­ký smer, udr­žia­va­cí smer, sel­tár­sky smer, ANOG, MAZDAZNAN, mak­ro­bi­otic­ké poľ­no­hos­po­dár­stvo, vega­nic­ké poľ­no­hos­po­dár­stvo, agro­tech­ni­ka, obrá­ba­nie pôdy skrip­tá 8096768212

Bedr­na Zol­tán, Vybí­ra­lo­vá J., Pav­lič­ko­vá K. Alter­na­tív­ne hos­po­dá­re­nie na pôde 1997 p. 1734 WEP Bra­ti­sla­va poľ­no­hos­po­dár­stvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­nó­mia SLO výži­va, hno­je­nie, cho­ro­by, škod­ce, regu­lá­cia burín, plo­di­ny, osev­ný postup, úro­da, oší­pa­né, hydi­na, kva­li­ta, zdra­vé stra­vo­va­nie, bio­pro­duk­cia, suro­vá stra­va, raci­onál­na výži­va, vege­ta­rián­stvo, jogín­ska stra­va, nezdra­vá výži­va, zdra­vá výži­va, eko­no­mi­ka skrip­tá 8096768212

Bedr­na Zol­tán, Vybí­ra­lo­vá J., Pav­lič­ko­vá K. Alter­na­tív­ne hos­po­dá­re­nie na pôde 1997 p. 3460 WEP Bra­ti­sla­va poľ­no­hos­po­dár­stvo, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­nó­mia, eko­ló­gia, les­níc­tvo SLO sub­ven­cie, legis­la­tí­va, bio­lo­gic­ké záh­rad­ká­re­nie, ale­lo­pa­tia, les, veľ­ká far­ma, veľ­ko­vý­ro­ba, eko­lo­gic­ká sta­bi­li­ta, les­né hos­po­dá­re­nie skrip­tá 8096768212

Šin­de­lář Jiří Před­sta­va o dru­ho­vém slo­že­ní původ­ních při­ro­ze­ných lesů na úze­mí Čes­ké repub­li­ky 1996 Živa No. 1, p. 23 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, les­níc­tvo CES smrek, buk, jed­ľa, smre­ko­vec, dub člá­nok 0044 – 4812

Ves­te­nic­ký Kolo­man, Vološ­čuk Ivan, Ambros Zde­no, Ber­ná­to­vá Dana, Bohuš Ján, Buj­nov­ský Alfonz, Čapu­ta Alojz, Daro­la Ján, Feke­te Šte­fan, Gaj­doš Milan, Gal­vá­nek Juraj, Kad­le­čík Ján, Kli­ment Ján, Kris­tek Igor, Lac­ko Richard, Lazeb­ní­ček Jiří, Ložek Vojen Veľ­ká Fat­ra, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1986 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kniha

Mid­riak Rudolf, Mit­ter Pavol, Peciar Voj­tech, Pis­kún Ben­ja­mín, Pišút Ivan, Polák Milan, Stock­mann Viliam, Sva­toň Jaro­slav, Šály Rudolf, Ško­vi­ro­vá Kata­rí­na, Žuf­fo­vá Zden­ka Veľ­ká Fat­ra, chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť 1986 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kniha

Gal­vá­nek Juraj a kol. Výskum anor­ga­nic­kej prí­ro­dy Gader­skej doli­ny a Blat­nic­kej doli­ny v CHKO Veľ­ká Fat­ra 1980 Výskum­né prá­ce z ochra­ny prí­ro­dy No. 3A Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Gader­ská doli­na, Blat­nic­ká doli­na práca

Ves­te­nic­ký Kolo­man Prí­rod­né zau­jí­ma­vos­ti CHKO Veľ­ká Fat­ra 1981 Osve­ta Mar­tin envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Veľ­ká Fat­ra neznámy

Koreň Milan st., Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana a kol. Hie­rar­chi­zá­cia prv­kov ECONET 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 161164 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO ECONET, bio­sfé­ric­ká úro­veň, jad­ro­vé úze­mie, Eucar­pa­ti­cum, Tat­ry, sub­ni­vál­ny stu­peň, eko­lo­gic­ký kori­dor, európ­ska úro­veň, úze­mie roz­vo­ja prí­rod­ných prv­kov, národ­ná úro­veň, nále­zis­ko kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Štef­fek Jozef, Ružič­ko­vá Jana a kol. Zhod­no­te­nie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 164165 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO rezer­va geno­fon­du, šíre­nie orga­niz­mov, vytvá­ra­nie popu­lá­cií, Cor­vus corax, Lynx lynx, Ursus arc­tos, Felis sil­ves­tris, Canis lupus, Devín­ska Koby­la kni­ha 2831703239

Koreň Milan st., Štef­fek Jozef, Kra­má­rik Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana a kol. Zoznam jad­ro­vých úze­mí NECONET Slo­ven­ska, ref­le­xia ÚSES 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 166171 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO ÚSES, NECONET, jad­ro­vé úze­mie, bio­cen­trum kni­ha 2831703239

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie v USA 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 27 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Divi­si­on of Bio­tic Sys­tems and Resour­ces, pri­már­na pro­duk­cia, ria­de­nie pri­már­nej pro­duk­cie, popu­lač­ná dyna­mi­ka, tro­fic­ké úrov­ne, štruk­tú­ra ústroj­nej hmo­ty, sedi­men­ty, prí­sun anor­ga­nic­kých látok, štruk­tú­ra živín, kolo­beh živín, pôda, voda, typy naru­še­nia kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie v USA 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 27 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES frek­ven­cia naru­še­nia kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 2728 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES CORINE, Bio­top of Sig­ni­fi­kan­ce for Natu­re Con­ser­va­ti­on, kata­lóg bio­to­pov, význam­né bio­to­py, CORINE Bio­to­pes Prog­ram­me, kys­lé daž­de, emi­sie, prí­rod­né zdro­je, Euro­pe­an Envi­ron­ment Agen­cy, Euro­pe­an Network, NERC, Envi­ron­men­tal Infor­ma­ti­on Cen­tre kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 28 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Nati­onal Swe­dish Envi­ron­men­tal Pro­tec­ti­on Board, Coun­try­si­de Com­mis­si­on, RPSB – Roy­al Socie­ty for the Pro­tec­ti­on of Birds, Mam­ma­lian Socie­ty, Bri­tish Her­pe­to­lo­gi­cal Socie­ty, BSBI – Bota­ni­cal Socie­ty of Bri­tish Isles kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 28 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES BBCS – Bri­tish But­terf­ly Con­ser­va­ti­on Socie­ty, Bri­tish Lichen Socie­ty, Bri­tish Socie­ty Lichen Map­ping Sche­me, Wild­li­fe Link, SSSI – Sites of Spe­cial Scien­ti­fic Inte­rest, Veľ­ká Bri­tá­nia, Rada terén­nych štú­dií – Field Stu­dies Coun­cil kni­ha 8090185525 o

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 2829 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES WATCH Trust for Envi­ron­men­tal Edu­ca­ti­on, WATCH Acid Drops, kys­lý dážď, DOE – Depart­ment of the Envi­ron­ment, HMSO, NERC, BRC – Bio­lo­gi­cal Record Cen­tre, Envi­ron­men­tal Infor­ma­ti­on Cen­tre, AFRC – Agri­cul­tu­ral and Food Rese­arch Coun­cil kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 29 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Envi­ron­men­tal Chan­ge Network, EDU, ITE – Ins­ti­tu­te of Ter­res­trial Eco­lo­gy, frag­men­tá­cia vre­so­vísk, rezi­dúa pes­ti­cí­dov, Pre­da­to­ry Birds Moni­to­ring Sche­me, BRC, NERC, Envi­ron­men­tal Infor­ma­ti­on Cen­tre, BSBI, Dis­tri­bu­ti­on Maps Sche­me, Cam­pa­nu­la rapun­cu­lus kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 2930 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES GIS, Bio­lo­gi­cal Recor­ding in Scot­land Cam­paign, NCC, NC, sprá­va prí­rod­ných rezer­vá­cií, Nati­onal Coun­try­si­de Moni­to­ring Sche­me, Coun­try­si­de Com­mis­si­on, But­terf­ly Moni­to­ring Sche­me, Rot­ham­sted Expe­ri­men­tal Sta­ti­on, Ins­ti­tu­te of Arab­le Crop Rese­arch kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 3031 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Rot­ham­sted Insect Sur­vey, Aphid Pest Bul­le­tin, Myzus per­si­cae, hmyz, vtá­ky, ICBP – Inter­na­ti­onal Coun­cil for Bird Pre­ser­va­ti­on, BTO – Bri­tish Trust for Ornit­ho­lo­gy, CBC – Com­mon Bird Cen­sus, Nest Record Sche­me kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie v Euró­pe 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 31 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Game Con­ser­van­cy, Nati­onal Game Cen­sus, Fair Isle Bird Obser­va­to­ry Trust kni­ha 8090185525

Ber­ry R.J. (ed.) Bio­lo­gi­cal sur­vey: need and network. A report of a wor­king par­ty set up by the Lin­ne­an Socie­ty of Lon­don 1988 PNL Pre­ss Lon­don bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG práca

Hill M.O., Rad­ford G.L. Regis­ter of per­ma­nent vege­ta­ti­on plots 1986 ITE Abbots Rip­ton bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG plo­cha neznámy

HMSO DOE digest of envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on and water sta­tis­ticc No. 9 1986 HMSO envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG voda neznámy

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E7 Malé Kar­pa­ty – Devín­ska Koby­la – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 183 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Malé Kar­pa­ty, Devín­ska Koby­la kni­ha 2831703239

Spel­ler­berg Ian F. Podob­nosť, pou­ži­tie ide­xov podob­nos­ti spo­lo­čens­tiev, trie­de­nie rade­nie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 5355 ČÚOP Brno 1 nume­ric­ká eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES zne­čis­te­nie, zhlu­ko­vá ana­lý­za, veľ­kosť vzor­ky, dru­ho­vá pes­trosť, kolí­sa­nie domi­nan­cie, Ken­dal­lov koefi­cient pora­do­vej kore­lá­cie, Spe­ar­ma­nov kore­lač­ný koefi­cient, Mout­for­do­va metó­da, metó­da pre­imer­ných väzieb, ANOVA, ordi­ná­cia, mul­ti­va­riač­ná ana­lý­za kni­ha 8090185525

Vuja­ko­vič P. Moni­to­ring exten­si­ve buf­fer zones” in Afri­ca. An app­li­ca­ti­on for satel­li­te ima­ge­ry 1987 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 39, p. 273286 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring, ochrán­ná zóna, Afri­ka článok

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie kra­ji­ny a jeho využí­va­nia. Zber ana­lý­za dát, kla­si­fi­ká­cia kra­ji­ny 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 8487 ČÚOP Brno 1 kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kra­ji­na, CORINE, AONB (Are­as of Outs­tan­ding Natu­ral Beau­ty), ana­lý­za indi­kač­ných prv­kov, pre­d­ik­tív­ne mode­lo­va­nie, zme­na vidiec­kej kra­ji­ny, DOE, NCC kni­ha 8090185525

Ander­son J.R. Land use and land cover chan­ges. A fra­me­work for moni­to­ring 1977 Jour­nal of Rese­arch US Geolo­gi­cal Sur­vey Vol. 5, p. 143153 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG pokrýv­ka, využi­tie zeme článok

Bar­rett E.E., Cur­tis L.F. Envi­ron­men­tal remo­te sen­sing. App­li­ca­ti­on and achie­ve­ments 1974 Edward Arnold Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ďiaľ­ko­vé sní­ma­nie neznámy

Bun­ce R.G.H., Heal O.W. Lands­ca­pe eva­lu­ati­on and the impact of chan­ging land-​use on the rural envi­ron­ment. The prob­lem and app­ro­ach 1984 Roberts R.D., Roberts T.M. (eds.): Plan­ning and eco­lo­gy, p. 164188 Chap­mann and Hall Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, kra­jin­ná eko­ló­gia ENG hod­no­te­nie kra­ji­ny, vplyv využi­tia zeme, vidiec­ka kra­ji­na článok

Bun­ce R.G.H., Tran­ter R.B., Thom­pson A.M., Mit­chell C.P., Barr C.J. Models for pre­d­ic­ting chan­ges in rural land use in Gre­at Bri­tain 1984 Jen­kins D. (ed.): Agri­cul­tu­re and the envi­ron­ment, p. 3744 (ITE Sym­po­sium No. 13) Ins­ti­tu­te of Ter­res­trial Eco­lo­gy Abbots Rip­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG vidiec­ka kraj­na, Veľ­ká Bri­tá­nia, využi­tie zeme článok

DOE Digest of envi­ron­men­tal pro­tec­ti­on and water sta­tis­tics No. 10, 11 1988 HMSO Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG voda neznámy

Espie P., Hall G. Using a geog­rap­hi­cal infor­ma­ti­on sys­tem for ana­ly­sis of eco­lo­gi­cal data 1989 Nor­ton D.A. (ed.): Mana­ge­met of New Zealand‘s natu­ral esta­te, p. 3135 New Zea­land Eco­lo­gi­cal Socie­ty Occa­si­onal Pub­li­ca­ti­ons No. 1 geo­gra­fia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG GIS, ana­lý­za dát článok

ITE Lands­ca­pe chan­ges in Bri­tain 1986 ITE Hun­tig­don kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zme­na kra­ji­ny, Veľ­ká Bri­tá­nia neznámy

NERC NERC Unit for the­ma­tic infor­ma­ti­on sys­tems. Report for 198788 1989 NERC Unit for The­ma­tic Infor­ma­ti­on Sys­tems Depart­ment of Geog­rap­hy, Uni­ver­si­ty of Rea­ding Rea­ding envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG infor­mač­ný sys­tém neznámy

Spel­ler­berg Ian F. Posu­dzo­va­nie a moni­to­ro­va­nie vply­vov na život­né pro­stre­die. His­tó­ria a pova­ha EIA 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 8991 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, his­tó­ria CES EIA, moni­to­ring, toxi­ci­ta, odpa­do­vá voda, bio­mo­ni­to­ring, eko­lo­gic­ký moni­to­ring, legis­la­tí­va, postu­po­vý dia­gram, postu­po­vá sieť, pao­stu­po­vá mati­ca, postu­po­vý kato­lóg kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ropa, hod­no­te­nie dopa­du na pobre­žie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 9192 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES ropa, pobre­žie, únik ropy, EIA, moni­to­ring, ťaž­ba ropy, ťaž­ba zem­né­ho ply­nu, rop­ný tan­ker, bio­mo­ni­to­ring, index zra­ni­teľ­nos­ti, ESI, spät­ná kolo­ni­zá­cia, zne­čis­te­nie, CONCAWE, veľ­kosť tela, Patel­la vul­ga­ta, skal­na­té pobre­žie, sla­nis­ká, prí­li­vo­vé baži­ny kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ropa, hod­no­te­nie dopa­du na pobre­žie. Časo­vé a pries­to­ro­vé zme­ny pobrež­ných spo­lo­čens­tiev 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 9293 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG odpa­do­vá voda, indi­ká­to­ry, Hyd­ro­bia ulvae, zme­na v spo­lo­čen­stve, eko­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie kni­ha 8090185525

Bean­lands G.E., Duin­ker P.N. An eco­lo­gi­cal fra­me­work for envi­ron­men­tal impact asses­ment 1984 Jour­nal of Envi­ron­men­tal Mana­ge­ment Vol. 18, p. 267277 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EIA článok

Can­ter L.W. Envi­ron­men­tal Impact Asses­ment 1977 McG­raw – Hill New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EIA neznámy

Clark M., Het­he­rig­ton J. The role of Envi­ron­men­tal Impact Asses­ment in the plan­ning pro­cess 1988 Man­sell Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EIA neznámy

IUCN, Baker J.M. (Chair­man) Impact of oil pol­lu­ti­on on living resour­ces 1983 Com­mis­si­on on Eco­lo­gy papers No. 4 Wor­king group on oil pol­lu­ti­on of the IUCN Com­mis­si­on on Eco­lo­gy in co-​operation with the WWF envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ché­mia ENG zne­čis­te­nie, ropa neznámy

Rosen­berg D.M., Resh V.H., Bal­ling S.S., Barn­by M.A., Col­lins J.N., Dur­bin D.V., Flynn T.S., Hart D.D., Lam­ber­ti G.A., McEl­ra­vy E.P., Wood J.R., Blank T.E., Schultz D.M., Mar­rin D.L., Pri­ce D.G. Recent trends in envi­ron­men­tal impact asses­ment 1981 Cana­dian Jour­nal of Fis­he­ries and Aqu­atic Scien­ces Vol. 38, p. 591624 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG EIA článok

Wol­fe D.A. Urban was­tes in coas­tal waters. Assi­mi­la­ti­ve capa­ci­ty and mana­ge­ment 1988 Oce­a­nic Pro­ces­ses in Mari­ne Pol­lu­ti­on Vol. 5 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG mest­ský odpad, pobrež­ná voda článok

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie dru­hov a ich ochra­na 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 9596 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES moni­to­ring, druh, VPA (vir­tu­ál­na popu­lač­ná ana­lý­za, rybo­lov, vleč­ná sieť, pries­kum lariev, pries­kum ikier, mak­re­la, Scom­ber scom­brus, sleď, Clu­pea haren­gus, Bala­e­nop­te­ra mus­cu­lus, EIA, trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, Cran­gon cran­gon, dru­ho­vá ochra­na kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie dru­hov a ich ochra­na 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 9697 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES frag­men­tá­cia, izo­lá­cia, volav­ka, les­ný hmyz, vlk, los, pstruh, tráv­ne poras­ty, Oph­rys sphe­go­des, Orchi­da­ce­ae, Pri­mu­la sco­ti­ca, Ins­ti­tu­te of Eco­sys­tems Sudies, čer­ve­ná kni­ha, dlho­do­bé štú­die, inven­ta­ri­zá­cia, Chli­do­nias niger, Grus cana­den­sis, IUCN kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie dru­hov a ich ochra­na 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 97 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES rast­li­na, WCMC, úmr­tnosť, dopl­ňo­va­nie popu­lá­cie kni­ha 8090185525

Bon­ner W.N. The futu­re of Antarc­tic resour­ces 1986 The Geog­rap­hi­cal Jour­nal Vol 152, p. 248255 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Antar­ktí­da, zdroj článok

Gill D.E., Ber­ven K.A., Mock B.A. The envi­ron­men­tal com­po­nent of evo­lu­ti­ona­ry bio­lo­gy 1983 King C.E., Dawson P.S. (ed.): Popu­la­ti­on bio­lo­gy, retros­pect and pros­pect Colum­bia Uni­ver­si­ty Pre­ss New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, evo­luč­ná bio­ló­gia ENG evo­lú­cia článok

Lan­de R., Bar­ro­wc­lough G.F. Effec­ti­ve popu­la­ti­on size, gene­tic varia­ti­on, and the­ir use in popu­la­ti­on mana­ge­ment 1987 Sou­le M.E. (ed.): Viab­le popu­la­ti­on for con­ser­va­ti­on, p. 87123 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, gene­ti­ka ENG efek­tív­ná veľ­kosť popu­lá­cie, popu­lá­cia, gene­tic­ká pre­men­li­vosť, manaž­ment popu­lá­cie článok

Tobing D.H. A pre­li­mi­na­ry bib­li­og­rap­hy on fau­na, flo­ra, vege­ta­ti­on, con­ser­va­ti­on of natu­re and natu­ral resour­ces of Sumat­ra 1968 Natu­re Con­ser­va­ti­on Depart­ment of Agri­cul­tu­ral Uni­ver­si­ty Wage­nin­gen bib­li­o­gra­fia, bota­ni­ka, zooló­gia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG fau­na, fló­ra, vege­tá­cia, ochra­na, prí­rod­né zdro­je neznámy

Pran­ce G.T., Love­joy T.E. Key Envi­ron­ments. Ama­zo­nia 1985 Per­ga­mon Pre­ss Oxford envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Ama­zon neznámy

King­dom J. Island Afri­ca 1990 Col­lins Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, bio­ló­gia ENG Afri­ka neznámy

Spel­ler­berg Ian F. Orga­ni­zá­cie zasa­hu­jú­ce do sfé­ry ochra­ny život­né­ho pro­stre­dia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 101109 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES adre­sy, kon­takt kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie dru­hov a ich ochra­na 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 97 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia CES rast­li­na, WCMC, úmr­tnosť, dopl­ňo­va­nie popu­lá­cie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vply­vy pôso­bia­ce na život­né pro­stre­die v Antar­ktí­de 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 115 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Antar­ktí­da, vplyv na život­né pro­stre­die kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Bio­lo­gic­ké pre­men­né a pro­ce­sy využí­va­né pri moni­to­ro­va­ní a sle­do­va­ní 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 116 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES moni­to­ring, sle­do­va­nie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Detekč­né hra­ni­ce a doba ana­lý­zy nie­kto­rých zne­čis­ťu­jú­cich látok 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 117 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ché­mia CES PCB, ťaž­ké kovy, prcha­vé orga­nic­ké lát­ky, feno­ly, dusí­ka­té zlú­če­ni­ny, pes­ti­cí­dy, polych­ló­ro­va­né feno­ly, poly­aro­ma­tic­ké uhľo­vo­dí­ky, halo­gen­vo­dí­ky kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Uda­los­ti a pub­li­ká­cie význam­né pre vývoj bio­lo­gic­ké­ho a envi­ron­men­tál­ne­ho moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 118 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia, his­tó­ria CES IUCN, CITES, OSN, IUBS, UNESCO, UNEP kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Výroč­né sprá­vy o život­nom pro­stre­dí UNEP 197282 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 119 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES atmo­sfé­ra, more, slad­ká voda, suchá zem, potra­vi­ny, poľ­no­hos­po­dár­stvo, zdra­vie, život­né pro­stre­die, ener­gia, zne­čis­te­nie, člo­vek, mana­ge­ment, zme­na pod­ne­bia, ozó­no­vá die­ra, kva­li­ta vody, pod­zem­ná voda, suro­vi­ny, pali­vo­vé dre­vo, hlad, degra­dá­cia pôdy kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Výroč­né sprá­vy o život­nom pro­stre­dí UNEP 197282 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 119 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES stra­ta pôdy, toxic­ké lát­ky, rako­vi­na, bil­ha­ri­ó­za, malá­ria, zacho­va­nie ener­gie, hluk, stres, sociál­ne napä­tie, demo­gra­fia, popu­lá­cia, turis­ti­ka, dopra­va, vojen­ská čin­nosť, die­ťa, ochra­na, envi­ron­men­tál­na eko­no­mi­ka kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Mies­ta dlho­do­bých eko­lo­gic­kých výsku­mov v Sever­nej Ame­ri­ke 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 121 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ri­ning, dlho­do­bý výskum, Sever­ná Ame­ri­ka kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­cie prog­ra­my vlá­dy Veľ­kej Bri­tá­nie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 122 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, Veľ­ká Bri­tá­nia kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Bib­li­o­gra­fia využi­tia indi­ká­to­ro­vých dru­hov v moni­to­ro­va­ní zne­čis­ťu­jú­cich látok v pro­stre­dí 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 123 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bib­li­o­gra­fia CES popu­lá­cia, izo­lá­cia, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ciev­na­té rast­li­ny pôvod­ných lesov juž­nej čas­ti Anglie – indi­ká­to­ry pôvod­nos­ti 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 124 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Ado­xa mos­cha­tel­li­na, Allium ursi­num, Ane­mo­ne nemo­ro­sa, Blech­num spi­cant, Carex lae­vi­ga­ta, Carex stri­go­sa, Cona­val­la­ria maja­lis, Daph­ne lau­re­ola, Dry­op­te­ris cart­hu­sia­na, Dry­op­te­ris pse­udo­mas, Epi­pac­tis pur­pu­ra­ta, Eup­hor­bia amyg­da­lo­ides, Galium odo­ra­ta kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES bez­sta­vov­ce, Ohio, indi­ká­tor zne­čis­te­nia, Chi­ro­no­mus fla­vus, Chi­ro­no­mus ten­tans, Chi­ro­no­mus fla­ri­cin­gu­la, Chi­ro­no­mus quad­ri­punc­ta­tus, Chi­ro­no­mus sp., Pen­ta­ne­ura fla­vif­rons, Dic­tya sp., Anop­he­les pun­ci­pen­nis, Culex pipiens, Eris­ta­lis sp., Stra­ti­omy­ia sp. kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ciev­na­té rast­li­ny pôvod­ných lesov juž­nej čas­ti Anglie – indi­ká­to­ry pôvod­nos­ti 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 124 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Hell­le­bo­rus niger, Hor­de­ly­mus euro­pe­us, Hype­ri­cum abd­ro­sa­e­um, Lath­ra­ea squ­ama­ria, Luzu­la fors­te­ri, Luzu­la syl­va­ti­ca, Melam­py­rum pra­ten­se, Mil­lum effu­sum, Oxa­lis ace­to­sel­la, Paris quad­ri­fo­lia, Pla­tant­he­ra chlo­rant­ha, Poly­go­na­tum mul­tif­lo­rum kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Ciev­na­té rast­li­ny pôvod­ných lesov juž­nej čas­ti Anglie – indi­ká­to­ry pôvod­nos­ti 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 124 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Polys­ti­chum seti­fe­rum, Popu­lus tre­mu­la, Quer­cus pet­ra­ea, Ranun­cu­lus auri­co­mus, Sani­cu­la euro­pea, Sor­bus tor­mi­na­lis, The­lyp­te­ris ore­op­te­ris, Ulmus glab­ra, Vac­ci­nium myr­til­lus, Vero­ni­ca mon­ta­na, Viola rei­chen­ba­chia­na kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Nemo­te­lus sp., Taba­nus sp., Bra­chy­de­ute­ra argen­ta­ta, Simu­lium vit­ta­tum, Heme­rod­ro­mia sp., Pila­ria sp., Tipu­la sp., Eri­op­te­ra sp., Para­di­xa sp., Ste­nel­mis cre­na­ta, Ste­nel­mis sp., Sim­so­nia quad­ri­no­ta­ta, Bides­sus sp., Lac­cop­hi­lus sp., Tro­pis­ter­nus late­ra­lis kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Tro­pis­ter­nus sp., Lac­co­bius sp., Pel­to­dy­tes sp., Bae­tis cin­gu­la­tus, Bae­tis par­vus, Cae­nis sp., Cal­li­ba­e­tis sp., Ste­no­ne­ma femo­ra­tum, Ste­no­ne­ma ohi­oen­se, Bra­chy­cen­trus ame­ri­ca­nus, Dip­te­ra, Cole­op­te­ra, Ephe­me­rop­te­ra, Tri­chop­te­ra, Che­uma­top­sy­che sp. kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125126 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Hyd­ro­p­sy­che bet­te­ni, Chi­mar­ra obscu­ra, Colop­hi­lus sha­wnee, Rhy­acop­hi­la lobi­fe­ra, Ich­rot­ri­chia sp., Hyd­ro­p­ti­la con­si­mi­lis, Hyd­ro­p­ti­la sp., Acro­ne­uri­la evo­lu­ta, Allo­cap­nia vivi­pa­ra, Nemou­ra veno­sa, Per­le­sia pla­ci­da, Iso­per­la minu­ta, Ple­cop­te­ra, Odo­na­ta kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125126 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Plat­he­mis sp., Pal­tot­he­mis sp., Argia sp., Agri­on sp., Enal­lag­ma sp., Mega­lop­te­ra, Sia­lis sp., Hete­rop­te­ra, Belo­s­to­ma sp., Cori­xi­dae, Ger­ris sp., Mic­ro­ve­lia sp., Noto­nec­ta sp., Ranat­ra sp., Crus­ta­cea, Asel­lus sp., Cam­ba­rus rus­ti­cus, Hyael­la sp., Mol­lus­ca kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vod­né bez­sta­vov­ce ako indi­ká­to­ry zne­čis­te­nia toku v Ohiu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 125126 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Phy­sa integ­ra, Spha­e­rium soli­dum, Anne­li­da, Lim­nod­ri­lus sp., Glos­sip­ho­nia sp. kni­ha 8090185525

Bur­ton M.A.S. Bio­lo­gi­cal moni­to­ring of envi­ron­men­tal con­ta­mi­nants 1986 MARC Lon­don eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, niž­šie rast­li­ny neznámy

Skye E. 1979 Annu­al Review of Phy­to­pat­ho­lo­gy No. 17, p. 325341 fyto­pa­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, lišaj­ní­ky článok

Man­ning W.J.R., Feder W.A. Bio­mo­ni­to­ring air pol­lu­tants with plants 1980 App­lied Scien­ce Pub­li­ca­ti­ons Lon­don envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, vyš­šie rast­li­ny neznámy

Han­na R.G., Muir G.L. 1990 Envi­ron­men­tal Moni­to­ring and Assess­ment No. 14, p. 2122 Klu­ver Dord­recht envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, láč­kov­ci článok

Tho­mas W.A., Gold­ste­in G., Wil­cox W.H. Bio­lo­gi­cal indi­ca­tors of envi­ron­men­tal quali­ty 1973 Ann Arbor Scien­ce Pub­li­ca­ti­ons Michi­gan envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, vod­né bez­sta­vov­ce neznámy

All­red D.M. 1975 Gre­at Basin Natu­ra­list No. 35, p. 405406 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, sucho­zem­ské bez­sta­vov­ce článok

Czar­no­ws­ka K., Jop­kie­wicz K. Bio­in­di­ca­ti­on 3 1980 Wis­sen­schaft­ler Beitr. No. 20, p. 6974 Uni­ver­si­ta Hal­le – Wit­ten­berg envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, dáž­ďov­ky článok

Samiul­lah Y. 1986 Bee Craft No. 68, p. 511 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, vče­ly článok

Gru­ber D.S., Dia­mond J.M. Auto­ma­ted bio­mo­ni­to­ring, living sen­sors as envi­ron­men­tal moni­tors 1988 Ellis Hor­wo­od Chi­ches­ter envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, ryby neznámy

Bau­er­le B. 1975 Cope­ia p. 366368 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, hady článok

Ratc­lif­fe D.A. The pereg­ri­ne fal­con 1980 Cal­ton T., Poy­ser A.D. envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, orni­to­ló­gia ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, Fal­co pereg­ri­nus neznámy

Bat­ty L. Bio­lo­gist 1989 Jour­nal of Inst. Bio­lo­gy No. 36, p. 151154 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, mor­ské vtá­ky článok

Spel­ler­berg Ian F. Pou­ži­tie rôz­nych inde­xov diver­zi­ty v envi­ron­men­tál­nej pra­xi 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 127129 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES motý­le, mak­ro­zo­oben­tos, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­tic­ké inde­xy 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 5558 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Delp­hi, nor­ma­li­zá­cia, isop­le­ty, roz­ho­do­va­cie ana­lý­zy, inde­xy živej prí­ro­dy, Nevil­le Wil­liam­sov index, orga­nic­ké zne­čis­te­nie riek a jazier, bio­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie, bodo­va­nie, sap­ro­bi­ta, poly­sap­rób­ne orga­niz­my, hni­lob­né pro­stre­die, tole­ran­cia voči O2 kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Envi­ron­men­tál­ne a bio­tic­ké inde­xy 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 5860 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES beta-​mezosapróbne pás­mo, Ephe­me­rop­te­ra, Fon­ti­na­lis anti­py­re­ti­ca, Pla­na­ria gono­cep­ha­la, Tubi­fi­ci­dae, Chi­ro­no­mi­dae, Sia­lis luta­ria, Trent­ský bio­tic­ký index, Chand­le­rov index, orga­nic­ké zne­čis­te­nie, ťaž­ké kovy, kic­king tech­ni­que kni­ha 8090185525

Abel P.D. Water pol­lu­ti­on bio­lo­gy 1989 Ellis Hor­wo­od bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie neznámy

Chand­ler J.R. A bio­lo­gi­cal app­ro­ach to water quali­ty mana­ge­ment 1979 Jour­nal of Water Pol­lu­ti­on Con­trol Vol. 69, p. 415422 bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG manaž­ment, kva­li­ta vody článok

Hel­la­well J.M. Bio­lo­gi­cal indi­ca­tors of fres­hwa­ter pol­lu­ti­on and envi­ron­men­tal mana­ge­ment 1986 Else­vier App­lied Scien­ce Lon­don, New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie vody neznámy

Hynes H.B.N. The bio­lo­gy of pol­lu­ted waters 1960 Liver­po­ol Uni­ver­si­ty Pre­ss Liver­po­ol bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie vody neznámy

Inha­ber H. Envi­ron­men­tal inde­ces 1976 Wiley Lon­don, New York envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG envi­ron­men­tál­ny index neznámy

James A., Evi­son L. Bio­lo­gi­cal indi­ca­tors of water quali­ty 1979 Wiley Lon­don, New York eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG kva­li­ta vody, bio­in­di­ká­tor neznámy

Lins­to­ne H.A., Turoff M. The Delp­hi Met­hod. Tech­ni­qu­es and apl­li­ca­ti­ons 1975 Addison-​Wesley envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Delp­hi, šta­tis­ti­ka neznámy

Phi­li­pi Nan­cy S. Flo­odp­lain mana­ge­ment. Eco­lo­gic and eco­no­mic per­spec­ti­ve 1996 Envi­ron­men­tal Intel­li­gen­ce Unit R.G. Lan­des, Aca­de­mic Pre­ss San Die­go San Die­go (Cali­for­nia) envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­nó­mia ENG manaž­ment luž­ných eko­sys­té­mov nezná­my 0125540108

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E8 Podu­naj­sko jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 186 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia SLO Dunaj­ské luhy, Ram­sar­ská kon­ven­cia, Číčov­ské mŕt­ve rame­no, Veľ­ké Bla­ho­vo, Zemian­ska Olča, Paríž­ske močia­re, Šúr kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E9 Zem­plín­ske vrchy – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 188189 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia SLO IBA Euro­pe, Vinič­ky kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E10 Lato­ri­ca a Tice – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 189190 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va geoló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Maďar­sko, IBA, ram­sar­ská loka­li­ta kni­ha 2831703239

Baker J.M. (ed.) Mari­ne Eco­lo­gy and Oil Pol­lu­ti­on 1976 App­lied Scien­ce Pub­lis­hers Bar­king envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, marin­ná eko­ló­gia ENG zne­čis­te­nie z rafi­né­rie, zne­čis­te­nie ropou, zne­čis­te­nie mora, more neznámy

Ehr­lich P.R., Ehr­lich A.E., Hol­dren J.P. Ecos­cien­ce, popu­la­ti­ons, resour­ces, envi­ron­ment con­ser­va­ti­on 1977 Fre­e­man W.H. San Fran­cis­co eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG eko­ve­da, popu­lá­cia, zdro­je, envi­ron­ment, pro­stre­die, ochra­na neznámy

Hinds W.T. Towards moni­to­ring of long-​term trends in ter­res­trial eco­sys­tems 1984 Envi­ron­men­tal Con­ser­va­ti­on Vol. 11, p. 1118 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring dlho­do­bých tren­dov, sucho­zem­ské eko­sys­té­my článok

NSF – Nati­onal Scien­ce Foun­da­ti­on Long-​term eco­lo­gi­cal mea­su­re­ments. Report of a Con­fe­ren­ce, Woods Hole, Mas­sa­chu­setts, March 16 – 18, 1977 1977 NSF, Direc­to­ra­te for Bio­lo­gi­cal, Beha­vi­oral and Social Scien­ces, Divi­si­on of Envi­ron­men­tal Bio­lo­gy eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG dlho­do­bé eko­lo­gic­ké moni­to­ro­va­nie správa

NSF – Nati­onal Scien­ce Foun­da­ti­on A pilot prog­ramm for long-​term obser­va­ti­on and stu­dy of eco­sys­tems in the Uni­ted Sta­tes. A report of a second con­fe­ren­ce on long-​term eco­lo­gi­cal mea­su­re­ments, woods hole, Mas­sa­chu­sets, Feb­ru­ary 610, 1978 1978 NSF, Direc­to­ra­te for Bio­lo­gi­cal, Beha­vi­oral and Social Scien­ces, Divi­si­on of Envi­ron­men­tal Bio­lo­gy eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG USA, dlho­do­bé pozo­ro­va­nie správa

Spel­ler­berg Ian F. Plá­no­va­nie moni­to­ro­va­nia. For­ma, stav­ba, cie­le bio­lo­gic­ké­ho moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 6768 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES moni­to­ro­va­nie, pakôň, Seren­ge­ti, moni­to­ro­va­cie loka­li­ty, zni­če­nie loka­li­ty, naru­še­nie loka­li­ty, repre­zen­ta­tív­nosť loka­li­ty, zber úda­jov, ucho­vá­va­nie úda­jov, COASTWATCH kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Voľ­ba pre­men­ných veli­čín v bio­lo­gic­kom moni­to­ro­va­ní 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 6869 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES pre­men­ná, feno­lo­gic­ké hľa­dis­ko, štú­dia pre­ve­di­teľ­nos­ti, štruk­tu­ro­va­né moni­to­ro­va­nie, zber úda­jov, výcho­dis­ko­vý stav, ana­lý­za úda­jov, pre­zen­tá­cia úda­jov kni­ha 8090185525

Orio A.A. Modern che­mi­cal tech­no­lo­gies for asses­ment and solu­ti­on envi­ron­men­tal prob­lems 1989 Bot­kin D.B., Caswell M.F., Estes J.E., Orio A.A. (eds.): Chan­ging the glo­bal envi­ron­ment. Per­spec­ti­ve on human invol­ve­ment, p. 169184 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don ché­mia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG envi­ron­men­tál­ny prob­lém, envi­ron­men­tál­na tech­no­ló­gia článok

Bot­kin D.B., Caswell M.F., Estes J.E., Orio A.A. (eds.) Chan­ging the glo­bal envi­ron­ment. Per­spec­ti­ve on human invol­ve­ment 1989 Aca­de­mic Pre­ss, Lon­don Lon­don ché­mia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG envi­ron­men­tál­ny prob­lém, envi­ron­men­tál­na tech­no­ló­gia, vplyv člo­ve­ka neznámy

But­cher G.S., Nie­ring W.A., Bar­ry W.J., Goodwin R.H. Equ­ilib­rium bio­ge­og­rap­hy and the size of natu­re pre­ser­ves 1981 Oeco­lo­gia Vol. 49, p. 2937 Ber­lin Inter­nat asso­cia­ti­on for Eco­lo­gy Ber­lín envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ge­o­gra­fia ENG neznámy

Hun­tley B.J. Con­ser­ving and moni­to­ring bio­tic diver­si­ty. Some Afri­can exam­ples 1988 Wil­son Edward O., Peter F.M. (ed.): Bio­di­ver­si­ty, p. 248260 Nati­onal Aca­de­my Pre­ss Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring, bio­odi­ver­zi­ta, Afri­ka článok

Jen­kins R.E., Bed­ford W.B. The use of natu­ral are­as to estab­lish envi­ron­men­tal base­li­nes 1973 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 5, p. 168174 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG využi­tie prí­rod­ných oblas­tí článok

Peter­ken G.F. Eco­lo­gi­cal issu­es in the mana­ge­ment of wood­land natu­re reser­ves 1991 Spel­ler­berg Ian F., Golds­mith F.B., Mor­ris M.G. (eds.): The scien­ti­fic mana­ge­ment of tem­pe­ra­te com­mu­ni­ties for Con­ser­va­ti­on, p. 245272 Black­well Oxford eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG chrá­ne­né úze­mie, manaž­ment článok

Repet­to R., Gil­lis M. Pub­lic poli­cies and the misu­se of forest resour­ces 1988 A world resour­ces Ins­ti­tut Book, CUP les­níc­tvo, poli­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG les neznámy

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E12 Bie­le Kar­pa­ty – Chvoj­ni­ca – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 193 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia SLO Pod­branč kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E13 Malé Kar­pa­ty – stred – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 194195 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia SLO kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E15 Trí­beč – juh (Zobor a Žib­ri­ca) – jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 197198 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va geoló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Zobor­ské vrchy, lom kni­ha 2831703239

Spel­ler­berg Ian F. Bio­lo­gic­ké para­met­re moni­to­rin­gu, typy moni­to­ro­va­cích vege­tač­ných plôch v Bri­tá­nii 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 134 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES Bri­tá­nia, moni­to­ro­va­cie vege­tač­né plo­chy, bio­lo­gic­ké para­met­re kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie rast­lín behom vytvá­ra­nia ryb­ní­ka na nevy­uží­va­nej poľ­no­hos­po­dár­skej pôde v Hope­well Hou­se v sever­nom Yorks­hi­re v Bri­tá­nii. 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 135 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, tvor­ba ryb­ní­ka, nový bio­top kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Pra­vid­lá moni­to­ro­va­nia eko­sys­té­mu so zvlášt­nym zre­te­ľom na les­ný eko­sys­tém 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 136 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, les kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring vtác­tva, prog­ra­my v Sever­nej Ame­ri­ke a v Euró­pe, orga­ni­zá­cie moni­to­rin­gu slad­kých vôd v Bri­tá­nii 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 137138 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES moni­to­ring, Euró­pa, Sever­ná Ame­ri­ka, Aves, Bri­tá­nia kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Kla­si­fi­ká­cia riek DOE 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 140 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES rie­ka, kla­si­fi­ká­cia, BSK5, kva­li­ta vody, obsah látok, využi­tie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie eko­lo­gic­kých pome­rov Bri­tá­nie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 142 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Kla­si­fi­ká­cia využí­va­nie kra­ji­ny a poras­tov vytvo­re­ná Geolo­gic­kým pries­ku­mom USA pre úda­je z ďiaľ­ko­vé­ho sní­ma­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 143 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES SKŠ kni­ha 8090185525

Nováková-​Hašková J. Bio­cor­ri­dors in agri­cul­tu­ral lands­ca­pe 1992 PhD The­sis Ins­ti­tut of App­lied Eco­lo­gy Kos­te­lec nad Čer­ný­mi lesy, 112 and 67 p. envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES bio­ko­ri­dor, kul­túr­na kra­ji­na, poľ­no­hos­po­dár­ska kra­ji­na práca

Petr J. Inten­si­ve grain – gro­wing 1982 SZN Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES poľ­no­hos­po­dár­ska kra­ji­na, obi­lie, pes­to­va­nie obi­lia neznámy

Prach K. (ed.) Synan­tro­pi­za­ti­on, rude­ra­li­za­ti­on and rela­ted pro­ces­ses in a lands­ca­pe 1989 Zprá­vy Čes­ko­slo­ven­ské bota­nic­ké spo­leč­nos­ti No. 24, p. 6575 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES článok

Sch­wa­be A. A met­hod for the ana­ly­sis of tem­po­ral chan­ges in vege­ta­ti­on pat­tern at the lands­ca­pe level 1991 Vege­ta­tio Vol. 95, p. 119 eko­ló­gia rast­lín, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ana­lý­za časo­vých zmien, vege­tá­cia, kra­jin­ná úro­veň, moni­to­ring článok

Wil­son S.D., Ked­dy P.A. Spe­cies rich­ness, sur­vi­vors­hip, and bio­mass acu­mu­la­ti­on along an envi­ron­men­tal gra­dient 1988 Oikos Vol. 53, p. 375380 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG dru­ho­vá boha­tosť, pre­ži­tie, aku­mu­lá­cia bio­ma­sy, envi­ron­men­tál­ny gra­dient článok

Wodarz D., Aescht E., Foiss­ner W. A weigh­ted coeno­tic index (WCI). Desc­rip­ti­on and app­li­ca­ti­on to soil ani­mal com­mi­ni­ties 1992 Biol. Fer­til. Soils Vol. 14, p. 513 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG váže­ný ceno­tic­ký index, WCI článok

Spel­ler­berg Ian F. Vplyv kose­nia tráv­ne­ho poras­tu jedn krát roč­ne v augus­te 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 130 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Hol­cus lana­tus, Dac­ty­lis glo­me­ra­ta, Fes­tu­ca rub­ra, Agros­tis sp., Plan­ta­go lan­ce­ola­ta, Arr­he­nat­he­rum ela­tius, Cen­tau­rea nig­ra, Mal­va mos­cha­ta, Herac­le­um spon­dy­lium, Rumex ace­to­sa, Hypo­cha­e­ris radi­ca­ta, Phle­um pra­ten­se, Ant­ho­xant­hum odo­ra­tum kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vplyv kose­nia tráv­ne­ho poras­tu jedn krát roč­ne v augus­te 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 130 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Ranun­cu­lus acris, Tri­fo­lium pra­ten­se, Vicia sati­va, Lotus cor­ni­cu­la­tus, Achil­lea mil­le­fo­lium, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Bodo­va­nie pra­cov­nej sku­pi­ny bio­lo­gic­ké­ho moni­to­ro­va­nia (Bio­lo­gi­cal Moni­to­ring Wor­king Par­ty – BMWP) 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 131 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bio­ló­gia CES moni­to­ring, sle­do­va­nie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Výpo­čet Pan­tle­ho a Buc­kov­ho inde­xu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 131 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ché­mia CES Pen­tle­ho index, Buc­kov index, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Pou­ži­tie Trent­ské­ho, Chand­le­rov­ho inde­xu 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 132133 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES trent­ský index, indi­ká­tor, dru­ho­vá pes­trosť, chand­le­rov index, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Časo­vé a prie­to­ro­vé hľa­dis­ko pre rôz­ne kate­gó­rie moni­to­ro­va­nia 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 149 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES čas, pries­tor, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Sten­čo­va­nie škru­pi­ny vajec Fal­co pereg­ri­nus 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 150 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fyzi­oló­gia živo­čí­chov CES Fal­co pereg­ri­nus, DDT kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Glo­bál­ne zme­ny prie­mer­nej tep­lo­ty 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 150 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES prie­mer­ná tep­lo­ta, kli­ma­tic­ká zme­na kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Vzras­ta­jú­ci počet a roz­lo­ha chrá­ne­ných úze­mí na sve­te (18801990) 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 150 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES chrá­ne­né úze­mie, WCMC kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Štruk­tú­ra akti­vít IUCN 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 151 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES IUCN kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Roz­miest­ne­nie orga­niz­mov v moni­to­ro­va­cej sie­ti 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 156 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, soci­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, nume­ric­ká eko­ló­gia CES odber vzo­riek, moni­to­ring kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Šíre­nie kys­lých daž­ďov v Euró­pe 19561966 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 162 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES kys­lý dážď kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring popu­lá­cií Ardea cine­rea a Cir­cus cyane­us, Per­dix per­dix, Sco­lo­pax rus­ti­co­la 19301990 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 166, 168 ČÚOP Brno 1 orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Ardea cine­rea, Cir­cus cyane­us kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Mik­ro­bi­olo­gic­ké, che­mic­ké a fyzi­kál­ne účin­ky orga­nic­ké­ho zne­čis­te­nia rie­ky 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 169 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES orga­nic­ké zne­čis­te­nie kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. His­to­ric­ké moni­to­ro­va­nie insu­la­ri­zá­cie. Roz­ší­re­nie trs­na­tých tráv­nych poras­tov na Novom Zélan­de 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 172 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Nový Zéland, moni­to­ring, insu­la­ri­zá­cia, trs­na­té tráv­na­té poras­ty kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Leopol­do­va mati­ca pre úze­mie mest­skej výstav­by pri Sout­hamp­to­ne 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 174 ČÚOP Brno 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Leopol­do­va mati­ca, mest­ská výstav­ba kni­ha 8090185525

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E11 – Sen­né jad­ro­vé úze­mie NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 192 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO IBA kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. E14 Považ­ský Ino­vec – Tema­tín­ske kop­ce, Úhrad – jad­ro­vé úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 196 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geoló­gia, pedo­ló­gia SLO Sta­rá Leho­ta, Nová Leho­ta kni­ha 2831703239

Uher­čí­ko­vá Eva, Haj­dúk J. Met­ho­do­lo­gy for vege­ta­ti­on chan­ges obser­va­ti­on used in bio­lo­gi­cal moni­to­ring of the ter­ri­to­ry influ­en­ced by the bar­ra­ge sys­tem on Danu­be 1993 Bio­ló­gia Vol. 48, p. 7379 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO zme­na vege­tá­cie, bio­mo­ni­to­ring, Dunaj, vod­né die­lo Gab­čí­ko­vo neznámy

Pou­de­vig­ne Isa­bel­le, Alard Didier Agri­cul­tu­ral lands­ca­pe dyna­mics. A case stu­dy in the Odes­sa regi­on, the ukrai­ne and a com­pa­ra­ti­ve ana­ly­sis with the Bri­on­ne basin case stu­dy, Fran­ce 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 295308 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Bri­on­ne, Ode­sa, dyna­mi­ka, poľ­no­hos­po­dár­ska kra­ji­na, Kamen­ka, kolek­ti­vi­zá­cia, stra­ta kra­jin­nej diver­zi­ty, mono­kul­tú­ra, enorm­ná mecha­ni­zá­cia, zme­na kra­ji­ny, využi­tie zeme, typo­ló­gia, kla­si­fi­ká­cia kra­ji­ny, diver­zi­ta kra­ji­ny, stra­ta bio­to­pov článok

Pou­de­vig­ne Isa­bel­le, Alard Didier Agri­cul­tu­ral lands­ca­pe dyna­mics. A case stu­dy in the Odes­sa regi­on, the ukrai­ne and a com­pa­ra­ti­ve ana­ly­sis with the Bri­on­ne basin case stu­dy, Fran­ce 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 295308 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG stra­ta bio­di­ver­zi­ty článok

Cart­wright N., Clark L., Bird P. The impact of agri­cul­tu­re on water quali­ty 1991 Out­lo­ok on agri­cul­tu­re Vol. 20, p. 145152 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG poľ­no­hos­po­dár­stvo – kva­li­ta vody článok

Cox R.M. Air pol­lu­ti­on effects on plant repro­duc­ti­ve pro­ces­ses and possib­le con­se­qu­en­ces to the­ir popu­la­ti­on bio­lo­gy. 1992 Bar­ker R.J., Tin­gey T.D.: Air pol­lu­ti­on effects on bio­di­ver­si­ty, p. 131151 New York popu­lač­ná bio­ló­gia rast­lín, pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie ovzdu­šia, repro­duk­cia rast­lín, článok

Olek­syn J., Cha­lup­ka W., Tjo­el­ker M.G., Reich P.B. Geog­rap­hic ori­gin of Pinus syl­ves­tris popu­la­ti­ons influ­en­ces the effects of air pol­lu­ti­on on flo­we­ring and gro­wth 1992 Water, Air and Soil Pol­lu­ti­on No. 62, p. 201212 bio­ló­gia rast­lín, his­to­ric­ká bio­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Pinus syl­ves­tris, zne­čis­te­nie ovzdu­šia, kvit­nu­tie, rast článok

Paol­let­ti E. Effects of aci­di­ty and deter­gent on in vit­ro pol­len ger­mi­na­ti­on and tube gro­wth in forest tree spe­cies 1991 Tree Phy­si­olo­gy No. 10, p. 337366 eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG aci­di­ta, deter­gen­ty, klí­če­nie, les­né dru­hy článok

Krum­pá­lo­vá Zuza­na Reac­ti­on of spi­ders to chan­ges in the hyd­ro­lo­gi­cal con­di­ti­ons in the Danu­bian plain forest 1995 Bio­lo­gi­cal moni­to­ring of the ter­ri­to­ry influ­en­ced by teh Gab­čí­ko­vo water­works. Results and expe­rien­ces, p. 358363 IZ SAS Bra­ti­sla­va arach­no­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG Ara­nea, zme­na, zme­na hyd­ro­lo­gic­kých pod­mie­nok, vod­ný režim článok

Kali­vo­do­vá Eva, Feriancová-​Masárová Zora Bird com­mu­ni­ties of the water reser­vo­irs in wes­tern Slo­va­kia 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 163175 SAP Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ceno­ló­gia ENG vtá­čie spo­lo­čen­stvá, vod­ná nádrž, západ­né Slo­ven­sko, Aves, dru­ho­vá diver­zi­ta, abun­dan­cia, domi­nan­cia, frek­ven­cia, Podi­ceps cris­ta­tus, Gavia stel­la­ta, Gavia arc­ti­ca, Mer­gus albel­lus, Ayt­hya nyro­ca, Cha­rad­rius dubius, Phi­lo­ma­chus pug­nax, Limo­sa limo­sa článok

Kali­vo­do­vá Eva, Feriancová-​Masárová Zora Bird com­mu­ni­ties of the water reser­vo­irs in wes­tern Slo­va­kia 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 163175 SAP Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ceno­ló­gia ENG Mer­gus cep­ha­lus, Plu­via­lis apri­ca­ria, Trin­ga nebu­la­ria, Ris­sa tri­dac­ty­la, Net­ta ruf­fi­na, Trin­ga gla­re­ola, Anas plat­hy­ryn­chos, Chvoj­mic­ká pahor­ka­ti­na, Bor­ská níži­na, Malé Kar­pa­ty, Trnav­ská pahor­ka­ti­na, vod­ná vege­tá­cia, pobrež­ná vege­tá­cia článok

Šúri­ová N., Iza­ko­vi­čo­vá Z. Ter­ri­to­rial sys­tem of anth­ro­po­ge­nic stress fac­tors in landscape-​ecological plan­ning 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, p. 181189 SAP Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG územ­ný sys­tém stre­so­vých fak­to­rov, kra­jin­no­eko­lo­gic­ké plá­no­va­nie článok

Mičie­ta Karol, Murín Gus­táv Wild plant spe­cies in prac­ti­cal use for bio­in­di­ca­ti­on of pol­lu­ted envi­ron­ment 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 193202 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia ENG bio­in­di­ká­cia, zne­čis­te­nie, muta­gé­ny, kar­ci­no­gé­ny, rast­li­ny, abor­ti­vi­ta peľo­vých zŕn, bio­in­di­ká­tor, zoznam indi­kač­ných dru­hov, bio­mon­to­ring, Ban­ská Štiav­ni­ca, dusík, olo­vo článok

Lubi­na Sta­ni­slav Inter­na­ti­onal con­fe­ren­ce Was­te water 951995 Bio­ló­gia Vol. 50, p. 268 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, fyzi­oló­gia, mik­ro­bi­oló­gia ENG odpa­do­vá voda člá­nok 0006 – 3088

Mičie­ta Karol, Murín Gus­táv Wild plant spe­cies in prac­ti­cal use for bio­in­di­ca­ti­on of pol­lu­ted envi­ron­ment 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 193202 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia ENG článok

Mičie­ta Karol, Murín Gus­táv Wild plant spe­cies in prac­ti­cal use for bio­in­di­ca­ti­on of pol­lu­ted envi­ron­ment 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 193202 SAP Bra­ti­sla­va bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia ENG článok

Maň­kov­ská Blan­ka Pol­lu­ti­on depo­si­ti­on types in Slo­va­kia 1991 Eko­ló­gia, Vol. 7, p. 291298 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG typy depo­zí­cie, zne­čis­te­nie článok

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Naše spo­leč­ná budouc­nost 1987 p. 126 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES krí­za, trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, nedos­tat­ky orga­ni­zač­nej štruk­tú­ry, oby­va­teľ­stvo, výži­va, dru­hy, eko­sys­té­my, ener­gia, prie­my­sel, vývoj osíd­le­nia, vývoj miest prí­ruč­ka 80853680702

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Medzi­ná­rod­ná spo­lu­prá­ca a inšti­tu­ci­onál­na refor­ma 1987 World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment: Naše spo­leč­ná budouc­nost, p. 2630 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES medzi­ná­rod­ná eko­no­mi­ka, spo­loč­né stat­ky, obhos­po­da­ro­va­nie, mier, bez­peč­nosť, život­né pro­stre­die, inšti­tu­ci­onál­ne zme­ny, práv­ne zme­ny prí­ruč­ka 80853680702

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Naše spo­leč­ná budouc­nost 1987 p. 126 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES krí­za, trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, nedos­tat­ky orga­ni­zač­nej štruk­tú­ry, oby­va­teľ­stvo, výži­va, dru­hy, eko­sys­té­my, ener­gia, prie­my­sel, vývoj osíd­le­nia, vývoj miest prí­ruč­ka 80853680702

Bav­con J., Druš­ke­vič B., Papeš D. Ger­mi­na­ti­on of seeds and cyto­ge­ne­tic ana­ly­sis of the spru­ce in dif­fe­ren­tly pol­lu­ted are­as of Slo­ve­nia 1992 Phy­ton Rakús­ko cyto­ge­ne­ti­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG smrek, zne­čis­te­nie, Slo­vin­sko, klí­če­nie, seme­no článok

De Ser­res F.J. Uti­li­za­ti­on of hig­her plant sys­tem as moni­tors of envi­ron­men­tal muta­gens 1978 Envi­ron­men­tal Health Per­spec­ti­ve­ness Vol. 27, p. 36 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, humán­na geoché­mia ENG vyš­šie rast­li­ny, moni­to­ring, envi­ron­men­tál­ne muta­gé­ny, indi­ká­tor článok

De Ser­res F.J. Hig­her plants as effec­ti­ve moni­tors of envi­ron­men­tal muta­gens 1992 Mutat. Res. No. 270, p. 16 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, humán­na geoché­mia ENG vyš­šie rast­li­ny, moni­to­ring, envi­ron­men­tál­ne muta­gé­ny, indi­ká­tor článok

Mičie­ta Karol Bio­in­di­ca­ti­on of muta­ge­nous effect of pol­lu­ted envi­ron­ment by means of hig­her plants 1990 Život­né pro­stre­die No. 24, p. 267270 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka SLO bio­in­di­ká­cia, muta­gén, zne­čis­te­nie pro­stre­dia, vyš­šie rast­li­ny článok

Mičie­ta Karol Local flo­ra in bio­in­di­ca­ti­on and geno­to­xic risk asses­ment in emis­si­on ter­ri­to­ries of indus­trial com­ple­xes 1993 Průmys­lo­vá toxi­ko­lo­gie No. 20, p. 2930 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, bota­ni­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia SLO fló­ra, risk asses­ment, emi­sie, prie­mys­lo­vý kom­plex, bio­in­di­ká­cia, geno­to­xi­ci­ta článok

Mar­ko J. (ed.) Moni­to­ring of envi­ron­ment 1993 MŽP SR Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, geno­to­xi­ko­ló­gia SLO moni­to­ring neznámy

Eliáš Pavol (ed.) Moni­to­ring of bio­ta 1993 SAV Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG moni­to­ring, bio­ta neznámy

Maň­kov­ská Blan­ka, Ste­in­nes Eiliv Mul­ti­va­ria­te ana­ly­sis of ele­ment data from need­les of Pinus syl­ves­tris L. and Picea abies (L.) Karst sam­ples used to moni­tor atmo­sp­he­ric depo­si­ti­on in area of alu­mi­nium plant 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 213223 SAP Bra­ti­sla­va nume­ric­ká eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, envi­ron­men­tál­na ché­mia ENG mul­ti­va­riač­ná ana­lý­za, Pinus syl­ves­tris, Picea abies, indi­ká­tor, moni­to­ring, depo­zí­cia hli­ní­ka, rast­lin­ná depo­zí­cia článok

World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment Medzi­ná­rod­ná spo­lu­prá­ca a inšti­tu­ci­onál­na refor­ma 1987 World Com­mis­si­on on Envi­ron­ment and Deve­lop­ment: Naše spo­leč­ná budouc­nost, p. 2630 Aca­de­mia Pra­ha envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES medzi­ná­rod­ná eko­no­mi­ka, spo­loč­né stat­ky, obhos­po­da­ro­va­nie, mier, bez­peč­nosť, život­né pro­stre­die, inšti­tu­ci­onál­ne zme­ny, práv­ne zme­ny prí­ruč­ka 80853680702

Grun­da B. Met­hod of deter­mi­na­ti­on of cel­lu­lo­se decom­po­si­ti­on in forest soils 1967 Les­nic­ký časo­pis Vol. 13, p. 807813 Pra­ha mik­ro­bi­oló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES deter­mi­ná­cia roz­kla­du celu­ló­zy, les­ná pôda článok

Levitt J. Res­pon­ses of plants to envi­ron­men­tal stres­ses Vol. 1 Chil­ling, fre­e­zing and high tem­pe­ra­tu­res stres­ses 1980 Aca­de­mic Pre­ss, New York New York 2 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia rast­lín ENG mráz, chlad, vyso­ká tep­lo­ta, envi­ron­men­tál­ny stres neznámy

Slo­vák Mir­ko, Kazi­mí­ro­vá Mária, Gal­lo Ján, Huč­ko­vá Ali­ca Hea­vy metals and flu­ori­ne influ­en­ce on arylp­ho­rin synt­he­sis in the cab­ba­ge moth (Mames­tra bras­si­cae, Lepi­dop­te­ra, Noc­tu­idae) 1995 Bio­ló­gia, Vol. 50, p. 501506 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG ťaž­ké kovy, vplyv flu­orí­nu na syn­té­zu aryl­fo­rí­nu, Mames­tra bras­si­cae, Lepi­dop­te­ra, Noc­tu­idae, pro­te­íno­vá záso­ba, Cd, Cu, Pb, F člá­nok 0006 – 3088

Hare L. Aqu­atic insects and tra­ce metals. Bio­avai­la­bi­li­ty, bio­ac­cu­mu­la­ti­on, and toxi­ci­ty 1992 Cri­ti­cal Review of Toxi­co­lo­gy Vol. 22, p. 327369 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, toxi­ko­ló­gia ENG vod­ný hmyz, sto­po­vé kovy, bio­aku­mu­lá­cia, toxi­ci­ta, bio­lo­gic­ká dostup­nosť článok

Med­veď Jozef Ako ďalej NPR Paríž­ske močia­re ? 1997 Vtá­čie sprá­vy, Vol. 4, No. 1, p. 6 SOVS Vra­nov nad Top­ľou envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, orni­to­ló­gia SLO prí­rod­ná rezer­vá­cia, Paríž­ske močia­re, CHKO Ponit­rie článok

Kri­žo­ven­ský Peter Jar­né prí­le­ty 1997 Vtá­čie sprá­vy, Vol. 4, No. 1, p. 11 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Cico­nia alba, Cico­nia nig­ra článok

Hora Jan, Kaňuch Pavol a kol. Ochra­na a výzkum ptac­tva v Čes­ko­slo­ven­sku 19901991 1992 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, ČÚOP, Čes­ká spo­leč­nost orni­to­lo­gic­ká, Slo­ven­ská orni­to­lo­gic­ká spo­loč­nosť Pra­ha orni­to­ló­gia, bib­li­o­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Aves zborník

Bür­ger Petr Avi­fau­na Šuma­vy – Sou­čas­ný stav a per­spek­ti­vy 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 2227 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Šuma­va, Aves zborník

Pavel­ka Jan Význam­né pta­čí úze­mí CHKO Bes­ky­dy 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 9198 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES les­né hos­po­dá­re­nie, CHKO Bes­ky­dy, význam­né vtá­čie úze­mie, zme­na dru­ho­vej sklad­by lesa, zme­na veko­vej štruk­tú­ry, nad­mer­ný stav zve­ri, ruše­nie, vplyv poľ­no­hos­po­dár­stva, vplyv prie­mys­lu, rekre­ácia, vod­né nádr­že, vod­né toky, Aves zborník

Pojer Fran­ti­šek Chrá­něná kra­jin­ná oblat a bio­sfé­ric­ká rezer­va­ce Kři­vok­lát­sko – význam­né pta­čí úze­mí 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 106108 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Aves, CHKO Kři­vok­lát­sko, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia zborník

Daro­lo­vá Alž­be­ta Prob­le­ma­ti­ka ochra­ny význam­né­ho vtá­čie­ho úze­mia Záho­rie 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 109114 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Záho­rie, absen­cia hniez­de­nia, hno­je­nie lúk, kose­nie lúk, Nume­nius arqu­ata, rybá­ri, Aves zborník

Kaňuch Pavol Význam­né vtá­čie úze­mie Slan­ské vrchy – súčas­ný stav a per­spek­tí­vy ochra­ny 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 144149 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Slan­ské vrchy, Aves zborník

Pače­nov­ský Samu­el Hrhov­ské a Chým­ske ryb­ní­ky – význam­né loka­li­ty pre vod­né vtác­tvo v Košic­kej kot­li­ne 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 156164 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Hrhov­ké ryb­ní­ky, Chým­ske ryb­ní­ky, Aves, Košic­ká kot­li­na, zborník

Brtek Ľubo­mír Cicav­ce a člo­vek 1996 Brtek Ľubo­mír: Vybra­né kapi­to­ly z eko­ló­gie cicav­cov, p. 164171 PRIF UK Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO člo­vek – cicav­ce, epi­zo­otie, cho­ro­by, zoonó­za, klčo­va­nie pra­le­sa, násled­ky vymknu­tia z eko­lo­gic­kej izo­lá­cie skrip­tá 8085697351

Pea­se C.M., Fowler N.L. A sys­te­ma­tic app­ro­ach to some aspects of con­ser­va­ti­on bio­lo­gy 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 5, p. 13111329 ESA Was­hing­ton kon­zer­vač­ná bio­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG sys­te­ma­tic­ký prí­stup, aspek­ty kon­zer­vač­nej bio­ló­gie článok

Thom­pson J.N. Eva­lu­ating the dyna­mics of coevo­lu­ti­on among geog­rap­hi­cal­ly struc­tu­red popu­la­ti­ons 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 6, p. 16191623 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG hod­no­te­nie, dyna­mi­ka koevo­lú­cie popu­lá­cií, geo­gra­fic­ky štruk­tu­ro­va­né popu­lá­cie článok

Delph L.F., Johann­son M.H., Step­hen­son A.G. How envi­ron­men­tal fac­tors affect pol­len per­for­man­ce. Eco­lo­gi­cal and evo­lu­ti­ona­ry per­spec­ti­ves 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 6, p. 16321639 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, evo­luč­ná bio­ló­gia, eko­ló­gia rast­lín, eko­ló­gia ENG envi­ron­men­tál­ny fak­tor, klí­či­vosť semien článok

Roden­hou­se N.L., Sher­ry T.W., Hol­mes R.T. Site-​dependent regu­la­ti­on of popu­la­ti­on size. A new synt­he­sis 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 7, p. 20252042 ESA Was­hing­ton sta­no­višt­ná eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG regu­lá­cia sta­no­viš­ťa, regu­lá­cia veľ­kos­ti popu­lá­cie článok

Rob­les M.D., Bur­ke I.C. Legu­me, grass, and Con­ser­va­ti­on Reser­ve Prog­ram effects on soil orga­nic mat­ter reco­ve­ry 1997 Eco­lo­gi­cal App­li­ca­ti­ons Vol. 7, No. 2, p. 345357 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pedo­ló­gia ENG Con­ser­va­ti­on Reser­ve Prog­ram, pôd­na orga­nic­ká hmo­ta, obno­va orga­nic­kej hmo­ty, trá­va, struk člá­nok 1051 – 0761

Dale V.H. The relia­ti­ons­hip bet­we­en land-​use chan­ge and cli­ma­te chan­ge 1997 Eco­lo­gi­cal App­li­ca­ti­ons Vol. 7, No. 3, p. 753769 ESA Was­hing­ton envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zme­na využi­tia zeme, kli­ma­tic­ká zme­na člá­nok 1051 – 0761

Stohlg­ren T.J., Chong G.W., Kalk­han M.A., Schell L.D. Mul­tis­ca­le sam­pling of plant diver­si­ty. Effects of mini­mum map­ping unit size 1997 Eco­lo­gi­cal App­li­ca­ti­ons Vol. 7, No. 3, p. 10541063 ESA Was­hing­ton geobo­ta­ni­ka, bota­ni­ka, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG výskum rast­lin­nej diver­zi­ty, mini­mál­na mapo­va­cia jed­not­ka člá­nok 1051 – 0761

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Ochra­na bio­di­ver­zi­ty v kon­tex­te medzi­ná­rod­nej spo­lu­prá­ce pri ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 815 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO medzi­ná­rod­né práv­ne nor­my, hos­po­dár­sky význam­né dru­hy, juris­dik­cia, regi­onál­ne práv­ne nor­my, glo­bál­ne stra­té­gie a doku­men­ty, WCS – World Con­ser­va­ti­on Stra­te­gy, Sve­to­vá char­ta ochra­ny prí­ro­dy – WCC, rezo­lú­cia Val­né­ho zhro­maž­de­nia OSN, Our com­mon futu­re skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Ochra­na bio­di­ver­zi­ty v kon­tex­te medzi­ná­rod­nej spo­lu­prá­ce pri ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 1519 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Caring for the Earth, Agen­da 21, Glo­bal Bio­di­ver­si­ty Stra­te­gy skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te a ostat­né medzi­ná­rod­né doho­vo­ry 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 1941 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO UNCED 92, Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te, Národ­ná stra­té­gia ochra­ny bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, Zmlu­va o Antar­ktí­de, Doho­vor o ochra­ne antar­ktic­kých mor­ských živých zdro­joch, Ram­sar­ská kon­ven­cia, Worl Heri­ta­ge, CITES, Bonn­ská kon­ven­cia skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Medzi­ná­rod­né doho­vo­ry 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 4144 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Doho­vor o ochra­ne neto­pie­rov v Euró­pe, Bern­ská kon­ven­cia, Doho­vor o spo­lu­prá­cie pri ochra­ne a trva­lom využí­va­ní Duna­ja, Doho­vor o ochra­ne povo­dia Duna­ja skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Medzi­vlád­ne orga­ni­zá­cie s celo­sve­to­vou pôsob­nos­ťou na ochra­nu bio­di­ver­zi­ty 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 4550 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO OSN, Prog­ram OSN pre roz­voj, UNDP, UNEP, Európ­ska hos­po­dár­ska komi­sia – ECE, FAO, UNESCO, komi­sia pre trva­lo udr­ža­teľ­ný roz­voj, MaB, GEF, Pro­jekt ochra­ny bio­di­ver­zi­ty na Slo­ven­sku, SCOPE, Sve­ová prie­my­sel­ná rada pre život­né pro­stre­die – WICE skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Medzi­vlád­ne orga­ni­zá­cie s celo­sve­to­vou pôsob­nos­ťou na ochra­nu bio­di­ver­zi­ty 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 50 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Sve­to­vá rada pre bio­sfé­ru – WCB skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Európ­ske regi­onál­ne ini­cia­tí­vy v ochra­ne bio­di­ver­zi­ty 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 5054 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Rada Euró­py, Európ­ska sieť bio­ge­ne­tic­kých rezer­vá­cií, The Euro­pe­an Dip­lo­ma, Natu­ro­pa, Envi­ron­ment for the Euro­pe, Envi­ron­men­tál­ny akč­ný prog­ram pre stred­nú a východ­nú Euró­pu (CEE-​EAP), The Pan-​European Bio­lo­gi­cal and Lands­ca­pe Diver­si­ty Stra­te­gy skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Európ­ske regi­onál­ne ini­cia­tí­vy v ochra­ne bio­di­ver­zi­ty 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 5462 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Európ­ska únia, PHARE, EECONET, NECONET, Ini­tia­ti­ve Eco­lo­gi­cal bricks for Our Com­mon Hou­se (IEB), Minis­ter­ské kon­fe­ren­cie o ochra­ne lesov v Euró­pe skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Mimo­vlád­ne orga­ni­zá­cie 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 6267 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO NGO, IUCN, IBA, WWF, Cen­tral and East Euro­pe­an Wor­king Group for the Enhan­ce­ment of Bio­di­ver­si­ty (CEE WEB), Európ­ske stre­dis­ko ochra­ny prí­ro­dy (ECNC), Euro­parc (FNNPE), Euro­si­te skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Zapo­je­nie Slo­ven­skej repub­li­ky do medzi­ná­rod­nej spo­lu­prá­ce pri ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia 1997 Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter: Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty, p. 6781 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO štát­ne envi­ron­men­tál­na poli­ti­ka, medzi­ná­rod­né doho­vo­ry k 1.7.1995, národ­ný envi­ron­men­tál­ny ekč­ný prog­ram, Envi­ron­men­tál­ny prog­ram pre povo­die Duna­ja (DEP), Stra­te­gic­ký akč­ný plán (SEP), Národ­ný akč­ný plán (NAP), Aso­ciač­ná doho­da, skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty 1997 p. 83184 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Doho­vor o bio­lo­gic­kej diver­zi­te, Zmlu­va o Antarj­tí­de, Ram­sar­ská kon­ven­cia, World Heri­ta­ge, CITES, Bern­ská kon­ven­cia, Bonn­ská kon­ven­cia, Doho­da o ochra­ne neto­pie­rov, Doho­da o spo­lu­prá­ci pri trva­lom využí­va­ní Duna­ja skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Šíbl Jaro­mír, Guzi­ová Zuza­na, Stra­ka Peter Ochra­na bio­di­ver­zi­ty. Medzi­ná­rod­né aspek­ty 1997 p. 185190 AP, Patocs Atti­la Bra­ti­sla­va 1 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­so­zo­ló­gia SLO Dru­há kon­fe­ren­cia minis­trov o ochra­ne lesov Hel­sin­ki 16. – 17. jún 1993 skrip­tá 80 – 967720-​4‑X

Feke­te Š., Láng A. Povo­deň na čs-​maďarskom úse­ku Duna­ja v roku 1965 a jej ochra­nár­ske dôsled­ky 1967 Čes­ko­slo­ven­ská ochra­na prí­ro­dy No. 5, p. 1132 envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO povo­deň 1965, Dunaj článok

Use Facebook to Comment on this Post