2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Doliny, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Typ krajiny

Manínska tiesňava

Hits: 3463

Manín­ska úži­na zís­ka­la zákon­nú ochra­nu v roku 1967. Od roku 1994 nesie pome­no­va­nie Manín­ska ties­ňa­va ako národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia. Vznik­la epi­ge­ne­tic­ky zare­zá­va­ním Manín­ske­ho poto­ka do vápen­co­vé­ho bra­la. Vznik­la hlbo­ká a úzka ties­ňa­va (Jozef Cyp­rich). Postup­né zare­zá­va­nie Manín­ske­ho poto­ka roz­de­li­lo manín­ske brad­lo na Veľ­ký a Malý Manín. Úze­mie for­mo­va­li flu­vi­ok­ra­so­vé pro­ce­sy, vďa­ka kto­rým tu vznik­li rôz­ne for­my pod­zem­né­ho aj povr­cho­vé­ho kra­su. Na úbo­čiach Maní­nov je zdo­ku­men­to­va­ných 40 jas­kýň (Infor­mač­ná tabu­ľa). Víri­vý pohyb väč­ších skal­ných úlom­kov obru­so­val v ste­nách krút­ňa­vo­vé kot­ly a obrie hrn­ce, z kto­rých naj­mo­hut­nej­šie sú v prvých vrá­tach. Vzni­ka­li skal­né útva­ry, kto­ré nesú dnes tie­to náz­vy: Kača­cia ska­la, Veža nad úži­nou, Tisia veža, Dra­čí hre­beň, Jaš­te­ri­čí hre­beň, Slneč­né ste­ny s Líš­čím kulo­á­rom, Manín­ska stráž, Stra­te­né veže, Ska­la nad Roz­práv­ko­vou lúč­kou, Ostrá, Posled­ná. Puk­li­ny v ska­lách Maní­nov hlbo­ké až 16 met­rov vytvo­ri­li mno­hé jas­ky­ne. Na seve­ro­zá­pad­nom úpä­tí vyvie­ra nie­koľ­ko mine­rál­nych pra­me­ňov. Je najuž­šou ties­ňa­vou na Slo­ven­sku, cez kto­rú bola vybu­do­va­ná ces­ta. V roku 1988 bol vybu­do­va­ný náuč­ný chod­ník Manín­skou a Kos­to­lec­kou ties­ňa­vou, na 17tich kilo­met­roch má 18 zastá­vok (Jozef Cyp­rich). Ties­ňa­va je nece­lý kilo­me­ter dlhá a na nie­kto­rých mies­tach veľ­mi úzka. Najuž­šie mies­to bolo v minu­los­ti pre vozy nepre­jazd­né. V roku 1933 bola odstre­le­ná časť bra­la a bola vybu­do­va­ná asfalt­ka (Paj­ger).

Vlh­ká mik­ro­klí­ma vyso­kých skal­ných stien umož­ňu­je výskyt hor­ských dru­hov rast­lín a živo­čí­chov v malej nad­mor­skej výš­ke (Infor­mač­ná tabu­ľa). Skal­né ste­ny sú mies­ta­mi 400 met­rov vyso­ké. Zo str­mých sva­hov je dno doli­ny čas­to zasy­pá­va­né sne­ho­vý­mi laví­na­mi. Sneh sa v tônis­tých polo­hách poma­ly topí, nie­ke­dy vydr­ží až do mája (pxcen​trumpb​.sk). Ras­tie tu napr. Pul­sa­til­la sla­vi­ca, Pri­mu­la auri­cu­la sub­sp. hun­ga­ri­ca, Auri­nia saxa­ti­lis, Aster alpi­nus, Diant­hus pra­e­cox, Jovi­bar­ba glo­bi­fe­ra sub­sp. hir­ta, Cor­tu­sa matt­hi­oli, Aco­ni­tum fir­mus sub­sp. mora­vi­cum, Oph­rys holu­by­ana, Phyl­li­tis sco­lo­pen­drium. Z fau­ny je tu zastú­pe­ný napr.: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Bubo bubo, Coro­ne­la aus­tria­ca (Jozef Cyp­rich). Vlád­nu tu rôz­ne mik­ro­kli­ma­tic­ké pod­mien­ky – výsl­n­né sta­no­viš­tia posky­tu­jú bio­top pre tep­lo­mil­né dru­hy. Vlh­ké tie­nis­té mies­ta sú zasa pries­to­rom pre hor­ské chlad­no­mil­nej­šie dru­hy (manin​.sk).


The Manín­ska Gor­ge gai­ned legal pro­tec­ti­on in 1967 and has been desig­na­ted as the Manín­ska Ties­ňa­va Nati­onal Natu­re Reser­ve sin­ce 1994. It for­med through the epi­ge­ne­tic cut­ting of the Manín­sky Cre­ek into the limes­to­ne gate. This pro­cess gave rise to a deep and nar­row gor­ge (Jozef Cyp­rich). The gra­du­al inci­si­on of the Manín­sky Cre­ek divi­ded the Manín­sky Gate into Big and Small Manín. The ter­ri­to­ry was sha­ped by flu­vi­okarst pro­ces­ses, cre­a­ting vari­ous forms of under­ground and sur­fa­ce karst. The­re are docu­men­ted 40 caves on the slo­pes of Manín (Infor­ma­ti­on board). The swir­ling move­ment of lar­ger rock frag­ments polis­hed the walls, cre­a­ting eddy kett­les and giant pots, of which the most mas­si­ve are found in the first gates. Rock for­ma­ti­ons with names like Kača­cia ska­la, Veža nad úži­nou, Tisia veža, Dra­čí hre­beň, Jaš­te­ri­čí hre­beň, Slneč­né ste­ny s Líš­čím kulo­á­rom, Manín­ska stráž, Stra­te­né veže, Ska­la nad Roz­práv­ko­vou lúč­kou, Ostrá, Posled­ná were for­med. The cracks in the rocks of Manín, up to 16 meters deep, gave rise to many caves. Seve­ral mine­ral springs emer­ge on the nort­hwest slo­pe. It is the nar­ro­west gor­ge in Slo­va­kia, tra­ver­sed by a road. In 1988, an edu­ca­ti­onal trail was built through Manín­ská and Kos­to­lec­ká Ties­ňa­va, cove­ring 17 kilo­me­ters with 18 stops (Jozef Cyp­rich). The gor­ge is less than a kilo­me­ter long and very nar­row at some points. In the past, the nar­ro­west sec­ti­on was impas­sab­le for vehic­les. In 1933, a por­ti­on of the gate was blas­ted, and an asp­halt road was cons­truc­ted (Paj­ger).

The moist mic­roc­li­ma­te of the tall rock walls allo­ws for the pre­sen­ce of moun­tain plant and ani­mal spe­cies at a low ele­va­ti­on (Infor­ma­ti­on board). The roc­ky walls reach heights of up to 400 meters. The val­ley flo­or is often cove­red by snow ava­lan­ches from ste­ep slo­pes. Snow in sha­ded are­as slo­wly melts, some­ti­mes las­ting until May (pxcen​trumpb​.sk). Plant spe­cies inc­lu­de Pul­sa­til­la sla­vi­ca, Pri­mu­la auri­cu­la sub­sp. hun­ga­ri­ca, Auri­nia saxa­ti­lis, Aster alpi­nus, Diant­hus pra­e­cox, Jovi­bar­ba glo­bi­fe­ra sub­sp. hir­ta, Cor­tu­sa matt­hi­oli, Aco­ni­tum fir­mus sub­sp. mora­vi­cum, Oph­rys holu­by­ana, Phyl­li­tis sco­lo­pen­drium. Fau­na inc­lu­des spe­cies such as Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Bubo bubo, Coro­ne­la aus­tria­ca (Jozef Cyp­rich). Vari­ous mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons pre­vail here – sun­ny sites pro­vi­de a habi­tat for ther­mop­hi­lic spe­cies, whi­le moist sha­ded are­as offer spa­ce for moun­tain cold-​tolerant spe­cies (manin​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina, Vodopády

Lúčanský vodopád

Hits: 1819

V obci Lúč­ky, v kto­rej sa Lúčan­ský vodo­pád nachá­dza, sú kúpe­le.

V stre­de obce Lúč­ky (obec​luc​ky​.sk), na úpä­tí Veľ­ké­ho Cho­ča (Ota­kar Bran­dos), sa nachá­dza 13 met­rov vyso­ký kas­ká­do­vý vodo­pád Lúčan­ky, pada­jú­ci z okra­ja tra­ver­tí­no­vej tera­sy (obec​luc​ky​.sk). Je najp­rí­stup­nej­ším slo­ven­ský vodo­pá­dom. Pod vodo­pá­dom je men­šie jazier­ko. Naj­mo­hut­nej­ší je na jar, keď sa topí v horách topí sneh a po väč­ších daž­ďoch (Ján Urda). Je to prí­rod­ný uni­kát, podob­né vodo­pá­dy sú väč­ši­nou situ­ova­né vyso­ko v horách, ďale­ko od ľud­ských obyd­lí. Vodo­pád vďa­ka tep­lým pra­me­ňom nikdy neza­mŕ­za. Je od roku 1974 národ­nou prí­rod­nou pamiat­kou. Boli tu náj­de­né vzác­ne pale­on­to­lo­gic­ké a arche­olo­gic­ké nále­zy (obec​luc​ky​.sk).


In the vil­la­ge of Lúč­ky, whe­re the Lúčan­ský water­fall is loca­ted, the­re are ther­mal baths.

In the cen­ter of Lúč­ky vil­la­ge (obec​luc​ky​.sk), at the foot­hills of Veľ­ký Choč (Ota­kar Bran­dos), stands the 13-​meter-​high cas­ca­ding water­fall Lúčan­ky, cas­ca­ding from the edge of a tra­ver­ti­ne ter­ra­ce (obec​luc​ky​.sk). It is the most acces­sib­le water­fall in Slo­va­kia. Below the water­fall, the­re is a small pond. The water­fall is most power­ful in spring when the snow melts in the moun­tains and after hea­vy rains (Ján Urda). It is a natu­ral rari­ty, as simi­lar water­falls are usu­al­ly situ­ated high in the moun­tains, far from human sett­le­ments. Thanks to warm springs, the water­fall never fre­e­zes. Sin­ce 1974, it has been a nati­onal natu­ral monu­ment. Rare pale­on­to­lo­gi­cal and archa­e­olo­gi­cal finds have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty (obec​luc​ky​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Senec

Hits: 3347

Senec je men­šie mes­to neďa­le­ko od Bra­ti­sla­vy, ale aj od Trna­vy na juho­zá­pad­nom Slo­ven­sku.

Maďar­ské pome­no­va­nie pre Senec je Szenc, nemec­ké Wart­berg. Jeho roz­lo­ha je tak­mer 39 km2, na kto­rých žije tak­mer 17 000 oby­va­te­ľov. Zná­me sú Slneč­né jaze­rá (Senec­ké jaze­rá), kto­ré sú význam­nou rekre­ač­nou des­ti­ná­ci­ou Slo­ven­ska. Are­ál vzni­kol v medzi­voj­no­vom obdo­bí. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1252, kde sa Senec spo­mí­na ako Zemch. 13. sto­ro­čí bol Senec pod vply­vom nemec­kej kolo­ni­zá­cie. Nemci si udr­ža­li svo­je vedú­ce posta­ve­nie do kon­ca stre­do­ve­ku. Od roku 1439 sa Senec spo­mí­na ako oppi­dum – mes­teč­ko. V roku 1663 napad­li mes­to Tur­ci. V roku 1715 žilo v Sen­ci asi 1032 oby­va­te­ľov, v roku 1869 2837. V roku 1763 bolo v Sen­ci zeme­tra­se­nie, v roku 1775 zasiah­la mes­to povo­deň. Od decem­bra 1850 je v pre­vádz­ke želez­nič­né spo­je­nie Štú­ro­vo – Bra­ti­sla­va. Medzi prvou a dru­hou sve­to­vou voj­nou doš­lo vyvlast­ne­niu majet­ku Ester­há­zi­ov­cov a k ich pri­de­le­niu kolo­nis­tom z Ora­vy, Kysúc a Mora­vy. Vďa­ka repat­riá­cii po 2. sve­to­vej voj­ne doš­lo, okrem iné­ho, k prí­cho­du tak­mer tisíc Slo­vá­kov do Sen­ca. V mes­te od kon­ca stre­do­ve­ku malo veľ­mi sil­né zastú­pe­nie maďar­ské oby­va­teľ­stvo. Dnes tvo­ria cca 22 % (Wiki​pe​dia​.sk).

V lete sa koná v Sen­ci via­ce­ro pra­vi­del­ných podu­ja­tí: Senec­ké leto, Veľ­ký let­ný kar­ne­val, Troj­k­rá­ľo­vé zim­né plá­va­nie, Záchra­nár­sky Medzi­ná­rod­ný deň detí, Potá­pačs­ký kar­ne­val. Osob­nos­ti mes­ta: spi­so­va­teľ Albert Mol­nár Senc­zi, fut­ba­lis­ta Ján Pop­lu­hár (Wiki​pe​dia​.sk).


Senec is a smal­ler town near Bra­ti­sla­va and also Trna­va in sout­hwes­tern Slovakia.

The Hun­ga­rian name for Senec is Szenc, and in Ger­man, it is cal­led Wart­berg. It covers an area of almost 39 km², with a popu­la­ti­on of near­ly 17,000 inha­bi­tants. The Sun Lakes (Senec­ké jaze­rá) are well-​known and ser­ve as a sig­ni­fi­cant rec­re­a­ti­onal des­ti­na­ti­on in Slo­va­kia. The area was estab­lis­hed during the inter­war peri­od. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1252, whe­re Senec is refer­red to as Zemch. In the 13th cen­tu­ry, Senec was under the influ­en­ce of Ger­man colo­ni­za­ti­on, main­tai­ning its lea­ding posi­ti­on until the end of the Midd­le Ages. Sin­ce 1439, Senec has been refer­red to as an oppi­dum – a small town. In 1663, the town was attac­ked by the Turks. In 1715, around 1032 inha­bi­tants lived in Senec, and by 1869, the num­ber inc­re­a­sed to 2837. In 1763, an eart­hqu­ake struck Senec, and in 1775, the town was hit by a flo­od. Sin­ce Decem­ber 1850, the­re has been a rai­lway con­nec­ti­on bet­we­en Štú­ro­vo and Bra­ti­sla­va. Bet­we­en the two World Wars, the pro­per­ty of the Ester­há­zy fami­ly was con­fis­ca­ted and assig­ned to sett­lers from Ora­va, Kysú­ce, and Mora­via. Due to repat­ria­ti­on after World War II, near­ly a thou­sand Slo­vaks arri­ved in Senec. The town has had a strong repre­sen­ta­ti­on of the Hun­ga­rian popu­la­ti­on sin­ce the end of the Midd­le Ages, cons­ti­tu­ting app­ro­xi­ma­te­ly 22% today.

During the sum­mer, Senec hosts vari­ous regu­lar events, inc­lu­ding Senec Sum­mer, the Grand Sum­mer Car­ni­val, Three Kings Win­ter Swim­ming, Inter­na­ti­onal Chil­dre­n’s Res­cu­er Day, and the Dive­r’s Car­ni­val. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de wri­ter Albert Mol­nár Senc­zi and foot­bal­ler Ján Pop­lu­hár. (Sour­ce: Wiki​pe​dia​.sk)


Szenc egy kisebb város Szlo­vá­kia dél­ny­uga­ti rés­zén, közel Bra­ti­sla­vá­hoz és Trnavához.

Szenc magy­ar neve Szenc, német neve pedig Wart­berg. Majd­nem 39 km² terüle­ten, közel 17 000 lakos él. Ismer­tek a Napfény-​tavak (Senec­ké jaze­rá), mely­ek fon­tos rekre­áci­ós cél­pont­ként szol­gál­nak Szlo­vá­kiá­ban. A terület az első világ­há­bo­rú utá­ni idős­zak­ban jött lét­re. Az első írá­sos emlí­tés 1252-​ből szár­ma­zik, ami­kor Szen­cet Zemch-​ként emlí­tik. A 13. szá­zad­ban Szenc a német tele­pe­sek befo­ly­á­sa alatt állt, ame­ly veze­tő pozí­ci­ó­ját a közép­kor végé­ig meg­tar­tot­ta. 1439 óta Szenc oppi­dum­ként, azaz kis­vá­ros­ként sze­re­pel. 1663-​ban a várost a törökök meg­tá­mad­ták. 1715-​ben Szenc lakos­sá­ga körül­be­lül 1032 fő volt, 1869-​ben pedig már 2837 fő. 1763-​ban Szen­cen föl­dren­gés tör­tént, 1775-​ben pedig az árvíz súj­tot­ta a várost. 1850 decem­be­ré­től van vasú­ti kapc­so­lat Štú­ro­vo és Pozso­ny között. Az első és a máso­dik világ­há­bo­rú között az Ester­há­zy csa­lád vagy­o­nát elko­boz­ták, és az Ora­va, Kysú­ce és Mora­va terüle­té­ről érke­ző tele­pe­sek­nek ítél­ték oda. A máso­dik világ­há­bo­rú utá­ni repat­riá­ció miatt majd­nem ezer szlo­vák érke­zett Szenc­re. A város­nak erős magy­ar lakos­sá­ga volt a közép­kor végé­től, ma körül­be­lül 22%-os ará­ny­ban képviseltetik.

Nyá­ron Szenc szá­mos rends­ze­res ese­mé­ny­nek ad ott­hont, köz­tük a Senec­ké leto (Szen­ci Nyár), a Nagy Nyá­ri Kar­ne­vál, a Három­ki­rá­lyi téli úszás, a Nemzet­közi Gyer­mek­men­tő Nap és a Búvár­ko­dó Kar­ne­vál. A város neves sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik az író Albert Mol­nár Senc­zi és a lab­da­rú­gó Ján Pop­lu­hár. (For­rás: Wiki​pe​dia​.sk)


Senec je man­ji grad neda­le­ko od Bra­ti­sla­ve, ali i od Trna­ve na jugo­za­pa­du Slovačke.

Mađar­ski naziv za Senec je Szenc, a nemač­ki Wart­berg. Nje­go­va povr­ši­na je goto­vo 39 km², na kojoj živi sko­ro 17 000 sta­nov­ni­ka. Pozna­ta su Sun­ča­na jeze­ra (Senec­ké jaze­rá), koja su zna­čaj­na rekre­a­tiv­na des­ti­na­ci­ja Slo­vač­ke. Ovaj kom­pleks nastao je izme­đu dva svet­ska rata. Prvi pisa­ni spo­men dati­ra iz 1252. godi­ne, kada se Senec pomin­je kao Zemch. Tokom 13. veka, Senec je bio pod uti­ca­jem nemač­ke kolo­ni­za­ci­je, a Nemci su zadr­ža­li svoj vode­ći polo­žaj do kra­ja sredn­jeg veka. Od 1439. godi­ne Senec se spo­min­je kao oppi­dum – grad. Godi­ne 1663, grad je napao Osman­ski car. Godi­ne 1715, Senec je imao oko 1032 sta­nov­ni­ka, a 1869. godi­ne 2837. Godi­ne 1763. Senec je pogo­dio zeml­jot­res, a 1775. grad je zahva­ti­la popla­va. Od decem­bra 1850. godi­ne posto­ji želez­nič­ka veza Štú­ro­vo – Bra­ti­sla­va. Izme­đu Prvog i Dru­gog svet­skog rata doš­lo je do odu­zi­man­ja imo­vi­ne Ester­há­zi­ja i dodel­ji­van­ja dosel­je­ni­ci­ma iz Ora, Kišu­ca i Mora­ve. Zbog repat­ri­ja­ci­je posle Dru­gog svet­skog rata, doš­lo je, izme­đu osta­log, do dolas­ka sko­ro hil­ja­du Slo­va­ka u Senec. Grad je od kra­ja sredn­jeg veka imao snaž­no mađar­sko pred­stavl­jan­je. Danas čine oko 22% sta­nov­ni­štva (Wiki​pe​dia​.sk).

Tokom leta, u Sen­cu se odr­ža­va neko­li­ko redov­nih doga­đan­ja, ukl­ju­ču­ju­ći Senec Sum­mer, Veli­ki letn­ji kar­ne­val, Zim­sko pli­van­je Tro­j­i­ce kral­je­va, Među­na­rod­ni dan spa­ša­van­ja dece, i Pod­vod­ni kar­ne­val. Lič­nos­ti gra­da ukl­ju­ču­ju pis­ca Alber­ta Mol­ná­ra Senc­zi­ja i fud­ba­le­ra Jána Pop­lu­há­ra (Wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Hrady, Kaštiely, Kostoly, Neživé, Považské, Stavby, Stavby, Umenie

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

Hits: 3819

Park minia­túr – Matú­šo­vo krá­ľov­stvo Podo­lí je uni­kát­na ukáž­ka šikov­nos­ti, kul­tú­ry a hrdos­ti ľud­skej mys­le. Na Slo­ven­sku bolo v minu­los­ti oko­lo 150 hra­dov a zám­kov. Okrem nich množ­stvo zám­kov, kaš­tie­ľov a podob­ných sta­vieb. Osud ku mno­hým z nich nebol prá­ve milo­srd­ný. Aj pre­to je veľ­mi cen­ná myš­lien­ka tvor­by mode­lov, kto­rú zre­a­li­zo­val pán Juraj Hlat­ký. Zmen­še­ni­ny zhru­ba 50-​tich hra­dov a zám­kov, kaš­tie­ľov a kos­to­lí­kov v mier­ke 1:501:25 sa v Podo­lí nachá­dza­jú v Matú­šo­vom krá­ľov­stve. Pre­čo Matú­šo­ve krá­ľov­stvo? Pán Hlat­ký si zau­mie­nil rea­li­zo­vať minia­tú­ry západ­nej čas­ti Slo­ven­ska, kto­ré na pre­lo­me 1314. sto­ro­čia pat­ri­lo páno­vi Váhu a Tatier”, Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Cie­ľom pána Hlat­ké­ho je zho­to­viť 80100 objek­tov. Mno­hé pôvod­né hra­dy dnes pozná­me už len ako zrú­ca­ni­ny, viac či menej pozna­če­né svo­jím osu­dom. Vďa­ka usi­lov­nos­ti a túž­be auto­ra bol tým­to sved­kom našej minu­los­ti vdýc­hnu­tý opäť život. Nie­kto­ré slo­ven­ské hra­dy a zám­ky sú aj dnes v dob­rom sta­ve, avšak v Podo­lí mno­hé z nich našli svo­ju zašlú slá­vu. Autor pro­jek­tu zmen­še­nín vytvo­ril väč­ši­nu rekon­štruk­cií pod­ľa podo­by z obdo­bia oko­lo roku 1700. Dobo­vé rekon­štruk­cie sú uni­kát­nou myš­lien­kou, pred­sta­vu­jú cen­né die­lo, kto­ré je hod­né pozor­nos­ti nás všet­kých. Napo­kon sved­čí o tom aj náv­štev­nosť par­ku. Polo­vi­ca náv­štev­ní­kov je z Čes­kej repub­li­ky, mno­ho ďal­ších sem pri­chá­dza aj z exo­tic­kých kra­jín ako je napr. Nový Zéland (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Len nás Slo­vá­kov zrej­me naša kul­tú­ra a his­tó­ria zau­jí­ma poskrom­ne. Minia­tú­ry v Podo­lí majú poten­ciál napo­môcť našej fan­tá­zii. Nie kaž­dý si vie pred­sta­viť, ako moh­li hra­dy vyze­rať v minu­los­ti, v prí­pa­de že dnes sú z nich už len ruiny. Som pre­sved­če­ný o tom, že veľa náv­štev­ní­kov prek­va­pí, aké boli v minu­los­ti naše hra­dy krás­ne a veľa­krát aj mohut­né. Veď napo­kon, hra­dy zohrá­va­li do kon­ca stre­do­ve­ku veľ­kú stra­te­gic­kú úlo­hu. Model hra­du nevzni­ká ľah­ko. Tvor­ba začí­na od výkre­so­vej doku­men­tá­cie, ak je prav­da­že dostup­ná. To isté pla­tí o dobo­vých foto­gra­fiách, maľ­bách, nák­re­soch a iných pod­kla­doch. Pomô­že letec­ké sním­ko­va­nie, foto­gra­fo­va­nie a ruč­né mera­nie. Pro­ces pokra­ču­je nák­re­som mode­lár­skej doku­men­tá­cie v mier­ke. V prí­pa­de zlo­ži­tej­ších objek­tov sa jed­not­li­vé čas­ti vytvo­ria samos­tat­ne a neskôr sa skom­ple­ti­zu­jú. Nemož­no ani zabud­núť, že mode­ly hra­du musia stáť na pev­ných zákla­doch. Posled­nou fázou je úpra­va teré­nu, odvod­ne­nie nádvo­rí a nama­ľo­va­nie objek­tu. Celý pro­ces tvor­by jed­né­ho nároč­né­ho mode­lu môže trvať aj dva roky. Prvou rekon­štruk­ci­ou bol model hra­du Branč, s kto­rou sa zača­lo v augus­te 2003. Nasle­do­va­la Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska veža Holíčs­ké­ho zám­ku s hos­po­dár­sky­mi budo­va­mi. Neskôr nasle­do­va­li mno­hé iné (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Na zimu sa Podol­ské minia­tú­ry zakry­jú, vzhľa­dom na to, že voda a sneh by moh­li spô­so­biť nema­lé ško­dy (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Všet­ky mode­ly musia byť dre­ná­žo­va­né, aby z nich odte­ka­la daž­ďo­vá voda, kto­rá je ich naj­väč­ším nepria­te­ľom (Kráľ). Z oko­li­tých his­to­ric­kých sta­vieb sa tu nachá­dza­jú mode­ly Bec­kov­ské­ho, Dob­ro­vod­ské­ho, Čach­tic­ké­ho, Nit­rian­ske­ho, Gýmeš­ské­ho, Opo­nic­ké­ho, Tren­čian­ske­ho, Topoľ­čian­ske­ho, Tema­tín­ske­ho, Smo­le­nic­ké­ho hra­du a Hlo­ho­vec­ké­ho kaš­tie­ľa (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Na myš­lien­ku minia­túr sa via­že aj via­ce­ro vzde­lá­va­cích, kultúrno-​spoločenských podu­ja­tí. Pro­jekt inten­zív­ne pomá­ha ces­tov­né­mu ruchu aj v šir­šom regi­ó­ne. Je tu mož­né zakú­piť si rôz­ne suve­ní­ry, pub­li­ká­cie, pla­gá­ty, sprie­vod­cov, pohľad­ni­ce, prí­pad­ne prí­le­ži­tost­nú pečiat­ku. Pote­šiť deti aj seba môže­te pexe­som, skla­dač­kou hra­dov a zám­kov, mag­net­ka­mi, pasom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Za urči­tých pod­mie­nok sa môže­te stať obča­nom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Závi­sí to naj­mä od toho, či chce­te pozná­vať kul­tú­ru a prí­ro­du, v nepo­sled­nom rade sa nesmie­te báť duchov a stra­ši­diel (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­ve krá­ľov­stvo má vlast­nú ter­mi­no­ló­giu, kto­rá zvy­šu­je atrak­ti­vi­tu celé­ho pro­jek­tu. Nará­ba sa tu s poj­ma­mi: krá­ľov­ské dŕža­vy, hrad­né pan­stvá, krá­ľov­ské leho­ty, Matú­šo­ve hlás­ky, pút­nic­ké mies­ta, krá­ľov­ské pod­ni­ky, zľa­vo­vé mies­ta, Matú­šo­vé edí­cie. Pre zau­jí­ma­vosť, úze­mie krá­ľov­stva sa delí na Záhor­skú, Malo­kar­pat­skú, Podu­naj­skú, Dol­no­nit­rian­sku, Hor­no­nit­rian­sku, Dol­no­po­važ­skú, Hor­no­po­važ­skú, Kysuc­kú a Orav­sko – Tur­čian­sku dŕža­vu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Are­ál sa nachá­dza zhru­ba v stre­de obce Podo­lie pri základ­nej ško­le. Otvo­re­né je počas let­ných práz­dnin od utor­ku do nede­le od 9:00 do 16:30. V mesia­coch máj, jún a sep­tem­ber je otvo­re­né pre vopred ohlá­se­ných náv­štev­ní­kov. Inter­ne­to­vá strán­ka par­ku je www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Minia­tu­re Park – Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie is a uni­que sho­wca­se of skill, cul­tu­re, and the pri­de of the human mind. In the past, Slo­va­kia had around 150 cast­les and cha­te­aus, along with nume­rous manors and simi­lar struc­tu­res. The fate of many of them was not par­ti­cu­lar­ly mer­ci­ful. Tha­t’s why the idea of cre­a­ting models, rea­li­zed by Mr. Juraj Hlat­ký, is so valu­ab­le. Redu­ced repli­cas of app­ro­xi­ma­te­ly 50 cast­les, cha­te­aus, and chur­ches in sca­les of 1:50 and 1:25 are loca­ted in Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie. Why Matú­šo­vo King­dom? Mr. Hlat­ký deci­ded to cre­a­te minia­tu­res of the wes­tern part of Slo­va­kia, which, at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries, belo­n­ged to the lord of the Váh and Tatras,” Matúš Čák Tren­čian­ský (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Mr. Hlat­ký­’s goal is to cre­a­te 80 to 100 objects. Many ori­gi­nal cast­les are now kno­wn only as ruins, more or less mar­ked by the­ir fate. Thanks to the aut­ho­r’s dili­gen­ce and desi­re, the­se minia­tu­res bre­at­he life back into our past. Whi­le some Slo­vak cast­les and cha­te­aus are still in good con­di­ti­on today, in Podo­lie, many of them have found the­ir faded glo­ry. The pro­jec­t’s aut­hor cre­a­ted most of the recons­truc­ti­ons based on the appe­a­ran­ce from around the year 1700. Peri­od recons­truc­ti­ons are a uni­que idea, repre­sen­ting a valu­ab­le work that deser­ves the atten­ti­on of all of us. The par­k’s atten­dan­ce pro­ves this, with half of the visi­tors coming from the Czech Repub­lic, and many others from exo­tic coun­tries like New Zea­land (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Appa­ren­tly, we Slo­vaks are modest­ly inte­res­ted in our cul­tu­re and his­to­ry. The minia­tu­res in Podo­lie have the poten­tial to sti­mu­la­te our ima­gi­na­ti­on. Not eve­ry­o­ne can ima­gi­ne how the cast­les might have looked in the past, espe­cial­ly when today they are just ruins. I am con­vin­ced that many visi­tors will be sur­pri­sed by how beau­ti­ful and often mas­si­ve our cast­les were in the past. After all, cast­les pla­y­ed a sig­ni­fi­cant stra­te­gic role until the end of the Midd­le Ages. Cre­a­ting a model cast­le is no easy task. The pro­cess begins with dra­wing docu­men­ta­ti­on, if avai­lab­le. The same app­lies to peri­od pho­tog­raphs, pain­tings, dra­wings, and other refe­ren­ces. Aerial pho­tog­rap­hy, pho­tog­rap­hy, and manu­al mea­su­re­ment can help. The pro­cess con­ti­nu­es with the dra­wing of model docu­men­ta­ti­on to sca­le. In the case of more com­plex objects, indi­vi­du­al parts are cre­a­ted sepa­ra­te­ly and later assem­bled. It’s essen­tial not to for­get that cast­le models must stand on solid foun­da­ti­ons. The last pha­se invol­ves ter­rain adjus­tments, cour­ty­ard drai­na­ge, and object pain­ting. The enti­re pro­cess of cre­a­ting a com­plex model can take up to two years. The first recons­truc­ti­on was the model of Branč Cast­le, star­ted in August 2003. It was fol­lo­wed by Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska Tower of Holíč Cast­le with farm buil­dings, and many others (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

During win­ter, the Podo­lie minia­tu­res are cove­red becau­se water and snow could cau­se sig­ni­fi­cant dama­ge (pies​tan​sky​den​nik​.sk). All models must be drai­ned to let rain­wa­ter flow away, which is the­ir big­gest ene­my (Kráľ). Models of Bec­kov, Dob­ro­vod­ský, Čach­tic­ký, Nit­rian­sky, Gýmeš­ský, Opo­nic­ký, Tren­čian­sky, Topoľ­čian­sky, Tema­tín­sky, Smo­le­nic­ký Cast­le, and Hlo­ho­vec­ký Cha­te­au are among the his­to­ri­cal buil­dings in the vici­ni­ty (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Seve­ral edu­ca­ti­onal, cul­tu­ral, and social events are con­nec­ted to the idea of minia­tu­res. The pro­ject sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to tou­rism in the wider regi­on. Vari­ous sou­ve­nirs, pub­li­ca­ti­ons, posters, guides, post­cards, and occa­si­onal stamps can be pur­cha­sed here. To delight chil­dren and your­self, the­re are puzz­les, cast­le and cha­te­au puzz­les, mag­nets, and Matú­šo­vo King­dom pas­sports. Under cer­tain con­di­ti­ons, you can beco­me a citi­zen of Matú­šo­vo King­dom, main­ly if you want to explo­re cul­tu­re and natu­re and are not afraid of ghosts and spi­rits (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­vo King­dom has its ter­mi­no­lo­gy, enhan­cing the att­rac­ti­ve­ness of the enti­re pro­ject. Terms used inc­lu­de roy­al sta­tes, cast­le domains, roy­al havens, Matú­šo­vo let­ters, pilg­ri­ma­ge sites, roy­al busi­nes­ses, dis­count pla­ces, and Matú­šo­vo edi­ti­ons. For curi­osi­ty­’s sake, the king­do­m’s ter­ri­to­ry is divi­ded into Záho­rie, Malé Kar­pa­ty, Podu­naj­sko, Dol­ná Nit­ra, Hor­ná Nit­ra, Dol­né Pova­žie, Hor­né Pova­žie, Kysu­ce, and Orava-​Turiec sta­tes (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). The area is loca­ted rough­ly in the cen­ter of Podo­lie near the ele­men­ta­ry scho­ol. It is open during the sum­mer holi­da­ys from Tues­day to Sun­day from 9:00 to 16:30. In May, June, and Sep­tem­ber, it is open for pre-​announced visi­tors. The par­k’s web­si­te is www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Dokumenty, TOP, V čase

Vianoce

Hits: 1399

Via­no­ce sú osla­vou, kto­rá nesie so sebou magic­kú atmo­sfé­ru, radost­né oča­ká­va­nia a ducha spo­lu­pat­rič­nos­ti. Via­no­ce sú obdo­bím lás­ky, rados­ti a poko­ja. Napriek svo­jej rôz­no­ro­dos­ti a indi­vi­du­ál­nym zvy­kom zdru­žu­jú ľudí a pri­ná­ša­jú do ich živo­tov čaro via­noč­né­ho kúz­la. Ten­to svia­tok, pova­žo­va­ný mno­hý­mi za najk­raj­ší čas roka, je spo­je­ný s rôz­ny­mi tra­dí­cia­mi a zvyk­mi, kto­ré zdo­bia domy a napĺňa­jú srd­cia tep­lom. Domá­ce a aj verej­né pries­to­ry sa začí­na­jú zará­bať via­noč­nou výzdo­bou. Strom­če­ky zdo­bia far­ba­mi, ozdo­ba­mi a sve­tiel­ka­mi, vytvá­ra­júc nád­her­ný pohľad. Osvet­le­né uli­ce a námes­tia pri­dá­va­jú kúz­lo do noč­ných hodín. Tra­dič­né via­noč­né trhy sú mies­tom, kde sa ľudia stre­tá­va­jú, ponú­ka­jú sa tam rôz­ne výrob­ky, od via­noč­ných ozdôb cez ruč­ne vytvo­re­né výrob­ky po lahod­né dobroty.

Špe­ci­fic­ké jed­lá a dob­ro­ty sú neod­mys­li­teľ­nou súčas­ťou via­noč­ných osláv. Vo výba­ve sú čas­to kla­sic­ké jed­lá, ako kapust­ni­ca, kapor, ryba, šošo­vi­ca a ďal­šie dob­ro­ty. Dar­če­ky pat­ria k via­noč­nej tra­dí­cii. Roz­dá­va­nie dar­če­kov je vrcho­lom via­noč­né­ho dňa. Nábo­žen­ské a rodin­né obra­dy pri­dá­va­jú hlb­ší význam sviat­ku. Via­noč­ná pol­noč­ná omša a spo­loč­né mod­lit­by vytvá­ra­jú spo­lu­pat­rič­nú atmo­sfé­ru. Via­noč­né fil­my a hud­ba pri­dá­va­jú k sviat­ku ďal­ší kúsok poho­dy. Tra­dič­né pes­nič­ky a fil­mo­vé kla­si­ky tvo­ria neod­de­li­teľ­nú súčasť via­noč­nej atmosféry.


Chris­tmas is a celeb­ra­ti­on that brings with it a magi­cal atmo­sp­he­re, joy­ful expec­ta­ti­ons, and a spi­rit of soli­da­ri­ty. It is a time of love, joy, and pea­ce. Des­pi­te its diver­si­ty and indi­vi­du­al cus­toms, it uni­tes peop­le and brings the enchant­ment of Chris­tmas magic into the­ir lives. Con­si­de­red by many as the most beau­ti­ful time of the year, Chris­tmas is asso­cia­ted with vari­ous tra­di­ti­ons and cus­toms that adorn homes and fill hearts with warmth. Both domes­tic and pub­lic spa­ces begin to adorn them­sel­ves with Chris­tmas deco­ra­ti­ons. Chris­tmas tre­es are ador­ned with colors, orna­ments, and lights, cre­a­ting a beau­ti­ful spec­tac­le. Illu­mi­na­ted stre­ets and squ­ares add magic to the night­ti­me hours. Tra­di­ti­onal Chris­tmas mar­kets are pla­ces whe­re peop­le gat­her, offe­ring a varie­ty of pro­ducts, from Chris­tmas deco­ra­ti­ons to handc­raf­ted items and deli­ci­ous treats.

Spe­ci­fic foods and deli­ca­cies are an integ­ral part of Chris­tmas celeb­ra­ti­ons. The menu often inc­lu­des tra­di­ti­onal dis­hes such as cab­ba­ge soup, carp, fish, len­tils, and other goodies. Gift-​giving is a Chris­tmas tra­di­ti­on, and exchan­ging pre­sents is the high­light of the Chris­tmas day. Reli­gi­ous and fami­ly cere­mo­nies add a dee­per mea­ning to the holi­day. Chris­tmas mid­night mass and com­mu­nal pra­y­ers cre­a­te a sen­se of soli­da­ri­ty. Chris­tmas movies and music add an extra touch of cozi­ness to the holi­day. Tra­di­ti­onal songs and film clas­sics are an integ­ral part of the Chris­tmas atmo­sp­he­re. In essen­ce, Chris­tmas is a time when peop­le come toget­her in an atmo­sp­he­re of love, joy, and pea­ce. Des­pi­te its vari­ous cus­toms, it uni­tes peop­le and brings the charm of Chris­tmas magic into the­ir lives.


Use Facebook to Comment on this Post