2011, 2011-2015, 2014, 2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Štrbské Pleso

Hits: 6659

Štr­b­ské ple­so je jed­nou z naj­zná­mej­ších loka­lít Slo­ven­ska. Je sku­toč­ne krás­ne, napo­kon pod­ľa foto­gra­fií niž­šie so urob­te názor sami. Tes­ne pred samot­ným Štr­b­ským ple­som sa nachá­dza­jú Jazier­ka lás­ky. Zo Štr­b­ské­ho ple­sa je vid­no pod­ľa Infor­mač­nej tabu­le: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vú kopu, Krát­ku vežu, Ostrú vežu, Fur­kot­skú doli­nu, Ostrú, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú vežič­ku, Štr­b­ský štít, Mly­nic­kú doli­nu, Hlin­skú vežu, Satan, Pred­nú Baš­tu, Malú Baš­tu, Pat­riu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Men­gu­sov­skú doli­nu, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­kú, Dra­čí štít, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú vežu, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupú, Kon­čis­tú, hre­beň Ger­la­chov­ské­ho štítu.

Štr­b­ské ple­so, ležia­ce vo výš­ke 1320 met­rov nad morom, je jedi­né jaze­ro vo Vyso­kých Tat­rách, kto­ré bolo roz­ší­re­né ume­lo. Pred zapla­ve­ním sa tu nachá­dza­lo raše­li­nis­ko, tzv. Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, s malým jazier­kom upro­stred. Malo asi 40 met­rov v prie­me­re a jeho maxi­mál­na hĺb­ka bola 8 met­rov. Nová podo­ba vznik­la v roku 1900 pop­ri výstav­be hore­la Móry, kto­rý stál na mies­te hote­la Baník. Ku Náklad­ske­mu mozg­ro­vis­ku bol pre­sme­ro­va­ný potok Štr­b­ská Mly­ni­ca a zahra­di­li dovte­daj­ší odtok. Násled­kom toho stúp­la voda o dva met­re a zalia­la tak­mer celé raše­li­nis­ko. V súčas­nos­ti má Štr­b­ské ple­so 2,12 ha a dosa­hu­je maxi­mál­nu hĺb­ku 10 met­rov. Raše­li­no­vá vrstva sa po krát­kom čase zača­la odlu­po­vať od dna a stú­pa­la ku hla­di­ne. Vytvá­ra­la ostrov­če­ky, kto­ré sa zacho­va­li dodnes. Spo­čiat­ku boli tie­to ostrov­če­ky odstra­ňo­va­né a zaťa­žo­va­né kameň­mi. Neskôr sa odstra­ňo­va­li už len kusy raše­li­ny, kto­ré dopla­vi­lo k výto­ku. Plá­va­jú­ca, čas­to až štvor­met­ro­vá vrstva raše­li­ny vytvá­ra pod hla­di­nou jedi­neč­nú sce­né­riu s množ­stvom pre­vi­sov a dier. Vo vodách Štr­b­ské­ho ple­sa žije jedi­ný stá­ly oby­va­teľ – pstruh potoč­ný (Infor­mač­ná tabuľa).

Tatrans­ká osa­da Štr­b­ské ple­so je admi­ni­stra­tív­ne mest­skou čas­ťou mes­ta Vyso­ké Tat­ry. Leží vo výš­ke 1335 met­rov nad morom. Má oko­lo 350 oby­va­te­ľov. V roku 1872 tu štr­b­ský zeme­pán Jozef Szen­ti­vá­nyi posta­vil zru­bo­vú chat­ku a tým dal základ vzni­ku osa­dy. Už v roku 1885 bol for­mu­jú­cej sa osa­de pri­zna­ný cha­rak­ter a vypra­co­va­ný šta­tút kúpe­ľov. V roku 1935 sa tu kona­li lyžiar­ske maj­strov­stvá sve­ta v sever­ských dis­cip­lí­nach a potom aj v roku 1970, čo bolo impul­zom pre búr­li­vú pre­stav­bu, v kto­rej pri­bud­li hote­ly FIS, Pano­rá­ma a neskôr Pat­ria. Vyrás­tol Špor­to­vý are­ál FIS, bola obno­ve­ná medzi­ča­som zru­še­ná ozub­ni­co­vá želez­ni­ca. Vyrás­tol lie­čeb­ný dom Heli­os. Osa­da sa sta­la naj­výz­nam­nej­ším a naj­nav­šte­vo­va­nej­ším cen­trom turiz­mu vo Vyso­kých Tat­rách (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so is one of the most famous sites in Slo­va­kia. It is tru­ly beau­ti­ful, and as you can see from the pho­tos below, you can jud­ge for your­self. Just befo­re Štr­b­ské ple­so itself, the­re are the Jazier­ka lás­ky (Lakes of Love). From Štr­b­ské ple­so, accor­ding to the Infor­ma­ti­on Board, you can see: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vá kopa, Krát­ká veža, Ostrá veža, Fur­kot­ská doli­na, Ostrá, Pred­né Solis­ko, Štr­b­ská vežič­ka, Štr­b­ský štít, Mly­nic­ká doli­na, Hlin­ská veža, Satan, Pred­ná Baš­ta, Malá Baš­ta, Pat­ria, Žabia veža, Žabí kôň, Men­gu­sov­ská doli­na, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­ká, Dra­čí štít, Ošar­pa­nec, Gánek, Zlo­mis­ko­vá veža, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vá, Ostr­va, Tupá, Kon­čis­tá, and the rid­ge of Ger­la­chov­ský štít.

Loca­ted at an alti­tu­de of 1320 meters abo­ve sea level, Štr­b­ské ple­so is the only lake in the High Tatras that was arti­fi­cial­ly expan­ded. Befo­re the flo­oding, the­re was a peat bog here, kno­wn as the Naklád­sko moss bed, with a small lake in the midd­le. It was about 40 meters in dia­me­ter and its maxi­mum depth was 8 meters. The new form was cre­a­ted in 1900 during the cons­truc­ti­on of the Móry vil­la, which sto­od in pla­ce of the Baník Hotel. The Štr­b­ská Mly­ni­ca stre­am was diver­ted to the Naklád­sko moss bed, and the for­mer out­let was dam­med. As a result, the water level rose by two meters and flo­oded almost the enti­re peat bog. Cur­ren­tly, Štr­b­ské ple­so covers an area of 2.12 hec­ta­res and rea­ches a maxi­mum depth of 10 meters. The lay­er of peat soon began to peel off from the bot­tom and rise to the sur­fa­ce. It cre­a­ted islands, which have been pre­ser­ved to this day. Ini­tial­ly, the­se islands were remo­ved and weigh­ted down with sto­nes. Later, only pie­ces of peat that flo­ated to the out­let were remo­ved. The flo­ating lay­er of peat, often up to four meters thick, cre­a­tes a uni­que under­wa­ter sce­ne­ry with many over­hangs and holes. The only per­ma­nent inha­bi­tant of Štr­b­ské ple­so­’s waters is the bro­wn trout (Infor­ma­ti­on Board).

The Tatrans­ká sett­le­ment of Štr­b­ské ple­so is an admi­ni­stra­ti­ve part of the town of Vyso­ké Tat­ry. It is loca­ted at an alti­tu­de of 1335 meters abo­ve sea level and has about 350 inha­bi­tants. In 1872, the Štr­ba lan­do­wner Jozef Szen­ti­vá­nyi built a log cabin here, lay­ing the foun­da­ti­on for the estab­lish­ment of the sett­le­ment. Alre­a­dy in 1885, the emer­ging sett­le­ment was gran­ted the sta­tus of a spa town and a sta­tu­te for the spa was draf­ted. In 1935, the World Ski Cham­pi­ons­hips in Nor­dic dis­cip­li­nes were held here, fol­lo­wed by anot­her event in 1970, which promp­ted a live­ly trans­for­ma­ti­on that saw the cons­truc­ti­on of the FIS, Pano­rá­ma, and later Pat­ria hotels. The FIS Sports Com­plex was built, and the cog rai­lway, which had been dis­con­ti­nu­ed in the mean­ti­me, was res­to­red. The Heli­os sana­to­rium was built. The sett­le­ment beca­me the most sig­ni­fi­cant and visi­ted tou­rism cen­ter in the High Tatras (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so to jed­no z naj­bar­dziej zna­nych miejsc na Sło­wac­ji. Jest napra­wdę pięk­ne, a jak można zobac­zyć na zdjęciach poni­żej, można same­mu oce­nić. Bez­po­śred­nio przed samym Štr­b­ské ple­so znaj­du­ją się Jazier­ka lás­ky (Sta­wy Miło­ści). Z Štr­b­ské ple­so, zgod­nie z tab­li­cą infor­ma­cyj­ną, można zobac­zyć: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vú kopu, Krát­ką wie­żę, Ostrą wie­żę, Fur­kot­ską doli­nę, Ostrą, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú wie­życz­kę, Štr­b­ský szc­zyt, Mly­nic­kú doli­nę, Hlin­skú wie­żę, Sata­na, Pred­nú Baš­tę, Malú Baš­tę, Pat­rię, Žabiu wie­żę, Žabí konik, Men­gu­sov­skú doli­nę, Kôp­ky, Čes­ký szc­zyt, Vyso­kú, Dra­čí szc­zyt, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú wie­żę, Ruma­nov szc­zyt, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupą, Kon­čis­tą, grz­biet Ger­la­chov­skie­go szczytu.

Poło­żo­ne na wyso­ko­ści 1320 met­rów nad pozi­omem mor­za Štr­b­ské ple­so jest jedy­nym jezi­orem w Wyso­kich Tat­rach, któ­re zosta­ło sztucz­nie powi­ęks­zo­ne. Przed zala­niem teren ten był tor­fo­wis­kiem, zna­nym jako Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, z małym jezi­orem pośrod­ku. Miał on oko­ło 40 met­rów śred­ni­cy i mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść wynos­zącą 8 met­rów. Nowa for­ma zosta­ła stwor­zo­na w 1900 roku podc­zas budo­wy wil­li Móry, któ­ra sta­ła w miejs­cu hote­lu Baník. Stru­mień Štr­b­ská Mly­ni­ca został skie­ro­wa­ny do Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, a dawne ujście zosta­ło tam zata­mo­wa­ne. W rezul­ta­cie pozi­om wody pod­ni­ó­sł się o dwa met­ry i zato­pił nie­mal całe tor­fo­wis­ko. Obe­cnie Štr­b­ské ple­so zaj­mu­je obszar 2,12 hek­ta­ra i osi­ąga mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść 10 met­rów. Warst­wa tor­fu szyb­ko zaczęła odcho­dzić od dna i uno­sić się ku powierzch­ni. Stwor­zy­ła ona wys­py, któ­re zacho­wa­ły się do dziś. Poc­ząt­ko­wo te wys­py były usu­wa­ne i obci­ąża­ne kamie­nia­mi. Później usu­wa­no już tyl­ko kawa­łki tor­fu, któ­re pły­wa­ły do ujścia. Pły­wa­jąca, częs­to nawet czte­ro­met­ro­wa warst­wa tor­fu twor­zy pod wodą uni­kal­ny kra­job­raz z licz­ny­mi wys­tępa­mi i dziu­ra­mi. Jedy­nym sta­łym miesz­ka­ńcem wód Štr­b­ské ple­so jest pstrąg poto­ko­wy (Tab­li­ca informacyjna).

Osa­da Tatrans­ká Štr­b­ské ple­so jest admi­nis­tra­cyj­ną częścią mias­ta Vyso­ké Tat­ry. Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 1335 met­rów nad pozi­omem mor­za i lic­zy oko­ło 350 miesz­ka­ńców. W 1872 roku zie­mia­nin ze Štr­by Jozef Szen­ti­vá­nyi zbu­do­wał tu cha­tę z bali, dając tym samym poc­zątek osa­dzie. Już w 1885 roku pows­ta­jąca osa­da otr­zy­ma­ła sta­tus uzdro­wis­ka, a dla uzdro­wis­ka opra­co­wa­no sta­tut. W 1935 roku odby­ły się tu Mis­tr­zost­wa Świa­ta w Nar­ciarst­wie w Dys­cyp­li­nach Nor­dyc­kich, a następ­nie kolej­ne wydar­ze­nie w 1970 roku, co spo­wo­do­wa­ło burz­li­wą prze­bu­do­wę, w któ­rej pows­ta­ły hote­le FIS, Pano­rá­ma, a później Pat­ria. Zbu­do­wa­no Kom­pleks Spor­to­wy FIS, przy­wró­co­no po pewnym cza­sie zlik­wi­do­wa­ną kolej­kę zęba­tą. Pows­ta­ła również nowa budo­wla Heli­os. Osa­da sta­ła się naj­wa­żniejs­zym i najc­zęściej odwie­dza­nym ośrod­kiem turys­tycz­nym w Wyso­kich Tat­rach (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so ist eine der bekann­tes­ten Orte in der Slo­wa­kei. Es ist wirk­lich schön, und sch­lie­ßlich kön­nen Sie sich anhand der unten ste­hen­den Fotos selbst ein Urte­il bil­den. Direkt vor dem Štr­b­ské ple­so befin­den sich die Jazier­ka lás­ky (Lie­be­swe­i­her). Von Štr­b­ské ple­so aus kön­nen Sie laut Infor­ma­ti­ons­ta­fel fol­gen­des sehen: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vá kopa, Krát­ká veža, Ostrá veža, Fur­kot­ská doli­na, Ostrá, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú vežič­ku, Štr­b­ský štít, Mly­nic­kú doli­nu, Hlin­skú vežu, Satan, Pred­nú Baš­tu, Malú Baš­tu, Pat­riu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Men­gu­sov­skú doli­nu, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­kú, Dra­čí štít, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú vežu, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupú, Kon­čis­tú, den Grat des Ger­la­chov­ský štít.

Štr­b­ské ple­so, das sich in einer Höhe von 1320 Metern über dem Mee­ress­pie­gel befin­det, ist der ein­zi­ge See in den Hohen Tat­ra, der künst­lich erwe­i­tert wur­de. Vor der Überf­lu­tung befand sich hier ein Moor, das soge­nann­te Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, mit einem kle­i­nen See in der Mit­te. Es hat­te etwa 40 Meter im Durch­mes­ser und sei­ne maxi­ma­le Tie­fe bet­rug 8 Meter. Die neue Form ents­tand im Jahr 1900 wäh­rend des Baus der Vil­la Móry, die sich an der Stel­le des Hotels Baník befand. Der Štr­b­ská Mly­ni­ca Bach wur­de zum Naklád­ske mozg­ro­vis­ko umge­le­i­tet und der bis­he­ri­ge Abf­luss wur­de versch­los­sen. Infol­ge­des­sen stieg das Was­ser um zwei Meter an und überf­lu­te­te fast das gesam­te Moor. Heute hat Štr­b­ské ple­so eine Flä­che von 2,12 Hek­tar und erre­icht eine maxi­ma­le Tie­fe von 10 Metern. Die Torfs­chicht begann nach kur­zer Zeit vom Boden abzub­lät­tern und stieg zum Was­sers­tand auf. Es bil­de­ten sich Inseln, die bis heute erhal­ten sind. Zunächst wur­den die­se Inseln ent­fernt und mit Ste­i­nen belas­tet. Spä­ter wur­den nur noch Torf­res­te ent­fernt, die zum Aus­lauf trie­ben. Die sch­wim­men­de, oft bis zu vier Meter dic­ke Torfs­chicht schafft unter Was­ser eine ein­zi­gar­ti­ge Kulis­se mit vie­len Über­hän­gen und Löchern. Im Was­ser von Štr­b­ské ple­so lebt nur ein stän­di­ger Bewoh­ner – die Bach­fo­rel­le (Infor­ma­ti­ons­ta­fel).

Die Tatra-​Siedlung Štr­b­ské ple­so ist ein admi­ni­stra­ti­ver Stadt­te­il der Stadt Vyso­ké Tat­ry. Sie liegt auf einer Höhe von 1335 Metern über dem Mee­ress­pie­gel und hat etwa 350 Ein­woh­ner. Im Jahr 1872 errich­te­te der Besit­zer von Štr­ba, Jozef Szen­ti­vá­nyi, eine Block­hüt­te und leg­te damit den Grund­ste­in für die Sied­lung. Bere­its 1885 erhielt die sich for­mie­ren­de Sied­lung einen cha­rak­te­ris­tis­chen Sta­tus und ein Bade­kurs­ta­tut wur­de ers­tellt. Im Jahr 1935 fan­den hier die Welt­me­is­ters­chaf­ten im Nor­dis­chen Ski­sport statt, und spä­ter im Jahr 1970, was einen Impuls für einen tur­bu­len­ten Umbau gab, bei dem die Hotels FIS, Pano­rá­ma und spä­ter Pat­ria hin­zu­ka­men. Der Sport­kom­plex FIS wur­de errich­tet, die zwis­chen­ze­it­lich still­ge­leg­te Zahn­rad­bahn wur­de wie­der in Bet­rieb genom­men. Das Sana­to­rium Heli­os wur­de errich­tet. Die Sied­lung wur­de zum bede­utend­sten und meist­be­such­ten Tou­ris­mus­zen­trum in den Hohen Tat­ra (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so a Szlo­vá­kia egy­ik legi­smer­tebb helys­zí­ne. Való­ban gyöny­örű, és végül is az aláb­bi fény­ké­pek alap­ján min­den­ki maga dönt­het róla. Magá­nak a Štr­b­ské ple­só­nak a köze­lé­ben talál­ha­tó­ak a Jazier­ka lás­ky” (Sze­rel­mi tók). A Štr­b­ské ple­só­ról az Infor­má­ci­ós táb­la alap­ján a követ­ke­zőket lehet lát­ni: Kis Kri­ván, Kri­ván, Sediel­ko­vá kupa, Rövid toro­ny, Hegyi toro­ny, Furkotská-​völgy, Hegyi toro­ny, Első Solis­ko, Štr­b­skú kis toro­ny, Štr­b­ský štít, Mlynická-​völgy, Hlin­ská toro­ny, Sátán, Első bás­tya, Kis bás­tya, Pat­ria, Béka­to­ro­ny, Béka­kő, Mengusovská-​völgy, Kôp­ky, Cseh-​torony, Magas, Sárkány-​torony, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vá toro­ny, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vá, Ostrom, Bun­kó, Hidas, a Ger­la­chov­ský štít hegycsúcsa.

A 1320 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban fek­vő Štr­b­ské ple­so a Magas-​Tátrákban az egy­et­len mes­ter­sé­ge­sen kibőví­tett tó. Az árvíz előtt egy moc­sár­ral talál­koz­hat­tunk itt, a Naklád­ske mozgrovisko-​val, egy kis tó köze­pén. Ez körül­be­lül 40 méter átmé­rőjű volt, és maxi­má­lis mély­sé­ge 8 méter volt. Az új for­ma 1900-​ban jött lét­re a Móry vil­la épí­té­se során, ame­ly a Baník szál­lo­da hely­én állt. A Štr­b­ská Mlynica-​patakot a Naklád­ske mozgrovisko-​hoz irá­ny­í­tot­ták át, és lezár­ták a koráb­bi lefo­ly­ást. Ennek ered­mé­ny­eként a víz két méter­rel emel­ke­dett, és majd­nem tel­je­sen elá­rasz­tot­ta a moc­sa­rat. Jelen­leg a Štr­b­ské ple­so 2,12 hek­tá­ros terüle­tű és leg­na­gy­obb mély­sé­ge 10 méter. A tőzeg­láp réte­ge rövid idő után elkez­dett lehull­ni az aljá­ról, és a vízs­zint felé emel­ked­ni. Szá­mos szi­ge­tet hoz­tak lét­re, ame­ly­ek még ma is fenn­ma­rad­tak. Elős­zör eze­ket a szi­ge­te­ket eltá­vo­lí­tot­ták és kövek­kel ter­hel­ték. Később már csak a tőzeg­da­ra­bo­kat távo­lí­tot­ták el, ame­ly­ek a kifo­ly­óhoz sod­ród­tak. A lebe­gő, gyak­ran akár négy méter vas­tag tőzeg­láp egy­edülál­ló lát­vá­nyt nyújt a víz alatt, sok előug­rás és lyuk­kal. A Štr­b­ské ple­so vize­i­ben csak egy állan­dó lakó él – a patak piszt­ráng (Infor­má­ci­ós tábla).

A Sztrb­ské ple­so Tátra-​település a Vyso­ke Tat­ry város egy­ik admi­niszt­ra­tív rés­ze. 1335 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban feks­zik és körül­be­lül 350 lako­sa van. 1872-​ben Jozef Szen­ti­vá­nyi sztr­bai föl­de­súr egy favá­zas kuny­hót épí­tett, ezzel ala­poz­ta meg a tele­pülés lét­re­jöt­tét. Már 1885-​ben egy­re inkább kia­la­ku­ló tele­pülés­nek eli­smert stá­tuszt adtak, és fürdőkút-​státusztervet dol­goz­tak ki. 1935-​ben itt ren­dez­ték meg a síelő-​világbajnokságot az észa­ki disz­cip­lí­nák­ban, majd 1970-​ben ismét, ami len­düle­tet adott egy viha­ros áté­pí­tés­nek, ame­ly során hoz­zá­ad­ták a FIS, Pano­rá­ma és később a Pat­ria szál­lo­dá­kat. Lét­re­jött a FIS Sport­kom­ple­xum, újjá­é­pí­tet­ték a koráb­ban megs­zün­te­tett fogas­ke­re­kű vasu­tat. Lét­re­jött a Heli­os gyógy­köz­pont. A tele­pülés a leg­je­len­tősebb és leg­lá­to­ga­tot­tabb turisz­ti­kai köz­pont­tá vált a Magas-​Tátrákban (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Odka­zy

TOP

Pano­rá­my na Štr­b­skom plese

Zima na Štr­b­skom plese

Ska­ly na Štr­b­skom plese

Dre­vá na Štr­b­skom plese

Odra­zy na Štr­b­skom plese

Ostat­ná kra­ji­na na Štr­b­skom plese

Ostat­ná prí­ro­da na Štr­b­skom plese

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, 2010, Biotopy, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné, Považské, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské

Marhát

Hits: 12401

Vrch Mar­hát je naj­vyš­ším bodom Kra­hul­čích vrchov, leží v nad­mor­skej výš­ke 748.2 met­rov. Na vrchu bolo pra­ve­ké osíd­le­nie – výšin­né síd­lis­ko z nesko­rej doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. Hallš­tas­ké hra­dis­ko bolo opev­ne­né valom s kamen­nou deštruk­ci­ou. Hra­dis­ko tvo­ri­lo význam­nú fun­kciu stráž­ne­ho bodu obchod­nej tra­sy cez Považ­ský Ino­vec z Ponit­ria na Pova­žie. Síd­lis­ko­vé tera­sy sa zacho­va­li na juho­vý­chod­ných sva­hoch (idnes​.cz). Pome­no­va­nie Mar­hát sa odvo­dzu­je od náz­vov Mar­ha­rii, Mere­he­ni“, čo bolo pome­no­va­nie pre sta­ro­mo­rav­ské kme­ne (rotun​da​jur​ko​.sk). Neskôr sa obchod­ná tra­sa pre­su­nu­la a hra­dis­ko stra­ti­lo svoj význam ako stráž­ny bod. V oko­lí sa našla kera­mi­ka a oje­di­ne­le aj nále­zy želez­ných a bron­zo­vých pred­me­tov z nesko­rej doby bron­zo­vej a z doby želez­nej. Z halš­tat­skej doby želez­ný seke­rom­latskýt­ske strel­ky. Neďa­le­ko hra­dis­ka na juž­nom sva­hu Mar­há­tu sa našlo osem otvo­re­ných nákrč­ní­kov so sto­če­ný­mi očka­mi na kon­coch, otvo­re­ný nákrč­ník so zašpi­ca­te­ný­mi kon­ca­mi, dva kosá­ky s jazy­ko­vi­tou ruko­vä­ťou, seker­ka s tuľaj­kou a postran­ným uškom, dlá­to s tuľaj­kou, dva tyčin­ko­vi­té náram­ky s geomet­ric­ky rytou výzdo­bou a ple­cho­vý špi­rá­lo­vi­tý nára­mok bez výzdo­by z doby 8. sto­ro­čia p.n.l.. Nález spa­dá do lužic­kej kul­tú­ry. Z doby latén­skej pochá­dza strie­bor­ná bój­ska min­ca s okríd­le­ným koní­kom z polo­vi­ce 2. st. pnl., frag­men­ty spônstrel­ky so spät­ným háči­kom a spo­na s voľ­nou pät­kou. Pri­bliž­ne polo­vi­ca síd­lisk z doby haltš­tat­skej v oko­lí sa nachá­dza v oko­lí hra­dis­ka Mar­hát (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). V 9. sto­ro­čí vznik­lo na Mar­há­te výšin­né hra­dis­ko, zrej­me úto­čišt­né refú­gium (Marek).

Mar­hát tvo­rí hrad­bu chrá­nia­cu pre­dov­šet­kým obce Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny Lipov­ník. Vďa­ka geolo­gic­kým pome­rom je tu terén veľ­mi čle­ni­tý. Je prav­de­po­dob­né, že naj­mä his­to­ric­ký kon­text, majes­tát­nosť a blíz­kosť Mar­há­tu pod­nie­ti­la oko­lo roku 1947 blat­ni­ča­nov ku vzni­ku tra­dí­cie sil­ves­trov­ských výstu­pov. Dňa 28. októb­ra 1947 blat­ni­ča­nia posta­vi­li na vrchu veľ­ký želez­ný kríž ako vďa­ku Pánu Bohu za ochra­nu počas 2. sve­to­vej voj­ny (mana2​.sk). Ini­ciá­to­rom stav­by bol vte­daj­ší blat­nic­ký kňaz Ján Lak­tiš (mana2​.sk). Na tom­to krí­ži bol nápis Bože, ochra­ňuj turis­tov“. Neskôr bola na Mar­há­te posta­ve­ná roz­hľad­ňa, z kto­rej bol pek­ný pohľad na oko­lie. Od jese­ne 2008 je posta­ve­ná nová, 17 met­rov vyso­ká roz­hľad­ňa. Je z nej vid­no na hra­dy Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš a Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Vraj za ide­ál­nych pod­mie­nok je z Mar­há­tu vid­no hra­ni­ce Čes­ka, Maďar­ska aj Rakús­ka (rotun​da​jur​ko​.sk). Na naj­vyš­šom bode je dnes už nový kríž.

Výstu­py sa kona­jú vždy 31. decem­bra. Od roku 1971 sa výstu­py zača­li orga­ni­zo­vať pod hla­vič­kou orga­ni­zo­va­ných turis­tov. Aj dnes orga­ni­zu­je výstu­py Klub slo­ven­ských turis­tov TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Vďa­ka nim účast­ní­ci výstu­pu dosta­nú dip­lom, kto­rý oce­nia pre­dov­šet­kým deti. Cel­kom zau­jí­ma­vým nápa­dom bol Mar­hát­sky euro­du­kát v roku 2008. Na vrcho­le čaká turis­tov malé občerstve­nie – sla­nin­ka, neja­ká špe­kač­ka, čaj. Pri­pra­ve­né sú ohnis­ká. Mno­hým pad­ne vhod po fyzic­kej náma­he dopl­niť si sily, zaba­viť sa, ale­bo sa aspoň pozdra­viť a zaže­lať si šťast­ný nový rok. Poniek­to­rí si aj spo­loč­ne zaspie­va­jú. Mno­hí sa tak­to stret­nú iba na Sil­ves­tra. Kaž­dý rok pre­beh­ne spo­loč­né foto­gra­fo­va­nie pod trans­pa­ren­tom. Tie­to a aj iné podob­né foto­gra­fie sú potom pek­nou spo­mien­kou. Nie­kto­ré z tých­to foto­gra­fií z minu­los­ti sa nachá­dza­jú na prí­streš­koch pod roz­hľad­ňou. Navy­še bez­o­vec­ký klub má kro­ni­ku z takých­to foto­gra­fií. Archi­vo­va­né sú aj vrcho­lo­vé kni­hy, kto­ré sa nachá­dza­jú pod roz­hľad­ňou. Nachá­dza­jú sa v nich mno­hé zau­jí­ma­vé odka­zy, z kto­rých je mož­né si uro­biť pes­trý obraz o tom, kto a odkiaľ na Mar­hát pri­chá­dza. Ofi­ciál­ne sa kon­čí akcia na obed. Napriek tomu, mno­hí pri­chá­dza­jú na Mar­hát aj neskôr. V posled­ných roč­ní­koch pre­siah­la náv­štev­nosť tisíc účast­ní­kov.

Trú­fam si pove­dať, že sa mení aj sprá­va­nie ľudí, kto­rí sem pri­chá­dza­jú. Sú kaž­dým rokom mier­nej­ší. Vzhľa­dom na niž­šiu kapa­ci­tu Mar­há­tu sa na vrcho­le a tes­ne pod ním ľudia viac sepa­ru­jú do sku­pi­niek. Napo­kon mno­hí sem cho­dia v sku­pi­nách. Účast­ní­ci rešpek­tu­jú aj žia­dosť o zdr­ža­nie pou­ží­vať zábav­nú pyro­tech­ni­ku v horách. Hluk je povo­le­ný len for­mou výbu­chov smie­chu a výstre­lov sektu.

Kra­ji­na na Mar­há­te je vždy iná ako v niž­ších polo­hách, odkiaľ sa zvy­čaj­ne začí­na. Iste pred­sta­vu­je čaro, pre kto­ré sú mno­hí ochot­ní šlia­pať do kop­cov. Stá­va sa, že dole je bla­to a hore je sne­ho­vá peri­na. Občas je ino­vať na stro­moch. Nie­ke­dy sil­no fúka, ino­ke­dy je zas kra­ji­na zalia­ta sln­kom. Na Mar­hát sa dá ísť rôz­ny­mi tra­sa­mi. Kaž­dá je tro­chu iná, dajú sa vybrať ces­ty krat­šie, ľah­šie, vhod­né pre bicyk­le aj pre bež­ky. Väč­ši­na si prav­de­po­dob­ne vybe­rie ces­tu z Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Na tej­to tra­se sa ide cez Jur­ka“, čo je román­ska rotun­da sv. Jura­ja, kto­rá je dru­hou naj­star­šou stav­bou z Veľ­kej Mora­vy u nás. Pra­vi­del­ne sa tu kona­jú viac­krát do roka púte. Troš­ku iný cha­rak­ter posky­tu­je najk­rat­šia tra­sa z Vozo­kán, resp. z Lipov­ní­ka. Veľ­mi čas­tá je tra­sa z Výto­kov. Naj­mä dolu z Mar­há­tu sa dá prejsť na lopá­ri veľ­mi rých­lo prá­ve na Výto­ky. Menej čas­té tra­sy sú z Mod­ro­vej horár­ne, zo Sta­rej Leho­ty, z Bez­ov­ca, z Hav­ra­na, zo Zla­té­ho vrchu, z Tema­tí­nu. Samoz­rej­me dá sa vyjsť autom na Jele­nie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja pova­žu­jem za najk­raj­šiu tra­su z Mod­ro­vej horár­ne a zo Sta­rej Leho­ty. Zvy­čaj­ne sa však odve­ziem auto­bu­som do Vozo­kán, vyšlia­pem na Mar­hát a nas­päť pokra­ču­jem cez Jele­nie jamy, Gono­ve lazy až na Výto­ky. Pre­chá­dzam oko­lo Strie­bor­ni­ce, cez Mora­va­ny, kde sa nie­ke­dy zasta­vím najesť, násled­ne prej­dem cez kúpeľ­ný ostrov až do Pieš­ťan. Po prí­cho­de som prí­jem­ne una­ve­ný po prej­de­ných kilo­met­roch a mám pocit, že som uro­bil nie­čo dob­ré pre seba aj dru­hých. V roku 2009 bolo najk­raj­šie poča­sie, aké som počas svo­jich výstu­poch absol­vo­val. V niž­ších polo­hách boli lesy pono­re­ne do hmly, vyš­šie vykú­ka­lo sln­ko, kto­ré páli­lo na pev­nú sne­ho­vú pokrýv­ku a do toho pre­svi­ta­lo mod­ré nebo s oblak­mi. Dúfam, že som vás inšpi­ro­val ku mož­nos­ti ako sa dá oslá­viť posled­ný deň v roku.

Na kon­ci roka 2007 nás auto­bus dovie­zol z Pieš­ťan do Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Potom zača­la moja ces­ta hore po vlast­ných :-). Aj ten­to rok priš­lo na vrch” kopec ľudí. Ja som pri­šiel zhru­ba o 11-​ej. Puto­val som po krás­nej, zasne­že­nej kra­ji­ne. Orga­ni­zá­to­ri hore pri­pra­vi­li ohnis­ko, kde sa ope­ka­lo, zohrie­va­lo, odo­vzdá­va­li sa regis­trá­cie, čaje, špe­kač­ky, sla­nin­ky .… Postup­ne, keď­že mi bola aj zima, som sa vybral nas­päť, ale inou ces­tou. Šiel som na Jele­nie jamy, na ráz­ces­tie a z neho som zišiel na Gono­ve lazy. Z nich som pokra­čo­val cez Výto­ky, Mora­va­ny až do Pieš­ťan.


Peak Mar­hát is the hig­hest point of the Kra­hul­čie vrchy, situ­ated at an ele­va­ti­on of 748.2 meters abo­ve sea level. The sum­mit hos­ted pre­his­to­ric sett­le­ments, inc­lu­ding a hill­fort from the late Bron­ze Age and ear­ly Iron Age. The Halls­tatt hill­fort was for­ti­fied with an embank­ment and sto­ne struc­tu­re, ser­ving as a cru­cial guard point for the tra­de rou­te across Považ­ský Ino­vec from Ponit­ria to Pova­žie. Ter­ra­ced sett­le­ments have been pre­ser­ved on the sout­he­ast slo­pes (idnes​.cz). The name Mar­hát is deri­ved from the names Mar­ha­rii, Mere­he­ni,” which refer­red to ancient Mora­vian tri­bes (rotun​da​jur​ko​.sk). As the tra­de rou­te shif­ted over time, the sig­ni­fi­can­ce of the hill­fort as a guard post dimi­nis­hed. Cera­mics and occa­si­onal fin­dings of iron and bron­ze objects from the late Bron­ze Age and Iron Age have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty. Note­wort­hy arti­facts inc­lu­de an Iron Age axe-​hammer and Scyt­hian arro­ws. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with poin­ted ends, two sic­kles with tongue-​shaped hand­les, an axe with a soc­ket, a chi­sel with a soc­ket, two rod-​shaped bra­ce­lets with geomet­ri­cal­ly inci­sed deco­ra­ti­ons, and a spiral-​like metal bra­ce­let wit­hout orna­men­ta­ti­on from the 8th cen­tu­ry BCE were found near the hill­fort. This dis­co­ve­ry is asso­cia­ted with the Lusa­tian cul­tu­re. From the La Tène peri­od, a sil­ver Boii coin with a win­ged hor­se from the mid-​2nd cen­tu­ry BCE, frag­ments of buc­kles, and arro­ws with a bar­bed hook and a buck­le with a free heel have been une­art­hed. App­ro­xi­ma­te­ly half of the sett­le­ments from the Halls­tatt peri­od in the vici­ni­ty are loca­ted around the Mar­hát hill­fort (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). In the 9th cen­tu­ry, a hill­fort refu­ge was estab­lis­hed on Mar­hát (Marek).

Mar­hát forms a bar­rier pri­ma­ri­ly pro­tec­ting the vil­la­ges of Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny, and Lipov­ník. Due to geolo­gi­cal con­di­ti­ons, the ter­rain is very rug­ged. The his­to­ri­cal con­text, majes­ty, and pro­xi­mi­ty of Mar­hát like­ly ins­pi­red the tra­di­ti­on of New Yea­r’s Eve hikes, which began around 1947. On Octo­ber 28, 1947, the peop­le of Blat­ni­ca erec­ted a lar­ge iron cross on the sum­mit as thanks to God for pro­tec­ti­on during World War II (mana2​.sk). The ini­tia­ti­ve for the cons­truc­ti­on came from the then-​priest of Blat­ni­ca, Ján Lak­tiš (mana2​.sk). The cross bore the insc­rip­ti­on God, pro­tect the tou­rists.” Later, an obser­va­ti­on tower was built on Mar­hát, offe­ring a beau­ti­ful view of the sur­roun­dings. Sin­ce the fall of 2008, a new 17-​meter-​high obser­va­ti­on tower has been in pla­ce. It pro­vi­des a view of the cast­les Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš, and Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Sup­po­sed­ly, under ide­al con­di­ti­ons, the bor­ders of the Czech Repub­lic, Hun­ga­ry, and Aus­tria can be seen from Mar­hát (rotun​da​jur​ko​.sk). A new cross has now been pla­ced at the hig­hest point.

Climbs are alwa­ys orga­ni­zed on Decem­ber 31. Sin­ce 1971, the­se climbs have been orga­ni­zed under the aus­pi­ces of orga­ni­zed tou­rists. Today, the climbs are orga­ni­zed by the Slo­vak Tou­rist Club TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Par­ti­ci­pants rece­i­ve a dip­lo­ma, pri­ma­ri­ly app­re­cia­ted by chil­dren. An inte­res­ting idea was the Mar­hát euro-​ducat in 2008. A small ref­resh­ment awaits tou­rists at the sum­mit – bacon, sau­sa­ges, tea. Firep­la­ces are pre­pa­red. Many find it use­ful to reple­nish the­ir strength, have some fun, or at least gre­et and wish each other a hap­py New Year. Some even sing toget­her. Many only meet this way on New Yea­r’s Eve. Eve­ry year, a group pho­to is taken under the ban­ner. The­se and other simi­lar pho­tos are a nice memo­ry. Some of the­se pho­tos from the past are on the shel­ters under the obser­va­ti­on tower. The Bez­o­vec club also has a chro­nic­le of such pho­tos. Sum­mit books, con­tai­ning many inte­res­ting refe­ren­ces, are also archi­ved under the obser­va­ti­on tower. They offer a diver­se pic­tu­re of who comes to Mar­hát and from whe­re. The event offi­cial­ly ends at lunch­ti­me. Nevert­he­less, many con­ti­nue to visit Mar­hát later. In recent years, atten­dan­ce has exce­e­ded a thou­sand participants.

I dare say that the beha­vi­or of peop­le coming here is chan­ging. They are more con­si­de­ra­te each year. Due to the lower capa­ci­ty of Mar­hát, peop­le tend to sepa­ra­te into smal­ler groups at the sum­mit and just below. Many come in groups. Par­ti­ci­pants also res­pect the requ­est to ref­rain from using pyro­tech­nics in the moun­tains. Noise is allo­wed only in the form of bursts of laugh­ter and sect shots.

The lands­ca­pe on Mar­hát is alwa­ys dif­fe­rent from the lower ele­va­ti­ons whe­re the climb usu­al­ly begins. It undoub­ted­ly posses­ses a charm for which many are wil­ling to tre­ad the hills. It hap­pens that the­re is mud at the bot­tom and a sno­wy blan­ket on top. Occa­si­onal­ly, the­re are inno­va­ti­ons on the tre­es. Some­ti­mes, it blo­ws stron­gly; other times, the lands­ca­pe is bat­hed in sun­light. Mar­hát can be rea­ched by vari­ous rou­tes, each slight­ly dif­fe­rent. Shor­ter, easier rou­tes suitab­le for bicyc­les and cross-​country skis can be cho­sen. Most like­ly, many will opt for the rou­te from Nit­rian­ska Blat­ni­ca. On this rou­te, you pass through Jur­ko,” a Roma­ne­sque rotun­da of St. Geor­ge, the second oldest struc­tu­re from Gre­at Mora­via in our regi­on. Pilg­ri­ma­ges are regu­lar­ly held here seve­ral times a year. A slight­ly dif­fe­rent cha­rac­ter is pro­vi­ded by the shor­test rou­te from Vozo­ka­ny or Lipov­ník. The rou­te from Výto­ky is very com­mon. Espe­cial­ly down­hill from Mar­hát to Výto­ky can be done on sleds very quick­ly. Less com­mon rou­tes are from Mod­rá horár­na, Sta­ra Lehot­ka, Bez­o­vec, Hav­ran, Zla­tý vrch, and Tema­tín. Of cour­se, you can dri­ve by car to Jele­nie jamy and go only from there.

I con­si­der the most beau­ti­ful rou­te to be from Mod­rá horár­na and Sta­ra Lehot­ka. Usu­al­ly, howe­ver, I take the bus to Vozo­ka­ny, climb to Mar­hát, and then con­ti­nue back through Jele­nie jamy, Gono­ve lazy, to Výto­ky. I pass by Strie­bor­ni­ca, through Mora­va­ny, whe­re I some­ti­mes stop for a meal. Then I cross the spa island to Pieš­ťa­ny. Upon arri­val, I am ple­a­san­tly tired after the kilo­me­ters wal­ked, and I feel that I have done somet­hing good for myself and others. In 2009, the weat­her was the most beau­ti­ful I had expe­rien­ced during my climbs. In the lower alti­tu­des, the forests were shrou­ded in fog, whi­le hig­her up, the sun pee­ked out, shi­ning on the solid snow cover bene­ath a blue sky with clouds. I hope I have ins­pi­red you with a way to celeb­ra­te the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Pieš­ťa­ny to Nit­rian­ska Blat­ni­ca. Then my jour­ney upwards began on my own :-). This year, a lot of peop­le came to the ” sum­mit.” I arri­ved around 11 AM. I wan­de­red through the beau­ti­ful, sno­wy lands­ca­pe. Orga­ni­zers had pre­pa­red a bon­fi­re at the top, whe­re peop­le gril­led, war­med up, regis­te­red, and rece­i­ved tea, sau­sa­ges, and bacon. Gra­du­al­ly, sin­ce I was also cold, I set off back, but by a dif­fe­rent rou­te. I went to Jele­nie jamy, to the cross­ro­ads, and from the­re, I des­cen­ded to Gono­ve lazy. From the­re, I con­ti­nu­ed through Výto­ky, Mora­va­ny, all the way to Piešťany.


Odka­zy

Tra­sa Mod­ro­vá horá­reň – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2010

V roku 2010 som na Mar­hát pri­šiel veľ­mi nesko­ro, na vrchu už nebol sko­ro nikto. Pre foto­gra­fo­va­nie to bolo svo­jím spô­so­bom veľ­mi vhod­né. Navy­še kra­ji­na bola v ten deň naozaj kva­lit­ne zasne­že­ná.

Tra­sa Vozo­ka­ny – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2009

Tra­sa Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2007


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Parky, Príroda, Slovenská krajina

Park v Piešťanoch

Hits: 4074

V Pieš­ťa­noch má park svo­ju tra­dí­ciu a svo­ju váhu. Zabe­rá veľ­kú plo­chu z cel­ko­vej roz­lo­hy mes­ta. Prob­lé­mom pieš­ťan­ských par­kov je, že sa málo obno­vu­jú. Stro­my star­nú, ničia sa a nové stro­my sa nesa­dia. Mest­ský park – Sad Andre­ja Kme­ťa zalo­žil gróf Erdödy v 18. sto­ro­čí (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Pôvod­ne vzni­kol ako kúpeľ­ný park. Dnes je pome­no­va­ný po muze­oló­go­vi, význam­nom bio­ló­go­vi Andre­jo­vi Kme­ťo­vi. Zabe­rá 212 235 m2 (TASR). Dnes je ten­to park národ­nou pamiat­kou.

Pieš­ťan­ské par­ky ležia na mies­tach, kde sa pôvod­ne nachá­dzal tvr­dý luž­ný les. Ras­tú v nich via­ce­ré naše, ale aj intro­du­ko­va­né dru­hy, napr.: Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača).

V par­ku žije veve­rič­ka Sciu­rus vul­ga­ris, jež­ko Eri­na­ce­us con­co­lor, neto­pier raniak hrdza­vý Nyc­ta­lus noc­tu­la, hniezd­na koló­nia hav­ra­nov Cor­vus fra­gi­le­gus. Ku bež­ným vtá­kom pat­rí brhlík Sit­ta euro­pea, žlna Picus viri­dis, ďat­le, slá­vik Lus­ci­nia megar­hyn­chos, myšiar­ka uša­tá Asio otus, sova les­ná Strix alu­co. jazier­kach sa vysky­tu­je sko­kan rapo­ta­vý Rana ridi­bun­da, koryt­nač­ka pís­men­ko­vá Chry­se­mys scrip­ta ele­gans (pies​ta​ny​.sk).


In Pieš­ťa­ny, the park holds its own tra­di­ti­on and sig­ni­fi­can­ce, occu­py­ing a sub­stan­tial area of the city­’s total land. The issue with Pieš­ťa­ny­’s parks is the limi­ted reju­ve­na­ti­on they under­go. Tre­es age, dete­ri­ora­te, and new ones are not plan­ted. The Muni­ci­pal Park – Sad Andre­ja Kme­ťa was estab­lis­hed by Count Erdödy in the 18th cen­tu­ry as a spa park (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Today, it is named after the reno­wned muse­olo­gist and bio­lo­gist Andrej Kmeť. It covers an area of 212,235 m² (TASR). Cur­ren­tly, this park holds the sta­tus of a nati­onal monument.

Pieš­ťa­ny­’s parks are situ­ated whe­re den­se allu­vial forests ori­gi­nal­ly sto­od. Nume­rous nati­ve and intro­du­ced spe­cies thri­ve in them, such as Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača).

The park is home to the red squ­ir­rel (Sciu­rus vul­ga­ris), hed­ge­hog (Eri­na­ce­us con­co­lor), the rus­ty noc­tu­le bat (Nyc­ta­lus noc­tu­la), and a nesting colo­ny of rooks (Cor­vus fra­gi­le­gus). Com­mon birds inc­lu­de the nut­hatch (Sit­ta euro­pea), Euro­pe­an gre­en wood­pec­ker (Picus viri­dis), wood­pec­kers, nigh­tin­ga­le (Lus­ci­nia megar­hyn­chos), long-​eared owl (Asio otus), and tawny owl (Strix alu­co). In the ponds, you can find the edib­le frog (Rana ridi­bun­da) and the red-​eared sli­der turt­le (Chry­se­mys scrip­ta ele­gans) (pies​ta​ny​.sk).


In Pieš­ťa­ny hat der Park sei­ne Tra­di­ti­on und Bede­utung. Er nimmt eine gro­ße Flä­che der gesam­ten Stadtf­lä­che ein. Das Prob­lem der Piešťany-​Parks ist, dass sie wenig erne­uert wer­den. Die Bäu­me altern, wer­den bes­chä­digt und neue Bäu­me wer­den nicht gepf­lanzt. Der Stadt­park – Sad Andre­ja Kme­ťa wur­de im 18. Jahr­hun­dert von Graf Erdödy geg­rün­det (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Urs­prün­glich ents­tand er als Kur­park. Heute ist er nach dem Muse­olo­gen und bede­uten­den Bio­lo­gen Andrej Kmeť benannt. Er umfasst 212.235 m² (TASR). Heute ist die­ser Park ein nati­ona­les Denkmal.

Die Piešťany-​Parks befin­den sich an Orten, an denen urs­prün­glich ein har­ter Auen­wald stand. Es wach­sen dort vers­chie­de­ne ein­he­i­mis­che, aber auch ein­ge­fü­hr­te Arten, z.B.: Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dit­sia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača).

Im Park leben das Eich­hörn­chen Sciu­rus vul­ga­ris, der Igel Eri­na­ce­us con­co­lor, die Fle­der­maus Nyc­ta­lus noc­tu­la, und eine Brut­ko­lo­nie von Raben Cor­vus fra­gi­le­gus. Zu den häu­fi­gen Vögeln gehören der Kle­i­ber Sit­ta euro­pea, der Grüns­pecht Picus viri­dis, Spech­te, die Nach­ti­gall Lus­ci­nia megar­hyn­chos, die Wal­doh­re­ule Asio otus, die Wald­kauz Strix alu­co. In den Tei­chen gibt es den Teichf­rosch Rana ridi­bun­da, die Buchstaben-​Schmuckschildkröte Chry­se­mys scrip­ta ele­gans (pies​ta​ny​.sk).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Botanické záhrady, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada v Bratislave

Hits: 1811

Bota­nic­ká záh­ra­da bola zalo­že­ná v roku 1942. Pre výstav­bu bol vybra­tý poze­mok oko­lo vily Laf­ran­co­ni o roz­lo­he 6.6 ha, kto­rý mal vďa­ka Vydri­ci zdroj vody. Skle­ní­ky a zavla­žo­va­cí sys­tém boli posta­ve­né po roku 1945. Záh­ra­da je pra­co­vis­kom Uni­ver­zi­ty Komen­ské­ho, kto­ré­ho posla­ním je aj udr­žo­vať a roz­ši­ro­vať zbier­ky živých rast­lín. V spo­lu­prá­ci s iný­mi orga­ni­zá­cia­mi poria­da výsta­vy. Pokus­ne sa v Bota­nic­kej záh­ra­de akli­ma­ti­zu­jú rôz­ne dru­hy rast­lín. Tep­lo­mil­ná vege­tá­cia pes­to­va­ná v skle­ní­koch vzbu­dzu­je naj­väč­ší záu­jem verej­nos­ti (uni​ba​.sk). Bota­nic­ká záh­ra­da je otvo­re­ná pre verej­nosť od 1. aprí­la do 31. októb­ra, od 9‑tej do 18-​tej. Nachá­dza sa na Bota­nic­kej uli­ci 3 v Bra­ti­sla­ve. (uni​ba​.sk). Nájsť v nej mož­no tie­to expo­zí­cie skle­ní­ko­vé: aus­trál­sky skle­ník, pal­mo­vý skle­ník, kak­tu­so­vý skle­ník, skle­ník úžit­ko­vých rast­lín, Vik­tó­ri­ový skle­ník s vlh­ko­mil­nou a tep­lo­mil­nou tro­pic­kou a subt­ro­pic­kou fló­rou. A von­kaj­šie: rozá­rium, ande­zi­to­vá skal­ka, vápen­co­vá skal­ka, tra­ver­tí­no­vo – penov­co­vá skal­ka, tros­ko­vo – lávo­vá skal­ka, brid­li­co­vá skal­ka, čadi­čo­vá skal­ka, žulo­vá skal­ka, raše­li­nis­ko, let­nič­ko­vé a trval­ko­vé záho­ny, cudzo­kraj­né a domá­ce dre­vi­ny, rodo­den­dro­ny a azal­ky, zimu­vzdor­né a mra­zu­vzdor­né kak­tu­sy, stre­do­mo­rie, japon­ská záh­ra­da (uni​ba​.sk). Roz­lo­ha are­álu bola zmen­še­ná v dôsled­ku výstav­by mos­ta Laf­ran­co­ni80 tých rokoch 20. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia).

Vzhľa­dom na to, že som vyštu­do­va­ný envi­ron­men­ta­lis­ta na fakul­te, kto­rá je na kop­ci opro­ti a celých päť rokov štú­dia som býval neďa­le­ko, do Bota­nic­kej záh­ra­dy som cho­dil čas­to. Dokon­ca na index sme tam mali prí­stup zdar­ma a pár­krát som bol v nej aj mimo obdo­bia prí­stu­pu pre verej­nosť. Občas som sa tam cho­dil učiť. V zadnej čas­ti, pri mos­te Laf­ran­co­ni sa nachá­dza cel­kom roman­tic­ké jazier­ko a kúsok od neho je pries­tor s húpač­ka­mi a podob­ný­mi zaria­de­nia­mi pre deti. Za celý čas môj­ho pozna­nia, a je to od roku 1991 už poriad­ne dlhá doba, môžem zod­po­ved­ne pove­dať, že mar­ke­ting Bota­nic­kej záh­ra­dy sa blí­ži k nule. Nero­zu­miem tomu, pre­to­že ten­to are­ál síce nie je v milos­ti moc­ných, ale urči­te sa dá lep­šie pro­pa­go­vať. Občas sa tu urči­te inves­tu­je, veci sa udr­žia­va­jú. Keď­že sem tiež cho­dím čas­to foto­gra­fo­vať, nara­zil som už aj ja na to upo­zor­ne­nie, aby som neza­rá­bal na foto­gra­fo­va­ní v are­áli Bota­nic­kej záh­ra­dy. Nuž, ono to ani veľ­mi nej­de. Leda­že by som sa zame­ral na svad­by, čo je nesku­toč­ná dri­na. Nie, môže­te byť radi za pro­mo, za to, že si nie­kto cení vašu prá­cu a prá­cu vašich pred­chod­cov a doká­že a chce ju pro­pa­go­vať aspoň tým­to spô­so­bom. Želám Bota­nic­kej záh­ra­de, aby kom­pe­tent­ní radi­kál­ne zme­ni­li prí­stup k tej­to poten­ciál­ne skve­lej inšti­tú­cii aj z hľa­dis­ka ces­tov­né­ho ruchu.


The Bota­ni­cal Gar­den was estab­lis­hed in 1942 on a 6.6‑hectare plot of land around the Laf­ran­co­ni vil­la, cho­sen for its water sour­ce from the Vydri­ca river. The cons­truc­ti­on of gre­en­hou­ses and an irri­ga­ti­on sys­tem took pla­ce after 1945. The gar­den ser­ves as a workp­la­ce for Come­nius Uni­ver­si­ty, tas­ked with main­tai­ning and expan­ding col­lec­ti­ons of living plants. In col­la­bo­ra­ti­on with other orga­ni­za­ti­ons, the gar­den hosts exhi­bi­ti­ons. Vari­ous plant spe­cies are acc­li­ma­ti­zed expe­ri­men­tal­ly in the Bota­ni­cal Gar­den. The pub­lic is par­ti­cu­lar­ly inte­res­ted in the ther­mop­hi­lic vege­ta­ti­on gro­wn in the gre­en­hou­ses (uni​ba​.sk). The gar­den is open to the pub­lic from April 1 to Octo­ber 31, from 9 a.m. to 6 p.m. It is loca­ted at Bota­nic­ká uli­ca 3 in Bra­ti­sla­va (uni​ba​.sk). The gre­en­hou­se exhi­bi­ti­ons inc­lu­de the Aus­tra­lian gre­en­hou­se, palm gre­en­hou­se, cac­tus gre­en­hou­se, uti­li­ty plant gre­en­hou­se, and the Vic­to­ria gre­en­hou­se with humid and ther­mop­hi­lic tro­pi­cal and subt­ro­pi­cal flo­ra. Out­do­or exhi­bits inc­lu­de the rose gar­den, ande­si­te roc­ke­ry, limes­to­ne roc­ke­ry, travertine-​pumice roc­ke­ry, rubble-​lava roc­ke­ry, sla­te roc­ke­ry, basalt roc­ke­ry, gra­ni­te roc­ke­ry, peat bog, annu­al and peren­nial beds, exo­tic and nati­ve tre­es, rho­do­den­drons and aza­le­as, cold-​resistant and frost-​resistant cac­ti, the Medi­ter­ra­ne­an regi­on, and the Japa­ne­se gar­den (uni​ba​.sk). The area of the com­plex was redu­ced due to the cons­truc­ti­on of the Laf­ran­co­ni Brid­ge in the 1980s (Wiki­pe­dia).

As an envi­ron­men­tal scien­ce gra­du­ate from the facul­ty loca­ted on the oppo­si­te hill, whe­re I lived for five years, I fre­qu­en­ted the Bota­ni­cal Gar­den. We even had free access with our stu­dent IDs, and I visi­ted out­si­de pub­lic hours to stu­dy occa­si­onal­ly. The­re is a roman­ti­cal­ly char­ming pond in the back, near the Laf­ran­co­ni Brid­ge, and a spa­ce with swings and other faci­li­ties for chil­dren not far from it. Throug­hout my acqu­ain­tan­ce with it, sin­ce 1991, it’s been quite a long time, I can res­pon­sib­ly say that the mar­ke­ting of the Bota­ni­cal Gar­den is clo­se to zero. I don’t unders­tand it becau­se, alt­hough the area might not be in favor with the power­ful, it can cer­tain­ly be bet­ter pro­mo­ted. Inves­tments are made, and things are main­tai­ned. As I often come here to take pho­tog­raphs, I have also come across a noti­ce pro­hi­bi­ting com­mer­cial pho­tog­rap­hy in the Bota­ni­cal Gar­den. Well, it’s not somet­hing I’m inte­res­ted in. Unless I focu­sed on wed­dings, which is inc­re­dib­ly deman­ding. No, you should be gra­te­ful for pro­mo­ti­on, for some­one who valu­es your work and the work of your pre­de­ces­sors and can and wants to pro­mo­te it in at least this way. I wish the Bota­ni­cal Gar­den that tho­se in char­ge radi­cal­ly chan­ge the­ir app­ro­ach to this poten­tial­ly excel­lent ins­ti­tu­ti­on, espe­cial­ly in terms of tourism.


Odka­zy

TOP

Ruže

Rodo­den­dro­ny a azalky

Kosat­ce

Flo­xy a klinčeky

Skal­nič­ky

Kober­cov­ky

Skle­ník

Dre­vi­ny

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Tatry

Flóra Vysokých Tatier

Hits: 4013

Vyso­ké Tat­ry sú domo­vom pre viac než tisíc dru­hov rast­lín, kto­ré odha­ľu­jú pôso­bi­vú bio­di­ver­zi­tu a pris­pie­va­jú k uni­kát­ne­mu eko­sys­té­mu tej­to alp­skej kra­ji­ny. Sú cha­rak­te­ri­zo­va­né výraz­ný­mi alpín­sky­mi pod­mien­ka­mi vrá­ta­ne výraz­ných zmien v tep­lo­te a výsky­te extrém­nych pod­mie­nok na vrcho­loch. Tie­to fak­to­ry for­mu­jú rast­li­ny, kto­ré sa musia pris­pô­so­biť na pre­ži­tie v tom­to pro­stre­dí. Vyso­ko­hor­ská fló­ra vyni­ká svo­ji­mi adap­tá­cia­mi, vrá­ta­ne krát­ke­ho ras­tu, hus­té­ho pokry­tia lis­tov a schop­nos­ti kvit­núť v krát­kom obdo­bí. S náras­tom envi­ron­men­tál­nych výziev je nevy­hnut­né veno­vať pozor­nosť udr­ža­teľ­nos­ti ochra­ny fló­ry Vyso­kých Tatier. Rôz­ne ochran­né prog­ra­my a výskum­né pro­jek­ty sme­ru­jú k zacho­va­niu toh­to jedi­neč­né­ho eko­sys­té­mu pre budú­ce gene­rá­cie, aby sa moh­li aj naďa­lej pýšiť bohat­stvom a krá­sou svo­jej fló­ry. Medzi typic­ké rast­li­ny Vyso­kých Tatier pat­rí Diant­hus cart­hu­sia­no­rum. Tie­to rast­li­ny ras­tú na hor­ských lúkach a ska­lách. Náj­de­me tu aj ende­mic­ké dru­hy, naprí­klad šaf­ran spiš­ský – Cro­cus sce­pu­sien­sis. Rast­li­ny Vyso­kých Tatier hra­jú kľú­čo­vú úlo­hu v eko­sys­té­me tej­to alp­skej oblas­ti. Samoz­rej­me pris­pie­va­jú ku krá­se a atrak­ti­vi­te Vyso­kých Tatier.


The High Tatras are home to more than a thou­sand plant spe­cies, unve­i­ling impres­si­ve bio­di­ver­si­ty and con­tri­bu­ting to the uni­que eco­sys­tem of this alpi­ne lands­ca­pe. Cha­rac­te­ri­zed by dis­tinct alpi­ne con­di­ti­ons, inc­lu­ding sig­ni­fi­cant tem­pe­ra­tu­re chan­ges and extre­me con­di­ti­ons at the sum­mits, the High Tatras sha­pe plants that must adapt to sur­vi­ve in this chal­len­ging envi­ron­ment. The alpi­ne flo­ra stands out with adap­ta­ti­ons such as short gro­wth, den­se leaf cove­ra­ge, and the abi­li­ty to blo­om in a short peri­od. As envi­ron­men­tal chal­len­ges inc­re­a­se, atten­ti­on must be given to the sus­tai­na­bi­li­ty of pre­ser­ving the flo­ra of the High Tatras. Vari­ous con­ser­va­ti­on prog­rams and rese­arch pro­jects aim to main­tain this uni­que eco­sys­tem for futu­re gene­ra­ti­ons to con­ti­nue boas­ting the rich­ness and beau­ty of its flo­ra. Among the typi­cal plants of the High Tatras is Diant­hus cart­hu­sia­no­rum, which thri­ves on moun­tain mea­do­ws and rocks. Ende­mic spe­cies are also pre­sent, inc­lu­ding the Spiš cro­cus (Cro­cus sce­pu­sien­sis). The plants of the High Tatras play a cru­cial role in the eco­sys­tem of this alpi­ne regi­on, con­tri­bu­ting not only to its bio­di­ver­si­ty but also enhan­cing the beau­ty and allu­re of the High Tatras.


Tat­ry Wyso­kie to dom dla ponad tysi­ąca gatun­ków roślin, odkry­wa­jąc impo­nu­jące bogact­wo przy­ro­dy i przyc­zy­nia­jąc się do uni­kal­ne­go eko­sys­te­mu tego alpej­skie­go kra­job­ra­zu. Cha­rak­te­ry­zu­ją się wyra­źny­mi warun­ka­mi alpej­ski­mi, obej­mu­jący­mi znacz­ne zmia­ny tem­pe­ra­tu­ry i eks­tre­mal­ne warun­ki na szc­zy­tach, co ksz­ta­łtu­je rośli­ny, któ­re mus­zą się dosto­so­wać, aby przetr­wać w tym wyma­ga­jącym śro­do­wis­ku. Rośli­ny wyso­ko­gór­skie wyró­żnia­ją się adap­tac­ja­mi, taki­mi jak krót­ki wzrost, gęs­te pokry­cie liści i zdol­no­ść kwit­nie­nia w krót­kim okre­sie. W mia­rę wzros­tu wyzwań śro­do­wis­ko­wych, koniecz­ne jest zwró­ce­nie uwa­gi na zró­wno­wa­żo­no­ść ochro­ny flo­ry Tatr Wyso­kich. Różne prog­ra­my ochro­ny i pro­jek­ty bada­wc­ze mają na celu utr­zy­ma­nie tego wyjąt­ko­we­go eko­sys­te­mu dla przys­złych poko­leń, aby mogły nadal chwa­lić się bogact­wem i pięk­nem swo­jej flo­ry. Między typo­we rośli­ny Tatr Wyso­kich nale­ży Diant­hus cart­hu­sia­no­rum, któ­ry rośnie na gór­skich łąkach i ska­łach. Wys­tępu­ją tu także gatun­ki ende­micz­ne, takie jak kro­kus spis­ki (Cro­cus sce­pu­sien­sis). Rośli­ny Tatr Wyso­kich odg­ry­wa­ją kluc­zo­wą rolę w eko­sys­te­mie tego alpej­skie­go regi­onu, przyc­zy­nia­jąc się nie tyl­ko do jego różno­rod­no­ści bio­lo­gicz­nej, ale także pod­kre­śla­jąc pięk­no i atrak­cyj­no­ść Tatr Wysokich.


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post