2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Turniansky hrad

Hits: 1692

Tur­nian­sky hrad sa nachá­dza nad obcou Tur­ňa nad Bod­vou v Slo­ven­skom kra­se. Asi 40 km od Košíc. Tur­nian­sky hrad leží v poho­rí Revúc­ka vrcho­vi­na, v blíz­kos­ti obce Tur­ná, na výraz­nom kopci.

Leží vo výš­ke 375 met­rov nad morom. Od roku 1685 je hrad ruina vďa­ka sta­vov­ským povs­ta­niam (Wiki­pe­dia). Vzni­kol prav­de­po­dob­ne v polo­vi­ci 13. sto­ro­čia po tatár­skom vpá­de (zamky​.sk). O obno­vu tej­to hra­du sa sta­rá Občian­ske zdru­že­nie Cas­trum Thor­na. Úze­mie oko­lo hra­du pred­sta­vu­je vedec­ky význam­nú flo­ris­tic­kú a fau­nis­tic­kú loka­li­tu. Pod hra­dom sa kaž­do­roč­ne uspo­ria­da­va­jú kul­túr­no zábav­né podu­ja­tie Tur­nian­ske rytier­ske sláv­nos­ti (slo​ven​sky​-kras​.eu).


Tur­nian­sky Cast­le is loca­ted abo­ve the vil­la­ge of Tur­ňa nad Bod­vou in the Slo­vak Karst. It is app­ro­xi­ma­te­ly 40 km from Koši­ce. Tur­nian­sky Cast­le is situ­ated in the Revúc­ka High­lands, near the vil­la­ge of Tur­ná, on a pro­mi­nent hill.

It is at an alti­tu­de of 375 meters abo­ve sea level. Sin­ce 1685, the cast­le has been in ruins due to the upri­sings of the Esta­tes (Wiki­pe­dia). It like­ly ori­gi­na­ted in the mid-​13th cen­tu­ry after the Tatar inva­si­on (zamky​.sk). The res­to­ra­ti­on of this cast­le is over­se­en by the Civic Asso­cia­ti­on Cas­trum Thor­na. The area around the cast­le repre­sents a scien­ti­fi­cal­ly sig­ni­fi­cant flo­ris­tic and fau­nis­tic loca­li­ty. Bene­ath the cast­le, cul­tu­ral and enter­tai­ning events, the Tur­nian­ske Knight Fes­ti­vi­ties, are orga­ni­zed annu­al­ly (slo​ven​sky​-kras​.eu).


xA Tur­nian­sky vára Tur­ňa nad Bod­vou falu felett talál­ha­tó Szlo­vák Karszt­ban. Kb. 40 km-​re van Koši­cé­től. A Tur­nian­sky vár a Revúcka-​hegységben hely­ez­ke­dik el, a Tur­ná falu köze­lé­ben, egy kie­mel­ke­dő dombon.

A ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 375 méter. 1685 óta a vára romok­ban hever az Ész­tek fel­ke­lé­se miatt (Wiki­pe­dia). Valós­zí­nűleg a tatár invá­zió után, a 13. szá­zad köze­pén kelet­ke­zett (zamky​.sk). A vár hely­re­ál­lí­tá­sát a Cas­trum Thor­na Pol­gá­ri Egy­esület felügy­eli. A vár körüli terület tudo­má­ny­o­san jelen­tős flo­risz­ti­kai és fau­nisz­ti­kai helys­zínt jelent. A vára alatt min­den évben kul­tu­rá­lis és szó­ra­koz­ta­tó ese­mé­ny­eket, a Tur­nian­ske Lova­gi Ünne­pe­ket szer­ve­zik (slo​ven​sky​-kras​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Bratislavské, Časová línia, Oslavné, Reportáže, Slovenské

Korunovačné slávnosti v Bratislave

Hits: 2652

Bra­ti­sla­va bola koru­no­vač­ným mes­tom uhor­ských krá­ľov. Na túto tra­dí­ciu sa nad­via­za­lo od roku 2003 a kaž­do­roč­ne sa tu kona­jú Koru­no­vač­né sláv­nos­ti. Zvy­čaj­ne v prvý sep­tem­bro­vý víkend, avšak v roku 2011 bolo 25. júna 270. výro­čie koru­no­vá­cie Márie Teré­zie, pre­to sa kona­lo podu­ja­tie v inom ter­mí­ne. V roku 2003 koru­no­va­li Maxi­mi­liá­na II., kto­ré­ho stvár­ňo­val Matej Landl, v roku 2004 Máriu Špa­niel­sku (Anna Šiš­ko­vá), v roku 2005 Rudol­fa II., (Vla­di­mír Haj­du), v roku 2006 Mate­ja II. (Mar­tin Niko­dým), v roku 2007 Annu Tirol­skú (Zuza­na Fia­lo­vá), v roku 2008 Fer­di­nan­da II. (Maroš Kra­már), v roku 2009 Máriu Annu Špa­niel­sku (Iva­na Surov­co­vá), v roku 2010 Fer­di­nan­da IV. Habs­bur­ské­ho (Emil Zva­rík) (Wiki­pe­dia).


Bra­ti­sla­va was the coro­na­ti­on city of Hun­ga­rian kings. This tra­di­ti­on has been revi­ved sin­ce 2003, and Coro­na­ti­on Fes­ti­vi­ties are held here annu­al­ly. Typi­cal­ly, they take pla­ce on the first wee­kend of Sep­tem­ber, but in 2011, com­me­mo­ra­ting the 270th anni­ver­sa­ry of Maria The­re­sa­’s coro­na­ti­on on June 25, the event occur­red on a dif­fe­rent date. In 2003, Maxi­mi­lian II was cro­wned, por­tra­y­ed by Matej Landl. In 2004, Maria of Spain (Anna Šiš­ko­vá), in 2005, Rudolf II (Vla­di­mír Haj­du), in 2006, Matt­hias II (Mar­tin Niko­dým), in 2007, Anna of Tyrol (Zuza­na Fia­lo­vá), in 2008, Fer­di­nand II (Maroš Kra­már), in 2009, Maria Anna of Spain (Iva­na Surov­co­vá), and in 2010, Fer­di­nand IV Habs­burg (Emil Zva­rík) were cro­wned (Wiki­pe­dia).


Bra­ti­sla­va war die Krönungss­tadt der unga­ris­chen Köni­ge. Die­se Tra­di­ti­on wur­de seit 2003 wie­der auf­geg­rif­fen, und jähr­lich fin­den hier die Krönungs­fest­lich­ke­i­ten statt. Nor­ma­ler­we­i­se wer­den sie am ers­ten Sep­tem­ber­wo­che­nen­de abge­hal­ten, aber im Jahr 2011, anläss­lich des 270. Jah­res­ta­ges der Krönung von Maria The­re­sia am 25. Juni, fand die Verans­tal­tung zu einem ande­ren Ter­min statt. Im Jahr 2003 wur­de Maxi­mi­lian II. gek­rönt, dar­ges­tellt von Matej Landl. In den fol­gen­den Jah­ren wur­den Maria von Spa­nien (Anna Šiš­ko­vá), Rudolf II. (Vla­di­mír Haj­du), Matt­hias II. (Mar­tin Niko­dým), Anna von Tirol (Zuza­na Fia­lo­vá), Fer­di­nand II. (Maroš Kra­már), Maria Anna von Spa­nien (Iva­na Surov­co­vá) und Fer­di­nand IV. Habs­burg (Emil Zva­rík) gek­rönt (Wiki­pe­dia).


Pozso­ny volt a magy­ar kirá­ly­ok koro­ná­zá­si váro­sa. Ezt a hagy­o­má­nyt 2003 óta ele­ve­ní­tet­ték fel, és éven­te meg­ren­de­zik a Koro­ná­zá­si Ünnep­sé­ge­ket. Álta­lá­ban szep­tem­ber első hét­vé­gé­jén tart­ják, de 2011-​ben Mária Teré­zia koro­ná­zá­sá­nak 270. évfor­du­ló­já­ra emlé­kez­ve június 25-​én más időpont­ban került meg­ren­de­zés­re az ese­mé­ny. 2003-​ban Maxi­mi­lián II. lett koro­náz­va, akit Matej Landl ala­kí­tott. 2004-​ben Spa­ny­ol Mária (Anna Šiš­ko­vá), 2005-​ben II. Rudolf (Vla­di­mír Haj­du), 2006-​ban II. Máty­ás (Mar­tin Niko­dým), 2007-​ben Tiro­li Anna (Zuza­na Fia­lo­vá), 2008-​ban II. Fer­di­nánd (Maroš Kra­már), 2009-​ben Spa­ny­ol Mária Anna (Iva­na Surov­co­vá), 2010-​ben pedig IV. Fer­di­nánd Habs­burg (Emil Zva­rík) került koro­ná­zás­ra (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Vysoká pri Morave

Hits: 2646

Vyso­ká pri Mora­ve bola pra­dáv­nym síd­lis­kom a poh­re­bis­kom (rec​.sk). Nachá­dza­jú sa tu žia­ro­vé hro­by zo 6. – 7. sto­ro­čia a z 9. sto­ro­čia (wiki​pe​dia​.sk). Prí­tom­nosť prvých oby­va­te­ľov sa datu­je do mlad­šej doby kamen­nej. Prvé písom­né zmien­ky o obci Zno­ys­sa sú z roku 1271. V 16. sto­ro­čí sa tu usa­di­li chor­vát­ski kolo­nis­ti. Rie­ka Mora­va zabez­pe­čo­va­la obci zdroj obži­vy a príj­mu. His­to­ric­ké náz­vy obce: Hochs­te­ten, Hochs­täd­ten. Význam­nou pamiat­kou je rím­sko­ka­to­lic­ky kos­tol svä­té­ho Andre­ja Apoš­to­la (rec​.sk). Už v roku 1697 tu zalo­ži­li cech rybá­rov. Okrem toho sa ľudia veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, vče­lár­stvu a výro­be úžit­ko­vých pred­me­tov z tŕs­tia (wiki​pe​dia​.sk). V kata­stri obce sú prí­rod­né rezer­vá­cie Dol­ný lesHor­ný lesRoz­po­rec (rec​.sk). Obci dnes žije 2183 oby­va­te­ľov na plo­che nece­lých 34 km2 (wiki​pe​dia​.sk). V obci sa kona­jú sláv­nos­ti slno­vra­tu, pri kto­rom sa do rie­ky Mora­va púš­ťa­jú horia­ce kahan­ce (mkre​gi​on​.sk).


Vyso­ká pri Mora­ve was an ancient sett­le­ment and burial site (rec​.sk). The­re are gra­ves with fire pits dating back to the 6th-​7th cen­tu­ries and the 9th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk). The pre­sen­ce of the first inha­bi­tants dates back to the Neolit­hic peri­od. The first writ­ten men­ti­ons of the vil­la­ge of Zno­ys­sa are from the year 1271. In the 16th cen­tu­ry, Cro­atian colo­nists sett­led here. The Mora­va River pro­vi­ded the vil­la­ge with a sour­ce of live­li­ho­od and inco­me. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Hochs­te­ten and Hochs­täd­ten. A sig­ni­fi­cant monu­ment is the Roman Cat­ho­lic Church of Saint Andrew the Apost­le (rec​.sk). As ear­ly as 1697, a guild of fis­her­men was estab­lis­hed here. In addi­ti­on, peop­le were enga­ged in agri­cul­tu­re, bee­ke­e­ping, and the pro­duc­ti­on of uti­li­ty items from reeds (wiki​pe​dia​.sk). In the vil­la­ge­’s cadas­tral area, the­re are natu­ral reser­ves Dol­ný les, Hor­ný les, and Roz­po­rec (rec​.sk). The vil­la­ge is cur­ren­tly home to 2,183 inha­bi­tants on an area of​just under 34 km² (wiki​pe​dia​.sk). The vil­la­ge hosts sols­ti­ce celeb­ra­ti­ons during which bur­ning bund­les are rele­a­sed into the Mora­va River (mkre​gi​on​.sk).


Vyso­ká pri Mora­ve war eine prä­his­to­ris­che Sied­lung und Grab­stät­te (rec​.sk). Hier fin­den sich Grä­ber aus der Zeit des 6. – 7. Jahr­hun­derts und des 9. Jahr­hun­derts (wiki​pe​dia​.sk). Die Anwe­sen­he­it der ers­ten Bewoh­ner reicht bis in die Jung­ste­in­ze­it zurück. Die ers­ten sch­rift­li­chen Erwäh­nun­gen des Dor­fes Zno­ys­sa stam­men aus dem Jahr 1271. Im 16. Jahr­hun­dert sie­del­ten sich kro­atis­che Kolo­nis­ten hier an. Der Fluss Mora­va sicher­te der Geme­in­de Leben­sun­ter­halt und Ein­kom­men. His­to­ris­che Namen des Dor­fes: Hochs­te­ten, Hochs­täd­ten. Eine bede­uten­de Sehen­swür­dig­ke­it ist die römisch-​katholische Kir­che des hei­li­gen Apos­tels Andre­as (rec​.sk). Schon im Jahr 1697 wur­de hier eine Fis­cher­zunft geg­rün­det. Zusätz­lich bes­chäf­tig­ten sich die Men­schen mit Lan­dwirts­chaft, Imke­rei und der Hers­tel­lung von Geb­rauchs­ge­gens­tän­den aus Rohr (wiki​pe​dia​.sk). Im Geme­in­de­ge­biet befin­den sich die Naturs­chutz­ge­bie­te Dol­ný les, Hor­ný les und Roz­po­rec (rec​.sk). In der Geme­in­de leben heute 2183 Ein­woh­ner auf einer Flä­che von knapp 34 km² (wiki​pe​dia​.sk). In der Geme­in­de fin­den Son­nen­wend­fe­ier­lich­ke­i­ten statt, bei denen bren­nen­de Fac­keln in die Mora­va gewor­fen wer­den (mkre​gi​on​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Ždiar

Hits: 2642

Ždiar je okrem iné­ho aj zná­me lyžiar­ske stre­dis­ko, Bach­le­do­va doli­na je veľ­mi zná­ma (Peter Kac­lík). Prvá písom­ná zbier­ka o obci je z roku 1590 (zdiar​.sk). V tom čase už bola zrej­me stá­lej­ším síd­lom valaš­ských pas­tie­rov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Zakla­da­te­ľom bol Fran­ti­šek Lužin­ský, kas­te­lán zeme­pá­nov Hor­vá­tov­cov. Oby­va­te­lia sa v minu­los­ti zaobe­ra­li dre­vo­ru­bač­stvom, uhliar­stvom a pas­tier­stvom. Pod­ľa úst­nej tra­dí­cie sa prví osad­ní­ci usa­di­li v Bach­le­do­vej doli­ne (vyso​ke​tat​ry​.com). Neskôr v osíd­ľo­va­ní pokra­čo­va­li cez Anto­čov­ský vrch, Blaš­čac­kú, Pav­lov­skú, Vaver­čác­kú, Bar­tu­šov­skú a Mon­ko­vú doli­nu, ako aj Slo­di­čov­ský vrch a Prí­slop. Nie­kto­ré, napr. Prí­slop, z tých­to lazov už zanik­li. Vzhľa­dom na život­né pod­mien­ky v Ždia­ri, bolo v tej­to obci sil­né vysťa­ho­va­lec­tvo. Napr. oby­va­te­lia Lip­tov­skej Tep­lič­ky majú svo­je kore­ne aj v Ždia­ri (vyso​ke​-tat​ry​.info). Obec je rázo­vi­tou pod­ta­trans­kou obcou so špe­ci­fic­kou ľudo­vou archi­tek­tú­rou, goral­ským osíd­le­ním (zdiar​.sk). Čas­ti obce boli vyhlá­se­né za pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu ľudo­vej archi­tek­tú­ry (vyso​ke​-tat​ry​.info). V roku 1787 mala obec 120 domov a 794 oby­va­te­ľov. V roku 19181938 bola obec obsa­de­ná poľ­ským voj­skom. V súčas­nos­ti má obec 1307 oby­va­te­ľov (vyso​ke​tat​ry​.com). V obci sa kaž­do­roč­ne kona­jú Goral­ské folk­lór­ne sláv­nos­ti (wiki​pe​dia​.sk).


Ždiar is, among other things, a well-​known ski resort, and Bach­le­do­va doli­na is very famous (Peter Kac­lík). The first writ­ten record of the vil­la­ge dates back to 1590 (zdiar​.sk). At that time, it was like­ly alre­a­dy a more per­ma­nent sett­le­ment of Wal­la­chian shep­herds (vyso​ke​-tat​ry​.info). The foun­der was Fran­ti­šek Lužin­ský, the cas­tel­lan of the lan­do­wners Hor­vá­tov­ci. In the past, resi­dents were enga­ged in log­ging, char­co­al bur­ning, and shep­her­ding. Accor­ding to oral tra­di­ti­on, the first sett­lers sett­led in Bach­le­do­va doli­na (vyso​ke​tat​ry​.com). Later, the sett­le­ment con­ti­nu­ed through Anto­čov­ský vrch, Blaš­čac­ká, Pav­lov­ská, Vaver­čác­ká, Bar­tu­šov­ská, and Mon­ko­vá doli­na, as well as Slo­di­čov­ský vrch and Prí­slop. Some of the­se pas­tu­res, such as Prí­slop, have alre­a­dy disap­pe­a­red. Due to living con­di­ti­ons in Ždiar, the­re was sig­ni­fi­cant emig­ra­ti­on from this vil­la­ge. For exam­ple, resi­dents of Lip­tov­ská Tep­lič­ka have the­ir roots in Ždiar (vyso​ke​-tat​ry​.info). The vil­la­ge is a dis­tinc­ti­ve sub-​Tatra vil­la­ge with spe­ci­fic folk archi­tec­tu­re and Gora­lian sett­le­ment (zdiar​.sk). Parts of the vil­la­ge have been dec­la­red a cul­tu­ral reser­ve of folk archi­tec­tu­re (vyso​ke​-tat​ry​.info). In 1787, the vil­la­ge had 120 hou­ses and 794 resi­dents. In 1918 and 1938, the vil­la­ge was occu­pied by Polish for­ces. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 1307 resi­dents (vyso​ke​tat​ry​.com). The Goral­ské folk­lór­ne sláv­nos­ti (Gorals Folk­lo­re Fes­ti­vals) are held in the vil­la­ge annu­al­ly (wiki​pe​dia​.sk).


Ždiar je, między inny­mi, także zna­nym ośrod­kiem nar­ciar­skim, a Doli­na Bach­le­do­va jest bar­dzo roz­poz­na­wal­na (Peter Kac­lík). Pier­ws­zy zapis o wsi pocho­dzi z roku 1590 (zdiar​.sk). Wte­dy pra­wdo­po­dob­nie była już sta­łym sied­lis­kiem wołos­kich pas­ter­zy (vyso​ke​-tat​ry​.info). Zało­ży­cie­lem był Fran­ti­šek Lužin­ský, kasz­te­lan zie­mi panów Hor­vá­tov­cov. Miesz­ka­ńcy w przes­zło­ści zaj­mo­wa­li się leśnict­wem, węg­lo­pa­ro­wa­niem i pas­terst­wem. Według ust­nej tra­dyc­ji pier­wsi osad­ni­cy osied­li­li się w Doli­nie Bach­le­do­vej (vyso​ke​tat​ry​.com). Później kon­ty­nu­owa­li osied­la­nie się przez Górę Anto­čov­ską, Blaš­čac­ką, Pav­lov­ską, Vaver­čác­ką, Bar­tu­šov­ską, Mon­ko­vą Doli­nę, a także Górę Slo­di­čov­ską i Prí­slop. Nie­któ­re z tych lazów, na przy­kład Prí­slop, już znik­nęły. Z powo­du warun­ków życia w Ždiar­ze, w tej wsi było sil­ne emig­ra­cyj­ne osad­nict­wo. Na przy­kład miesz­ka­ńcy Lip­tov­skiej Tep­lič­ki mają swo­je kor­ze­nie także w Ždiar­ze (vyso​ke​-tat​ry​.info). Miejs­co­wo­ść to jest cha­rak­te­rys­tycz­ną wios­ką pod­ta­trans­ką z spe­cy­ficz­ną archi­tek­tu­rą ludo­wą, góral­ską osa­dą (zdiar​.sk). Części wsi zosta­ły uzna­ne za rezer­wat archi­tek­tu­ry ludo­wej (vyso​ke​-tat​ry​.info). W 1787 roku wieś mia­ła 120 domów i 794 miesz­ka­ńców. W latach 19181938 wieś była oku­po­wa­na przez woj­sko pol­skie. Obe­cnie lic­zy 1307 miesz­ka­ńców (vyso​ke​tat​ry​.com). W miejs­co­wo­ści corocz­nie odby­wa­ją się Góral­skie Fes­ti­wa­le Folk­lo­rys­tycz­ne (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Beckov

Hits: 3617

Bec­kov leží na Pova­ží sever­ne od Nové­ho Mes­ta nad Váhom. Nad obcou sa týči hrad. Bec­kov­ská brá­na je naj­se­ver­nej­šia časť Podu­naj­skej níži­ny. Je to niva rie­ky Váh medzi Novým Mes­tom nad Váhom a Bec­ko­vom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1208. Z lis­ti­ny Belu IV. vyplý­va, že Bec­kov bol krá­ľov­ským mes­tom od roku 1238. Bec­kov­ská brá­na je naj­se­ver­nej­šia časť Podu­naj­skej níži­ny. Je to niva rie­ky Váh medzi Novým Mes­tom nad Váhom a Bec­ko­vom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Bol jed­ným z prvých stre­do­ve­kých miest na Pova­ží (Wiki­pe­dia). Dôle­ži­tú úlo­hu pri osíd­ľo­va­ní hra­lo povo­die Váhu, sta­rá diaľ­ko­vá ces­ta, brod pod vyčnie­va­jú­cim bra­lom, roz­siah­le pas­tvi­ny a les (obec​-bec​kov​.sk). Naj­star­šie osíd­le­nie kata­stru Bec­ko­va je dolo­že­né už z pale­oli­tu (Bár­ta J., 1985: Nové. pale­oli­tic­ké síd­lis­ká v okre­se Tren­čín. In: Are­che­olo­gic­ké výsku­my a nále­zy na Slo­ven­sku, v r. 1984, Nit­ra, s. 267). Z rím­skej doby (0400 n.l) pochá­dza síd­lis­ko na Ráte. Obja­ve­ných bolo 31 polo­zem­níc, 46 zásob­ných jám, 45 kolo­vých jám, 6 pecí (jed­na chle­bo­vá, dve žele­ziar­ske) a iné pred­me­ty. V tej­to, vte­dy ger­mán­skej osa­de, vyrá­ba­li žele­zo, kera­mi­ku, tka­li lát­ku, mle­li obi­lie, brú­si­li nástro­je. Osíd­le­nie tu pre­tr­vá­va­lo do začiat­ku 5. sto­ro­čia (Var­sik V., Hanu­liak M., Kovár B., 2004: Záchran­ný výskum v Bec­ko­ve, AVANS, Nit­ra). V ran­nom stre­do­ve­ku sa arche­olo­gic­kým výsku­mom potvr­di­la exis­ten­cia vyspe­lé­ho veľ­ko­mo­rav­ské­ho síd­lis­ka na hra­de (Kodo­ňo­vá M., Tót­ho­vá Š., 1995: Hrad Bec­kov, Pamiat­ko­vý ústav Bra­ti­sla­va, p. 28). Potvr­de­ná bola aj slo­van­ská osa­da (Točík A.: Nále­zo­vá sprá­va 731275, SAV, Nit­ra). V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Pes­tú­na, kláš­tor Fran­tiš­ká­nov z roku 16901692, gotic­ký rímsko-​katolícky kos­tol svä­té­ho Šte­fa­na Krá­ľa z roku 1424evan­je­lic­ký kos­tol z rokov 17911792. Kaž­dý dru­hý júlo­vý víkend sa kona­jú Bec­kov­ské let­né sláv­nos­ti (Infor­mač­ná tabu­ľa). V Bec­ko­ve sa naro­di­li: spi­so­va­teľ Jozef Milo­slav Hur­ban, maliar Ladi­slav Med­ňan­ský, geológ a pale­on­to­lóg Dionýz Štúr (Wiki­pe­dia), Hugo­lín Gav­lo­vič (skon​li​ne​.sk). Ladi­slav Med­ňan­ský pat­ril k naj­výz­nam­nej­ším stre­do­európ­skym malia­rov posled­nej tre­ti­ny 19. a začiat­ku 20. sto­ro­čia (obec​-bec​kov​.sk).


Bec­kov is loca­ted in the Pova­žie regi­on north of Nové Mes­to nad Váhom. Abo­ve the vil­la­ge stands a cast­le. The Bec­kov Gate is the nort­hern­most part of the Danu­be Lowland. It is the flo­odp­lain of the Váh River bet­we­en Nové Mes­to nad Váhom and Bec­kov (Infor­ma­ti­on board). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1208. Accor­ding to a char­ter from Béla IV, Bec­kov beca­me a roy­al town in 1238. The Bec­kov Gate is the nort­hern­most part of the Danu­be Lowland, the flo­odp­lain of the Váh River bet­we­en Nové Mes­to nad Váhom and Bec­kov (Infor­ma­ti­on board). It was one of the first medie­val towns in the Pova­žie regi­on (Wiki­pe­dia). The Váh River basin, an ancient long-​distance road, a ford under the pro­mi­nent bral, exten­si­ve pas­tu­res, and forests pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in the sett­le­ment (obec​-bec​kov​.sk). The oldest sett­le­ment in the Bec­kov ter­ri­to­ry dates back to the Pale­olit­hic peri­od (Bár­ta J., 1985: New Pale­olit­hic Sett­le­ments in the Tren­čín Dis­trict. In: Archa­e­olo­gi­cal Rese­arch and Finds in Slo­va­kia, in 1984, Nit­ra, p. 267). From the Roman era (0400 AD), the­re is a sett­le­ment at Ráte. 31 pit-​houses, 46 sto­ra­ge pits, 45 post holes, 6 ovens (one bre­ad oven, two iron­wor­king ovens), and other items were dis­co­ve­red. In this, then-​Germanic sett­le­ment, they pro­du­ced iron, cera­mics, wove fab­ric, ground grain, and shar­pe­ned tools. The sett­le­ment per­sis­ted until the ear­ly 5th cen­tu­ry (Var­sik V., Hanu­liak M., Kovár B., 2004: Res­cue Rese­arch in Bec­kov, AVANS, Nit­ra). In the ear­ly Midd­le Ages, archa­e­olo­gi­cal rese­arch con­fir­med the exis­ten­ce of an advan­ced Gre­at Mora­vian sett­le­ment on the cast­le (Kodo­ňo­vá M., Tót­ho­vá Š., 1995: Bec­kov Cast­le, Monu­ment Ins­ti­tu­te Bra­ti­sla­va, p. 28). The Sla­vic sett­le­ment was also con­fir­med (Točík A.: Report 731275, SAV, Nit­ra). In the vil­la­ge, the­re is the Church of Saint Pes­tún, the Fran­cis­can Monas­te­ry from 1690 – 1692, the Got­hic Roman Cat­ho­lic Church of Saint Step­hen the King from 1424, and the Evan­ge­li­cal Church from 1791 – 1792. Bec­kov Sum­mer Fes­ti­vi­ties take pla­ce eve­ry second wee­kend in July (Infor­ma­ti­on board). Notab­le indi­vi­du­als born in Bec­kov inc­lu­de wri­ter Jozef Milo­slav Hur­ban, pain­ter Ladi­slav Med­ňan­ský, geolo­gist and pale­on­to­lo­gist Dionýz Štúr (Wiki­pe­dia), Hugo­lín Gav­lo­vič (skon​li​ne​.sk). Ladi­slav Med­ňan­ský was one of the most sig­ni­fi­cant Cen­tral Euro­pe­an pain­ters of the late 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries (obec​-bec​kov​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post