2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Doliny, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Typ krajiny

Manínska tiesňava

skala
Hits: 3488

Manín­ska úži­na zís­ka­la zákon­nú ochra­nu v roku 1967. Od roku 1994 nesie pome­no­va­nie Manín­ska ties­ňa­va ako národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia. Vznik­la epi­ge­ne­tic­ky zare­zá­va­ním Manín­ske­ho poto­ka do vápen­co­vé­ho bra­la. Vznik­la hlbo­ká a úzka ties­ňa­va (Jozef Cyp­rich). Postup­né zare­zá­va­nie Manín­ske­ho poto­ka roz­de­li­lo manín­ske brad­lo na Veľ­ký a Malý Manín. Úze­mie for­mo­va­li flu­vi­ok­ra­so­vé pro­ce­sy, vďa­ka kto­rým tu vznik­li rôz­ne for­my pod­zem­né­ho aj povr­cho­vé­ho kra­su. Na úbo­čiach Maní­nov je zdo­ku­men­to­va­ných 40 jas­kýň (Infor­mač­ná tabu­ľa). Víri­vý pohyb väč­ších skal­ných úlom­kov obru­so­val v ste­nách krút­ňa­vo­vé kot­ly a obrie hrn­ce, z kto­rých naj­mo­hut­nej­šie sú v prvých vrá­tach. Vzni­ka­li skal­né útva­ry, kto­ré nesú dnes tie­to náz­vy: Kača­cia ska­la, Veža nad úži­nou, Tisia veža, Dra­čí hre­beň, Jaš­te­ri­čí hre­beň, Slneč­né ste­ny s Líš­čím kulo­á­rom, Manín­ska stráž, Stra­te­né veže, Ska­la nad Roz­práv­ko­vou lúč­kou, Ostrá, Posled­ná. Puk­li­ny v ska­lách Maní­nov hlbo­ké až 16 met­rov vytvo­ri­li mno­hé jas­ky­ne. Na seve­ro­zá­pad­nom úpä­tí vyvie­ra nie­koľ­ko mine­rál­nych pra­me­ňov. Je najuž­šou ties­ňa­vou na Slo­ven­sku, cez kto­rú bola vybu­do­va­ná ces­ta. V roku 1988 bol vybu­do­va­ný náuč­ný chod­ník Manín­skou a Kos­to­lec­kou ties­ňa­vou, na 17tich kilo­met­roch má 18 zastá­vok (Jozef Cyp­rich). Ties­ňa­va je nece­lý kilo­me­ter dlhá a na nie­kto­rých mies­tach veľ­mi úzka. Najuž­šie mies­to bolo v minu­los­ti pre vozy nepre­jazd­né. V roku 1933 bola odstre­le­ná časť bra­la a bola vybu­do­va­ná asfalt­ka (Paj­ger).

Vlh­ká mik­ro­klí­ma vyso­kých skal­ných stien umož­ňu­je výskyt hor­ských dru­hov rast­lín a živo­čí­chov v malej nad­mor­skej výš­ke (Infor­mač­ná tabu­ľa). Skal­né ste­ny sú mies­ta­mi 400 met­rov vyso­ké. Zo str­mých sva­hov je dno doli­ny čas­to zasy­pá­va­né sne­ho­vý­mi laví­na­mi. Sneh sa v tônis­tých polo­hách poma­ly topí, nie­ke­dy vydr­ží až do mája (pxcen​trumpb​.sk). Ras­tie tu napr. Pul­sa­til­la sla­vi­ca, Pri­mu­la auri­cu­la sub­sp. hun­ga­ri­ca, Auri­nia saxa­ti­lis, Aster alpi­nus, Diant­hus pra­e­cox, Jovi­bar­ba glo­bi­fe­ra sub­sp. hir­ta, Cor­tu­sa matt­hi­oli, Aco­ni­tum fir­mus sub­sp. mora­vi­cum, Oph­rys holu­by­ana, Phyl­li­tis sco­lo­pen­drium. Z fau­ny je tu zastú­pe­ný napr.: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Bubo bubo, Coro­ne­la aus­tria­ca (Jozef Cyp­rich). Vlád­nu tu rôz­ne mik­ro­kli­ma­tic­ké pod­mien­ky – výsl­n­né sta­no­viš­tia posky­tu­jú bio­top pre tep­lo­mil­né dru­hy. Vlh­ké tie­nis­té mies­ta sú zasa pries­to­rom pre hor­ské chlad­no­mil­nej­šie dru­hy (manin​.sk).

The Manín­ska Gor­ge gai­ned legal pro­tec­ti­on in 1967 and has been desig­na­ted as the Manín­ska Ties­ňa­va Nati­onal Natu­re Reser­ve sin­ce 1994. It for­med through the epi­ge­ne­tic cut­ting of the Manín­sky Cre­ek into the limes­to­ne gate. This pro­cess gave rise to a deep and nar­row gor­ge (Jozef Cyp­rich). The gra­du­al inci­si­on of the Manín­sky Cre­ek divi­ded the Manín­sky Gate into Big and Small Manín. The ter­ri­to­ry was sha­ped by flu­vi­okarst pro­ces­ses, cre­a­ting vari­ous forms of under­ground and sur­fa­ce karst. The­re are docu­men­ted 40 caves on the slo­pes of Manín (Infor­ma­ti­on board). The swir­ling move­ment of lar­ger rock frag­ments polis­hed the walls, cre­a­ting eddy kett­les and giant pots, of which the most mas­si­ve are found in the first gates. Rock for­ma­ti­ons with names like Kača­cia ska­la, Veža nad úži­nou, Tisia veža, Dra­čí hre­beň, Jaš­te­ri­čí hre­beň, Slneč­né ste­ny s Líš­čím kulo­á­rom, Manín­ska stráž, Stra­te­né veže, Ska­la nad Roz­práv­ko­vou lúč­kou, Ostrá, Posled­ná were for­med. The cracks in the rocks of Manín, up to 16 meters deep, gave rise to many caves. Seve­ral mine­ral springs emer­ge on the nort­hwest slo­pe. It is the nar­ro­west gor­ge in Slo­va­kia, tra­ver­sed by a road. In 1988, an edu­ca­ti­onal trail was built through Manín­ská and Kos­to­lec­ká Ties­ňa­va, cove­ring 17 kilo­me­ters with 18 stops (Jozef Cyp­rich). The gor­ge is less than a kilo­me­ter long and very nar­row at some points. In the past, the nar­ro­west sec­ti­on was impas­sab­le for vehic­les. In 1933, a por­ti­on of the gate was blas­ted, and an asp­halt road was cons­truc­ted (Paj­ger).

The moist mic­roc­li­ma­te of the tall rock walls allo­ws for the pre­sen­ce of moun­tain plant and ani­mal spe­cies at a low ele­va­ti­on (Infor­ma­ti­on board). The roc­ky walls reach heights of up to 400 meters. The val­ley flo­or is often cove­red by snow ava­lan­ches from ste­ep slo­pes. Snow in sha­ded are­as slo­wly melts, some­ti­mes las­ting until May (pxcen​trumpb​.sk). Plant spe­cies inc­lu­de Pul­sa­til­la sla­vi­ca, Pri­mu­la auri­cu­la sub­sp. hun­ga­ri­ca, Auri­nia saxa­ti­lis, Aster alpi­nus, Diant­hus pra­e­cox, Jovi­bar­ba glo­bi­fe­ra sub­sp. hir­ta, Cor­tu­sa matt­hi­oli, Aco­ni­tum fir­mus sub­sp. mora­vi­cum, Oph­rys holu­by­ana, Phyl­li­tis sco­lo­pen­drium. Fau­na inc­lu­des spe­cies such as Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Bubo bubo, Coro­ne­la aus­tria­ca (Jozef Cyp­rich). Vari­ous mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons pre­vail here – sun­ny sites pro­vi­de a habi­tat for ther­mop­hi­lic spe­cies, whi­le moist sha­ded are­as offer spa­ce for moun­tain cold-​tolerant spe­cies (manin​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Hričovský hrad

skala
Hits: 2095

Hri­čov­ský hrad sa nachá­dza nad Hri­čov­ským Pod­hra­dím v nad­mor­skej výš­ke 507 met­rov nad morom. (Wiki­pe­dia). Na naj­se­ver­nej­šom výbež­ku Súľov­ských vrchov (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk). Slo­va­nia oko­lie hra­du osíd­li­li v 9. sto­ro­čí. Názov Hri­čov je odvo­de­ný od slo­va Grič (ska­la, skal­na­tý). Rov­na­ký význam má slo­vo v srbo­chor­vát­či­ne. Zem Hri­čov sa prvý­krát spo­mí­na v roku 1208 (hradh​ri​cov​.sk). Náz­vy Hri­čov­ské­ho hra­du: Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, Hri­chou. Pat­rí roz­lo­hou k naj­men­ším slo­ven­ským hra­dom. Posta­vi­li ho krát­ko po tatár­skom vpá­de ako dre­ve­né hra­dis­ko. Začiat­kom 2. polo­vi­ce 13. sto­ro­čia ho pre­sta­va­li na kamen­ný hrad (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).

Hri­čov Cast­le is loca­ted abo­ve Hri­čov­ské Pod­hra­die at an ele­va­ti­on of 507 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Posi­ti­oned on the nort­hern­most edge of the Súľov Moun­tains (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk), the area around the cast­le was sett­led by the Slavs in the 9th cen­tu­ry. The name Hri­čov is deri­ved from the word Grič, mea­ning rock or roc­ky, with a simi­lar mea­ning in Serbo-​Croatian. The land of Hri­čov is first men­ti­oned in 1208 (hradh​ri​cov​.sk). The vari­ous names for Hri­čov Cast­le inc­lu­de Hri­chou, Hry­chou, Hery­chou, Hyri­chou, Ric­zo, and Hri­chou. In terms of area, it is one of the smal­lest cast­les in Slo­va­kia. Ori­gi­nal­ly built short­ly after the Tatar inva­si­on as a wooden for­ti­fi­ca­ti­on, it was recons­truc­ted into a sto­ne cast­le in the ear­ly second half of the 13th cen­tu­ry (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Kostolecká tiesňava

skala
Hits: 2434

Ties­ňa­va je súčas­ťou Súľov­ských vrchov, nachá­dza sa nad sever­ným okra­jom Strá­žov­ských vrchov. Je učeb­ni­co­vým prí­kla­dom vod­nej eró­zie. Epi­ge­ne­tic­kým zare­zá­va­ním Manín­ske­ho poto­ka do vápen­co­vé­ho brad­la vznik­la pre­lo­mo­vá úži­na lemo­va­ná skal­ný­mi ste­na­mi. Bra­lo tvo­ria­ce ľavú stra­nu sa nazý­va Kav­čia ska­la. Vrchol pra­vé­ho sva­hu je pome­no­va­ný Drie­ňov­ka. Duti­na zvet­ra­né­ho jad­ra anti­kli­ná­ly je nazva­ná Stre­cha Slo­ven­ska (Wiki­pe­dia), čo je jeden z naj­väč­ších skal­ných pre­vi­sov v Západ­ných Kar­pa­toch (Infor­mač­ná tabuľa).

Sme­rom dole po Manín­skom poto­ku sa nachá­dza Manín­ska ties­ňa­va. Za ties­ňa­vou sa na sva­hu nad obcou Kos­to­lec nachá­dza výraz­né vápen­co­vé bra­lo Bos­ma­ny (Wiki­pe­dia). Za prí­rod­nú rezer­vá­ciu bola vyhlá­se­ná v roku 1970. V roku 1988 bol vybu­do­va­ný náuč­ný chod­ník Manín­skou a Kos­to­lec­kou ties­ňa­vou, na 17-​tich kilo­met­roch má 18 zastá­vok (Jozef Cyp­rich). Kos­to­lec­ká ties­ňa­va je šir­šia a otvo­re­nej­šía ako Manín­ska (Infor­mač­ná tabuľa).

The Ties­ňa­va Gor­ge is part of the Súľov­ské Vrchy (Súľov Moun­tains) and is loca­ted abo­ve the nort­hern edge of the Strá­žov­ské Vrchy. It ser­ves as a text­bo­ok exam­ple of water ero­si­on. Through epi­ge­ne­tic inci­si­on by the Manín­sky Cre­ek into the limes­to­ne rid­ge, a bre­akth­rough gor­ge with roc­ky walls was for­med. The rid­ge for­ming the left side is cal­led Kav­čia Ska­la (Jack­daw Rock). The sum­mit of the right slo­pe is named Drie­ňov­ka. The hol­low of the weat­he­red core of the antic­li­ne is cal­led Stre­cha Slo­ven­ska, one of the lar­gest rock over­hangs in the Wes­tern Car­pat­hians (Wiki­pe­dia), (Infor­ma­ti­on Board).

Hea­ding downs­tre­am along the Manín­sky Cre­ek, you will find the Manín­ska Ties­ňa­va. Bey­ond the gor­ge, on the slo­pe abo­ve the vil­la­ge of Kos­to­lec, the­re is a pro­mi­nent limes­to­ne rid­ge cal­led Bos­ma­ny (Wiki­pe­dia). It was dec­la­red a natu­ral reser­ve in 1970. In 1988, an edu­ca­ti­onal trail was estab­lis­hed through the Manín­ska and Kos­to­lec­ká Ties­ňa­va, cove­ring 17 kilo­me­ters with 18 stops (Jozef Cyp­rich). The Kos­to­lec­ká Ties­ňa­va is wider and more open com­pa­red to the Manín­ska (Infor­ma­ti­on Board).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Pajštún – hrad neďaleko od Bratislavy

skala
Hits: 4740

Pajš­tún je hrad nad obcou Borin­ka vo výš­ke 486 met­rov nad morom. Vedie k nemu via­ce­ro turis­tic­kých ciest, napr. aj z neďa­le­kej Stu­pa­vy. Uhor­ský kráľ Ladi­slav IV. sa dostal do spo­ru s veľ­mož­ským rodom Köse­gi­ov­cov, v kto­rom po boku krá­ľa bojo­val Ruge­rius z Tal­lesb­run­nu. Za vojen­ské záslu­hy zís­kal Ruge­rius majet­ky. Na jed­nom z nich dal posta­viť hrad Pei­lens­te­in (Pelys­tan – Pajš­tún). Pod­ľa hra­du sa do roku 1948 vola­la aj dedi­na Borin­ka Pajš­tún. V polo­vi­ci 18. sto­ro­čia hrad vyho­rel. V júni 1809 napo­le­on­ské voj­sko vyho­di­lo Pajš­tún do povet­ria (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvá zmien­ka o hra­de Peros­ty­an je z roku 1349. Pome­no­va­nie pochá­dza z nemec­ké­ho ​“Paul­lens­te­in” – Ska­la Pav­lí­nov. Zrej­me pod­ľa rehoľ­né­ho rádu Pav­lí­nov z neďa­le­kej Marian­ky (cas​trum​.ic​.cz)

V časoch vojen slú­žil Pajš­tún aj ako úto­čis­ko pre mní­chov a pre posvät­né pred­me­ty ako napr. pre vzác­nu soš­ku Pan­ny Márie. Spo­mí­na­ný bol aj ako Stu­pav­ský hrad. V 17. sto­ro­čí Pál­fi­ov­ci hrad pre­sta­vať. Mas­ka­ró­ny na Pajš­tún­skom hra­de sa nápad­ne podo­ba­jú s tými na Boj­nic­kom zám­ku. Zhod­né sú aj kame­nár­ske znač­ky na oboch hra­doch – sved­čia o rov­na­kých sta­veb­ných maj­stroch a čin­nos­ti Pav­la Pál­fy­ho (bolo na borin​ka​.sk).

Ku hra­du pat­rí prí­rod­ná rezer­vá­cia Pod Pajš­tú­nom, kde sa nachá­dza­jú dubovo-​hrabové, buko­vé a lipovo-​javorové les­né spo­lo­čen­stvá, lesostep­né xero­term­né spo­lo­čen­stvá. Počet­né sú tu viac ako 300 roč­né duby. Okrem iné­ho tu môže­me nájsť rásť Lat­hy­rus niger, Melit­tis meli­sop­hyl­lum, Aspe­ru­la odo­ra­ta, Den­ta­ria bul­bi­fe­ra, Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria, Cam­pa­nu­la rapun­cu­lo­ides, Asp­le­nim tri­cho­ma­nes, Teuc­rium mon­ta­num, T. cha­ma­ed­rys, Parie­ta­ria offi­ci­na­lis. Zo živo­čí­chov: Luca­nus cer­vus, Ceram­byx cer­do, Zame­nis lon­gis­si­mus, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne (Infor­mač­ná tabu­ľa). Rezer­vá­cia o roz­lo­he 148 hek­tá­rov bola vyhlá­se­ná v roku 1984 (stu​pa​va​.sk).

Pajš­tún is a cast­le situ­ated abo­ve the vil­la­ge of Borin­ka at an ele­va­ti­on of 486 meters abo­ve sea level. Seve­ral hiking trails lead to the cast­le, inc­lu­ding one from the near­by Stu­pa­va. Hun­ga­rian King Ladis­laus IV found him­self in a dis­pu­te with the nob­le fami­ly Köse­gi­ov­cov, in which Ruge­rius of Tal­lesb­runn fought along­si­de the king. In recog­ni­ti­on of his mili­ta­ry merits, Ruge­rius acqu­ired pro­per­ties, and on one of them, he built the cast­le Pei­lens­te­in (Pelys­tan – Pajš­tún). Until 1948, the vil­la­ge of Borin­ka was also cal­led Pajš­tún, named after the cast­le. In the mid-​18th cen­tu­ry, the cast­le was des­tro­y­ed by fire. In June 1809, during the Napo­le­onic Wars, Pajš­tún was blo­wn up by the French army (Infor­ma­ti­on Board). The first men­ti­on of the cast­le Peros­ty­an dates back to 1349. The name comes from the Ger­man ​“Paul­lens­te­in” – Rock of Pau­li­nes, like­ly refer­ring to the Pau­li­ne monks from the near­by Marian­ka (cas​trum​.ic​.cz).

During times of war, Pajš­tún ser­ved as a refu­ge for monks and sac­red objects, such as the pre­ci­ous sta­tue of the Vir­gin Mary. It was also refer­red to as Stu­pa­va Cast­le. In the 17th cen­tu­ry, the Pál­fy fami­ly recons­truc­ted the cast­le. The mas­ca­rons on Pajš­tún Cast­le bear a stri­king resem­blan­ce to tho­se at Boj­ni­ce Cast­le. Sto­ne mar­kers on both cast­les are iden­ti­cal, indi­ca­ting the invol­ve­ment of the same mas­ter buil­ders, notab­ly Pavel Pál­fy (sour­ce: borin​ka​.sk).

The cast­le is sur­roun­ded by the natu­ral reser­ve Pod Pajš­tú­nom, home to oak-​hornbeam, beech, and lime-​maple forest com­mu­ni­ties, as well as forest-​steppe xerot­her­mic com­mu­ni­ties. The area boasts over 300-​year-​old oak tre­es. Flo­ra inc­lu­des spe­cies such as Lat­hy­rus niger, Melit­tis meli­sop­hyl­lum, Aspe­ru­la odo­ra­ta, Den­ta­ria bul­bi­fe­ra, Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria, Cam­pa­nu­la rapun­cu­lo­ides, Asp­le­nium tri­cho­ma­nes, Teuc­rium mon­ta­num, T. cha­ma­ed­rys, Parie­ta­ria offi­ci­na­lis. Fau­na fea­tu­res Luca­nus cer­vus, Ceram­byx cer­do, Zame­nis lon­gis­si­mus, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne (Infor­ma­ti­on Board). The reser­ve, cove­ring an area of 148 hec­ta­res, was dec­la­red in 1984 (stu​pa​va​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Telgárt

skala
Hits: 1954

Tel­gárt je obec na Slo­ven­sku, nachá­dza­jú­ca sa v Horeh­ro­ní, leží v nad­mor­skej výš­ke 752 met­rov. Obklo­pe­ný je Níz­ky­mi Tat­ra­mi. His­to­ric­ky pat­ri­la obec ku krá­ľov­ské­mu majet­ku, až neskôr sa sta­la cen­trom les­né­ho hos­po­dár­stva. V súčas­nos­ti je Tel­gárt obľú­be­ným mies­tom pre turis­tov, kto­rí sem pri­chá­dza­jú za prí­ro­dou a mož­nos­ťa­mi pre turis­ti­ku, lyžo­va­nie a ďal­šie out­do­oro­vé akti­vi­ty. V zime je Tel­gárt vyhľa­dá­va­ný pre lyžo­va­nie a iné zim­né špor­ty. V lete je oblasť ide­ál­nym výcho­dis­ko­vým bodom napr. na Krá­ľo­vú hoľu. Mož­no tu nájsť tra­dič­né dre­ve­né domy a ľudo­vú archi­tek­tú­ru. Tel­gárt je zná­my aj znač­ným zastú­pe­ním róm­ske­ho oby­va­teľ­stva. Počas sezó­ny čas­to sto­ja pri ces­te a ponú­ka­jú čučo­ried­ky a huby.

Kamen­ný most v Tel­gár­te pat­rí naj­zau­jí­ma­vej­šie mos­ty. Nachá­dza sa pod Krá­ľo­vou hoľou. Via­dukt je celý v oblú­ku, kto­rý ma polo­mer 300 met­rov. Dĺž­ka je 113.6 met­rov (Páte­ček).

Tel­gárt is a vil­la­ge in Slo­va­kia, loca­ted in Horeh­ro­nie, at an alti­tu­de of 752 meters. It is sur­roun­ded by the Low Tatras. His­to­ri­cal­ly, the vil­la­ge belo­n­ged to roy­al pro­per­ty, later beco­ming a cen­ter of fores­try. Today, Tel­gárt is a popu­lar des­ti­na­ti­on for tou­rists who come for natu­re and oppor­tu­ni­ties for hiking, ski­ing, and other out­do­or acti­vi­ties. In win­ter, Tel­gárt is sought after for ski­ing and other win­ter sports. In sum­mer, the area is an ide­al star­ting point, for exam­ple, to Krá­ľo­vá hoľa. Tra­di­ti­onal wooden hou­ses and folk archi­tec­tu­re can be found here. Tel­gárt is also kno­wn for its sig­ni­fi­cant Roma popu­la­ti­on. During the sea­son, they often stand by the road, offe­ring blu­e­ber­ries and mushrooms.

The sto­ne brid­ge in Tel­gárt is one of the most inte­res­ting brid­ges. It is loca­ted below Krá­ľo­vá hoľa. The via­duct is enti­re­ly arched, with a radius of 300 meters. Its length is 113.6 meters (Páte­ček).

Tel­gárt isko nase­lij les Slo­ven­sko, lel o Horeh­ro­nie, les­kir­do an o 752 met­ra ari. O Del andre Níz­ky­mi Tat­ra­mi. His­to­ri­ka­ni than keren tel­jo­vi­pe o nase­lij lel an o kra­lo maja­ri­pe, sar pes­ki dikh­le lač­he maja­rip­nas­ko. Ando drom te dži­vel te kerel turis­tu­ra, save aven ani pri­ro­da thaj avut­ne te dži­vel te kerel drab, ski, thaj aver out­do­oro­ves­t­ke akti­vi­tu­ra. Ande pat­já­no, Tel­gár­ti sas phen­ďo ando drom, bo phe­nen Krá­ľo­vá hoľa. Ando nase­li­ja phen­ďa tra­di­ci­ona dra­ba khe­ra thaj roma­ni archi­tek­tú­ra. Tel­gárt sas agor te phen­ďo sas e roma. O ber­va­ri drom te sika­vel pes te dži­va­vel ando pat­já­no, thaj sas te pha­ga­vel bori­ka­ne thaj kukurikane.

O kamen­ný most ando Tel­gárt sas phen­ďo save oda sas e naj­ča­ča mos­tu­ra. Oda sas kaj­ker­do andre Krá­ľo­vá hoľa. O via­dukt sas sačo andre ola, save phen­ďe 300 met­ra. Oda sas e dži­vi­pen 113.6 met­ra (Páte­ček).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post