2005, Africké cichlidy, Akvaristika, Časová línia, Cichlidy, Do roku 2005, Malawi cichlidy, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Dvojfarebná krása Maylandia lombardoi

Hits: 9277

Pôvod­ný druh jaze­ra Mala­wi, zná­my aj ako Pse­udot­rop­he­us lom­bar­di. Veľ­mi ľah­ko sa dá u toh­to dru­hu roz­lí­šiť pohla­vie v dospe­los­ti. Zná­my aj ako Kenyi Cich­lid”, mla­dé jedin­ce toh­to dru­hu sú čas­to ťaž­ké pohlav­ne roz­lí­šo­teľ­né.  Samič­ka je mod­rá, samec (dospe­lý) je okrovo-​žltý. Pre­far­be­nie nastá­va oko­lo 12 mesia­ca. Zau­jí­ma­vos­ťou a záro­veň nevý­ho­dou toh­to dru­hu je fakt, že mod­ré sfar­be­nie rýb je naj­vý­raz­nej­šie u mla­dých jedin­cov, neskôr sa mod­rá strá­ca. Dosa­hu­je veľ­kosť 1015 cm. Sam­ci sú pomer­ne agre­sív­ny, sprá­va sa ako typic­ká zeb­ra. Neraz som bol sved­kom bitiek medzi dvo­ma sam­ca­mi navzá­jom, ale­bo medzi domi­nant­ným sam­com a sam­com May­lan­dia est­he­rae.


Ori­gi­nal spe­cies from Lake Mala­wi, also kno­wn as Pse­udot­rop­he­us lom­bar­di. Gen­der dif­fe­ren­tia­ti­on in adult­ho­od is very easy in this spe­cies. Also kno­wn as Kenyi Cich­lid,” young indi­vi­du­als of this spe­cies are often dif­fi­cult to dis­tin­gu­ish sexu­al­ly. The fema­le is blue, the male (adult) is orange-​yellow. Colo­ra­ti­on occurs around 12 months. A pecu­lia­ri­ty and at the same time disad­van­ta­ge of this spe­cies is the fact that the blue colo­ra­ti­on of the fish is most pro­noun­ced in young indi­vi­du­als, later the blue fades. It rea­ches a size of 1015 cm. Males are rela­ti­ve­ly agg­res­si­ve, beha­ving like typi­cal zeb­ras. I have often wit­nes­sed fights bet­we­en two males or bet­we­en the domi­nant male and a male May­lan­dia estherae.


Urs­prün­gli­che Art des Mala­wi­se­es, auch bekannt als Pse­udot­rop­he­us lom­bar­di. Die Gesch­lecht­sun­ters­che­i­dung im Erwach­se­ne­nal­ter ist bei die­ser Art sehr ein­fach. Auch bekannt als Kenyi Cich­lid”, jun­ge Indi­vi­du­en die­ser Art sind oft sch­wer sexu­ell zu unters­che­i­den. Das Weib­chen ist blau, das Männ­chen (erwach­sen) ist orange-​gelb. Die Fär­bung tritt etwa nach 12 Mona­ten auf. Eine Beson­der­he­it und gle­i­ch­ze­i­tig Nach­te­il die­ser Art ist die Tat­sa­che, dass die blaue Fär­bung der Fis­che bei jun­gen Indi­vi­du­en am aus­gep­räg­tes­ten ist, spä­ter verb­lasst das Blau. Es erre­icht eine Größe von 1015 cm. Männ­chen sind rela­tiv agg­res­siv und ver­hal­ten sich wie typis­che Zeb­ras. Ich habe oft Kämp­fe zwis­chen zwei Männ­chen oder zwis­chen dem domi­nan­ten Männ­chen und einem männ­li­chen May­lan­dia est­he­rae beobachtet.


Spis­hi ya asi­li kuto­ka Ziwa Mala­wi, ina­y­o­ju­li­ka­na pia kama Pse­udot­rop­he­us lom­bar­di. Tofau­ti ya jin­sia kati­ka utu uzi­ma ni rahi­si sana kwa spis­hi hii. Ina­ju­li­ka­na pia kama Kenyi Cich­lid,” wato­to wachan­ga wa spis­hi hii mara nyin­gi ni ngu­mu kuto­fau­tis­ha kijin­sia. Jike ni buluu, dume (mtu mzi­ma) ni ran­gi ya machungwa-​njano. Uba­di­lis­ha­ji wa ran­gi huto­kea kari­bu mie­zi 12. Kitu cha pekee na waka­ti huo huo hasa­ra ya spis­hi hii ni ukwe­li kwam­ba ran­gi ya bluu ya sama­ki ni kali zai­di kwa vija­na, baa­da­ye bluu ina­po­tea. Ina­fi­kia ukub­wa wa 1015 cm. Madu­me ni wa kia­si cha ugom­vi, wana­ji­to­ke­za kama zeb­ro ya kawai­da. Mara nyin­gi nime­ku­wa sha­hi­di wa mapi­ga­no kati ya madu­me wawi­li au kati ya dume lenye mam­la­ka na dume la May­lan­dia estherae.


Odka­zy

Maylandia lombardoi

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, Akcie, Akvaristika, Časová línia, Ľudia

Stretnutia akvaristov

Hits: 7372

His­tó­ria stret­nu­tí sa zača­la písať v lete 2001 na vte­daj­šej www​.akva​rium​.sk. Pre­bie­ha­li v Pre­špor­skej kúrii v Bra­ti­sla­ve. 11.06.2003 jeden z čle­nov fóra akva​.sk – azet ini­ci­oval myš­lien­ke dis­ku­to­vať aj zoči voči a nie­len na fóre pro­stred­níc­tvo Inter­ne­tu. Medzi­tým pre­tiek­lo v Duna­ji veľa vody a Bra­ti­sla­va sa sta­la mies­tom mno­hých stret­nu­tí. Do 1.1.2008 ich bolo snáď už aj 200. Na väč­ši­ne z nich som sa aj zúčast­nil. Po istom čase som začal evi­do­vať, aby som zhru­ba vedel koľ­ko ľudí cho­dí na tie­to stret­nu­tia. Zúčast­ni­lo sa ich cel­ko­vo mož­no až dve­sto akva­ris­tov a iných cho­va­te­ľov, man­že­liek apod. Pre­dov­šet­kým z Bra­ti­sla­vy, ale aj z oko­lia, nie­koľ­ko­krát dokon­ca z Nit­ry. Výbor­né je, že k nám neus­tá­le pri­chá­dza­li noví a noví a to ako z radov mla­dých akva­ris­tov, tak aj z tých skú­se­ných. Dúfam, že sa nám poda­ri­lo naozaj oslo­viť veľa ľudí, o čom sved­čí aj sklad­ba cho­va­te­ľov a akva­ris­tov na stret­nu­tiach. Stre­tá­va­li sme sa naj­mä v Smi­chov­skej per­le na Špi­tál­skej, v Rake­te pri Draž­dia­ku a na kon­ci môj­ho pôso­be­nia v Pre­špor­skej kúrii.

Aj v súčas­nos­ti sa stret­nu­tia robia, momen­tál­ne U Očka”. Dôle­ži­tou vecou je, že sme neos­lo­vi­li len Bra­ti­sla­vu, že sa nestre­tá­va­me len v Bra­ti­sla­ve, ale aj Koši­ce, kde sa stret­nu­tia kona­jú tak­mer tak dlho ako v Bra­ti­sla­ve. Okrem toho sa tie­to akti­vi­ty mno­žia v Bánov­ciach nad Beb­ra­vou, v Nit­re, v Levi­ciach, v Pop­ra­de, v Žili­ne, v Dub­ni­ci nad Váhom, v Tren­čí­ne, v Ban­skej Bys­tri­ci.


The his­to­ry of mee­tings began to be writ­ten in the sum­mer of 2001 on the then www​.akva​rium​.sk. They took pla­ce at the Pre­špo­rá­ček Pala­ce in Bra­ti­sla­va. On June 11, 2003, one of the forum mem­bers on akva​.sk – azet ini­tia­ted the idea of dis­cus­sing face-​to-​face, not just on the forum via the Inter­net. Sin­ce then, a lot of water has flo­wed in the Danu­be, and Bra­ti­sla­va has beco­me the venue for many mee­tings. By Janu­ary 1, 2008, the­re were pro­bab­ly alre­a­dy around 200 of them. I par­ti­ci­pa­ted in most of them. After a whi­le, I star­ted kee­ping records to have a rough idea of how many peop­le attend the­se mee­tings. A total of may­be two hun­dred aqu­arists and other bre­e­ders, spou­ses, etc., atten­ded them, main­ly from Bra­ti­sla­va but also from the sur­roun­ding are­as, and seve­ral times even from Nit­ra. It’s excel­lent that new peop­le kept coming, both young and expe­rien­ced aqu­arists. I hope we mana­ged to reach many peop­le, as evi­den­ced by the diver­se com­po­si­ti­on of bre­e­ders and aqu­arists at the mee­tings. We met main­ly at Smi­chov­ska Per­la on Špi­tál­ska, at Rake­ta near Draž­diak, and towards the end of my time, at Pre­špo­rá­ček Palace.

Mee­tings are still hap­pe­ning today, cur­ren­tly at U Očka.” Impor­tan­tly, we did­n’t only enga­ge Bra­ti­sla­va; we don’t only meet the­re but also in Koši­ce, whe­re mee­tings have been taking pla­ce for almost as long as in Bra­ti­sla­va. Besi­des, the­se acti­vi­ties are gro­wing in Bánov­ce nad Beb­ra­vou, Nit­ra, Levi­ce, Pop­rad, Žili­na, Dub­ni­ca nad Váhom, Tren­čín, and Ban­ská Bystrica.


Klub​.akva​.sk

Bol som neja­ký čas čle­nom akva­ris­tic­ké­ho klu­bu, kto­rý nesie meno KLUB​.AKVA​.SK. Neskôr som sa nez­ho­dol s prak­ti­ka­mi v klu­be a roz­ho­dol som sa s tým ďalej nebo­jo­vať. Avšak styk s mno­hý­mi akva­ris­ta­mi z tej doby stá­le mám.


I was a mem­ber of an aqu­arium club cal­led KLUB​.AKVA​.SK for some time. Later, I disag­re­ed with the prac­ti­ces in the club and deci­ded not to con­ti­nue figh­ting against them. Howe­ver, I still main­tain con­tact with many aqu­arists from that time.


Pred­náš­ka Nor­ber­ta Dokoupila

KLUB​.AKVA​.SK zor­ga­ni­zo­val 6.9.2006 v Dome kul­tú­ry Ruži­nov akva­ris­tic­kú pred­náš­ku Nor­ber­ta Dokou­pi­la Nie­len o živo­rod­kách“. Zúčast­ni­lo sa jej 50 – 60 ľudí. Pán Dokou­pil roz­prá­val o sfar­be­ní rýb, o tom aký­mi far­bi­va­mi ryby dis­po­nu­jú. Po pred­náš­ke pre­beh­la dis­ku­sia, kde sme sa napr. pýta­li, pre­čo ryby nebý­va­jú zele­né. Polo­ži­li sme páno­vi Dokou­pi­lo­vi asi päť otá­zok, jed­nu z nich aj prí­tom­ný Miro Rus­ko. Aj mimo ofi­ciál­ne­ho prog­ra­mu sa živo dis­ku­to­va­lo a verím, že mno­hí z nás využi­li prí­le­ži­tosť pre­ho­diť zopár viet so svo­ji­mi kole­ga­mi. Po pred­náš­ke sa usku­toč­ni­la usta­no­vu­jú­ca schô­dza, na kto­rej sa volil výbor klu­bu a revíz­na komi­sia. Zvo­le­ný výbor: Bra­ni­slav Bar­čin, Nor­man Dur­ný, Mar­ké­ta Rejl­ko­vá, Vla­di­mír Volf, Mar­tin Haláč, Peter Kac­lík, Ivan Vyslú­žil. Revíz­na komi­sia: Milo Pešek, Ľubo­mír Holub­čík. Prie­beh pred­náš­ky máme zazna­me­na­ný pro­stred­níc­tvom kame­ry a ja som zachy­tá­val dej foto­apa­rá­tom, aby som vám pri­blí­žil atmo­sfé­ru, kto­rá v DK Ruži­nov 6.9.2006 vládla.


Lec­tu­re by Nor­bert Dokoupil

On Sep­tem­ber 6, 2006, the CLUB​.AKVA​.SK orga­ni­zed an aqu­arium lec­tu­re at the Ruži­nov Cul­tu­ral Cen­ter by Nor­bert Dokou­pil tit­led Not Only About Live­be­a­rers.” App­ro­xi­ma­te­ly 50 – 60 peop­le atten­ded the event. Mr. Dokou­pil dis­cus­sed the colo­ring of fish and the pig­ments that fish possess. Fol­lo­wing the lec­tu­re, the­re was a dis­cus­si­on whe­re ques­ti­ons were rai­sed, such as why fish are not gre­en. About five ques­ti­ons were posed to Mr. Dokou­pil, inc­lu­ding one from Miro Rus­ko. Even out­si­de the offi­cial prog­ram, live­ly dis­cus­si­ons took pla­ce, and many of us took the oppor­tu­ni­ty to exchan­ge thoughts with our col­le­a­gu­es. After the lec­tu­re, the inau­gu­ral mee­ting was held, during which the club com­mit­tee and audit com­mis­si­on were elec­ted. The elec­ted com­mit­tee mem­bers were Bra­ni­slav Bar­čin, Nor­man Dur­ný, Mar­ké­ta Rejl­ko­vá, Vla­di­mír Volf, Mar­tin Haláč, Peter Kac­lík, and Ivan Vyslú­žil. The audit com­mis­si­on con­sis­ted of Milo Pešek and Ľubo­mír Holub­čík. The cour­se of the lec­tu­re was recor­ded via came­ra, and I cap­tu­red the events with a came­ra to pro­vi­de you with a glim­pse of the atmo­sp­he­re at the Ruži­nov Cul­tu­ral Cen­ter on Sep­tem­ber 62006.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Akcie, Akvaristika, Časová línia

Storočnica klubu Cyperus

Hits: 5498

Sto­roč­ni­ca CYPERUS‑u

Brnen­ský akva­ris­tic­ký klub CYPERUS slá­vil sto rokov. Toto jubi­le­um si zaslú­ži uzna­nie a Cype­ru­sá­ci sa na osla­vu dob­re pri­pra­vi­li. Na víkend 17.3 – 18.3.2007 ponúk­li nám a urči­te aj sebe hod­not­ný prog­ram. Ale poď­me pek­ne po poriad­ku. Keď­že sme si aj my, v klu​be​.akva​.sk, boli vedo­mí hod­no­ty pri­pra­vo­va­nej osla­vy, chys­ta­li sme sa do Brna už v roku 2006. S blí­žia­cim sa dátu­mom kona­nia sme vyzva­li čle­nov klu­bu, aby sa pri­da­li ku nám roz­hod­nu­tým.. Vyba­vi­li sme si uby­to­va­nie, šofé­rov, autá a svoj­po­moc­ne sme sa vybra­li ráno 17.2 do Brna. Okrem toho do Brna priš­li aj iní akva­ris­ti z Bra­ti­sla­vy. CYPERUS situ­oval akciu do Inter­ho­te­la Best Wes­tern Pre­mier Hotel, kto­rý sa nachá­dza v cen­tre Brna. Po vstu­pe do hote­la sme ľah­ko našli pries­to­ry, kto­ré nás zau­jí­ma­li. Uspo­ria­da­te­lia sa pochla­pi­li a pri našej akre­di­tá­cii” bolo ruš­no a infor­mač­ne. Ešte pred vstu­pom do pred­náš­ko­vej sály sa nachá­dzal panel, kde sme čias­toč­ne moh­li nač­rieť do his­tó­rie CYPERUS‑u. Vide­li sme aj foto­gra­fie rýb od Jir­ka Plíš­ti­la a pries­tor tam mala aj fir­ma, EXOT Hob­by a časo­pis Akva­fó­rum, Tera­fó­rum. Za dve­ra­mi na nás už čakal pred­náš­ko­vá sála.


Pred­náš­ky v sobotu

V sobo­tu pred­ná­šal ako prvý Rai­ner Sta­wi­kov­ski, šéf­re­dak­tor časo­pi­su DATZ, na tému Pozo­ro­va­nie juho­ame­ric­kých cich­líd v prí­ro­de a v akvá­riu”. Pri­nies­la nie­koľ­ko zau­jí­ma­vých infor­má­cií, kto­ré vzbu­di­li aj pozor­nosť poslu­chá­čov. Pred­sa o nie­čo viac ma zau­ja­la pred­náš­ka Uwe Wer­ne­ra Kra­by, raky, kre­ve­ty v slad­ko­vod­nom akvá­riu”. Okrem iné­ho kôrov­ce zaží­va­jú u nás boom, tak sa mi to zda­lo vhod­né spestrenie.

Sláv­nost­né zahájenie

Na 13:00 orga­ni­zá­to­ri naplá­no­va­li ofi­ciál­ne zahá­je­nie. Pote­ši­lo ma, že o akciu pre­ja­vi­li záu­jem aj pred­sta­vi­te­lia mes­ta a štá­tu. Kaž­dý z nich sa nám pri­ho­vo­ril a obzvlášť hod­not­ný bol pre mňa prí­ho­vor hej­tma­na jiho­mo­rav­ské­ho kra­ja, Ing. Sta­ni­sla­va Jurán­ka. Vystú­pil ako prvý. Čakal som ofi­ciál­ne zdvo­ri­lost­né slo­vá, ale doč­kal som prí­jem­né­ho a dokon­ca vtip­né­ho pre­ja­vu. Kaž­dý zaže­lal klu­bu elán do ďal­ších rokov.

Po ofi­cia­li­tách sa uja­la slo­va Chris­tel Kas­sel­mann so svo­jou pred­náš­kou Zaria­ďo­va­nie rast­lin­né­ho akvá­ria – ces­ta k úspe­chu”. Z Kas­sel­man­no­vej som vní­mal radosť, napo­kon sa úvo­dom poďa­ko­va­la za pozva­nie na osla­vu sto­roč­ni­ce. Ďal­ším pred­ná­ša­jú­cim bol Nor­bert Dokou­pil s témou Sfar­be­nie rýb, fak­ty zná­me a nezná­me”. Pred­náš­ka to bola hod­not­ná, súhla­sím s uspo­ria­da­teľ­mi, že jej úro­veň bola uni­ver­zit­ná, len dlhé pau­zy spô­so­be­né dlhým číta­ním a samoz­rej­me dlhým pre­kla­dom, úspeš­ne narú­ša­li pozor­nosť poslucháčov.

Večer­ný program

Po Dokou­pi­lo­vej pred­náš­ke nasle­do­val voľ­nej­ší prog­ram - loso­va­nie tom­bo­ly. Cien bolo neúre­kom a neus­tá­le pri­bú­da­li. Mne sa ušlo tiež – tri krmi­vá a kni­ha od Ad Koning­sa o cich­li­dách. Mimo­cho­dom tom­bo­la mi pri­nies­la pres­ne to, čo som chcel – krmi­vo a kni­hu. Po tom­bo­le a teda aj po veľ­kej dáv­ke zába­vy sme sa odo­bra­li na veče­ru. Veče­ra, ako aj oba obe­dy, pre­beh­li v pries­to­roch hote­la. Hra­la sľú­be­ná cim­bá­lov­ka. Táto najs­po­lo­čen­skej­šia uda­losť moh­la byť najk­raj­šou čas­ťou osláv, ale bohu­žiaľ sa tak nesta­lo. Po prav­de musím pove­dať, že moje roz­ho­do­va­nie o tom, či spať v Brne zo sobo­ty na nede­ľu stá­lo prá­ve na onom spo­lo­čen­skom veče­ri. Ten sa ale nevy­da­ril. Pries­to­ry a hlav­ne ceny štvor­hviez­dič­ko­vé­ho inter­ho­te­la boli prí­liš chlad­né. Škoda!

Mož­no to nevie­te, ale akva­ris­ti v Bra­ti­sla­ve, ale aj inde na Slo­ven­sku sa stre­tá­va­me (orga­ni­zo­va­ne) už neja­ký ten pia­tok. Tech­no­lo­gic­ky naj­mä vďa­ka www​.akva​.sk. Nuž a naši brnen­skí kama­rá­ti sa sna­ži­li zor­ga­ni­zo­vať pri prí­le­ži­tos­ti osláv aj tak­po­ve­diac morav­ské stret­nu­tie akva­ris­tov v Brne. Doha­do­va­nie pre­bie­ha­lo na www​.akva​ris​ta​.cz. Zaslú­žil sa oň naj­mä Mišo Tou­far. Zrej­me ale Michal vte­dy ešte netu­šil, že to bude morav­ské stret­nu­tie” s hos­ťa­mi zo Slo­ven­ska. Po tom, čo sa v nás hro­ma­di­lo skla­ma­nie, tak sa v nás kopi­la chuť utu­žiť vzťa­hy. Dlho sme nevá­ha­li a vybra­li sme sa na mies­to kona­nia stret­nu­tia akva­ris­tov v Brne. Pose­de­li sme a dob­re sme sa zaba­vi­li. Po pol­no­ci boli domá­ci už na ces­te domov, ale my sme ešte chví­ľu zosta­li. Nebý­va­li sme ďale­ko, nesko­ro v noci sme sa uby­to­va­li a už sme sa teši­li na ráno a na ďal­ší prog­ram. Je samoz­rej­mé, že sme boli radi po oba dni, že sme postre­ta­li množ­stvo zná­mych, mno­hých sme si vytvo­ri­li. Vide­li sme tam akva­ris­tov z Plz­ne, Pra­hy, Brna, Bra­ti­sla­vy, z Košíc. Brno lákalo.

Nedeľ­né prednášky

Nede­ľa zača­la obli­gát­ne, raňaj­ka­mi v inter­ho­te­li, ale už po devia­tej sme počú­va­li Wal­te­ra Dep­ro­os­ta. Roz­prá­val o jaze­re Mala­wi – Desäť­krát na jaze­re Mala­wi – môj osud”. Pre­kla­da­te­ľom bol Fran­ti­šek Cse­fay, kto­ré­ho zábav­ný pre­klad urči­te mno­hých dví­hal zo sto­li­čiek. Po Dep­ro­os­to­vi nasle­do­va­la pred­náš­ka Gil­ber­ta Mae­be­hoDúhov­ky”. Táto pred­náš­ka bola pre mňa naj­zau­jí­ma­vej­šia. O dúhov­kách som sa dozve­del veľa a mal som sil­ný dojem, že Gil­bert Mae­be sa téme aj pred­náš­ke veno­val. V posled­nej pred­náš­ke sa nám opäť pred­sta­vi­la Chris­tel Kas­sel­ma­no­vá. Pred­sta­vi­la Nové a vzác­ne vod­né rast­li­ny”. Uká­za­la aj nie­kto­ré dru­hy, kto­ré nie sú síce vzác­ne, ale vysky­tu­jú sa zried­ka­vo. Dovo­lím si tvr­diť, že tech­nic­ká kva­li­ta pre­zen­to­va­ných foto­gra­fií rast­lín bola per­fekt­ná. Po pred­náš­ke sama pred­ná­ša­jú­ca roz­da­la pri­ne­se­né rast­lin­ky, čo bolo veľ­mi milé. Po skon­če­ná pred­ná­šok CYPERUS zabez­pe­čil náv­šte­vu Sklo­re­xu. Sklo­rex je zná­ma brnen­ská akva­ris­ti­ka. Poniek­to­rí už toho mali dosť a ich kro­ky sme­ro­va­li domov, ale my sme sa vybra­li do Sklo­re­xu. Maji­teľ fir­my, pán Šmer­da, je čle­nom klu­bu CYPERUS‑u a aj túto akciu akis­te sluš­ne pod­po­ril. Ja osob­ne som sa do Sklo­re­xu veľ­mi tešil. Dôvod bol pros­tý – dob­ré refe­ren­cie a moja dovte­daj­šia absen­cia v tom­to obcho­de. Náv­šte­va ma nes­kla­ma­la. Páčil sa mi pre­dov­šet­kým prí­stup k zákaz­ní­ko­vi. Po náv­šte­ve akva­ris­ti­ky sme sa už vyda­li domov s dob­rým poci­tom vyda­re­nej akcie. Že sme sa akva­ris­ti­ky nepre­jed­li sved­čí fakt, že v Bra­ti­sla­ve sme si ešte spra­vi­li exkur­ziu rýb jed­né­ho z účast­ní­kov klu­bo­vé­ho zájaz­du” – kon­krét­ne u Bra­ňa Barčina.

Záver

Nedos­tat­kom pred­ná­šok bola absen­cia dis­ku­sie. Mno­hé veci by sa totiž v dis­ku­sii vysvet­li­li, aj v súvis­los­ti s nie prá­ve naj­lep­ším pre­kla­dom. Chý­ba­li mi pred­náš­ky čes­kých zástup­cov, tre­bárs čle­nov CYPERUS‑u. Dis­ku­sia nebo­la z časo­vých dôvo­dov, pred­náš­ky boli teda pri­dl­hé, resp., bolo ich pri­ve­ľa :-(. Pred­náš­ky sa opie­ra­li zväč­ša o foto­gra­fie, kto­rých kva­lit­nej­šie spra­co­va­nie bolo zrej­mé. Uspo­ria­da­te­lia mys­le­li na spo­lo­čen­skú strán­ku osláv. Na sobo­tu pri­pra­vi­li cim­bá­lov­ku. Osla­va sto­roč­ni­ce sa kona­la v prí­jem­nom pria­teľ­skom a pri­tom dôs­toj­nom duchu. Ja osob­ne by som si svo­ju absen­ciu na takom­to podu­ja­tí neod­pus­til. Som veľ­mi rád, že som pris­pel svo­jou účas­ťou na tom­to vyda­re­nom podu­ja­tí. Želám CYPERUS‑u do ďal­ších rokov veľa úspe­chov a tvo­ri­vých nápadov.


Cen­te­na­ry Celeb­ra­ti­on of CYPERUS in Brno

The Brno Aqu­arium Club CYPERUS celeb­ra­ted its hun­dredth anni­ver­sa­ry, and the event was well-​prepared by CYPERUS mem­bers. On the wee­kend of March 17 – 18, 2007, they offe­red a valu­ab­le prog­ram for atten­de­es. The plan­ning for our visit to Brno star­ted in 2006 sin­ce we, mem­bers of klub​.akva​.sk, were awa­re of the sig­ni­fi­can­ce of the upco­ming celeb­ra­ti­on. As the event date app­ro­ached, we invi­ted club mem­bers to join us. We arran­ged accom­mo­da­ti­on, dri­vers, cars, and set off to Brno in the mor­ning on Feb­ru­ary 17, 2007. Addi­ti­onal­ly, other aqu­arists from Bra­ti­sla­va came to Brno.

CYPERUS orga­ni­zed the event at the Inter­ho­tel Best Wes­tern Pre­mier Hotel, loca­ted in the cen­ter of Brno. Upon ente­ring the hotel, we easi­ly found the are­as of inte­rest. The orga­ni­zers were effi­cient, and during our acc­re­di­ta­ti­on,” the­re was a lot of acti­vi­ty and infor­ma­ti­on. Befo­re ente­ring the lec­tu­re hall, the­re was a panel whe­re we could del­ve into the his­to­ry of CYPERUS, fea­tu­ring pho­tog­raphs of fish by Jir­ka Plíš­til, as well as the pre­sen­ce of EXOT Hob­by and the maga­zi­nes Akva­fó­rum and Terafórum.

Satur­day Lectures

The first lec­tu­re on Satur­day was given by Rai­ner Sta­wi­kov­ski, the editor-​in-​chief of the DATZ maga­zi­ne, on the topic Obser­va­ti­on of South Ame­ri­can Cich­lids in Natu­re and in the Aqu­arium.” It pro­vi­ded seve­ral inte­res­ting insights that caught the atten­ti­on of the audien­ce. Uwe Wer­ner fol­lo­wed with a lec­tu­re on Crabs, Cra­y­fish, Shrimp in Fres­hwa­ter Aqu­ariums.” Con­si­de­ring the gro­wing popu­la­ri­ty of crus­ta­ce­ans, this topic added a nice touch.

The offi­cial ope­ning was sche­du­led for 1:00 PM. It ple­a­sed me that repre­sen­ta­ti­ves of the city and the sta­te sho­wed inte­rest in the event. Each of them add­res­sed us, and the spe­ech by the gover­nor of the South Mora­vian Regi­on, Ing. Sta­ni­slav Jurá­nek, was par­ti­cu­lar­ly valu­ab­le. After the offi­cial part, Chris­tel Kas­sel­mann pre­sen­ted Aqu­as­ca­ping – The Path to Suc­cess,” which was well-received.

Eve­ning Program

After Kas­sel­man­n’s lec­tu­re, the­re was a more rela­xed prog­ram – a tom­bo­la (raff­le). The pri­zes were abun­dant and kept inc­re­a­sing. I also won – three types of fish food and a book by Ad Konings on cich­lids. After the tom­bo­la and a gene­rous dose of fun, we went for din­ner. Both the din­ner and the two lun­ches took pla­ce in the hotel. The pro­mi­sed cim­ba­lom music pla­y­ed, but unfor­tu­na­te­ly, the social eve­ning did not turn out as expec­ted. The spa­ces, espe­cial­ly the pri­ces of the four-​star Inter­ho­tel, were too cold. What a shame!

Per­haps you don’t know, but aqu­arists in Bra­ti­sla­va, and else­whe­re in Slo­va­kia, have been mee­ting (orga­ni­zed) for quite some time, pri­ma­ri­ly thanks to www​.akva​.sk. Our Brno friends tried to orga­ni­ze a Mora­vian mee­ting of aqu­arists in Brno on the occa­si­on of the celeb­ra­ti­ons, which was dis­cus­sed on www​.akva​ris​ta​.cz. Litt­le did they know that it would turn into a Mora­vian mee­ting” with guests from Slo­va­kia. After some disap­po­int­ment, a deci­si­on was made to strengt­hen the rela­ti­ons­hips. We quick­ly deci­ded to attend the event in Brno. We had alre­a­dy arran­ged eve­ryt­hing: accom­mo­da­ti­on, dri­vers, and cars. We set off to Brno in the mor­ning on Feb­ru­ary 17, 2007. The event was about to beco­me a Mora­vian mee­ting” with Slo­vak guests. After accu­mu­la­ting disap­po­int­ment, the desi­re to strengt­hen rela­ti­ons­hips grew. After a short dis­cus­si­on, we went to the desig­na­ted mee­ting pla­ce in Brno. We sat down and had a good time. The hosts were alre­a­dy on the­ir way home after mid­night, but we sta­y­ed a litt­le lon­ger. We were­n’t far away; we sta­y­ed over­night and looked for­ward to the next day and the upco­ming prog­ram. Unsur­pri­sin­gly, we were glad to have atten­ded both days and met many fami­liar faces.

Sun­day Lectures

Sun­day star­ted with bre­ak­fast at the Inter­ho­tel, and by nine o’c­lock, Wal­ter Dep­ro­ost was giving a lec­tu­re on Lake Mala­wi – Ten Times on Lake Mala­wi – My Des­ti­ny.” After Dep­ro­ost, Gil­bert Mae­be pre­sen­ted Rain­bo­ws,” which was the most inte­res­ting lec­tu­re for me. I lear­ned a lot about rain­bo­wfish, and I had a strong impres­si­on that Gil­bert Mae­be devo­ted him­self to the topic. In the last lec­tu­re, Chris­tel Kas­sel­mann retur­ned with New and Rare Aqu­atic Plants.” She sho­wca­sed some spe­cies that are not neces­sa­ri­ly rare but occur infre­qu­en­tly. The tech­ni­cal quali­ty of the pre­sen­ted plant pho­tog­raphs was outs­tan­ding. After the lec­tu­re, Chris­tel Kas­sel­mann dis­tri­bu­ted the brought plants, which was very nice. After the lec­tu­res, CYPERUS orga­ni­zed a visit to Sklo­rex. Sklo­rex is a well-​known Brno aqu­aris­tics shop, and its owner, Mr. Šmer­da, is a mem­ber of the CYPERUS club. The visit did not disap­po­int me. I espe­cial­ly liked the app­ro­ach to the cus­to­mer. After the visit to the aqu­arium shop, we set off for home with a good fee­ling about the suc­cess­ful event. We did­n’t get tired of aqu­aris­tics; in Bra­ti­sla­va, we even made a visit to the fish of one of the par­ti­ci­pants in the club trip” – spe­ci­fi­cal­ly at Bra­ňo Barčin.

Conc­lu­si­on

The lack of dis­cus­si­on was a short­co­ming of the lec­tu­res. Many things could have been cla­ri­fied through dis­cus­si­on, espe­cial­ly con­si­de­ring the less than per­fect trans­la­ti­on. I mis­sed lec­tu­res from Czech repre­sen­ta­ti­ves, per­haps mem­bers of CYPERUS. Due to time cons­traints, the­re was no room for dis­cus­si­on, and the lec­tu­res were too long, or rat­her, the­re were too many :-(. The lec­tu­res relied most­ly on pho­tog­raphs, and it was evi­dent that the­ir hig­her quali­ty pro­ces­sing was appa­rent. The orga­ni­zers thought about the social side of the celeb­ra­ti­ons. On Satur­day, they pre­pa­red cim­ba­lom music. The cen­te­na­ry celeb­ra­ti­on took pla­ce in a ple­a­sant, friend­ly, and dig­ni­fied spi­rit. I per­so­nal­ly would not have for­gi­ven myself for mis­sing such an event. I am very glad that I con­tri­bu­ted to this suc­cess­ful event with my par­ti­ci­pa­ti­on. I wish CYPERUS many suc­ces­ses and cre­a­ti­ve ide­as in the years to come.


Sto­le­té výro­čí CYPERUS Clubu

Sto­le­té výro­čí Brněn­ské­ho akva­ris­tic­ké­ho klu­bu CYPERUS bylo osla­vo­vá­no se ctí. Čle­no­vé Cype­ru­su se na osla­vu dobře přip­ra­vi­li a nabíd­li nám a urči­tě i sobě hod­not­ný prog­ram na víkend 17.3 – 18.3.2007. Ale pojď­me pěk­ně po pořád­ku. Jeli­kož jsme si i my ve klu­bu akva​.sk byli vědo­mi hod­no­ty přip­ra­vo­va­né osla­vy, roz­hod­li jsme se již v roce 2006 vyra­zit do Brna. S blí­ží­cím se datem koná­ní jsme vyzva­li čle­ny klu­bu, aby se k nám při­da­li roz­hod­nu­tí. Zaří­di­li jsme si uby­to­vá­ní, řidi­če, auta a své­po­moc­ně jsme se vypra­vi­li ráno 17.2 do Brna. Kro­mě toho do Brna při­je­li i dal­ší akva­ris­té z Bra­ti­sla­vy. CYPERUS umís­til akci do Inter­ho­te­lu Best Wes­tern Pre­mier Hotel, kte­rý se nachá­zí v cen­tru Brna. Po vstu­pu do hote­lu jsme snad­no našli pros­to­ry, kte­ré nás zají­ma­ly. Orga­ni­zá­to­ři se pochlu­bi­li a při naší akre­di­ta­ci” bylo ruš­no a infor­mač­ně. Ješ­tě před vstu­pem do před­náš­ko­vé síně byl panel, kde jsme čás­teč­ně moh­li nahléd­nout do his­to­rie CYPERUS. Viděli jsme i foto­gra­fie ryb od Jir­ky Plíš­ti­la a pros­tor tam měla i fir­ma EXOT Hob­by a časo­pis Akva­fó­rum, Tera­fó­rum. Za dve­řmi na nás už čeka­la před­náš­ko­vá síň.

Před­náš­ky v sobotu

V sobo­tu jako prv­ní před­ná­šel Rai­ner Sta­wi­kov­ski, šéf­re­dak­tor časo­pi­su DATZ, na téma Pozo­ro­vá­ní jiho­ame­ric­kých cich­lid v pří­ro­dě a v akvá­riu”. Při­nes­la něko­lik zají­ma­vých infor­ma­cí, kte­ré vzbu­di­ly pozor­nost poslu­cha­čů. Nic­mé­ně mě více zau­ja­la před­náš­ka Uwe Wer­ne­ra Kra­bo­vé, rako­vé, kre­ve­ty ve slad­ko­vod­ním akvá­riu”. Kre­vet­ky momen­tál­ně u nás pro­ží­va­jí boom, tak­že se mi to zdá­lo jako vhod­né oživení.

Slav­nost­ní zahájení

V 13:00 měli orga­ni­zá­to­ři naplá­no­vá­no ofi­ciál­ní zahá­je­ní. Potěši­lo mě, že o akci pro­je­vi­li zájem i před­sta­vi­te­lé měs­ta a stá­tu. Kaž­dý z nich nám před­nesl pro­jev, a zvláš­tě cen­ný byl pro mě pro­jev hej­tma­na Jiho­mo­rav­ské­ho kra­je, Ing. Sta­ni­sla­va Jurán­ka. Vystou­pil jako prv­ní. Oče­ká­val jsem ofi­ciál­ní zdvo­ři­lost­ní slo­va, ale doč­kal jsem se pří­jem­né­ho a dokon­ce vtip­né­ho pro­je­vu. Kaž­dý popřál klu­bu elán do dal­ších let.

Po ofi­ciál­ní čás­ti se ujal slo­va Chris­tel Kas­sel­mann se svou před­náš­kou Zaři­zo­vá­ní rost­lin­né­ho akvá­ria – ces­ta k úspěchu”. Z Kas­sel­man­no­vé jsem vní­mal radost, nako­nec se úvo­dem poděko­va­la za pozvá­ní na osla­vu sto­roč­ni­ce. Dal­ším před­ná­še­jí­cím byl Nor­bert Dokou­pil s téma­tem Bar­ve­ní ryb, zná­mé a nezná­mé fak­ty”. Před­náš­ka byla hod­not­ná, sou­hla­sím s pořa­da­te­li, že její úro­veň byla uni­ver­zit­ní, jen dlou­hé pau­zy způso­be­né dlou­hým čte­ním a samo­zřej­mě dlou­hým pře­kla­dem úspěš­ně naru­šo­va­ly pozor­nost posluchačů.

Večer­ní program

Po před­náš­ce Dokou­pi­la násle­do­val vol­něj­ší prog­ram – loso­vá­ní tom­bo­ly. Ceny byly hoj­né a neus­tá­le při­bý­va­ly. Mě také při­pad­la tro­chu smůla – přiš­ly mi tři dáv­ky krmi­va a kni­ha od Ad Koning­sa o cich­li­dech. Mimo­cho­dem, tom­bo­la mi při­nes­la přes­ně to, co jsem si přál – krmi­vo a kni­hu. Po tom­bo­la­ži a tedy i po vel­ké dáv­ce zába­vy jsme se odeb­ra­li na veče­ři. Veče­ře, stej­ně jako obě obědy, pro­běh­ly v pros­to­rách hote­lu. Zahrá­va­la sľí­be­ná cim­bá­lov­ka. Tato nej­so­ciál­něj­ší udá­lost moh­la být nejk­rás­něj­ší čás­tí oslav, ale bohu­žel se tak nesta­lo. Musím říct prav­du, že mé roz­hod­nu­tí, zda zůs­tat v Brně ze sobo­ty na neděli, závi­se­lo prá­vě na té spo­le­čen­ské veče­ři. Ta se však nevy­da­ři­la. Pros­to­ry a zej­mé­na ceny čty­řh­věz­dič­ko­vé­ho inter­ho­te­lu byly pří­liš chlad­né. Škoda!

Mož­ná to neví­te, ale akva­ris­té v Bra­ti­sla­vě, ale i jin­de na Slo­ven­sku, se pra­vi­del­ně schá­ze­jí už něja­ký ten pátek. Tech­no­lo­gic­ky hlav­ně díky www​.akva​.sk. No a naši brněn­ští kama­rá­di se sna­ži­li zor­ga­ni­zo­vat při pří­le­ži­tos­ti oslav takz­va­né morav­ské set­ká­ní akva­ris­tů v Brně. Dom­lou­vá­ní pro­bí­ha­lo na www​.akva​ris​ta​.cz. Zaslou­žil se o něj hlav­ně Mišo Tou­far. Zřej­mě ale Michal teh­dy ješ­tě netu­šil, že to bude morav­ské set­ká­ní” s hos­ty ze Slo­ven­ska. Po tom, co se v nás hro­ma­di­lo zkla­má­ní, jsme cíti­li potře­bu posí­lit vzta­hy. Dlou­ho jsme nevá­ha­li a vybra­li jsme se na mís­to koná­ní set­ká­ní akva­ris­tů v Brně. Pose­děli jsme si a dobře jsme se bavi­li. Po půl­no­ci už domá­cí odjíž­děli domů, ale my jsme ješ­tě chví­li zůs­ta­li. Neby­li jsme dale­ko, pozdě v noci jsme se uby­to­va­li a už jsme se těši­li na ráno a dal­ší prog­ram. Je samo­zřej­mé, že jsme byli rádi po oba dny, že jsme potka­li mno­ho zná­mých, mno­ho jsme si jich oblí­bi­li. Viděli jsme tam akva­ris­ty z Plz­ně, Pra­hy, Brna, Bra­ti­sla­vy, z Košic. Brno lákalo.

Neděl­ní přednášky

Neděle zača­la povin­ně, sní­da­ní v hote­lu, ale už v devět hodin jsme poslou­cha­li Wal­tra Dep­ro­os­ta. Hovo­řil o jeze­ře Mala­wi – Deset­krát na jeze­ře Mala­wi – můj osud”. Pře­kla­dem se zabý­val Fran­ti­šek Cse­fay, jehož zábav­ný pře­klad urči­tě mno­hé rozes­mál. Po Dep­ro­os­to­vi násle­do­va­la před­náš­ka Gil­ber­ta Mae­be­ho – Dúhov­ky”. Tato před­náš­ka byla pro mě nej­za­jí­ma­věj­ší. O dúhov­kách jsem se dozvěděl mno­ho a měl jsem sil­ný dojem, že Gil­bert Mae­be téma­tu věno­val pozor­nost jak v příp­ra­vě, tak i při samot­né před­náš­ce. Na závěr jsme měli opět pří­le­ži­tost vidět Chris­tel Kas­sel­ma­no­vou. Před­sta­vi­la Nové a vzác­né vod­ní rost­li­ny”. Uká­za­la i něk­te­ré dru­hy, kte­ré sice nej­sou vzác­né, ale vysky­tu­jí se zříd­ka. Dovo­lím si tvr­dit, že tech­nic­ká kva­li­ta pre­zen­to­va­ných foto­gra­fií rost­lin byla per­fekt­ní. Po před­náš­ce sama před­ná­še­jí­cí roz­da­la při­ne­se­né rost­lin­ky, což bylo vel­mi milé. Po skon­če­ní před­ná­šek CYPERUS zabez­pe­čil návš­těvu Sklo­re­xu. Sklo­rex je zná­má brněn­ská akva­ris­ti­ka. Něk­te­ří už toho měli dost a jejich kro­ky směřo­va­ly domů, ale my jsme se vyda­li do Sklo­re­xu. Maji­tel fir­my, pan Šmer­da, je čle­nem klu­bu CYPERUS a jis­tě tuto akci solid­ně pod­po­řil. Já osob­ně jsem se do Sklo­re­xu vel­mi těšil. Důvod byl pros­tý – dob­ré refe­ren­ce a má dosa­vad­ní absen­ce v tom­to obcho­dě. Návš­těva mě nes­kla­ma­la. Líbil se mi pře­dev­ším pří­stup k zákaz­ní­ko­vi. Po návš­těvě akva­ris­ti­ky jsme se vyda­li domů s dob­rým poci­tem zda­ře­né akce. Že jsme se akva­ris­ti­kou nepře­jed­li, doklá­dá fakt, že v Bra­ti­sla­vě jsme si ješ­tě uděla­li exkur­zi ryb u jed­no­ho z účast­ní­ků klu­bo­vé­ho výle­tu” – kon­krét­ně u Bra­ňa Barčina.

Závěr

Nedos­tat­kem před­ná­šek byla absen­ce dis­ku­ze. Mno­hé věci by se totiž v dis­ku­si objas­ni­ly, a to i v sou­vis­los­ti s ne zce­la nej­lep­ším pře­kla­dem. Chy­běly mi před­náš­ky čes­kých zástup­ců, tře­ba čle­nů CYPERUS‑u. Dis­ku­se neby­la z časo­vých důvo­dů, před­náš­ky tedy byly pří­liš dlou­hé, resp., jich bylo pří­liš :-(. Před­náš­ky se opí­ra­ly pře­váž­ně o foto­gra­fie, jejichž kva­lit­něj­ší zpra­co­vá­ní bylo zjev­né. Pořa­da­te­lé mys­le­li na spo­le­čen­skou strán­ku oslav. Na sobo­tu přip­ra­vi­li cim­bá­lov­ku. Osla­va sto­roč­ni­ce se kona­la v pří­jem­ném přá­tel­ském a při­tom důs­toj­ném duchu. Já osob­ně bych si svou absen­ci na tako­vém­to pod­ni­ku neod­pus­til. Jsem vel­mi rád, že jsem přis­pěl svou účas­tí na této vyda­ře­né udá­los­ti. Pře­ji CYPERUS‑u do dal­ších let mno­ho úspěchů a tvůr­čích nápadů.


Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Evolúcia rodu Tropheus v jazere Tanganika

Hits: 7345

Autor prís­pev­ku: Róbert Toman


The aut­hor of the post: Róbert Toman


Autor des Beit­rags: Róbert Toman


Mwan­dis­hi wa maka­la: Róbert Toman


Afric­ké jaze­rá vypro­du­ko­va­li ohro­mu­jú­co roz­lič­nú fau­nu cich­li­do­vi­tých rýb. Jaze­ro Tan­ga­ni­ka, kto­ré­ho vek sa odha­du­je na 912 mili­ó­nov rokov, je naj­star­šie výcho­do­af­ric­ké jaze­ro a skrý­va mor­fo­lo­gic­ky, gene­tic­ky a beha­vi­orál­ne naj­roz­ma­ni­tej­šiu sku­pi­nu cich­li­do­vi­tých rýb. Mno­ho z vyše 200 popí­sa­ných dru­hov sa delí do geo­gra­fic­ky a gene­tic­ky odliš­ných popu­lá­cií, kto­ré sa líšia hlav­ne v ich sfar­be­ní. Naj­lep­ším prí­kla­dom toh­to javu je ende­mic­ký rod Trop­he­us, v rám­ci kto­ré­ho sa popí­sa­lo 6 dru­hov a viac ako 70 odliš­ne sfar­be­ných miest­nych varian­tov. Okrem Trop­he­us dubo­isi, je cel­ko­vá mor­fo­ló­gia v tom­to rode veľ­mi podob­ná. Trop­he­usy sa hoj­ne vysky­tu­jú v hor­nej pobrež­nej zóne vo všet­kých typoch skal­na­tých bio­to­pov, kde sa kŕmia ria­sa­mi a skrý­va­jú sa pred pre­dá­tor­mi. Pie­soč­na­tým a bah­ni­tým pobre­žiam, ako aj ústiam riek sa strikt­ne vyhý­ba­jú. Je doká­za­né, že Trop­he­usy sa nedo­ká­žu pohy­bo­vať na väč­šie vzdia­le­nos­ti, naj­mä cez voľ­nú vodu, ako dôsle­dok ich vyhra­ne­nej špe­ci­fic­kos­ti život­né­ho pro­stre­dia a ver­nos­ti k urči­té­mu mies­tu a teri­to­ria­li­ty.

Trop­he­us je jeden z naj­štu­do­va­nej­ších rodov jaze­ra. Eto­lo­gic­ké štú­die Trop­he­us moori uká­za­li kom­plex­né vzo­ry sprá­va­nia sa a vyso­ko vyvi­nu­tú sociál­nu orga­ni­zá­ciu. Neexis­tu­je u nich vyhra­ne­ný pohlav­ný dimor­fiz­mus. Obe pohla­via si chrá­nia teri­tó­rium a na roz­diel od mno­hých ďal­ších papu­ľov­cov, Trop­he­usy tvo­ria dočas­né páry počas roz­mno­žo­va­nia. Vývoj ikier a plô­di­ka pre­bie­ha výluč­ne v ústach samíc. Pred­chá­dza­jú­ce fylo­ge­o­gra­fic­ké štú­die Trop­he­usov demon­štro­va­li prek­va­pu­jú­co veľ­ké gene­tic­ké roz­die­ly medzi popu­lá­cia­mi. Trop­he­us dubo­isi bol opí­sa­ný ako naj­pô­vod­nej­šia vet­va a sedem odliš­ných sku­pín vznik­lo väč­ši­nou súčas­ne. Šesť z nich sa vysky­tu­je v indi­vi­du­ál­nych pobrež­ných oblas­tiach a jed­na sku­pi­na sa sekun­dár­ne roz­ší­ri­la a kolo­ni­zo­va­la skal­na­té mies­ta v pod­sta­te po celom jaze­re. Úda­je zís­ka­né ana­lý­zou mito­chon­driál­nej DNA (mtD­NA) uká­za­li, že napriek vše­obec­ne podob­nej mor­fo­ló­gii sa môže sfar­be­nie rýb ohrom­ne líšiť medzi gene­tic­ky blíz­ko prí­buz­ný­mi popu­lá­cia­mi a naopak, môže byť veľ­mi podob­né medzi gene­tic­ky veľ­mi vzdia­le­ný­mi popu­lá­cia­mi ses­ter­ských dru­hov. Tie­to pozo­ro­va­nia sa čias­toč­ne vysvet­ľu­jú ako dôsle­dok para­lel­nej evo­lú­cie podob­ných fareb­ných vzo­rov v rám­ci pri­ro­dze­né­ho výbe­ru ale­bo ako dôsle­dok pries­to­ro­vé­ho kon­tak­tu medzi dvo­ma gene­tic­ky odliš­ný­mi popu­lá­cia­mi po dru­hot­nom kon­tak­te a násled­nom trie­de­ní rodu, kedy sa krí­žen­ci tých­to popu­lá­cií a ich potom­ko­via spät­ne krí­ži­li pred­nost­ne len s člen­mi jed­nej pôvod­nej popu­lá­cie.


Afri­can lakes have pro­du­ced an asto­nis­hin­gly diver­se fau­na of cich­lids. Lake Tan­ga­ny­i­ka, esti­ma­ted to be 9 – 12 mil­li­on years old, is the oldest East Afri­can lake and har­bors the morp­ho­lo­gi­cal­ly, gene­ti­cal­ly, and beha­vi­oral­ly most diver­se group of cich­lids. Many of the over 200 desc­ri­bed spe­cies divi­de into geog­rap­hi­cal­ly and gene­ti­cal­ly dis­tinct popu­la­ti­ons that dif­fer main­ly in the­ir colo­ra­ti­on. The ende­mic genus Trop­he­us is a pri­me exam­ple of this phe­no­me­non, with six spe­cies and over 70 dif­fe­ren­tly colo­red local variants desc­ri­bed wit­hin the genus. Apart from Trop­he­us dubo­isi, the ove­rall morp­ho­lo­gy wit­hin this genus is very simi­lar. Trop­he­us are abun­dant in the upper lit­to­ral zone in all types of roc­ky bio­to­pes, whe­re they feed on algae and seek shel­ter from pre­da­tors. They strict­ly avo­id san­dy and mud­dy sho­res, as well as river mouths. It has been pro­ven that Trop­he­us can­not move over long dis­tan­ces, espe­cial­ly through open water, due to the­ir high­ly spe­ci­fic envi­ron­men­tal requ­ire­ments, site fide­li­ty, and territoriality.

Trop­he­us is one of the most stu­died gene­ra in the lake. Etho­lo­gi­cal stu­dies of Trop­he­us moori reve­a­led com­plex beha­vi­or pat­terns and high­ly deve­lo­ped social orga­ni­za­ti­on. The­re is no dis­tinct sexu­al dimorp­hism. Both sexes defend ter­ri­to­ries, and unli­ke many other mouthb­ro­oders, Trop­he­us form tem­po­ra­ry pairs during bre­e­ding. The deve­lop­ment of eggs and fry occurs exc­lu­si­ve­ly in the mouths of fema­les. Pre­vi­ous phy­lo­ge­og­rap­hic stu­dies on Trop­he­us demon­stra­ted sur­pri­sin­gly lar­ge gene­tic dif­fe­ren­ces bet­we­en popu­la­ti­ons. Trop­he­us dubo­isi was desc­ri­bed as the most ances­tral line­a­ge, and seven dis­tinct groups aro­se most­ly simul­ta­ne­ous­ly. Six of them occur in indi­vi­du­al lit­to­ral are­as, and one group secon­da­ri­ly colo­ni­zed roc­ky sites throug­hout the lake. Data obtai­ned from mito­chon­drial DNA (mtD­NA) ana­ly­sis sho­wed that, des­pi­te a gene­ral­ly simi­lar morp­ho­lo­gy, fish colo­ra­ti­on can vary gre­at­ly among gene­ti­cal­ly clo­se­ly rela­ted popu­la­ti­ons. Con­ver­se­ly, it can be very simi­lar among gene­ti­cal­ly dis­tant popu­la­ti­ons of sis­ter spe­cies. The­se obser­va­ti­ons are par­tial­ly explai­ned as a result of paral­lel evo­lu­ti­on of simi­lar color pat­terns through natu­ral selec­ti­on or as a con­se­qu­en­ce of spa­tial con­tact bet­we­en two gene­ti­cal­ly dis­tinct popu­la­ti­ons fol­lo­wing secon­da­ry con­tact and sub­se­qu­ent sor­ting of the genus when hyb­rids of the­se popu­la­ti­ons and the­ir des­cen­dants selec­ti­ve­ly backc­ros­sed with mem­bers of one ori­gi­nal population.


Afri­ka­nis­che Seen haben eine ers­taun­lich viel­fäl­ti­ge Fau­na von Bunt­bars­chen her­vor­geb­racht. Der Tan­gan­ji­ka­see, des­sen Alter auf 9 bis 12 Mil­li­onen Jah­re ges­chätzt wird, ist der ältes­te ostaf­ri­ka­nis­che See und beher­bergt die morp­ho­lo­gisch, gene­tisch und ver­hal­tens­mä­ßig viel­fäl­tigs­te Grup­pe von Bunt­bars­chen. Vie­le der über 200 besch­rie­be­nen Arten tei­len sich in geo­gra­fisch und gene­tisch unters­chied­li­che Popu­la­ti­onen auf, die sich haupt­säch­lich in ihrer Fär­bung unters­che­i­den. Das ende­mis­che Genus Trop­he­us ist ein her­vor­ra­gen­des Beis­piel für die­ses Phä­no­men, mit sechs Arten und über 70 unters­chied­lich gefärb­ten loka­len Varian­ten, die inner­halb des Genus besch­rie­ben wur­den. Abge­se­hen von Trop­he­us dubo­isi ist die Gesamt­morp­ho­lo­gie inner­halb die­ses Genus sehr ähn­lich. Trop­he­us sind reich­lich in der obe­ren Ufer­zo­ne in allen Arten von fel­si­gen Bio­to­pen zu fin­den, wo sie Algen fres­sen und sich vor Raub­tie­ren vers­tec­ken. Sie mei­den strikt san­di­ge und sch­lam­mi­ge Ufer sowie Fluss­mün­dun­gen. Es wur­de nach­ge­wie­sen, dass Trop­he­us sich nicht über wei­te Strec­ken bewe­gen kön­nen, ins­be­son­de­re nicht über fre­ies Was­ser, aufg­rund ihrer hochs­pe­zi­fis­chen Umwel­tan­for­de­run­gen, der Tre­ue zum Lebens­raum und der Territorialität.

Trop­he­us ist eines der am bes­ten erforsch­ten Gat­tun­gen des Sees. Etho­lo­gis­che Stu­dien an Trop­he­us moori zeig­ten kom­ple­xe Ver­hal­tens­mus­ter und eine hoch ent­wic­kel­te sozia­le Orga­ni­sa­ti­on. Es gibt kei­nen aus­gep­räg­ten Gesch­lechts­di­morp­his­mus. Bei­de Gesch­lech­ter ver­te­i­di­gen Ter­ri­to­rien, und im Gegen­satz zu vie­len ande­ren Maulb­rütern bil­den Trop­he­us wäh­rend der Brut­ze­it vorüber­ge­hen­de Paa­re. Die Ent­wick­lung von Eiern und Jung­fis­chen erfolgt aussch­lie­ßlich im Maul der Weib­chen. Frühe­re phy­lo­ge­o­gra­fis­che Stu­dien zu Trop­he­us zeig­ten über­ras­chend gro­ße gene­tis­che Unters­chie­de zwis­chen Popu­la­ti­onen. Trop­he­us dubo­isi wur­de als der urs­prün­glichs­te Stamm besch­rie­ben, und sie­ben vers­chie­de­ne Grup­pen ents­tan­den größten­te­ils gle­i­ch­ze­i­tig. Sechs davon kom­men in ein­zel­nen Ufer­ge­bie­ten vor, und eine Grup­pe besie­del­te sekun­där fel­si­ge Stel­len im gesam­ten See. Die aus der Ana­ly­se der mito­chon­dria­len DNA (mtD­NA) gewon­ne­nen Daten zeig­ten, dass die Fisch­fär­bung trotz einer im All­ge­me­i­nen ähn­li­chen Morp­ho­lo­gie zwis­chen gene­tisch eng ver­wand­ten Popu­la­ti­onen stark vari­ie­ren kann. Umge­ke­hrt kann sie zwis­chen gene­tisch ent­fern­ten Popu­la­ti­onen von Sch­wes­te­rar­ten sehr ähn­lich sein. Die­se Beobach­tun­gen wer­den tei­lwe­i­se als Ergeb­nis paral­le­ler Evo­lu­ti­on ähn­li­cher Farb­mus­ter durch natür­li­che Selek­ti­on oder als Fol­ge des räum­li­chen Kon­takts zwis­chen zwei gene­tisch unters­chied­li­chen Popu­la­ti­onen nach dem sekun­dä­ren Kon­takt und ansch­lie­ßen­der Sor­tie­rung der Gat­tung erk­lärt, wenn Hyb­ri­den die­ser Popu­la­ti­onen und ihre Nach­kom­men selek­tiv mit Mitg­lie­dern einer urs­prün­gli­chen Popu­la­ti­on zurück­gek­re­uzt wurden.


Mazi­wa ya Kiaf­ri­ka yame­ten­ge­ne­za aina tofau­ti sana ya sama­ki wa cich­lid. Ziwa Tan­ga­ny­i­ka, amba­lo umri wake una­ka­di­ri­wa kuwa kati ya mia­ka 9 hadi 12 mili­oni, ni ziwa la Kiaf­ri­ka la Mas­ha­ri­ki lenye kun­di la sama­ki wa cich­lid lenye tofau­ti kub­wa kwa upan­de wa umbo, jene­ti­ki, na tabia. Wen­gi wa spis­hi zai­di ya 200 zili­zo­ele­ze­wa zime­ga­wa­ny­i­ka kati­ka ida­di tofau­ti za kiji­o­gra­fia na kije­ne­ti­ki, zina­zo­to­fau­tia­na hasa kati­ka ran­gi zao. Mfa­no mzu­ri wa hii ni jena­si ya Trop­he­us, amba­yo ina spis­hi 6 na zai­di ya tofau­ti 70 za mitaa zenye ran­gi tofau­ti. Isi­po­ku­wa Trop­he­us dubo­isi, mor­fo­lo­jia ya jum­la kati­ka jena­si hii ni sawa sana. Trop­he­us wana­pa­ti­ka­na sana kati­ka eneo la pwa­ni la juu kati­ka aina zote za maka­zi ya miam­ba, wana­ku­la mwa­ni, na kuji­fi­cha kuto­ka kwa wawin­da­ji. Wanak­we­pa pwa­ni zenye mchan­ga na mato­pe, pamo­ja na viji­to. Imet­hi­bi­tis­hwa kuwa Trop­he­us hawa­we­zi kusa­fi­ri umba­li mre­fu, haswa kupi­tia maji wazi, kama mato­keo ya mazin­gi­ra yao maa­lum na uami­ni­fu kwa eneo fula­ni na utaifa.

Trop­he­us ni moja wapo ya maje­na­si yana­y­o­so­me­wa zai­di kati­ka ziwa. Maso­mo ya tabia ya Trop­he­us moori yame­ony­es­ha mifu­mo min­gi ya tabia na shi­ri­ka kub­wa la kija­mii. Haku­na tofau­ti za kuji­to­ke­za kwa jin­sia. Jin­sia zote mbi­li zina­lin­da eneo lao na, tofau­ti na wen­gi wa papi­lo­ta wen­gi­ne, Trop­he­us hufa­nya jozi za muda waka­ti wa uza­zi. Maen­de­leo ya may­ai na vifa­ran­ga hufa­ny­i­ka kika­mi­li­fu kiny­wa­ni mwa wana­wa­ke. Uta­fi­ti wa zama­ni wa phy­lo­ge­og­rap­hic wa Trop­he­us uli­ony­es­ha tofau­ti za kus­han­ga­za za kije­ne­ti­ki kati ya ida­di ya watu. Trop­he­us dubo­isi ilie­le­zwa kama tawi la awa­li, na vikun­di saba tofau­ti vili­ji­to­ke­za kwa kia­si kikub­wa waka­ti huo huo. Sita kati yao zina­pa­ti­ka­na kati­ka mae­neo ya pwa­ni ya kibi­naf­si, na kikun­di kimo­ja kili­ta­wa­ny­i­ka sekon­da­ri na kuva­mia mae­neo ya miam­ba kari­bu kote ziwa. Tak­wi­mu zili­zo­pa­ti­ka­na kuto­ka kwa ucham­bu­zi wa DNA ya mito­kon­dria (mtD­NA) zili­ony­es­ha kuwa, licha ya mor­fo­lo­jia kwa ujum­la kufa­na­na, ran­gi ya sama­ki ina­we­za kuto­fau­tia­na sana kati ya ida­di za watu zina­zo­hu­sia­na kije­ne­ti­ki na, kiny­ume cha­ke, ina­we­za kuwa sawa sana kati ya ida­di za watu sio kari­bu kije­ne­ti­ki za spis­hi ndu­gu. Maba­di­li­ko haya yana­we­za kue­le­we­ka kwa sehe­mu kama mato­keo ya mage­uzi sawa ya mifa­no ya ran­gi nda­ni ya ute­uzi wa asi­lia au kama mato­keo ya mawa­si­lia­no ya nafa­si kati ya ida­di mbi­li tofau­ti kije­ne­ti­ki baa­da ya mawa­si­lia­no ya sekon­da­ri na usam­ba­za­ji wa tena wa jena­si, amba­po mse­to wa ida­di hizi na wato­to wao uli­fa­ny­i­ka kwa kia­si kikub­wa na wana­cha­ma wa ida­di moja ya awali.


His­to­ric­ké zme­ny jazera

Pred­po­kla­dá sa, že rých­le for­mo­va­nie veľ­kých dru­ho­vých sku­pín výcho­do­af­ric­kých cich­líd spô­so­bu­jú abi­otic­ké (fyzi­kál­ne) fak­to­ry, ako geolo­gic­ké pro­ce­sy a kli­ma­tic­ké uda­los­ti, ako aj bio­lo­gic­ké vlast­nos­ti šíria­cich sa orga­niz­mov. Nie­koľ­ko štú­dií uká­za­lo, že veľ­ké kolí­sa­nie hla­di­ny jaze­ra malo váž­ny vplyv na skal­na­té pro­stre­die a dru­ho­vé spo­lo­čen­stvá vo výcho­do­af­ric­kých prie­ko­po­vých jaze­rách. Jaze­ro bolo váž­ne ovplyv­ne­né zme­nou na suché pod­ne­bie asi pred 1,1 mili­ón­mi rokov, čo spô­so­bi­lo pokles hla­di­ny asi o 650700 m pod súčas­nú hla­di­nu. Potom sa jaze­ro zväč­šo­va­lo postup­ne do obdo­bia asi pred 550 000 rok­mi. Ďal­ší pokles hla­di­ny nastal asi pred 390 000360 000 rok­mi o 360 met­rov, medzi 290 000260 000 rok­mi o 350 m a medzi 190 000170 000 rok­mi to bol pokles o 250 m. V najb­liž­šej his­tó­rii pokles­la hla­di­na počas nesko­ré­ho ple­is­to­cé­nu ľado­vej doby, kedy bolo v Afri­ke suché pod­ne­bie. Ide o obdo­bie spred 40 00035 000 rok­mi (pokles o 160 m) a medzi 23 00018 000 rok­mi (prav­de­po­dob­ne o 600 m). Aký­koľ­vek vzrast hla­di­ny posú­va pobrež­nú líniu a tvo­ria sa nové skal­na­té oblas­ti. Len čo vzdia­le­nos­ti medzi novo for­mo­va­ný­mi oblas­ťa­mi pre­kro­čia schop­nosť šíre­nia sa jed­not­li­vých dru­hov, tok génov sa pre­ru­ší a hro­ma­dia sa gene­tic­ké roz­die­ly medzi popu­lá­cia­mi. Násled­ný pokles hla­di­ny môže viesť k sekun­dár­ne­mu mie­ša­niu, čo vedie k buď k zvy­šu­jú­cej sa gene­tic­kej roz­diel­nos­ti ale­bo prí­buz­nos­ti nových druhov.

Šíre­nie rodu Trop­he­us v jaze­re Tanganika

Na zákla­de gene­tic­kej ana­lý­zy sa urči­li 3 obdo­bia šíre­nia sa Trop­he­usov v jaze­re. Prvé obdo­bie pre­bie­ha­lo počas stú­pa­nia hla­di­ny v obdo­bí medzi 1,1 mil. – 550 000 rok­mi, dru­hé šíre­nie pre­bie­ha­lo počas pokle­su hla­di­ny v obdo­bí medzi 390 000360 000 rok­mi a tre­tie šíre­nie nasta­lo počas pokle­su hla­di­ny v obdo­bí medzi 190 000170 000 rok­mi. Kli­ma­tic­ké zme­ny pred 17 000 rok­mi spô­so­bi­li dra­ma­tic­ký pokles hla­di­ny nie­len v Tan­ga­ni­ke, ale aj v Mala­wi a dokon­ca vysc­hnu­tie jaze­ra Vik­tó­ria. Tie­to uda­los­ti synch­ro­ni­zo­va­li pro­ce­sy diver­zi­fi­ká­cie cich­líd vo všet­kých troch jaze­rách. Naj­dô­ve­ry­hod­nej­šie vysvet­le­nie gene­tic­kých vzo­rov Trop­he­usov sú tri obdo­bia níz­kej hla­di­ny jaze­ra, kedy kle­sa­la hla­di­na naj­me­nej o 550 m, tak­že jaze­ro bolo roz­de­le­né na tri jaze­rá. Sku­pi­ny Trop­he­usov boli roz­de­le­né do osem hlav­ných sku­pín pod­ľa mtD­NA a pod­ľa výsky­tu v jed­not­li­vých loka­li­tách jaze­ra, kto­ré dosta­li názov pod­ľa osád na pobreží:

  • Sku­pi­na A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
  • Sku­pi­na A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
  • Sku­pi­na A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
  • Sku­pi­na A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
  • Sku­pi­na B (Rutun­ga, Kiriza)
  • Sku­pi­na C (Kyeso II.)
  • Sku­pi­na D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
  • Sku­pi­na E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
  • Sku­pi­na F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
  • Sku­pi­na G (Wapem­be juh, Kato­to II., Mvua II.)
  • Sku­pi­na H (Wapem­be sever)

His­to­ri­cal chan­ges of the lake

It is assu­med that the rapid for­ma­ti­on of lar­ge spe­cies groups of East Afri­can cich­lids is cau­sed by abi­otic (phy­si­cal) fac­tors such as geolo­gi­cal pro­ces­ses and cli­ma­tic events, as well as bio­lo­gi­cal cha­rac­te­ris­tics of spre­a­ding orga­nisms. Seve­ral stu­dies have sho­wn that lar­ge fluc­tu­ati­ons in lake levels had a sig­ni­fi­cant impact on roc­ky envi­ron­ments and spe­cies com­mu­ni­ties in East Afri­can rift lakes. The lake was seri­ous­ly affec­ted by a shift to a dry cli­ma­te about 1.1 mil­li­on years ago, cau­sing a drop in the water level by about 650 – 700 meters below the cur­rent level. Then, the lake gra­du­al­ly expan­ded into the peri­od around 550,000 years ago. Anot­her drop in the water level occur­red about 390,000 to 360,000 years ago by 360 meters, bet­we­en 290,000 and 260,000 years ago by 350 meters, and bet­we­en 190,000 and 170,000 years ago, the­re was a drop of 250 meters. In recent his­to­ry, the lake level drop­ped during the late Ple­is­to­ce­ne ice age when the cli­ma­te in Afri­ca beca­me arid. This occur­red app­ro­xi­ma­te­ly 40,00035,000 years ago (a dec­re­a­se of 160 meters) and bet­we­en 23,00018,000 years ago (pro­bab­ly by 600 meters). Any inc­re­a­se in the water level shifts the sho­re­li­ne, for­ming new roc­ky are­as. Once the dis­tan­ces bet­we­en newly for­med are­as exce­ed the abi­li­ty of indi­vi­du­al spe­cies to spre­ad, the gene flow is inter­rup­ted, and gene­tic dif­fe­ren­ces accu­mu­la­te bet­we­en popu­la­ti­ons. Sub­se­qu­ent drops in the water level can lead to secon­da­ry mixing, resul­ting in eit­her inc­re­a­sed gene­tic diver­si­ty or rela­ted­ness of new species.

Dis­se­mi­na­ti­on of the Trop­he­us genus in Lake Tanganyika

Based on gene­tic ana­ly­sis, three peri­ods of Trop­he­us spre­ad in the lake have been iden­ti­fied. The first peri­od occur­red during the rise in lake levels bet­we­en 1.1 mil­li­on – 550,000 years ago, the second spre­ad occur­red during the dec­li­ne in lake levels bet­we­en 390,000360,000 years ago, and the third spre­ad occur­red during the dec­li­ne in lake levels bet­we­en 190,000170,000 years ago. Cli­ma­tic chan­ges around 17,000 years ago cau­sed a dra­ma­tic drop in water levels not only in Tan­ga­ny­i­ka but also in Mala­wi and even the dry­ing up of Lake Vic­to­ria. The­se events synch­ro­ni­zed the pro­ces­ses of cich­lid diver­si­fi­ca­ti­on in all three lakes. The most plau­sib­le expla­na­ti­on for the gene­tic pat­terns of Trop­he­us invol­ves three peri­ods of low lake levels when the water level drop­ped by at least 550 meters, cau­sing the lake to be divi­ded into three sepa­ra­te bodies of water. Trop­he­us groups were divi­ded into eight main groups based on mtD­NA and the­ir occur­ren­ce in spe­ci­fic lake loca­ti­ons, named after sett­le­ments on the shore:

Group A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Group A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Group A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Group A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Group B (Rutun­ga, Kiriza)
Group C (Kyeso II.)
Group D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Group E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Group F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Group G (Wapem­be south, Kato­to II., Mvua II.)
Group H (Wapem­be north)


His­to­ris­che Verän­de­run­gen des Sees

Es wird ver­mu­tet, dass die schnel­le Bil­dung gro­ßer Arten­grup­pen ostaf­ri­ka­nis­cher Bunt­bars­che durch abi­otis­che (phy­si­ka­lis­che) Fak­to­ren verur­sacht wird, wie geolo­gis­che Pro­zes­se und kli­ma­tis­che Ere­ig­nis­se, sowie bio­lo­gis­che Merk­ma­le sich ausb­re­i­ten­der Orga­nis­men. Meh­re­re Stu­dien haben geze­igt, dass gro­ße Sch­wan­kun­gen des Sees­pie­gels ernst­haf­te Auswir­kun­gen auf die fel­si­ge Umge­bung und die Arten­zu­sam­men­set­zung in den ostaf­ri­ka­nis­chen Gra­ben­se­en hat­ten. Der See wur­de vor etwa 1,1 Mil­li­onen Jah­ren ernst­haft von einem Wech­sel zu einem troc­ke­nen Kli­ma bee­in­flusst, was zu einem Rück­gang des Was­ser­spie­gels um etwa 650 – 700 Meter unter das aktu­el­le Nive­au führ­te. Dann ver­größer­te sich der See all­mäh­lich bis zur Peri­ode vor etwa 550.000 Jah­ren. Ein wei­te­rer Rück­gang des Was­ser­spie­gels erfolg­te vor etwa 390.000 bis 360.000 Jah­ren um 360 Meter, zwis­chen 290.000 und 260.000 Jah­ren um 350 Meter und zwis­chen 190.000 und 170.000 Jah­ren erfolg­te ein Rück­gang um 250 Meter. In der jün­ge­ren Ges­chich­te sank der Was­ser­spie­gel wäh­rend der spä­ten Eis­ze­it des Ple­is­to­zäns, als das Kli­ma in Afri­ka troc­ken wur­de. Dies ges­chah etwa vor 40.00035.000 Jah­ren (ein Rück­gang um 160 Meter) und zwis­chen 23.00018.000 Jah­ren (wahrs­che­in­lich um 600 Meter). Jeder Ans­tieg des Was­ser­spie­gels vers­chiebt die Küs­ten­li­nie und es ents­te­hen neue fel­si­ge Gebie­te. Sobald die Abstän­de zwis­chen den neu ents­tan­de­nen Gebie­ten die Ausb­re­i­tungs­fä­hig­ke­it ein­zel­ner Arten übersch­re­i­ten, wird der Genaus­tausch unterb­ro­chen und gene­tis­che Unters­chie­de zwis­chen Popu­la­ti­onen sam­meln sich an. Ein ansch­lie­ßen­der Rück­gang des Was­ser­spie­gels kann zu sekun­dä­rer Durch­mis­chung füh­ren, was ent­we­der zu einer erhöh­ten gene­tis­chen Viel­falt oder Ver­wandts­chaft neuer Arten führt.

Verb­re­i­tung der Gat­tung Trop­he­us im Tanganjikasee

Basie­rend auf gene­tis­chen Ana­ly­sen wur­den drei Zeit­rä­u­me der Verb­re­i­tung von Trop­he­us im See iden­ti­fi­ziert. Die ers­te Peri­ode erfolg­te wäh­rend des Ans­tiegs des Sees­pie­gels zwis­chen 1,1 Mil­li­onen und 550.000 Jah­ren, die zwe­i­te Verb­re­i­tung erfolg­te wäh­rend des Rück­gangs des Sees­pie­gels zwis­chen 390.000 und 360.000 Jah­ren und die drit­te Verb­re­i­tung erfolg­te wäh­rend des Rück­gangs des Sees­pie­gels zwis­chen 190.000 und 170.000 Jah­ren. Kli­ma­tis­che Verän­de­run­gen vor 17.000 Jah­ren führ­ten zu einem dra­ma­tis­chen Rück­gang des Was­ser­spie­gels nicht nur im Tan­gan­ji­ka, son­dern auch im Malawi-​See und sogar zum Aus­trock­nen des Vik­to­ria­se­es. Die­se Ere­ig­nis­se synch­ro­ni­sier­ten die Pro­zes­se der Cich­li­den­di­ver­si­fi­ka­ti­on in allen drei Seen. Die plau­si­bels­te Erk­lä­rung für die gene­tis­chen Mus­ter von Trop­he­us umfasst drei Peri­oden nied­ri­ger Was­sers­tän­de, bei denen der Was­sers­tand um min­des­tens 550 Meter sank und der See in drei sepa­ra­te Gewäs­ser auf­ge­te­ilt wur­de. Die Tropheus-​Gruppen wur­den in acht Hauptg­rup­pen unter­te­ilt, basie­rend auf mtD­NA und ihrem Vor­kom­men an bes­timm­ten See­or­ten, benannt nach Sied­lun­gen am Ufer:

Grup­pe A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Grup­pe A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Grup­pe A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Grup­pe A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Grup­pe B (Rutun­ga, Kiriza)
Grup­pe C (Kyeso II.)
Grup­pe D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Grup­pe E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Grup­pe F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Grup­pe G (Wapem­be süd­lich, Kato­to II., Mvua II.)
Grup­pe H (Wapem­be nördlich)


Swa­hi­li: Maba­di­li­ko ya His­to­ria kati­ka Ziwa

Ina­a­mi­ni­wa kwam­ba kuun­dwa hara­ka kwa vikun­di vikub­wa vya spis­hi za Cich­lid za Afri­ka Mas­ha­ri­ki kuna­chan­gi­wa na mam­bo ya abi­oti­ki (kimwi­li), kama vile mcha­ka­to wa kiji­olo­jia na matu­kio ya hali ya hewa, pamo­ja na sifa za kiba­olo­jia za vium­be vina­vy­o­enea. Uta­fi­ti kad­haa ume­fu­nua kuwa maba­di­li­ko makub­wa ya kiwan­go cha maji yali­ku­wa na atha­ri kub­wa kwe­nye mazin­gi­ra ya miam­ba na jumu­iya ya spis­hi kati­ka mazi­wa ya bon­de la Ufa la Afri­ka Mas­ha­ri­ki. Ziwa lili­pa­ta atha­ri kub­wa kuto­ka­na na maba­di­li­ko ya hali ya hewa kavu kari­bu mia­ka 1.1 mili­oni ili­y­o­pi­ta, iki­sa­ba­bis­ha kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kwa tak­ri­ban mita 650 – 700 chi­ni ya kiwan­go cha sasa. Kis­ha ziwa lika­on­ge­ze­ka pole­po­le hadi kipin­di cha mia­ka tak­ri­ban 550,000 ili­y­o­pi­ta. Kupun­gua kwa kiwan­go kin­gi­ne kili­fa­ny­i­ka tak­ri­ban mia­ka 390,000 hadi 360,000 ili­y­o­pi­ta kwa mita 360, kati ya mia­ka 290,000 hadi 260,000 ili­y­o­pi­ta kwa mita 350, na kati ya mia­ka 190,000 hadi 170,000 ili­y­o­pi­ta kwa kupun­gua kwa mita 250. Kati­ka his­to­ria ya kari­bu, kiwan­go cha maji kili­pun­gua waka­ti wa kipin­di cha Ple­is­to­ce­ne mwis­ho­ni, waka­ti hali ya hewa ili­po­ku­wa kavu bara­ni Afri­ka. Hii ili­to­kea kari­bu mia­ka 40,00035,000 ili­y­o­pi­ta (kipun­gua kwa mita 160) na kati ya mia­ka 23,00018,000 ili­y­o­pi­ta (lab­da kwa mita 600). Onge­ze­ko lolo­te la kiwan­go cha maji kuna­so­ge­za pwa­ni na kusa­ba­bis­ha mae­neo mapya ya miam­ba. Mara tu umba­li kati ya mae­neo mapya yali­y­o­let­wa una­po­vu­ka uwe­zo wa kusam­baa kwa spis­hi binaf­si, mzun­gu­ko wa jeni una­ka­tis­hwa na tofau­ti za kije­ne­ti­ki huku­sa­ny­i­ka kati ya ida­di ya watu. Kupun­gua kwa kiwan­go cha maji baa­da­ye kuna­we­za kusa­ba­bis­ha kuchan­ga­ny­i­ka kwa sekon­da­ri, amba­yo ina­on­go­za kwa kuon­ge­ze­ka kwa tofau­ti za kije­ne­ti­ki au uhu­sia­no wa kari­bu kati ya spis­hi mpya.

Uene­zi wa Jeni la Trop­he­us kati­ka Ziwa Tanganyika

Kulin­ga­na na ucham­bu­zi wa jene­ti­ki, kume­ku­wa na vipin­di vita­tu vya uene­zi wa Trop­he­us kati­ka ziwa. Kipin­di cha kwan­za kili­fa­ny­i­ka waka­ti wa onge­ze­ko la kiwan­go cha maji kati ya mia­ka mili­oni 1.1 hadi 550,000 ili­y­o­pi­ta, uene­zi wa pili uli­fa­ny­i­ka waka­ti wa kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kati ya mia­ka 390,000 hadi 360,000 ili­y­o­pi­ta, na uene­zi wa tatu uli­to­kea waka­ti wa kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kati ya mia­ka 190,000 hadi 170,000 ili­y­o­pi­ta. Maba­di­li­ko ya hali ya hewa mia­ka 17,000 ili­y­o­pi­ta yali­sa­ba­bis­ha kupun­gua kwa kasi kwa kiwan­go cha maji siyo tu kati­ka Tan­ga­ny­i­ka, bali pia kati­ka Ziwa Mala­wi na hata kukaus­ha Ziwa Vik­to­ria. Matu­kio haya yali­sa­wa­zis­ha mcha­ka­to wa uto­fau­tis­ha­ji wa Cich­lid kati­ka mazi­wa yote mata­tu. Mae­le­zo yana­y­o­we­za kue­le­we­ka zai­di ya mifu­mo ya kije­ne­ti­ki ya Trop­he­us yana­ju­mu­is­ha vipin­di vita­tu vya viwan­go vya chi­ni vya maji, amba­po kiwan­go kili­pun­gua kwa anga­lau mita 550, hivyo ziwa liki­ga­wa­ny­wa kati­ka mazi­wa mata­tu tofau­ti. Vikun­di vya Trop­he­us vili­ga­wa­ny­wa kati­ka vikun­di vita­tu vikuu, kulin­ga­na na mtD­NA na mzun­gu­ko wao kwe­nye mae­neo maa­lum ya ziwa, vili­vy­o­pe­wa maji­na ya viton­go­ji kwe­nye pwani:

Kikun­di A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Kikun­di A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Kikun­di A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Kikun­di A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Kikun­di B (Rutun­ga, Kiriza)
Kikun­di C (Kyeso II.)
Kikun­di D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Kikun­di E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Kikun­di F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Kikun­di G (Wapem­be kusi­ni, Kato­to II., Mvua II.)
Kikun­di H (Wapem­be kaskazini)


Na obráz­ku sú zná­zor­ne­né vzťa­hy medzi jed­not­li­vý­mi sku­pi­na­mi rodu Trop­he­us a ich loka­li­zá­cia v jazere.


The rela­ti­ons­hips bet­we­en indi­vi­du­al groups of the genus Trop­he­us and the­ir loca­ti­ons in the lake are illu­stra­ted in the picture.


Auf dem Bild sind die Bez­ie­hun­gen zwis­chen den ein­zel­nen Grup­pen der Gat­tung Trop­he­us und deren Stan­dor­ten im See dargestellt.


Kati­ka picha, uhu­sia­no kati ya vikun­di binaf­si vya jena­si ya Trop­he­us na mae­neo yao kati­ka ziwa unavyoonyeshwa.

Tropheus Phylog[1]

Pri­már­ne šíre­nie rodu Trop­he­us bolo pod­mie­ne­né sil­ným zvý­še­ním hla­di­ny jaze­ra asi pred 700 000 rok­mi. Prvé dve sku­pi­ny (A a B) pochá­dza­li z obsa­de­nia sever­ných čas­tí jaze­ra, sku­pi­na C a D vzni­ka­la na západ­nom pobre­ží cen­trál­nej čas­ti jaze­ra a sku­pi­na E sa roz­ví­ja­la na výcho­de stred­nej čas­ti jaze­ra. Sku­pi­ny F, G a H sa najp­rav­de­po­dob­nej­šie udo­mác­ni­li na juhu jaze­ra. Tre­ba upo­zor­niť, že nedáv­no obja­ve­ná ôsma sku­pi­na C v Kyeso prav­de­po­dob­ne repre­zen­tu­je Trop­he­us annec­tens, pre­to­že Kyeso je loka­li­zo­va­né v tes­nej blíz­kos­ti typu vzo­riek rýb, kto­rý popí­sal Bou­len­ger v roku 1990. Tie­to ryby žili v blíz­kos­ti rýb, kto­ré pat­ria do sku­pi­ny A2, kto­rú obja­vi­li na oboch stra­nách cen­trál­nej čas­ti jazera.

Mor­fo­lo­gic­ké ana­lý­zy uká­za­li, že šesť zo sied­mich jedin­cov malo šty­ri lúče na anál­nej plut­ve a sied­my jedi­nec mal lúčov päť. Ďal­ších pať jedin­cov ulo­ve­ných v Kyeso malo šesť anál­nych lúčov a tiež sa odli­šo­va­li v tva­re úst a sfar­be­ní od T. annec­tens. Je zau­jí­ma­vé, že ryby odchy­te­né v loka­li­te Kyeso pred­tým ozna­če­né ako T. annec­tens pat­ria do sku­pi­ny C na roz­diel od Trop­he­us pol­li (sku­pi­na E) z opač­nej stra­ny jaze­ra, hoci majú podob­nú mor­fo­ló­giu, počet lúčov anál­nej plut­vy a sfarbenie.


The pri­ma­ry spre­ad of the genus Trop­he­us was con­di­ti­oned by a sig­ni­fi­cant inc­re­a­se in the lake level around 700,000 years ago. The first two groups (A and B) ori­gi­na­ted from the occu­pa­ti­on of the nort­hern parts of the lake, groups C and D deve­lo­ped on the wes­tern sho­re of the cen­tral part of the lake, and group E evol­ved in the east of the cen­tral part of the lake. Groups F, G, and H most like­ly beca­me estab­lis­hed in the south of the lake. It should be noted that the recen­tly dis­co­ve­red eighth group C in Kyeso pro­bab­ly repre­sents Trop­he­us annec­tens, as Kyeso is loca­ted in clo­se pro­xi­mi­ty to the type sam­ples of fish desc­ri­bed by Bou­len­ger in 1990. The­se fish lived near fish belo­n­ging to group A2, which was dis­co­ve­red on both sides of the cen­tral part of the lake.

Morp­ho­lo­gi­cal ana­ly­ses sho­wed that six out of seven indi­vi­du­als had four rays on the anal fin, and the seventh indi­vi­du­al had five rays. Anot­her five indi­vi­du­als caught in Kyeso had six anal rays and also dif­fe­red in mouth sha­pe and colo­ra­ti­on from T. annec­tens. Inte­res­tin­gly, the fish caught at the Kyeso site pre­vi­ous­ly iden­ti­fied as T. annec­tens belo­ng to group C, unli­ke Trop­he­us pol­li (group E) from the oppo­si­te side of the lake, alt­hough they have simi­lar morp­ho­lo­gy, the num­ber of anal fin rays, and coloration.


Die pri­mä­re Verb­re­i­tung der Gat­tung Trop­he­us wur­de durch einen sig­ni­fi­kan­ten Ans­tieg des Sees­pie­gels vor etwa 700.000 Jah­ren bedingt. Die ers­ten bei­den Grup­pen (A und B) stamm­ten von der Besied­lung der nörd­li­chen Tei­le des Sees, Grup­pen C und D ent­wic­kel­ten sich am west­li­chen Ufer des zen­tra­len Teils des Sees, und Grup­pe E ents­tand im Osten des zen­tra­len Teils des Sees. Grup­pen F, G und H haben sich höchst­wahrs­che­in­lich im Süden des Sees ange­sie­delt. Es ist zu beach­ten, dass die kürz­lich ent­dec­kte ach­te Grup­pe C in Kyeso wahrs­che­in­lich Trop­he­us annec­tens reprä­sen­tiert, da Kyeso in unmit­tel­ba­rer Nähe der von Bou­len­ger im Jahr 1990 besch­rie­be­nen Typus­pro­ben von Fis­chen liegt. Die­se Fis­che leb­ten in der Nähe von Fis­chen, die zur Grup­pe A2 gehören, die auf bei­den Sei­ten des zen­tra­len Teils des Sees ent­dec­kt wurde.

Morp­ho­lo­gis­che Ana­ly­sen zeig­ten, dass sechs von sie­ben Indi­vi­du­en vier Strah­len auf der Afterf­los­se hat­ten und das sieb­te Indi­vi­du­um fünf Strah­len hat­te. Wei­te­re fünf in Kyeso gefan­ge­ne Indi­vi­du­en hat­ten sechs Afterf­los­sens­trah­len und unters­chie­den sich auch in der Form des Mauls und der Fär­bung von T. annec­tens. Inte­res­san­ter­we­i­se gehören die in der Kyeso-​Stelle gefan­ge­nen Fis­che, die zuvor als T. annec­tens iden­ti­fi­ziert wur­den, zur Grup­pe C, im Gegen­satz zu Trop­he­us pol­li (Grup­pe E) von der gege­nüber­lie­gen­den Sei­te des Sees, obwohl sie eine ähn­li­che Morp­ho­lo­gie, Anzahl der Afterf­los­sens­trah­len und Fär­bung haben.


Usam­ba­za­ji wa kwan­za wa jena­si ya Trop­he­us uli­to­ka­na na onge­ze­ko kub­wa la kiwan­go cha ziwa tak­ri­ba­ni mia­ka 700,000 ili­y­o­pi­ta. Vikun­di vya kwan­za viwi­li (A na B) vilian­zia na eneo la kas­ka­zi­ni la ziwa, vikun­di C na D vili­ji­to­ke­za kwe­nye pwa­ni ya mag­ha­ri­bi ya sehe­mu ya kati ya ziwa, na kun­di E lika­en­de­lea mas­ha­ri­ki mwa sehe­mu ya kati ya ziwa. Vikun­di F, G, na H huen­da vilian­za kuji­to­ke­za kusi­ni mwa ziwa. Ni muhi­mu kutam­bua kuwa kun­di la nane lili­lo­gun­du­li­wa hivi kari­bu­ni C huko Kyeso lina­wa­ki­lis­ha Trop­he­us annec­tens, kwa­ni Kyeso iko kari­bu na sam­pu­li za aina za sama­ki zili­zo­ele­ze­wa na Bou­len­ger mwa­ka 1990. Sama­ki hawa wali­ku­wa kari­bu na sama­ki wana­oan­gu­kia kwe­nye kun­di A2, amba­lo lili­bai­ni­ka pan­de zote mbi­li za sehe­mu ya kati ya ziwa.

Ucham­bu­zi wa umbo uli­ony­es­ha kuwa sita kati ya saba ya watu wali­ku­wa na tin­di nne kwe­nye fini ya haja, na mmo­ja ali­ku­wa na tin­di tano. Watu wen­gi­ne wata­no wali­oka­mat­wa Kyeso wali­ku­wa na tin­di sita kwe­nye fini ya haja na pia wali­to­fau­tia­na kwe­nye umbo la mdo­mo na ran­gi na T. annec­tens. Kuvu­tia, sama­ki wali­oka­mat­wa eneo la Kyeso awa­li wali­oit­wa T. annec­tens wana­hu­sia­na na kun­di C, tofau­ti na Trop­he­us pol­li (kun­di E) upan­de mwin­gi­ne wa ziwa, inga­wa wana umbo sawa, ida­di ya tin­di kwe­nye fini ya haja, na rangi.


Väč­ši­na hlav­ných sku­pín sa roz­ši­ro­va­la do sused­ných oblas­tí počas dru­hé­ho roz­ší­re­nia asi pred 400 000 rok­mi a sku­pi­ny A a D zvlád­li pre­sun k pro­ti­ľah­lé­mu pobre­žiu cen­trál­nej čas­ti Tan­ga­ni­ky. V tom­to obdo­bí sa po obsa­de­ní východ­né­ho pobre­žia sku­pi­na A roz­de­li­la na 4 odliš­né pod­sku­pi­ny. Pod­sku­pi­ny A1A3 sa prav­de­po­dob­ne obja­vi­li po expan­zii na výcho­de sever­né­ho pobre­žia. Pod­sku­pi­na A2 pochá­dza­la z obsa­de­nia seve­ro­zá­pad­né­ho pobre­žia na seve­re aj v stred­nej čas­ti jaze­ra, zatiaľ čo pod­sku­pi­na A4 prav­de­po­dob­ne pochá­dza­la z kolo­ni­zá­cie východ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia. Sku­pi­na D prav­de­po­dob­ne obsa­di­la veľ­mi krát­ky úsek v oblas­ti Cape Kib­we­sa, kam sa pre­síd­li­li zo západ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia. To bolo mož­né jedi­ne v obdo­bí pred 400000 rok­mi, keď kles­la hla­di­na o 550 m, pre­to­že Trop­he­usy nie sú schop­né sa pre­sú­vať pri zvý­še­ní vod­nej hla­di­ny a tým aj zväč­še­ní vzdia­le­nos­tí medzi skal­na­tý­mi čas­ťa­mi jaze­ra cez voľ­nú vodu. Iba pokles hla­di­ny o 550 m posta­čo­val na to, aby sa skal­na­té dno dosta­lo do hĺb­ky asi 50 m, čím sa utvo­ri­li pod­mien­ky na pre­sun Tropheusov.

Roz­ší­re­nie Tropheus“Kirschfleck”, kto­ré pat­ria do sku­pi­ny F na východ­nom pobre­ží cen­trál­nej čas­ti jaze­ra a na sever od Kib­we­sa, sa zdá byť záhad­né pod­ľa súčas­né­ho roz­ší­re­nia ostat­ných čle­nov tej­to sku­pi­ny (F) na juho­zá­pa­de oko­lo Came­ron Bay. V oblas­ti Kib­we­sa žijú v blíz­kos­ti tri varian­ty Trop­he­usov (Trop­he­us pol­li, T.“Kibwesa” a T.“Kirschfleck”). Pred­sa však vo vzor­kách T.“Kirschfleck” sa zis­ti­lo pod­ľa mtD­NA, že pat­ri­li dvom sku­pi­nám, čo naz­na­ču­je krí­že­nie prav­de­po­dob­ne pôvod­ných oby­va­te­ľov tej­to oblas­ti – sku­pi­ny T. pol­li (E) a pre­síd­le­ných T. Kirschf­leck” (F). Exis­tu­jú dve alter­na­tí­vy: zástup­co­via sku­pi­ny F sa moh­li pre­su­núť pozdĺž západ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia až k hra­ni­ci stred­nej čas­ti jaze­ra. Zostá­va však nejas­né, ako sa moh­la sku­pi­na F pre­su­núť cez tak širo­kú oblasť str­mo kle­sa­jú­ce­ho pobre­žia na zápa­de juž­né­ho pobre­žia, kto­ré v súčas­nos­ti obý­va­jú ryby sku­pi­ny D, bez toho aby zane­cha­li neja­kú gene­tic­kú sto­pu ale­bo men­šiu popu­lá­ciu. Alter­na­tív­ne vysvet­le­nie by moh­lo byť, že sku­pi­na F sa pôvod­ne šíri­la pozdĺž juho­vý­chod­né­ho pobre­žia od Kib­we­sa asi po Wapem­be a neskôr bola nahra­de­ná pre­síd­le­ný­mi zástup­ca­mi sku­pi­ny A, tak­že hap­lo­ty­py (sku­pi­na alel v jed­nom chro­mo­zó­me pre­ná­ša­ná z gene­rá­cie na gene­rá­ciu spo­loč­ne, pri­čom poto­mok dedí dva hap­lo­ty­py – jeden od otca a dru­hý od mat­ky) sku­pi­ny F v Kib­we­sa sú pozos­tat­ky pôvod­ne pod­stat­ne roz­ší­re­nej­šej sku­pi­ny. Ďalej by k tej­to hypo­té­ze bolo mož­né dodať, že sku­pi­na F dru­hot­ne osíd­li­la ich súčas­né teri­tó­rium v oko­lí Came­ron Bay na juho­zá­pa­de počas hlav­né­ho obdo­bia stú­pa­nia hla­di­ny jaze­ra pred 400 000 rok­mi. To by vysvet­ľo­va­lo prí­tom­nosť dvoch odliš­ných hap­lo­ty­pov v popu­lá­cii v Mvua (F a G), ako násle­dok krí­že­nia po dru­hot­nom kon­tak­te so zástup­ca­mi sku­pi­ny F. Ak je táto hypo­té­za prav­di­vá, táto kolo­ni­zá­cia moh­la úpl­ne nahra­diť pred­tým sa vysky­tu­jú­cu sku­pi­nu G, kto­rá má v súčas­nos­ti cen­trum výsky­tu juž­ne od ústia rie­ky Lufu­bu. Ak berie­me do úva­hy fakt, že rie­ka Lufu­bu, ako tre­tí naj­väč­ší zdroj vody pre jaze­ro, pred­sta­vu­je vyso­ko sta­bil­nú eko­lo­gic­kú bari­é­ru, kto­rá odde­ľu­je pobre­žie hory Chai­ti­ka od polo­os­tro­va Inan­gu, potom sku­pi­na G si moh­la udr­žia­vať oblasť pôvod­né­ho roz­ší­re­nia juž­ne od rie­ky Lufu­bu, ale bola nahra­de­ná zástup­ca­mi sku­pi­ny F v Came­ron Bay po pokle­se hladiny.

Počas tre­tie­ho šíre­nia asi pred 200 000 rok­mi sa šíri­li 3 pod­sku­pi­ny sku­pi­ny A pozdĺž pobre­žia, kde sa pôvod­ne vysky­to­va­li. Pod­sku­pi­na A2 sa muse­la pre­miest­niť krí­žom cez jaze­ro z juž­né­ho okra­ja cen­trál­nej čas­ti na východ­né pobre­žie juž­nej čas­ti jaze­ra. Pod­sku­pi­ny A2A4 sa roz­ší­ri­li pozdĺž juho­vý­chod­né­ho pobre­žia viac na juh jaze­ra. V loka­li­te Wapem­be na seve­re sa u jed­né­ho jedin­ca zis­til hap­lo­typ, pod­ľa kto­ré­ho pat­rí do sku­pi­ny H, kto­rá sa roz­ší­ri­la pri pri­már­nom šíre­ní a všet­ky ďal­šie jedin­ce pari­li do dvoch pod­sku­pín A. Dva odliš­né Trop­he­usy žijú v blíz­ko prí­buz­nom vzťa­hu blíz­ko Wapem­be. V Kato­to, hlav­nej hra­ni­ci medzi sku­pi­na­mi A a G sa zis­ti­lo asi 50 % popu­lá­cie s hap­lo­ty­pom sku­pi­ny G a 50% z pod­sku­pín A2A4. Pod­sku­pi­na A2 sa zis­ti­la aj v loka­li­te Katu­ku­la, ale táto popu­lá­cia je tvo­re­ná pre­važ­ne ryba­mi zo sku­pi­ny G.


Most of the main groups expan­ded into adja­cent are­as during the second expan­si­on around 400,000 years ago, and groups A and D mana­ged to move to the oppo­si­te sho­re of the cen­tral part of Lake Tan­ga­ny­i­ka. During this peri­od, after occu­py­ing the eas­tern sho­re, group A split into four dis­tinct subg­roups. Subg­roups A1 and A3 like­ly emer­ged after expan­ding to the east of the nort­hern sho­re. Subg­roup A2 ori­gi­na­ted from the occu­pa­ti­on of the nort­hwest sho­re in the north and cen­tral parts of the lake, whi­le subg­roup A4 pro­bab­ly resul­ted from the colo­ni­za­ti­on of the eas­tern part of the sout­hern sho­re. Group D like­ly occu­pied a very short sec­ti­on near Cape Kib­we­sa, mig­ra­ting from the wes­tern part of the sout­hern sho­re. This was only possib­le around 400,000 years ago when the lake level drop­ped by 550 meters, as Trop­he­us can­not move during rising water levels, which would inc­re­a­se dis­tan­ces bet­we­en roc­ky parts of the lake over open water. Only a drop in the level by 550 meters was suf­fi­cient for the roc­ky bot­tom to reach a depth of about 50 meters, cre­a­ting con­di­ti­ons for the move­ment of Tropheus.

The expan­si­on of Trop­he­us Kirschf­leck,” belo­n­ging to group F, on the eas­tern sho­re of the cen­tral part of the lake and north of Kib­we­sa, seems mys­te­ri­ous com­pa­red to the cur­rent dis­tri­bu­ti­on of other mem­bers of this group (F) to the sout­hwest around Came­ron Bay. In the Kib­we­sa area, three Trop­he­us variants (Trop­he­us pol­li, T. Kib­we­sa,” and T. Kirschf­leck”) live in clo­se pro­xi­mi­ty. Howe­ver, in T. Kirschf­leck” sam­ples, two groups were iden­ti­fied accor­ding to mtD­NA, indi­ca­ting crossb­re­e­ding bet­we­en pro­bab­ly ori­gi­nal inha­bi­tants of this area – T. pol­li (E) group and relo­ca­ted T. Kirschf­leck” (F) group. The­re are two alter­na­ti­ves: repre­sen­ta­ti­ves of group F could have moved along the wes­tern part of the sout­hern sho­re to the bor­der of the cen­tral part of the lake. Howe­ver, it remains unc­le­ar how group F could have moved across such a wide area of ste­ep­ly des­cen­ding wes­tern sho­re on the sout­hern coast, cur­ren­tly inha­bi­ted by fish from group D, wit­hout lea­ving any gene­tic tra­ce or a smal­ler popu­la­ti­on. Alter­na­ti­ve­ly, the group F might have ini­tial­ly spre­ad along the sout­he­as­tern sho­re from Kib­we­sa to Wapem­be and later was repla­ced by relo­ca­ted repre­sen­ta­ti­ves of group A, so hap­lo­ty­pes (a group of alle­les on one chro­mo­so­me pas­sed from gene­ra­ti­on to gene­ra­ti­on toget­her, with offs­pring inhe­ri­ting two hap­lo­ty­pes – one from the fat­her and one from the mot­her) of group F in Kib­we­sa are rem­nants of the ori­gi­nal­ly much more exten­si­ve group. Furt­her­mo­re, accor­ding to this hypot­he­sis, group F might have secon­da­ry colo­ni­zed the­ir cur­rent ter­ri­to­ry around Came­ron Bay in the sout­hwest during the main peri­od of rising lake levels befo­re 400,000 years ago. This would explain the pre­sen­ce of two dif­fe­rent hap­lo­ty­pes in the popu­la­ti­on in Mvua (F and G) as a result of crossb­re­e­ding after secon­da­ry con­tact with repre­sen­ta­ti­ves of group F. If this hypot­he­sis is true, this colo­ni­za­ti­on could have com­ple­te­ly repla­ced the pre­vi­ous­ly occur­ring group G, which cur­ren­tly has the cen­ter of occur­ren­ce south of the Lufu­bu River estu­ary. Con­si­de­ring the fact that the Lufu­bu River, as the third-​largest sour­ce of water for the lake, repre­sents a high­ly stab­le eco­lo­gi­cal bar­rier sepa­ra­ting the coast of the Chai­ti­ka Moun­tains from the Inan­gu Penin­su­la, then group G could have main­tai­ned the area of the ori­gi­nal dis­tri­bu­ti­on south of the Lufu­bu River but was repla­ced by repre­sen­ta­ti­ves of group F in Came­ron Bay after the drop in the lake level.

During the third expan­si­on around 200,000 years ago, three subg­roups of group A spre­ad along the coast whe­re they ori­gi­nal­ly occur­red. Subg­roup A2 had to move across the lake from the sout­hern edge of the cen­tral part to the eas­tern sho­re of the sout­hern part of the lake. Subg­roups A2 and A4 exten­ded along the sout­he­as­tern coast furt­her to the south of the lake. In the Wapem­be loca­ti­on in the north, one indi­vi­du­al was found to have a hap­lo­ty­pe belo­n­ging to group H, which spre­ad during the pri­ma­ry expan­si­on, and all other indi­vi­du­als pai­red into two subg­roups A. Two dis­tinct Trop­he­us indi­vi­du­als live in clo­se pro­xi­mi­ty in the rela­ti­ve rela­ti­ons­hip near Wapem­be. In Kato­to, the main boun­da­ry bet­we­en groups A and G, about 50% of the popu­la­ti­on was found with a hap­lo­ty­pe of group G and 50% from subg­roups A2 and A4. Subg­roup A2 was also found in the Katu­ku­la loca­ti­on, but this popu­la­ti­on is main­ly com­po­sed of fish from group G.


Die Mehr­he­it der Hauptg­rup­pen erwe­i­ter­te sich wäh­rend der zwe­i­ten Ausb­re­i­tung vor etwa 400.000 Jah­ren in benach­bar­te Gebie­te, und die Grup­pen A und D schaff­ten es, zur gege­nüber­lie­gen­den Küs­te des zen­tra­len Teils des Tan­gan­ji­ka­se­es zu gelan­gen. Wäh­rend die­ser Peri­ode, nach der Beset­zung der öst­li­chen Küs­te, spal­te­te sich Grup­pe A in vier vers­chie­de­ne Unter­grup­pen. Die Unter­grup­pen A1 und A3 ents­tan­den wahrs­che­in­lich nach der Expan­si­on nach Osten entlang der nörd­li­chen Küs­te. Die Unter­grup­pe A2 stamm­te aus der Beset­zung der nor­dwest­li­chen Küs­te im Nor­den und in der Mit­te des Sees, wäh­rend die Unter­grup­pe A4 wahrs­che­in­lich aus der Kolo­ni­sie­rung des öst­li­chen Teils der süd­li­chen Küs­te resul­tier­te. Grup­pe D besetz­te wahrs­che­in­lich einen sehr kur­zen Abschnitt in der Nähe von Cape Kib­we­sa, wan­der­te von der west­li­chen Sei­te der süd­li­chen Küs­te aus. Dies war nur mög­lich vor etwa 400.000 Jah­ren, als der Sees­pie­gel um 550 Meter sank, da sich Trop­he­us wäh­rend ste­i­gen­der Was­sers­tän­de nicht bewe­gen kann, was die Ent­fer­nun­gen zwis­chen den fel­si­gen Tei­len des Sees über fre­ies Was­ser erhöhen wür­de. Nur ein Abfall des Pegels um 550 Meter reich­te aus, damit der fel­si­ge Boden eine Tie­fe von etwa 50 Metern erre­ich­te und Bedin­gun­gen für die Bewe­gung von Trop­he­us ges­chaf­fen wurden.

Die Ausb­re­i­tung von Trop­he­us Kirschf­leck”, die zur Grup­pe F gehört, an der öst­li­chen Küs­te des zen­tra­len Teils des Sees und nörd­lich von Kib­we­sa, sche­int im Verg­le­ich zur aktu­el­len Ver­te­i­lung ande­rer Mitg­lie­der die­ser Grup­pe (F) im Südwes­ten um Came­ron Bay mys­te­ri­ös zu sein. In der Gegend von Kib­we­sa leben drei Tropheus-​Varianten (Trop­he­us pol­li, T. Kib­we­sa” und T. Kirschf­leck”) in unmit­tel­ba­rer Nähe. In den Pro­ben von T. Kirschf­leck” wur­den jedoch zwei Grup­pen gemäß mtD­NA iden­ti­fi­ziert, was auf eine Kre­uzung zwis­chen wahrs­che­in­lich urs­prün­gli­chen Bewoh­nern die­ses Gebiets – Grup­pe T. pol­li (E) und umge­sie­del­ten T. Kirschf­leck” (F) – hin­we­ist. Es gibt zwei Alter­na­ti­ven: Ver­tre­ter der Grup­pe F hät­ten sich entlang der west­li­chen Sei­te der süd­li­chen Küs­te bis an die Gren­ze des zen­tra­len Teils des Sees bewe­gen kön­nen. Es ble­ibt jedoch unk­lar, wie die Grup­pe F über eine so wei­te Flä­che ste­il abfal­len­der west­li­cher Küs­te an der Süd­küs­te hät­te wan­dern kön­nen, die der­ze­it von Fis­chen der Grup­pe D bewohnt wird, ohne dabei gene­tis­che Spu­ren oder eine kle­i­ne­re Popu­la­ti­on zu hin­ter­las­sen. Als Alter­na­ti­ve könn­te die Grup­pe F sich urs­prün­glich entlang der südöst­li­chen Küs­te von Kib­we­sa bis nach Wapem­be aus­geb­re­i­tet haben und wur­de spä­ter durch umge­sie­del­te Ver­tre­ter der Grup­pe A ersetzt. Daher sind Hap­lo­ty­pen (eine Grup­pe von Alle­len auf einem Chro­mo­som, die von Gene­ra­ti­on zu Gene­ra­ti­on geme­in­sam wei­ter­ge­ge­ben wer­den, wobei der Nach­kom­me zwei Hap­lo­ty­pen erbt – einen vom Vater und einen von der Mut­ter) der Grup­pe F in Kib­we­sa Über­res­te der urs­prün­glich viel umfan­gre­i­che­ren Grup­pe. Darüber hinaus könn­te nach die­ser Hypot­he­se die Grup­pe F wäh­rend der Haupt­pe­ri­ode des Ans­tiegs des Sees­pie­gels vor 400.000 Jah­ren ihr der­ze­i­ti­ges Ter­ri­to­rium um Came­ron Bay im Südwes­ten sekun­där kolo­ni­siert haben. Dies wür­de die Anwe­sen­he­it von zwei vers­chie­de­nen Hap­lo­ty­pen in der Bevöl­ke­rung in Mvua (F und G) als Ergeb­nis von Kre­uzung nach dem sekun­dä­ren Kon­takt mit Ver­tre­tern der Grup­pe F erk­lä­ren. Wenn die­se Hypot­he­se wahr ist, könn­te die­se Kolo­ni­sie­rung die zuvor auft­re­ten­de Grup­pe G volls­tän­dig ersetzt haben, die der­ze­it das Zen­trum des Auft­re­tens süd­lich der Mün­dung des Flus­ses Lufu­bu hat. Ange­sichts der Tat­sa­che, dass der Fluss Lufu­bu als drittg­rößte Was­se­rqu­el­le für den See eine sehr sta­bi­le öko­lo­gis­che Bar­rie­re dars­tellt, die die Küs­te der Chaitika-​Berge von der Inangu-​Halbinsel trennt, könn­te die Grup­pe G das Gebiet der urs­prün­gli­chen Verb­re­i­tung süd­lich des Flus­ses Lufu­bu bei­be­hal­ten haben, wur­de aber durch Ver­tre­ter der Grup­pe F in Came­ron Bay nach dem Rück­gang des Sees­pie­gels ersetzt.

Wäh­rend der drit­ten Ausb­re­i­tung vor etwa 200.000 Jah­ren bre­i­te­ten sich drei Unter­grup­pen der Grup­pe A entlang der Küs­te aus, wo sie urs­prün­glich vor­ka­men. Die Unter­grup­pe A2 muss­te über den See vom süd­li­chen Rand des zen­tra­len Teils zur öst­li­chen Küs­te des süd­li­chen Teils des Sees zie­hen. Die Unter­grup­pen A2 und A4 ers­trec­kten sich entlang der südöst­li­chen Küs­te wei­ter nach Süden. Am Stan­dort Wapem­be im Nor­den wur­de bei einem Indi­vi­du­um ein Hap­lo­typ gefun­den, der zur Grup­pe H gehört, die sich wäh­rend der pri­mä­ren Ausb­re­i­tung verb­re­i­te­te, und alle ande­ren Indi­vi­du­en paar­ten sich in zwei Unter­grup­pen A. Zwei vers­chie­de­ne Tropheus-​Individuen leben in unmit­tel­ba­rer Nähe in der rela­ti­ven Bez­ie­hung nahe Wapem­be. In Kato­to, der Hauptg­ren­ze zwis­chen den Grup­pen A und G, wur­de bei etwa 50% der Bevöl­ke­rung ein Hap­lo­typ der Grup­pe G und bei 50% aus den Unter­grup­pen A2 und A4 fest­ges­tellt. Die Unter­grup­pe A2 wur­de auch am Stan­dort Katu­ku­la gefun­den, aber die­se Popu­la­ti­on bes­teht haupt­säch­lich aus Fis­chen der Grup­pe G.


Zai­di ya makun­di makuu yali­sam­baa kati­ka mae­neo jira­ni waka­ti wa upa­nu­zi wa pili tak­ri­ba­ni mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta, na makun­di A na D yali­fa­ni­ki­wa kuha­mia upan­de wa pili wa pwa­ni ya kati­ka­ti ya Ziwa Tan­ga­ny­i­ka. Kati­ka kipin­di hiki, baa­da ya kuha­mia pwa­ni ya mas­ha­ri­ki, kun­di la A lili­ga­wa­ny­i­ka kati­ka vikun­di 4 tofau­ti. Vikun­di A1 na A3 lab­da vili­ji­to­ke­za baa­da ya upa­nu­zi upan­de wa mas­ha­ri­ki wa pwa­ni ya kas­ka­zi­ni. Kikun­di cha A2 kilian­zia uva­mi­zi wa pwa­ni ya kaskazini-​magharibi kas­ka­zi­ni na kati­ka­ti mwa ziwa, waka­ti kikun­di cha A4 kili­pa­ti­ka­na kuto­ka­na na uko­lo­ni wa sehe­mu ya mas­ha­ri­ki ya pwa­ni ya kusi­ni. Kikun­di cha D kili­chu­kua kwa uwe­ze­ka­no sehe­mu fupi sana kati­ka eneo la Cape Kib­we­sa, kiki­ha­mia kuto­ka sehe­mu ya mag­ha­ri­bi ya pwa­ni ya kusi­ni. Hii ili­ku­wa ni waka­ti wa pekee kari­bu mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta, amba­po kiwan­go cha maji kilis­hu­ka kwa mita 550. Trop­he­us hawa­we­zi kuha­mia waka­ti wa onge­ze­ko la kiwan­go cha maji, hivyo kuon­ge­ze­ka kwa umba­li kati ya sehe­mu za miam­ba za ziwa juu ya maji wazi. Kupun­gua kwa mita 550 tu kuli­tos­ha kwa saka­fu ya miam­ba kufi­kia kina cha tak­ri­ba­ni mita 50, kuun­da mazin­gi­ra ya uha­mia­ji wa Tropheus.

Usam­ba­za­ji wa Trop­he­us Kirschf­leck,” wana­opa­ti­ka­na kwe­nye kun­di F kwe­nye mwam­bao wa mas­ha­ri­ki wa sehe­mu ya kati ya ziwa na kas­ka­zi­ni mwa Kib­we­sa, una­one­ka­na kuwa wa kisi­ri kulin­ga­na na usam­ba­za­ji wa sasa wa wana­cha­ma wen­gi­ne wa kun­di hili (F) kusi­ni mag­ha­ri­bi mwa Came­ron Bay. Kwe­nye eneo la Kib­we­sa, kuna aina tatu za Trop­he­us (Trop­he­us pol­li, T.“Kibwesa,” na T.“Kirschfleck”) wana­ois­hi kari­bu. Hata hivyo, kwe­nye sam­pu­li za T.“Kirschfleck,” kulin­ga­na na mtD­NA, wali­ku­wa sehe­mu ya makun­di mawi­li, iki­ony­es­ha mchan­ga­ny­i­ko kati ya waka­zi wa awa­li wa eneo hili – kun­di la T. pol­li (E) na T. Kirschf­leck” wali­oha­mis­hwa (F). Kuna njia mbi­li mba­da­la: wawa­ki­lis­hi wa kun­di F wan­ge­we­za kuha­ma kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mag­ha­ri­bi hadi mpa­ka wa sehe­mu ya kati ya ziwa. Hata hivyo, ina­ba­ki wazi jin­si kun­di F lili­vy­o­we­za kuha­mia eneo kub­wa la pwa­ni ya kusi­ni mag­ha­ri­bi ina­y­os­hu­ka kwa kasi, amba­yo kwa sasa ina­ka­li­wa na sama­ki wa kun­di D, bila kuacha isha­ra yoy­o­te ya kije­ne­ti­ki au ida­di ndo­go ya watu. Mae­le­zo mba­da­la yana­we­za kuwa kwam­ba kun­di F awa­li lili­sam­baa kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mas­ha­ri­ki kuto­ka Kib­we­sa hadi Wapem­be na baa­da­ye lika­chu­ku­li­wa na wawa­ki­lis­hi wa kun­di A, hivyo hap­lo­ty­pes (kun­di la ale­li kwe­nye kro­mo­so­mu moja lina­lo­pi­tis­hwa pamo­ja kuto­ka kiza­zi hadi kiza­zi, na uzao una­rit­hi hap­lo­ty­pes mbi­li – moja kuto­ka kwa baba na nyin­gi­ne kuto­ka kwa mama) za kun­di F huko Kib­we­sa ni maba­ki ya kun­di lili­lo­sam­baa awa­li kwa kia­si kikub­wa. Zai­di ya hayo, kwa nad­ha­ria hii, ina­we­za kuon­ge­zwa kwam­ba kun­di F kili­ka­lia tena eneo lake la sasa kari­bu na Came­ron Bay kusi­ni mag­ha­ri­bi waka­ti wa kipin­di kikuu cha onge­ze­ko la kiwan­go cha maji ya ziwa tak­ri­ban mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta. Hii inge­e­le­za uwe­po wa hap­lo­ty­pes mbi­li tofau­ti kati­ka ida­di ya watu ya Mvua (F na G) kama mato­keo ya mchan­ga­ny­i­ko baa­da ya mawa­si­lia­no ya pili na wawa­ki­lis­hi wa kun­di F. Iki­wa nad­ha­ria hii ni kwe­li, uko­lo­ni huu unge­we­za kuchu­kua nafa­si kabi­sa kun­di lili­lo­ku­we­po hapo awa­li la G, amba­lo kwa sasa lina kito­vu cha usam­ba­za­ji kusi­ni mwa mdo­mo wa Mto Lufu­bu. Kwa kuzin­ga­tia ukwe­li kwam­ba Mto Lufu­bu, kama chan­zo cha tatu kikub­wa cha maji kwa ziwa, ina­wa­ki­lis­ha kizu­izi cha eko­lo­jia kili­cho­jen­gwa vizu­ri kina­cho­ten­ga­nis­ha pwa­ni ya Mli­ma Chai­ti­ka na Rasi ya Inan­gu, basi kun­di la G lin­ge­we­za kudu­mis­ha eneo la usam­ba­za­ji la awa­li kusi­ni mwa Mto Lufu­bu laki­ni lika­chu­ku­li­wa na wawa­ki­lis­hi wa kun­di F huko Came­ron Bay baa­da ya kupun­gua kwa viwan­go vya maji.

Waka­ti wa kue­nea kwa tatu kari­bu mia­ka 200,000 ili­y­o­pi­ta, vikun­di vita­tu vya kun­di A vili­sam­baa pwa­ni amba­po awa­li vili­ku­we­po. Kikun­di cha A2 kili­la­zi­mi­ka kuha­mia upan­de wa pili wa ziwa kuto­ka kwe­nye ukin­go wa kusi­ni wa sehe­mu ya kati hadi pwa­ni ya mas­ha­ri­ki ya sehe­mu ya kusi­ni ya ziwa. Vikun­di vya A2 na A4 vili­sam­baa kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mas­ha­ri­ki zai­di ya ziwa. Kati­ka eneo la Wapem­be kas­ka­zi­ni, mtu mmo­ja ali­gun­du­li­wa kuwa na hap­lo­ty­ping ina­y­o­mi­li­ki­wa na kun­di H, amba­yo ili­sam­baa waka­ti wa kue­nea kwa kwan­za, na watu wote wen­gi­ne wali­pan­gwa kati­ka vikun­di viwi­li vya A. Trop­he­us wawi­li tofau­ti wana­we­za kuone­ka­na wanais­hi kati­ka uhu­sia­no wa kari­bu kari­bu na Wapem­be. Kati­ka eneo la Kato­to, mpa­ka mkuu kati ya vikun­di vya A na G, tak­ri­ban 50% ya ida­di ya watu wali­ku­wa na hap­lo­ty­ping ya kun­di G, na 50% wali­ku­wa na vikun­di vya A2 na A4. Kikun­di cha A2 pia kili­gun­du­li­wa kati­ka eneo la Katu­ku­la, laki­ni ida­di ya watu hii kwa kia­si kikub­wa ina­ju­mu­is­ha sama­ki kuto­ka kun­di la G.


Súhrn

Trop­he­usy 7 sku­pín nezme­ni­li dra­ma­tic­ky ich roz­pä­tie výsky­tu, čo môže byť kvô­li sta­bi­li­te ich život­né­ho pro­stre­dia, kto­ré je tvo­re­né kol­mo kle­sa­jú­cim pobre­žím. Tie­to oblas­ti nebo­li prí­liš ovplyv­ne­né kolí­sa­ním hla­di­ny jaze­ra, pre­to­že sa pre­sú­va­li iba sme­rom dolu a hore pozdĺž úte­sov. Jed­na pod­sku­pi­na (A2) sa zis­ti­la tak­mer po celom jaze­re a aj jedin­ci zo vzdia­le­ných popu­lá­cií sú v úzkom vzťa­hu. Keď­že sa zis­ti­li podob­né cha­rak­te­ris­ti­ky roz­ší­re­nia aj iných rodov tan­ga­nic­kých cich­líd (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), prav­de­po­dob­ne mali zme­ny v jaze­re (kli­ma­tic­ké a geolo­gic­ké) podob­ný vplyv na gene­tic­kú štruk­tú­ru popu­lá­cií aj iných druhov.


Sum­ma­ry

The seven groups of Trop­he­us have not dra­ma­ti­cal­ly chan­ged the­ir dis­tri­bu­ti­on ran­ge, which may be att­ri­bu­ted to the sta­bi­li­ty of the­ir envi­ron­ment cha­rac­te­ri­zed by ver­ti­cal­ly des­cen­ding coast­li­nes. The­se are­as were less affec­ted by fluc­tu­ati­ons in the lake­’s water level, as the Trop­he­us moved only up and down along the cliffs. One subg­roup (A2) was found almost throug­hout the enti­re lake, and indi­vi­du­als from dis­tant popu­la­ti­ons show clo­se rela­ti­ons­hips. Simi­lar dis­tri­bu­ti­on cha­rac­te­ris­tics have been obser­ved in other gene­ra of Tan­ga­ny­i­kan cich­lids (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), sug­ges­ting that chan­ges in the lake (cli­ma­tic and geolo­gi­cal) like­ly had a simi­lar impact on the gene­tic struc­tu­re of popu­la­ti­ons of other species.


Zusam­men­fas­sung

Die sie­ben Grup­pen von Trop­he­us haben ihre Verb­re­i­tungs­be­re­i­che nicht dra­ma­tisch verän­dert, was auf die Sta­bi­li­tät ihrer Umge­bung zurück­zu­füh­ren sein könn­te, die durch sen­krecht abfal­len­de Küs­ten gep­rägt ist. Die­se Gebie­te wur­den von Sch­wan­kun­gen des See­was­ser­spie­gels wenig bee­in­flusst, da sich die Trop­he­us nur auf und ab entlang der Klip­pen beweg­ten. Eine Unter­grup­pe (A2) wur­de fast im gesam­ten See gefun­den, und Indi­vi­du­en aus ent­fern­ten Popu­la­ti­onen zei­gen enge Ver­bin­dun­gen. Da ähn­li­che Verb­re­i­tung­smerk­ma­le auch bei ande­ren Gat­tun­gen der Tanganjika-​Buntbarsche (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis) fest­ges­tellt wur­den, deutet dies darauf hin, dass Verän­de­run­gen im See (kli­ma­tis­che und geolo­gis­che) wahrs­che­in­lich einen ähn­li­chen Ein­fluss auf die gene­tis­che Struk­tur von Popu­la­ti­onen ande­rer Arten hatten.


Muh­ta­sa­ri

Trop­he­us wa makun­di 7 hawa­ja­ba­di­lis­ha sana eneo lao la usam­ba­za­ji, amba­lo lina­we­za kuwa kuto­ka­na na utu­li­vu wa mazin­gi­ra yao yana­y­o­to­ka­na na pwa­ni ina­y­os­hu­ka wima. Mae­neo haya hay­aku­at­hi­ri­wa sana na maba­di­li­ko ya kiwan­go cha ziwa, kwa­ni Trop­he­us wali­son­ga tu juu na chi­ni kan­do ya miam­ba. Kun­di moja (A2) lili­pa­ti­ka­na kari­bu kote ziwa, na watu binaf­si kuto­ka makun­di ya mba­li pia wanas­hi­ri­ki uhu­sia­no wa kari­bu. Kwa kuwa sifa sawa za usam­ba­za­ji zime­one­ka­na pia kwa maje­na­si men­gi­ne wa cich­lids wa Tan­ga­ny­i­ka (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), ni kwa kia­si kikub­wa kwam­ba maba­di­li­ko kati­ka ziwa (ya hali ya hewa na kiji­olo­jia) yali­ku­wa na atha­ri sawa kwe­nye muun­do wa kije­ne­ti­ki wa jamii za spis­hi nyingine.


Lite­ra­tú­ra

Baric, S. et al.: Phy­lo­ge­og­rap­hy and evo­lu­ti­on of the Tan­ga­ny­i­kan cich­lid genus Trop­he­us based upon mito­chon­drial DNA saqu­en­ces. J. Mol. Evol., 56, 2003, 54 – 68.
Cohen, A.S., Soreg­han, M.R., Scholz, C.A.: Esti­man­ting the age of for­ma­ti­on of lakes: An exam­ple from Lake Tan­ga­ny­i­ka, East Afri­can Rift Sys­tem. Geolo­gy, 21, 1993, 511 – 514.
Cohen, A.S. et al.: New pala­e­oge­og­rap­hic and lake-​level recons­truc­ti­ons of Lake Tan­ga­ny­i­ka: Impli­ca­ti­ons for tec­to­nic cli­ma­tic and bio­lo­gi­cal evo­lu­ti­on in a rift lake. Basin Res., 9, 1997, 107 – 132.
Gas­se, F. et al.: Water level fluc­tu­ati­ons of Lake Tan­ga­ny­i­ka in pha­se with oce­a­nic chan­ges during the last gla­cia­ti­on and degla­cia­ti­on. Natu­re, 342, 1989, 57 – 59.
Sturm­bau­er, C.: Explo­si­ve spe­cia­ti­on in cich­lid fis­hes of the Afri­can Gre­at Lakes: A dyna­mic model of adap­ti­ve radia­ti­on. J. Fish Biol., 53, 1998, 18 – 36.
Sturm­bau­er, C., Mey­er, A.: Gene­tic diver­gen­ce, spe­cia­ti­on and morp­ho­lo­gi­cal sta­sis in a line­a­ge of Afri­can cich­lid fis­hes. Natu­re, 358, 1992, 578 – 581.
Sturm­bau­er, C. et al.: Lake level fluc­tu­ati­on synch­ro­ni­ze gene­tic diver­gen­ces of cich­lid fis­hes in Afri­can lakes. Mol. Biol. Evol., 18, 2001, 144 – 154.

S pou­ži­tím uve­de­nej lite­ra­tú­ry spra­co­val: Róbert Toman


With the use of the pro­vi­ded lite­ra­tu­re, pro­ces­sed by: Róbert Toman.


Unter Ver­wen­dung der ange­ge­be­nen Lite­ra­tur verar­be­i­tet von: Róbert Toman.


Kwa kutu­mia mare­jeo yali­y­o­to­le­wa, ili­y­o­sin­dik­wa na: Róbert Toman.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Choroby rýb a ich liečenie

Hits: 66288

Kaž­dý asi pozná vetu: Zdra­vý ako ryba. Bodaj by vaše ryby boli zdra­vé, ale skú­se­nej­ší akva­ris­ta by sa asi tomu­to pore­kad­lu vyhol. Zárod­ky infek­cií sa vo vode úspeš­ne šíria a čas­to aj neus­tá­le vysky­tu­jú, avšak ryby samoz­rej­me dis­po­nu­jú imu­nit­ným sys­té­mom, kto­rý brá­ni prie­ni­ku cho­ro­by. Ten­to sys­tém môže byť samoz­rej­me rôz­ny­mi fak­tor­mi naru­še­ný, a tým sa bude­me tu zaobe­rať. Chcel by som však zno­vu zdô­raz­niť, že ryby si za nor­mál­nych pod­mie­nok, kto­ré by sme im mali vedieť poskyt­núť, pora­diť aj samé. Počas cho­ro­by ryba veľ­mi čas­to v závis­los­ti od dru­hu mení sfar­be­nie. Môže zbled­núť, aj stmavnúť.

Ak sme dospe­li do štá­dia, že sa nevyh­ne­me dez­ifen­kcii, vhod­ný je hyper­man­gán, ocot, čis­tá voda, zmes soli a octu, pod­ro­be­nie varu. Vyš­šia tep­lo­ta zni­žu­je v dlh­šom časo­vom obdo­bí kon­dí­ciu, imu­ni­tu rýb, aj keď sa v takej­to vode na pohľad cítia lep­šie a sú kraj­šie vyfar­be­né. Cho­ro­by rýb sú ťaž­šie diag­nos­ti­fi­ko­va­teľ­né a lie­či­teľ­né, naj­mä tie vnú­tor­né. Von­kaj­šie ocho­re­nia, kto­ré sú často­krát bada­teľ­né aj voľ­ným okom, aj keď aj medzi nimi sa náj­de zopár, kto­ré môžu aj napriek lie­če­niu kon­dič­ne dob­re dis­po­no­va­nej ryby viesť ku úhy­nu. Vnú­tor­né ocho­re­nia čas­to zis­tí­me pro­stred­níc­tvom zme­ny sprá­va­nia, prí­pad­ne až po úhy­ne. Špe­cia­li­zo­va­né vete­ri­nár­ne pra­co­vis­ká sú schop­né iden­ti­fi­ko­vať aj z mŕt­ve­ho mate­riá­lu typ ocho­re­nia. Pri pou­ži­tí lie­čiv je čas­to vhod­né z nádr­že rast­li­ny odstrá­niť, ak je to mož­né. Pre­to­že lie­či­vá rast­li­nám vyslo­ve­ne ško­dia, a ich účin­ky sú dlho­do­bé. Ak to nie je mož­né, po skon­če­ní lieč­by je vhod­né pou­žiť aktív­ne uhlie, kto­ré teore­tic­ky doká­že nie­čo z nena­via­za­ných súčas­tí lie­čiv a pro­duk­tov reak­cií nimi spô­so­be­ných, via­zať. Po urči­tom čase je nut­né samoz­rej­me aj aktív­ne uhlie odo­brať, pre­to­že stra­tí absorpč­né vlast­nos­ti. Šíre­nie cho­ro­by môže byť ploš­né, ale čas­to krát je via­za­né na jedi­né­ho hos­ti­te­ľa – čo nám dáva mož­nosť zba­viť sa cho­ro­by v jej počiat­ku pre­miest­ne­ním napad­nu­té­ho jedin­ca do inej nádr­že. Ak by sa také­mu­to para­zi­tu poda­ri­lo úspeš­ne zdo­lať svo­ju svo­ju obeť, táto už ďalej mu nebu­de posky­to­vať živi­ny, a prej­de resp. bude si hľa­dať nové­ho kan­di­dá­ta. Mož­no ste si všim­li nie­ke­dy, že neba­da­ne vám po jed­nom odchá­dza­jú ryby v pomer­ne dlhom časo­vom úse­ku – je to mož­ný násle­dok prá­ve také­ho­to prie­be­hu choroby.

Ich­ty­of­ti­ri­ó­za – je pomer­ne čas­té ocho­re­nie rýb, slan­go­vo sa mu hovo­rí kru­pič­ka. Spô­so­bu­je ho Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­lis, kto­rý pat­rí medzi nálev­ní­ky. Ryby sú posia­te ako­by kru­pič­kou”. Cho­ro­ba pre­ni­ká do akvá­ria živou potra­vou, cudzou vodou, pri­ne­se­ný­mi ryba­mi. Pro­ti kru­pič­ke pomá­ha zvý­še­nie tep­lo­ty – soľ­ný kúpeľ opí­sa­ný niž­šie. Účin­ne potlá­ča kru­pič­ku aj mala­chi­to­vá zeleň, no tá vlast­ne len vylie­či symp­tó­my, samot­ná cho­ro­ba v zárod­koch zosta­ne, pre­to ju na lie­če­nie neod­po­rú­čam, ale hodia sa lie­či­vá na báze FMC.

Oodi­ni­ó­za – toto ocho­re­nie spô­so­bu­je Pis­ci­no­odi­nium pillularis.

Medzi ťaž­ké cho­ro­by rýb, kto­ré sú tak­mer nelie­či­teľ­né mož­no s isto­tou zara­diť myko­bak­te­ri­ó­zu – tuber­ku­ló­zu rýb. Pre­ja­vu­je sa naj­mä cho­rob­ným chud­nu­tím, pre­pad­nu­tou bruš­nou čas­ťou tela, nezá­uj­mom pri­jí­mať potra­vu. Je nut­né pozna­me­nať, že toto ocho­re­nie je ako jed­no z mála pre­nos­né doty­kom na člo­ve­ka. Ak lekár neprí­de na súvis s ryba­mi, môže skon­čiť aj smr­ťou pacien­ta. Čiže v prí­pa­de toh­to ocho­re­nia, nema­ni­pu­luj­me s ryba­mi ruka­mi, zabráň­me sty­ku s pos­ti­hnu­tou rybou.

Bak­te­riál­ny roz­pad plu­tiev spô­so­bu­je mik­ro­or­ga­niz­my Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas. Ide o váž­nu cho­ro­bu, kto­rá sa účin­ne lie­či napr. pomo­cou príp­rav­ku Bac­to­pur Direct. Ten­to príp­ra­vok fir­my SERA zafar­bu­je vodu do žlto­ze­le­na, dôle­ži­tej­šie však je, že výraz­ne poško­dzu­je rast­li­ny, pre­to pri jeho pou­ži­tí rast­li­ny z akvá­ria odstrá­ni­me. Čas­to aj napriek lieč­be uhy­nie polo­vič­ka populácie.

Ples­ne - násled­kom náka­zy, dochá­dza na rybách k rôz­nym pre­ples­ňo­vej náka­zy. Ple­seň je huba, kto­rá v tom­to prí­pa­de napá­da pokož­ku rýb. Ples­ne sú pomer­ne dob­re na povr­chu vidi­teľ­né, nie­kto­ré sú lie­či­teľ­né Acrif­la­ví­nom, FMC a podob­ný­mi príp­rav­ka­mi, prí­pad­ne aj soľou, no nie­kto­ré sú váž­nej­šie a je nut­né siah­nuť po sil­nej­ších pros­tried­koch. Chcel by som však upo­zor­niť, že spó­ry ples­ní môžu byť prak­tic­ky neus­tá­le prí­tom­né vo vode, ale cho­rob­ný stav sa nemu­sí pre­ja­viť. Ryby majú imu­nit­ný sys­tém, kto­rý sa za opti­mál­nych pod­mie­nok doká­že brá­niť. Naj­mä drav­šie ryby, pora­ne­né sú účin­nej­šie napá­da­né ples­ňa­mi, ale ak je ryba v kon­dí­cii, v krát­kom čase si s ňou pora­dí. Pre­to, ak pozo­ru­je­me také­ho­to jedin­ca, nemu­sí­me nut­ne siah­nuť ku lieč­be, ale daj­me šan­cu pri­ro­dze­né­mu vývi­nu, zasiah­ni­me až v prí­pa­de že sa náka­za šíri, ale­bo ryby sú osla­be­né neja­kou väč­šou zme­nou. Názna­kom prí­tom­nos­ti ples­ňo­vé­ho ocho­re­nia je obtie­ra­nie sa o pod­klad, o pie­sok, o kame­ne. Ak regis­tru­je­me zvý­še­né otie­ra­nie, zrej­me ryby svr­bí prá­ve ple­seň – tým­to spô­so­bom sa jej sna­žia zbaviť.

Vod­na­tieľ­ka – ply­na­tosť. Pomer­ne váž­ne ocho­re­nie, kto­ré je zväč­ša spô­so­be­né nespráv­nou výži­vou. Pri podoz­re­ní podá­vaj­me menej biel­ko­vi­no­vých zlo­žiek a viac balast­ných látok. Pre­jav ocho­re­nia je však postup­ný, čiže aj jeho dozne­nie trvá dlh­šie obdobie.

Mala­wi blo­at - ocho­re­nie afric­kých jazer­ných cich­líd – venu­je sa mu samos­tat­ný člá­nok.

V prí­pa­de, že ryba trpí pokro­či­lou for­mou ťaž­ko lie­či­teľ­nej cho­ro­by, prí­pad­ne sme z neja­ké­ho iné­ho veľ­mi váž­ne­ho dôvo­du núte­ný ryby usmr­co­vať, mali by sme aj k tomu­to prob­lé­mu pri­stu­po­vať pro­fe­si­onál­ne a s úctou. Exis­tu­je via­ce­ro humán­nych metód, kto­rý­mi môže­me vyko­nať rybu usmr­tiť: prud­kým úde­rom ryby o pev­ný pod­klad, pono­re­ním do sódov­ky, mine­rál­ky – využi­je­me sil­ný nar­ko­ti­zač­ný úči­nok CO2 vo vyš­šej kon­cen­trá­cii, rých­lym pre­ru­še­ním chrb­ti­ce – mie­chy tes­ne za hla­vou ostrým pred­me­tom, veľ­mi stu­de­nou vodou, môže­me si pomôcť napr. ľadom. Lieč­ba Pri lieč­be môže­me čias­toč­ne úspeš­ne využiť aktív­ne uhlie, kto­ré adsor­bu­je množ­stvo nežia­du­cich látok, no pre­dov­šet­kým UV-​lampu. Ultra­fia­lo­vé žia­re­nie má svo­je využi­tie aj v medi­cí­ne, tak­že samoz­rej­me netrva­lo dlho a tech­nic­ké rie­še­nie pou­ži­tia UV-​žiarenia neda­lo na seba dlho čakať. UV-​lampa sa pou­ží­va buď ako fil­ter, ale­bo v akút­nom prí­pa­de pria­mo na kon­ta­mi­no­va­nú vodu. Jej účin­nosť je pomer­ne veľ­ká, napr. na dru­hy bak­té­rii [1] ako je Bacil­lus megat­he­rium, Clos­tri­dium teta­mi, Dysen­te­ry bacil­li, Mic­ro­coc­cus can­di­dus, Myxo­bac­te­rium tuber­cu­lo­sis, Pse­do­mo­nas aeru­ge­no­sa, Sal­mon­sel­la ente­ri­ti­dis, na víru­sy, na nálev­ní­ka, chlo­re­lu a mno­hé iné dru­hy a taxó­ny. Veľa lie­čiv pou­ží­va­ných v akva­ris­ti­ke je kon­takt­né­ho cha­rak­te­ru – čiže ak nara­zia na vhod­ný objekt, via­žu sa s ním. Zvy­čaj­ne sú teku­té. Pre­to je vhod­né zabez­pe­čiť prú­de­nie vody naprí­klad pomo­cou fil­tra, vzdu­cho­va­nia ale­bo inak a apli­ko­vať kva­pal­né lie­či­vo do celé­ho pries­to­ru zasia­hnu­té­ho cho­ro­bou. Čas­to som sa v pra­xi stre­tol s pou­ží­va­ním pre­ven­tív­nych pros­tried­kov. Pou­ží­va­jú sa špe­ciál­ne príp­rav­ky na ten­to účel, a často­krát aj lie­či­vá v niž­šej kon­cen­trá­cii. Som zásad­ne pro­ti, pre­to­že pou­ží­va­ním špe­ciál­nych príp­rav­kov osla­bu­je­me imu­nit­ný sys­tém našich rýb, kto­ré potom pri sil­nej­šom cho­ro­by nie sú schop­né náka­ze odo­lá­vať. Také­to pros­tried­ky potlá­ča­jú pri­ro­dze­nú odol­nosť orga­niz­mu. Pre­ven­ciu zabez­peč­me iným spô­so­bom – správ­ny­mi pod­mien­ka­mi cho­vu, výživ­nou roz­ma­ni­tou stra­vou, údrž­bou. Ak by som uva­žo­val o pou­ži­tí pre­ven­tív­nych pros­tried­kov, tak iba keď sú ryby v prí­liš stre­su­jú­com pro­stre­dí – napr. v pre­daj­ni, prí­pad­ne nie­kde kde dochá­dza k veľ­kým zme­nám v osád­ke rýb, nanaj­výš ak nech­ce­me pou­žiť pre nové ryby karan­té­nu. V prí­pa­de pou­ži­tia akých­koľ­vek roz­pust­ných lie­čiv musí­me uva­žo­vať o odo­bra­tí aktív­ne­ho uhlia z akvá­ria. Pre­to­že by lieč­ba bola znač­ne neúčin­ná – aktív­ne uhlie vo veľ­kej mie­re adsor­bu­je aj zlož­ky obsia­hnu­té v lie­či­vách. Jeho účin­ky je vhod­né využiť po lieč­be, tak ako som už spo­me­nul na inom mieste.

Soľ­ný kúpeľ – soľ je naj­mä medzi skú­se­nej­ší­mi akva­ris­ta­mi pou­ží­va­ný pros­trie­dok na lie­če­nie nie­kto­rých cho­rôb. Napr. na odstrá­ne­nie tzv. kru­pič­ky (1 poliev­ko­vá lyži­ca na 30 lit­rov vody) je mož­né soľ a zvý­še­nú tep­lo­tu úspeš­ne pou­žiť. Soľ spô­so­bu­je zvý­še­nie vylu­čo­va­nia sli­zu, kto­rým sa orga­niz­mus ryby bráni.

FMC – nie­kto­ré lie­či­vá sú pre­dá­va­né pod rôz­ny­mi obchod­ný­mi znač­ka­mi, no sú to odvo­de­ni­ny od FMC. FMC má širo­ko­s­pek­trál­ne pôso­be­nie, obsa­hu­je tri základ­né zlož­ky: for­ma­lín, mala­chi­to­vú zeleň a mety­lé­no­vú mod­rú. Je pomer­ne účin­ný voči nie­kto­rým ekto­pa­ra­zi­tom a plesniam.

Hyper­man­gán – man­ga­nis­tan dra­sel­ný KMnO4 sa pou­ží­va napr. pro­ti kap­riv­co­vi, pro­ti ria­sam. Pôso­bí dez­in­fekč­ne, využí­va sa aj v medicíne.

Try­paf­la­vín je prí­buz­ný acrif­la­ví­nu aj prof­la­ví­nu.

Pro­ti ekto­pa­ra­zi­tom sa pou­ží­va mety­lé­no­vá mod­rá mala­chi­to­vá zeleň. Che­mic­ky mala­chi­to­vá zeleň pat­rí medzi trifenylmetány.

Z ďal­ších lie­čiv to je met­ro­ni­da­zol – enti­zol. Komerč­ne sa FMC ponú­ka aj pod rov­na­kým náz­vom FMC, ale aj napr. ako Multimedikal.

Aj v akva­ris­ti­ke sa využí­va­jú anti­bi­oti­ká: tet­ra­cyk­lín, streptomycín.

Karan­té­na Karan­té­na spo­čí­va v pries­to­ro­vej izo­lá­cii orga­niz­mov. Čas­to sa v karan­té­ne ryby lie­čia z neja­kej cho­ro­by. Karan­té­na sa využí­va po tran­s­por­te rýb, to zna­me­ná, že ak si kúpi­me nové ryby môže­me využiť karan­tén­nu nádrž. Ako zaria­diť takú­to nádrž? V prvom rade ide o jej veľ­kosť. Musí zod­po­ve­dať našim rybám. Na dno pou­ži­je­me len štrk, prí­pad­ne hrub­ší pie­sok, ale­bo môže­me mať karan­tén­nu nádrž bez dna. Fil­tro­va­nie, ak by sme ryby lie­či­li by bolo prob­le­ma­tic­ké, pre­to­že lie­či­vá nepriaz­ni­vo vplý­va­jú na mik­ro­or­ga­niz­my v ňom. Pre­to by som pou­žil len jed­no­du­chý fil­ter, kto­rý by plnil mecha­nic­kú fil­trá­ciu – čiže sta­čil by vnú­tor­ný moli­ta­no­vý fil­ter. Vzdu­cho­va­nie by som zavie­dol, nie je však nut­nos­ťou. Osvet­le­nie nemu­sí spl­ňo­vať najp­rís­nej­šie kri­té­riá. Rast­li­ny by som pou­žil len plá­va­jú­ce, napr. Cera­top­hyl­lum demer­sum, Najas apod. Do karan­té­ny sú vhod­né aj ryby, kto­ré boli ubi­té iný­mi ryba­mi v nádr­ži. Nie­kto­ré dru­hy rýb veľ­mi trpia po izo­lá­cii do karan­té­ny samo­tou. Naj­mä sociál­ne žijú­cim rybám táto izo­lá­cia čas­to veľ­mi urých­li prie­beh cho­ro­by. Je to veľ­mi ťaž­ko rie­ši­teľ­ná situ­ácia, kedy taký­to jedin­ci ska­pú skôr na násled­ky zme­ny, ako na cho­ro­bu, kto­rá ich celý čas kvárila.


Eve­ry­o­ne pro­bab­ly kno­ws the phra­se: Healt­hy as a fish.” May your fish be healt­hy, but a more expe­rien­ced aqu­arist would pro­bab­ly avo­id this pro­verb. Infec­ti­on germs spre­ad suc­cess­ful­ly in water and often occur con­ti­nu­al­ly. Of cour­se, fish have an immu­ne sys­tem that pre­vents dise­a­se. Howe­ver, this sys­tem can be dis­rup­ted by vari­ous fac­tors, and tha­t’s what we will focus on here. I would like to emp­ha­si­ze once again that, under nor­mal con­di­ti­ons that we should pro­vi­de them, fish can mana­ge on the­ir own. During an ill­ness, the fish often chan­ges its color depen­ding on the spe­cies. It may fade or darken.

If we have rea­ched the point whe­re we can­not avo­id disin­fec­ti­on, suitab­le opti­ons inc­lu­de potas­sium per­man­ga­na­te, vine­gar, pure water, a salt and vine­gar mix­tu­re, and boiling. Hig­her tem­pe­ra­tu­res affect the con­di­ti­on and immu­ni­ty of the fish over a lon­ger peri­od, alt­hough they may seem bet­ter and more beau­ti­ful­ly colo­red in such water at first glan­ce. Fish dise­a­ses are dif­fi­cult to diag­no­se and tre­at, espe­cial­ly the inter­nal ones. Exter­nal dise­a­ses, often visib­le to the naked eye, are also pre­sent, alt­hough some, des­pi­te tre­at­ment, can lead to the death of a healt­hy, well-​conditioned fish. Spe­cia­li­zed vete­ri­na­ry faci­li­ties can also iden­ti­fy the type of dise­a­se from dead mate­rial. When using medi­ci­nes, it is often advi­sab­le to remo­ve plants from the tank if possib­le, as medi­ca­ti­ons harm plants expli­cit­ly, and the­ir effects are long-​term. If this is not possib­le, it is advi­sab­le to use acti­va­ted car­bon after the tre­at­ment, which the­ore­ti­cal­ly can bind some of the unbound com­po­nents of medi­ci­nes and reac­ti­on pro­ducts. Of cour­se, acti­va­ted car­bon must be remo­ved after some time becau­se it loses its absorp­ti­on pro­per­ties. The spre­ad of the dise­a­se can be wides­pre­ad, but it is often tied to a sin­gle host. This gives us the oppor­tu­ni­ty to get rid of the dise­a­se at the begin­ning by moving the affec­ted indi­vi­du­al to anot­her tank. If such a para­si­te suc­cess­ful­ly over­co­mes its vic­tim, it will no lon­ger pro­vi­de it with nut­rients, and it will move on or find a new can­di­da­te. You may have noti­ced that your fish are gra­du­al­ly dying one by one over a lon­ger peri­od – this may be the result of just such a cour­se of the disease.

Icht­hy­opht­hy­ri­osis – is a fair­ly com­mon fish dise­a­se col­lo­qu­ial­ly cal­led whi­te spot dise­a­se.” It is cau­sed by Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­li­is, which belo­ngs to cilia­tes. Fish are cove­red with whi­te spots.” The dise­a­se penet­ra­tes the aqu­arium through live food, fore­ign water, and intro­du­ced fish. Inc­re­a­sed tem­pe­ra­tu­re – a salt bath desc­ri­bed below – helps against whi­te spot dise­a­se. It is also effec­ti­ve in supp­res­sing whi­te spot with mala­chi­te gre­en, but it only cures the symp­toms, and the actu­al dise­a­se remains in its ear­ly sta­ges, so I do not recom­mend its use for tre­at­ment, but medi­ca­ti­ons based on FMC are suitable.

Oodi­niu­mo­sis – This dise­a­se is cau­sed by Pis­ci­no­odi­nium pillularis.

Among the seve­re fish dise­a­ses that are almost incu­rab­le, we can cer­tain­ly inc­lu­de myco­bac­te­ri­osis – fish tuber­cu­lo­sis. It mani­fests main­ly through pat­ho­lo­gi­cal ema­cia­ti­on, a sun­ken abdo­mi­nal area, and disin­te­rest in food inta­ke. It is neces­sa­ry to note that this dise­a­se, like one of the few, can be trans­mit­ted to humans by touch. So, in the case of this dise­a­se, let’s not mani­pu­la­te fish with our hands, avo­id con­tact with an affec­ted fish.

Bac­te­rial fin rot is cau­sed by mic­ro­or­ga­nisms Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas. It is a seri­ous dise­a­se that can be effec­ti­ve­ly tre­a­ted, for exam­ple, with the pro­duct Bac­to­pur Direct. This SERA pro­duct stains the water yellowish-​green, but more impor­tan­tly, it sig­ni­fi­can­tly dama­ges plants, so when using it, remo­ve plants from the aqu­arium. Often, des­pi­te tre­at­ment, about half of the popu­la­ti­on may die.

Fun­gi – As a con­se­qu­en­ce of infec­ti­on, vari­ous fun­gal infec­ti­ons occur on fish. Fun­gi attack the skin of fish in this case. Some fun­gi are quite tre­a­tab­le with acrif­la­vi­ne, FMC, and simi­lar pre­pa­ra­ti­ons, or even with salt. Howe­ver, some are more seri­ous, and stron­ger agents may be needed. Howe­ver, I would like to point out that fun­gal spo­res can be prac­ti­cal­ly pre­sent in the water all the time, but the dise­a­sed con­di­ti­on may not mani­fest itself. Fish have an immu­ne sys­tem that, under opti­mal con­di­ti­ons, can defend itself. Espe­cial­ly agg­res­si­ve fish are more effec­ti­ve­ly attac­ked by fun­gi if inju­red, but if the fish is in good con­di­ti­on, it will cope with it in a short time. The­re­fo­re, if we obser­ve such an indi­vi­du­al, we do not neces­sa­ri­ly have to resort to tre­at­ment. Give a chan­ce for natu­ral deve­lop­ment; inter­ve­ne only if the infec­ti­on is spre­a­ding, or the fish are wea­ke­ned by some sig­ni­fi­cant change.

Hyd­ro­ps – Gas satu­ra­ti­on. A rela­ti­ve­ly seri­ous dise­a­se, which is most­ly cau­sed by impro­per nut­ri­ti­on. In case of sus­pi­ci­on, we should pro­vi­de less pro­te­i­na­ce­ous com­po­nents and more fib­rous sub­stan­ces. The mani­fe­sta­ti­on of the dise­a­se, howe­ver, is gra­du­al, so its cul­mi­na­ti­on takes a lon­ger period.

Mala­wi blo­at – a dise­a­se of Afri­can lake cich­lids – deser­ves a sepa­ra­te article.

In case a fish suf­fers from an advan­ced form of a high­ly incu­rab­le dise­a­se, or if we are for­ced to eut­ha­ni­ze fish for some other very seri­ous rea­son, we should app­ro­ach this issue pro­fes­si­onal­ly and with res­pect. The­re are seve­ral huma­ne met­hods by which we can eut­ha­ni­ze a fish: by a sharp blow of the fish against a solid sur­fa­ce, immer­si­on in soda, mine­ral water – we use the strong nar­co­tic effect of CO2 in a hig­her con­cen­tra­ti­on, a quick bre­ak of the spi­ne – the spi­nal cord just behind the head with a sharp object, very cold water, we can use ice, for exam­ple. Tre­at­ment During tre­at­ment, we can par­tial­ly use acti­va­ted car­bon, which adsorbs many unwan­ted sub­stan­ces, but espe­cial­ly UV lamp. Ultra­vi­olet radia­ti­on also has its uses in medi­ci­ne, so it did­n’t take long for a tech­ni­cal solu­ti­on to the use of UV radia­ti­on to appe­ar. The UV lamp is used eit­her as a fil­ter or direct­ly on con­ta­mi­na­ted water in case of acu­te tre­at­ment. Its effec­ti­ve­ness is quite sig­ni­fi­cant, for exam­ple, against bac­te­rial spe­cies [1] such as Bacil­lus megat­he­rium, Clos­tri­dium teta­ni, Dysen­te­ry bacil­li, Mic­ro­coc­cus can­di­dus, Myxo­bac­te­rium tuber­cu­lo­sis, Pse­do­mo­nas aeru­ge­no­sa, Sal­mo­nel­la ente­ri­ti­dis, against viru­ses, cilia­tes, chlo­rel­la, and many other spe­cies and taxa. Many medi­ci­nes used in aqu­aris­tics are con­tact in natu­re – that is, if they encoun­ter a suitab­le object, they bind to it. They are usu­al­ly liqu­id. The­re­fo­re, it is advi­sab­le to ensu­re water cir­cu­la­ti­on in some way, such as fil­tra­ti­on, aera­ti­on, or other­wi­se, and app­ly liqu­id medi­ci­ne to the enti­re area affec­ted by the outb­re­ak. I have often encoun­te­red the use of pre­ven­ti­ve mea­su­res. The­re are spe­cial pre­pa­ra­ti­ons for this pur­po­se, and often medi­ca­ti­ons in lower con­cen­tra­ti­ons. I am fun­da­men­tal­ly against it becau­se by using spe­cial pre­pa­ra­ti­ons, we wea­ken the immu­ne sys­tem of our fish, which then can­not resist infec­ti­on in more seve­re con­di­ti­ons. Such means supp­ress the natu­ral resis­tan­ce of the body. Pre­ven­ti­on should be ensu­red in anot­her way – through pro­per bre­e­ding con­di­ti­ons, diver­se nut­ri­ti­on, and main­te­nan­ce. If I were to con­si­der using pre­ven­ti­ve means, only when the fish are in a too stress­ful envi­ron­ment – for exam­ple, in a sto­re or some­whe­re whe­re the­re are lar­ge chan­ges in fish stoc­king, at most if we don’t want to use quaran­ti­ne for new fish. When using any solub­le medi­ci­nes, we must con­si­der remo­ving acti­ve car­bon from the aqu­arium. Becau­se the tre­at­ment would be lar­ge­ly inef­fec­ti­ve – acti­va­ted car­bon adsorbs to a lar­ge extent also the com­po­nents con­tai­ned in the medi­ci­nes. Its effects should be used after tre­at­ment, as I men­ti­oned elsewhere.

Salt bath – salt is used espe­cial­ly by more expe­rien­ced aqu­arists as a reme­dy for some dise­a­ses. For exam­ple, to remo­ve the so-​called whi­te spot (1 tab­les­po­on per 30 liters of water), salt and inc­re­a­sed tem­pe­ra­tu­re can be suc­cess­ful­ly used. Salt cau­ses an inc­re­a­se in mucus sec­re­ti­on, with which the fish orga­nism fights.

FMC – some medi­ci­nes are sold under vari­ous tra­de names but are deri­va­ti­ves of FMC. FMC has a bro­ad spect­rum of acti­on and con­tains three basic com­po­nents: for­ma­lin, mala­chi­te gre­en, and met­hy­le­ne blue. It is quite effec­ti­ve against some ecto­pa­ra­si­tes and fungi.

Potas­sium per­man­ga­na­te – potas­sium per­man­ga­na­te KMnO4 is used, for exam­ple, against carp pox, against algae. It acts disin­fec­tant, and it is also used in medicine.

Try­paf­la­vin is a rela­ti­ve of acrif­la­vi­ne and proflavine.

Against ecto­pa­ra­si­tes, met­hy­le­ne blue and mala­chi­te gre­en are used. Che­mi­cal­ly mala­chi­te gre­en belo­ngs to triphenylmethanes.

Other medi­ci­nes inc­lu­de met­ro­ni­da­zo­le – enti­zol. FMC is also com­mer­cial­ly avai­lab­le under the same name FMC, but also, for exam­ple, as Multimedical.

Anti­bi­otics are also used in aqu­aris­tics: tet­ra­cyc­li­ne, streptomycin.

Quaran­ti­ne Quaran­ti­ne con­sists of the spa­tial iso­la­ti­on of orga­nisms. Often, fish are tre­a­ted in quaran­ti­ne for some dise­a­se. Quaran­ti­ne is used after tran­s­por­ting fish, that is, if we buy new fish, we can use the quaran­ti­ne tank. How to arran­ge such a tank? First of all, it’s about its size. It must cor­res­pond to our fish. On the bot­tom, we use only gra­vel, possib­ly coar­ser sand, or we can have a quaran­ti­ne tank wit­hout a bot­tom. Fil­tra­ti­on, if we tre­at fish, would be prob­le­ma­tic becau­se drugs adver­se­ly affect mic­ro­or­ga­nisms in it. The­re­fo­re, I would only use a sim­ple fil­ter that would per­form mecha­ni­cal fil­tra­ti­on – an inter­nal foam fil­ter would be suf­fi­cient. Aera­ti­on would I intro­du­ce, but is not a neces­si­ty. Ligh­ting does not have to meet the stric­test cri­te­ria. Plants must only be flo­ating, such as Cera­top­hyl­lum demer­sum, Najas, etc. Quaran­ti­ne is also suitab­le for fish that were attac­ked by other fish in a tank. Some fish spe­cies suf­fer gre­at­ly after iso­la­ti­on in quaran­ti­ne. In par­ti­cu­lar, social­ly living fish often suf­fer gre­at­ly from the acce­le­ra­ted cour­se of the dise­a­se after iso­la­ti­on. It is a very dif­fi­cult situ­ati­on to sol­ve, whe­re such indi­vi­du­als die rat­her from the con­se­qu­en­ces of the chan­ge than from the dise­a­se that has been tor­men­ting them all the time.


Jeder kennt wahrs­che­in­lich den Satz: Gesund wie ein Fisch”. Möge es Ihren Fis­chen gut gehen, aber erfah­re­ne Aqu­aria­ner wür­den die­sem Sprich­wort wahrs­che­in­lich auswe­i­chen. Infek­ti­on­ske­i­me verb­re­i­ten sich im Was­ser erfolg­re­ich und tre­ten oft und regel­mä­ßig auf. Natür­lich ver­fügen Fis­che über ein Immun­sys­tem, das das Ein­drin­gen von Kran­khe­i­ten ver­hin­dert. Die­ses Sys­tem kann jedoch durch vers­chie­de­ne Fak­to­ren ges­tört wer­den, und darauf wer­den wir hier ein­ge­hen. Ich möch­te jedoch erne­ut beto­nen, dass Fis­che unter nor­ma­len Bedin­gun­gen, die wir ihnen bie­ten soll­ten, in der Lage sind, selbst zurecht­zu­kom­men. Wäh­rend einer Kran­khe­it ändert der Fisch oft sei­ne Far­be, abhän­gig von der Art. Es kann verb­las­sen oder verdunkeln.

Wenn wir den Punkt erre­icht haben, dass wir nicht auf Desin­fek­ti­on ver­zich­ten kön­nen, ist Kalium­per­man­ga­nat, Essig, rei­nes Was­ser, eine Mis­chung aus Salz und Essig, das Kochen gee­ig­net. Eine höhe­re Tem­pe­ra­tur bee­in­träch­tigt über einen län­ge­ren Zeit­raum die Kon­di­ti­on und Immu­ni­tät der Fis­che, obwohl sie sich in sol­chem Was­ser auf den ers­ten Blick bes­ser füh­len und schöner gefärbt sind. Fischk­ran­khe­i­ten sind sch­wer zu diag­nos­ti­zie­ren und zu hei­len, beson­ders die inne­ren. Äuße­re Kran­khe­i­ten, die oft mit blo­ßem Auge erkenn­bar sind, sind jedoch auch darun­ter, obwohl es auch sol­che gibt, die trotz Behand­lung zu einem gesun­den, gut kon­di­ti­onier­ten Fischs­ter­ben kön­nen. Inter­ne Kran­khe­i­ten erken­nen wir oft durch Ver­hal­ten­sän­de­run­gen oder erst nach dem Tod. Spe­zia­li­sier­te vete­ri­när­me­di­zi­nis­che Ein­rich­tun­gen kön­nen auch die Art der Kran­khe­it aus totem Mate­rial iden­ti­fi­zie­ren. Bei der Ver­wen­dung von Medi­ka­men­ten ist es oft rat­sam, Pflan­zen aus dem Aqu­arium zu ent­fer­nen, wenn mög­lich. Denn Medi­ka­men­te scha­den Pflan­zen ausd­rück­lich, und ihre Wir­kun­gen sind langf­ris­tig. Wenn dies nicht mög­lich ist, ist es nach Absch­luss der Behand­lung rat­sam, Aktiv­koh­le zu ver­wen­den, die the­ore­tisch etwas von den unge­bun­de­nen Bes­tand­te­i­len von Arz­ne­i­mit­teln und den von ihnen verur­sach­ten Reak­ti­ons­pro­duk­ten bin­den kann. Nach eini­ger Zeit muss natür­lich auch die Aktiv­koh­le ent­fernt wer­den, da sie ihre adsor­bie­ren­den Eigen­schaf­ten ver­liert. Die Ausb­re­i­tung der Kran­khe­it kann flä­chen­dec­kend sein, ist aber oft an einen ein­zi­gen Wirt gebun­den. Dies gibt uns die Mög­lich­ke­it, die Kran­khe­it zu Beginn durch Ver­le­gen des infi­zier­ten Indi­vi­du­ums in ein ande­res Aqu­arium los­zu­wer­den. Wenn es die­sem Para­si­ten gelingt, sein Opfer erfolg­re­ich zu über­win­den, wird es die­sem kei­ne Nahrung mehr geben, und es wird zu einem neuen Kan­di­da­ten wech­seln oder einen suchen. Viel­le­icht haben Sie schon ein­mal bemer­kt, dass Ihre Fis­che unbe­mer­kt über einen län­ge­ren Zeit­raum nach und nach ster­ben – das kann ein Ergeb­nis genau die­ses Kran­khe­its­ver­laufs sein.

Icht­hy­opht­hi­ri­ose – ist eine ziem­lich häu­fi­ge Fischk­ran­khe­it, umgangss­prach­lich als Wei­ßpünkt­chen­kran­khe­it bez­e­ich­net. Es wird von Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­lis verur­sacht, der zu den Cilia­ten gehört. Fis­che sind mit Wei­ßpünkt­chen” bedec­kt. Die Kran­khe­it gelangt durch Lebend­fut­ter, frem­des Was­ser, mit­geb­rach­te Fis­che ins Aqu­arium. Gegen Wei­ßpünkt­chen hilft eine Tem­pe­ra­tu­rer­höhung – ein Salz­bad, das wei­ter unten besch­rie­ben wird. Es unterd­rüc­kt Wei­ßpünkt­chen auch wirk­sam mit Mala­chitg­rün, heilt jedoch nur die Symp­to­me, die eigen­tli­che Kran­khe­it ble­ibt in den Anfän­gen erhal­ten, daher rate ich nicht zur Ver­wen­dung zur Behand­lung, son­dern es gibt Medi­ka­men­te auf FMC-Basis.

Oodi­niu­mo­se – Die­se Kran­khe­it wird durch Pis­ci­no­odi­nium pil­lu­la­ris verursacht.

Zu den sch­we­ren Fischk­ran­khe­i­ten, die fast unhe­il­bar sind, gehört sicher­lich die Myko­bak­te­ri­ose – die Fisch­tu­ber­ku­lo­se. Es zeigt sich haupt­säch­lich durch kran­khaf­te Abma­ge­rung, ein­ge­fal­le­nen Bauch­be­re­ich, Desin­te­res­se am Fut­ter. Es ist zu beach­ten, dass die­se Kran­khe­it wie eine der weni­gen berüh­rung­semp­find­lich auf den Men­schen über­tra­gen wer­den kann. Wenn der Arzt kei­ne Ver­bin­dung zu Fis­chen hers­tellt, kann dies auch zum Tod des Patien­ten füh­ren. Daher soll­ten wir in die­sem Fall, in dem wir so sch­wer­wie­gen­de Erk­ran­kun­gen in Bet­racht zie­hen, pro­fes­si­onell und res­pekt­voll vor­ge­hen. Es gibt meh­re­re huma­ne Met­ho­den, mit denen wir einen Fisch töten kön­nen: einen schar­fen Sch­lag des Fis­ches auf einen fes­ten Unter­grund, Ein­tau­chen in Soda, Mine­ra­lwas­ser – wir nut­zen die star­ke nar­ko­ti­sie­ren­de Wir­kung von CO2 in höhe­rer Kon­zen­tra­ti­on, ein schnel­les Bre­chen des Rückg­rats – das Rückg­rat kurz hin­ter dem Kopf mit einem schar­fen Gegens­tand, sehr kal­tes Was­ser, wir kön­nen zum Beis­piel Eis ver­wen­den. Behand­lung Bei der Behand­lung kön­nen wir tei­lwe­i­se erfolg­re­ich Aktiv­koh­le ver­wen­den, die vie­le uner­wün­sch­te Sub­stan­zen adsor­biert, aber vor allem UV-​Licht. Ultra­vi­olet­te Strah­lung fin­det auch in der Medi­zin Anwen­dung, daher dau­er­te es natür­lich nicht lan­ge, bis die tech­nis­che Lösung für die Ver­wen­dung von UV-​Strahlung bere­its­tand. UV-​Lampe wird ent­we­der als Fil­ter oder im aku­ten Fall direkt auf das kon­ta­mi­nier­te Was­ser ange­wen­det. Ihre Effek­ti­vi­tät ist ziem­lich hoch, zum Beis­piel gegen bes­timm­te Bak­te­rien [1] wie Bacil­lus megat­he­rium, Clos­tri­dium teta­mi, Dysen­te­rie­bak­te­rien, Mic­ro­coc­cus can­di­dus, Myxo­bac­te­rium tuber­cu­lo­sis, Pse­do­mo­nas aeru­ge­no­sa, Sal­mo­nel­la ente­ri­ti­dis, gegen Viren, gegen Cilia­ten, Chlo­rel­la und vie­le ande­re Arten und Taxa. Vie­le in der Aqu­aris­tik ver­wen­de­te Heil­mit­tel haben einen Kon­takt­cha­rak­ter – dh wenn sie auf ein gee­ig­ne­tes Objekt sto­ßen, bin­den sie sich daran. Sie sind in der Regel flüs­sig. Daher soll­ten wir für eine aus­re­i­chen­de Wasserzirk

ula­ti­on sor­gen, sei es durch Fil­tra­ti­on, Belüf­tung oder auf ande­re Wei­se, und das flüs­si­ge Arz­ne­i­mit­tel auf den gesam­ten vom Kran­khe­it­sausb­ruch bet­rof­fe­nen Bere­ich anwen­den. Ich bin oft auf die Ver­wen­dung von vor­be­ugen­den Mit­teln ges­to­ßen. Es gibt spe­ziel­le Prä­pa­ra­te für die­sen Zweck, und oft auch Medi­ka­men­te in nied­ri­ge­rer Kon­zen­tra­ti­on. Ich bin grund­sätz­lich dage­gen, weil wir durch die Ver­wen­dung spe­ziel­ler Prä­pa­ra­te das Immun­sys­tem unse­rer Fis­che sch­wä­chen, die dann bei sch­we­re­ren Kran­khe­i­ten der Infek­ti­on nicht widers­te­hen kön­nen. Sol­che Mit­tel unterd­rüc­ken die natür­li­che Widers­tands­fä­hig­ke­it des Orga­nis­mus. Die Vor­be­ugung soll­te auf ande­re Wei­se sicher­ges­tellt wer­den – durch rich­ti­ge Hal­tungs­be­din­gun­gen, abwechs­lungs­re­i­che Ernäh­rung und War­tung. Wenn ich über die Ver­wen­dung vor­be­ugen­der Mit­tel nach­den­ken wür­de, dann nur, wenn die Fis­che in einer zu stres­si­gen Umge­bung sind – z. B. im Ges­chäft oder an einem Ort, an dem sich die Fisch­be­sat­zung stark ändert, höchs­tens wenn wir kei­ne Quaran­tä­ne für neue Fis­che ver­wen­den möch­ten. Bei der Ver­wen­dung von auf­lös­ba­ren Arz­ne­i­mit­teln müs­sen wir darüber nach­den­ken, ob wir die Aktiv­koh­le aus dem Aqu­arium ent­fer­nen soll­ten. Denn die Behand­lung wäre weit­ge­hend unwirk­sam – Aktiv­koh­le adsor­biert in hohem Maße auch die in den Arz­ne­i­mit­teln ent­hal­te­nen Bes­tand­te­i­le. Ihre Wir­kun­gen soll­ten nach der Behand­lung genutzt wer­den, wie ich bere­its an ande­rer Stel­le erwähnt habe.

Salz­bad – Salz wird vor allem von erfah­re­ne­ren Aqu­aria­nern als Mit­tel zur Behand­lung eini­ger Kran­khe­i­ten ver­wen­det. Zum Beis­piel zur Ent­fer­nung von soge­nann­ten Wei­ßpünkt­chen (1 Ess­löf­fel pro 30 Liter Was­ser) kann Salz und erhöh­te Tem­pe­ra­tur erfolg­re­ich ver­wen­det wer­den. Das Salz verur­sacht eine Erhöhung der Sch­le­im­sek­re­ti­on, mit der der Orga­nis­mus des Fis­ches kämpft.

FMC – eini­ge Medi­ka­men­te wer­den unter vers­chie­de­nen Han­dels­na­men ver­kauft, sind aber Deri­va­te von FMC. FMC hat ein bre­i­tes Wir­kungss­pek­trum und ent­hält drei Haupt­bes­tand­te­i­le: For­ma­lin, Mala­chitg­rün und Met­hy­lenb­lau. Es ist ziem­lich effek­tiv gegen eini­ge Ekto­pa­ra­si­ten und Pilze.

Kalium­per­man­ga­nat – Kalium­per­man­ga­nat KMnO4 wird zum Beis­piel gegen Karp­fen­poc­ken, gegen Algen ver­wen­det. Es wir­kt desin­fi­zie­rend und wird auch in der Medi­zin eingesetzt.

Try­paf­la­vin ist ein Ver­wand­ter von Acrif­la­vin und Proflavin.

Gegen Ekto­pa­ra­si­ten wer­den Met­hylb­lau und Mala­chitg­rün ver­wen­det. Mala­chitg­rün gehört che­misch zu den Triphenylmethanen.

Zu den wei­te­ren Medi­ka­men­ten gehört Met­ro­ni­da­zol – Enti­zol. Kom­mer­ziell wird FMC auch unter dem gle­i­chen Namen FMC ange­bo­ten, aber auch z. B. als Multimedical.

In der Aqu­aris­tik wer­den auch Anti­bi­oti­ka ein­ge­setzt: Tet­ra­cyc­lin, Streptomycin.

Quaran­tä­ne Die Quaran­tä­ne bes­teht in der räum­li­chen Iso­la­ti­on von Orga­nis­men. Oft wer­den Fis­che in der Quaran­tä­ne gegen eine bes­timm­te Kran­khe­it behan­delt. Die Quaran­tä­ne wird nach dem Tran­s­port von Fis­chen ver­wen­det, das hei­ßt, wenn wir neue Fis­che kau­fen, kön­nen wir das Quaran­tä­ne­bec­ken ver­wen­den. Wie rich­te ich ein sol­ches Bec­ken ein? Vor allem geht es um sei­ne Größe. Es muss unse­ren Fis­chen ents­pre­chen. Am Boden ver­wen­den wir nur Kies, gege­be­nen­falls gro­ben Sand oder kön­nen ein Quaran­tä­ne­bec­ken ohne Boden haben. Die Fil­tra­ti­on wäre sch­wie­rig, wenn wir Fis­che behan­deln wür­den, weil Arz­ne­i­mit­tel einen nach­te­i­li­gen Ein­fluss auf die Mik­ro­or­ga­nis­men darin haben. Daher wür­de ich nur einen ein­fa­chen Fil­ter ver­wen­den, der die mecha­nis­che Fil­tra­ti­on erfüllt – ein inter­ner Schaum­stoff­fil­ter wür­de aus­re­i­chen. Belüf­tung wür­de ich ein­füh­ren, ist aber kei­ne Not­wen­dig­ke­it. Die Bele­uch­tung muss nicht den streng­sten Kri­te­rien ents­pre­chen. Pflan­zen müs­sen nur sch­wim­mend sein, z. B. Cera­top­hyl­lum demer­sum, Najas usw. In die Quaran­tä­ne kön­nen auch Fis­che ges­tellt wer­den, die von ande­ren Fis­chen in einem Bec­ken angeg­rif­fen wur­den. Eini­ge Fis­char­ten lei­den sehr unter der Iso­lie­rung in die Quaran­tä­ne. Ins­be­son­de­re sozial leben­de Fis­che lei­den oft sehr unter dem besch­le­unig­ten Ver­lauf der Kran­khe­it nach der Iso­la­ti­on. Es han­delt sich um eine sehr sch­wer zu lösen­de Situ­ati­on, in der sol­che Indi­vi­du­en eher an den Fol­gen der Verän­de­rung ster­ben als an der Kran­khe­it, die sie die gan­ze Zeit gequ­ält hat.


Lite­ra­tú­ra [1] Mala­wi Cich­lid Homepage

Use Facebook to Comment on this Post