2011-2015, 2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Liptov, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Likavský hrad

skala
Hits: 3353

Je naj­väč­ším hra­dom Lip­to­va (lip​tov​.sk). Pod­ľa nie­kto­rých ho posta­vi­li tem­plár­ski rytie­ri, iní za jeho budo­va­te­ľa pokla­da­jú maj­stra Tomá­ša Csó­ka­köi­ho (kamen​ny​dom​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1315, vte­dy bol jeho maji­te­ľom župan Donč (wiki​pe​dia​.sk). Pánom na hra­de v roku 1397 bol morav­ský mar­gróf Pro­kop, ale o dva roky neskôr ho vyhnal kráľ Žig­mund, kto­rý hrad dal uhor­ské­mu pala­tí­no­vi Miku­lá­šo­vi a Jáno­vi Garo­vi, kto­rý ju mali do roku 1418. V sep­tem­bri 1431 husi­ti Lika­vu vypá­li­li. Po ich odcho­de v roku 1434 bola Lika­va majet­kom Jána Huny­ady­ho. Neskôr Peter Komo­ro­ws­ký. kráľ Matej I., Ján Kor­vín, Zápoľ­skí. V rokoch 1569 – 1580 chor­vát­sky veľ­mož Ján Kru­šič. Od roku 1580 Illés­há­zov­ci. Od polo­vi­ce 17. sto­ro­čia Thököly. V roku 1707 dal Fran­ti­šek Rákoc­zi zrú­cať (likav​ka​.sk). Hrad strá­žil ces­tu z Pova­žia na Ora­vu (wiki​pe​dia​.sk). Inšpi­ro­va­ný tou­to poves­ťou zlo­žil báseň o Likav­skom hra­de a Jáno­ší­ko­vi aj slo­ven­ský náro­do­vec a bás­nik Samo Cha­lup­ka (wordp​ress​.com).

It is the lar­gest cast­le in Lip­tov (lip​tov​.sk). Accor­ding to some, it was built by Tem­plar knights, whi­le others con­si­der Mas­ter Tomáš Csó­ka­köi as its buil­der (kamen​ny​dom​.sk). The first writ­ten men­ti­on is from 1315 when it was owned by the coun­ty chief Donč (wiki​pe​dia​.sk). In 1397, Mora­vian mar­gra­ve Pro­kop was the lord of the cast­le, but two years later, King Sigis­mund expel­led him. The king then gave the cast­le to the Hun­ga­rian pala­ti­nes Nicho­las and John Garai, who held it until 1418. In Sep­tem­ber 1431, the cast­le was set on fire by the Hus­si­tes. After the­ir depar­tu­re in 1434, Lika­va beca­me the pro­per­ty of Ján Huny­ady, and later of Peter Komo­ro­ws­ki, King Matt­hias I, Ján Kor­vín, and the Zápoľ­ski fami­ly. From 1569 to 1580, it belo­n­ged to the Cro­atian mag­na­te Ján Kru­šič. From 1580, it was owned by the Illés­ház fami­ly. From the mid-​17th cen­tu­ry, it was asso­cia­ted with the Thököly fami­ly. In 1707, it was demo­lis­hed by Fran­cis II Rákóc­zi (likav​ka​.sk). The cast­le guar­ded the rou­te from Pova­žie to Ora­va (wiki​pe​dia​.sk). Ins­pi­red by this legend, the Slo­vak nati­ona­list and poet Samo Cha­lup­ka com­po­sed a poem about Lika­va Cast­le and Jáno­šík (wordp​ress​.com).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Ľudia, TOP, Umenie, Vystúpenia

Divadlo – fotografie z dosiek, ktoré znamenajú svet

skala
Hits: 3621

Divad­lo zahŕňa javis­ko­vé for­my: činoh­ru, ope­ru, ope­re­tu, muzi­kál, spe­voh­ru, balet, pan­to­mí­mu, tanec, báb­ko­vé divad­lo, tie­ňo­vé divad­lo a neja­vis­ko­vé: roz­hla­so­vú hru, tele­víz­nu hru, film. Neja­vis­ko­vé for­my sa čas­to nepo­va­žu­jú za divad­lo, ale za dra­ma­tic­ké (scé­nic­ké) ume­nie. Počiat­ky diva­del­né­ho ume­nia sia­ha­jú do antic­ké­ho Gréc­ka. Medzi význam­né osob­nos­ti pat­ril Ais­chy­los, Sofo­kles, Aris­to­fa­nes. Latin­ský ter­mín herec (his­tri­ones) pochá­dza od akté­rov (ister) etrus­kých pred­sta­ve­ní, kto­ré zahr­ňo­va­li pan­to­mí­mu, spev, tanec a neskôr aj impro­vi­zo­va­ný dia­lóg. Her­ci sa po vzo­re Etrus­kov líči­li. Medzi zná­mych dra­ma­ti­kov pat­ria: tvor­ca nemec­kej meš­tian­skej drá­my Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Ser­ge­je­vič Puš­kin, Michail Jurie­vič Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­laj Vasi­lie­vič Gogoľ, Anton Pav­lo­vič Čechov, Ivan Ser­ge­je­vič Tur­ge­nev, Ale­xan­der Niko­la­je­vič Ostrov­skij, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Medzi význam­ných slo­ven­ských dra­ma­ti­kov pat­rí: Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Reži­sé­ri: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Her­ci: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).

The­at­re encom­pas­ses vari­ous sta­ge forms: dra­ma, ope­ra, ope­ret­ta, musi­cal, play with music, bal­let, pan­to­mi­me, dan­ce, pup­pet the­at­re, sha­dow the­at­re, and non-​stage forms such as radio play, tele­vi­si­on play, and film. Non-​stage forms are often not con­si­de­red the­at­re but are seen as dra­ma­tic (sce­nic) arts. The ori­gins of the­at­ri­cal art can be tra­ced back to ancient Gre­e­ce, with sig­ni­fi­cant figu­res inc­lu­ding Aes­chy­lus, Sop­hoc­les, and Aris­top­ha­nes. The Latin term for actor (his­tri­ones) deri­ves from the Etrus­can per­for­mers (ister) who incor­po­ra­ted pan­to­mi­me, sin­ging, dan­cing, and later impro­vi­sed dia­lo­gue into the­ir sho­ws. Actors ador­ned them­sel­ves simi­lar­ly to the Etruscans.

Pro­mi­nent pla­y­wrights inc­lu­de the cre­a­tor of Ger­man bour­ge­ois dra­ma Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Push­kin, Mik­hail Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­lai Gogol, Anton Chek­hov, Ivan Tur­ge­nev, Ale­xan­der Ostrov­sky, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Notab­le Slo­vak pla­y­wrights inc­lu­de Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Direc­tors: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Actors: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Stredoveký vojenský tábor v Starej Ľubovni

skala
Hits: 1943

Stre­do­ve­ký vojen­ský tábor v Sta­rej Ľubov­ni ponú­ka náv­štev­ní­kom ces­tu do minu­los­ti. His­to­ric­ká rekon­štruk­cie umož­ňu­je zažiť život stre­do­ve­kých bojov­ní­kov, pred­sta­vu­je ich zbroj, brne­nie, ale aj kaž­do­den­né akti­vi­ty. Tábor sa nachá­dza neďa­le­ko od Ľubov­nian­ske­ho hra­du. ​“Zažiť” tu mož­no rytie­rov, luko­strel­cov, pešia­kov. Vysta­ve­né sú tu repli­ky stre­do­ve­kých zbra­ní, brne­ní. Kona­jú sa tu aj vojen­ské cvi­če­nia v tábo­re, súčas­ťou kto­rých sú inte­rak­tív­ne diel­ne. Pred­ná­ša­jú his­to­ri­ci, kto­rí pre­zen­tu­jú cen­né poznat­ky stre­do­ve­ké­ho spô­so­bu živo­ta. Tábor slú­ži ako vzde­lá­va­cia a zábav­ná plat­for­ma, kto­rá roz­ví­ja poro­zu­me­nie his­tó­rii a umož­ňu­je pono­riť sa do sve­ta stredoveku.

V Sta­rej Ľubov­ni sa neďa­le­ko od hra­du nachá­dza expo­zí­cia stre­do­ve­ké­ho vojen­ské­ho tábo­ra. Mys­lím si, že jeho vyba­ve­nie a akti­vi­ty zauj­mú pre­dov­šet­kým det­ské­ho náv­štev­ní­ka. V are­ály bolo pomer­ne veľa sta­nov, v kto­rých boli deti. Okrem toho mali náv­štev­ní­ci mož­nosť si zastrie­ľať z luku, povo­ziť sa na koni, nav­ští­viť rázo­vi­tú Kapi­tán­sku krč­mu, popo­ze­rať si dra­vé vtá­ky. Je to obraz vojen­ské­ho živo­ta v 16. sto­ro­čí (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Medie­val Mili­ta­ry Camp in Sta­rá Ľubov­ňa offers visi­tors a jour­ney into the past. His­to­ri­cal ree­nact­ments allow expe­rien­cing the life of medie­val war­ri­ors, sho­wca­sing the­ir armor, wea­pon­ry, and dai­ly acti­vi­ties. Loca­ted near Ľubov­ňa Cast­le, the camp fea­tu­res knights, archers, and infan­try­men, pro­vi­ding repli­cas of medie­val wea­pons and armor for clo­se exa­mi­na­ti­on. Mili­ta­ry exer­ci­ses and inte­rac­ti­ve works­hops, along with lec­tu­res by his­to­rians, pre­sent valu­ab­le insights into medie­val life. Ser­ving as an edu­ca­ti­onal and enter­tai­ning plat­form, the camp fos­ters an unders­tan­ding of his­to­ry and allo­ws immer­si­on into the medie­val world.

In Sta­rá Ľubov­ňa, not far from the cast­le, the­re is an exhi­bi­ti­on of a medie­val mili­ta­ry camp. I belie­ve its faci­li­ties and acti­vi­ties would par­ti­cu­lar­ly cap­ti­va­te young visi­tors. The area has nume­rous tents whe­re chil­dren can enga­ge in vari­ous acti­vi­ties. Visi­tors also have the oppor­tu­ni­ty to try arche­ry, ride hor­ses, visit the quaint Cap­tai­n’s Tavern, and obser­ve birds of prey. It pro­vi­des a glim­pse into mili­ta­ry life in the 16th cen­tu­ry (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, Bratislavské, Časová línia, Oslavné, Reportáže, Slovenské

Festival historického šermu, hudby, tanca a remesiel na Devíne

skala
Hits: 4097

Fes­ti­val his­to­ric­ké­ho šer­mu, hud­by, tan­ca a reme­siel na Deví­ne je pôso­bi­vou uda­los­ťou, kto­rá oži­vu­je his­tó­riu. Zahr­nu­tie tra­dič­ných reme­siel pri­dá­va ďal­ší roz­mer k zážit­ku aj hra­du Devín, umož­ňu­júc náv­štev­ní­kom sle­do­vať a oce­niť zruč­nos­ti a tech­ni­ky reme­sel­ní­kov z minu­lých čias. Fes­ti­val slú­ži ako dyna­mic­ká plat­for­ma pre účast­ní­kov i divá­kov na inte­rak­ciu s rôz­ny­mi aspekt­mi his­tó­rie, posil­ňu­júc hlbo­ké poro­zu­me­nie kul­túr­ne­mu dedič­stvu zacho­va­né­mu pro­stred­níc­tvom tých­to púta­vých foriem pre všet­ky generácie.

Rok 2009

Veľ­mi sa mi páči­li naj­mä diva­del­né ukáž­ky, kto­ré si jed­not­li­vé rytier­ske sku­pi­ny pri­pra­vi­li. Zo začiat­ku bol stre­do­ve­ký jar­mok, dnes by sme pove­da­li ukáž­ka ľudo­vých reme­siel, ale skôr his­to­ric­kých. Vza­du sa nachá­dza­la stredoveko-​praveká dedi­na, čo bolo veľ­mi zau­jí­ma­vé, pre­to­že nie­kto­rí účin­ku­jú­ci na fes­ti­va­le to bra­li naozaj veľ­mi váž­ne – viď foto­gra­fie. Vari­li stre­do­ve­ko, oble­če­ní boli stre­do­ve­ko, snáď nie­kto­rí aj star­šie … Vyš­šie na nádvo­rí bolo pódium, kde vystu­po­va­li rôz­ni zabá­va­či a pre­bie­ha­li tam napr. ukáž­ky streľ­by apod. Na svo­je si moh­li prí­sť dospe­lí aj deti. Kedy? 22. – 23.8.2009. Oce­nil som aj ceno­vo veľ­mi dob­rú ponu­ku Slo­vak Pub‑u. Okrem iné­ho si mys­lím, že ponu­ka bola aku­rát­na a obslu­ha bola taká, ako si pred­sta­vu­jem – sym­pa­tic­ká a ochot­ná a bez rečí. Dokon­ca nema­li prob­lé­my ani z mincami.

The Fes­ti­val of His­to­ri­cal Fen­cing, Music, Dan­ce, and Crafts at Devín is an impres­si­ve event that bre­at­hes life into his­to­ry. The inc­lu­si­on of tra­di­ti­onal crafts adds anot­her dimen­si­on to the expe­rien­ce, enri­ching the atmo­sp­he­re of Devín Cast­le and allo­wing visi­tors to obser­ve and app­re­cia­te the skills and tech­ni­qu­es of crafts­men from bygo­ne eras. The fes­ti­val ser­ves as a dyna­mic plat­form for par­ti­ci­pants and spec­ta­tors to inte­ract with vari­ous aspects of his­to­ry, fos­te­ring a deep unders­tan­ding of cul­tu­ral heri­ta­ge pre­ser­ved through the­se cap­ti­va­ting forms for all generations.

Year 2009

I real­ly liked espe­cial­ly the the­at­ri­cal per­for­man­ces that indi­vi­du­al knight­ly groups pre­pa­red. At the begin­ning, the­re was a medie­val fair, today we would call it a demon­stra­ti­on of folk crafts, but more his­to­ri­cal. In the back, the­re was a medieval-​prehistoric vil­la­ge, which was very inte­res­ting becau­se some par­ti­ci­pants in the fes­ti­val took it very seri­ous­ly – see pho­tos. They cooked medieval-​style, dres­sed in medie­val atti­re, some per­haps even older… Hig­her up in the cour­ty­ard, the­re was a sta­ge whe­re vari­ous enter­tai­ners per­for­med, and the­re were, for exam­ple, arche­ry demon­stra­ti­ons, and so on. Both adults and chil­dren could enjoy them­sel­ves. When? August 22 – 23, 2009. I also app­re­cia­ted the very good and rea­so­nab­ly pri­ced offer from the Slo­vak Pub. Among other things, I think the menu was accu­ra­te, and the ser­vi­ce was just as I ima­gi­ne – friend­ly and wil­ling, wit­hout unne­ces­sa­ry words. They did­n’t even have prob­lems with coins.

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Oslavné, Považské, Reportáže, Slovenské

Beckovské slávnosti

skala
Hits: 2933

V Bec­ko­ve sa kaž­do­roč­ne kona­jú Bec­kov­ské sláv­nos­ti. Súčas­ťou toh­to podu­ja­tia sú napr. jar­mo­ky, pre­hliad­ky his­to­ric­kých reme­siel, rôz­ne atrak­cie, súťa­že, kon­cer­ty, rytier­ske súbo­je. Sú tra­dič­nou kul­túr­nou a spo­lo­čen­skou uda­los­ťou. Kaž­do­roč­ne pri­ťa­hu­jú množ­stvo náv­štev­ní­kov. Ponú­ka­jú zau­jí­ma­vý prog­ram pre všet­ky veko­vé kate­gó­rie. Bež­ne vystu­pu­jú zná­mi umel­ci zo svo­jou hudob­ný­mi vystú­pe­nia­mi, pre­bie­ha­jú ukáž­ky ľudo­vých reme­siel, podá­va­jú sa gas­tro­no­mic­ké špe­cia­li­ty. Kona­jú sa his­to­ric­ké pre­zen­tá­cie, kto­ré oži­vu­jú his­tó­riu regi­ó­nu. Súťa­ží sa v rôz­nych kate­gó­riách, kona­jú sa výsta­vy, atrak­cie pre deti. Sláv­nos­ti majú čas­to tema­tic­ký cha­rak­ter. Bec­kov­ské sláv­nos­ti majú poten­ciál zdru­žo­vať komu­ni­tu, posil­ňo­vať vzťa­hy medzi oby­va­teľ­mi a pop­ri tom ponú­kať prí­le­ži­tosť spoz­nať bohat­stvo, kul­tú­ru regiónu.

In Bec­kov, the Bec­kov Fes­ti­vals are held annu­al­ly. The event inc­lu­des vari­ous acti­vi­ties such as mar­kets, tours of his­to­ri­cal crafts, vari­ous att­rac­ti­ons, com­pe­ti­ti­ons, con­certs, and knight­ly duels. They are a tra­di­ti­onal cul­tu­ral and social event that att­racts a lar­ge num­ber of visi­tors eve­ry year. The fes­ti­vals offer an inte­res­ting prog­ram for all age groups. Reno­wned artists com­mon­ly per­form with musi­cal pre­sen­ta­ti­ons, folk crafts are demon­stra­ted, and gas­tro­no­mic spe­cial­ties are ser­ved. His­to­ri­cal pre­sen­ta­ti­ons take pla­ce, brin­ging the regi­on’s his­to­ry to life. Com­pe­ti­ti­ons are held in dif­fe­rent cate­go­ries, exhi­bi­ti­ons are orga­ni­zed, and the­re are att­rac­ti­ons for chil­dren. The fes­ti­vals often have a the­ma­tic cha­rac­ter. Bec­kov Fes­ti­vals have the poten­tial to uni­te the com­mu­ni­ty, strengt­hen rela­ti­ons­hips among resi­dents, and, at the same time, pro­vi­de an oppor­tu­ni­ty to explo­re the rich­ness and cul­tu­re of the region.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post