2011-2015, 2014, Botanické záhrady, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada v Bratislave

Hits: 1747

Bota­nic­ká záh­ra­da bola zalo­že­ná v roku 1942. Pre výstav­bu bol vybra­tý poze­mok oko­lo vily Laf­ran­co­ni o roz­lo­he 6.6 ha, kto­rý mal vďa­ka Vydri­ci zdroj vody. Skle­ní­ky a zavla­žo­va­cí sys­tém boli posta­ve­né po roku 1945. Záh­ra­da je pra­co­vis­kom Uni­ver­zi­ty Komen­ské­ho, kto­ré­ho posla­ním je aj udr­žo­vať a roz­ši­ro­vať zbier­ky živých rast­lín. V spo­lu­prá­ci s iný­mi orga­ni­zá­cia­mi poria­da výsta­vy. Pokus­ne sa v Bota­nic­kej záh­ra­de akli­ma­ti­zu­jú rôz­ne dru­hy rast­lín. Tep­lo­mil­ná vege­tá­cia pes­to­va­ná v skle­ní­koch vzbu­dzu­je naj­väč­ší záu­jem verej­nos­ti (uni​ba​.sk). Bota­nic­ká záh­ra­da je otvo­re­ná pre verej­nosť od 1. aprí­la do 31. októb­ra, od 9‑tej do 18-​tej. Nachá­dza sa na Bota­nic­kej uli­ci 3 v Bra­ti­sla­ve. (uni​ba​.sk). Nájsť v nej mož­no tie­to expo­zí­cie skle­ní­ko­vé: aus­trál­sky skle­ník, pal­mo­vý skle­ník, kak­tu­so­vý skle­ník, skle­ník úžit­ko­vých rast­lín, Vik­tó­ri­ový skle­ník s vlh­ko­mil­nou a tep­lo­mil­nou tro­pic­kou a subt­ro­pic­kou fló­rou. A von­kaj­šie: rozá­rium, ande­zi­to­vá skal­ka, vápen­co­vá skal­ka, tra­ver­tí­no­vo – penov­co­vá skal­ka, tros­ko­vo – lávo­vá skal­ka, brid­li­co­vá skal­ka, čadi­čo­vá skal­ka, žulo­vá skal­ka, raše­li­nis­ko, let­nič­ko­vé a trval­ko­vé záho­ny, cudzo­kraj­né a domá­ce dre­vi­ny, rodo­den­dro­ny a azal­ky, zimu­vzdor­né a mra­zu­vzdor­né kak­tu­sy, stre­do­mo­rie, japon­ská záh­ra­da (uni​ba​.sk). Roz­lo­ha are­álu bola zmen­še­ná v dôsled­ku výstav­by mos­ta Laf­ran­co­ni80 tých rokoch 20. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia).

Vzhľa­dom na to, že som vyštu­do­va­ný envi­ron­men­ta­lis­ta na fakul­te, kto­rá je na kop­ci opro­ti a celých päť rokov štú­dia som býval neďa­le­ko, do Bota­nic­kej záh­ra­dy som cho­dil čas­to. Dokon­ca na index sme tam mali prí­stup zdar­ma a pár­krát som bol v nej aj mimo obdo­bia prí­stu­pu pre verej­nosť. Občas som sa tam cho­dil učiť. V zadnej čas­ti, pri mos­te Laf­ran­co­ni sa nachá­dza cel­kom roman­tic­ké jazier­ko a kúsok od neho je pries­tor s húpač­ka­mi a podob­ný­mi zaria­de­nia­mi pre deti. Za celý čas môj­ho pozna­nia, a je to od roku 1991 už poriad­ne dlhá doba, môžem zod­po­ved­ne pove­dať, že mar­ke­ting Bota­nic­kej záh­ra­dy sa blí­ži k nule. Nero­zu­miem tomu, pre­to­že ten­to are­ál síce nie je v milos­ti moc­ných, ale urči­te sa dá lep­šie pro­pa­go­vať. Občas sa tu urči­te inves­tu­je, veci sa udr­žia­va­jú. Keď­že sem tiež cho­dím čas­to foto­gra­fo­vať, nara­zil som už aj ja na to upo­zor­ne­nie, aby som neza­rá­bal na foto­gra­fo­va­ní v are­áli Bota­nic­kej záh­ra­dy. Nuž, ono to ani veľ­mi nej­de. Leda­že by som sa zame­ral na svad­by, čo je nesku­toč­ná dri­na. Nie, môže­te byť radi za pro­mo, za to, že si nie­kto cení vašu prá­cu a prá­cu vašich pred­chod­cov a doká­že a chce ju pro­pa­go­vať aspoň tým­to spô­so­bom. Želám Bota­nic­kej záh­ra­de, aby kom­pe­tent­ní radi­kál­ne zme­ni­li prí­stup k tej­to poten­ciál­ne skve­lej inšti­tú­cii aj z hľa­dis­ka ces­tov­né­ho ruchu.


The Bota­ni­cal Gar­den was estab­lis­hed in 1942 on a 6.6‑hectare plot of land around the Laf­ran­co­ni vil­la, cho­sen for its water sour­ce from the Vydri­ca river. The cons­truc­ti­on of gre­en­hou­ses and an irri­ga­ti­on sys­tem took pla­ce after 1945. The gar­den ser­ves as a workp­la­ce for Come­nius Uni­ver­si­ty, tas­ked with main­tai­ning and expan­ding col­lec­ti­ons of living plants. In col­la­bo­ra­ti­on with other orga­ni­za­ti­ons, the gar­den hosts exhi­bi­ti­ons. Vari­ous plant spe­cies are acc­li­ma­ti­zed expe­ri­men­tal­ly in the Bota­ni­cal Gar­den. The pub­lic is par­ti­cu­lar­ly inte­res­ted in the ther­mop­hi­lic vege­ta­ti­on gro­wn in the gre­en­hou­ses (uni​ba​.sk). The gar­den is open to the pub­lic from April 1 to Octo­ber 31, from 9 a.m. to 6 p.m. It is loca­ted at Bota­nic­ká uli­ca 3 in Bra­ti­sla­va (uni​ba​.sk). The gre­en­hou­se exhi­bi­ti­ons inc­lu­de the Aus­tra­lian gre­en­hou­se, palm gre­en­hou­se, cac­tus gre­en­hou­se, uti­li­ty plant gre­en­hou­se, and the Vic­to­ria gre­en­hou­se with humid and ther­mop­hi­lic tro­pi­cal and subt­ro­pi­cal flo­ra. Out­do­or exhi­bits inc­lu­de the rose gar­den, ande­si­te roc­ke­ry, limes­to­ne roc­ke­ry, travertine-​pumice roc­ke­ry, rubble-​lava roc­ke­ry, sla­te roc­ke­ry, basalt roc­ke­ry, gra­ni­te roc­ke­ry, peat bog, annu­al and peren­nial beds, exo­tic and nati­ve tre­es, rho­do­den­drons and aza­le­as, cold-​resistant and frost-​resistant cac­ti, the Medi­ter­ra­ne­an regi­on, and the Japa­ne­se gar­den (uni​ba​.sk). The area of the com­plex was redu­ced due to the cons­truc­ti­on of the Laf­ran­co­ni Brid­ge in the 1980s (Wiki­pe­dia).

As an envi­ron­men­tal scien­ce gra­du­ate from the facul­ty loca­ted on the oppo­si­te hill, whe­re I lived for five years, I fre­qu­en­ted the Bota­ni­cal Gar­den. We even had free access with our stu­dent IDs, and I visi­ted out­si­de pub­lic hours to stu­dy occa­si­onal­ly. The­re is a roman­ti­cal­ly char­ming pond in the back, near the Laf­ran­co­ni Brid­ge, and a spa­ce with swings and other faci­li­ties for chil­dren not far from it. Throug­hout my acqu­ain­tan­ce with it, sin­ce 1991, it’s been quite a long time, I can res­pon­sib­ly say that the mar­ke­ting of the Bota­ni­cal Gar­den is clo­se to zero. I don’t unders­tand it becau­se, alt­hough the area might not be in favor with the power­ful, it can cer­tain­ly be bet­ter pro­mo­ted. Inves­tments are made, and things are main­tai­ned. As I often come here to take pho­tog­raphs, I have also come across a noti­ce pro­hi­bi­ting com­mer­cial pho­tog­rap­hy in the Bota­ni­cal Gar­den. Well, it’s not somet­hing I’m inte­res­ted in. Unless I focu­sed on wed­dings, which is inc­re­dib­ly deman­ding. No, you should be gra­te­ful for pro­mo­ti­on, for some­one who valu­es your work and the work of your pre­de­ces­sors and can and wants to pro­mo­te it in at least this way. I wish the Bota­ni­cal Gar­den that tho­se in char­ge radi­cal­ly chan­ge the­ir app­ro­ach to this poten­tial­ly excel­lent ins­ti­tu­ti­on, espe­cial­ly in terms of tourism.


Odka­zy

Ruže

Rodo­den­dro­ny a azalky

Kosat­ce

Flo­xy a klinčeky

Skal­nič­ky

Kober­cov­ky

Skle­ník

Dre­vi­ny

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Orava, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

Hits: 3246

Hruš­tín má roz­lo­hu 36.5 km2. Jeho miest­nou čas­ťou je Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Žije tu viac ako 3 200 oby­va­te­ľov. Vyzna­ču­je sa špe­ci­fic­kou archi­tek­tú­rou, kto­rá sa roz­ší­ri­la aj do iných miest Ora­vy Hruš­tín­sky typ domu je cha­rak­te­ris­tic­ký dva­krát lome­ný­mi štít­mi. Hruš­tín sa odli­šu­je náre­čím, kde sa na kon­ci slov pri­pá­ja prí­po­na uo (Oskár Maž­gút). Hruš­tín leží v nad­mor­skej výš­ke 697 met­rov nad morom (ora​va​.sk). Naj­star­šou čas­tou obce je Črch­ľa. Jed­not­li­vé cho­tár­ne čas­ti sú pome­no­va­né pod­ľa prvých osad­ní­kov, sú to rale: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va a Žilo­vá. Ďal­šie čas­ti majú tie­to náz­vy: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Les­ná plo­cha: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Lúky a pasien­ky: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín pat­rí do oblas­ti Hor­nej Ora­vy, na kto­rú sa zača­li usá­dzať pas­tie­ri dobyt­ka po roku 1550. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1588. Oby­va­te­lia pes­to­va­li obi­lie, zemia­ky a cho­va­li doby­tok. Zho­to­vo­va­li sa ode­vy s plát­na, vlny, vyrá­ba­li obuv (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). Na začiat­ku 20. sto­ro­čia v Hruš­tí­ne v 297 domoch žilo 1 467 oby­va­te­ľov (hrus​tin​.ocu​.sk). V Hruš­tí­ne sa pes­to­va­lo veľa ľanu na tka­nie plát­na. Ole­já­reň tu posta­vil v roku 1951 Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Na bre­hu poto­ka Hruš­tín­ky boli posta­ve­ná píla, mlyn, dubia­reň a val­cha. V Hruš­tí­ne bola veľ­mi roz­ší­re­ná výro­ba šin­d­ľa, kto­rý bol vyrá­ba­ný ruč­ne z jed­ľo­vé­ho ale­bo smre­ko­vé­ho dre­va (hrus​tin​.ocu​.sk). V Hruš­tí­ne pôso­bí via­ce­ro ľudo­vých rez­bá­rov. Jed­ným z nich je Šte­fan Hru­boš, kto­rý tvo­rí dre­ve­né súp­ra­vy črpá­kov, pohá­re, súd­ky, vázič­ky a minia­túr­ne masel­ni­ce. Výrob­com fujár je Ján Sliv­čák. Jeho fuja­ry sú zdo­be­né vru­bo­re­zom. Ján Šeli­ga vyre­zá­va plas­ti­ky (hrus​tin​.ocu​.sk).


Hruš­tín has an area of 36.5 km². One of its local parts is Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). More than 3,200 inha­bi­tants live here. It is cha­rac­te­ri­zed by a spe­ci­fic archi­tec­tu­re, which has spre­ad to other pla­ces in Ora­va. The Hruš­tín hou­se type is cha­rac­te­ri­zed by twice-​broken gab­les. Hruš­tín is dis­tinct in dia­lect, whe­re the suf­fix uo is added to the end of words (Oskár Maž­gút). Hruš­tín is situ­ated at an alti­tu­de of 697 meters abo­ve sea level (ora​va​.sk). The oldest part of the vil­la­ge is Črch­ľa. The indi­vi­du­al cadas­tral parts are named after the first sett­lers; the­se are rales: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va, and Žilo­vá. Other parts have the­se names: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Forest area: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Mea­dow and pas­tu­re: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín belo­ngs to the Upper Ora­va regi­on, whe­re catt­le her­ders began to sett­le after 1550. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1588. The inha­bi­tants cul­ti­va­ted whe­at, pota­to­es, and rai­sed catt­le. Clot­hes were made from linen and wool, and foot­we­ar was pro­du­ced (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). At the begin­ning of the 20th cen­tu­ry, 1,467 inha­bi­tants lived in 297 hou­ses in Hruš­tín (hrus​tin​.ocu​.sk). Hruš­tín cul­ti­va­ted a lot of flax for linen wea­ving. The oil mill was built here in 1951 by Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). On the bank of the Hruš­tín­ka stre­am, a sawmill, mill, oak bar­rel works­hop, and ful­ling mill were built. Shin­gle pro­duc­ti­on was wides­pre­ad in Hruš­tín, manu­al­ly made from spru­ce or fir wood (hrus​tin​.ocu​.sk). Seve­ral folk car­vers ope­ra­te in Hruš­tín. One of them is Šte­fan Hru­boš, who cre­a­tes wooden sets of lad­les, cups, bar­rels, vases, and minia­tu­re but­ter churns. Ján Sliv­čák is a fuja­ra pro­du­cer, and his fuja­ras are deco­ra­ted with car­vings. Ján Šeli­ga car­ves sculp­tu­res (hrus​tin​.ocu​.sk).


Hruš­tín ma powierzch­nię 36,5 km². Jego częścią jest Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Miesz­ka tu ponad 3 200 miesz­ka­ńców. Wyró­żnia się cha­rak­te­rys­tycz­ną archi­tek­tu­rą, któ­ra rozpr­zes­tr­ze­ni­ła się także w innych miejs­co­wo­ściach na Ora­vie. Typ domu hruš­tín­ski jest cha­rak­te­rys­tycz­ny dwo­ma zała­ma­ny­mi szc­zy­ta­mi. Hruš­tín różni się dia­lek­tem, gdzie na końcu słów doda­je się przy­ros­tek uo (Oskár Maž­gút). Hruš­tín poło­żo­ny jest na wyso­ko­ści 697 met­rów nad pozi­omem mor­za (ora​va​.sk). Naj­stars­zą częścią wsi jest Črch­ľa. Poszc­ze­gól­ne części kata­stral­ne są nazwa­ne od pier­ws­zych osad­ni­ków, są to np. rale: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va i Žilo­vá. Inne części mają nazwy takie jak: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Obszar leśny: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Łąki i past­wis­ka: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín nale­ży do obsza­ru Gór­nej Ora­vy, gdzie pas­ter­ze zaczęli się osied­lać po 1550 roku. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1588. Miesz­ka­ńcy upra­wia­li psze­ni­cę, ziem­nia­ki i hodo­wa­li bydło. Wyko­ny­wa­no tu ubra­nia z płót­na, wełny i wyt­war­za­no obu­wie (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­rycz­ne nazwy wsi to: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). Na poc­ząt­ku XX wie­ku w Hruš­tí­nie w 297 domach miesz­ka­ło 1 467 miesz­ka­ńców (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie upra­wia­no dużo lnu do tka­nia płót­na. Ole­jar­nię posta­wił tu w 1951 roku Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Nad brze­giem poto­ku Hruš­tín­ka zbu­do­wa­no tar­tak, młyn, kuźnię i młyn (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie bar­dzo roz­po­ws­zech­ni­ona była pro­dukc­ja gon­tu, któ­ry był ręcz­nie wyt­war­za­ny z dre­wna jodło­we­go lub świer­ko­we­go (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie dzia­ła kil­ku rze­źbiar­zy ludo­wych. Jed­nym z nich jest Šte­fan Hru­boš, któ­ry twor­zy dre­wnia­ne zes­ta­wy cho­cho­łów, kub­ki, becz­ki, wazo­ny i minia­tu­ro­we masel­ni­ce. Pro­du­cen­tem fuja­ry jest Ján Sliv­čák. Jego fuja­ry są ozdo­bi­one rze­źbie­niem. Ján Šeli­ga rze­źbi plas­ti­ki (hrus​tin​.ocu​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post