2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Krajina, Moravské, Obce, Severná Morava, Zahraničie

Rajnochovice – obec lesa aj valašskej katedrály

skala
Hits: 314

Raj­no­cho­vi­ce sú turis­tic­kým cen­trom Hos­týn­skych vrchov. Obec je pes­trá, pre­važ­ne zales­ne­ná z mno­hý­mi pasien­ka­mi, kto­ré sú dedič­stvom osíd­ľo­va­nia. V lete tu je troj­ná­sob­né množ­stvo oby­va­te­ľov, nachá­dza sa tu viac ako 550 rekre­ač­ných chát a objek­tov (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce vznik­li z nie­koľ­kých osád: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná ves, Kate­ři­ni­ce, Košov a iné, v kto­rých žili dre­vá­ri, uhlia­ri, pas­tie­ri, roľ­ní­ci, stre­chá­ri. V roku 1640 sa naro­dil bača Miku­láš Raj­noch, slú­žil na kelčs­kom pan­stve. 8. máj 1721 je dátum zalo­že­nia Raj­no­cho­víc. His­to­ric­ká názov obce je Zál­ho­tí. V oko­lí Hos­tý­na vzni­ka­li huty a mly­ny, na úze­mí dneš­nej obce bola posta­ve­ná vyso­ká pec a mlyn. V roku 1775 v Raj­no­cho­vi­ciach žilo 1775 oby­va­te­ľov (raj​no​cho​vi​ce​.cz). 

Neďa­le­ko od dneš­né­ho cin­to­rí­na stál v minu­los­ti dre­ve­ný kos­to­lík svä­tej Anny, zrej­me z 12. sto­ro­čia. Ved­ľa dal kar­di­nál Wolf­gang z Sch­rat­ten­ba­chů posta­viť chrám Naro­de­nia Pan­ny Márie a svä­tej Anny v rokoch 1711 – 1716. Je nazý­va­ný ​“valaš­skou kated­rá­lou”, fun­gu­je ako pút­nic­ké mies­to, kaž­do­roč­ne sa tu koná púť (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

V roku 1775 bolo v Raj­no­cho­vi­ciach päť vod­ných píl a dva mly­ny. Kon­com 19. sto­ro­čia 7 mly­nov. V súčas­nos­ti sú tu dve píly (raj​no​cho​vi​ce​.cz). V rokoch 1904 až 1906 bola v Raj­no­cho­vi­ciach vybu­do­va­ná úzko­ko­ľaj­ná les­ná želez­ni­ca za úče­lom zvá­ža­nia dre­va k píle. Voz­ne mali nos­nosť 6000 kg. Súčas­ťou boli dva osob­né voz­ne pre výle­ty pan­stva. Po jej lik­vi­dá­cii v roku 1925 osta­la dodnes maleb­ná les­ná ces­ta ​“štre­ka” (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Naj­väč­ším bohat­stvom obce boli vždy a sú lesy. Dre­vo sa z lesov v minu­los­ti nezvá­ža­lo, ale spla­vo­va­lo. Pre zvý­še­nie toku vody sa vybu­do­va­li malé prieh­ra­dy, tzv. ​“klau­zy”. Klau­za na Roso­šen­ce sa zacho­va­la dodnes. Spla­vo­va­nie trva­lo 10 až 14 dní (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce sú zná­me aj výro­bou rázo­vi­tej ​“raj­no­chov­skej kera­mi­ky” – tou­far. kto­rá sa tvo­ri­la v 19. sto­ro­čí (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Raj­no­cho­vi­ce is a tou­rist cen­ter of the Hos­týn Hills. The vil­la­ge is diver­se, pre­do­mi­nan­tly fores­ted with many mea­do­ws, which are a lega­cy of sett­le­ment. In the sum­mer, the popu­la­ti­on trip­les, and the­re are more than 550 rec­re­a­ti­onal cot­ta­ges and faci­li­ties (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce ori­gi­na­ted from seve­ral sett­le­ments: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná Ves, Kate­ři­ni­ce, Košov, and others, whe­re wood­cut­ters, char­co­al bur­ners, shep­herds, far­mers, and roofers lived. In 1640, the shep­herd Miku­láš Raj­noch was born, who ser­ved in the Kelč esta­te. May 8, 1721, is the date of the foun­ding of Raj­no­cho­vi­ce. The his­to­ri­cal name of the vil­la­ge is Zál­ho­tí. Iron­works and mills were estab­lis­hed near Hos­týn, and a blast fur­na­ce and mill were built in the ter­ri­to­ry of toda­y­’s vil­la­ge. In 1775, the­re were 1,775 inha­bi­tants in Raj­no­cho­vi­ce (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Not far from the cur­rent ceme­te­ry sto­od a wooden church of St. Anne in the past, pro­bab­ly from the 12th cen­tu­ry. Next to it, Car­di­nal Wolf­gang of Sch­rat­ten­bach had the Church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary and St. Anne built bet­we­en 1711 and 1716. It is cal­led the ​“Valas­sian Cat­hed­ral” and ser­ves as a pilg­ri­ma­ge site, hos­ting an annu­al pilg­ri­ma­ge (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

In 1775, the­re were five water sawmills and two mills in Raj­no­cho­vi­ce. By the end of the 19th cen­tu­ry, the­re were seven mills. Cur­ren­tly, the­re are two sawmills (raj​no​cho​vi​ce​.cz). From 1904 to 1906, a narrow-​gauge forest rai­lway was built in Raj­no­cho­vi­ce for tran­s­por­ting tim­ber to the sawmill. The wagons had a capa­ci­ty of 6000 kg. It inc­lu­ded two pas­sen­ger wagons for esta­te excur­si­ons. After its liqu­ida­ti­on in 1925, the pic­tu­re­sque forest road ​“štre­ka” remai­ned to this day (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

The gre­a­test wealth of the vil­la­ge has alwa­ys been and remains the forests. Wood from the forests was not tran­s­por­ted but flo­ated. Small dams, cal­led ​“klau­zy,” were built to inc­re­a­se the water flow. The klau­za at Roso­šen­ka has been pre­ser­ved to this day. Flo­ating las­ted 10 to 14 days (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce are also kno­wn for the pro­duc­ti­on of dis­tinc­ti­ve ​“Raj­no­cho­vi­ce cera­mics” – tou­far, which was cre­a­ted in the 19th cen­tu­ry (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Raj­no­cho­vi­ce jsou turis­tic­kým cen­trem Hos­týn­ských vrchů. Obec je pes­trou, pře­váž­ně zales­něnou s mno­ha pas­tvi­na­mi, kte­ré jsou dědic­tvím osíd­le­ní. V létě zde žije troj­ná­so­bek oby­va­tels­tva, a nachá­zí se zde více než 550 rekre­ač­ních chat a objek­tů. Raj­no­cho­vi­ce vznik­ly z něko­li­ka osad: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná ves, Kate­ři­ni­ce, Košov a dal­ší, kde žili dře­vo­rub­ci, uhlí­ři, pas­tev­ci, rol­ní­ci, šin­de­lá­ři. V roce 1640 se naro­dil bača Miku­láš Raj­noch, slou­žil na kelčs­kém pan­ství. 8. květ­na 1721 je datem zalo­že­ní Raj­no­cho­vic. His­to­ric­ký název obce je Zál­ho­tí. V oko­lí Hos­tý­na vzni­ka­ly hutě a mlý­ny, na úze­mí dneš­ní obce byla posta­ve­na vyso­ká pec a mlýn. V roce 1775 v Raj­no­cho­vi­cích žilo 1775 oby­va­tel. Neda­le­ko od dneš­ní­ho hřbi­to­va stál v minu­los­ti dře­věný kos­te­lík sva­té Anny, zřej­mě z 12. sto­le­tí. Ved­le dal kar­di­nál Wolf­gang z Sch­rat­ten­ba­chů posta­vit chrám Naro­ze­ní Pan­ny Marie a sva­té Anny v letech 1711 – 1716. Je nazý­ván ​“valaš­skou kated­rá­lou”, fun­gu­je jako pout­ní mís­to, kaž­do­roč­ně se zde koná pouť. V roce 1775 bylo v Raj­no­cho­vi­cích pět vod­ních pil a dva mlý­ny. Kon­cem 19. sto­le­tí 7 mlý­nů. V sou­čas­nos­ti jsou zde dvě pily. V letech 1904 až 1906 byla v Raj­no­cho­vi­cích vybu­do­vá­na úzko­roz­chod­ná les­ní želez­ni­ce za úče­lem zvá­že­ní dře­va k pílám. Vozí­ky měly nos­nost 6000 kg. Sou­čás­tí byly dva osob­ní vozy pro výle­ty pan­stva. Po její lik­vi­da­ci v roce 1925 zůs­ta­la dodnes maleb­ná les­ní ces­ta ​“štre­ka”. Nej­vět­ším bohat­stvím obce byly vždy a jsou lesy. Dře­vo se z lesů v minu­los­ti nezvá­že­lo, ale spla­vo­va­lo. Pro zvý­še­ní toku vody se posta­vi­ly malé přeh­ra­dy, tzv. ​“klau­zy”. Klau­za na Roso­šen­ce se zacho­va­la dodnes. Spla­vo­vá­ní trva­lo 10 až 14 dní. Raj­no­cho­vi­ce jsou zná­mé i výro­bou rázo­vi­té ​“raj­no­chov­ské kera­mi­ky” – tou­far, kte­rá se tvo­ři­la v 19. století.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Bajerovce

skala
Hits: 1852

Baje­rov­ce ležia na seve­ro­vý­cho­de Levočs­kých vrchov, v nad­mor­skej výš­ke 665 met­rov nad morom (baje​rov​ce​.sk). Ich roz­lo­ha je 16.11 km2 (wiki​pe​dia​.org). V býva­lom vojen­skom obvo­de Javo­ri­na. V obci žije 296 oby­va­te­ľov. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že sa tu nachá­dza chr­bát roz­vo­dia. Z jed­nej stra­ny chrb­ta sme­ru­je potok a vlie­va sa do Sever­né­ho mora, z dru­hej stra­ny do Čier­ne­ho mora (baje​rov​ce​.sk). Naj­star­šia písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1274. Vte­dy vlast­nil obcec Bajor­va­gaš – veľ­ký pán Tarc­za­y­ov­ský. Je mož­né, že obec zalo­ži­li Nemci, kto­rí vyru­bo­va­li lesy. Neskôr sa oby­va­te­lia veno­va­li roľ­níc­tvu, cho­vu dobyt­ka a oviec. V roku 1787 v 68-​ich domoch žilo 463 oby­va­te­ľov. His­to­ric­ké náz­vy obce: Bay­er­va­ga­sa, Baje­ro­wc­ze, Bajor­vá­gás, Bay­or­wa­ga­sa, Bey­er­haw, Bay­rocz, Bai­orocz, Bay­or. 12.9.1954 obec vyho­re­la, zni­či­lo sa 80 dre­ve­níc a 90 hos­po­dár­skych usad­los­tí (baje​rov​ce​.sk). V obci sa koná­va folk­lór­ny fes­ti­val Rusí­nov. Obec má prí­rod­ný amfi­te­áter (baje​rov​ce​.sk).

Baje­rov­ce is situ­ated in the nort­he­ast of the Levočs­ké Vrchy (Levo­ča Hills), at an alti­tu­de of 665 meters abo­ve sea level (baje​rov​ce​.sk). Its area covers 16.11 km² (wiki​pe​dia​.org). It was part of the for­mer mili­ta­ry dis­trict Javo­ri­na. The vil­la­ge is home to 296 inha­bi­tants. An inte­res­ting fea­tu­re is the rid­ge waters­hed, whe­re a stre­am flo­ws from one side, ulti­ma­te­ly rea­ching the North Sea, and from the other side, it flo­ws towards the Black Sea (baje​rov​ce​.sk). The oldest writ­ten record of the vil­la­ge dates back to 1274 when it was owned by Bajor­va­gaš – the nob­le Tarc­zay fami­ly. It is possib­le that Ger­mans, who were cle­a­ring forests, foun­ded the vil­la­ge. Later, the inha­bi­tants enga­ged in agri­cul­tu­re, catt­le far­ming, and she­ep bre­e­ding. In 1787, 463 resi­dents lived in 68 hou­ses. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Bay­er­va­ga­sa, Baje­ro­wc­ze, Bajor­vá­gás, Bay­or­wa­ga­sa, Bey­er­haw, Bay­rocz, Bai­orocz, Bay­or. On Sep­tem­ber 12, 1954, the vil­la­ge suf­fe­red a fire, des­tro­y­ing 80 wooden hou­ses and 90 farm­ste­ads (baje​rov​ce​.sk). The vil­la­ge hosts a folk fes­ti­val dedi­ca­ted to Rusyn cul­tu­re and boasts a natu­ral amp­hit­he­a­ter (baje​rov​ce​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Sedliacka Dubová

skala
Hits: 2143

Sed­liac­ka Dubo­vá leží na seve­re Žilin­ské­ho kra­ja, neďa­le­ko od Orav­ské­ho hra­du (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk) v nad­mor­skej výš­ke 530 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Dnes v obci žije asi 500 oby­va­te­ľov (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk) na roz­lo­he 11.65 km2.(Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1397 (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk). V obci sa nachá­dza veľ­mi pek­ný gotic­ký kos­tol, kto­ré­ho vznik sa pred­po­kla­dá v rokoch 1334 – 1397, najprv pod náz­vom Dubo­wa Colo­no­rum (Infor­mač­ná tabu­ľa) a Paraszt Dubo­va (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk). Obec sa však postup­ne pre­síd­ľo­va­la z loka­li­ty Žiar (Hrá­dok – dubo​va​co​lo​no​rum​.sk) niž­šie do doli­ny rie­ky Ora­va, kos­tol postup­ne strá­cal svoj význam. Funkč­ne zani­kol v roku 1880 vybu­do­va­ním nové­ho kos­to­la v obci. Zo sta­ré­ho kos­to­la bola dokon­ca str­hnu­tá stre­cha, začal samoz­rej­me pust­núť (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk). Dnes nad obcou sa nachá­dza zrú­ca­ni­na toh­to kos­to­lí­ka Svä­té­ho Koz­mu a Damiá­na, kto­rí sú pat­rón­mi leká­rov a far­ma­ce­utov. V are­áli kos­to­la sa spo­mí­na aj ško­la a fara, kto­ré sa však zatiaľ nepo­da­ri­lo loka­li­zo­vať (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na kop­ci Hra­diš­te sa nachá­dza zrú­ca­ni­na kos­to­la z roku 1754 (ora​va​lip​tov​.sk), Kos­to­lík svä­té­ho Koz­mu a Damiá­na (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk). Svä­tý Koz­ma a Damián boli bra­tia leká­ri, hlá­sa­te­lia Božie­ho slo­va a muče­ní­ci, kto­rí sa naro­di­li v Sýrii. Pohan­skí kňa­zi v roku 303 bra­tov obža­lo­va­li a sťa­li. Neskôr cisár Jus­ti­nán na ich počesť posta­viť bazi­li­ku, sta­li sa pat­rón­mi leká­rov, medi­kov a far­ma­ce­utov. V súčast­nos­ti na kos­to­lí­ku pre­bie­ha­jú záchran­né prá­ce mla­dých dob­ro­voľ­ní­kov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Zacho­va­lo sa na tých­to mies­tach pra­ve­ké síd­lis­ko haltš­tat­skej kul­tú­ry z 2. až 3. sto­ro­čia pred n.l. (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk). 

V 18. sto­ro­čí tu žilo v 62 domoch 332 oby­va­te­ľov. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li roľ­níc­tvom, rybo­lo­vom a poľov­níc­tvom. V rokoch 1808 a 1813 povod­ne tak­mer celú obec zni­či­li. V roku 1831 obec pos­tih­la cho­le­ra (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk). V rokoch 1880 – 1886 bol v obci vybu­do­va­ný nový kos­tol, baro­ko­vý oltár v kos­to­lí­ku demon­to­va­li, strh­li stre­chu a prí­ro­da doko­na­la die­lo ska­zy (Infor­mač­ná tabu­ľa). Začiat­kom 20. sto­ro­čia sa mno­ho oby­va­te­ľov vysťa­ho­va­lo do Kana­dy (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk).

Sed­liac­ka Dubo­vá is loca­ted in the nort­hern part of the Žili­na Regi­on, near Ora­va Cast­le (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk), at an ele­va­ti­on of 530 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge is cur­ren­tly inha­bi­ted by app­ro­xi­ma­te­ly 500 resi­dents (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk) wit­hin an area of 11.65 km² (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1397 (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk). In the vil­la­ge, the­re is a beau­ti­ful Got­hic church, assu­med to have been built bet­we­en 1334 and 1397, ini­tial­ly under the name Dubo­wa Colo­no­rum (Infor­ma­ti­on board) and Paraszt Dubo­va (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk). Howe­ver, the vil­la­ge gra­du­al­ly relo­ca­ted from the Žiar loca­li­ty (Hrá­dok – dubo​va​co​lo​no​rum​.sk) down to the Ora­va River val­ley, and the church gra­du­al­ly lost its sig­ni­fi­can­ce. It func­ti­onal­ly cea­sed in 1880 with the cons­truc­ti­on of a new church in the vil­la­ge. The old chur­ch’s roof was even dis­man­tled, and it natu­ral­ly began to decay (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk). Today, the ruins of this church dedi­ca­ted to Saints Cos­mas and Damian, pat­rons of doc­tors and phar­ma­cists, stand abo­ve the vil­la­ge. The chur­ch’s pre­mi­ses also men­ti­on a scho­ol and rec­to­ry, but the­ir exact loca­ti­on has not yet been iden­ti­fied (Infor­ma­ti­on board). On the Hra­diš­te hill, the­re are ruins of a church from 1754 (ora​va​lip​tov​.sk), the Church of Saints Cos­mas and Damian (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk). Saints Cos­mas and Damian were phy­si­cian brot­hers, pre­a­chers of the divi­ne word, and mar­tyrs born in Syria. In 303, pagan priests accu­sed and behe­a­ded the brot­hers. Later, Empe­ror Jus­ti­nian built a basi­li­ca in the­ir honor, and they beca­me pat­rons of doc­tors, medics, and phar­ma­cists. Cur­ren­tly, res­to­ra­ti­on work is under­way on the small church, led by young volun­te­ers (Infor­ma­ti­on board). Pre­his­to­ric sett­le­ments of the Halls­tatt cul­tu­re from the 2nd to the 3rd cen­tu­ry BCE have been pre­ser­ved in the­se pla­ces (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk).

Sed­liac­ka Dubo­vá leży na półno­cy kra­ju żyli­ńs­kie­go, nie­da­le­ko zamku Ora­ws­kie­go (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk), na wyso­ko­ści 530 met­rów nad pozi­omem mor­za (Wiki­pe­dia). Obec zamiesz­ku­je obe­cnie oko­ło 500 miesz­ka­ńców (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk) na powierzch­ni 11,65 km² (Wiki­pe­dia). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1397 (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk). We wsi znaj­du­je się pięk­ny gotyc­ki kości­ół, któ­re­go budo­wę przy­puszc­za się w latach 1334 – 1397, pier­wot­nie pod nazwą Dubo­wa Colo­no­rum (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na) i Paraszt Dubo­va (sed​liac​ka​du​bo​va​.sk). Jed­na­kże wieś stop­ni­owo prze­no­si­ła się z loka­li­zac­ji Žiar (Hrá­dok – dubo​va​co​lo​no​rum​.sk) w dół doli­ny rze­ki Ora­wy, a kości­ół stop­ni­owo tra­cił swo­je znac­ze­nie. Fun­kc­jo­nal­nie zako­ńc­zył swo­je ist­nie­nie w 1880 roku, wraz z wybu­do­wa­niem nowe­go kości­oła we wsi. Z dachu sta­re­go kości­oła zdjęto nawet dach, a on natu­ral­nie zaczął podu­pa­dać (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk). Obe­cnie, ponad wsią, znaj­du­ją się ruiny tego kości­ó­łka poświ­ęco­ne­go św. Kos­ma­so­wi i Damia­no­wi, pat­ro­nom lekar­zy i far­ma­ce­utów. W miejs­cu kości­oła wymie­nia się także szko­łę i ple­ba­nię, jed­nak ich dokład­ne poło­że­nie nie zosta­ło jeszc­ze ziden­ty­fi­ko­wa­ne (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Na wzgór­zu Hra­diš­te znaj­du­ją się ruiny kości­oła z roku 1754 (ora​va​lip​tov​.sk), Kości­ół Świ­ętych Kos­ma­sa i Damia­na (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk). Świ­ęci Kos­mas i Damian byli bra­ćmi lekar­za­mi, gło­si­cie­la­mi Sło­wa Boże­go i męc­zen­ni­ka­mi uro­dzo­ny­mi w Syrii. W 303 roku kapła­ni poga­ńs­cy oska­rży­li i ści­ęli bra­ci. Później cesarz Jus­ty­nian wybu­do­wał im ku czci bazy­li­kę, sta­jąc się pat­ro­na­mi lekar­zy, medy­ków i far­ma­ce­utów. Obe­cnie trwa­ją pra­ce res­tau­ra­cyj­ne przy małym koście­le, pro­wa­dzo­ne przez mło­dych ochot­ni­ków (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Osied­la pre­his­to­rycz­ne kul­tu­ry halsz­tac­kiej z II-​III w. p.n.e. zacho­wa­ły się w tych miejs­cach (dubo​va​co​lo​no​rum​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Polomka – čarovný svet horehronský

skala
Hits: 2572

Polo­mka je naj­väč­šia obec na Horeh­ro­ní, má tak­mer 3 000 oby­va­te­ľov. Stred obce leží v nad­mor­skej výš­ke 628 met­rov nad morom (polo​mka​.sk). Roz­lo­ha obce je 94.02 km2. Leží na pra­vom bre­hu Hro­na, 20 km východ­ne od Brez­na. Na juž­nom úpä­tí Níz­kych Tatier a ich sty­ku s Vepor­ský­mi vrch­mi (Wiki­pe­dia). Polo­mka je cha­rak­te­ris­tic­ká náre­čím, zacho­va­la sa tu tra­dič­ná kuchy­ňa, ​“hria­tô s mädom”, ​“krom­pak v kapus­te”, ​“šti­ka­ná cha­mu­la”, ťaha­ná ​“polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). Folk­lór, miest­ne tra­dí­cie mapu­je folk­lór­ny súbor Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), kto­rý vzni­kol v roku 1954 . Pýchou polo­mské­ho kro­ja je plnou ruč­nou výšiv­kou boha­to zdo­be­ná pokrýv­ka hla­vy – kap­ka (polo​mka​.sk). V Polo­mke ani v blíz­kom oko­lí nie je dosta­tok pra­cov­ných prí­le­ži­tos­tí. Pri obci sa nachá­dza lyžiar­ske stre­dis­ko Buč­ník (polo​mka​.sk).

Pod­ne­bie v Polo­mke je vlh­ké, vege­tač­né obdo­bie je krát­ke. Pes­to­va­li sa tu naj­mä krmo­vi­ny, ovos, jarec, žito, stru­ko­vi­ny, od 19. sto­ro­čia zemia­ky. Ako význam­ná tex­til­ná plo­di­na sa pes­to­val ľan a kono­pe. V 19. sto­ro­čí nastal roz­mach reme­siel, povoz­níc­tva. Vybu­do­va­ná bola píla na vod­ný pohon. Fun­go­val vod­ný mlyn a pivo­var. Začiat­kom 20. sto­ro­čia nepriaz­ni­vé pome­ry spô­so­bi­li vysťa­ho­va­lec­tvo do Aus­trá­lie, Fran­cúz­ska a Ame­ri­ky. 12. novem­bra 1932 je dňom Polo­mskej vzbu­ry – vzbu­ry pro­ti kru­tým exe­kú­to­rom, kto­rí pri­pra­vi­li mno­hé rodi­ny o stre­chu nad hla­vou. Polo­mka pat­ri­la počas SNP medzi povs­ta­lec­ké obce. V cha­te Pod Homôl­kou boli par­ti­zá­ni napad­nu­tí jed­not­kou Ede­lwe­is, zaja­tí a odtran­s­por­to­va­ní do kon­cen­trač­né­ho tábo­ra Maut­hau­sen, kde boli pop­ra­ve­ní. Polo­mka bola oslo­bo­de­ná rumun­ský­mi a soviet­sky­mi vojak­mi 30. janu­ára 1945. Po voj­ne sa posta­vi­lo mno­ho rodin­ných domov, bytov aj verej­ných inšti­tú­cií. V roku 1976 bol vybu­do­va­ný Dre­vo­kom­bi­nát (polo​mka​.sk).

Kon­com 13. sto­ro­čia na Horeh­ro­ní vzni­ka­li prvé baníc­ke osa­dy. Z rôz­nych his­to­ric­kých pra­me­ňov je mož­né sa dom­nie­vať, že Polo­mka vznik­la už začiat­kom 14. sto­ro­čia, písom­né dokla­dy však nebo­li náj­de­né. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1525. Pôvod­ní oby­va­te­lia boli Rusí­ni, noví osad­ní­ci pri­chá­dza­li naj­mä zo Spi­ša (najk​raj​sik​raj​.sk). V roku 1551 tu žilo 9 rodín, v roku 1605 37 (polo​mka​.sk), v roku 1828 v 230 domoch 2 293 oby­va­te­ľov (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu a pas­tier­stvu. Deji­ny Polo­mky sú úzko spä­té s hra­dom Muráň a s murán­skym pan­stvom (polo​mka​.sk).

Polo­mka is the lar­gest vil­la­ge in Horeh­ro­nie, with near­ly 3,000 inha­bi­tants. The vil­la­ge cen­ter is situ­ated at an ele­va­ti­on of 628 meters abo­ve sea level (polo​mka​.sk). The vil­la­ge covers an area of 94.02 km² and is loca­ted on the right bank of the Hron River, 20 km east of Brez­no, at the sout­hern foot­hills of the Low Tatras, whe­re they meet the Vepor­ské vrchy (Wiki­pe­dia). Polo­mka is cha­rac­te­ri­zed by its dia­lect, pre­ser­ving tra­di­ti­onal cuisi­ne, inc­lu­ding dis­hes like ​“hria­tô s mädom” (a warm drink with honey), ​“krom­pak v kapus­te” (cab­ba­ge stuf­fed with meat and rice), ​“šti­ka­ná cha­mu­la” (a type of dum­pling), and the pul­led ​“polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). The folk ensem­ble Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), for­med in 1954, sho­wca­ses folk­lo­re and local tra­di­ti­ons. The pri­de of the Polo­mka tra­di­ti­onal cos­tu­me is the head cove­ring cal­led ​“kap­ka,” ador­ned with full hand­ma­de embro­ide­ry (polo​mka​.sk). Due to a lack of emplo­y­ment oppor­tu­ni­ties in Polo­mka and its vici­ni­ty, the­re is a ski resort cal­led Buč­ník near the vil­la­ge (polo​mka​.sk).

Polo­mka has a humid cli­ma­te with a short gro­wing sea­son. The pri­ma­ry crops his­to­ri­cal­ly inc­lu­ded fod­der, oats, bar­ley, rye, and legu­mes, with pota­to­es intro­du­ced in the 19th cen­tu­ry. Linen and hemp were gro­wn as sig­ni­fi­cant tex­ti­le crops. In the 19th cen­tu­ry, crafts and car­ria­ge making thri­ved, and a water-​powered sawmill, mill, and bre­we­ry were estab­lis­hed. Adver­se con­di­ti­ons at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry led to emig­ra­ti­on to Aus­tra­lia, Fran­ce, and Ame­ri­ca. Novem­ber 12, 1932, is remem­be­red as the day of the Polo­mka Upri­sing, a rebel­li­on against harsh exe­cu­tors who left many fami­lies home­less. Polo­mka acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ted in the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (SNP) during World War II. In the cot­ta­ge Pod Homôl­kou, par­ti­sans were attac­ked by the Ede­lwe­iss unit, cap­tu­red, and tran­s­por­ted to the Maut­hau­sen con­cen­tra­ti­on camp, whe­re they were exe­cu­ted. Polo­mka was libe­ra­ted by Roma­nian and Soviet tro­ops on Janu­ary 30, 1945. After the war, many fami­ly homes, apart­ments, and pub­lic ins­ti­tu­ti­ons were built. In 1976, the Wood Com­bi­ne (Dre­vo­kom­bi­nát) was estab­lis­hed (polo​mka​.sk).

In the late 13th cen­tu­ry, the first mining sett­le­ments emer­ged in Horeh­ro­nie. Alt­hough it is belie­ved that Polo­mka was foun­ded in the ear­ly 14th cen­tu­ry based on vari­ous his­to­ri­cal sour­ces, no writ­ten evi­den­ce has been found. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1525. The ori­gi­nal inha­bi­tants were Rut­he­nians, and new sett­lers came main­ly from Spiš (najk​raj​sik​raj​.sk). In 1551, the­re were 9 fami­lies living here, and by 1605, the num­ber had gro­wn to 37 (polo​mka​.sk). In 1828, the­re were 2,293 resi­dents in 230 hou­ses (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, and Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re and pas­to­ra­lism. The his­to­ry of Polo­mka is clo­se­ly tied to Muráň Cast­le and the Muráň domain (polo​mka​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina

Dechtice

skala
Hits: 2515

Dech­ti­ce ležia na úpä­tí Malých Kar­pát (dech​ti​ce​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 186 met­rov nad morom. Na plo­che 19.46 km2 žije 1853 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1258. Pat­ri­li pan­stvu Dob­rá voda. Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu, vinoh­rad­níc­tvu, dre­vo­ru­bač­stvu a hrn­čiar­stvu. Od 16. sto­ro­čia bol v obci habán­sky dvor. Do 1. sve­to­vej voj­ny sa tu vyrá­ba­li džbán­ky (dech​ti​ce​.sk). Úze­mím kata­stra pre­te­ká rie­ka Bla­va. V kata­stri obce sa nachá­dza výlet­né mies­to, zrú­ca­ni­na Kata­rín­ka (dech​ti​ce​.sk). V obci sa nachá­dza Kos­tol Všet­kých svä­tých, román­ska rotun­da z roku 1172 (dech​ti​ce​.sk), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­tej Kata­rí­ny Ale­xan­drij­skej z roku 1652 a kapl­n­ka z roku 1743 zasvä­te­ná Pan­ne Márii Kar­mel­skej. Kaž­do­roč­ne sa v Dech­ti­ciach kona­jú púte (Wiki­pe­dia).

V Dech­ti­ciach sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Micha­la Archan­je­la a kos­tol svä­té­ho Ladi­sla­va. Neďa­le­ko sa nachá­dza Čer­ve­ný Kameň, mes­to Trna­va, Kata­rín­ka.

Dech­ti­ce is situ­ated at the foot­hills of the Small Car­pat­hians (dech​ti​ce​.sk), at an ele­va­ti­on of 186 meters abo­ve sea level. It covers an area of 19.46 km², and as of the latest avai­lab­le infor­ma­ti­on, it is home to 1,853 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1258 when it belo­n­ged to the Dob­rá voda esta­te. The resi­dents were enga­ged in agri­cul­tu­re, viti­cul­tu­re, log­ging, and potte­ry. From the 16th cen­tu­ry, the­re was a Hut­te­ri­te colo­ny in the vil­la­ge, which con­ti­nu­ed until World War I. Befo­re the war, Dech­ti­ce was kno­wn for its potte­ry pro­duc­ti­on, par­ti­cu­lar­ly the craf­ting of jugs (dech​ti​ce​.sk). The Bla­va River flo­ws through the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry. Wit­hin the muni­ci­pal cadas­tre, the­re is a popu­lar excur­si­on des­ti­na­ti­on — the ruins of Kata­rín­ka (dech​ti​ce​.sk). The vil­la­ge is home to the Church of All Saints, a Roma­ne­sque rotun­da dating back to 1172 (dech​ti​ce​.sk), a Roman Cat­ho­lic church dedi­ca­ted to St. Cat­he­ri­ne of Ale­xan­dria from 1652, and a cha­pel built in 1743 dedi­ca­ted to Our Lady of Mount Car­mel. Annu­al pilg­ri­ma­ges take pla­ce in Dech­ti­ce (Wiki­pe­dia).

In Dech­ti­ce, you­’ll find the Church of St. Micha­el the Archan­gel and the Church of St. Ladis­laus. Near­by, the­re are Čer­ve­ný Kameň Cast­le, the city of Trna­va, and Katarínka.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post