2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby, Technika

Vodný mlyn v Kolárove s dreveným mostom

Hits: 1667

Vod­ný mlyn v Kolá­ro­ve je zre­kon­štru­ova­ný plá­va­jú­ci mlyn – lod­ný mlyn, kto­rý kot­ví na bre­hu mŕt­ve­ho rame­na Malé­ho Duna­ja (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Tie­to mly­ny majú byzant­ský pôvod s využi­tím naj­mä na Bal­ká­ne (tra​vel​gu​ide​.sk). Plá­va­jú­ce mly­ny sa vždy ukot­vi­li v mies­tach s naj­sil­nej­ším prú­dom, kto­rý využí­va­li na pohon mlyn­ských kolies, vďa­ka čomu nebo­li závis­lé od zmien výš­ky hla­di­ny rie­ky (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). Mlyn je repli­kou mly­nu z Rad­va­ne nad Duna­jom (Jiří Výbor­ný). Pôvod­ný mlyn bol posta­ve­ný v roku 1920. Pod­kla­dom pre teraj­ší mlyn boli dobo­vé foto­gra­fie, a naj­mä ver­ný model býva­lé­ho zamest­nan­ca mly­na, Suha­ja Lajo­sa (tra​vel​gu​ide​.sk). Pria­mo v mly­ne bolo zria­de­né Múze­um vod­né­ho mly­nár­stva (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). V ňom mož­no vidieť okrem iné­ho, uni­kát­ny stroj na výro­bu rybár­skych sie­tí, jeden z prvých na sve­te (slo​va​kian​gu​ide​.com). Lod­ný mlyn je zara­de­ný i medzi národ­né kul­túr­ne pamiat­ky. Pôvod­ný mlyn bol v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia pre­su­nu­tý do Múzea slo­ven­skej dedi­ny v Mar­ti­ne (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Dneš­ný mlyn je mier­ne upra­ve­ný, ale je plne funkč­ný. Are­ál leží na polo­stro­ve, kto­ré­ho hra­ni­ce tvo­ria toky Malé­ho Duna­ja a Váhu z jed­nej stra­ny a mŕt­ve­ho rame­na Malé­ho Duna­ja zo stra­ny dru­hej (muze​um​.sk).

Od polo­vi­ce 90-​tych rokov v sused­stve mly­nu vyras­tá are­ál aj pre cyk­lo­tu­ris­tov. Okrem obyt­nej budo­vy s krč­mou tu vznik­lo aj malé múze­um sta­rej poľ­no­hos­po­dár­skej tech­ni­ky a rodin­ná eko­far­ma s domá­ci­mi zvie­ra­ta­mi (Jiří Výbor­ný) – Far­ma Vod­ný mlyn – 133046. K are­álu pat­rí aj pries­tor na sta­no­va­nie a uby­to­va­nie v bun­ga­lo­voch – Kem­ping Mlyn. Zastre­še­né javis­ko posky­tu­je pries­tor pre kul­túr­ne podu­ja­tia. Nachá­dza­jú sa tu aj dve det­ské ihris­ká (nove​zam​ky​.sk).

K are­álu vedie dre­ve­ný most pre peších s celo­dre­ve­nou zastre­še­nou kon­štruk­ci­ou. Svo­jou dĺž­kou 86 met­rov sa radí medzi naj­dl­h­šie v Euró­pe (muze​um​.sk). Bol posta­ve­ný v roku 1992 pod­ľa výpo­ve­dí pamät­ní­kov pôvod­né­ho mos­tu, kto­rý zni­či­li ľado­vé kry­hy v polo­vi­ci 20. sto­ro­čia. Pilie­re pôvod­né­ho mos­ta sú v let­nom obdo­bí pri níz­kej hla­di­ne vidi­teľ­né. Nový most bol dva­krát pre­sta­va­ný v rokoch 19972000 (nove​zam​ky​.sk). Most je zo špe­ciál­ne napus­te­né­ho agá­to­vé­ho dre­va a mal by vydr­žať pri­bliž­ne 150 rokov (Milan Šal­ko).


The water mill in Kolá­ro­vo is a recons­truc­ted flo­ating mill – a boat mill ancho­red on the bank of the dead arm of the Litt­le Danu­be (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). The­se mills have Byzan­ti­ne ori­gins, main­ly uti­li­zed in the Bal­kans (tra​vel​gu​ide​.sk). Flo­ating mills were alwa­ys ancho­red in pla­ces with the stron­gest cur­rents, which they used to dri­ve the mill whe­els, making them inde­pen­dent of chan­ges in the rive­r’s water level (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). The mill is a repli­ca of a mill from Rad­van nad Duna­jom (Jiří Výbor­ný). The ori­gi­nal mill was built in 1920, and the cur­rent mill is based on peri­od pho­tog­raphs, espe­cial­ly a faith­ful model cre­a­ted by a for­mer mill emplo­y­ee, Lajos Suhaj (tra​vel​gu​ide​.sk). The mill itself hou­ses the Muse­um of Water Mil­ling (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Among other exhi­bits, visi­tors can see a uni­que machi­ne for making fis­hing nets, one of the first in the world (slo​va​kian​gu​ide​.com). The boat mill is also lis­ted among the nati­onal cul­tu­ral monu­ments. The ori­gi­nal mill was relo­ca­ted to the Muse­um of Slo­vak Vil­la­ge in Mar­tin in the 1960s (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). The cur­rent mill has under­go­ne slight modi­fi­ca­ti­ons but remains ful­ly func­ti­onal. The area is loca­ted on a penin­su­la, bor­de­red by the waters of the Litt­le Danu­be and Váh rivers on one side and the dead arm of the Litt­le Danu­be on the other (muze​um​.sk).

Sin­ce the mid-​90s, a com­plex for cyc­lists has been deve­lo­ping in the vici­ni­ty of the mill. Besi­des a resi­den­tial buil­ding with a pub, the­re is also a small muse­um of old agri­cul­tu­ral machi­ne­ry and a fami­ly eco-​farm with domes­tic ani­mals (Jiří Výbor­ný) – Vod­ný mlyn Farm – 133046. The com­plex inc­lu­des a cam­ping area with bun­ga­lo­ws – Kem­ping Mlyn. A cove­red sta­ge pro­vi­des spa­ce for cul­tu­ral events, and the­re are two pla­yg­rounds for chil­dren (nove​zam​ky​.sk).

A wooden footb­rid­ge with a ful­ly wooden roof struc­tu­re leads to the area. With a length of 86 meters, it is con­si­de­red one of the lon­gest in Euro­pe (muze​um​.sk). It was built in 1992 accor­ding to the tes­ti­mo­nies of wit­nes­ses to the ori­gi­nal brid­ge, which was des­tro­y­ed by ice flo­es in the mid-​20th cen­tu­ry. The pil­lars of the ori­gi­nal brid­ge are visib­le in the sum­mer when the water level is low. The new brid­ge was rebu­ilt twi­ce in 1997 and 2000 (nove​zam​ky​.sk). The brid­ge is made of spe­cial­ly impreg­na­ted aga­te wood and is expec­ted to last app­ro­xi­ma­te­ly 150 years (Milan Šalko).


A Kolá­ro­voi vízi­ma­lom egy felú­jí­tott úszó malom – hajó malom, ame­ly a Kis-​Duna hol­tá­gá­nak part­ján hor­go­ny­zik (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Ezek­nek a malom­nak a byzan­tin ere­de­te van, főként a Bal­ká­non hasz­nál­ták (tra​vel​gu​ide​.sk). Az úszó malom min­dig azo­kon a hely­eken volt leköt­ve, ahol a lege­rősebb áram­la­tok vol­tak, ame­ly­eket a malom­ke­re­kek meg­haj­tá­sá­ra hasz­nál­tak, így füg­get­le­nek vol­tak a folyó vízs­zint­jé­nek vál­to­zá­sai­tól (kras​ne​slo​ven​sko​.eu). A malom egy repli­ka a Rad­ván nad Duna­jom talál­ha­tó malom­ról (Jiří Výbor­ný). Az ere­de­ti malo­mot 1920-​ban épí­tet­ték. A jelen­le­gi malom alap­ját a kora­be­li fény­ké­pek és a malom egy­ko­ri alkal­ma­zott­já­nak, Lajos Suhaj­nak a hű máso­la­ta képe­zi (tra​vel​gu​ide​.sk). A malom­ban köz­vet­le­nül kia­la­kí­tot­ták a Vízi­mal­má­riu­mot is (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). Itt lát­ha­tó töb­bek között egy egy­edi háló­kés­zí­tő gép is, az egy­ik első a vilá­gon (slo​va​kian​gu​ide​.com). A hajó malom sze­re­pel a nemze­ti kul­tu­rá­lis emlé­kek között is. Az ere­de­ti malo­mot az 1960-​as évek­ben áthe­ly­ez­ték a Mar­ti­ni Szlo­vák Falu Múze­umá­ba (Mar­tin Kiňo, Vác­lav Sulek). A jelen­le­gi malom eny­he módo­sí­tá­so­kon esett át, de tel­je­sen működőké­pes maradt. A terület egy féls­zi­ge­ten feks­zik, az egy­ik olda­lon a Kis-​Duna és a Vág folyó vize­i­vel, a másik olda­lon pedig a Kis-​Duna hol­tá­gá­val hatá­rol­va (muze​um​.sk).

Az 1990-​es évek köze­pé­től kerék­pá­ro­sok szá­má­ra is kia­la­kí­tot­ták a malom köze­lé­ben a kom­ple­xu­mot. Egy lakó­é­pület­tel és kocs­ma rész­leg­gel, vala­mint egy kis múze­um­mal az öreg mezőgaz­da­sá­gi tech­ni­ká­ról és egy csa­lá­di öko­farm­mal háziál­la­tok­kal (Jiří Výbor­ný) – Vod­ný mlyn Farm – 133046. A kom­ple­xum­hoz tar­to­zik egy kem­ping terület is bun­ga­lók­kal – Kem­ping Mlyn. Egy fedett szín­pad kul­tu­rá­lis ese­mé­ny­ek helys­zí­né­ül szol­gál, és két játs­zó­tér is talál­ha­tó a gyere­kek­nek (nove​zam​ky​.sk).

A terület­hez egy fa gyalog­híd vezet, tel­je­sen fa tetővel. 86 méte­res hoss­zá­val az egy­ik leg­hoss­zabb Euró­pá­ban (muze​um​.sk) közé tar­to­zik. 1992-​ben épült az ere­de­ti híd tanú­val­lo­má­sai sze­rint, ame­ly­et az 1950-​es évek köze­pén a jégár miatt elpusz­tí­tot­tak. Az ere­de­ti híd pil­lé­rei nyá­ron alac­so­ny vízál­lás­nál lát­ha­tók. Az új hidat kéts­zer újí­tot­ták fel, 1997-​ben és 2000-​ben (nove​zam​ky​.sk). A híd spe­ciá­li­san impreg­nált achát faa­ny­ag­ból kés­zült, és vár­ha­tó­an körül­be­lül 150 évig tart (Milan Šalko).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Červený Kláštor

Hits: 3417

Čer­ve­ný Kláš­tor leží na súto­ku rie­ky Duna­jec a poto­ka Lip­ník, je cen­trom ces­tov­né­ho ruchu v Zama­gu­rí. Deji­ny obce sú zvia­za­né s kláš­to­rom, kto­rý v roku 1319 zalo­žil Kakaš Ber­ze­vi­ci (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Jeho pome­no­va­nie je aj Lech­nic­ký kláš­tor (Wiki​pe​dia​.sk). Názov obce je odvo­de­ný od čer­ve­nej kry­ti­ny na stre­che kláš­to­ra Jána, na návrh prvé­ho pri­ora. V rokoch 13291563 bol síd­lom kar­tu­ziá­nov, v rokoch 17041782 kamal­du­lov. V rokoch 19561966 bol kláš­tor obno­ve­ný a sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti (cer​ve​nyk​las​tor​.sk)

V roku 1543 bol vyplie­ne­ný kláš­tor na Kláš­to­ris­ku v Slo­ven­skom raji lúpež­ným rytie­rom Mate­jom Bašom. Mní­si sa pre­sťa­ho­va­li na čas do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra, len­že ten vyplie­ni­li voja­ci z hra­du Duna­jec (Nede­cav roku 1545. Násled­kom toho mní­si opus­ti­li aj ten­to pries­tor. V roku 1563 bol kar­tu­zián­sky kláš­tor pri obci Lech­ni­ca zru­še­ný. Kamal­du­li zís­ka­li kláš­tor od nit­rian­ske­ho bis­ku­pa Ladi­sla­va Maťa­šov­ské­ho. Pre­sta­va­li ho v baro­ko­vom štý­le (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk) a pre­me­no­va­li ho na Kláš­tor pus­tov­ní­kov hory Troch korún. Kamal­du­li boli bene­dik­tí­ni, pome­no­va­ní pod­ľa mater­ské­ho kláš­to­ra v Camal­do­li pri Arez­ze v Tos­kán­sku (Wiki​pe​dia​.sk). 

Vte­dy vznik­lo v kláš­to­re význam­né lite­rár­no – pre­kla­da­teľ­ské a jazy­ko­ved­né cen­trum. Výraz­nou osob­nos­ťou bol páter Romu­ald Had­bav­ný, kto­rý je pova­žo­va­ný za spo­lu­au­to­ra prvé­ho pre­kla­du Pís­ma svä­té­ho do zápa­do­slo­ven­ské­ho jazy­ka v roku 1750, s pres­nou gra­ma­tic­kou a pra­vo­pis­nou nor­mou. Význam­ným bol aj Slov­ník latinsko-​slovenský (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk). V roku 1754 v Čer­ve­nom Kláš­to­re bola zalo­že­ná leká­reň, kto­rá bola zná­ma aj za hra­ni­ca­mi Spi­ša, naj­mä za správ­cov­stva frát­ra Cyp­riá­na v rokoch 17561775 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Cyp­rián pes­to­val lie­či­vé rast­li­ny, zosta­vil roz­siah­ly her­bár (cer​ve​nyk​las​tor​.sk), v roku 1766. Obsa­hu­je 283 exem­plá­rov, pri kaž­dom je názov latin­ský, nemec­ký, gréc­ky, poľ­ský a slo­ven­ský. Obsa­hu­je poznat­ky o cho­ro­bách a o ich lie­če­ní (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Cyp­rián, vlast­ným menom Franz Ignatz Jäsch­ke sa naro­dil 28.7.1724 v Pol­kov­ciach v nemec­kou Sliez­sku (dnes v Poľ­sku). Bol vše­stran­ne vzde­la­ný, štu­do­val vo Wroc­la­wi, zaobe­ral sa medi­cí­nou, bota­ni­kou, far­má­ci­ou, alchý­mi­ou, mecha­ni­kou a koz­mo­ló­gi­ou. Do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra pri­šiel v roku 1756 a žil tu až do svo­jej smr­ti v roku 1775. Cyp­rián lie­čil odvar­mi z bylín, tink­tú­ra­mi, čaj­mi, vedel naprá­vať zlo­me­ni­ny, púš­ťať žilou. Legen­da o Cyp­riá­no­vi hovo­rí o tom, že Cyp­riá­na lákal ves­mír. Závi­del orlo­vi ako sa vzná­ša do výšin. Zostro­jil lie­ta­jú­ci stroj, na kto­rom sa z Troch korún vznie­sol pohá­ňa­ný lás­kou ku švár­nej pas­tier­ke. Anjel zazrel jeho obraz až na dne ple­sa Mor­ské oko, kde ho bles­kom zra­zil na zem. Na tom­to mies­te vyrá­stla ska­la – veža a dodnes sa nazý­va Mních (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

V obci sú kúpe­le Smer­džon­ka, zame­ra­né na kož­né cho­ro­by a cho­ro­by pohy­bo­vé­ho apa­rá­tu a neuro­lo­gic­kých cho­rôb. Na začiat­ku obce sa nachá­dza ryb­ník na plo­che 3 ha. Most (láv­ka) cez rie­ku, kto­rý je v obci umož­ňu­je pre­chod pre chod­cov a cyk­lis­tov na poľ­skú časť Pie­nin, otvo­re­ná bola 12.8.2006 – je naj­dl­h­ším (149.95 m) záves­ným mos­tom z lepe­né­ho dre­va v Euró­pe (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).


Čer­ve­ný Kláš­tor is situ­ated at the con­flu­en­ce of the Duna­jec River and Lip­ník Stre­am, ser­ving as the cen­ter of tou­rism in Zama­gu­rí. The his­to­ry of the vil­la­ge is clo­se­ly tied to the monas­te­ry foun­ded in 1319 by Kakaš Ber­ze­vi­ci, also kno­wn as Lech­nic­ký kláš­tor (Wiki​pe​dia​.sk). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the red roofing tiles on the roof of the monas­te­ry of St. John, as sug­ges­ted by the first pri­or. From 1329 to 1563, it was the resi­den­ce of Cart­hu­sians, and from 1704 to 1782, it was inha­bi­ted by Camal­do­le­se monks. The monas­te­ry was res­to­red and ope­ned to the pub­lic bet­we­en 1956 and 1966 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

In 1543, the Kláš­to­ris­ko monas­te­ry in Slo­vak Para­di­se was plun­de­red by the marau­ding knight Matej Baša. The monks tem­po­ra­ri­ly relo­ca­ted to Čer­ve­ný Kláš­tor, only to be pil­la­ged by sol­diers from Duna­jec Cast­le (Nie­dzi­ca) in 1545. As a result, the monks aban­do­ned the area. The Cart­hu­sian monas­te­ry near Lech­ni­ca was dis­sol­ved in 1563. The Camal­do­le­se monks obtai­ned the monas­te­ry from the Nit­ra Bis­hop Ladi­slav Maťa­šov­ský. They recons­truc­ted it in the Baro­que sty­le (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk) and rena­med it the Monas­te­ry of the Her­mi­ta­ge of Three Cro­wns. The Camal­do­le­se were a branch of the Bene­dic­ti­nes, named after the mot­her monas­te­ry in Camal­do­li near Arez­zo in Tus­ca­ny (Wiki​pe​dia​.sk).

During this time, the monas­te­ry beca­me a sig­ni­fi­cant lite­ra­ry, trans­la­ti­onal, and lin­gu­is­tic cen­ter. Fat­her Romu­ald Had­bav­ný, con­si­de­red a co-​author of the first trans­la­ti­on of the Holy Scrip­tu­re into the wes­tern Slo­vak lan­gu­age in 1750, pla­y­ed a pro­mi­nent role. He was also kno­wn for the Latin-​Slovak Dic­ti­ona­ry (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk). In 1754, a phar­ma­cy was foun­ded in Čer­ve­ný Kláš­tor, reno­wned even bey­ond the Spiš regi­on, espe­cial­ly under the admi­ni­stra­ti­on of friar Cyp­rián from 1756 to 1775 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Cyp­rián cul­ti­va­ted medi­ci­nal plants, com­pi­led an exten­si­ve her­ba­rium (cer​ve​nyk​las​tor​.sk) in 1766, con­tai­ning 283 spe­ci­mens with names in Latin, Ger­man, Gre­ek, Polish, and Slo­vak, along with infor­ma­ti­on about dise­a­ses and the­ir tre­at­ment (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Cyp­rián, born Franz Ignatz Jäsch­ke on July 28, 1724, in Pol­ko­witz in Ger­man Sile­sia (now in Poland), was a poly­math, stu­dy­ing medi­ci­ne, bota­ny, phar­ma­cy, alche­my, mecha­nics, and cos­mo­lo­gy. He arri­ved in Čer­ve­ný Kláš­tor in 1756 and lived the­re until his death in 1775. Cyp­rián tre­a­ted ail­ments with her­bal infu­si­ons, tinc­tu­res, and teas, prac­ti­ced bone-​setting, and blo­od­let­ting. The legend of Cyp­rián tells that the uni­ver­se lured him. Envi­ous of an eag­le soaring into the heights, he cons­truc­ted a fly­ing machi­ne on which he ascen­ded from Three Cro­wns, pro­pel­led by love for a beau­ti­ful shep­her­dess. An angel saw his ima­ge at the bot­tom of the Sea Eye pond, stri­king him down with light­ning. A rock for­ma­ti­on cal­led the Monk (Mních) emer­ged at this spot and remains so named to this day (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

The vil­la­ge is home to the Smer­džon­ka Spa, spe­cia­li­zing in skin dise­a­ses, mus­cu­los­ke­le­tal disor­ders, and neuro­lo­gi­cal con­di­ti­ons. At the begin­ning of the vil­la­ge, the­re is a 3‑hectare pond. The brid­ge (footb­rid­ge) over the river, allo­wing pas­sa­ge for pedes­trians and cyc­lists to the Polish part of Pie­ni­ny, was ope­ned on August 12, 2006. It is the lon­gest (149.95 m) sus­pen­ded wooden brid­ge in Euro­pe (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).


Čer­ve­ný Kláš­tor leży na skr­zy­żo­wa­niu rze­ki Duna­jec i poto­ku Lip­ník, pełni­ąc fun­kc­ję cen­trum turys­ty­ki w regi­onie Zama­gu­rí. His­to­ria wios­ki jest ści­śle zwi­ąza­na z klasz­to­rem zało­żo­nym w 1319 roku przez Kaka­ša Ber­ze­vi­ci, zna­ne­go również jako Lech­nic­ký kláš­tor (Wiki​pe​dia​.sk). Nazwa wios­ki wywo­dzi się od czer­wo­nych dachó­wek klasz­to­ru św. Jana, zasu­ge­ro­wa­nej przez pier­ws­ze­go prze­ora. W latach 1329 – 1563 był sie­dzi­bą kar­tu­zów, a w latach 1704 – 1782 zamiesz­ki­wa­ny był przez mni­chów kame­du­łów. Klasz­tor został odres­tau­ro­wa­ny i udos­tęp­ni­ony pub­licz­no­ści w latach 1956 – 1966 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

W 1543 r. klasz­tor Kláš­to­ris­ko w Sło­wac­kim Raju został złu­pi­ony przez rycer­za Mate­ja Bašę. Mni­si prze­nie­śli się tymc­za­so­wo do Čer­ve­ný Kláš­tor, aby być spląd­ro­wa­ny­mi przez żołnier­zy z zamku Duna­jec (Nie­dzi­ca) w 1545 r. W rezul­ta­cie mni­si opu­ści­li to miejs­ce. Kar­tuz­ja­ńs­ki klasz­tor pod Lech­ni­cą został zlik­wi­do­wa­ny w 1563 r. Mni­si kame­du­li otr­zy­ma­li klasz­tor od bis­ku­pa Nit­ry, Ladi­sla­va Maťa­šov­ské­ho. Odbu­do­wa­li go w sty­lu baro­ko­wym (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk) i zmie­ni­li nazwę na Klasz­tor Pus­tel­ni­ków Góry Trzech Koron. Kame­du­li byli odła­mem bene­dyk­ty­nów, nazwa­nym na cze­ść macier­zys­te­go klasz­to­ru w Camal­do­li koło Arez­zo we Włos­zech (Wiki​pe​dia​.sk).

W tym cza­sie klasz­tor stał się znac­zącym ośrod­kiem lite­rac­kim, trans­la­cyj­nym i języ­ko­wym. Ojciec Romu­ald Had­bav­ný, uwa­ża­ny za wspó­łau­to­ra pier­ws­ze­go prze­kła­du Pis­ma Świ­ęte­go na zachod­ni­osło­wac­ki w 1750 r., odeg­rał w nim znac­zącą rolę. Zna­ny był również ze Sło­wni­ka łacińsko-​słowackiego (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk). W 1754 r. w Čer­ve­ný Kláš­tor zało­żo­no apte­kę, zna­ną nawet poza regi­onem Spis­za, zwłaszc­za pod rząda­mi zakon­ni­ka Cyp­riá­na w latach 1756 – 1775 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Cyp­rian upra­wiał rośli­ny lecz­nic­ze, spor­ządził obszer­ny her­barz (cer​ve​nyk​las​tor​.sk) w 1766 r., zawie­ra­jący 283 oka­zy z nazwa­mi łaci­ńs­ki­mi, nie­miec­ki­mi, grec­ki­mi, pol­ski­mi i sło­wac­ki­mi, oraz infor­mac­je o cho­ro­bach i ich lec­ze­niu (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Cyp­rian, uro­dzo­ny jako Franz Ignatz Jäsch­ke 28 lip­ca 1724 r. w Pol­ko­witz na Śląs­ku Nie­miec­kim (obe­cnie w Pols­ce), był wie­los­tron­nie wyksz­ta­łco­ny, stu­diu­jąc medy­cy­nę, bota­ni­kę, far­mac­ję, alche­mię, mecha­ni­kę i kos­mo­lo­gię. Przy­był do Čer­ve­ný Kláš­tor w 1756 r. i miesz­kał tam do swo­jej śmier­ci w 1775 r. Cyp­rian lec­zył rozt­wo­ra­mi zioło­wy­mi, nale­wka­mi i her­ba­ta­mi, prak­ty­ko­wał nasta­wia­nie zła­mań i pobie­ra­nie krwi. Legen­da o Cyp­ria­nie gło­si, że wsze­chświat go kusił. Zazdros­ny o orła unos­zące­go się w górę, skons­tru­ował lata­jący pojazd, na któ­rym wzni­ó­sł się z Gór Trzech Koron, napędza­ny miło­ścią do pięk­nej pas­ter­ki. Ani­oł dostr­ze­gł jego obraz na dnie sta­wu Mor­ské oko, uder­zył go błys­kiem i pows­ta­ła ska­ła nazwa­na Mnich (Mních), któ­ra nosi tę nazwę do dziś (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Wios­ka jest domem dla uzdro­wis­ka Smer­džon­ka, spec­ja­li­zu­jące­go się w lec­ze­niu cho­rób skó­ry, schor­zeń ukła­du ruchu i cho­rób neuro­lo­gicz­nych. Na poc­ząt­ku wios­ki znaj­du­je się staw o powierzch­ni 3 ha. Most (kład­ka) przez rze­kę, umo­żli­wia­jący prze­jście pies­zym i rower­zys­tom do pol­skiej części Pie­nin, został otwar­ty 12 sierp­nia 2006 r. Jest to naj­dłu­żs­zy (149,95 m) wis­zący dre­wnia­ny most w Euro­pie (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Liptov, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Stromy

Važec

Hits: 2906

Važec leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 788 met­rov nad morom. Nemec­ký názov pre obec je Waags­dorf, maďar­ský Váz­sec. Na plo­che 59.68 km2 (Wiki­pe­dia) tu žije tak­mer 2 500 oby­va­te­ľov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Cho­tár­ne náz­vy Turie pole“, Tura­pu­la sved­čia o sta­ro­by­los­ti osíd­le­nia (Michal Hybe­na). Obec zalo­žil šol­týs Ger­hardt v roku 1280. Vlast­ník­mi obce boli naj­mä Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci a Baá­nov­ci (vyso​ke​-tat​ry​.info). V roku 1310 sa spo­mí­na osa­da Bilan­sko pri Bilan­skej vode (obec​va​zec​.sk). V roku 1931 tak­mer celá obec, cha­rak­te­ris­tic­ká dre­ve­ni­ca­mi, vyho­re­la. Važec bol vďač­ným mies­tom tvor­by mno­hých malia­rov, dôklad­ne ho pre­skú­ma­li náro­do­pis­ci, pre­to­že tra­dí­cie ľudo­vé­ho odie­va­nia, zvy­kov a ume­nia sa zacho­va­li v nešty­li­zo­va­nej a čis­tej podo­be až do záve­ru 20. sto­ro­čia. K obci sa via­že Važec­ká jas­ky­ňa s kvap­ľo­vou výzdo­bou (vyso​ke​-tat​ry​.info). Pome­no­va­nie obce pochá­dza od rie­ky Váh (Michal Hybe­na). Važec je cha­rak­te­ris­tic­ký ľudo­vým sta­vi­teľ­stvom, kto­ré nesie cha­rak­te­ris­tic­ké zna­ky hor­ských oblas­tí. Pôvod­né zru­bo­vé jed­no­pries­to­ro­vé domy – Dre­ve­ni­ce” sa sta­va­li v nepra­vi­del­nom zosku­pe­ní. Sta­va­li sa pre­važ­ne zo smre­ko­vé­ho dre­va, pri­čom na zákla­dy, prieč­ky a sýp­ky sa pou­ží­val rieč­ny kameň spá­ja­ný hli­ne­nou mal­tou. Cha­rak­te­ris­tic­ký je aj ľudo­vý kroj. Šil sa s ľano­vé­ho plát­na a bie­le­ho súk­na, kto­ré boli vyrá­ba­né z ľanuvlny. Pou­ží­va­la sa aj kožu­ši­na. Zacho­va­la sa for­ma dlhé­ho koše­ľo­vi­té­ho ode­vu (Michal Hybe­na).


Važec is situ­ated in the Lip­tov Basin, in the val­ley of the Whi­te Váh river, at an ele­va­ti­on of 788 meters abo­ve sea level. The Ger­man name for the vil­la­ge is Waags­dorf, and in Hun­ga­rian, it is kno­wn as Váz­sec. Cove­ring an area of 59.68 km² (Wiki­pe­dia), it is home to near­ly 2,500 resi­dents (vyso​ke​-tat​ry​.info). Field names like Turie pole” and Tura­pu­la indi­ca­te the ancient his­to­ry of sett­le­ment (Michal Hybe­na). The vil­la­ge was foun­ded by the bai­liff Ger­hardt in 1280. Owners of the vil­la­ge inc­lu­ded the Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci, and Baá­nov­ci fami­lies (vyso​ke​-tat​ry​.info). In 1310, the sett­le­ment Bilan­sko near Bilan­ská voda is men­ti­oned (obec​va​zec​.sk). In 1931, almost the enti­re vil­la­ge, cha­rac­te­ri­zed by wooden cot­ta­ges, bur­ned down. Važec was an app­re­cia­ti­ve pla­ce for the work of many pain­ters; eth­nog­rap­hers exten­si­ve­ly stu­died it becau­se tra­di­ti­ons of folk clot­hing, cus­toms, and art were pre­ser­ved in an un-​stylized and pure form until the end of the 20th cen­tu­ry. The Važec­ká Cave with sta­lac­ti­te deco­ra­ti­ons is asso­cia­ted with the vil­la­ge (vyso​ke​-tat​ry​.info). The vil­la­ge­’s name comes from the Váh River (Michal Hybe­na). Važec is cha­rac­te­ri­zed by folk archi­tec­tu­re bea­ring dis­tinc­ti­ve fea­tu­res of moun­tai­nous regi­ons. Ori­gi­nal log single-​room hou­ses, kno­wn as Dre­ve­ni­ce,” were built in irre­gu­lar clus­ters. They were main­ly cons­truc­ted from spru­ce wood, using river sto­nes and clay mor­tar for foun­da­ti­ons, par­ti­ti­ons, and gra­na­ries. The folk cos­tu­me is also cha­rac­te­ris­tic, made of linen and whi­te cloth from linen and wool. Fur was also used, and the long shirt-​like gar­ment form has been pre­ser­ved (Michal Hybena).


Lite­ra­tú­ra

Hyben Michal, 1981: Važec, Osve­ta, Mar­tin, Osve­ta, 344 pp.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Žilina

Hits: 3031

Žili­na je cen­trom seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­ska, je kraj­ským síd­lom. V Žili­ne žije 82 925 oby­va­te­ľov na plo­che 80.03 km2. Mes­to leží v údo­lí rie­ky Váh, v Žilin­skej kot­li­ne, na súto­ku s rie­kou Kysu­ca a Raj­čian­ka v nad­mor­skej výš­ke 333 met­rov nad morom (zili​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Žili­ne – ter­ra de Seli­nan je z roku 1208 (Ľubo­mír Viliam Pri­kryl, Peter Štan­ský). Mes­to sa roz­ví­ja­lo v blíz­kos­ti Žilin­ské­ho hra­du, kto­rý exis­to­val do polo­vi­ce 15. sto­ro­čia. Zau­jí­ma­vé je, že dote­raz nebol obja­ve­ný. V Žili­ne žili Slo­vá­ci a Nemci z Teší­na. Marián­ske námes­tie má ako jedi­né na Slo­ven­sku zacho­va­né rene­sanč­né arká­dy – laub­ne. V roku 1850 žilo v Žili­ne 2 326 oby­va­te­ľov, v roku 1911 10 000 (Peter Štan­ský). Mest­ské čas­ti: Báno­vá, Bôrik, Brod­no, Buda­tín, Byt­či­ca, Hájik, Hli­ny, Moj­šo­va Lúč­ka, Považ­ský Chl­mec, Rosin­ky, Solin­ky, Sta­ré mes­to, Strá­žov, Trno­vé, Vlčin­ce, Vra­nie, Zádub­nie, Zástra­nie, Závo­die, Žilin­ská Leho­ta. Lokál­ne čas­ti: Fram­bor, Hruš­ti­ny, Kálov, Malá Pra­ha, Nová Žili­na, Nový Chl­mec, Rudi­ny, Šaš­vár­ka, Šibe­ni­ce, Veľ­ký diel, Záva­žie. Posled­ný májo­vý týž­deň sa v mes­te kona­jú Sta­ro­mest­ské sláv­nos­ti. Zná­mi rodá­ci: mode­rá­tor­ka Zuza­na Belo­hor­co­vá, spi­so­va­teľ Ľubo­mír Fel­dek, herec Ľubo Gre­gor, Anna Šiš­ko­vá, spe­vá­ci Dušan Grúň, Ivan Kra­jí­ček, Sisa Sklov­ská, reži­sér Mar­tin Šulík, fut­ba­lis­ti Sta­ni­slav Gri­ga, Marek Min­tál, hoke­jis­ti Roman Kont­šek, Ronald Pet­ro­vic­ký, cyk­lis­ta Peter Sagan (Wiki­pe­dia),


Zili­na is the cen­ter of nort­hwes­tern Slo­va­kia and ser­ves as the regi­onal capi­tal. It is situ­ated in the val­ley of the Vah River, in the Zili­na Basin, at the con­flu­en­ce with the Kysu­ca and Raj­cian­ka rivers, at an ele­va­ti­on of 333 meters abo­ve sea level. The city covers an area of 80.03 squ­are kilo­me­ters, with a popu­la­ti­on of 82,925 inha­bi­tants (zili​na​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Zili­na – ter­ra de Seli­nan is from the year 1208 (Ľubo­mír Viliam Pri­kryl, Peter Štan­ský). The city deve­lo­ped in the vici­ni­ty of Zili­na Cast­le, which exis­ted until the mid-​15th cen­tu­ry, and inte­res­tin­gly, it has not been dis­co­ve­red to this day. Slo­vaks and Ger­mans from Tesin lived in Zili­na. Marian­ske Squ­are is uni­que in Slo­va­kia for pre­ser­ving Renais­san­ce arca­des – laub­ne. In 1850, Zili­na had 2,326 inha­bi­tants, and by 1911, the popu­la­ti­on had gro­wn to 10,000 (Peter Štan­ský). The city con­sists of dis­tricts such as Báno­vá, Bôrik, Brod­no, Buda­tín, Byt­či­ca, Hájik, Hli­ny, Moj­šo­va Lúč­ka, Považ­ský Chl­mec, Rosin­ky, Solin­ky, Sta­ré mes­to, Strá­žov, Trno­vé, Vlčin­ce, Vra­nie, Zádub­nie, Zástra­nie, Závo­die, and Žilin­ská Leho­ta. Addi­ti­onal­ly, the­re are local parts inc­lu­ding Fram­bor, Hruš­ti­ny, Kálov, Malá Pra­ha, Nová Žili­na, Nový Chl­mec, Rudi­ny, Šaš­vár­ka, Šibe­ni­ce, Veľ­ký diel, and Záva­žie. The city hosts the Old Town Fes­ti­vi­ties in the last week of May. Notab­le nati­ves inc­lu­de TV pre­sen­ter Zuza­na Belo­hor­co­vá, wri­ter Ľubo­mír Fel­dek, actors Ľubo Gre­gor and Anna Šiš­ko­vá, sin­gers Dušan Grúň and Ivan Kra­jí­ček, Sisa Sklov­ská, direc­tor Mar­tin Šulík, foot­bal­lers Sta­ni­slav Gri­ga and Marek Min­tál, and hoc­key pla­y­ers Roman Kont­šek and Ronald Pet­ro­vic­ký, as well as cyc­list Peter Sagan (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Starhrad – Starý hrad Strečno

Hits: 1175

V minu­los­ti bol Sta­rý hrad Streč­no zná­my aj ako Varín. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1241. V prvej polo­vi­ci 17. sto­ro­čia bol hrad rekon­štru­ova­ný (hrad​s​trec​no​.sk). Nachá­dza sa na ľavom bre­hu rie­ky Váh, v nad­mor­skej výš­ke 475 met­rov nad morom. Z hra­du vid­no Doma­šin­ský mean­der (hrad​s​trec​no​.sk). Iné náz­vy pre hrad: Varín­sky hrad, War­na, Var­na, Owar, Owa­ar, Sta­rig­rad. V roku 2017 bol zapí­sa­ný medzi národ­né kul­túr­ne pamiat­ky (Wiki­pe­dia). Povesť o hra­de Starh­rad hovo­rí o krás­nej Marien­ke a jej milom Mil­ko­vi (kam​na​vy​le​ty​.sk). Dol­ný hrad obo­pí­nal pomer­ne vyso­ký a masív­ny hrad­ný múr (strec​no​.sk).


In the past, the Old Cast­le Streč­no was also kno­wn as Varín. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1241. In the first half of the 17th cen­tu­ry, the cast­le under­went recons­truc­ti­on (hrad​s​trec​no​.sk). It is loca­ted on the left bank of the Váh River, at an ele­va­ti­on of 475 meters abo­ve sea level. From the cast­le, you can enjoy vie­ws of the Doma­šín Mean­der (hrad​s​trec​no​.sk). Other names for the cast­le inc­lu­de Varín­sky hrad, War­na, Var­na, Owar, Owa­ar, Sta­rig­rad. In 2017, it was regis­te­red among the nati­onal cul­tu­ral monu­ments (Wiki­pe­dia). The legend of Starh­rad tells the sto­ry of the beau­ti­ful Marien­ka and her belo­ved Míl­ko (kam​na​vy​le​ty​.sk). The Lower Cast­le was sur­roun­ded by a rela­ti­ve­ly tall and mas­si­ve cast­le wall (strec​no​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post