2006, 2006-2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Stromy

Ona a on – najstaršie stromy v Piešťanoch

skala
Hits: 4194

Dva topo­le čier­ne (Popu­lus nig­ra) sto­ja na ľavom bre­hu Váhu. Sú to naj­star­šie stro­my v Pieš­ťa­noch. Ich odha­do­va­ný vek je 100 rokov. Obvod ich kme­ňov je 557 a 610 cm. Ich koru­ny dosa­hu­jú 25 a 29 met­rov. Vyhlá­se­né za chrá­ne­né boli v roku 2006. Sú dvoj­do­mé, jemu doras­ta­jú sam­čie, jej sami­čie kve­ty. Chrá­ne­né sú u via­ce­rých dôvo­dov, vedec­ké­ho, eko­lo­gic­ké­ho a kra­ji­not­vor­né­ho (pies​tan​sky​den​nik​.sk).

Two black pop­lars (Popu­lus nig­ra) stand on the left bank of the Váh River. They are the oldest tre­es in Pieš­ťa­ny. The­ir esti­ma­ted age is 100 years. The cir­cum­fe­ren­ce of the­ir trunks is 557 and 610 cm. The­ir cro­wns reach 25 and 29 meters. They were dec­la­red pro­tec­ted in 2006. They are dioeci­ous, with male flo­wers gro­wing on him and fema­le flo­wers on her. They are pro­tec­ted for vari­ous rea­sons, inc­lu­ding scien­ti­fic, eco­lo­gi­cal, and lands­ca­pe pre­ser­va­ti­on (pies​tan​sky​den​nik​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Sokoliarky dvor Astur na hrade Červený Kameň

skala
Hits: 3797

Na hra­de Čer­ve­ný kameň sa nachá­dza soko­liar­sky dvor s pek­nou kolek­ci­ou drav­cov. Kona­jú sa tam aj pra­vi­del­né vystú­pe­nia s nimi. Pri mojej náv­šte­ve som tam videl vtá­ky, kto­ré boli náj­de­né zjav­ne zra­ne­né a nie­kto ich donie­sol, aby sa prá­ve tu o ne posta­ra­li – reha­bi­li­tá­cia dravcov.

At Čer­ve­ný kameň Cast­le, the­re is a fal­con­ry court with a beau­ti­ful col­lec­ti­on of birds of prey. Regu­lar per­for­man­ces with the­se birds take pla­ce the­re. During my visit, I saw birds that were evi­den­tly found inju­red, and some­one brought them the­re for care — reha­bi­li­ta­ti­on of birds of prey.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Ľudská príroda, Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Vtáčie búdky v Piešťanskom parku a ich návštevníci

skala
Hits: 3592

V par­ku v Pieš­ťa­noch sa nachá­dza, v jeho cen­trál­nej čas­ti, množ­stvo búdiek, kam cho­dí celé roky pri­kr­mo­vať vtá­ky pán Karol Fano. Už od roku 1970. Nie raz som ho tam stre­tol. Cho­dí pra­vi­del­ne v rov­na­kú hodi­nu, vtá­ky si naň­ho už urči­te zvyk­li. Iste aj vďa­ka tomu to je vďač­né mies­to pre foto­gra­fa.

Za sle­do­va­né obdo­bie celé­ho roka kŕmid­lo nav­ští­vi­lo 28 dru­hov vtá­kov. Pre­dov­šet­kým sýkor­ka veľ­ká a vra­bec poľ­ný. Veľ­mi čas­tý­mi náv­štev­ník­mi je brhlík oby­čaj­ný, ďateľ veľ­ký a ďateľ pro­stred­ný. Čas­to sa obja­ví drozd čier­ny, hrd­lič­ka záh­rad­ná a sýkor­ka bela­sá. Občas pri­le­tí sýkor­ka mly­nár­ka, sýkor­ka uhliar­ka, sýkor­ka hôr­na, sýkor­ka choch­la­tá, zelien­ka oby­čaj­ná, kaná­rik poľ­ný, pin­ka oby­čaj­ná. Zried­ka­vo vra­bec domo­vý, hav­ran, kav­ka, vra­na popo­la­vá, soj­ka, ško­rec, kači­ca divá. V zime čer­vien­ka oby­čaj­ná, glezg oby­čaj­ný, čížik oby­čaj­ný, pin­ka sever­ská, kôrov­ník dlho­prs­tý. Občas ulo­ví na kŕmid­le neja­ké­ho vtá­ka aj jas­trab kra­hu­lec (Kaňuš­čák, 2012).

In the park in Pieš­ťa­ny, in its cen­tral part, the­re are nume­rous bird fee­ders whe­re Mr. Karol Fano has been fee­ding birds for many years, sin­ce 1970. I have encoun­te­red him the­re more than once. He con­sis­ten­tly visits at the same hour, and the birds have sure­ly gro­wn accus­to­med to him. Cer­tain­ly, this has made it a gra­te­ful spot for photographers.

Throug­hout the obser­ved peri­od of the who­le year, 28 spe­cies of birds have visi­ted the fee­der. Par­ti­cu­lar­ly com­mon visi­tors inc­lu­de the gre­at tit and the hou­se spar­row. Other fre­qu­ent visi­tors are the gre­at spot­ted wood­pec­ker, the gre­a­ter spot­ted wood­pec­ker, and the midd­le spot­ted wood­pec­ker. The black­bird, the com­mon wood pige­on, and the Eura­sian blue tit are also seen fre­qu­en­tly. Occa­si­onal­ly, the cres­ted tit, the coal tit, the marsh tit, the wil­low tit, the gre­en­finch, the com­mon lin­net, and the com­mon chaf­finch make an appe­a­ran­ce. More rare­ly obser­ved are the hou­se spar­row, the car­ri­on crow, the jack­daw, the hooded crow, the mag­pie, the jay, the gre­at grey shri­ke, and the mal­lard. In win­ter, the com­mon red­poll, the Eura­sian sis­kin, the com­mon chaf­finch, the nort­hern bull­finch, and the long-​tailed tit are added to the mix. Occa­si­onal­ly, a spar­ro­wha­wk cap­tu­res a bird at the fee­der (Kaňuš­čák, 2012).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Dokumenty, Organizmy, Príroda, Prírodné, V čase, Živočíchy, Živočíchy

Sýkorky v zime

skala
Hits: 2768

Aj v chlad­ných mesia­coch, keď prí­ro­da spí, stro­my sú obna­že­né, nám sýkor­ky pri­ná­ša­jú živo­číš­ne, radost­né divad­lo. Sýkor­ky sú ener­ge­tic­ky nabi­té stvo­re­nia, svoj život rea­li­zu­jú aktív­ne. Záh­ra­dy, par­ky a lesy sú ich obľú­be­ným pro­stre­dím. Fareb­nosť sýko­riek pôso­bia v mini­ma­li­zo­va­nom pries­to­re zimy ako zábles­ky rados­ti, tanec o naviac, o naj­lep­šie slneč­ni­co­vé semien­ko. Sýkor­ky pri­ná­ša­jú veľ­kú radosť, krá­su. Ich bez­sta­rost­né sprá­va­nie nám pri­po­mí­na, že prí­ro­da je nád­her­ná a plná inšpirácie.

Even in the cold months, when natu­re sle­eps and tre­es stand bare, tit­mi­ce bring us live­ly, joy­ful the­a­ter. Tit­mi­ce are ener­ge­ti­cal­ly char­ged cre­a­tu­res, lea­ding an acti­ve lifes­ty­le. Gar­dens, parks, and forests are the­ir pre­fer­red habi­tats. The colors of tit­mi­ce act like flas­hes of joy in the mini­mi­zed spa­ce of win­ter, an addi­ti­onal dan­ce for the best sun­flo­wer seed. Tit­mi­ce bring gre­at joy, beau­ty. The­ir caref­ree beha­vi­or reminds us that natu­re is beau­ti­ful and full of inspiration.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Piešťanské, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, Technika, Vodné nádrže

Vypustená vodná nádrž Sĺňava

skala
Hits: 7190

Váh sa rok­mi zaná­šal, okrem iné­ho náras­tmi rias. Väč­ši­na ľudí odsu­dzo­va­la, že je ​“špi­na­vý”. Mne sa naopak páči­lo, že rie­ka oži­la, že posky­to­va­la zme­ne­ný bio­top, keď ju vypus­ti­li. V kaž­dom prí­pa­de veľ­ké množ­stvo korý­tok, mäk­ký­šov, mož­no aj rias tvo­ri­lo tech­nic­ké prob­lé­my na prieh­ra­de. A pre funkč­nosť prieh­ra­dy je žia­du­ce, aby sa Váh vyčis­til. Pod­ľa mojich infor­má­cií by sa mala vod­ná nádrž čis­tiť raz za 20 rokov. Zrej­me vzhľa­dom na časo­vú nároč­nosť a náklad­nosť také­ho­to zása­hu sa to veľ­mi neprak­ti­zu­je. Moja mama je roč­ník 1941 rokov, ale také­to čis­te­nie Sĺňa­vy, resp. Váhu si nepa­mä­tá. Pod­ľa toho súdim, že som bol zrej­me sved­kom jedi­né­ho čis­te­nia Váhu, kto­ré zaži­jem. Na foto­gra­fiách si môže­te pre­zrieť ako to vyze­ra­lo. Vypúš­ťa­nie pre­bie­ha­lo od augus­ta do začiat­ku novem­bra 2007. Roz­lo­ha vod­nej nádr­že Sĺňa­vy je 399 hek­tá­rov. Jej vznik sa datu­je do obdo­bia rokov 1956 – 1959. Je domo­vom mno­hých dru­hov vtá­kov, napr. čajok (Larus spp.), rybá­ra rieč­ne­ho (Ster­na hirun­do). Je význam­ným vtá­čím úze­mím Európy.

Vod­ná nádrž Sĺňa­va má objem 12.5 mili­ó­na m3. Na plo­chu 4.3 km2 pri­te­ka­jú vody z 10 000 km2 vod­nej plo­chy povo­dia. Hať Dra­hov­ce má 132 met­rov, je sta­va­ná na sto­roč­ná prie­tok 2 200 m3/​s (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, No. 20, p. 7).

Over the years, the Váh River faced sil­ta­ti­on, among other things, due to the gro­wth of algae. Most peop­le con­dem­ned it as ​“dir­ty.” On the con­tra­ry, I liked that the river came ali­ve, pro­vi­ding a chan­ged habi­tat when they rele­a­sed it. In any case, the lar­ge amount of river­beds, mol­lusks, possib­ly algae cre­a­ted tech­ni­cal prob­lems on the dam. For the func­ti­ona­li­ty of the dam, it is desi­rab­le to cle­an the Váh. Accor­ding to my infor­ma­ti­on, the reser­vo­ir should be cle­a­ned once eve­ry 20 years. Pro­bab­ly due to the time and cost invol­ved in such an inter­ven­ti­on, this is not very prac­ti­cal. My mot­her was born in 1941, but she does­n’t remem­ber such cle­a­ning of the Sĺňa­va, or Váh. From this, I conc­lu­de that I was pro­bab­ly a wit­ness to the only cle­a­ning of the Váh that I will expe­rien­ce. In the pho­tos, you can see what it looked like. The drai­ning took pla­ce from August to ear­ly Novem­ber 2007. The area of the Sĺňa­va reser­vo­ir is 399 hec­ta­res. Its cre­a­ti­on dates back to the peri­od 1956 – 1959. It is home to many bird spe­cies, such as gulls (Larus spp.), and com­mon terns (Ster­na hirun­do). It is a sig­ni­fi­cant bird area in Europe.

The Sĺňa­va reser­vo­ir has a volu­me of 12.5 mil­li­on m3. Waters from a 10,000 km² waters­hed area flow into an area of 4.3 km². The Dra­hov­ce Dam is 132 meters high, desig­ned for a 100-​year flow of 2,200 m³/​s (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, No. 20, p. 7).

Use Facebook to Comment on this Post