2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Zahraničie

Flóra Hvaru

Hits: 2303

Na Hva­re som strá­vil krát­ky čas v máji 2010. Samoz­rej­me, prís­pe­vok uka­zu­je len veľ­mi malú časť dru­ho­vej diver­zi­ty rast­lín na tom­to krás­nom chor­vát­skom ostro­ve. Hvar je domo­vom pôso­bi­vej fló­ry. Hvar sa vyzna­ču­je typic­kým stre­do­mor­ským pod­ne­bím s tep­lý­mi suchý­mi leta­mi a mier­ny­mi zima­mi. Slneč­né svet­lo a dosta­tok tep­la tvo­ria ide­ál­ne pod­mien­ky pre rast a kvit­nu­tie mno­hých dru­hov rast­lín. Pôda na ostro­ve je však čas­to kame­nis­tá a chu­dob­ná na živi­ny. Bio­di­ver­zi­ta fló­ry Hva­ru je dôle­ži­tá nie­len pre este­tic­ký záži­tok náv­štev­ní­kov, ale aj pre udr­ža­nie eko­sys­té­mov a zacho­va­nie gene­tic­ké­ho bohat­stva rôz­nych dru­hov. Ochra­na tej­to fló­ry je pre­to kľú­čo­vým aspek­tom envi­ron­men­tál­nej poli­ti­ky a úsi­lia o udr­ža­teľ­ný roz­voj ostrova.

Hvar je domo­vom pre nie­koľ­ko ende­mic­kých rast­lín. Jed­ným z prí­kla­dov je Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), kto­rý zdo­bí sva­hy ostro­va svo­ji­mi pôso­bi­vý­mi kvet­mi. Ďal­ším ende­mic­kým dru­hom je Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), kto­rý kvit­ne v jar­nej sezó­ne a vytvá­ra fareb­né kober­ce v nie­kto­rých čas­tiach ostro­va. Ostrov Hvar je tiež domo­vom pre mno­hé rast­li­ny cha­rak­te­ris­tic­ké pre stre­do­mor­skú oblasť. Ole­an­dre (Nerium ole­an­der) ozdo­bu­jú pobrež­né oblas­ti s svo­ji­mi nád­her­ný­mi kvet­mi, zatiaľ čo aro­ma­tic­ký roz­ma­rín (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) pris­pie­va svo­jou vôňou ku šar­mu kra­ji­ny. Vinič a oli­vo­vé háje sú ďal­ší­mi iko­nic­ký­mi prv­ka­mi kra­ji­ny, pri­čom oli­vov­ní­ky tvo­ria dôle­ži­tú súčasť tra­dič­nej kul­tú­ry a hos­po­dár­stva Hvaru.


I spent a short time on Hvar in May 2010. Of cour­se, this con­tri­bu­ti­on sho­ws only a very small part of the spe­cies diver­si­ty of plants on this beau­ti­ful Cro­atian island. Hvar is home to an impres­si­ve flo­ra. The island is cha­rac­te­ri­zed by typi­cal Medi­ter­ra­ne­an cli­ma­te with warm, dry sum­mers and mild win­ters. Sun­ny weat­her and suf­fi­cient warmth cre­a­te ide­al con­di­ti­ons for the gro­wth and blo­oming of many plant spe­cies. Howe­ver, the soil on the island is often sto­ny and nutrient-​poor. The bio­di­ver­si­ty of Hva­r’s flo­ra is impor­tant not only for the aest­he­tic expe­rien­ce of visi­tors but also for main­tai­ning eco­sys­tems and pre­ser­ving the gene­tic wealth of vari­ous spe­cies. The pro­tec­ti­on of this flo­ra is the­re­fo­re a key aspect of envi­ron­men­tal poli­cy and efforts towards sus­tai­nab­le island development.

Hvar is home to seve­ral ende­mic plants. One exam­ple is Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), which adorns the slo­pes of the island with its impres­si­ve flo­wers. Anot­her ende­mic spe­cies is Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), which blo­oms in the spring and cre­a­tes color­ful car­pets in some parts of the island. The island of Hvar is also home to many plants cha­rac­te­ris­tic of the Medi­ter­ra­ne­an regi­on. Ole­an­ders (Nerium ole­an­der) deco­ra­te coas­tal are­as with the­ir beau­ti­ful flo­wers, whi­le aro­ma­tic rose­ma­ry (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) con­tri­bu­tes its scent to the charm of the lands­ca­pe. Vine­y­ards and oli­ve gro­ves are other ico­nic ele­ments of the lands­ca­pe, with oli­ve tre­es pla­y­ing a sig­ni­fi­cant role in the islan­d’s tra­di­ti­onal cul­tu­re and economy.


Na Hva­ru sam pro­veo krat­ko vri­je­me u svibn­ju 2010. Narav­no, ovaj pri­log pri­ka­zu­je samo vrlo mali dio bilj­nog diver­zi­te­ta na ovom pre­kras­nom hrvat­skom oto­ku. Hvar je dom impre­siv­ne flo­re. Otok se odli­ku­je tipič­nom sre­do­zem­nom kli­mom s top­lim suhim lje­ti­ma i bla­gim zima­ma. Sun­ča­no vri­je­me i dovolj­no top­li­ne stva­ra­ju ide­al­ne uvje­te za rast i cvje­tan­je mno­gih bilj­nih vrs­ta. Među­tim, tlo na oto­ku čes­to je kame­ni­to i siro­maš­no hran­ji­vim tva­ri­ma. Bio­raz­no­li­kost flo­re Hva­ra važ­na je ne samo za estet­sko iskus­tvo posje­ti­tel­ja već i za odr­ža­van­je eko­su­sta­va i čuvan­je genet­skog bogat­stva raz­li­či­tih vrs­ta. Zašti­ta ove flo­re sto­ga je ključ­ni aspekt eko­loš­ke poli­ti­ke i nasto­jan­ja pre­ma odr­ži­vom raz­vo­ju otoka.

Hvar je dom neko­li­ko ende­mič­nih bilj­nih vrs­ta. Jedan pri­mjer je Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), koji kiti padi­ne oto­ka svo­jim impre­siv­nim cvje­to­vi­ma. Još jed­na ende­mič­na vrs­ta je Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), koji cvje­ta u prol­je­će i stva­ra šare­ne tepi­he na nekim dije­lo­vi­ma oto­ka. Otok Hvar tako­đer je dom mno­gim bilj­ka­ma karak­te­ris­tič­nim za sre­do­zem­nu regi­ju. Ole­an­dri (Nerium ole­an­der) ukra­ša­va­ju obal­na pod­ruč­ja svo­jim pre­kras­nim cvje­to­vi­ma, dok aro­ma­tič­ni ruž­ma­rin (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) dopri­no­si svo­jim miri­som šar­mu kra­jo­li­ka. Vinog­ra­di i mas­li­ni­ci su dru­gi iko­nič­ni ele­men­ti kra­jo­li­ka, pri čemu mas­li­ne igra­ju zna­čaj­nu ulo­gu u tra­di­ci­onal­noj kul­tu­ri i gos­po­dar­stvu otoka.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dolné Považie, Jazerá, Krajina, Mestá, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Typ krajiny, Živočíchy

Jazierka v Piešťanoch

Hits: 11443

S nápa­dom vybu­do­vať jazier­ka údaj­ne pri­šiel bul­har­ský ex-​cár Fer­di­nand I. Coburg pri pre­chádz­ke s Imri­chom Win­te­rom. Vybu­do­va­né boli v rokoch 1934 – 35. (Infor­mač­ná tabu­ľa pred jazier­ka­mi). Sú to tri väč­šie jazier­ka a jed­no men­šie. Kaž­dé z nich je tro­chu inak zaria­de­né. Nachá­dza­jú sa v čas­ti, kto­rú nazý­va­me Kúpeľ­ný ostrov. Do jazie­rok vte­ká ter­mál­na voda. Dru­ho­vé bohat­stvo rýb v jazier­kach nie je vyso­ké, aj kvô­li vyso­ké­mu obsa­hu roz­pus­te­ných látok v ter­mál­nej vode. Hlav­ný­mi oby­va­teľ­mi sú ryby: gup­ky ( Poeci­lia reti­cu­la­ta), moli­né­zie (Poeci­lia sphe­nops), mečov­ky (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), koikap­re ( Cyp­ri­nus car­pio) a kara­sy ( Caras­sius aura­tus). Nevy­cho­va­ní cho­va­te­lia tam občas hodia svo­je ryby, kto­ré už nech­cú. Tie­to ryby však oby­čaj­ne nema­jú v jazier­ku dlhú život­nosť. Nie­kto­ré sa udr­žia, napr. Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozam­bi­cus.

Oso­bit­ná kapi­to­la sú koryt­nač­ky pís­men­ko­vé Tra­che­mys scrip­ta. Pred rokom 2005 ich tam bolo neúnos­né množ­stvo. Chá­pem, že deťom sa koryt­nač­ky ráta­jú, ale 30 koryt­na­čiek v jazier­ku je dozais­ta pri­ve­ľa. Koryt­nač­ky odkla­da­jú” do jazie­rok tí, kto­rí sa ich potre­bu­jú zba­viť. Ape­lu­jem na všet­kých záu­jem­cov o chov koryt­na­čiek, aby si zvá­ži­li pred kúpou svo­je mož­nos­ti. Z iných živo­čí­chov sa v jazier­kach tu vysky­tu­jú sko­ka­ny rodu Rana. Z rast­lín sú tu zastú­pe­né rôz­ne dru­hy lekien a loto­sov Nymp­ha­ea, Nelum­bo, vik­tó­ria krá­ľov­skáVic­to­ria ama­zo­ni­ca, pušk­vo­recAco­rus, kal­musCala­mus, pál­kaTyp­ha mini­ma, pras­lič­kaEqu­ise­tum, kosa­tecIris (Infor­mač­ná tabu­ľa pred jazier­ka­mi). V blíz­kom oko­lí ras­tie bam­bus. Po kra­joch ras­tú rôz­ne okras­né kve­ty. Neďa­le­ko ras­tie Ging­ko bilo­ba a iné exo­tic­ké dru­hy dre­vín. Asi v roku 2007 po prvý krát vyvs­tal prob­lém s kači­ca­mi. V prie­be­hu leta so do jazie­rok natrva­lo nasťa­ho­val jeden pár Anas pla­tyr­hyn­chos. Vypa­da­lo to cel­kom milo, len­že kač­ky sa rých­lo pris­pô­so­bi­li. Naj­mä turis­ti ich cho­di­li kŕmiť, kači­ce stra­ti­li väč­ši­nu ostra­ži­tos­ti a po neja­kom čase sa pri­da­li ďal­šie. Nebo­lo prob­lém vidieť desať kačiek v jazier­kach. Časom ale nasta­lo chlad­nej­šie poča­sie a turis­ti pre­sta­li v takej mie­re kači­ce pri­kr­mo­vať. Kač­ky si však už na svo­je nové pro­stre­die zvyk­li a pus­ti­li do lekien a iných rast­lín, kto­ré mali k dis­po­zí­cii. Na kon­ci roka to vypa­da­lo, že jazier­ka sú zni­če­né.

Reak­cia priš­la – po čase sa na jazier­kach obja­vi­lo ple­ti­vo”, kto­ré cel­kom účin­ne kač­kám brá­ni­lo. V tom čase však už bolo tro­chu nesko­ro a zele­né čas­ti rast­lín boli vyškl­ba­né až na dno. Lek­ná majú našťas­tie kore­ne veľ­mi hlbo­ko a na jar sa obno­vi­li. Na jar nasle­du­jú­ce­ho roku jazier­kam pomoh­li tým, že tam nasa­di­li nové lek­ná, kto­ré sa pes­tu­jú v skle­ní­koch. V roku 2008 sa tiež obja­vi­lo nad lek­na­mi ple­ti­vo ako zábra­na pro­ti kač­kám. Nepo­va­žu­jem to za dob­ré rie­še­nie. Nebo­lo by vhod­nej­šie infor­mo­vať a vycho­vá­vať turis­tov a domá­cich, kto­rí chcú pri­kr­mo­vať kač­ky, aby to nero­bi­li. Napo­kon aj ryby. V rám­ci toho by si kúpe­le moh­li robiť dob­rú rekla­mu. Zdá sa mi to roz­um­nej­šie, ako postá­va­nie kúpeľ­nej polí­cie o kúsok vyš­šie a strie­hnu­tie na cyk­lis­tov a kor­ču­lia­rov. Ple­ti­vo je reštrikč­né opat­re­nie a dosť nees­te­tic­ké. Infor­mo­va­nie je pre­venč­né, okrem toho vzbu­dí vyš­ší dojem sta­rost­li­vos­ti a pro­fe­si­ona­li­ty. Viem, že je milé kŕmiť kačič­ky a rybič­ky, ale násled­ky sú nežia­du­ce. Navy­še pop­ri infor­mo­va­ní by kúpe­le moh­li zabez­pe­čiť, aby turis­ti nehá­dza­li do jazie­rok min­ce, čím trpia naj­mä vik­tó­rie. Viem, že kúpe­le by muse­li inves­to­vať, ale som pre­sved­če­ný o tom, že by sa to kúpe­ľom vrátilo.


With the idea of buil­ding ponds alle­ged­ly came from Bul­ga­rian ex-​tsar Fer­di­nand I. Coburg during a walk with Imrich Win­ter. They were built in 1934 – 35. (Infor­ma­ti­on board in front of the ponds). The­re are three lar­ger ponds and one smal­ler one. Each of them is slight­ly dif­fe­ren­tly arran­ged. They are loca­ted in the part we call Kúpeľ­ný ostrov (Spa Island). Ther­mal water flo­ws into the ponds. The spe­cies rich­ness of fish in the ponds is not high, part­ly due to the high con­tent of dis­sol­ved sub­stan­ces in ther­mal water. The main inha­bi­tants are fish: gup­pies (Poeci­lia reti­cu­la­ta), mol­lies (Poeci­lia sphe­nops), sword­tails (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), koi carp (Cyp­ri­nus car­pio), and gold­fish (Caras­sius aura­tus). Occa­si­onal­ly, irres­pon­sib­le bre­e­ders throw the­ir unwan­ted fish into the ponds. Howe­ver, the­se fish usu­al­ly do not have a long lifes­pan in the pond. Some per­sist, for exam­ple, Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozambicus.

A spe­cial chap­ter is the let­te­red turt­les Tra­che­mys scrip­ta. Befo­re 2005, the­re was an unbe­a­rab­le num­ber of them. I unders­tand that chil­dren like turt­les, but 30 turt­les in a pond is cer­tain­ly too much. Peop­le depo­sit” turt­les in the ponds when they want to get rid of them. I appe­al to all tho­se inte­res­ted in kee­ping turt­les to con­si­der the­ir opti­ons befo­re buy­ing. Among other ani­mals, frogs of the genus Rana occur in the ponds. Vari­ous spe­cies of water lilies and lotu­ses are repre­sen­ted among the plants – Nymp­ha­ea, Nelum­bo, roy­al vic­to­ria – Vic­to­ria ama­zo­ni­ca, swe­et flag – Aco­rus, swe­et flag – Cala­mus, bul­rush – Typ­ha mini­ma, hor­se­tail – Equ­ise­tum, iris – Iris (Infor­ma­ti­on board in front of the ponds). Bam­boo gro­ws in the vici­ni­ty. Vari­ous orna­men­tal flo­wers grow around the edges. Gink­go bilo­ba and other exo­tic tree spe­cies grow near­by. Around 2007, a prob­lem aro­se with ducks. During the sum­mer, one pair of Anas pla­tyr­hyn­chos per­ma­nen­tly sett­led in the ponds. It see­med quite nice, but the ducks quick­ly adap­ted. Espe­cial­ly tou­rists fed them, the ducks lost most of the­ir vigi­lan­ce, and after some time, more ducks joined. It was not a prob­lem to see ten ducks in the ponds. Howe­ver, col­der weat­her even­tu­al­ly came, and tou­rists stop­ped fee­ding the ducks to the same extent. The ducks, howe­ver, had alre­a­dy adap­ted to the­ir new envi­ron­ment and star­ted to nibb­le on the water lilies and other plants avai­lab­le to them. At the end of the year, it looked like the ponds were destroyed.

A reac­ti­on came – after a whi­le, fen­cing” appe­a­red on the ponds, which effec­ti­ve­ly pre­ven­ted ducks. At that time, howe­ver, it was a bit late, and the gre­en parts of the plants were dug down to the bot­tom. For­tu­na­te­ly, water lilies have very deep roots, and they reco­ve­red in the spring. The fol­lo­wing spring, they hel­ped the ponds by plan­ting new water lilies, which are cul­ti­va­ted in gre­en­hou­ses. In 2008, a fen­ce also appe­a­red abo­ve the water lilies as a bar­rier against ducks. I do not con­si­der it a good solu­ti­on. Would­n’t it be more app­rop­ria­te to inform and edu­ca­te tou­rists and locals who want to feed ducks not to do so? Final­ly, even fish. As part of this, the spa could adver­ti­se well. It seems more rea­so­nab­le to me than stan­ding hig­her as a spa poli­ce and wat­ching cyc­lists and ska­ters. The fen­ce is a res­tric­ti­ve mea­su­re and quite una­est­he­tic. Infor­ma­ti­on is pre­ven­ta­ti­ve; besi­des, it cre­a­tes a hig­her impres­si­on of care and pro­fes­si­ona­lism. I know it’s nice to feed ducks and fish, but the con­se­qu­en­ces are unde­si­rab­le. More­over, along­si­de infor­ming, the spa could ensu­re that tou­rists do not throw coins into the ponds, which pri­ma­ri­ly affects water lilies. I know that the spa would have to invest, but I am con­vin­ced that it would pay off for the spa.


Der bul­ga­ris­che Ex-​Zar Fer­di­nand I. Coburg hat­te angeb­lich die Idee, Tei­che zu bau­en, wäh­rend er mit Imrich Win­ter spa­zie­ren ging. Sie wur­den in den Jah­ren 1934 – 35 erbaut. (Infor­ma­ti­ons­ta­fel vor den Tei­chen). Es han­delt sich um drei größe­re Tei­che und einen kle­i­ne­ren. Jeder von ihnen ist etwas anders ges­tal­tet. Sie befin­den sich in einem Abschnitt, den wir Kurin­sel nen­nen. Ther­ma­lwas­ser flie­ßt in die Tei­che. Die Arten­viel­falt der Fis­che in den Tei­chen ist nicht hoch, auch aufg­rund des hohen Gehalts an gelös­ten Stof­fen im Ther­ma­lwas­ser. Die Haupt­be­woh­ner sind Fis­che: Gup­pys (Poeci­lia reti­cu­la­ta), Mol­lys (Poeci­lia sphe­nops), Sch­wertt­rä­ger (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri), Koi-​Karpfen (Cyp­ri­nus car­pio) und Gold­fis­che (Caras­sius aura­tus). Unar­ti­ge Züch­ter wer­fen manch­mal ihre Fis­che hine­in, die sie nicht mehr wol­len. Die­se Fis­che haben jedoch in der Regel kei­ne lan­ge Lebens­dau­er im Teich. Eini­ge über­le­ben, zum Beis­piel Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus, Ore­oc­hro­mis mozambicus.

Eine beson­de­re Epi­so­de sind die Buchs­ta­ben­schildk­röten Tra­che­mys scrip­ta. Vor 2005 gab es dort eine untrag­ba­re Men­ge von ihnen. Ich vers­te­he, dass Schildk­röten für Kin­der zäh­len, aber 30 Schildk­röten in einem Teich sind sicher­lich zu viel. Schildk­röten depo­nie­ren” in den Tei­chen die­je­ni­gen, die sie loswer­den müs­sen. Ich appel­lie­re an alle Inte­res­sier­ten, die Schildk­röten hal­ten möch­ten, ihre Mög­lich­ke­i­ten sorg­fäl­tig abzu­wä­gen. Unter ande­ren Tie­ren gibt es in den Tei­chen hier Frös­che der Gat­tung Rana. Vers­chie­de­ne Arten von See­ro­sen und Lotosb­lu­men sind hier ver­tre­ten – Nymp­ha­ea, Nelum­bo, Königs­vik­to­ria – Vic­to­ria ama­zo­ni­ca, Aco­rus, Kal­mus – Cala­mus, Bin­se – Typ­ha mini­ma, Schach­tel­halm – Equ­ise­tum, Sch­wert­li­lie – Iris (Infor­ma­ti­ons­ta­fel vor den Tei­chen). In der Nähe wächst Bam­bus. An den Rän­dern wach­sen vers­chie­de­ne Zierb­lu­men. In der Nähe wächst Gink­go bilo­ba und ande­re exo­tis­che Bau­mar­ten. Etwa im Jahr 2007 trat das Prob­lem mit Enten auf. Im Lau­fe des Som­mers zogen ein Paar Anas pla­tyr­hyn­chos dau­er­haft in die Tei­che ein. Es schien ziem­lich nett zu sein, aber die Enten pass­ten sich schnell an. Vor allem Tou­ris­ten füt­ter­ten sie, die Enten ver­lo­ren die meis­te Wach­sam­ke­it, und nach einer Wei­le sch­los­sen sich wei­te­re an. Es war kein Prob­lem, zehn Enten in den Tei­chen zu sehen. Mit der Zeit wur­de es jedoch käl­ter, und die Tou­ris­ten hör­ten auf, die Enten in dem Maße zu füt­tern. Die Enten hat­ten sich jedoch bere­its an ihre neue Umge­bung gewöhnt und lie­ßen sich in See­ro­sen und ande­ren Pflan­zen nie­der, die sie zur Ver­fügung hat­ten. Am Ende des Jah­res schien es, dass die Tei­che zers­tört waren.

Eine Reak­ti­on kam – nach einer Wei­le tauch­te Git­ter” auf den Tei­chen auf, das Enten ziem­lich effek­tiv abhielt. Zu die­ser Zeit war es jedoch bere­its etwas spät, und die grünen Tei­le der Pflan­zen wur­den bis auf den Boden heraus­geg­rif­fen. Die See­ro­sen haben glück­li­cher­we­i­se sehr tie­fe Wur­zeln, und im Früh­jahr haben sie sich erholt. Im Früh­jahr des nächs­ten Jah­res hal­fen sie den Tei­chen, indem sie neue See­ro­sen ein­setz­ten, die in Gewächs­hä­u­sern ange­baut wer­den. Im Jahr 2008 tauch­te auch über den See­ro­sen ein Git­ter auf, um Enten zu ver­hin­dern. Ich hal­te das nicht für eine gute Lösung. Wäre es nicht bes­ser, Tou­ris­ten und Ein­he­i­mis­che, die Enten füt­tern möch­ten, zu infor­mie­ren und zu erzie­hen? Sch­lie­ßlich auch Fis­che. Im Rah­men des­sen könn­ten die Bäder auch Wer­bung für sich machen. Es sche­int mir ver­nünf­ti­ger zu sein, als höher zu ste­hen und auf Rad­fah­rer und Ska­ter zu war­ten. Draht­git­ter ist eine res­trik­ti­ve Maßnah­me und ziem­lich unschön. Infor­ma­ti­on ist prä­ven­tiv, außer­dem erwec­kt sie einen höhe­ren Ein­druck von Für­sorg­lich­ke­it und Pro­fes­si­ona­li­tät. Ich weiß, es ist schön, Enten und Fis­che zu füt­tern, aber die Fol­gen sind uner­wün­scht. Außer­dem könn­ten die Bäder neben der Infor­ma­ti­on sichers­tel­len, dass Tou­ris­ten kei­ne Mün­zen in die Tei­che wer­fen, was beson­ders die Vik­to­ria bee­in­träch­tigt. Ich weiß, dass die Bäder inves­tie­ren müss­ten, bin aber über­ze­ugt, dass es sich für die Bäder aus­zah­len würde.


Omlou­vám se za mož­né chy­by v pře­kla­du. Zde je arab­ský překlad:

بدأت فكرة بناء البركان على ما يبدو من القيصر البلغاري السابق فيرديناند الأول كوبورج أثناء نزهته مع إمريخ فينتر. تم بناؤها في الفترة من 1934 إلى 1935. (لوحة المعلومات أمام البرك). إنها ثلاث بحيرات كبيرة وبحيرة صغيرة. كل واحدة منها مؤثثة بشكل مختلف قليلاً. تقع في قسم نسميه جزيرة الحمام. يتدفق الماء الحراري إلى البرك. تتنوع ثراء أنواع الأسماك في البرك بسبب ارتفاع محتوى المواد المذابة في الماء الحراري. السكان الرئيسيين هم الأسماك: جابي (Poeci­lia reti­cu­la­ta) ، ومولي (Poeci­lia sphe­nops) ، وسيوف الحاملات (Xip­hop­ho­rus hel­le­ri) ، وكوي الكارب (Cyp­ri­nus car­pio) وأسماك الذهب (Caras­sius aura­tus). بين الحين والآخر ، يلقي بعض المربين غير المتحضرين أسماكهم التي لا يرغبون فيها هناك. ومع ذلك ، لا تعيش هذه الأسماك عادةً لفترة طويلة في البركة. تتمسك بعضها ، على سبيل المثال ، Archo­cen­trus nig­ro­fas­cia­tus ، Ore­oc­hro­mis mozambicus.

الفصل الخاص هو سلاحف الحروف Tra­che­mys scrip­ta. قبل عام 2005 ، كان هناك عدد لا يحتمل منها هناك. أفهم أن الأطفال يعتبرون السلاحف ، ولكن 30 سلحفاة في البركة هي بالتأكيد أكثر من اللازم. السلاحف تودع” في البرك الأشخاص الذين يحتاجون إلى التخلص منها. أنا أناشد جميع الراغبين في تربية السلاحف أن يتوخوا اختيارهم قبل الشراء. من بين الكائنات الأخرى ، تظهر في البرك هناك فراشات الضفدع من جنس Rana. من بين النباتات هناك أنواع مختلفة من اللوتس واللوتس – Nymp­ha­ea ، Nelum­bo ، كينغفيكتوريا – فيكتوريا الأمازونية ، السوس – أكوروس ، القلم – Cala­mus ، الحبل – Typ­ha mini­ma ، الأرجوان – Equ­ise­tum ، السوس – Iris (لوحة المعلومات أمام البرك). ينمو البامبو قريبًا. على طول الحواف ينمو أنواع مختلفة من الزهور الزينة. بالقرب من ذلك ينمو شجرة الجنكة بيلوبا وأنواع أخرى من الأشجار الغريبة. حوالي عام 2007 ، ظهرت مشكلة مع البط في المرة الأولى. خلال فصل الصيف ، انتقل زوج واحد من Anas pla­tyr­hyn­chos إلى الأبد في البرك. بدا الأمر لطيفًا تمامًا ، ولكن البط سرعان ما اعتادوا. خاصة السياح كانوا يطعمونها ، فقدت البط معظم يقظتها ، وبعد فترة انضمت البقية. لم يكن هناك مشكلة في رؤية عشرة بط في البرك. مع مرور الوقت ، أصبح الطقس أبرد ، وتوقف السياح عن تغذية البط في هذا القدر. ومع ذلك ، اعتادت البط بالفعل على بيئتها الجديدة وأطلقت على الليكن وغيرها من النباتات التي كانت متاحة لها. في نها ية العام ، بدا الأمر وكأن البركة قد تم تدميرها.

جاءت الردة – بعد فترة ظهر شبك” على البرك يحمي البط بشكل فعال. في تلك الفترة كان قد فات الأوان قليلاً ، وتم سحب الأجزاء الخضراء من النباتات حتى القاع. لحسن الحظ ، تحتوي الليكن على جذور عميقة جدًا واستعادت في الربيع. في الربيع من العام التالي ، ساعدت الليكنات من خلال زراعة ليكنات جديدة يتم تربيتها في البيوت الزجاجية. في عام 2008 ، ظهرت أيضًا شبكة” فوق الليكنات لمنع البط. لا أعتبر ذلك حلاً جيدًا. أليس من الأفضل إبلاغ وتثقيف السياح والمحليين الذين يرغبون في تغذية البط بعدم القيام بذلك؟ وأخيرًا الأسماك أيضًا. في هذا السياق ، يمكن أن تعمل الحمامات على إعطاء إعلان جيد لأنفسها. يبدو لي أن هذا أكثر عقلانية من الوقوف في مكان ما والترصد لراكبي الدراجات والتزلج. الشبكة هي تدبير احترازي وغير جميل بما فيه الكفاية. الإعلام هو وقائي ، وبالإضافة إلى ذلك ، يثير انطباعًا أعلى من الرعاية والاحتراف. أعلم أنه من الجيد تغذية البط والأسماك ، ولكن العواقب غير مرغوب فيها. علاوة على ذلك ، يمكن أن تتأكد الحمامات بجانب الإعلام من أن السياح لا يلقون عملات في البرك ، مما يتسبب في تأثير سلبي بشكل خاص على الفيكتوريا. أعلم أنه يتعين على الحمامات الاستثمار ، ولكنني مقتنع بأنه سيعود عليها بالفعل.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Hory, Krajina, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, TOP, V čase

Dych zimy v Považskom Inovci

Hits: 2831

Autor: Kor­nel Duffek

Keď sa Pieš­ťan­ca opý­ta­te, kto­ré hory pova­žu­je za svo­je, naj­čas­tej­šie vám odpo­vie, že Považ­ský Ino­vec. Malé Kar­pa­ty síce tiež majú svoj pôvab, ale pred­sa sú len ďalej. V prí­pa­de Považ­ské­ho Inov­ca však sta­čí prejsť Kra­jin­ský most a už môže­te stú­pať pria­mo do hôr. A nie sú to hoci­ja­ké hory – sú pre­špi­ko­va­né his­tó­ri­ou. Náj­de­te v nich sko­ro všet­ky kul­túr­ne vrstvy – od pra­ve­kých lov­cov až po sta­rých Slo­va­nov. Nachá­dza sa tu veľ­ká kon­cen­trá­cia román­skych rotúnd, snáď naj­väč­šia na úze­mí Slo­ven­ska, a zvyš­ky stre­do­ve­kých hra­dov. A to sme ešte neho­vo­ri­li o krás­nych prí­rod­ných sce­né­riách a kra­so­vých jas­ky­niach ako je Čer­to­va pec.

Považ­ský Ino­vec býva prí­ťaž­li­vý a zau­jí­ma­vý nie­len v plnom kve­te, ale v kaž­dom roč­nom obdo­bí, zimu nevy­ní­ma­júc. V čase, keď pad­nú na kra­ji­nu hmlymra­zy, a šofé­ri začí­na­jú šom­rať na rizi­ko­vé poča­sie, vzni­ká v horách čosi roz­práv­ko­vé – kaž­dý strom, konár, steb­lo, suchý list či ihlič­ka sa oba­ľu­je do bie­lych kryš­tá­li­kov. Je to dych zimy, kto­rý spra­vid­la netr­vá dlho. Pre­to musí­te to divad­lo prí­ro­dy sle­do­vať veľ­mi inten­zív­ne, aby vám neuni­kol žiad­ny detail. Najk­raj­ší pohľad na jem­ný srieň sa naskyt­ne vte­dy, keď zasvie­ti sln­ko. Čas­to sa však stá­va, že sln­ko svie­ti prí­liš inten­zív­ne a vte­dy bie­le kryš­tá­li­ky začí­na­jú opa­dá­vať a strá­cať – zra­zu je po pred­sta­ve­ní. Ešte šťas­tie, že máte pri sebe foto­apa­rát, s kto­rým aspoň zlo­mok toho, čo ste vide­li, zachy­ti­li. Doma na disp­le­ji počí­ta­ča zis­tí­te, že to všet­ko nebol iba pre­lud, ale sku­toč­nosť. A potom sa mož­no zamys­lí­te nad hra­vos­ťou a pre­men­li­vos­ťou prírody.

Je veľ­ká vymo­že­nosť pre kaž­dé mes­to, keď má svo­ju rie­ku či svo­je hory. Pieš­ťa­ny majú obo­je. VáhPovaž­ský Ino­vec. A ešte aj čosi navy­še – ter­mál­ne lie­či­vé pra­me­ne.


When you ask some­one from Pieš­ťa­ny which moun­tains they con­si­der the­ir own, most often they will tell you Považ­ský Ino­vec. Whi­le the Small Car­pat­hians also have the­ir charm, they are a bit fart­her away. In the case of Považ­ský Ino­vec, howe­ver, you just need to cross the Kra­jin­ský brid­ge, and you can start ascen­ding right into the moun­tains. And the­se are not just any moun­tains — they are infu­sed with his­to­ry. You can find almost all cul­tu­ral lay­ers here, from pre­his­to­ric hun­ters to the ancient Slavs. The­re is a lar­ge con­cen­tra­ti­on of Roma­ne­sque rotun­das, per­haps the lar­gest in Slo­va­kia, and the rem­nants of medie­val cast­les. And tha­t’s not to men­ti­on the beau­ti­ful natu­ral sce­ne­ry and karst caves like Čer­to­va pec.

Považ­ský Ino­vec is att­rac­ti­ve and inte­res­ting not only in full blo­om but in eve­ry sea­son, inc­lu­ding win­ter. At the time when mists and frosts fall on the lands­ca­pe, and dri­vers begin to com­plain about ris­ky weat­her, somet­hing magi­cal hap­pens in the moun­tains — eve­ry tree, branch, stem, dry leaf, or need­le is cove­red in whi­te crys­tals. It’s the bre­ath of win­ter, which usu­al­ly does­n’t last long. The­re­fo­re, you have to inten­se­ly watch this natu­re play to not miss any detail. The most beau­ti­ful view of the deli­ca­te frost occurs when the sun shi­nes. Howe­ver, it often hap­pens that the sun shi­nes too inten­se­ly, and then the whi­te crys­tals begin to fall and disap­pe­ar, sud­den­ly ending the per­for­man­ce. Luc­ki­ly, you have a came­ra with you to cap­tu­re at least a frac­ti­on of what you saw. At home on the com­pu­ter scre­en, you rea­li­ze that it was not just a pre­lu­de but a rea­li­ty. And then, you might ref­lect on the pla­y­ful­ness and varia­bi­li­ty of nature.

It is a gre­at advan­ta­ge for any town to have its river or moun­tains. Pieš­ťa­ny has both. The Váh River and Považ­ský Ino­vec. And even a litt­le extra — ther­mal hea­ling springs.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, TOP, V čase

Jar – obdobie nástupu života, rozkvetu zelene

Hits: 4576

Jar je obdo­bie v roč­nom cyk­le, kto­ré nasle­du­je po zime a pred­chá­dza letu. Je to obdo­bie, kedy prí­ro­da pre­chá­dza obno­vou a pre­bú­dza­ním po obdo­bí zim­nej spán­ku. S prí­cho­dom jari, tep­lo­ty stú­pa­jú a prí­ro­da začí­na odha­ľo­vať svo­ju novú tvár. Jar­né mesia­ce sú časom, keď začí­na­jú kvit­núť rôz­ne dru­hy kve­tov a stro­mov. Far­by a vône kve­tov pri­dá­va­jú živý a fareb­ný prvok do kra­ji­ny. Opäť sa obja­vu­jú lis­ty na stro­moch a krí­koch, prí­ro­da zís­ka­va čerstvý zele­ný odtieň. Lesy, par­ky a záh­ra­dy sa napĺňa­jú novým živo­tom. Zvu­ky spe­vu vtá­kov sa stá­va­jú výraz­nej­ší­mi, keď sa vra­ca­jú zo svo­jich mig­rač­ných ciest a začí­na­jú hľa­dať par­tne­rov a sta­vať hniez­da. Jar­ná rov­no­den­nosť pri­ná­ša so sebou dlh­šie dni a krat­šie noci. Ten­to posun v dĺž­ke sve­tel­né­ho dňa má výraz­ný vplyv na rast a akti­vi­tu rôz­nych orga­niz­mov. Mno­hé divo­ké zvie­ra­tá začí­na­jú svo­je obdo­bie páre­nia a príp­ra­vu na nový rok potom­stva. Ľudia sa čas­to zapá­ja­jú do von­kaj­ších špor­tov a akti­vít, ako sú cyk­lis­ti­ka, beh, pik­ni­ky a záh­rad­kár­ske prá­ce. Jar je časom náde­je, obno­vy a nových začiat­kov. Pre mno­hých ľudí pred­sta­vu­je sym­bol nové­ho živo­ta, sym­bo­lom príležitostí.


Spring is a sea­son in the annu­al cyc­le that fol­lo­ws win­ter and pre­ce­des sum­mer. It is a peri­od when natu­re under­go­es rene­wal and awa­ke­ning after the win­ter dor­man­cy. With the arri­val of spring, tem­pe­ra­tu­res rise, and natu­re begins to reve­al its new face. The spring months are a time when vari­ous types of flo­wers and tre­es start to blo­om. The colors and scents of the flo­wers add a live­ly and color­ful ele­ment to the lands­ca­pe. Lea­ves reap­pe­ar on tre­es and bus­hes, and natu­re takes on a fresh gre­en hue. Forests, parks, and gar­dens are fil­led with new life. The sounds of bird­song beco­me more pro­noun­ced as they return from the­ir mig­ra­ti­on rou­tes and begin see­king par­tners and buil­ding nests. Spring equ­inox brings lon­ger days and shor­ter nights. This shift in the length of day­light has a sig­ni­fi­cant impact on the gro­wth and acti­vi­ty of vari­ous orga­nisms. Many wild ani­mals begin the­ir mating sea­son and pre­pa­re for a new year of offs­pring. Peop­le often enga­ge in out­do­or sports and acti­vi­ties such as cyc­ling, run­ning, pic­nics, and gar­de­ning to make the most of the ple­a­sant weat­her. Spring is a time of hope, rene­wal, and new begin­nings. For many, it sym­bo­li­zes new life and opportunities.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Organizmy, Príroda, Živočíchy, Živočíchy

Jašterica na love

Hits: 3799

Jaš­te­ri­ce sú skve­lí lov­ci, využí­va­jú rôz­ne lovec­ké tech­ni­ky. Nie­kto­ré jaš­te­ri­ce prak­ti­zu­jú aktív­ny lov, čo zna­me­ná, že sa pohy­bu­jú a hľa­da­jú potra­vu. Rých­le dru­hy jaš­te­ríc, ako naprí­klad legu­áno­vi­té jaš­te­ri­ce, lovia pohyb­li­vé koris­ti. Ich rých­losť a obrat­nosť im umož­ňu­jú efek­tív­ne sle­do­vať a chy­tiť hmyz, malé bez­sta­vov­ce ale­bo iné jaš­te­ri­ce. Nie­kto­ré jaš­te­ri­ce, naprí­klad cha­me­le­ono­vi­té jaš­te­ri­ce, pou­ží­va­jú pas­co­vý lov. Tie­to jaš­te­ri­ce majú schop­nosť pohy­bo­vať oča­mi nezá­vis­le na sebe, čo im umož­ňu­je sle­do­vať korisť až do chví­le, keď môžu rých­lo vystre­liť svo­jím jazy­kom a chy­tiť ju. Jaš­te­ri­ce, kto­ré sa živia hmy­zom ale­bo malý­mi bez­sta­vov­ca­mi, môžu pou­ží­vať hra­ba­nie ako lovec­kú tech­ni­ku. Nie­kto­ré dru­hy jaš­te­ríc sú aktív­ne v noci a lovia za sla­bé­ho svet­la. Ich zrak a iné pris­pô­so­be­nia im umož­ňu­jú loviť aj za tmy.


Lizards are excel­lent hun­ters, uti­li­zing vari­ous hun­ting tech­ni­qu­es. Some lizards prac­ti­ce acti­ve hun­ting, mea­ning they move around and search for food. Fast lizard spe­cies, such as iguana-​like lizards, hunt mobi­le prey. The­ir spe­ed and agi­li­ty allow them to effec­ti­ve­ly track and catch insects, small inver­teb­ra­tes, or other lizards. Some lizards, like chameleon-​like lizards, employ ambush hun­ting. The­se lizards have the abi­li­ty to move the­ir eyes inde­pen­den­tly, enab­ling them to moni­tor prey until the moment they can quick­ly extend the­ir ton­gu­es to catch it. Lizards that feed on insects or small inver­teb­ra­tes may use dig­ging as a hun­ting tech­ni­que. Some lizard spe­cies are noc­tur­nal­ly acti­ve, hun­ting in low light con­di­ti­ons. The­ir visi­on and other adap­ta­ti­ons allow them to hunt even in darkness.



Use Facebook to Comment on this Post