2011-2015, 2013, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Nitra – najstaršie mesto na Slovensku

Hits: 23789

Na plo­che 108 km2 v nej žije ku 1.10.2010 82 661 oby­va­te­ľov (nit​ra​.sk). Pre­te­ká ňou rov­no­men­ná rie­ka Nit­ra. Zo sever­nej stra­ny sa nad mes­tom týči vrch Zobor (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Nit­ra­wa, Nit­ria, Nit­ra­hwa. V indo­európ­skych jazy­koch Nid zna­me­ná tok, a ahwa vodu (Wikipedia.en). Delí sa na nie­koľ­ko mest­ských čas­tí: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré mes­to, Šúdol a Zobor. 92.0% oby­va­teľ­stva je slo­ven­skej národ­nos­ti, 6.8 % maďar­skej (Wiki­pe­dia). Nit­ra je naj­star­ším mes­tom na Slo­ven­sku. Prvé potvr­de­né his­to­ric­ké zmien­ky sia­ha­jú na začia­tok 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia), kon­krét­ne do roku 828. Zmien­ka je o Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do pra­ve­ku, ako to doku­men­tu­jú počet­né arche­olo­gic­ké nále­zy. Už pred 30 000 rok­mi bola hus­to osíd­le­ným úze­mím. Roľ­níc­ke osa­dy boli na úze­mí mes­ta už pred 6 000 rok­mi. Bolo tu význam­né kelt­ské stre­dis­ko, neskôr ger­mán­ske a napo­kon slo­van­ské. Síd­li­li tu Kvá­di, od 8. sto­ro­čia do roku 1108 Nit­rian­ske knie­žat­stvo (Wiki­pe­dia).

O Nit­re sa hovo­rí, že bola podob­ne ako Rím, zalo­že­ná na sied­mych pahor­koch: Zobor, hrad­ný kopec, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok a Mar­tin­ský vrch. Na mies­te dneš­ných Páro­viec bola dolo­že­ná prvé slo­van­ské síd­lis­ko na úze­mí Nit­ry. Dru­há, zatiaľ zis­te­ná osa­da bola na Mar­tin­skom vrchu v blíz­kos­ti poto­ka Tor­moš (nit​ra​li​ve​.sk). V 9. sto­ro­čí tu vlá­dol knie­ža Pri­bi­na, mes­to bolo jed­ným s cen­tier Veľ­kej Mora­vy. Nit­rian­ska aglo­me­rá­cia bola v čase Veľ­kej Mora­vy a v poveľ­ko­mo­rav­skom obdo­bí väč­šia ako dneš­né mes­to (Rutt­kay). Nachá­dza sa tu prvý zná­my kres­ťan­ský kos­tol v stred­nej a východ­nej Euró­pe z roku 828. Na Zobo­ri bol za vlá­dy Svä­top­lu­ka v rokoch 880881 posta­ve­ný prvý zná­my kláš­tor na Slo­ven­sku. Nit­rian­sky hrad pochá­dza z 11. sto­ro­čia, neskôr bol v 15. sto­ro­čí pre­sta­va­ný (Wiki­pe­dia). Patrí medzi naj­star­šie kamen­né hra­dy u nás. Jeho najv­zác­nej­šou čas­ťou je zakon­zer­vo­va­ný hrad­ný val9. sto­ro­čia. Od roku 1961 je Nit­rian­sky hrad národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Súčas­ná jeho podo­ba pochá­dza zo 17. sto­ro­čia. (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvé nit­rian­ske divad­lo bolo posta­ve­né v roku 1883 (Wiki­pe­dia). V Nit­re pôso­bí Divad­lo Andre­ja Baga­ra, v kto­rom sa koná od roku 1992 posled­ný sep­tem­bro­vý týž­deň medzi­ná­rod­ný fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra. Okrem toho v mes­te je aj Sta­ré divad­lo Karo­la Spi­šá­ka (Wiki­pe­dia).

Nit­ra je aj domo­vom via­ce­rých špor­to­vých klu­bov: fut­ba­lo­vé­ho FC Nit­ra, hoke­jo­vé­ho HC K‑CERO Nit­ra, bas­ket­ba­lo­vé­ho BK Cas­ta SPU Nit­ra. Síd­lia tu via­ce­ré význam­né fir­my: Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Nachá­dza­jú sa tu dve uni­ver­zi­ty: Uni­ver­zi­ta Kon­štan­tí­na Filo­zo­fa a Slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska uni­ver­zi­ta. Sú domo­vom via­ce­rých hudob­ných sku­pín: Gla­diá­ror, Hor­ký­že Slí­že a Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra má množ­stvo osob­nos­tí, napr.: knie­ža Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), kráľ Veľ­kej Mora­vy, nit­rian­ske knie­ža Svä­top­luk I., Pri­bi­nov syn Koceľ (Wikipedia.en), aka­de­mic­ký sochár Július Bárt­fay, poli­tik Fran­ti­šek Mik­loš­ko, her­ci Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, hereč­ky Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, mode­rá­tor Peter Kočiš, hoke­jis­ti Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik a Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), fut­ba­lis­ti Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), streľ­ky­ňa Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).


Cove­ring an area of 108 km², Nit­ra is home to app­ro­xi­ma­te­ly 82,661 resi­dents as of Octo­ber 1, 2010. The Nit­ra River flo­ws through the city, and to the north, the pro­mi­nent Zobor hill rises abo­ve the town (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names for Nit­ra inc­lu­de Nit­ra­wa, Nit­ria, and Nit­ra­hwa. In the Indo-​European lan­gu­ages, Nid” means river, and ahwa” means water (Wikipedia.en). The city is divi­ded into seve­ral dis­tricts: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, Kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré Mes­to, Šúdol, and Zobor. The popu­la­ti­on con­sists of 92.0% Slo­vaks and 6.8% Hun­ga­rians (Wiki­pe­dia).

Nit­ra holds the dis­tinc­ti­on of being the oldest city in Slo­va­kia, with the first con­fir­med his­to­ri­cal men­ti­ons dating back to the ear­ly 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia), pre­ci­se­ly in the year 828 when it was refer­red to as Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). The city­’s ori­gins tra­ce back to pre­his­to­ric times, as evi­den­ced by nume­rous archa­e­olo­gi­cal fin­dings. It was den­se­ly inha­bi­ted over 30,000 years ago, with agri­cul­tu­ral sett­le­ments estab­lis­hed 6,000 years ago. Nit­ra was a sig­ni­fi­cant Cel­tic cen­ter and later beca­me Ger­ma­nic and final­ly Sla­vic. The Quadi tri­be resi­ded here, and from the 8th cen­tu­ry until 1108, it was the Nit­rian Prin­ci­pa­li­ty (Wiki­pe­dia).

Nit­ra is often com­pa­red to Rome, as it is said to be foun­ded on seven hills: Zobor, Cast­le Hill, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok, and Mar­tin­ský vrch. The first docu­men­ted Sla­vic sett­le­ment in the Nit­ra area was loca­ted in the present-​day Párov­ce. The second dis­co­ve­red sett­le­ment was on Mar­tin­ský vrch near the Tor­moš stre­am (nit​ra​li​ve​.sk). In the 9th cen­tu­ry, Prin­ce Pri­bi­na ruled here, and the city was one of the cen­ters of the Gre­at Mora­vian Empi­re. During the time of Gre­at Mora­via, the Nit­ra agg­lo­me­ra­ti­on was more exten­si­ve than the cur­rent city (Rutt­kay). The first kno­wn Chris­tian church in Cen­tral and Eas­tern Euro­pe was built in 828. During the rule of Svä­top­luk, the first kno­wn monas­te­ry in Slo­va­kia was erec­ted on Zobor bet­we­en 880 and 881. The Nit­rian­sky Cast­le dates back to the 11th cen­tu­ry and was later reno­va­ted in the 15th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). It ranks among the oldest sto­ne cast­les in the coun­try, and its most valu­ab­le part is the pre­ser­ved cast­le ram­part from the 9th cen­tu­ry. Sin­ce 1961, Nit­rian­sky Cast­le has been a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. Its cur­rent appe­a­ran­ce dates back to the 17th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board). The first the­a­ter in Nit­ra was built in 1883 (Wiki­pe­dia). Nit­ra is home to the Andrej Bagar The­at­re, which has been hos­ting the inter­na­ti­onal fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra eve­ry Sep­tem­ber sin­ce 1992. Addi­ti­onal­ly, the­re is the Old The­at­re of Karol Spi­šák (Wiki­pe­dia).

Nit­ra is also the base for seve­ral sports clubs, inc­lu­ding the foot­ball club FC Nit­ra, the ice hoc­key club HC K‑CERO Nit­ra, and the bas­ket­ball club BK Cas­ta SPU Nit­ra. The city is host to seve­ral sig­ni­fi­cant com­pa­nies, such as Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, and Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Two uni­ver­si­ties, the Cons­tan­ti­ne the Phi­lo­sop­her Uni­ver­si­ty and the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Agri­cul­tu­re, are loca­ted in Nit­ra. The city is also the home­to­wn of vari­ous musi­cal groups, inc­lu­ding Gla­diá­tor, Hor­ký­že Slí­že, and Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra boasts a rich his­to­ry and is asso­cia­ted with notab­le figu­res such as Prin­ce Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), King of Gre­at Mora­via Svä­top­luk I, Pri­bi­na­’s son Koceľ (Wikipedia.en), aca­de­mic sculp­tor Július Bárt­fay, poli­ti­cian Fran­ti­šek Mik­loš­ko, actors Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, act­res­ses Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, pre­sen­ter Peter Kočiš, hoc­key pla­y­ers Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik, and Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), foot­bal­lers Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), sho­oter Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina, Vodopády

Lúčanský vodopád

Hits: 1840

V obci Lúč­ky, v kto­rej sa Lúčan­ský vodo­pád nachá­dza, sú kúpe­le.

V stre­de obce Lúč­ky (obec​luc​ky​.sk), na úpä­tí Veľ­ké­ho Cho­ča (Ota­kar Bran­dos), sa nachá­dza 13 met­rov vyso­ký kas­ká­do­vý vodo­pád Lúčan­ky, pada­jú­ci z okra­ja tra­ver­tí­no­vej tera­sy (obec​luc​ky​.sk). Je najp­rí­stup­nej­ším slo­ven­ský vodo­pá­dom. Pod vodo­pá­dom je men­šie jazier­ko. Naj­mo­hut­nej­ší je na jar, keď sa topí v horách topí sneh a po väč­ších daž­ďoch (Ján Urda). Je to prí­rod­ný uni­kát, podob­né vodo­pá­dy sú väč­ši­nou situ­ova­né vyso­ko v horách, ďale­ko od ľud­ských obyd­lí. Vodo­pád vďa­ka tep­lým pra­me­ňom nikdy neza­mŕ­za. Je od roku 1974 národ­nou prí­rod­nou pamiat­kou. Boli tu náj­de­né vzác­ne pale­on­to­lo­gic­ké a arche­olo­gic­ké nále­zy (obec​luc​ky​.sk).


In the vil­la­ge of Lúč­ky, whe­re the Lúčan­ský water­fall is loca­ted, the­re are ther­mal baths.

In the cen­ter of Lúč­ky vil­la­ge (obec​luc​ky​.sk), at the foot­hills of Veľ­ký Choč (Ota­kar Bran­dos), stands the 13-​meter-​high cas­ca­ding water­fall Lúčan­ky, cas­ca­ding from the edge of a tra­ver­ti­ne ter­ra­ce (obec​luc​ky​.sk). It is the most acces­sib­le water­fall in Slo­va­kia. Below the water­fall, the­re is a small pond. The water­fall is most power­ful in spring when the snow melts in the moun­tains and after hea­vy rains (Ján Urda). It is a natu­ral rari­ty, as simi­lar water­falls are usu­al­ly situ­ated high in the moun­tains, far from human sett­le­ments. Thanks to warm springs, the water­fall never fre­e­zes. Sin­ce 1974, it has been a nati­onal natu­ral monu­ment. Rare pale­on­to­lo­gi­cal and archa­e­olo­gi­cal finds have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty (obec​luc​ky​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Spiš, Vodopády

Zejmarská roklina

Hits: 1519

Táto najk­rat­šia rok­li­na Slo­ven­ské­ho raja je od roku 1963 jedi­nou sprí­stup­ne­nou v jeho juž­nej čas­ti. Na jed­nom kilo­met­ri pre­ko­ná­va 228 met­rov (Mat­kov­čík). Pra­me­ňom poto­ka pre­te­ka­jú­ce­ho rok­li­nou je mohut­ná vyvie­rač­ka – Zej­mar­ská stud­ňa (slo​ven​sky​raj​-info​.sk). V rok­li­ne sa nachá­dza­jú sku­pi­na vodo­pá­dov – Nálep­ko­ve vodo­pá­dy. Naj­vyš­ší z nich je vyso­ký 22.5 met­ra (vypad​ni​.sk).


The shor­test gor­ge in the Slo­vak Para­di­se, the Zej­mar­ská Rok­li­na, has been the only acces­sib­le one in its sout­hern part sin­ce 1963. Over its one-​kilometer length, it over­co­mes 228 meters (Mat­kov­čík). The sour­ce of the stre­am flo­wing through the gor­ge is a power­ful spring cal­led Zej­mar­ská Stud­ňa (slo​ven​sky​raj​-info​.sk). Wit­hin the gor­ge, the­re is a group of water­falls kno­wn as Nálep­ko­ve vodo­pá­dy, with the tal­lest one rea­ching a height of 22.5 meters (vypad​ni​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zamagurie

Ľubovniansky hrad

Hits: 2957

Ľubov­nian­sky hrad sa nachá­dza na seve­re Slo­ven­ska, nad mes­tom Sta­rá Ľubov­ňa, v nad­mor­skej výš­ke 548 met­rov. V minu­los­ti bol zná­my aj ako cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. Vzni­kol na roz­hra­ní 13. a 14. sto­ro­čia ako hra­nič­ný, stráž­ny. Pod­ľa nie­kto­rých pra­me­ňov ho vybu­do­va­lo oko­lo roku 1280 poľ­ské knie­ža Bole­slav, zať uhor­ské­ho krá­ľa Bela IV. V roku 1412 sa spo­lu s ďal­ší­mi 13. spiš­ský­mi mes­ta­mi a pan­stva­mi dostal do poľ­ské­ho zálo­hu. Násled­ne na hra­de síd­li­li sta­ros­to­via zálo­ho­va­ných miest. V roku ho tak­mer zni­čil veľ­ký požiar. Hrad náklad­ne reno­vo­va­li. Záloh sa skon­čil v roku 1772, hrad začal upa­dať. Bol využí­va­ný ako kasá­reň, neskôr skla­dis­ko. Po roku 1945 bol po via­ce­rých iných dáv­nej­ších rekon­štruk­ciách obno­ve­ný ako ško­la. V roku 1971 začal na hra­de arche­olo­gic­ký a archi­tek­to­nic­ký výskum (Wiki­pe­dia). V are­áli hra­du ras­tie mohut­ná 25 met­rov vyso­ká lipa malo­lis­tá s obvo­dom kme­ňa 450 cm, sta­rá asi 350400 rokov (Wiki­pe­dia).


The Ľubov­ňa Cast­le is loca­ted in the north of Slo­va­kia, abo­ve the town of Sta­rá Ľubov­ňa, at an ele­va­ti­on of 548 meters. In the past, it was also kno­wn as cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. It ori­gi­na­ted at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries as a bor­der, guar­ding for­tress. Accor­ding to some sour­ces, it was built around the year 1280 by the Polish prin­ce Bole­sław, the son-​in-​law of the Hun­ga­rian King Béla IV. In 1412, toget­her with 13 other Spiš towns and esta­tes, it fell into Polish pawn. Sub­se­qu­en­tly, cas­tel­lans of pawned towns resi­ded in the cast­le. In the same year, it was almost des­tro­y­ed by a lar­ge fire, lea­ding to an expen­si­ve reno­va­ti­on. The pawn ended in 1772, and the cast­le began to dec­li­ne. It was used as a bar­racks and later as a ware­hou­se. After 1945, fol­lo­wing seve­ral ear­lier recons­truc­ti­ons, it was res­to­red as a scho­ol. In 1971, archa­e­olo­gi­cal and archi­tec­tu­ral rese­arch began at the cast­le (Wiki­pe­dia). Wit­hin the cast­le grounds, a mas­si­ve small-​leaved lime tree gro­ws, rea­ching a height of 25 meters with a trunk cir­cum­fe­ren­ce of 450 cm, esti­ma­ted to be around 350400 years old (Wiki­pe­dia).


Любовнянський замок розташований на півночі Словаччини, над містом Стара Любовня, на висоті 548 метрів. У минулому його також відомо як cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. Виник на рубежі 13-​го і 14-​го століть як кордоновий, сторожовий замок. За деякими джерелами, його побудував близько 1280 року польський князь Болеслав, зять угорського короля Бели IV. У 1412 році, разом із 13 іншими містами та володіннями Спішу, він потрапив у польську заставу. Після цього на замку проживали замкові голови заставлених міст. У той же рік його майже знищив великий пожежа, що призвела до дороговартісного ремонту. Заставу завершено в 1772 році, і замок почав втрачати свою популярність. Його використовували як касарню, а пізніше як склад. Після 1945 року, після кількох попередніх реконструкцій, він був відновлений як школа. У 1971 році розпочався археологічний і архітектурний дослідження на замку (Wiki­pe­dia). На території замку росте величезна липа звичайна, висотою 25 метрів і об’ємом стовбура 450 см, вік якої оцінюється приблизно в 350 – 400 років (Wiki­pe­dia).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie

Neziderské jazero

Hits: 4359

Neusied­ler See je zná­me jaze­ro v Dol­nom Rakús­ku. Jeho juž­ná časť sia­ha do Maďar­ska. Je cie­ľom mno­hých cyk­lis­tic­kých výle­tov aj zo Slo­ven­ska. Napo­kon aj oko­lo samot­né­ho jaze­ra sú vytvo­re­né pod­mien­ky pre cyk­lo­tu­riz­mus. Jeho slo­ven­ský názov Nezi­der­ské jaze­ro.

Ozna­ču­je sa aj ako more Vie­den­ča­nov. Je pozos­tat­kom Tet­hys. Už v roku 1927 bolo v Neusied­li am See kúpa­lis­ko. Ponú­ka rôz­ne mož­nos­ti rekre­ácie. Okrem iné­ho sur­fo­va­nie, jach­ting (neusied​lam​see​.at). Maďar­ský názov pre jaze­ro je Fer­tö tó. Nezi­der­ské jaze­ro je plyt­ké, bez­od­to­ko­vé, sla­bo sla­né jaze­ro a hra­ni­ciach Rakús­ka a Maďar­ska. Jeho maxi­mál­na hĺb­ka je 2 met­re. Spo­lu s Bala­to­nom sú jedi­ný­mi step­ný­mi jaze­ra­mi v Euró­pe. Od roku 2001 je Nezi­der­ské jaze­ro v zozna­me sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO (wiki​pe​dia​.sk). Pred 20 mili­ón­mi rokov doš­lo k pokle­sá­va­niu úze­mia, zača­la vzni­kať Panón­ska pan­va. Pokles­nu­té pries­to­ry sa spo­ji­li so sústa­vou paniev Tet­hys vypl­ne­ných mor­skou vodou. Po pokles­nu­tí hla­di­ny mora pred asi 11 mili­ón­mi rokov bola Panón­ska pan­va sla­né bra­kic­ké jaze­ro, čas­to ozna­čo­va­né ako Panón­ske jaze­ro. V rokoch 18111813 čias­toč­ne a v 18671871 jaze­ro úpl­ne vysch­lo (Reich­wal­der, Jab­lon­ský, 2003). Roz­lo­ha jaze­ra je asi 315 km2. Dĺž­ka jaze­ra je 36 km, šír­ka je medzi 6 až 12 km. Sever­ná tre­ti­na sa nazý­va Nezi­der­ská záto­ka – Neusied­ler Bucht, užšia stred­ná časť Ill­mit­zer See­en­ge a dol­ná juž­ná Sil­be­see. Jaze­ro je tak­mer celé obklo­pe­né trs­ti­no­vým pásom, kto­rý vytvá­ra jedi­neč­ný pries­tor. Pri Don­ner­skir­che­ne dosa­hu­je pás 8 km. Pod­ders­dorf leží na jedi­nom bez­trs­ti­no­vom mies­te dlhom 2 km. Bre­hy jaze­ra sú níz­ke, sil­ne moča­ris­té. V lete sa roz­me­ry jaze­ra zväč­šu­jú. v zime nie­ke­dy pre­mŕ­za až do dna. Mies­ta a kúpa­nie a prí­sta­vy sú: Ill­mitz, Poders­dorf am See, Wei­den am See, Neusiedl am See, Jois, Bre­i­tenb­runn, Pur­bach am Neusied­ler See, Oggau am Neusied­ler See, Rust, Mör­bisch am See v Rakús­ku a Fer­tőrá­kos v Maďar­sku. Prí­tok vody do jaze­ra je z 80 % z pod­zem­ným pra­me­ňov. 20 % pri­vá­dza rie­ka Wul­ka (wiki​pe​dia​.sk).

Je domo­vom mno­hých vzác­nych zvie­rat a sto­viek dru­hov vtác­tva. Na rakús­kej stra­ne je oblasť rezer­vá­ci­ou bio­sfé­ry Nezi­der­ske jaze­ro – See­win­kel” (neusied​lam​see​.at). V jaze­re žije oko­lo 30 dru­hov rýb a v ňom a v oko­lí hniez­di viac ako 300 dru­hov vtác­tva (moje​ra​kus​ko​.sk). 140 dru­hov tu hniez­di (info​-tour​.info). Nezi­der­ské jaze­ro pat­rí k naj­výz­nam­nej­ším oblas­tiam chrá­ne­né­ho vtác­tva v Euró­pe. Nachá­dza sa tu via­ce­ro pozo­ro­va­teľ­ní (Ale­na Motyč­ko­vá). Oko­lo celé­ho jaze­ra je vybu­do­va­ná sieť cyk­lot­rás. Celá tra­sa oko­lo jaze­ra má 132 km (ces​to​va​nie​.sme​.sk).


Neusied­ler See is a well-​known lake in Lower Aus­tria, exten­ding into Hun­ga­ry in its sout­hern part. It is a des­ti­na­ti­on for many cyc­ling trips, inc­lu­ding tho­se from Slo­va­kia. Con­di­ti­ons for cyc­ling are also cre­a­ted around the lake itself. Its Slo­vak name is Nezi­der­ské jazero.

It is also refer­red to as the Sea of Vien­na and is a rem­nant of the Tet­hys. As ear­ly as 1927, the­re was a beach in Neusiedl am See. It offers vari­ous rec­re­a­ti­onal oppor­tu­ni­ties, inc­lu­ding sur­fing, yach­ting (neusied​lam​see​.at). The Hun­ga­rian name for the lake is Fer­tö tó. Neusied­ler See is a shal­low, endor­he­ic, slight­ly sali­ne lake on the bor­der of Aus­tria and Hun­ga­ry, with a maxi­mum depth of 2 meters. Along with Lake Bala­ton, it is one of the only step­pe lakes in Euro­pe. Sin­ce 2001, Neusied­ler See has been lis­ted as a UNESCO World Heri­ta­ge Site (wiki​pe​dia​.sk).

App­ro­xi­ma­te­ly 20 mil­li­on years ago, the regi­on expe­rien­ced sub­si­den­ce, giving rise to the Pan­no­nian Basin. The sub­si­ded are­as con­nec­ted with the sys­tem of Tet­hys basins fil­led with sea­wa­ter. After the sea level drop­ped about 11 mil­li­on years ago, the Pan­no­nian Basin beca­me a sali­ne brac­kish lake, often refer­red to as the Pan­no­nian Lake. In 1811 – 1813 and 1867 – 1871, the lake par­tial­ly or com­ple­te­ly dried up (Reich­wal­der, Jab­lon­ský, 2003). The lake covers an area of about 315 km², with a length of 36 km and a width ran­ging from 6 to 12 km. The nort­hern third is cal­led Neusied­ler Bucht, the nar­ro­wer midd­le part is Ill­mit­zer See­en­ge, and the lower sout­hern part is Sil­be­see. The lake is almost enti­re­ly sur­roun­ded by a reed belt, cre­a­ting a uni­que envi­ron­ment. It fre­e­zes occa­si­onal­ly to the bot­tom in win­ter. Ill­mitz, Poders­dorf am See, Wei­den am See, Neusiedl am See, Jois, Bre­i­tenb­runn, Pur­bach am Neusied­ler See, Oggau am Neusied­ler See, Rust, Mör­bisch am See in Aus­tria, and Fer­tőrá­kos in Hun­ga­ry are bat­hing and har­bor loca­ti­ons. 80% of the water inflow into the lake comes from under­ground springs, whi­le 20% is supp­lied by the Wul­ka River (wiki​pe​dia​.sk).

It is home to many rare ani­mals and hun­dreds of bird spe­cies. On the Aus­trian side, the area is a bio­sp­he­re reser­ve cal­led Neusied­ler See – See­win­kel” (neusied​lam​see​.at). Around 30 fish spe­cies inha­bit the lake, and more than 300 bird spe­cies nest in and around it (moje​ra​kus​ko​.sk). It is home to 140 nesting spe­cies (info​-tour​.info). Neusied­ler See is one of the most sig­ni­fi­cant bird con­ser­va­ti­on are­as in Euro­pe, with seve­ral obser­va­ti­on points (Ale­na Motyč­ko­vá). A network of cyc­ling trails is built around the enti­re lake, with a total dis­tan­ce of 132 km (ces​to​va​nie​.sme​.sk).


Der Neusied­ler See ist ein bekann­ter See in Nie­de­rös­ter­re­ich, des­sen süd­li­cher Teil bis nach Ungarn reicht. Er ist ein Ziel vie­ler Rad­tou­ren, auch aus der Slo­wa­kei. Rund um den See selbst sind eben­falls Bedin­gun­gen für Rad­tou­ris­mus ges­chaf­fen. Sein slo­wa­kis­cher Name lau­tet Nezi­der­ské jazero.

Er wird auch als das Meer der Wie­ner bez­e­ich­net und ist ein Überb­le­ib­sel der Tet­hys. Schon 1927 gab es in Neusiedl am See einen Strand. Er bie­tet vers­chie­de­ne Fre­i­ze­it­mög­lich­ke­i­ten, ein­sch­lie­ßlich Sur­fen, Segeln (neusied​lam​see​.at). Der unga­ris­che Name für den See lau­tet Fer­tö tó. Der Neusied­ler See ist ein fla­cher, endor­re­i­cher, leicht sal­zi­ger See an der Gren­ze zwis­chen Öster­re­ich und Ungarn mit einer maxi­ma­len Tie­fe von 2 Metern. Zusam­men mit dem Bala­ton gehört er zu den ein­zi­gen Step­pen­se­en Euro­pas. Seit 2001 steht der Neusied­ler See auf der Lis­te des UNESCO-​Welterbes (wiki​pe​dia​.sk).

Vor etwa 20 Mil­li­onen Jah­ren kam es zu einer Absen­kung des Gebiets, was zur Bil­dung des Pan­no­nis­chen Bec­kens führ­te. Die abge­senk­ten Gebie­te ver­ban­den sich mit dem Sys­tem der Tethys-​Becken, das mit Meer­was­ser gefüllt war. Nach dem Absin­ken des Mee­ress­pie­gels vor etwa 11 Mil­li­onen Jah­ren wur­de das Pan­no­nis­che Bec­ken zu einem sal­zi­gen Brack­was­ser­see, oft als Pan­no­nis­cher See bez­e­ich­net. In den Jah­ren 1811 – 1813 und 1867 – 1871 trock­ne­te der See tei­lwe­i­se oder volls­tän­dig aus (Reich­wal­der, Jab­lon­ský, 2003). Der See hat eine Flä­che von etwa 315 km², eine Län­ge von 36 km und eine Bre­i­te von 6 bis 12 km. Das nörd­li­che Drit­tel wird Neusied­ler Bucht genannt, der sch­ma­le­re mitt­le­re Teil Ill­mit­zer See­en­ge und der unte­re süd­li­che Teil Sil­be­see. Der See ist fast volls­tän­dig von einem Schilf­gür­tel umge­ben, der eine ein­zi­gar­ti­ge Umge­bung schafft. Im Win­ter friert er gele­gen­tlich bis zum Boden. Ill­mitz, Poders­dorf am See, Wei­den am See, Neusiedl am See, Jois, Bre­i­tenb­runn, Pur­bach am Neusied­ler See, Oggau am Neusied­ler See, Rust, Mör­bisch am See in Öster­re­ich und Fer­tőrá­kos in Ungarn sind Bade- und Hafe­nor­te. 80% des Was­se­re­in­flus­ses in den See stam­men aus unte­rir­dis­chen Quel­len, wäh­rend 20% vom Fluss Wul­ka stam­men (wiki​pe​dia​.sk).

Er beher­bergt vie­le sel­te­ne Tie­re und Hun­der­te von Voge­lar­ten. Auf öster­re­i­chis­cher Sei­te ist das Gebiet ein Bio­sp­hä­ren­re­ser­vat namens Neusied­ler See – See­win­kel” (neusied​lam​see​.at). Rund 30 Fis­char­ten leben im See, und mehr als 300 Voge­lar­ten nis­ten in und um ihn (moje​ra​kus​ko​.sk). Es beher­bergt 140 Brut­vo­ge­lar­ten (info​-tour​.info). Der Neusied­ler See gehört zu den bede­utend­sten Gebie­ten für den Vogels­chutz in Euro­pa, mit meh­re­ren Beobach­tungs­punk­ten (Ale­na Motyč­ko­vá). Ein Netzwerk von Radwe­gen ist rund um den gesam­ten See mit einer Gesamt­län­ge von 132 km ange­legt (ces​to​va​nie​.sme​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post